Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/90/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015200581 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Fulcová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1015200581.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Fulcovej a členiek senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Dáši Filovej, v právnej veci žalobcu: Retail Value Stores, a.s., so sídlom, Panónska cesta 16, 851 04 Bratislava, IČO: 47 256 770, zastúpený: JUDr. Michal Matulník, advokát, s.r.o., Kýčerského 5, 811 05 Bratislava, IČO: 36 857 726, proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, so sídlom Dobrovičova 12, 812 66 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č.4948/2014-420 zo dňa 18.03.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie Ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 4948/2014-420 zo dňa 18.03.2015 a rozhodnutie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 3778/2014-024 z 29.09.2014 z r u š u j e a vec v r a c i a orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalobcovi sa priznáva úplná náhrada trov konania voči žalovanému o výške ktorej rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (ďalej aj len minister) poveril zamestnancov ministerstva vykonaním kontroly zameranej na dodržiavanie ustanovení zákona č. 362/2012 Z. z. o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, ktorých predmetom sú potraviny v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 362/2012 Z. z.), a to najmä na ustanovenie § 4 ods. 4 písm. f/, písm. s/, písm. t/, písm. y/, písm. z/ vo väzbe na vybraných dodávateľov za obdobie rokov 2013 a 2014 poverenie č. 15/2014 zo dňa 11.02.2014; č. j. 1998/2014. Kontrola sa začala dňa 14.2.2014 a o jej výsledku bol spísaný Protokol č. 1998/2014-020/14123/2014 zo dňa 22.5.2014. Kontrolóri zistili, že žalobca v obchodnom vzťahu so spoločnosťou AMOR s.r.o. so sídlom Aleja Slobody 2241,O26 01 Dolný Kubín, IČO: 36 390 623, porušil zákon č. 362/2012 Z.z. a jeho ustanovenia § 4 ods. 4 písm. t/, písm. y/; nariadili mu upustiť od konania, ktoré napĺňa skutkovú podstatu neprimeraných podmienok v obchodnom vzťahu so spoločnosťou AMOR s.r.o. Správne konanie vo veci správneho deliktu sa začalo z dôvodu porušenia ustanovení § 4 ods. 4 písm. t/, písm. y/ zákona č. 362/2012 Z.z., ktoré vyplývajú z protokolu o výsledku kontroly. 2. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR ako prvostupňový správny orgán rozhodlo, že žalobca sa vo svojom sídle dopustil správneho deliktu uplatnenia neprimeranej podmienky vo svoj prospech podľa § 8 ods. 1 zákona č. 362/2012 Z. z., konkrétne ustanovenia § 4 ods. 4 písm. t/ - dojednanie zmluvnej pokuty, ktorej výška je zjavne neprimeraná s ohľadom na hodnotu a význam porušenia zmluvnej povinnosti, ktorej splnenie je zabezpečené touto zmluvnou pokutou vo vzťahu k účastníkovi konania AMOR s.r.o. a uplatnením neprimeranej podmienky vo svoj prospech dňa 16.12.2013 za obdobie od 28.02.2013 do 16.12.2013 v zmysle § 4 ods. 4 písm. y/ zákona č. 362/2012 Z. z. - snaha o získanie akéhokoľvek prospech od dodávateľa, ktorá nezodpovedá žiadnej skutočne poskytnutej obchodnej službe, vo vzťahu k účastníkovi konania AMOR s.r.o. uzatvorenom na základe Zmluvy o kúpe tovaru Potraviny na rok 2013 zo dňa 28. februára 2013. Za správny delikt uložilo žalobcovi pokutu v sume XX.XXX,- eur podľa § 8 ods. 2 zákona č. 362/2012 Z. z. (rozhodnutie č. 3778/2014-024 zo dňa 29.09.2014). Ministerstvo v rámci správnej úvahy dospelo k záveru, že je naplnená skutková podstata správneho deliktu podľa § 4 ods. 4 písm. y/ zákona č. 362/2012 Z. z. (tak ako to bolo konštatované v protokole o výsledku kontroly), pretože mal snahu o získanie akéhokoľvek prospechu od dodávateľa, ktorá nezodpovedá žiadnej skutočne poskytnutej obchodnej službe vo vzťahu k hodnote poskytnutej služby. Správny orgán posudzoval či fa. č. S. zo dňa 16.12.2013 vo výške X.XXX,- eur za porušenie bodu 5.5.2. Zmluvy o kúpe a predaji vykazuje znaky neprimeranej podmienky v obchodnom vzťahu medzi zmluvnými stranami „v prípade potravinárskych výrobkov bude mať tovar požadované vlastnosti po dobu stanovenú na tovare alebo jeho obale. Potravinárske výrobky budú dodané žalobcovi tak, aby ku dňu ich dodania uplynula maximálne 1/3 doby použiteľnosti (maximálnej trvanlivosti výrobku vyznačenej na obale výrobku). Zároveň sa spoločnosť AMOR s.r.o., zaviazala, že pri každom dodaní tovaru bude informovať žalobcu o tom, kedy (dátum) bol tovar (jednotlivé tovary / výrobky) vyrobený, a zároveň, kedy mu uplynie doba použiteľnosti. V prípade, ak spoločnosť AMOR, s.r.o., poruší svoju povinnosť podľa predchádzajúcej vety, bude povinná za každé porušenie zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške uvedenej v prílohe č. 3 Zmluvy o kúpe a predaji, ktorá ustanovuje zmluvnú pokutu v sume 100,- eur za porušenie povinnosti podľa bodu 5.5.2 zmluvy. Správny orgán poukázal na ďalšie ustanovenie bod 5.6.1. zmluvy podľa ktorého „na povinnosť uvádzať na dodacom liste dátum, kedy bol tovar vyrobený a dátum, kedy tovaru uplynie doba použiteľnosti, sa neviaže žiadna sankcia a neumožňuje žalobcovi udeľovať zmluvné pokuty za nesplnenie tejto povinnosti“. Podľa bodu 5.5.4. zmluvy „tovar dodaný v rozpore s podmienkami tejto zmluvy, a najmä s podmienkami stanovenými v tomto článku V, sa bude považovať za tovar s vadami.“ Podľa bodu 5.4.3. zmluvy „ v prípade vád, ktoré budú zjavné pri dodaní tovaru, bude žalobca reklamovať vady tovaru na dodacom liste a na základe vlastného rozhodnutia je oprávnený uplatniť nároky zo zodpovednosti za vady, vrátane odmietnutia tovaru a jeho vrátenia AMOR s.r.o.“Žalobca od platnosti Zmluvy o kúpe a predaji 2013 až do udelenia pokuty (t.j. 16.12.2013) neupozornil AMOR s.r.o. na neplnenie podmienok zmluvy, plnenie povinnosti nevyžadoval, resp. ho nevyzval na odstránenie tohto porušenia, keďže takto dodaný tovar sa podľa uvedenej Zmluvy považoval za tovar s vadami. Žalobca počas celej doby dodávok neodmietol preberanie tovaru z dôvodu porušenia zmluvy o kúpe a predaji alebo z dôvodu vád tovaru podľa § 436 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len ObZ) a čl. 5.5.4 zmluvy o kúpe a predaji; prevzatý tovar ponúkol na predaj konečnému spotrebiteľovi a mal z neho majetkový prospech. Podľa názoru ministerstva mal žalobca vedomosť o dátume výroby a dátume použiteľnosti dodaných tovarov z karty tovaru (príloha č. 1 Zmluvy o kúpe a predaji) a dodacieho listu, avšak z konania žalobcu je zrejmé, že mu nezáležalo na skutočnom plnení povinností zabezpečených zmluvnou pokutou podľa bodu 5.5.2. uvedenej Zmluvy, ale svoje právo zo zmluvnej pokuty uplatnil spôsobom, ktorý viedol k získaniu majetkového prospech a ktorý prevyšoval hlavný majetkový prospech zo zmluvného vzťahu. 3. Rovnakým postupom dospelo aj k záveru o porušení ustanovenia § 4 ods. 4 písm. t/ zákona č. 362/2012 Z. z., ktoré bolo konštatované v protokole o výsledku kontroly, nakoľko zmluvné pokuty dojednané v prílohe č. 3 uvedenej Zmluvy v obchodnom vzťahu medzi žalobcom a AMOR, s.r.o. sú zjavne neprimerané s ohľadom na hodnotu a význam porušenej zmluvnej povinnosti uvedenej v bode 4.3. „dodávateľ je oprávnený započítať si oproti pohľadávkam žalobcu svoje pohľadávky, iba ak sú písomne potvrdené žalobcom, resp. ak sú priznané právoplatným rozhodnutím príslušného orgánu. Dodávateľ je oprávnený zriadiť záložné právo na pohľadávky voči žalobcovi iba s predchádzajúcim písomným súhlasom žalobcu. Za porušenie povinností spoločnosti AMOR, s.r.o. uvedených v tomto článku 4.3. zaplatí spoločnosť AMOR, s.r.o. žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške uvedenej v Prílohe č. 3 tejto zmluvy , t.j. X.XXX,- eur.“ Ministerstvo uviedlo, že výška zmluvnej pokuty podľa bodu 4.3. uvedenej Zmluvy vo výške X.XXX,- eur je zjavne neprimeraná hodnote a významu porušenej zmluvnej povinnosti, keďže nezohľadňuje výšku započítanej pohľadávky zo strany spoločnosti AMOR, s.r.o. Z podkladov pre vydanie rozhodnutia vyplýva, že priemerná hodnota faktúr za dodanie tovaru dosahuje XX,XX eur s DPH (priemer celkového počtu 183 faktúr podľa interného zoznamu). Výšku pokuty odôvodnil primeranosťou, represívnou a nápravnou funkciou. 4. Minister konajúc o rozklade žalobcu rozhodnutím č. 4948/2014-420 zo dňa 18.03.2015 rozhodol tak, že výrokovú časť rozhodnutia ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR číslo 3778/2014-024 z 29.09.2014 podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku zmenil nasledovne: „Spoločnosť Retail Value Stores, a.s., IČO: 47 256 770, Panónska cesta 16, 851 06 Bratislava (podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I. od 1. februára 2015 je spoločnosť Retail Value Stores, a.s., Panónska cesta 16, 851 04 Bratislava, IČO: 47 256 770 univerzálnym právnym nástupcom spoločnosti Retail Value Stores, a.s., IČO: 43 768 083), sa dopustila správneho deliktu podľa § 8 ods. 1 zákona č. 362/2012 Z. z. o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, ktorých predmetom sú potraviny, a to uplatnením si neprimeranej podmienky vo svoj prospech v období od 28. februára 2013 do 31. decembra 2013 podľa § 4 ods. 4 písm. h/ zákona č. 362/2012 Z.z. o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, ktorých predmetom sú potraviny - požadovanie dodatočného peňažného plnenia alebo nepeňažného plnenia po prevzatí potraviny, v obchodnom vzťahu so spoločnosťou AMOR, s.r.o., IČO: 36 390 623, Aleja Slobody 2241, Dolný Kubín 026 01 , uzatvorenom na základe Zmluvy o kúpe a predaji tovaru potraviny z 28. februára 2013. 5. Za správny delikt uvedený vo výroku tohto rozhodnutia sa spoločnosti Retail Value Stores, a.s., IČO: 47 256 770, Panónska cesta 16, 851 04 Bratislava ukladá podľa § 8 ods. 2 zákona č. 362/2012 Z.z. o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, ktorých predmetom sú potraviny pokuta vo výške XX.XXX,- eur.“ 6. Minister rozhodol na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej (rozkladovej) komisie a v odôvodnení samotného druhostupňového rozhodnutia sa formálne uvádza názor osobitnej (rozkladovej) komisie, nie názor druhostupňového orgánu kompetentného na rozhodnutie o rozklade. V odôvodnení rozhodnutia sa uvádza, že osobitná (rozkladová) komisia preskúmala rozkladom napadnuté rozhodnutie však dospela k záveru, že preukázanými konaniami žalobcu nedošlo k naplneniu skutkových podstát vymedzených v ust. § 4 ods. 4 písm. t/ a písm./ y zákona č.362/2012 Z. z., ale došlo k naplneniu skutkovej podstaty neprimeranej podmienky, vymedzenej v § 4 ods. 4 pís. h/ zákona č. 362/2012 Z. z., ktorá je v obchodnom vzťahu medzi odberateľom a dodávateľom potravín zakázaná. osobitná (rozkladová) komisia po opätovnom posúdení všetkých okolností preto dospela k záveru, že žalobca tým, že od platnosti Zmluvy o kúpe a predaji tovaru potraviny, až do uplatnenia zmluvnej pokuty za porušenie zmluvných podmienok podľa bodu 5.5.2., t.j. do 16.12.2013, neupozornila spoločnosť AMOR, s.r.o. na neplnenie podmienok zmluvy, plnenie povinností nevyžadovala, resp. nevyzvala spoločnosť AMOR, s.r.o. na odstránenie tohto porušenia, nevykonala smerom k tejto spoločnosti žiaden úkon, ktorým by reklamovala, namietala, alebo akokoľvek spochybňovala kvalitu a upozorňovala na vady dodaného tovaru, keďže takto dodaný tovar ďalej predávala konečným spotrebiteľom, ako tovar bez akýchkoľvek kvalitatívnych alebo právnych vád napriek tomu, že podľa bodu 5.5.4. zmluvy mal byť takýto tovar vrátený dodávateľovi, naplnila uplatňovaním a vymáhaním zmluvnej pokuty skutkovú podstatu správneho deliktu neprimeranej podmienky, vymedzenej v § 4 ods. 4 písm. h/ zákona č. 362/2012 Z. z. Osobitná (rozkladová) komisia navrhla rozhodnutie ministerstva č. 3778/2014-024 zo dňa 29.09.2014 zmeniť tak, že v súvislosti s identifikovaným porušením zákona č. 362/2012 Z. z. žalobcu treba zmeniť právnu kvalifikáciu tohto skutku vo výrokovej časti uvedeného rozhodnutia a žalobcu uznala vinným zo spáchania iného správneho deliktu podľa § 4 ods. 4 písm. h zákona č. 362/2012 Z. z. a žalobcovi uložiť pokutu vo výške XX.XXX,- eur, pretože podľa jej názoru primeraná, zodpovedá zákonnému rozsahu pokuty (1.000,- € až 300.000,- €) a súhlasí s ňou. Osobitná rozkladová komisia uviedla, že žalobca účelovo neupozornil spoločnosť AMOR, s.r.o., na dlhodobé porušovanie zmluvnej povinnosti, že od platnosti uvedenej Zmluvy až do uplatnenia zmluvnej pokuty za porušenie zmluvných podmienok podľa bodu 5.5.2., t. j. do 16.12.2013 neupozornila spoločnosť AMOR, s.r.o. na neplnenie podmienok zmluvy, plnenie povinnosti nevyžadovala, resp. ju nevyzvala na odstránenie tohto porušenia, tovar dodaný s takouto vadou ako vadný u dodávateľa nereklamovala, takýto vadný tovar následne predávala konečnému spotrebiteľovi, napriek tomu takýto tovar mal byť podľa bodu 5.5.4. Zmluvy vrátený dodávateľovi. K námietke zaujatosti vznesenej žalobcom proti ministrovi Z.. U.. Ľ. O., T.., osobitná (rozkladová) komisia uviedla, že tento návrh bol vybavený neformálnym spôsobom, a to listom ministerstva z 05.12.2014 označený ako Oznámenie skutočnosti. Osobitná (rozkladová) komisia po preskúmaní postupu a rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu dospela k záveru, že prvostupňový správny orgán riadne zistil a ustálil skutkový stav, tento skutkový stav správne právne posúdil a verifikoval správne závery preukazujúce skutočnosti, že žalobca svojím konaním naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu. II. Zhrnutie argumentov žalobcu 7. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 02.04.2015 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 4948/2014-420 zo dňa 18.03.2015, jeho zrušenia spolu s prvostupňovým rozhodnutím a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie; uplatnil si nárok na náhradu trov konania. Namietal, že záväzok dodávateľa AMOR, s.r.o. informovať ho o skutočnostiach uvedených v bude 5.5.2 zmluvy o kúpe a predaji tovaru (informačná povinnosť) má svoje opodstatnenie v obchodnej rovine aj v rovine plnenia zákonných povinností. Z ustanovenia § 12 ods. 1 písm. p/ zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 152/1995 Z. z.) aj z § 4 ods. 4 písm. u/ bod 2 zákona č. 362/2012 Z. z. je zrejmé, že bez toho, aby poznal dátum výroby tovaru, nie je schopný postupovať spôsobom súladným s uvedenými ustanoveniami. Ak nedisponuje informáciou o dátume výroby tovaru (teda o začiatku plynutia doby exspirácie) a má len informáciu o skončení doby spotreby, nedokáže stanoviť jednotlivé časti časového úseku, t.j. 1/3 a 3 doby spotreby. Ak má vykonať nejakú povinnosť uloženú zákonom č. 362/2012 Z. z., musí poznať moment začatia plynutia exspiračnej doby. Ak má zákonnú povinnosť nakladať kvalifikovaným spôsobom s tovarom, ktorého trvanlivosť je viac ako štyri dni, musí vedieť, či daný tovar má trvanlivosť štyri dni alebo viac, no nedozvie sa ju len z dátumu exspirácie. Preto do Zmluvy o kúpe a predaji tovaru potraviny zahrnul bod 5.5.2 upravujúci informačnú povinnosť dodávateľa. V tomto prípade si však dodávateľ tovaru nesplnil informačnú povinnosť, porušil Zmluvu a žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. V priebehu celého administratívneho konania túto skutočnosť nikto nespochybňoval. Keďže dodávateľ zmluvnú pokutu nezaplatil na základe vystavenej faktúry v lehote splatnosti, vyzval ho listom na zaplatenie zmluvnej pokuty, no bezúspešne. Preto vykonal jednostranné započítanie vzájomných pohľadávok podľa § 580 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len OZ) a čl. IV. bod 4.12 Zmluvy o kúpe a predaji tovaru. 8. Namietal tiež, že v súvislosti s jednou kontrolou mu bolo doručených 19 protokolov o vykonanej kontrole a následne vyše 15 oznámení o začatí správneho konania. Tento postup ministerstva považuje za svojvoľný, protizákonný a protiústavný zásah do jeho práv. Rozhodnutie vydať pre každé, jednou kontrolou identifikované, porušenie zákona samostatný protokol a na základe neho začať 19 správnych konaní v snahe uložiť čo najvyššiu pokutu, je protiústavné. Poukázal na mediálne výstupy ministra ešte pred ukončením kontroly, ktorý takýto postup avizoval. Podľa názoru žalobcu § 6 ods. 7 zákona č. 362/2012 Z. z. a § 13 ods. 1 zákona č. 10/1996 Z. z. vylučujú vydať v jednej kontrole viac ako jeden protokol. 9. Dňa 02.10.2014 bolo žalobcovi doručené prvostupňové rozhodnutie, ktorým mu bola uložená pokuta vo výške XX.XXX,- eur s poukazom na to, že sa dopustil správneho deliktu podľa § 8 ods. 1 zákona č. 362/2012 Z. z. a to dohodnutím si neprimeranej podmienky vo svoj prospech v období od 28.02.2013 do 31.12.2013 v zmysle § 4 ods. 1 písm. t/ cit. zákona a uplatnením neprimeranej podmienky vo svoj prospech v zmysle § 4 ods. 4 písm. y/ zákona č. 362/2012 Z. z. Rozhodnutím ministra bol zmenená výroková časť prvostupňového rozhodnutia a to tak, že žalobcovi uložil pokutu za to, že sa mal dopustiť správneho deliktu podľa ust. § 8 ods. 1 zákona č. 362/2012 Z. z. avšak údajne uplatnením neprimeranej podmienky vo svoj prospech v zmysle § 4 ods. 4 písm. h/ zákona č.362/2012 Z. z. 10. Namietal, že sa nemohol vyjadriť ku všetkým podkladom rozhodnutia, konkrétne k vyjadreniu dodávateľa AMOR s.r.o. a protokol o kontrole nebol prerokovaný s vedúcim kontrolovaného subjektu, čím bol porušený § 11 ods. 2 písm. g/ zákona o kontrole. 11. V administratívnom konaní vzniesol námietku predpojatosti voči ministrovi Z.. U.. Ľ. O., T.., pretože sa ešte pred vydaním rozhodnutia v médiách vyjadroval vo veci s tým, že cieľom ministerstva je uložiť čo najvyššiu pokutu. 12. Podľa jeho názoru je rozhodnutie nepreskúmateľné, pretože z neho nevyplýva, akého správneho deliktu sa mal dopustiť, ani kto a ako vlastne vyhodnotil námietku predpojatosti voči ministrovi. Nepreskúmateľná je aj výška uloženej pokuty. V iných, no obsahovo takmer identických, prvostupňových rozhodnutiach mu boli zo strany ministerstva uložené pokuty napríklad v sume XX.XXX,- € (rozhodnutie č. 3781/2014-024 zo dňa 29.09.2014) alebo v sume XXX.XXX,- € (rozhodnutie č. 3733/2014-024 zo dňa 29.09.2014). Z obsahu rozhodnutia žalovaného je zrejmé, že napriek viacerým všeobecným konštatovaniam uvedeným v jeho odôvodnení zostala výška uloženej pokuty v postate neodôvodnená. pokuta podľa prvostupňového rozhodnutia, ktoré konštatovalo spáchanie dvoch správnych deliktov zostala v rozhodnutí žalovaného, ktoré konštatovalo spáchanie už len jedného správneho deliktu nezmenená a predstavuje výšku XX.XXX,- €. III. Vyjadrenie žalovaného 13. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu žalobcu zamietnuť. V podrobnostiach sa pridržiaval odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia. Podľa jeho názoru bolo nepochybne preukázané, že si žalobca v obchodnoprávnom vzťahu s dodávateľom spoločnosťou AMOR s.r.o., uplatnil neprimeranú podmienku vo svoj prospech podľa § 4 ods. 4 písm. h/ zákona č. 362/2012 Z. z. vo forme dodatočného peňažného plnenia po prevzatí potraviny vystavením faktúry č. S. zo dňa 16.12.2013 na sumu X.XXX,- eur. Poukázal na bod 5.5.2. Zmluvy o kúpe a predaji tovaru, podľa ktorého dodávateľ je povinný dodávať žalobcovi tovar tak, aby ku dňu jeho dodania uplynulo maximálne 1/3 doby jeho použiteľnosti a zároveň pri každom dodaní tovaru bol dodávateľ povinný informovať žalobcu v písomnej forme o tom, kedy bol tovar vyrobený, v prípade porušenia povinnosti bola dohodnutá zmluvná pokuta pre prípad porušenia bodu 5.5.2. Zmluvy vo výške XXX,- eur za každé porušenie povinnosti. Je nepravdepodobné, že by žalobca nevyužil svoje právo na reklamovanie vád tovaru a po dobu deviatich mesiacov by uvádzal na trh tovar s vadami a vystavoval by sa riziku uloženia pokuty podľa zákona č. 362/2012 Z. z. 14. Poukázal na to, že žalobca mal možnosť výberu medzi uložením zmluvnej pokuty a odmietnutím prevzatia tovaru s vadami. Žalobca však účelovo uplatnil uloženie zmluvnej pokuty, z ktorej mal majetkový prospech, a neupozornil dodávateľa na vady a neplnenie zmluvných podmienok. Uložená zmluvná pokuta je zjavne neprimeraná, keďže porušením zmluvnej povinnosti nedošlo k vzniku škody - žalobca predával potraviny za takú istú predajnú cenu ako potraviny, pri ktorých absentuje porušenie zmluvnej povinnosti. Len žalobca mal zmluvne zakotvenú možnosť uloženia zmluvnej pokuty; jej spôsob zapracovania do zmluvy bol na úkor slabšej strany - dodávateľa AMOR, s.r.o. Žalobca účelovo uplatnil zmluvnú pokutu v decembri, kedy bolo zrejmé, že dodávateľ nebude môcť vypovedať zmluvu o kúpe a predaju tovaru, keďže výpovedná doba bola dohodnutá na dobu dvoch mesiacov ku konca kalendárneho roka. Zdôraznil, že pri vyhodnotení skutkového stavu posudzoval spôsob uplatnenia zmluvnej pokuty a nie jej dohodnutie medzi účastníkmi obchodného vzťahu, keďže k spáchaniu správneho deliktu došlo započítaním zmluvnej pokuty. Ak by zákonodarca nemal v úmysle sankcionovať uplatňovanie neprimeraných podmienok, zákon č. 362/2012 Z. z. by bol v značnej miere nevykonateľný, pretože podstatná časť protiprávnych konaní spočíva v uplatňovaní neprimeraných podmienok, z ktorých má zmluvná strana prospech, a nie v ich dohodnutí. 15. Žalovaný pri preskúmavaní všetkých okolností a spôsobu konania, ktoré viedli žalobcu k uplatneniu zmluvnej pokuty, dospel k záveru, že išlo o porušenie ust. § 4 ods. 4 písm. h/ zákona č. 362/2012 Z. z., teda požadovaniu dodatočného peňažného plnenia po prevzatí tovaru potraviny. Žalovaný posudzoval účel konania žalobcu, teda konanie skryté pod inštitút zmluvnej pokuty a nie legitímne dohodnutú zmluvnú pokutu v Zmluve o kúpe a predaji. Uvedené tvrdenie žalovaný preukazoval konaním žalobcu, ktorý neuplatňoval zmluvnú pokutu na všetky druhy tovarov, resp. jednotlivé druhy tovarov, v rámci jednej dodávky. Rozhodujúcim pre posúdenie závažnosti protiprávneho konania žalobcu bol skutkový stav zistený v čase kontroly. Vzhľadom na výšku a spôsob dohodnutej zmluvnej pokuty aj vzhľadom na získanie majetkového prospechu bola žalobcovi uložená pokuta v sume XX.XXX,- eur tak prvostupňovým rozhodnutím ako aj napadnutým rozhodnutím žalovaného. Žalovaný zobral do úvahy všetky zákonom stanovené hľadiská, sadzbu pokuty a opakované porušenie povinnosti žalobcom. 16. Žalobca mal možnosť počas celého administratívneho konania nahliadať do spisu, svoje právo však nevyužil a ani nepožiadal o kópie písomností tvoriacich podklad pre vydanie rozhodnutia. Námietka predpojatosti, ktorú žalobca vzniesol proti ministrovi, bola vybavená listom zo dňa 5.12.2014, ktorý bol žalobcovi zaslaný ešte pred začatím správneho konania č. 1049/2015-024 (oznámenie sa síce týkalo iných konaní, no aj v tých žalobca namietal predpojatosť ministra). 17. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného písomne nevyjadril. IV. Pojednávanie 18. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) v spojení s § 9 ods. 1 SSP a § 246 ods. 1, § 246a ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení účinnom do 30.6.2016 rozhodol na pojednávaní dňa 13.02.2018 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil v prítomnosti právneho zástupcu žalobcu a poverenej zástupkyne žalovaného. V. Relevantné právne predpisy 19. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a/ SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 20. Podľa § 1 zákona č. 362/2012 Z. z. tento zákon upravuje vymedzenie neprimeraných podmienok v obchodných vzťahoch (ďalej len "neprimeraná podmienka"), ktorých predmetom je potravina1) alebo služba spojená s predajom potraviny, kontrolu neprimeraných podmienok, konanie vo veciach neprimeraných podmienok. 21. Podľa § 2 písm. d/, písm. e/ zákona č. 362/2012 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie peňažným plnením platba poskytnutá dodávateľom alebo odberateľom súvisiaca s dodaním potraviny vrátane platby na obchodné aktivity odberateľa potraviny, najmä zľavy, dary, bonusy, rabaty, skontá (písm. d/), nepeňažným plnením iné plnenie ako plnenie podľa písmena d) súvisiace s dodaním potraviny, najmä vecné dary a služby, marketingová aktivita na podporu pri otvorení novej prevádzkarne, rozvoz potraviny zo skladov odberateľa do jeho prevádzkarní (písm. e/). 22. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 362/2012 Z. z. dohodnúť neprimeranú podmienku medzi odberateľom a dodávateľom sa zakazuje. 23. Podľa § 4 ods. 4 písm. h/ zákona č. 362/2012 Z. z. za neprimeranú podmienku sa považuje aj požadovanie dodatočného peňažného plnenia alebo nepeňažného plnenia po prevzatí potraviny. 24. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 362/2012 Z. z. kontrolu neprimeraných podmienok vykonáva Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo"). 25. Podľa § 6 ods. 7 zákona č. 362/2012 Z. z. kontrola sa ukončí záznamom o vykonanej kontrole, ak neboli zistené porušenia tohto zákona (písm. a/), protokolom o vykonanej kontrole, ktorý obsahuje opatrenia na odstránenie zistených porušení tohto zákona (písm. b/). 26. Podľa § 6 ods. 8 zákona č. 362/2012 Z. z. na výkon kontroly sa vzťahujú primerane ustanovenia osobitného predpisu, ak odseky 1 až 7 neustanovujú inak. (Osobitným predpisom sú ustanovenia § 8 až § 15 zákona č. 10/1996 Z. z.) 27. Podľa § 8 ods. 1 až ods. 3 zákona č. 362/2012 Z. z. správneho deliktu sa dopustí právnická osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ, ktorá v obchodnom vzťahu dohodne vo svoj prospech neprimeranú podmienku uvedenú v § 4 ods. 2 až 4 (ods. 1). Ministerstvo uloží pokutu za správny delikt od 1 000 eur do 300 000 eur (ods. 2). Ministerstvo spolu s pokutou určí lehotu na odstránenie neprimeranej podmienky (ods. 3). 28. Podľa § 9 ods. 3 zákona č. 10/1996 Z. z. kontrolu vykonávajú zamestnanci orgánu kontroly (ďalej len "pracovníci kontroly") na základe písomného poverenia vedúceho orgánu kontroly alebo ním splnomocneného zástupcu, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 29. Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 10/1996 Z. z. o výsledku vykonanej kontroly, ktorou boli zistené nedostatky, vypracujú pracovníci kontroly protokol, ktorý obsahuje najmä označenie orgánu kontroly, ktorý kontrolu vykonal, označenie kontrolovaného subjektu, meno, priezvisko a titul pracovníkov kontroly, ktorí kontrolu vykonali, miesto a čas vykonania kontroly, predmet kontroly, kontrolované obdobie, preukázané kontrolné zistenia, zoznam príloh protokolu, dátum vypracovania protokolu, dátum oboznámenia vedúceho kontrolovaného subjektu s protokolom, vlastnoručné podpisy pracovníkov kontroly, podpis vedúceho kontrolovaného subjektu, ktorý bol s protokolom oboznámený, prílohy k protokolu, správu o zistenej nezrovnalosti, ak kontrolou zistený nedostatok je nezrovnalosťou podľa osobitného predpisu. 30. Podľa § 13 ods. 2 zákona č. 10/1996 Z. z. pri kontrole, ktorej predmet je osobitý alebo náročný a vyžaduje zaznamenať stav predmetu kontroly priamo na mieste v určenom čase, vypracujú pracovníci kontroly za účasti zamestnancov, ktorí sú za príslušný úsek zodpovední, alebo ďalších zamestnancov, priebežný protokol (písm. a/), zaznamenať stav časti predmetu kontroly z dôvodu potreby osobitného postupu pri kontrole alebo osobitného spôsobu riešenia zistených nedostatkov, vypracujú pracovníci kontroly čiastkový protokol (písm. b/). 31. Podľa § 13 ods. 4 zákona č. 10/1996 Z. z. ak sú proti kontrolným zisteniam podané opodstatnené námietky podľa § 11 ods. 2 písm. e/, pracovníci kontroly vypracujú dodatok k protokolu, ktorý je jeho súčasťou. Pri jeho vypracovaní sa postupuje primerane podľa odseku 1. 32. Podľa § 13 ods. 8 zákona č. 10/1996 Z. z. kontrola je skončená prerokovaním protokolu. Protokol sa považuje za prerokovaný aj vtedy, ak sa vedúci kontrolovaného subjektu bezdôvodne nedostaví na prerokovanie protokolu alebo odmietne podpísať zápisnicu o prerokovaní protokolu. Tieto skutočnosti pracovníci kontroly uvedú v zápisnici o prerokovaní protokolu. Kontrola, z ktorej sa vypracúva záznam, je skončená jeho podpísaním pracovníkmi kontroly a odovzdaním vedúcemu kontrolovaného subjektu. VI. Posúdenie veci správnym súdom 33. V predmetnej právnej veci ide o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo zmenené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o uložení sankcie za spáchanie správneho deliktu podľa § 4 ods. 4 písm. t/ a písm. y/ zákona č. 362/2012 Z. z. a bola rozhodnutím žalovaného uložená sankcia za spáchanie správneho deliktu podľa § 4 ods. 4 písm. h/ zákona č. 362/2012 Z. z. v oboch rozhodnutiach bola stanovená výška pokuty XX.XXX,- eur. 34. Je nepochybné, že právna teória v rámci verejnoprávnej zodpovednosti za protispoločenské konanie rozoznáva trestné činy, priestupky, iné správne delikty, v ďalšej špecifikácii ešte správne disciplinárne delikty a správne delikty poriadkové. Deliktom je len také porušenie povinnosti (konanie alebo opomenutie), ktoré konkrétny zákon takto označuje. Rozlišovacím kritériom medzi jednotlivými druhmi deliktov podľa závažnosti je miera ich typovej spoločenskej nebezpečnosti, vyjadrenej v znakoch skutkovej podstaty, u iných správnych deliktoch a disciplinárnych deliktoch ešte aj okruh subjektov, ktoré sa deliktu môžu dopustiť. Formálne označenie určitého typu protispoločenského konania a tomu zodpovedajúcemu zaradeniu medzi trestné činy, priestupky, iné správne delikty a z toho vyvodené následky v podobe sankcií, vrátane príslušného konania, či už ide o oblasť súdneho alebo správneho trestania, je len vyjadrením reálnej trestnej politiky štátu, teda reflexia názoru spoločnosti na potrebnú mieru ochrany jednotlivých vzťahov a záujmov (rozsudky ESĽP vo veci Öztürk proti Nemeckej spolkovej republike z 21. februára 1984, č. sťažnosti 8544/79, Escoubet proti Belgicku, z 28. októbra 1999, č. sťažnosti 26780/95, Zolotukhin proti Rusku z 10. februára 2009, č. sťažnosti 14939/03). 35. Trestanie za správne delikty (priestupky, správne delikty právnických osôb a správne delikty fyzických osôb - podnikateľov) má podliehať rovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy. Je preto nevyhnutné poskytnúť záruky a práva, ktoré sú zakotvené v Trestnom zákone a Trestnom poriadku nielen obvinenému z trestného činu, ale aj subjektu, voči ktorému je vyvodzovaná administratívnoprávna zodpovednosť, čo napokon vyplýva aj zo zásady č. 6 Odporúčania o správnych sankciách, podľa ktorej je nevyhnutné v rámci správneho konania vo veciach správnych sankcií poskytovať okrem záruk spravodlivého správneho konania v zmysle Rezolúcie (77)31 aj pevne zavedené záruky v trestnom konaní. 36. Pri súbehu viacerých správnych deliktov je s ohľadom na nedostatok špeciálnej úpravy pre administratívne trestanie potrebné metódou analógie legis aplikovať pravidlá pre ukladanie úhrnného trestu podľa Trestného zákona. Použitie absorpčnej zásady pri administratívnom trestaní za viaceré správne delikty je z hľadiska výslednej výšky sankcie v prospech žalobcu, pretože v prípade uloženia sankcie za každý zo zbiehajúcich sa správnych deliktov by výsledná sankcia uložená žalobcovi bola podstatne vyššia. Pokiaľ subjekt spácha viacero deliktov, správny orgán uloží sankciu podľa ustanovení vzťahujúcich sa na správny delikt najprísnejšie postihnuteľný. Najprísnejšie postihnuteľný správny delikt je delikt, za ktorý možno uložiť pokutu s najvyššou sadzbou. Pri rovnakej sadzbe pokút správny orgán uloží úhrnnú sankciu podľa toho ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na najzávažnejší delikt. V každom prípade však platí, že subjektívny záujem žalobcu na individuálnom sankcionovaní každého zo zbiehajúcich sa správnych deliktov nemôže viesť k vylúčeniu trestnoprávnych štandardov, ktoré sú nedeliteľnou súčasťou systému administratívneho trestania (rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/123/2014 zo dňa 17.6.2015, rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Sžo 28/2007 zo dňa 6.3.2008, sp. zn. 2 Sžo 46/2012 zo dňa 18.9.2013). 37. Pokuta má byť pre podnikateľa natoľko citeľná, aby ho od podobného konania v budúcnosti odradila, avšak nemôže byť pokutou likvidačnou (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Sžhpu 3/2011 zo dňa 22.5.2013, sp. zn. 1 Sžhpu 1/2008 zo dňa 25.1.2011). 38. Prvostupňový ani druhostupňový orgán v rozhodnutiach zákonným spôsobom nevysvetlili, prečo z jednej kontroly vystavili viacero protokolov. Argument žalovaného, že išlo o zložitejší prípad v tomto kontexte neobstojí. Zákon č. 362/2012 Z. z. ani zákon č. 10/1996 Z. z. neumožňujú, aby boli z jednej kontroly začatej na základe jedného a toho istého poverenia zameranej na ten istý predmet u toho istého subjektu vystavené viaceré protokoly (§ 6 ods. 7 zákona č. 362/2012 Z. z., § 13 ods. 1 zákona č. 10/1996 Z. z.). Oba zákony pri slovách „kontrola“ a „protokol“ používajú jednotné číslo (pri tvorbe návrhu právneho predpisu sa používa oznamovací spôsob, prítomný čas a jednotné číslo, ak z kontextu návrhu právneho predpisu nevyplýva inak - Príloha č. 1 k Legislatívnym pravidlám vlády SR bod 3). Z kontextu oboch zákonov však nevyplýva, že by výsledkom jednej kontroly mali byť viaceré protokoly. Zákon č. 10/1996 Z. z. v zložitých prípadoch umožňuje vypracovať priebežný protokol alebo čiastkový protokol (§ 13 ods. 2), no nie viaceré finálne protokoly. Správny súd poukazuje aj na čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, v zmysle ktorého štátne orgány môžu konať len na základe Ústavy, v jej medziach, a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Čl. 2 ods. 2 Ústavy SR určuje nielen to, aký druh právnej úpravy štátny orgán použije pri rozhodovaní, ale aj to, akým spôsobom prikročí k jeho výkladu v súlade s princípom právneho štátu; ústavný príkaz zakotvený v čl. 2 ods. 2 Ústavy SR je súčasne aj ustanovením povinnosti vykladať ústavné a zákonné normy tak, aby sa tento príkaz rešpektoval v celom vymedzenom rozsahu (napríklad nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 143/02 zo dňa 5.11.2002). Keďže zákon č. 10/1996 Z. z. ani zákon č. 362/2012 Z. z. neumožňujú vypracovať viaceré protokoly z jednej kontroly zameranej na ten istý predmet u toho istého subjektu, žalovaný tak nebol oprávnený urobiť. Ak tak napriek tomu urobil, porušil zákon č. 10/1996 Z. z., č. 362/2012 Z. z. a čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Ústavný princíp, na základe ktorého konajú orgány štátu, si nemožno zamieňať s oprávnením fyzických a právnických osôb zakotveným v čl. 2 ods. 3 Ústavy SR, ktoré má opačný cieľ - každý môže konať to, čo mu zákon nezakazuje (samozrejme za situácie, že tento článok ústavy nevytvára právny základ pre protiprávne konanie). 39. Napriek uvedeným pochybeniam oboch orgánov verejnej správy, ktoré vedú k zrušeniu rozhodnutia žalovaného, správny súd považuje za potrebné sa vyjadriť ku skutkovej podstate správneho deliktu podľa § 4 ods. 4 písm. h/ zákona č. 362/2012 Z. z., v zmysle ktorého za neprimeranú podmienku sa považuje aj požadovanie dodatočného peňažného plnenia alebo nepeňažného plnenia po prevzatí potraviny. Žalovaný sa nevysporiadal so skutočnosťou, či zmluvná pokuta ako taká predstavuje peňažné plnenie podľa citovaného ustanovenia zákona č. 362/2012 Z. z. a podľa § 2 písm. d/ tohto zákona. Zmluvná pokuta je vo všeobecnosti prostriedkom zabezpečenia záväzkov, ktorý vzniká na základe právneho úkonu (dohody) medzi dvoma a viacerými subjektmi. Ide o účastníkmi zmluvného vzťahu dohodnutú peňažnú sumu, ktorú sa dlžník (subjekt porušujúci zmluvu) zaväzuje zaplatiť druhej zmluvnej strane v prípade porušenia jeho zmluvnej povinnosti. Povinný účastník zmluvného vzťahu je zaviazaný zmluvnú pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zaplatenia zmluvnej pokuty sa oprávnený subjekt môže domáhať už len na základe toho, že došlo ku skutočnosti, pre ktorú bola pokuta dohodnutá. Právna úprava poskytuje účastníkom dohody o zmluvnej pokute značnú dispozičnú voľnosť z hľadiska práv a povinností z nej vyplývajúcich (§ 544 a nasl. OZ v spojení s § 1 ods. 2 ObZ). Možnosť moderácie zmluvnej pokuty súdom zákon pripúšťa len v prípade jej neprimeranej výšky (§ 545a OZ, § 301 ObZ); otázka neprimeranej výšky zmluvnej pokuty však nie je predmetom tohto preskúmavacieho konania. Zmluvná pokuta má prevenčnú funkciu, represívnu aj reparačnú funkciu (Luby, Š.: Prevencia a zodpovednosť v občianskom práve II. Vydavateľstvo SAV, Bratislava 1958, s. 398 a nasl.). Žalovaný sa v uvedenom kontexte nevysporiadal s tým, či zmluvnú pokutu možno považovať za „dodatočné“ peňažné plnenie alebo „dodatočné“ nepeňažné plnenie po prevzatí potraviny. Krátky slovník slovenského jazyka, Slovník súčasného slovenského jazyka a Synonymický slovník slovenčiny slovo „dodatočný“ vysvetľujú ako uskutočnený po dokončení niečoho, urobený až po dokončení, po uzavretí niečoho, teda bez ohľadu na penalizáciu nedodržania zmluvnej povinnosti (<http://slovnik.juls.savba.sk/?w=Dodato%C4%8Dn %C3%BD&s=exact&c=ff39&d=kssj4&d=psp&d=sssj&d=scs&d=sss&d=peciar&d=ma&d=hssjV&d=bernolak&d=obce&d=priezviska&d=un&d=locutio&d=pskcs&d=psken&d=noundb&ie=utf-8&oe=utf-8>). Vysvetlenie pojmov „dodatočné peňažné plnenie“ za dodané potraviny vo vzťahu k zmluvnej pokute zo strany orgánov verejnej správy oboch stupňov absentuje, pričom ide o základný prvok skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 4 ods. 4 písm. h/ zákona č. 362/2012 Z. z. aj v nadväznosti na § 2 písm. d/ tohto zákona. 40. Nedostatočné odôvodnenie sa vzťahuje aj na rozhodnutie žalovaného. Prvostupňový správny orgán uznal vinným žalobcu za spáchanie dvoch správnych deliktov podľa § 4 ods. 4 písm. t/ a písm. y/ zákona č. 362/2012 Z. z. a uložil mu pokutu vo výške 27.000,- eur. Osobitná (rozkladová) komisia v napadnutom rozhodnutí dospela k záveru, že preukázaným konaním nedošlo k naplneniu skutkových podstát vymedzených v § 4 ods. 4 písm. t/, písm. y/ zákona č. 362/2012 Z. z. ale došlo k naplneniu skutkovej podstaty neprimeranej podmienky vymedzenej v § 4 ods. 4 písm. h/ zákona č. 362/2012 Z. z., ktorá je v obchodnom vzťahu medzi odberateľom a dodávateľom potravín zakázaná a uložila mu pokutu v rovnakej výške v sume XX.XXX,- eur. 41. Správny súd sa nestotožnil s námietkou žalobcu o vylúčení ministra z konania a rozhodnutia o podanom rozklade podľa § 61 ods. 2 SP. Podľa § 9 SP môže byť v administratívnom konaní vylúčený len konkrétny zamestnanec správneho orgánu. Z tohto dôvodu nie je možné použiť ustanovenia o vylúčení v prípadoch, keď ako správny orgán vystupuje jediná fyzická osoba, ktorá navyše nemá postavenie zamestnanca správneho orgánu; preto neprichádza do úvahy vylúčenie vedúceho ústredného orgánu štátnej správy pri rozhodovaní o rozklade (Košičiarová, S.: Správny poriadok. Komentár, Heuréka, Šamorín 2013, s. 44 a nasl.; Sobihard, J.: Správny poriadok. Komentár, IURA EDITION, Bratislava 2005, s. 51 a nasl.). Zamestnancom správneho orgánu sa rozumie osoba, ktorá je v pracovnoprávnom, služobnom alebo štátnozamestnaneckom vzťahu k správnemu orgánu. Minister ako vedúci ústredného orgánu štátnej správy nie je zamestnancom ministerstva v pracovnoprávnom, služobnom, štátnozamestnaneckom ani obdobnom vzťahu, je členom vlády, ktorý stojí na čele ministerstva (§ 3 zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov), je menovaný prezidentom SR na návrh predsedu vlády. Ministerstvo je úradom predstavujúcim súhrn osobných a vecných prostriedkov zorganizovaných do jedného celku za účelom výkonu určitého vymedzeného úseku verejnej správy. Ministerstvo je organizované monokraticky; vedené je členom vlády menovaným prezidentom na návrh predsedu vlády (nález Najvyššieho správneho súdu č. 302/46-7 zo dňa 23.10.1947 publikovaného v Bohuslavovej zbierke nálezov Najvyššieho správneho súdu vo veciach administratívnych pod číslom Boh. A 1729/47 30296, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Sžo 72/2007 zo dňa 31.01.2008). Navyše, v prípade vylúčenia ministra z konania a rozhodovania o rozklade Správny poriadok neupravuje postup ani subjekt, ktorý by o podanom rozklade rozhodol. 42. Správny súd uvádza, že osobitná (rozkladová) komisia má len poradnú funkciu a nie je kompetentná o rozklade rozhodnúť, môže predkladať len stanoviská k rozkladu, ktoré minister môže ale aj nemusí akceptovať. V tejto súvislosti nemožno opomenúť ďalší formálny nedostatok žalobou napadnutého rozhodnutia, keď v odôvodňovaní druhostupňového rozhodnutia sa uvádza výlučne právny názor osobitnej (rozkladovej) komisie, ktorá však má len poradnú funkciu, no názor ministra ako kompetentného a funkčné príslušného orgánu podľa § 61 ods. 2 SP prakticky absentuje. Tento nedostatok spôsobuje nezrozumiteľnosť rozhodnutia v tom smere, či svoj právny názor prezentuje minister alebo osobitná (rozkladová) komisia ako orgán rozhodujúci o rozklade. 43. Správny súd po vyhodnotení priebehu administratívneho konania uvádza, že žalobou napadnuté rozhodnutie ministra vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a v časti uloženej pokuty je rozhodnutie nepreskúmateľné a je nezákonné, čo je dôvodom na jeho zrušenie, podľa § 191 ods. 1 písm. c/, písm. d/ SSP a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalovaný v novom konaní bude postupovať v súdom naznačenom smere. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je žalovaný v ďalšom konaní viazaný. 44. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 SSP a úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 45. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).