Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/92/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015200584 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Filová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1015200584.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dáši Filovej a členiek senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Evy Fulcovej, v právnej veci žalobcu: Retail Value Stores a.s., Panónska cesta 16, 851 04 Bratislava, zastúpený JUDr. G. G., K., E..A..O.., L.T. X, XXX XX R. proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, Dobrovičova 12, 812 66 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 4949/2014-420 zo dňa 18.3.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na odkladný účinok správnej žaloby z a m i e t a . Napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 4949/2014-420 zo dňa 18.3.2015 a rozhodnutie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR č. 3733/2014-024 zo dňa 29.9.2014 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi súd priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením súdny úradník. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie pred orgánmi verejnej správy 1. Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR poveril zamestnancov ministerstva vykonaním kontroly zameranej na dodržiavanie ustanovení zákona č. 362/2012 Z. z. o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, ktorých predmetom sú potraviny v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 362/2012 Z. z.) a to najmä na ust. § 4 ods. 4 písm. f), s), t), y), z) vo väzbe na vybraných dodávateľov za obdobie rokov 2013-2014 (poverenie č. 15/2014 zo dňa 11.2.2014). Kontrola sa začala dňa 14.2.2014 a o jej výsledku bol spísaný protokol č. 1998/2014 -020/14128/2014 zo dňa 22.5.2014. Kontrolóri zistili, že žalobca v obchodnom vzťahu so spoločnosťou D. W. porušil zákon č. 362/2002 Z. z. a jeho ustanovenia § 4 ods. 4 písm. t) a § 4 ods. 4 písm. y). 2. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, ako prvostupňový orgán verejnej správy rozhodol rozhodnutím č. 3733/2014-024 zo dňa 29.9.2014, že žalobca vo svojom sídle sa dopustil správneho deliktu podľa ust. § 8 ods. 1 zákona č. 362/2012 Z. z. a to dohodnutím si neprimeranej podmienky vo svoj prospech v období od 28.2.2013 do 31.12.2013 v zmysle § 4 ods. 4 písm. t) vyššie uvedeného zákona t.j. dojednanie zmluvnej pokuty, ktorej výška je zjavne neprimeraná s ohľadom na hodnotu a význam porušenej zmluvnej povinnosti, ktorej splnenie je zabezpečené touto zmluvnou pokutou vo vzťahu k účastníkovi konania D. W. a uplatnením neprimeranej podmienky vo svoj prospech dňa 16.12.2013 za obdobie od 28.2.2013 do 16.12.2013 v zmysle § 4 ods. 4 písm. y) vyššie uvedeného zákona a to snahu o získanie akéhokoľvek prospechu od dodávateľa, ktorá nezodpovedá žiadnej skutočnej poskytnutej obchodnej službe vo vzťahu k účastníkovi konania D. W. uzatvorenom na základe Zmluvy o kúpe a predaji tovaru Potraviny, na rok 2013 zo dňa 28.2.2013. Za tento správny delikt bola účastníkovi konania uložená pokuta vo výške XXX.XXX,-€. 3. Orgán verejnej správy prvého stupňa mal preukázané, že účastník konania Retail Value Stores a.s. (ďalej len RVS) bol v obchodnom vzťahu so spoločnosťou D. W. dohodol si neprimeranú podmienku v zmysle § 4 ods. 4 písm. t) zákona č. 362/2012 Z. z., t. j. dojednal zmluvnú pokutu, ktorej výška je zjavne neprimeraná s ohľadom na hodnotu a význam porušenej zmluvnej povinnosti, ktorej splnenie je zabezpečené touto zmluvnou pokutou. 4. Správny orgán mal za to, že zmluvné pokuty dojednané v prílohe č. 3 Zmluvy o kúpe a predaji v obchodnom vzťahu medzi účastníkom konania RVS a spoločnosťou D. W. sú zjavne neprimerané s ohľadom na hodnotu a význam porušenia zmluvnej povinnosti. 5. Podľa bodu 4.3 Zmluvy o kúpe a predaji je účastník konania D. W. oprávnený započítať si pohľadávky oproti pohľadávkam účastníka konania RVS v prípade, ak sú písomne potvrdené účastníkom konania RVS, resp. ak sú priznané právoplatným rozhodnutím príslušného orgánu. Účastník konania D. W. je oprávnený zriadiť záložné právo na pohľadávky voči účastníkovi konania RVS iba s predchádzajúcim písomným súhlasom účastníka konania RVS. Za porušenie povinnosti uvedenej v tomto článku účastník konania D. W. zaplatí účastníkovi konania RVS zmluvnú pokutu vo výške uvedenej v prílohe č. 3 Zmluvy o kúpe a predaji t.j. X.XXX,-€. 6. Správny orgán konštatoval, že dojednaná výška zmluvnej pokuty podľa bodu 4.3 Zmluvy o kúpe a predaji vo výške X.XXX,-€ je zjavne neprimeraná hodnote a významu porušenej zmluvnej povinnosti, keďže nezohľadňuje výšku započítanej pohľadávky zo strany účastníka konania D. W.. Zmluvná pokuta určená fixnou sumou nezohľadňuje samotnú výšku započítanej pohľadávky účastníka konania D. W. a teda nie je primerane určená výška zmluvnej pokuty k hodnote a významu porušenej povinnosti. Z podkladov pre vydanie rozhodnutia vyplýva, že primeraná hodnota faktúr za dodávky tovaru je XXX,XX,-€ s DPH. 7. Zmluvná pokuta dojednaná týmto spôsobom predstavuje podľa fakturovaných súm (najnižšia fakturovaná suma XX,XX,-€ s DPH - faktúra č. XXXXXXXXX zo dňa 11.4.2013, najvyššia fakturovaná suma XX.XXX,XX,-€ s DPH - faktúra č. XXXXXXXXX zo dňa 20.3.2013), rozpätie od 35% až do 25.222 % fakturovanej sumy, ktorá by v kontrolovanom období mohla byť predmetom zápočtu pohľadávky. Výška zmluvnej pokuty predstavuje 735% z primeranej hodnoty faktúr. Dojednaná výška zmluvnej pokuty je zjavne neprimeraná s ohľadom na hodnotu a význam porušenej zmluvnej povinnosti, keďže niekoľkokrát prevyšuje zabezpečovanú pohľadávku. Správny orgán je toho názoru, že v uvedenom prípade zmluvná pokuta neplní jednu zo základných funkcií zmluvnej pokuty a to zabezpečovaciu funkciu. 8. Podľa bodu 5.5.2 Zmluvy o kúpe a predaji je účastník konania D. W. povinný uhradiť účastníkovi konania RVS zmluvnú pokutu za nesplnenie písomnej povinnosti uvádzať pri každom dodaní tovaru dátum, kedy bol tovar vyrobený a zároveň, kedy mu uplynie doba použiteľnosti. 9. Spôsob dojednania zmluvnej pokuty podľa bodu 5.5.2 Zmluvy o kúpe a predaji vykazuje znaky neprimeranej podmienky, keďže umožňuje jej udelenie vo výške, ktorá je zjavne neprimeraná s ohľadom na hodnotu a význam porušenej zmluvnej povinnosti. 10. Uvedenú skutočnosť preukazuje postup kontrolovaného subjektu pri udelení zmluvných pokút vo výške XXX.XXX,- € za porušenie bodu 5.5.2 Zmluvy o kúpe a predaji 2013 (daňový doklad faktúra č. E. na XX.XXX,- € zo dňa 16.12.2013 a faktúra č. E. na XX.XXX,- € zo dňa 16.12.2013). Samotná textácia bodu 5.5.2 Zmluvy o kúpe a predaji je nepresná a nejasná, keďže dohodnutá zmluvná pokuta umožňuje vystaviť jednu faktúru za opakované porušenie zmluvnej povinnosti týkajúcej sa viacerých dodávok tovaru. 11. Dohodnutá zmluvná pokuta za neuvedenie dátumu výroby a dátumu použiteľnosti v písomnej forme sa podľa znenia bodu 5.5.2 Zmluvy o kúpe a predaji viaže na každé dodanie tovaru účastníkom konania D. W.. Z príloh k faktúram č. XXXXXXX a č. XXXXXXX vyplýva, že zmluvnou pokutou XXX,- € bol postihnutý každý druh dodaného tovaru a nie každé dodanie tovaru. Vzhľadom na význam zmluvnej povinnosti zabezpečenej zmluvnou pokutou dohodnutou účastníkmi obchodného vzťahu považoval účastník konania RVS za dostatočné zabezpečiť iba každú dodávku tovaru a nie každý druh dodaného tovaru. Napriek tomu účastník konania RVS uplatnil iný spôsob vystavenia faktúr č. XXXXXXX a č. XXXXXXX zo dňa 16.12.2013 a uplatnil ho až po 9 mesiacoch po prvom porušení predmetnej zmluvnej povinnosti. 12. Ďalej mal správny orgán za preukázané, že účastník konania RVS v obchodno-právnom vzťahu s účastníkom konania D. W. uplatnil neprimeranú podmienku v zmysle § 4 ods. 4 písm. y) zákona č. 362/2012 Z. z., t.j. mal snahu o získanie akéhokoľvek prospechu od dodávateľa, ktorá nezodpovedá žiadnej skutočne poskytnutej obchodnej službe vo vzťahu k hodnote poskytnutej služby. 13. Správny orgán posudzoval, či faktúry č. E. zo dňa 16.12.2013 vo výške XX.XXX,-€ a č. E. zo dňa 16.12.2013 vo výške XX.XXX,- € za porušenie bodu 5.5.2 Zmluvy o kúpe a predaji vykazuje znaky neprimeranej podmienky v obchodnom vzťahu medzi účastníkom konania RVS a účastníkom konania D. W.. 14. Podľa bodu 5.5.2 Zmluvy o kúpe a predaji v prípade potravinárskych výrobkov bude mať tovar požadované vlastnosti po dobu stanovenú na tovare alebo jeho obale. Potravinárske výrobky budú dodané účastníkovi konania RVS tak, aby ku dňu ich dodania uplynula maximálne 1/3 doby použiteľnosti (maximálnej trvanlivosti výrobku vyznačenej na obale výrobku). Zároveň sa účastník konania D. W. zaväzuje, že pri každom dodaní tovaru informuje účastníka konania RVS o tom, kedy (dátum) bol tovar (jednotlivé tovary/výrobky) vyrobený a zároveň kedy mu uplynie doba použiteľnosti. V prípade, ak dodávateľ poruší svoju povinnosť podľa predchádzajúcej vety, bude účastník konania D. W. povinný za každé takéto porušenie zaplatiť účastníkovi konania RVS zmluvnú pokutu vo výške uvedenej v prílohe č. 3 Zmluvy o kúpe a predaji, ktorá ustanovuje zmluvnú pokutu XXX,- € za porušenie povinností bodu 5.5.2 Zmluvy o kúpe a predaji. 15. Správny orgán poukazuje na ďalšie ustanovenie Zmluvy o kúpe a predaji, t. j. bod 5.6.1, podľa ktorého na povinnosť uvádzať na dodacom liste dátum, kedy bol tovar vyrobený a dátum, kedy tovaru uplynie doba použiteľnosti sa neviaže žiadna sankcia a neumožňuje účastníkovi konania RVS udeľovať zmluvné pokuty za nesplnenie tejto povinnosti. Zmluvná pokuta bola uložená podľa bodu 5.5.2 citovanej zmluvy, pričom tento bod zaväzuje dodávateľa uviesť pri každom dodaní tovaru informáciu v písomnej forme o tom, kedy bol tovar vyrobený a zároveň, kedy mu uplynie doba použiteľnosti. Neustanovuje však spôsob a miesto uvedenia týchto údajov. 16. Z vyššie uvedeného nepochybne vyplýva, že zmluvná pokuta bola uložená za porušenie bodu 5.5.2 Zmluvy o kúpe a predaji, avšak povinnosť uvádzať údaj o dátume výroby a dátume použiteľnosti na dodacom liste je uvedená v bode 5.6.1 Zmluvy o kúpe a predaji. V bode 5.5.2 Zmluvy o kúpe a predaji je stanovená písomná forma informovania o dátume výroby a dátume použiteľnosti dodávok tovarov, avšak nie je bližšie špecifikované, kde sa majú uvedené informácie nachádzať. 17. Bod 5.5.4 Zmluvy o kúpe a predaji určuje, že tovar dodaný v rozpore s podmienkami tejto zmluvy, za ktorý bola uložená pokuta, sa bude považovať za tovar s vadami. Ďalej sa v bode 5.4.3 Zmluvy o kúpe a predaji uvádza, že v prípade vád, ktoré budú zjavné pri dodaní tovaru, bude účastník konania RVS reklamovať vady tovaru na dodacom liste a na základe vlastného rozhodnutia je oprávnený uplatniť nároky zo zodpovednosti za vady, vrátane odmietnutia tovaru a jeho vrátenie účastníkovi konania D. W.. Správny orgán má za to, že je nepravdepodobné, že byť účastník konania RVS nevyužil svoje právo na reklamovanie vád tovaru a po dobu deviatich mesiacov by uvádzal na trh tovar s vadami a vystavoval by sa riziku udelenia pokuty v zmysle zákona č. 362/2012 Z. z. Správny orgán uvádza, že účastník konania RVS mal možnosť výberu medzi uložením zmluvnej pokuty za porušenie zmluvnej povinnosti účastníkom konania D. W. a odmietnutím prevzatia tovaru s vadami v zmysle Zmluvy o kúpe a predaji. Správny orgán je toho názoru, že účastník konania RVS po zvážení týchto dvoch možností, účelovo uplatnil uloženie zmluvnej pokuty za porušenie zmluvnej povinnosti, z ktorej mal majetkový prospech. 18. Účastník konania RVS od platnosti Zmluvy o kúpe a predaji 2013 až do udelenia pokuty (t. j. 16.12.2013) neupozornil účastníka konania D. W. na neplnenie podmienok zmluvy, plnenie povinnosti nevyžadoval resp. nevyzval účastníka konania D. W. na odstránenie tohto porušenia, keďže takto dodaný tovar sa podľa Zmluvy o kúpe a predaji považoval za tovar s vadami. 19. Počas celej doby dodávok účastník konania RVS neodmietal preberanie tovaru z dôvodu porušenia zmluvy alebo vád na tovare v zmysle § 436 zákona Obchodného zákonníka a bodu 5.5.4 Zmluvy o kúpe a predaji, prevzatý tovar ponúkal na predaj konečnému spotrebiteľovi a mal z jeho predaja majetkový prospech. 20. Správny orgán je toho názoru, že účastník konania RVS účelovo neupozornil účastníka konania D. W. o dlhodobom porušovaní zmluvnej povinnosti uvádzať dátum výroby dodaných tovarov počas deviatich mesiacov, t. j. od 28.2.2013 do 16.12.2013. Ak by účastník konania RVS mal odôvodnenú obavu, že bude zo strany ministerstva udelená pokuta za správny delikt dohodnutia neprimeranej podmienky podľa § 4 ods. 4 písm. u) bod 2 zákona č. 362/2012 Z. z., upozornil by účastníka konania D. W. na nedodržiavanie podmienok Zmluvy o kúpe a predaji bez zbytočného odkladu, t.j. požadoval by uvedené údaje, aby mohol dodaný tovar predávať ďalej v súlade s nielen so zákonom č. 362/2012 Z. z., ale aj ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi bezpečnosť potravín. 21. Prílohou č. 1 Zmluvy o kúpe a predaji sú karty tovaru, v ktorých je písomne uvedená záručná doba (uvádza sa v dňoch/mesiacoch) alebo doba použiteľnosti (uvádza sa maximálna trvanlivosť vyznačená na obale výrobku v dňoch). Správny orgán má za to, že z uvedených údajov účastník konania RVS vedel dátum výroby dodávaných tovarov zistiť. 22. Z protokolu, ktorý je súčasťou podkladu pre vydanie rozhodnutia v správnom konaní, vo väzbe na Poverenie na vykonanie kontroly č. 15/2014 zo dňa 11.2.2014 vyplýva, že predmetom kontroly bolo dodržiavanie § 4 ods. 4 písm. f), § 4 ods. 4 písm. s), § 4 ods. 4 písm. t), § 4 písm. y) a § 4 ods. 4 písm. z) zákona č. 362/2012 Z. z. v obchodnoprávnych vzťahoch s vybranými dodávateľmi, ktorým bol aj účastník konania D. W.. Z Protokolu vyplýva, že kontrolná skupina analyzovala dokumenty predložené spoločnosťou RVS a dospela k zisteniu, že došlo k porušeniu § 4 ods. 4 písm. t) a § 4 ods. 4 písm. y) zákona č. 362/2012 Z. z. 23. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 362/2012 Z. z. sa správneho deliktu dopustí právnická osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ, ktorá v obchodnom vzťahu dohodne vo svoj prospech neprimeranú podmienku zakotvenú v § 4 ods. 2 až 4 zákona č. 362/2012 Z. z. 24. Z podkladov pre vydanie rozhodnutia, ktorými sú aj Zmluva o kúpe a predaji s účastníkom konania D. W., má správny orgán preukázané, že vyššie uvedená zmluva v období od 28.2.2013 do 31.12.2013 obsahovala dojednanie neprimeranej podmienky ustanovenej v § 4 ods. 4 písm. t) zákona č. 362/2012 Z. z. Takisto má správny orgán preukázané, že účastník konania RVS si uplatnil dňa 16.12.2013 za obdobie od 28.2.2013 do 16.12.2013 neprimeranú podmienku v zmysle § 4 ods. 4 písm. y) zákona č. 362/2012 Z. z. Uvedené uplatnenie neprimeranej podmienky vyplýva z faktúry č. XXXXXX vystavenej dňa 16.12.2013. 25. Účastník konania RVS a.s., Bratislava proti prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy podal rozsiahly rozklad dňa 16.10.2014, v ktorom žiadal, aby orgány verejnej správy druhého stupňa napadnuté prvostupňové rozhodnutie zrušil, alebo aby napadnuté prvostupňové rozhodnutie bolo zmenené a podľa § 6 ods. 7 zákona č. 362/2012 Z. z. bola ukončená kontrola záznamom a správne konanie bolo v celom rozsahu zastavené. 26. O rozklade rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 4949/2014-420 zo dňa 18.3.2015 tak, že výrok prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy zmenil tak, že spoločnosť Retail Value Stores a.s., sa dopustila správneho deliktu podľa ust. § 8 ods. 1 zákona č. 362/2012 Z. z. o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, ktorých predmetom sú potraviny a to uplatnením si neprimeranej podmienky vo svoj prospech v období od 28.2.2013 do 31.12.2013 podľa § 4 ods. 4 písm. h) zákona č. 362/2012 Z. z. o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, v ktorých predmetom sú potraviny - požadovanie dodatočného peňažného plnenia alebo nepeňažného plnenia po prevzatí potraviny v obchodnom vzťahu so spoločnosťou D. W. Slovakia, H. G. uzatvorenom na základe Zmluvy o kúpe a predaji tovaru potravín zo dňa 28.2.2013 a za tento delikt mu bola uložená pokuta vo výške XXX.XXX,- €. 27. Minister rozhodol na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej rozkladovej komisie a v odôvodnení samotného druhostupňového rozhodnutia sa formálne uvádza názor osobitnej rozkladovej komisie, nie názor druhostupňového orgánu kompetentného na rozhodnutie o rozklade. 28. V odôvodnení rozhodnutia sa uvádza, že konaniami preukázanými v prvostupňovom rozhodnutí správneho orgánu nedošlo k naplneniu skutkových podstát vymedzených v ust. § 4 ods. 4 písm. t) a písm. y) zákona č. 362/2012 Z. z., ale došlo k naplneniu skutkovej podstaty neprimeranej podmienky vymedzenej v § 4 ods. 4 písm. h) zákona č. 362/2002 Z. z., ktorá je v obchodnom vzťahu medzi odberateľom a dodávateľom potravín zakázaná. Osobitná rozkladová komisia predmetným záverom dala sčasti za pravdu spoločnosti Retail Value Stores a.s. a to v tom zmysle, že zmluvná pokuta nevykazuje znaky služby, lebo pokiaľ by zmluvná pokuta vykazovala znaky skutočne poskytnutej obchodnej služby, nešlo by o zmluvnú pokutu. 29. Osobitná komisia tiež sčasti prihliadla na závery uvedené v rozsudku Rozhodcovského súdu sp. zn. OS 42/2014 zo dňa 4.6.2014, na ktoré spoločnosť Retail Value Stores a.s., v podanom rozklade odkazuje a to, že Dohoda o paušálnej výške zmluvnej pokuty v sume XXX,- eur pre prípad porušenia povinnosti zodpovedá naplneniu všetkých funkcií zmluvnej pokuty a sama o sebe nie je neprimeraná hodnote a významu zabezpečovacej povinnosti. 30. Osobitná komisia po opätovnom posúdení všetkých okolností preto dospela k záveru, že spoločnosť Retail Value Stores a.s, tým, že od platnosti Zmluvy o kúpe a predaji tovaru potraviny až do uplatnenia zmluvnej pokuty za porušenie zmluvných podmienok podľa bodu 5.5.2 t. j. do 16.12.2013 neupozornila spoločnosť D. W. E., s.r.o. na neplnenie podmienok zmluvy, plnenie povinnosti nevyžadovala, resp. nevyzvala spoločnosť D. W. E., s.r.o. na odstránenie tohto porušenia, nevykonala smerom k tejto spoločnosti žiaden úkon, ktorým by reklamovala, namietala, alebo akokoľvek spochybňovala kvalitu a upozorňovala na vady dodávaného tovaru, keďže takto dodaný tovar sa podľa predmetných zmlúv považoval za tovar s vadami, pričom takto dodaný tovar ďalej predávala konečným spotrebiteľom, ako tovar bez akýchkoľvek kvalitatívnych alebo právnych vád, napriek tomu, že podľa bodu 5.5.4 zmluvy mal byť takýto tovar vrátený dodávateľovi, naplnila uplatňovaním a vymáhaním zmluvnej pokuty skutkovú podstatu správneho deliktu neprimeranej podmienky, vymedzenej v § 4 ods. 4 písm. h) zákona č. 362/2012 Z. z. Osobitná komisia zhodne uzavrela, že námietky opísané účastníkom správneho konania RVS v podanom rozklade nemajú vplyv na posúdenie jeho zodpovednosti za zistené protiprávne konanie, nemenia opísaný stav, skutkové okolnosti a právne posúdenie veci. Pokiaľ ide o námietky týkajúce sa procesných nedostatkov rozhodnutia a procesného postupu ministerstva ako správneho orgánu, uviedla, že v procesnom postupe ministerstva ako správnych orgánov osobitná komisia nezistila žiadne pochybenie. Ministerstvo ako prvostupňový správny orgán pri zisťovaní, objasňovaní a sankcionovaní postupoval plne v súlade s platnými ustanoveniami zákona č. 71/1967 Zb., na ktorý odkazuje § 8 ods. 9 zákona č. 362/2012 Z. z. 31. Ohľadne námietky účastníka konania RVS týkajúcej sa výšky uloženej pokuty osobitná komisia posúdila všetky okolnosti a podľa jej názoru pokuta vo výške XXX.XXX,- eur je pokutou primeranou. 32. K námietke zaujatosti vznesenej žalobcom proti ministrovi D.. B.. Ľ. C., V.., osobitná komisia uviedla, že jeho vylúčenie nie je možné. Ustanovenie § 9 - 13 SP umožňuje len vylúčenie zamestnancov správnych orgánov alebo členov správnych orgánov, no minister nie je zamestnancom ministerstva, ani jeho členom, preto nemožno na neho tieto ustanovenia aplikovať. Kompetencia rozhodovať o rozklade proti rozhodnutiam ministerstva je zákonom zverená ministrovi ako vedúcemu ústredného orgánu štátnej správy (§ 61 ods. 2 SP). II. Žalobné dôvody 33. Včas podanou žalobou na tunajšom súde dňa 2.4.2015 sa žalobca domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. 4949/2014-420 zo dňa 18.3.2015 spolu s prvostupňovým rozhodnutím orgánu verejnej správy a vec mu vrátil na ďalšie konanie a uplatnil si nárok na náhradu trov konania. Ďalej v žalobe žiadal, aby súd odložil vykonateľnosť správnej žaloby. Namietal, že záväzok dodávateľa D. W. E., s.r.o., H. G. informovať ho o skutočnostiach uvedených v bode 5.5.2 Zmluvy o kúpe a predaji tovaru má svoje opodstatnenie v obchodnej rovine aj v rovine plnenia zákonných povinností. 34. Z ust. § 12 ods. 1 písm. p) zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov aj z § 4 ods. 4 písm. u) bod 2 zákona č. 362/2012 Z. z. je zrejmé, že bez toho, aby poznal dátum výroby tovaru, nie je schopný postupovať spôsobom súladným s uvedenými ustanoveniami. Ak nedisponuje informáciou o dátume výroby tovaru (teda o začiatku plynutia doby expirácie) a má len informáciu o skončení doby spotreby, nedokáže stanoviť jednotlivé časti časového úseku, t.j. 1/3 a 3/4 doby spotreby. Ak má vykonať nejakú povinnosť uloženú zákonom č. 362/2012 Z. z. musí poznať moment začatia plynutia expiračnej doby. Preto do Zmluvy o kúpe a predaji tovaru potraviny zahrnul bod 5.5.2 upravujúci informačnú povinnosť dodávateľa. V danom prípade si však dodávateľ tovaru nesplnil informačnú povinnosť, porušil zmluvu a žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. 35. V priebehu celého administratívneho konania túto skutočnosť nikto nespochybňoval. Keďže dodávateľ zmluvnú pokutu nezaplatil na základe vystavenej faktúry v lehote splatnosti, vyzval ho listom na zaplatenie zmluvnej pokuty, no bezúspešne. Preto vykonal jednostranné započítanie vzájomných pohľadávok podľa § 580 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov a čl. IV. bod 4.12 Zmluvy o kúpe a predaji tovaru. 36. Argumentoval, že zmluvnú pokutu už z jej samotnej podstaty, nie je možné považovať za peňažné plnenie, ani za nepeňažné plnenie a teda jej legitímnym uplatnením nemohol spáchať správny delikt podľa § 4 ods. 4 písm. h/ zákona č. 362/2012 Z. z. Napokon, ani osobitná (rozkladová) komisia nepoprela legitimitu dohodnutia zmluvnej pokuty. Ak by bolo možné zmluvnú pokutu považovať za peňažné plnenie podľa § 2 písm. d/ zákona č. 362/2012 Z. z., potom by každá zmluvná pokuta bola týmto zákonom zakázaná. Takýto záver však zo zákona č. 362/2012 Z. z. nevyplýva a zmluvnú pokutu ani nezakazuje - v ustanovení § 4 písm. t/ kvalifikuje neprimerané zmluvné pokuty, o čo však podľa jeho názoru v tejto veci nejde. 37. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 362/2012 Z. z. sa subjekt môže dopustiť správneho deliktu len tak, že niečo vo svoj prospech dohodne, nie že vo svoj prospech niečo uplatní, ako to tvrdí žalovaný. Ani správny orgán ani dodávateľ nespochybňujú, že Zmluva o kúpe a predaji tovaru bola platne uzatvorená, že obsahuje platné ustanovenie o informačnej povinnosti dodávateľa, o zmluvnej pokute a že žalobca si nárok uplatnil riadne a včas. 38. Namietal tiež, že v súvislosti s jednou kontrolou mu bolo doručených 19 protokolov o vykonanej kontrole a následne vyše 15 oznámení o začatí správneho konania. Tento postup ministerstva považuje za svojvoľný, protizákonný a protiústavný zásah do jeho práv. Rozhodnutie vydať pre každé, jednou kontrolou identifikované, porušenie zákona samostatný protokol a na základe neho začať 19 správnych konaní v snahe uložiť čo najvyššiu pokutu, je protiústavné. Poukázal na mediálne výstupy ministra ešte pred ukončením kontroly, ktorý takýto postup avizoval. Podľa názoru žalobcu § 6 ods. 7 zákona č. 362/2012 Z. z. a § 13 ods. 1 zákona č. 10/1996 Z. z. vylučujú vydať v jednej kontrole viac ako jeden protokol. 39. Namietal, že sa nemohol vyjadriť ku všetkým podkladom rozhodnutia, konkrétne k vyjadreniu dodávateľa. 40. V administratívnom konaní vzniesol námietku predpojatosti voči ministrovi D.. B.. Ľ. C., V.., pretože sa ešte pred vydaním rozhodnutia v médiách vyjadroval vo veci s tým, že cieľom ministerstva je uložiť čo najvyššiu pokutu. 41. Podľa jeho názoru je rozhodnutie nepreskúmateľné, pretože z neho nevyplýva, akého správneho deliktu sa mal dopustiť, ani kto a ako vlastne vyhodnotil námietku predpojatosti voči ministrovi. Nepreskúmateľná je aj výška uloženej pokuty. Žalovaný sa nezaoberal jeho postavením na relevantnom trhu (ak by sa ňou zaoberal, dospel by k záveru, že žalobca má len marginálny podiel na trhu - menej ako 2%). V iných, no obsahovo takmer identických, prvostupňových rozhodnutiach mu boli zo strany ministerstva uložené pokuty napríklad v sume XX.XXX,- € (rozhodnutie č. 3781/2014-024 zo dňa 29.9.2014) alebo v sume XXX.XXX,- € (rozhodnutie č. 3733/2014-024 zo dňa 29.9.2014). III. Vyjadrenie žalovaného 42. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené dňa 18.9.2015 žiadal žalobu ako bezpredmetnú zamietnuť. V podrobnostiach sa pridržiava odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia. Podľa názoru žalovaného bolo nepochybne preukázané, že si žalobca v obchodno-právnom vzťahu s dodávateľom spoločnosťou D. W. E. s.r.o. dohodol neprimeranú podmienku v zmysle § 4 ods. 4 písm. h) zákona č. 362/2012 Z. z. o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, ktorých predmetom sú potraviny, t.j. požadoval dodatočné peňažné plnenie alebo nepeňažné plnenie po prevzatí potraviny. Žalovaný má za to, že dojednaná výška zmluvnej pokuty podľa bodu 4.3. zmluvy vo výške 3.400,- € je zjavne neprimeraná hodnote a významu porušenej zmluvnej povinnosti, keďže nezohľadňuje výšku započítanej pohľadávky zo strany dodávateľa. 43. Spôsob dojednania zmluvnej pokuty podľa bodu 5.5.2 zmluvy vykazuje znaky neprimeranej podmienky, keďže umožňuje jej udelenie vo výške, ktorá je zjavne neprimeraná s ohľadom na hodnotu a význam porušenej zmluvnej povinnosti. Uvedenú skutočnosť preukazuje postup žalobcu pri udelení zmluvnej pokuty vo výške XXX.XXX,- € za porušenie bodu 5.5.2 zmluvy (faktúra č. E. zo dňa 16.12.2013 na sumu XX.XXX,- € a faktúra č. E. zo dňa 16.12.2013 na sumu XX.XXX,- €). Žalovaný posudzoval, či faktúra č. E. a faktúra č. E. zo dňa 16.12.2013 spolu vo výške XXX.XXX,- € za porušenie bodu 5.5.2 zmluvy vykazuje znaky neprimeranej podmienky v obchodnom vzťahu medzi žalobcom a dodávateľom. 44. Žalovaný poukázal na to, že žalobca mal možnosť výberu medzi uložením zmluvnej pokuty a odmietnutím prevzatia tovaru s vadami. Žalobca však účelovo uplatnil uloženie zmluvnej pokuty, z ktorej mal majetkový prospech a v období deviatich mesiacov od 28.2.2013 až do 16.12.2013 neupozornil dodávateľa na vady a neplnenie zmluvných podmienok. Uložená zmluvná pokuta je zjavne neprimeraná, keďže porušením zmluvnej povinnosti nedošlo k vzniku škody, žalobca predával potraviny za takú istú predajnú cenu ako potraviny, pri ktorých absentuje porušenie zmluvnej povinnosti. 45. Len žalobca mal zmluvne zakotvenú možnosť uloženie zmluvnej pokuty. Jej spôsob zapracovania do zmluvy bol na úkor slabšej strany, čiže dodávateľa. 46. Na námietku žalobcu v žalobe, že žalovaný s vedúcim kontrolovaného subjektu predmetný protokol neprerokoval podľa § 11 ods. 2 písm. g) zákona č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v platnom znení, žalovaný uviedol, že v zmysle § 6 ods. 7 zákona č. 362/2012 Z. z., je kontrola ukončená záznamom o vykonanej kontrole, ak neboli zistené porušenia tohto zákona alebo protokolom o vykonanej kontrole, ktorý obsahuje opatrenia na odstránenie zistených porušení tohto zákona. Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v platnom znení sa nevylučuje vydanie viacerých protokolov ako spôsob ukončenia jednej kontroly. Orgán verejnej správy prvého stupňa vo svojom rozhodnutí uviedol, z ktorých podkladov vychádzal pri vydávaní rozhodnutia o uložení pokuty, s akými správnymi úvahami sa zaoberal pri uložení sankcií. Rozhodujúcim pre posúdenie závažnosti protiprávneho konania žalobcu bol skutkový stav zistený v čase kontroly, pričom z výsledkov kontroly a z dostatočného množstva skutkových a právnych poznatkov potrebných na rozhodnutie a to tak z hľadiska hmotného ako aj procesného práva, nepochybne vyplýva, že povinnosti vymedzené v zákone č. 362/2012 boli žalobcom v obchodno-právnom vzťahu dodávateľom porušené. 47. Žalovaný dospel k záveru, že uvedenými preukázanými konaniami žalobcu nedošlo k naplneniu skutkových podstát vymedzených v ust. § 4 ods. 4 písm. t), písm. y) zákona č. 362/2012 Z. z., ale došlo k naplneniu skutkovej podstaty neprimeranej podmienky vymedzenej v § 4 ods. 4 písm. h) zákona č. 362/2012 Z. z., ktorá je v obchodnom vzťahu medzi odberateľom a dodávateľom potravín zakázaná. 48. Na základe uvedených skutočností žalovaný žiada, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol a nepriznal náhradu trov konania. IV. Právne posúdenie Krajského súdu v Bratislave 49. K 1.7.2016 bol prijatý správny súdny poriadok. Podľa prechodných ustanovení § 491 ods. 1 správneho súdneho poriadku, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté podľa tretej časti OSP predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že súd rozhodol danú vec už podľa správneho súdneho poriadku. 50. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10 SSP) na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 SSP) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia orgánu verejnej správy bolo potrebné zrušiť. 51. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 52. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatrení orgánu verejnej správy. 53. Podľa § 1 zákona č. 362/2012 Z. z. tento zákon upravuje vymedzenie neprimeraných podmienok v obchodných vzťahoch (ďalej len "neprimeraná podmienka"), ktorých predmetom je potravina) alebo služba spojená s predajom potraviny, kontrolu neprimeraných podmienok, konanie vo veciach neprimeraných podmienok. 54. Podľa § 2 písm. d/, písm. e/ zákona č. 362/2012 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie peňažným plnením platba poskytnutá dodávateľom alebo odberateľom súvisiaca s dodaním potraviny vrátane platby na obchodné aktivity odberateľa potraviny, najmä zľavy, dary, bonusy, rabaty, skontá (písm. d/), nepeňažným plnením iné plnenie ako plnenie podľa písmena d) súvisiace s dodaním potraviny, najmä vecné dary a služby, marketingová aktivita na podporu pri otvorení novej prevádzkarne, rozvoz potraviny zo skladov odberateľa do jeho prevádzkarní (písm. e/). 55. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 362/2012 Z. z. dohodnúť neprimeranú podmienku medzi odberateľom a dodávateľom sa zakazuje. 56. Podľa § 4 ods. 4 písm. h/ zákona č. 362/2012 Z. z. za neprimeranú podmienku sa považuje aj požadovanie dodatočného peňažného plnenia alebo nepeňažného plnenia po prevzatí potraviny. 57. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 362/2012 Z. z. kontrolu neprimeraných podmienok vykonáva Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo"). 58. Podľa § 6 ods. 7 zákona č. 362/2012 Z. z. kontrola sa ukončí záznamom o vykonanej kontrole, ak neboli zistené porušenia tohto zákona (písm. a/), protokolom o vykonanej kontrole, ktorý obsahuje opatrenia na odstránenie zistených porušení tohto zákona (písm. b/). 59. Podľa § 6 ods. 8 zákona č. 362/2012 Z. z. na výkon kontroly sa vzťahujú primerane ustanovenia osobitného predpisu, ak odseky 1 až 7 neustanovujú inak. (Osobitným predpisom sú ustanovenia § 8 až § 15 zákona č. 10/1996 Z. z.) 60. Podľa § 8 ods. 1 až ods. 3 zákona č. 362/2012 Z. z. správneho deliktu sa dopustí právnická osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ, ktorá v obchodnom vzťahu dohodne vo svoj prospech neprimeranú podmienku uvedenú v § 4 ods. 2 až 4 (ods. 1). Ministerstvo uloží pokutu za správny delikt od 1.000,- € do 300.000,- € (ods. 2). Ministerstvo spolu s pokutou určí lehotu na odstránenie neprimeranej podmienky (ods. 3). 61. Podľa § 9 ods. 3 zákona č. 10/1996 Z. z. kontrolu vykonávajú zamestnanci orgánu kontroly (ďalej len "pracovníci kontroly") na základe písomného poverenia vedúceho orgánu kontroly alebo ním splnomocneného zástupcu, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 62. Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 10/1996 Z. z. o výsledku vykonanej kontroly, ktorou boli zistené nedostatky, vypracujú pracovníci kontroly protokol, ktorý obsahuje najmä označenie orgánu kontroly, ktorý kontrolu vykonal, označenie kontrolovaného subjektu, meno, priezvisko a titul pracovníkov kontroly, ktorí kontrolu vykonali, miesto a čas vykonania kontroly, predmet kontroly, kontrolované obdobie, preukázané kontrolné zistenia, zoznam príloh protokolu, dátum vypracovania protokolu, dátum oboznámenia vedúceho kontrolovaného subjektu s protokolom, vlastnoručné podpisy pracovníkov kontroly, podpis vedúceho kontrolovaného subjektu, ktorý bol s protokolom oboznámený, prílohy k protokolu, správu o zistenej nezrovnalosti, ak kontrolou zistený nedostatok je nezrovnalosťou podľa osobitného predpisu. 63. Podľa § 13 ods. 2 zákona č. 10/1996 Z. z. pri kontrole, ktorej predmet je osobitý alebo náročný a vyžaduje zaznamenať stav predmetu kontroly priamo na mieste v určenom čase, vypracujú pracovníci kontroly za účasti zamestnancov, ktorí sú za príslušný úsek zodpovední, alebo ďalších zamestnancov, priebežný protokol (písm. a/), zaznamenať stav časti predmetu kontroly z dôvodu potreby osobitného postupu pri kontrole alebo osobitného spôsobu riešenia zistených nedostatkov, vypracujú pracovníci kontroly čiastkový protokol (písm. b/). 64. Podľa § 13 ods. 4 zákona č. 10/1996 Z. z., ak sú proti kontrolným zisteniam podané opodstatnené námietky podľa § 11 ods. 2 písm. e), pracovníci kontroly vypracujú dodatok k protokolu, ktorý je jeho súčasťou. Pri jeho vypracovaní sa postupuje primerane podľa ods. 1. 65. Podľa § 13 ods. 8 zákona č. 10/1996 Z. z., kontrola je skončená prerokovaním protokolu. Protokol sa považuje za prerokovaný aj vtedy, ak sa vedúci kontrolovaného subjektu bezdôvodne nedostaví na prerokovanie protokolu, alebo odmietne podpísať zápisnicu o prerokovaní protokolu. Tieto skutočnosti pracovníci kontroly uvedú v zápisnici o prerokovaní protokolu. Kontrola, z ktorej sa vypracúva záznam, je skončená jeho podpísaním pracovníkmi kontroly a odovzdaním vedúcemu kontrolovaného subjektu. 66. Úlohou súdu v danej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 4949/2014 - 420 zo dňa 18.3.2015 o uložení sankcie za spáchanie správneho deliktu podľa § 4 ods. 4 písm. h) zákona č. 362/2012 Z. z. 67. Na tunajšom súde sa vedie 15 súdnych konaní, z ktorých boli 3 konania zastavené, medzi tými istými účastníkmi konania a to na strane žalobcu Retail Value Stores a.s., Bratislava a Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, na strane žalovaného. V konaniach vedených pod sp. zn. 2S 47/2016, 2S 48/2016, 2S 49/2016 a 2S 15/2016 boli vydané rozhodnutia. Vo všetkých štyroch konaniach ako aj v tomto konaní vedenom pod sp. zn. 5S 92/2015 sa realizovala kontrola na základe poverenia č. XX/XXXX zo dňa 11.2.2014 so začatím kontroly dňa 14.2.2014. Na základe tejto jednej kontroly a výsledkov z nej zistených boli vypracované minimálne 3 protokoly, ktoré boli podkladom rozhodnutí preskúmavaných Krajským súdom v Bratislave pod vyššie uvedenými značkami. Je nepochybné, že v uvedenom prípade ide o súbeh deliktov, pri ktorých sankcionovaní je nevyhnutné aplikovať analógiu legis a postupovať podľa absorpčnej zásady, tak ako to stabilne konštatuje Najvyšší súd SR v rozsudkoch sp. zn. 8Sžo 28/2007 zo dňa 6.3.2008, sp. zn. 2Sžo 46/2012 zo dňa 18.9.2013. 68. Prvostupňový orgán verejnej správy preto nemohol uložiť za tieto delikty 4 sankcie (prípadne ešte viac, nakoľko na tunajšom súde sa vedie, alebo viedlo 15 konaní) ale len 1 úhrnnú sankciu, t.j. sankciu za najprísnejšie sankcionovateľný správny delikt. 69. Zákon č. 362/2012 umožňuje uložiť za všetky delikty rovnakú sankciu (1.000,- € do 300.000,- €); v takomto prípade je bezpredmetné, aby žalovaný identifikoval len jeden správny delikt, ktorý je z hľadiska rozsahu sankcie najzávažnejší, pretože všetky delikty sú závažné v rovnakej miere; takýto myšlienkový sled však musí byť v rozhodnutí zachytený, čo sa v predmetnej veci nestalo. Pokuta má byť pre podnikateľa natoľko citeľná, aby ho od podobného konania v budúcnosti odradila, avšak nemôže byť pokutou likvidačnou (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Sžhpu 3/2011 zo dňa 22.5.2013, sp. zn. 1 Sžhpu 1/2008 zo dňa 25.1.2011). Ak žalovaný, resp. prvostupňový správny orgán uložil za súbeh troch deliktov tri sankcie, konal v rozpore s ustálenou judikatúrou ESĽP a Najvyššieho súdu SR ako aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (publikovaný v Zbierke zákonov SR pod č. 209/1992 Zb.). 70. Prvostupňový ani druhostupňový orgán v rozhodnutiach zákonným spôsobom nevysvetlili, prečo z jednej kontroly vystavili minimálne tri protokoly. Argument žalovaného, že išlo o zložitejší prípad v tomto kontexte neobstojí. Zákon č. 362/2012 Z. z. ani zákon č. 10/1996 Z. z. neumožňujú, aby boli z jednej kontroly začatej na základe jedného a toho istého poverenia zameranej na ten istý predmet, u toho istého subjektu vystavené viaceré protokoly (§ 6 ods. 7 zákona č. 362/2012 Z. z., § 13 ods. 1 zákona č. 10/1996 Z. z.). Oba zákony pri slovách "kontrola" a "protokol" používajú jednotné číslo (pri tvorbe návrhu právneho predpisu sa používa oznamovací spôsob, prítomný čas a jednotné číslo, ak z kontextu návrhu právneho predpisu nevyplýva inak - Príloha č. 1 k Legislatívnym pravidlám vlády SR bod 3). Z kontextu oboch zákonov však nevyplýva, že by výsledkom jednej kontroly mali byť viaceré protokoly. Zákon č. 10/1996 Z. z. v zložitých prípadoch umožňuje vypracovať priebežný protokol alebo čiastkový protokol (§ 13 ods. 2), no nie viaceré finálne protokoly. Správny súd poukazuje aj na čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, v zmysle ktorého štátne orgány môžu konať len na základe Ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Čl. 2 ods. 2 Ústavy SR určuje nielen to, aký druh právnej úpravy štátny orgán použije pri rozhodovaní, ale aj to, akým spôsobom prikročí k jeho výkladu v súlade s princípom právneho štátu; ústavný príkaz zakotvený v čl. 2 ods. 2 Ústavy SR je súčasne aj ustanovením povinnosti vykladať ústavné a zákonné normy tak, aby sa tento príkaz rešpektoval v celom vymedzenom rozsahu (napríklad nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 143/02 zo dňa 5.11.2002). Keďže zákon č. 10/1996 Z. z. ani zákon č. 362/2012 Z. z. neumožňujú vypracovať viaceré protokoly z jednej kontroly zameranej na ten istý predmet, u toho istého subjektu, žalovaný tak nebol oprávnený urobiť. Ak tak napriek tomu urobil, porušil zákon č. 10/1996 Z. z., č. 362/2012 Z. z. a čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Ústavný princíp, na základe ktorého konajú orgány štátu, si nemožno zamieňať s oprávnením fyzických a právnických osôb zakotveným v čl. 2 ods. 3 Ústavy SR, ktoré má opačný cieľ - každý môže konať to, čo mu zákon nezakazuje (samozrejme za situácie, že tento článok ústavy nevytvára právny základ pre protiprávne konanie). 71. Napriek uvedeným pochybeniam oboch orgánov verejnej správy, ktoré vedú k zrušeniu rozhodnutia žalovaného aj prvostupňového správneho orgánu, správny súd považuje za potrebné sa vyjadriť ku skutkovej podstate správneho deliktu podľa § 4 ods. 4 písm. h/ zákona č. 362/2012 Z. z., v zmysle ktorého za neprimeranú podmienku sa považuje aj požadovanie dodatočného peňažného plnenia alebo nepeňažného plnenia po prevzatí potraviny. Žalovaný sa nevysporiadal so skutočnosťou, či zmluvná pokuta ako taká predstavuje peňažné plnenie podľa citovaného ustanovenia zákona č. 362/2012 Z. z. a podľa § 2 písm. d/ tohto zákona. Zmluvná pokuta je vo všeobecnosti prostriedkom zabezpečenia záväzkov, ktorý vzniká na základe právneho úkonu (dohody) medzi dvoma a viacerými subjektmi. Ide o účastníkmi zmluvného vzťahu dohodnutú peňažnú sumu, ktorú sa dlžník (subjekt porušujúci zmluvu) zaväzuje zaplatiť druhej zmluvnej strane v prípade porušenia jeho zmluvnej povinnosti. Povinný účastník zmluvného vzťahu je zaviazaný zmluvnú pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zaplatenia zmluvnej pokuty sa oprávnený subjekt môže domáhať už len na základe toho, že došlo ku skutočnosti, pre ktorú bola pokuta dohodnutá. Právna úprava poskytuje účastníkom dohody o zmluvnej pokute značnú dispozičnú voľnosť z hľadiska práv a povinností z nej vyplývajúcich (§ 544 a nasl. OZ v spojení s § 1 ods. 2 ObZ). Možnosť moderácie zmluvnej pokuty súdom zákon pripúšťa len v prípade jej neprimeranej výšky (§ 545a OZ, § 301 ObZ); otázka neprimeranej výšky zmluvnej pokuty však nie je predmetom tohto preskúmavacieho konania. Zmluvná pokuta má prevenčnú funkciu, represívnu aj reparačnú funkciu (Luby, Š.: Prevencia a zodpovednosť v občianskom práve II. Vydavateľstvo SAV, Bratislava 1958, s. 398 a nasl.). Žalovaný sa v uvedenom kontexte nevysporiadal s tým, či zmluvnú pokutu možno považovať za "dodatočné" peňažné plnenie alebo "dodatočné" nepeňažné plnenie po prevzatí potraviny. Krátky slovník slovenského jazyka, Slovník súčasného slovenského jazyka a Synonymický slovník slovenčiny slovo "dodatočný" vysvetľujú ako uskutočnený po dokončení niečoho, urobený až po dokončení, po uzavretí niečoho. Vysvetlenie pojmov "dodatočné peňažné plnenie" za dodané potraviny vo vzťahu k zmluvnej pokute zo strany orgánov verejnej správy oboch stupňov absentuje, pričom ide o základný prvok skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 4 ods. 4 písm. h/ zákona č. 362/2012 Z. z. aj v nadväznosti na § 2 písm. d/ tohto zákona. 72. Konajúci súd sa nestotožnil s námietkou žalobcu o vylúčení ministra z konania a rozhodnutia o podanom rozklade podľa § 61 ods. 2 správneho poriadku. Podľa § 9 SP môže byť v administratívnom konaní vylúčený len konkrétny zamestnanec právneho orgánu. Z tohto dôvodu nie je možné použiť ustanovenia o vylúčení v prípadoch, keď ako správny orgán vystupuje jediná fyzická osoba, ktorá nemá postavenie zamestnanca správneho orgánu. Z uvedeného vyplýva, že neprichádza do úvahy vylúčenie vedúceho ústredného orgánu štátnej správy pri rozhodovaní o rozklade. Zamestnancom správneho orgánu sa rozumie osoba, ktorá je v pracovno-právnom, služobnom alebo štátno-zamestnaneckom vzťahu k správnemu orgánu. Minister ako vedúci ústredného orgánu štátnej správy nie je zamestnancom ministerstva v pracovno-právnom, služobnom, štátno-zamestnaneckom ani obdobnom vzťahu, je členom vlády, ktorý stojí na čele ministerstva (§ 3 zákona č. 575/2001 Z. z.), je menovaný prezidentom SR na návrh predsedu vlády. Ministerstvo je organizované monokraticky, vedené je členom vlády, menovaným prezidentom na návrh predsedu vlády (uznesenie NSSR sp. zn. 2Sžo 72/2007 zo dňa 31.1.2008). Navyše v prípade vylúčenia ministra z konania a rozhodovania o rozklade správny poriadok neupravuje postup ani subjekt, ktorý by o podanom rozklade rozhodol. 73. Ďalším formálnym nedostatkom napadnutého rozhodnutia je, že v odôvodnení druhostupňového rozhodnutia sa uvádza výlučne právny názor osobitnej - rozkladovej komisie, ktorá však má len poradnú funkciu, no názor ministra ako kompetentného a funkčne príslušného orgánu absentuje. Tento nedostatok spôsobuje nezrozumiteľnosť rozhodnutia v tom smere, či svoj právny názor prezentuje minister alebo osobitná rozkladová komisia ako orgán rozhodujúci o rozklade. Osobitná - rozkladová komisia má len poradnú funkciu a nie je kompetentná o rozklade rozhodnúť. Môže predkladať len stanoviská k rozkladu, ktoré minister môže, ale aj nemusí akceptovať. 74. Vzhľadom na uvedené krajský súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo je dôvodom na jeho zrušenie spolu s rozhodnutím prvostupňového orgánu verenej správy, ktoré trpí rovnako nezákonnosťou ako druhostupňové rozhodnutie podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP a vec vrátil orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. 75. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 SSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.