Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/87/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015200609 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1015200609.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: H.. J. O., narodený XX.X.XXXX, bytom v U., X. XX, zastúpeného advokátom JUDr. Miroslavom Bogdalikom, so sídlom v Bratislave, Bajzova 8, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Pribinova 2, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KM-OLVS-75/2014/OPK zo dňa 18.2.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Priamy nadriadený žalobcu navrhol jeho prepustenie zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z., pretože zistil, že žalobca dňa 10.12.2008 vykonával štátnu službu pod vplyvom alkoholu, čo bolo preukázané dychovými skúškami a odberom krvi. 2. Základná organizácia Odborového zväzu justície SR č. 8/51 pri Okresnom riaditeľstve PZ v Bratislave I v stanovisku č. OZP-4-3/BA1-2008 zo dňa 31.12.2008 nesúhlasila s návrhom na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ a mal za to, že by s poukazom na jeho vysoké profesionálne kvality a pozitíva, mal byť iným spôsobom disciplinárne riešený. Predmetná záležitosť bola medializovaná v hlavnom spravodajstve televízie Markíza a žalobcu postavila do negatívneho svetla ako policajta s naštrbeným charakterom a morálkou, čím občania negatívne vnímajú celý Policajný zbor SR (ďalej len PZ). Konanie žalobcu mu však údajne nebolo preukázané. V tomto prípade nedošlo k ohrozeniu života, zdravia osôb ani majetku a nemala by sa snaha policajta dosiahnuť výsledky práce trestať až tak prísnym spôsobom. 3. Minister vnútra SR personálnym rozkazom č. 38 zo dňa 26.1.2009 prepustil žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 73/1998 Z.z.) a jeho služobný pomer sa skončil dňom doručenia rozhodnutia, t.j. dňa 27.1.2009 o 15:25 hod. Dôvodom na prepustenie zo služobného pomeru bola skutočnosť, že žalobca dňa 10.12.2008 vykonával od 7:30 hod. štátnu službu ako zástupca riaditeľa a súčasne riaditeľ Úradu justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave I, pričom o 10:38 hod. bolo v rámci kontrolnej činnosti zamestnancami odboru kontroly Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave zistené, že vykonáva štátnu službu pod vplyvom alkoholu: dychovou skúškou prístrojom ALCO-SENZOR IV CM, výrobné č. 058926, o 10:38 hod. bola nameraná hodnota 0,46 mg/l vydychovaného vzduchu (0,96 ‰), o 11:07 hod. počas opakovanej dychovej skúšky mu bola nameraná hodnota 0,34 mg/l vydychovaného vzduchu (0,71 ‰) a o 14:03 hod. počas ďalšej opakovanej dychovej skúšky mu bola nameraná hodnota 0,16 mg/l vydychovaného vzduchu (0,33 ‰). Následne o 15:30 hod. bola žalobcovi odobratá krv na zistenie alkoholu v krvi a plynovou chromatografiou bola zistená koncentrácia etylalkoholu v hodnote 0,26 ‰. Ako dôkaz bol použitý protokol o výsledku kontroly č. KRP-529-4/K-2008 zo dňa 12.12.2008, výstupy z tlačiarne ALCO-SENZOR IV CM, výrobné č. 058926, protokol o lekárskom vyšetrení na zistenie alkoholu v krvi a výsledky toxikologickej analýzy Súdnolekárskeho pracoviska v Bratislave č. Ž 1632/08 zo dňa 11.12.2008, vyjadrenie žalobcu zo dňa 10.12.2008 a 22.12.2008, zápisnica o výsluchu žalobcu zo dňa 22.12.2008, zhodnotenie pracovnej činnosti žalobcu a prehľad o jeho odmenách a trestoch. K negatívnemu stanovisku odborového orgánu uviedol, že vykonávanie štátnej služby pod vplyvom alkoholu bolo žalobcovi riadne preukázané dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise; doterajšie aktívne a svedomité plnenie služobných úloh nie je a ani nemôže byť ospravedlnením pre porušenie služobnej disciplíny; zákon č. 73/1998 Z.z. v ustanovení § 192 ods. 1 písm. e/ neupravuje žiadne poľahčujúce okolnosti pre miernejšie posúdenie porušenia služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti. Zvlášť hrubé porušenie služobnej povinnosti spočíva v tom, že žalobca nevykonával riadne štátnu službu, keď počas nej zvlášť hrubým spôsobom porušil § 136 písm. d/, § 48 ods. 3 písm. a/, písm. b/, písm. g/, písm. h/ zákona č. 73/1998 Z.z., čl. I písm. a/ bod 9 rozkazu ministra vnútra SR č. 6/1997 o úlohách na zvýšenie morálneho stavu a disciplíny príslušníkov PZ. Z rozkazu ministra vnútra SR č. 2/2002 v znení rozkazu č. 63/2003 vyplýva, že ak sa u policajta počas výkonu služby zistí, že je pod vplyvom alkoholu, bude sa to považovať za porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom. Ponechanie žalobcu v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, najmä záujmu na svedomitom plnení služobných povinností, dôslednom dodržiavaní služobnej disciplíny všetkými príslušníkmi PZ, na ich čestnosti a na upevňovaní dôvery občanov v PZ osobitne preto, že ako príslušník PZ je povinný plniť svedomito úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených. Je nezlučiteľné s dôležitými záujmami štátnej služby, aby v služobnom pomere príslušníka PZ zotrval policajt, ktorý aj napriek tomu, že mu boli známe sprísnené opatrenia na zvýšenie disciplíny príslušníkov PZ týkajúce sa požívania alkoholických nápojov v súvislosti s vykonávaním štátnej služby, sa takéhoto konania dopustil. Konanie žalobcu je o to závažnejšie, že ako riadiaci pracovník má byť príkladom svojim podriadeným. Podľa čl. 1 ods. 1 písm. a/ nariadenia ministra vnútra SR č. 18/2008 o niektorých konaniach, ktoré zakladajú dôvod prepustenia príslušníka PZ zo služobného pomeru, policajt poruší služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, najmä keď vykonáva štátnu službu pod vplyvom alkoholu alebo iných návykových látok. 4. Žalovaný rozhodnutím č. SLV-38/PK-2009 zo dňa 21.5.2009 zamietol rozklad žalobcu a potvrdil personálny rozkaz č. 38 zo dňa 26.1.2009. Uviedol, že konanie, ktorého sa žalobca dopustil, je v príkrom rozpore s obsahom služobnej prísahy. Zopakoval, že zvlášť hrubé spočíva v tom, že nebol čestným a disciplinovaným príslušníkom PZ, keď napriek oboznámeniu sa so sprísnenými opatreniami v súvislosti s požívaním alkoholu, nastúpil do výkonu štátnej služby pod vplyvom alkoholických nápojov. Nevykonával riadne štátnu službu, keď počas nej zvlášť hrubým spôsobom porušil § 136 písm. d/ zákona č. 73/1998 Z.z., čl. I ods. 1 písm. a/ bod 9 rozkazu ministra vnútra SR č. 6/1997 o úlohách na zvýšenie morálneho stavu a disciplíny príslušníkov PZ, čím zvlášť hrubým spôsobom porušil aj základné povinnosti uvedené v § 48 ods. 3 písm. a/, písm. b/, písm. g/, písm. h/ zákona č. 73/1998 Z.z. Ponechanie žalobcu v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby najmä záujmu na svedomitom plnení služobných povinností, dôslednom dodržiavaní služobnej disciplíny všetkými príslušníkmi PZ, na ich čestnosti a na upevňovaní dôvery občanov v PZ osobitne preto, že ako príslušník PZ je povinný plniť svedomito úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených. Je nezlučiteľné s dôležitými záujmami štátnej služby, aby v služobnom pomere príslušníka PZ zotrval policajt, ktorý aj napriek tomu, že mu boli známe sprísnené opatrenia na zvýšenie disciplíny príslušníkov PZ týkajúce sa požívania alkoholických nápojov v súvislosti s vykonávaním štátnej služby, sa takéhoto konania dopustil. Konanie žalobcu je o to závažnejšie, že ako riadiaci pracovník mal byť príkladom svojim podriadeným. Poukázal na čl. 1 ods. 1 písm. a/ nariadenia ministra vnútra SR č. 18/2008 o niektorých konaniach, ktoré zakladajú dôvod prepustenia príslušníka PZ zo služobného pomeru. 5. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 4S/135/2009-71 zo dňa 20.4.2012 žalobu žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného č. SLV-38/PK-2009 zo dňa 21.5.2009 zamietol. 6. Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 3Sžo/38/2012 zo dňa 9.10.2012 rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 4S/135/2009-71 zo dňa 20.4.2012 zmenil a rozhodnutie žalovaného č. SLV-38/ PK-2009 zo dňa 21.5.2009 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní sa mal žalovaný zamerať na motív konania žalobcu, stretnutia s osobou a odovzdanie informácií k objasneniu skutku lúpežného prepadnutia. Žalovaný doteraz len všeobecne tvrdil, že skutočnosti vzťahujúce sa k lúpežnému prepadnutiu nemajú žiaden vzťah k tomu, že dňa 10.12.2008 nastúpil do výkonu štátnej služby a vykonával ju pod vplyvom alkoholu. Žalovaný neprihliadol ani k tomu, že žalobca vyše 32 rokov vykonával štátnu službu bez disciplinárneho postihu a že s jeho prepustením nesúhlasil odborový orgán. Ide o pochybenie pri zistení skutkového stavu, ktorý bol nedostačujúci pre posúdenie veci. 7. Žalovaný následným rozhodnutím č. SLV-PS-PK-21/2013 zo dňa 11.4.2013 opäť zamietol rozklad žalobcu a potvrdil personálny rozkaz č. 38 zo dňa 26.1.2009. Posúdil skutočnosti uvedené v rozklade (v trvalom bydlisku si dal do súvisu spôsob spáchania lúpežného prepadnutia na prestárlej osobe s obdobne páchanými trestnými činmi Róbertom Dubnickým, a preto sa rozhodol urýchlene konať; s informátorom požíval alkoholické nápoje dňa 9.12.2008). Ako sám žalobca uviedol, následne odišiel do svojej kancelárie, kde išiel preveriť získané informácie a vykonať lustrácie a previerky údajov k možným páchateľom a k Róbertovi Dubnickému. Žalobca tvrdil, že nenastúpil do priameho výkonu štátnej služby, ale mal len úmysel odovzdať získané informácie príslušným nadriadeným a požiadať nadriadeného o udelenie služobného voľna. Nadriadený považoval za riadne a spoľahlivo preukázané, že žalobca nastúpil do výkonu štátnej služby a vykonával ju pod vplyvom alkoholu; jeho obrana bola vyhodnotená ako snaha ospravedlniť svoje protiprávne konanie s cieľom vyhnúť sa prepusteniu zo služobného pomeru príslušníka PZ. Žalovaný akceptuje činnosť operatívnych pracovníkov pri získavaní informácií k služobným veciam aj mimo výkon štátnej služby, ale v tejto súvislosti poukázal na nariadenie ministra vnútra SR č. 18/2008 o niektorých konaniach, ktoré zakladajú dôvod prepustenia príslušníka PZ zo služobného pomeru a stanovil jednotný postup pre všetkých príslušníkov PZ bez ohľadu na ich služobné zaradenie a činnosti, akým spôsobom sa bude posudzovať a kvalifikovať výkon štátnej služby pod vplyvom alkoholu alebo iných návykových látok; tento služobný predpis ani zákon č. 73/1998 Z.z. neobsahujú žiadne poľahčujúce okolnosti. Požitie akýchkoľvek látok a liekov s obsahom alkoholu policajtom pred alebo počas výkonu štátnej služby napĺňa skutkovú podstatu prepustenia podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. V podmienkach PZ sa uplatňuje nulová tolerancia v nameraných hodnotách pri vykonávaní dychových skúšok alebo odberoch krvi u policajtov, ktorá vyplýva najmä z požiadavky výnimočne zodpovedného prístupu policajta k rešpektovaniu predpisov pri jeho účasti na plnení funkcií štátu. Funkciu štátu policajt plní za odmenu a s tým súvisiace nadštandardné sociálne, dôchodkové a zdravotné zabezpečenie. Od iných osôb nemožno čakať splnenie sľubu, vyššiu vernosť a ani zhovievavosť k policajtovi, ktorý sa dopustil protiprávneho konania. Prirodzeným je očakávanie, že policajti pri svojom postavení budú príkladne rešpektovať zákony nielen v rámci služby, ale aj mimo nej. Zodpovednosť príslušníkov PZ je širšieho rozsahu a posudzuje sa prísnejšie, čo zodpovedá aj ich spoločenskému postaveniu. Prístroje, ktorými sa v PZ meria hodnota alkoholu v dychu, sú najvyššej technickej kvality, predstavujú operatívnu neinvazívnu metódu merania alkoholu v krvi pomocou analýzy vydychovaného vzduchu, ktorú je možné v krátkych časových intervaloch opakovať a registrovať pomocou tlačiarne. Ich presnosť sa blíži presnosti plynovej chromatografie. Povinnosť žalobcu podrobiť sa dychovej skúške vyplýva z čl. I písm. a/ bod 10 rozkazu ministra vnútra č. 6/1997. Konanie žalobcu nebolo posudzované ako disciplinárne previnenie alebo priestupok, ale ako konanie v rozpore so služobnou prísahou a služobnými povinnosťami policajta a ako také bolo aj v personálnom konaní preukázané. Nadriadený posudzoval aj doterajšie služobné výsledky žalobcu, no vzhľadom na zistený skutkový stav žalobca naplnil skutkovú podstatu prepustenia podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. bez možnosti zohľadnenia prípadných poľahčujúcich okolností. Aktívne a svedomité plnenie uložených úloh nie je a ani nemôže byť ospravedlnením pre jeho protiprávne konanie. K navrhovanému postupu odborového orgánu posudzovať vec žalobcu ako disciplinárne previnenie uviedol, že personálna pôsobnosť nadriadených a disciplinárna právomoc nadriadených sú dva samostatné, na sebe nezávislé inštitúty, ktoré sa navzájom nevylučujú. Disciplinárne konanie je v zákone upravené samostatne v tretej časti, na rozdiel od personálneho konania upraveného v deviatej časti s názvom „Skončenie služobného pomeru“. Prepustenie zo služobného pomeru je jedným z druhov skončenia služobného pomeru a nemožno ho považovať za disciplinárne opatrenie. Konkrétne dôvody na prepustenie policajta zo služobného pomeru sú taxatívne uvedené v § 192 ods. 1 až ods. 3 citovaného zákona. Disciplinárne potrestanie žalobcu nemá za následok zánik práva žalovaného prepustiť policajta zo služobného pomeru a prepustenie policajta po predchádzajúcom disciplinárnom postihu nemožno hodnotiť ako dvojitý postih za ten istý skutok. Poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sž/29/2004, sp. zn. 5Sž/110/2002, sp. zn. 7Sž/132/2003, sp. zn. 1 Sž-o-NS/99/2004, sp. zn. 1Sžo/5/2009, sp. zn. 5Sžo/13/2011, sp. zn. 5Sžo/237/2010, sp. zn. 5 Sžo/190/2010 a sp. zn. 3Sžo/24/2011. 8. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 1S/155/2013-50 zo dňa 5.12.2013 žalobu žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného č. SLV-PS-PK-21/2013 zo dňa 11.4.2013 zamietol. 9. Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 2Sžo/12/2014 zo dňa 16.4.2014 rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S/155/2013-50 zo dňa 5.12.2013 zmenil a rozhodnutie žalovaného č. SLV-PS- PK-21/2013 zo dňa 11.4.2013 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd SR uviedol, že žalovaný nevykonal v súvislosti s preverením tvrdenia žalobcu o skutkových okolnostiach a jeho motíve stretnúť sa s informátorom v súvislosti s objasnením skutku lúpežného prepadnutia žiadne dokazovanie na preverenie obrany žalobcu. Aj podľa názoru Najvyššieho súdu SR zistenie požitia alkoholických nápojov policajtom počas výkonu služby sa považuje za porušenie služobnej prísahy, služobnej disciplíny zvlášť hrubým spôsobom, čím v prípade žalobcu bola splnená jedna zo zákonných podmienok skutkovej podstaty prepustenia zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. No pre naplnenie skutkovej podstaty personálneho opatrenia bolo potrebné kumulatívne splnenie aj druhej podmienky, ktorou je preukázanie, že ponechanie policajta v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitým záujmom štátnej služby. Žalovaný nevyhodnotil tvrdenia žalobcu o 32- ročnej štátnej službe bez disciplinárnych previnení, o poskytnutých odmenách vo väzbe na preukázanie splnenia druhej zákonnej podmienky. Za vyhodnotenie nemožno považovať konštatovanie žalovaného, že v prípade porušenia služobnej prísahy a služobných povinností nie sú rozhodujúce a nie sú ani poľahčujúcimi okolnosťami pre miernejšie posúdenie porušenia služobnej prísahy a služobnej disciplíny. Najvyšší súd SR súhlasil s názorom žalovaného aj krajského súdu, že k preukázaniu porušenia služobnej prísahy a služobnej disciplíny konaním žalobcu došlo bez ohľadu na to, akým spôsobom do zistenia porušenia vykonával štátnu službu. Podľa odvolacieho súdu však absentuje správna úvaha žalovaného vyjadrená v rozhodnutí, prečo došlo aj ku kumulatívnemu splneniu druhej zákonnej podmienky pre skončenie služobného pomeru žalobcu. 10. Žalovaný napadnutým rozhodnutím č. KM-OLVS-75/2014/OPK zo dňa 18.2.2015 zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil personálny rozkaz č. 38 zo dňa 26.1.2009. V zmysle právneho názoru Najvyššieho súdu SR vyplývajúceho z jeho rozsudku sp. zn. 2Sžo/12/2014 zo dňa 16.4.2014 opätovne posúdil napadnuté prvostupňové rozhodnutie spolu so zadováženými dôkazmi v celom rozsahu, ako aj s konaním, ktoré mu predchádzalo. V rámci nového odvolacieho konania zabezpečil ďalšie dôkazy: a. zápisnica o výsluchu plk. Mgr. Ľuboša Hullu zo dňa 14.11.2014, b. úradný záznam zo dňa 10.12.2008 spolu s 1 ks CD nosiča s nahrávkou systému ReDat, c. úradný záznam vyšetrovateľa PZ ČVS: ORPZ-1352/1-OVK-BI-2008 zo dňa 20.11.2014, d. úradný záznam vyšetrovateľa PZ ČVS: ORPZ-1352/1-OVK-BI-2008 zo dňa 20.11.2014, e. fotokópia Protokolu registratúrnych záznamov OKP ev. č. 83/2008, f. fotokópia Protokolu registratúrnych záznamov OKP ev. č. 84/2008, g. fotokópia Protokolu registratúrnych záznamov OKP ev. č. 86/2008, h. fotokópia Protokolu utajovaných písomností „Vyhradené“ ev. č. 2/2008. Žalobca bol oboznámený s celým spisovým materiálom vrátane vyššie uvedených dôkazov dňa 2.12.2014. Vyšetrenie na zistenie alkoholu u žalobcu bolo vykonané prístrojom ALCO - SENZOR IV CM, výrobné č. 058926 s pozitívnym výsledkom: 0,96 ‰ o 10:38 hod., 0,71 ‰ o 11:07 hod. a 0,33 ‰ o 14:03 hod. Následne o 15:30 hod. bola žalobcovi odobratá krv na zistenie alkoholu v jeho krvi a plynovou chromatografiou bola zistená koncentrácia etylalkoholu v hodnote 0,26 ‰. Toto konanie žalobcu jeho nadriadený vyhodnotil ako porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Žalovaný preveroval aj obranu žalobcu o jeho údajnom stretnutí s informátorom dňa 9.12.2008 v centre Bratislavy, s ktorým mal požiť alkoholické nápoje v minimálnom množstve za účelom získania informácií vo veci lúpežných prepadnutí - zistil, že v rozhodnom čase dňa 7.12.2008 a 9.12.2008 boli spáchané dve lúpežné prepadnutia, no ani v jednom zo spisov k nim vedeným nebola písomná zmienka o tom, že by sa mal žalobca akýmkoľvek spôsobom podieľať na ich objasňovaní. V zmysle nariadenia ministra vnútra SR č. 51/2005 o operatívno-pátracej činnosti bol žalobca povinný spracovať záznam o stretnutí s osobou konajúcou v prospech PZ a záznam evidovať podľa jeho obsahu či už v protokole utajovaných registratúrnych záznamov alebo v protokole bežných neutajovaných záznamov a predložiť ho buď vyšetrovateľovi PZ, ktorý vedie trestné stíhanie vo veci, alebo svojmu nadriadenému. Nič z toho žalobca nevykonal, preto jeho tvrdenia vyznievajú účelovo. Neobstojí námietka žalobcu, že nemohol svojmu priamemu nadriadenému dňa 10.12.2028 oznámiť, že sa necíti dobre, pretože nebol na pracovisku. Žalobca mal vo svojej kancelárii telefón a jeho priamy nadriadený služobný mobilný telefón, na ktorom bol zastihnuteľný. Žalobca mohol alternatívne oznámiť svoju indispozíciu operačnému stredisku vnútorného odboru OR PZ Bratislava I, kde sa vykonáva 24- hodinová služba. Zástupca riaditeľa odboru kontroly KR PZ v Bratislave plk. J. uviedol, že dňa 10.12.2008 prijal telefonický hovor od osoby mužského pohlavia, ktorý mu oznámil, že prišiel do kontaktu so starším funkcionárom ÚJKP OR PZ Bratislava I, z ktorého je cítiť alkohol. Následne bola na OR PZ Bratislava I vykonaná kontrola a ako prvý bol podrobený dychovej skúške bývalý riaditeľ tohto útvaru s negatívnym výsledkom; nasledovali ďalší funkcionári vrátane žalobcu. Pred vykonaním dychovej skúšky sa ho plk. Mgr. Hulla spýtal, či vykonáva štátnu službu a ak áno, či je ochotný sa podrobiť vyšetreniu a či nepožil pred nástupom do služby alebo v jej priebehu alkoholické nápoje. Žalobca na znak súhlasu prikývol, resp. možno aj povedal, že je ochotný a po poučení, ako má dychovú skúšku vykonať, sa jej žalobca podrobil s pozitívnym výsledkom. Plk. Mgr. Hulla sa žalobcu spýtal, prečo má nameraný pozitívny výsledok dychovej skúšky, a ten mu odpovedal, že si kloktal „hubu“. Opakované duchové skúšky u žalobcu potvrdili alkohol v dychu a následne aj v krvi. Po posúdení veci žalovaný dospel k záveru, že žalobca svojím konaním naplnil skutkovú podstatu prepustenia podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z., pričom obe podmienky v ňom uvedené boli kumulatívne splnené. Žalobca dňa 10.12.2008 nastúpil do výkonu služby a vykonával ju v riadne naplánovanom výkone služby (7:30 hod. až 15:30 hod.) pod vplyvom alkoholu v stave miernej až strednej opitosti, čo aj sám musel cítiť. Minister vnútra SR vydaním nariadenia č. 18/2008 stanovil jednotný postup pre všetkých príslušníkov PZ bez ohľadu na ich služobné zaradenie a činnosti; z tohto interného predpisu neexistujú žiadne výnimky ani poľahčujúce okolnosti. Z rozkazu ministra vnútra č. 2/2002 v znení rozkazu č. 63/2003 vyplýva, že ak sa u policajta počas výkonu služby zistí, že je pod vplyvom alkoholu, bude sa to považovať za porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom. Žalobca bol so všetkými internými predpismi oboznámený. V podmienkach PZ sa uplatňuje nulová tolerancia v nameraných hodnotách pri vykonávaní dychových skúšok alebo odberoch krvi u policajtov, ktorá vyplýva z požiadavky výnimočne zodpovedného prístupu policajta k rešpektovaniu predpisov pri jeho účasti na plnení funkcií štátu. Funkciu štátu plní policajt za odmenu a s tým súvisiace nadštandardné sociálne, dôchodkové a zdravotné zabezpečenie. Žalobca nemal dňa 10.12.2008 naplánovanú riadnu dovolenku ani nepožiadal o služobné voľno, zároveň nepopiera požitie alkoholických nápojov. Vzhľadom na namerané hodnoty alkoholu nemožno hovoriť o tom, že žalobca dňa 9.12.2008 požil alkohol len v minimálnom množstve. Akékoľvek poukazovanie na to, že v inkriminovaný deň nevykonával žiadnu činnosť, ktorou by mohol ohroziť život, zdravie alebo majetok kohokoľvek, nie je na mieste. Zodpovednosť príslušníkov PZ je širšieho rozsahu a posudzuje sa prísnejšie, čo zodpovedá aj ich spoločenskému postaveniu. Ani 32 rokov odslúžených rokov v PZ bez disciplinárneho postihu nemožno samo osebe považovať za takú rozhodnú skutočnosť, na základe ktorej by nebolo možné prijať voči žalobcovi personálne opatrenie vyplývajúce z § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. žalobca bol v postavení riadiaceho funkcionára PZ a mal byť vzorom a príkladom pre ostatných príslušníkov PZ; bolo by na mieste posúdiť, ako by sa zachoval žalobca v pozícii nadriadeného voči svojim podriadeným, ktorí by vykonávali štátnu službu pod vplyvom alkoholu. Je potrebné zdôrazniť, že PZ je ozbrojený bezpečnostný zbor. Nevyplatenie odchodného žalobcovi v sume cca 33.200,- € nie je v okolnostiach danej veci diskrimináciou s poukazom na čl. 36 písm. b/ Ústavy SR, § 2a ods. 1, ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. a zákona č. 365/2004 Z.z. Práve naopak, diskrimináciou ostatných policajtov, ktorí boli v minulosti za rovnaké konanie prepustení, by bolo, ak by žalobca nebol prepustený zo služobného pomeru. Nesúhlasné stanovisko odborovej organizácie nie je pre vec záväzné. Poukázal na to, že prepustenie zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. sa nepovažuje za disciplinárne opatrenie, ale ide o personálne opatrenie; personálna pôsobnosť nadriadených a disciplinárna právomoc nadriadených sú dva samostatné a na sebe nezávislé inštitúty, ktoré sa navzájom nevylučujú a ktoré sú upravené v odlišných častiach zákona č. 73/1998 Z.z. Jednotlivé druhy disciplinárnych opatrení sú uvedené v § 53 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z a prepustenie zo služobného pomeru je iba jedným z druhov skončenia služobného pomeru (§ 189 zákona). Poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Sž 29/2004, sp. zn. 5 Sž 110/2002, 7 Sž 132/2003, 1 Sžo 5/2009, 5 Sžo 190/2010, 5 Sžo 13/2011 a 1 Sž-o-NS 99/2004, v zmysle ktorých prijatie disciplinárneho opatrenia samo osebe nevylučuje, aby nadriadený voči policajtovi prijal aj personálne opatrenie podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. Ponechanie žalobcu v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, najmä záujmu na dôslednom dodržiavaní služobnej disciplíny a všeobecne záväzných právnych predpisov všetkými príslušníkmi PZ, na ich čestnosti a na upevňovaní dôvery verejnosti v PZ. Je nezlučiteľné s dôležitými záujmami štátnej služby, aby v služobnom pomere príslušníka PZ zotrval policajt, ktorý aj napriek tomu, že bol oboznámený so sprísnenými opatreniami na zvýšenie disciplíny príslušníkov PZ týkajúcimi sa požívania alkoholických nápojov v súvislosti s výkonom štátnej služby, sa takéhoto konania dopustil. Konanie žalobcu je o to závažnejšie, že ako riadiaci pracovník mal byť príkladom pre svojich podriadených. II. Žaloba 11. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. KM-OLVS-75/2014/OPK zo dňa 18.2.2015 ako aj personálneho rozkazu ministra vnútra SR č. 38 zo dňa 26.1.2009 a vrátenia veci orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že ako príslušník PZ v hodnosti plukovník bol zaradený v stálej štátnej službe vo funkcii zástupcu riaditeľa a súčasne riaditeľa Úradu justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava I., služobného úradu Krajského riaditeľstva PZ Bratislava. Personálnym rozkazom ministra vnútra SR č. 38 zo dňa 26.1.2009 bol podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 prepustený zo služobného pomeru príslušníka PZ z dôvodu, že podľa tvrdenia uvedeného v citovanom rozkaze zvlášť hrubým spôsobom porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť a ponechanie žalobcu v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Zvlášť hrubého porušenia služobnej prísahy a služobnej povinnosti sa mal dopustiť skutkom uvedeným v prvom odseku dôvodov personálneho rozkazu č. 38 zo dňa 26.1.2009 tým, že dňa 10.12.2008 v čase od 7:30 hod. vykonával štátnu službu ako zástupca riaditeľa a súčasne riaditeľ Úradu justičnej a kriminálnej polície OR PZ Bratislava I. pod vplyvom alkoholických nápojov. Žalobca ďalej uvádza, že v predmetný deň v čase o 10:38 hod. vykonali v rámci svojej kontrolnej činnosti pracovníci odboru kontroly KR PZ v Bratislave u neho orientačnú dychovú skúšku na zistenie, či štátnu službu nevykonáva pod vplyvom alkoholických nápojov. Pri vyšetrení prístrojom Alco-senzor IV CM mu namerali hodnotu 0,46 mg/l vydychovaného vzduchu, v čase o 11:07 hod. hodnotu 0,34 mg/l a o 14:03 hod. hodnotu 0,16 mg/l vydychovaného vzduchu. O 15:30 hod. sa podrobil odberu krvi a plynovou chromatografiou mu bola v krvi zistená koncentrácia etylalkoholu v hodnote 0,26 ‰. 12. Tvrdil, že dňa 9.12.2008 ho po pracovnej dobe riaditeľ OKP UJKP OR PZ Bratislava U informoval o lúpežnom prepadnutí spáchanom neznámym páchateľom na prestárlej osobe (poškodenej N.. Večer doma si dal lúpežné prepadnutie do súvisu s inými lúpežnými prepadnutiami prestárlých osôb spáchaným N. D.m, ktorý je stíhaný za XX dielčích skutkov zločinov lúpeže u týchto osôb. Keďže N. Dubnický napriek trvalému bydlisku v Bratislave sa zdržiaval u rôznych osôb aj kriminálnych a drogovo závislých, rozhodol sa kontaktovať s osobou, ktorá mu dôverne poskytuje informácie z kriminálneho prostredia. Po stretnutí s touto osobu a požiadavky zistenia miesta pobytu N. D. sa následne stretli s rôznymi osobami. Je pravdou, že v rámci týchto stretnutí požil aj alkoholické nápoje, no len v minimálnom množstve, keďže osoby sa v rámci stretnutia nachádzali v prostredí, kde je obvyklé požívanie alkoholických nápojov a niektorí neboli ochotní poskytnúť informácie a komunikovať bez alkoholu. 13. V ranných hodinách dňa 10.12.2008 prišiel do budovy OR PZ na Y. ulici v U., necítil v tom čase únavu a bol presvedčený, že vzhľadom na malé množstvo požitých alkoholických nápojov a časový odstup už nemôže byť pod vplyvom alkoholu. Chcel riaditeľa OR PZ Bratislava I informovať o situácii a požiadať o udelenie služobného voľna. Riaditeľa však na útvare PZ nezastihol ani osobne, ani telefonicky až do príchodu pracovníkov kontrolnej skupiny z odboru kontroly KR PZ Bratislava, preto do tej doby nemohol oficiálne požiadať o udelenie služobného voľna. 14. Žalobca zastáva názor, že správny orgán sa dostatočným spôsobom nevysporiadal s materiálnou podmienkou, ktorú vyžaduje § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. na prepustenie, že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, čo preukazuje služobný posudok a výsledky jeho poctivej práce za 32 rokov výkonu policajnej služby. Je presvedčený, že jeho konanie nenapĺňa zákonné znaky skutkovej podstaty prepustenia podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z., pretože nie je zvlášť hrubým porušením služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti a vzhľadom na jeho doterajší výkon štátnej služby nie je splnená ani podmienka, žeby jeho ponechanie v služobnom pomere bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Nebolo zohľadnené, že išlo o mimoriadny, jeden jediný exces za celý život, za 32 rokov štátnej služby nebol ani raz disciplinárne potrestaný a za toto obdobie bol 122-krát disciplinárne odmenený za vzorný výkon štátnej služby. Rozhodnutie žalovaného považuje za diskriminačné, pretože ho diskriminuje z pohľadu nevyplatenia odchodného v sume cca 33.200,- € vzhľadom na jeho celoživotné bezproblémové pôsobenie v Policajnom zbore, odslúžených 32 rokov v aktívnej policajnej službe, jeho fyzický vek v čase prepustenia (56 rokov) a aj vzhľadom na vzniknutý nárok na starobný dôchodok. Poukázal na čl. 36 písm. b/ Ústavy SR, § 2a ods. 1, ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z., § 2, § 2a, § 8 zákona č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 365/2004 Z.z.). Príslušník PZ v jeho situácii nemôže byť postihovaný za rovnaký skutok vyššou sankciou ako policajt, ktorý má odslúžených menej rokov v štátnej službe a má nižší fyzický vek. Odstránením diskriminácie by pri ukladaní sankcie policajtovi a občanovi bol postup podľa § 53 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z., podľa ktorého ak sa policajtovi ukladá disciplinárne opatrenie zníženie služobného platu za konanie, ktoré má znaky priestupku, nesmie prekročiť jeho úhrnná výška hornú hranicu pokuty, ktorá je za toto konanie ustanovená zákonom č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Dňa 10.12.2008 nevykonával žiadnu ohrozovaciu činnosť smerujúcu proti životu, zdraviu alebo majetku osôb. Jeho postavenie policajta nebolo a nie je žiadnou právnou normou SR hodnotené nad úroveň občana SR alebo občana EÚ, preto by nemala byť ukladaná sankcia neprimerane odlišná od možnej sankcie ukladanej inej osobe podľa iných právnych noriem. Správne orgány neprihliadli na motív a pohnútky jeho konania. Nikdy nebol na pracovisku pod vplyvom alkoholu, čo je nadriadeným dobre známe z výsledkov kontrol. 15. Poukázal na vyjadrenie odborového zväzu polície, ktorý neodporučil jeho prepustenie s návrhom na riešenie veci v disciplinárnom konaní. Žalovaný túto skutočnosť v napadnutom rozhodnutí nezohľadnil. 16. V žalobe podal námietku zaujatosti proti sudcom Krajského súdu v Bratislave JUDr. Y. Langovej, JUDr. Judite Kokolevskej a JUDr. Milote Tóthovej, teda senátu, ktorý v jeho veci už skôr rozhodoval rozsudkom č.k. 4S/135/2009-71 zo dňa 20.4.2012 a už raz vyjadril právny názor na jeho veci, pričom ich rozsudok bol rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo/38/2012 zo dňa 9.10.2012 v plnom rozsahu zrušený. 17. Námietku zaujatosti podal aj proti ďalším sudcom Krajského súdu v Bratislave: JUDr. Monike Valašikovej, PhD., JUDr. Nore Majerníkovej a JUDr. Renáte Janákovej, pretože aj tento senát už v jeho veci rozhodol rozsudkom č.k. 1S/155/2013-50 zo dňa 5.12.2013 a už raz vyjadril právny názor, ktorý bol Najvyšším súdom SR vyhodnotený ako nesprávny a ich rozsudok v plnom rozsahu zrušený. III. Vyjadrenie žalovaného 18. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť. V podrobnostiach odkázal na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a zdôraznil, že žalobca sa dopustil protiprávneho konania, čo zakladá dôvod jeho prepustenia zo služobného pomeru. Zvlášť hrubého porušenia služobnej prísahy sa dopustil tým, že nebol čestným a disciplinovaných príslušníkom PZ, keď napriek oboznámeniu sa so sprísnenými opatreniami v súvislosti s požívaním alkoholu vykonával štátnu službu pod vplyvom alkoholu. Porušil § 136 písm. d/, § 48 ods. 3 písm. a/, písm. b/, písm. g/ a písm. h/ zákona č. 73/1998 Z.z., čl. I písm. a/ bod 9 rozkazu ministra vnútra SR č. 6/1997 o úlohách na zvýšenie morálneho stavu a disciplíny príslušníkov PZ; žalovaný zobral do úvahy aj rozkazy ministra vnútra SR č. 2/2002 a č. 18/2008. 19. Žalovaný sa nestotožnil so žiadnou námietkou žalobcu uvedenou v žalobe. V konaní zabezpečil ďalšie dôkazy, opätovne v celom rozsahu preskúmal napadnuté prvostupňové rozhodnutie vrátane konania jemu predchádzajúcemu a dospel k záveru o dôvodnosti prepustenia žalobcu zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. 20. Žalobca bol zaradený vo funkcii zástupcu riaditeľa a súčasne riaditeľa ÚJKP a nemal v popise služobnej činnosti využívanie prostriedku operatívno-pátracej činnosti, čo je podľa § 39 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 171/1993 Z.z.) aj využívanie osôb konajúcich v prospech PZ. Ide o špecifickú činnosť, na ktorú nebol žalobca školený. Ak by aj žalobca zistil potrebu vykonávať službu, tak ako uvádza, bol povinný si vyžiadať pred nástupom súhlas (aj ústny), resp. príkaz nadriadeného, čo neurobil. Neinformoval ani operačné stredisko OR PZ Bratislava I. Žalobca bol povinný nastúpiť do výkonu služby plne spôsobilý a nie pod vplyvom alkoholických nápojov. IV. Pojednávanie 21. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení zákona č. 88/2017 Z.z. (ďalej len SSP) v spojení s § 9 ods. 1 SSP a § 246 ods. 1, § 246a ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení účinnom do 30.6.2016 (ďalej len OSP) rozhodol vo veci na pojednávaní dňa 14.3.2018 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil za prítomnosti povereného zástupcu žalovaného a v neprítomnosti jeho právneho zástupcu žalobcu. Právny zástupca žalobcu bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný, svoju neúčasť neospravedlnil, ani nežiadal o odročenie pojednávania. V. Relevantné právne predpisy 22. Podľa § 491 ods. 1, ods. 2 SSP ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (ods. 1). Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba (ods. 2). 23. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a/ SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 24. Podľa § 87 SSP sudca správneho súdu je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, účastníkom konania, ich zástupcom alebo k osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti, alebo ak konal, či rozhodoval vo veci ako zamestnanec orgánu verejnej správy (ods. 1). Vylúčený je i sudca správneho súdu, ktorý prejednával a rozhodoval tú istú vec na správnom súde inej inštancie (ods. 2). Dôvodom na vylúčenie sudcu správneho súdu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti (ods. 3). 25. Podľa § 91 ods. 3 SSP ak námietka zaujatosti spočíva v dôvodoch podľa § 87 ods. 3, správny súd na námietku zaujatosti neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému správnemu súdu nepredkladá. 26. Podľa § 48 ods. 3 písm. a/, písm. b/, písm. g/, písm. h/ zákona č. 73/1998 Z.z. policajt je povinný plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený (písm. a/), vykonávať štátnu službu osobne, riadne a včas (písm. b/), v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor (písm. g/), dodržiavať služobnú disciplínu (písm. h/). 27. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z.z. policajný zbor je ozbrojený bezpečnostný zbor, ktorý plní úlohy vo veciach vnútorného poriadku, bezpečnosti, boja proti zločinnosti vrátane jej organizovaných foriem a medzinárodných foriem a úlohy, ktoré pre Policajný zbor vyplývajú z medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky. 28. Podľa § 136 písm. d/ zákona č. 73/1998 Z.z. policajt je povinný dbať o svoju bezpečnosť a o svoje zdravie pri výkone štátnej služby. Ďalej je povinný nepožívať alkoholické nápoje a iné návykové látky, požívatiny a liečivá, ktoré obsahujú alkohol a iné návykové látky, na miestach výkonu štátnej služby a v dobe výkonu štátnej služby ani mimo týchto miest, nenastupovať pod ich vplyvom do výkonu štátnej služby a dodržiavať ustanovený zákaz fajčenia na miestach, kde sa vykonáva štátna služba, ak si to vyžaduje dôležitý záujem štátnej služby, minister môže povoliť požívanie alkoholu, požívatín a liečiv obsahujúcich alkohol. 29. Podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. policajt sa prepustí zo služobného pomeru, ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. 30. Podľa § 233 ods. 1 a 2 zákona č. 73/1998 Z.z. oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci, na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie potrebné podklady. Oprávnený orgán posudzuje rovnako dôkladne všetky rozhodné skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo neprospech účastníka konania. 31. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. občan pri vzniku služobného pomeru policajta skladá služobnú prísahu, ktorá znie: "Sľubujem vernosť Slovenskej republike. Budem čestný, statočný a disciplinovaný. Svoje sily a schopnosti vynaložím na to, aby som chránil práva občanov, ich bezpečnosť a verejný poriadok, a to aj s nasadením vlastného života. Budem sa riadiť ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi. Tak prisahám!". 32. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 365/2004 Z.z. dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva v zákaze diskriminácie z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti. 33. Podľa § 8 ods. 4 zákona č. 365/2004 Z.z. v systéme sociálneho zabezpečenia v zamestnaní diskriminácia nie je rozdielne zaobchádzanie z dôvodu veku, ktoré spočíva v ustanovení rôznych vekových hraníc na vznik nároku na starobný dôchodok a invalidný dôchodok v tomto systéme, ako aj v ustanovení rôznych vekových hraníc v tomto systéme pre zamestnancov alebo skupiny zamestnancov, a používanie rôznych spôsobov výpočtu týchto dôchodkov, ktoré sú založené na kritériu veku; to neplatí, ak by súčasne došlo k diskriminácii z dôvodu pohlavia. VI. Posúdenie veci krajským súdom 34. Správny súd sa primárne zaoberal vznesenou námietkou zaujatosti voči sudkyniam Krajského súdu v Bratislave JUDr. Soni Langovej, JUDr. Judite Kokolevskej, JUDr. Milote Tóthovej, JUDr. Monike Valašikovej, PhD., JUDr. Nore Majerníkovej a JUDr. Renáte Janákovej, ktoré už v jeho veci na Krajskom súde rozhodovali. Žalobca namietal, že už v rozsudkoch č.k. 4S/135/2009-71 zo dňa 20.4.2012 (JUDr. Soňa Langová, JUDr. Judita Kokolevská, JUDr. Milota Tóthová ) a č.k. 1S/155/2013-50 zo dňa 5.12.2013 (JUDr. Monika Valašiková, PhD., JUDr. Nora Majerníková a JUDr. Renáta Janáková) už raz vyjadrili svoj právny názor, ktorý bol v jeho neprospech a v oboch prípadoch Najvyšší súd SR nepovažoval ich názor za správny a zrušil rozhodnutie žalovaného. Žiadne iné skutočnosti, ktoré by zakladali ich pomer k veci, účastníkom konania, resp. ich zástupcom, neuviedol. 35. Keďže žalobca netvrdil, žeby ním namietané sudkyne mali vzťah k účastníkom konania alebo ich zástupcom, správny súd sa zameral na to, či majú vzhľadom na ich rozhodovaciu činnosť pomer k veci a či je dôvod na predloženie veci nadriadenému správnemu súdu. O pomer k veci pôjde, ak je sudca sám účastníkom konania alebo ak by mal právny záujem na výsledku konania. Pomerom sudcu k veci je aj skutočnosť, že sudca získal informácie o veci inak, než dokazovaním a vnímaním všetkého, čo vyšlo za konania najavo. Takisto je ním aj verejné vyjadrovanie právneho názoru sudcu prostredníctvom médií alebo iným spôsobom, ktoré je objektívne spôsobilé ohroziť jeho nestrannosť v konkrétnej veci. Za pomer k veci sa považuje aj vzťah ekonomickej závislosti (napríklad vedecká, publikačná alebo lektorská činnosť). Žiaden z týchto prípadov žalobca nenamieta, obmedzuje sa len na rozhodovaciu činnosť sudkýň, ktorá nepredstavuje taký pomer k veci, ktorý by zakladal ich zaujatosť, s čím zákonodarca počíta v ustanovení § 87 ods. 3 SSP a priamo ich vylučuje z dôvodov zaujatosti. Z hľadiska hospodárnosti konania zákonodarca stanovil, že správny súd v prípade namietania predchádzajúcej rozhodovacej činnosti sudcov z pohľadu ich možnej zaujatosti nepredkladá vec nadriadenému správnemu súdu na rozhodnutie o námietke zaujatosti a neprihliada na ňu (§ 91 ods. 3 SSP). 36. Správny súd preto postupoval podľa už citovaného § 91 ods. 3 SSP a na námietku zaujatosti neprihliadal a nadriadenému správnemu súdu ju nepredkladal. Odhliadnuc od uvedeného je potrebné konštatovať, že sudkyne JUDr. Soňa Langová, JUDr. Judita Kokolevská, JUDr. Milota Tóthová, JUDr. Monika Valašiková, PhD., a JUDr. Nora Majerníková už v súčasnosti nie sú sudkyňami Krajského súdu v Bratislave. 37. Z meritórneho hľadiska bolo úlohou súdu v prejednávanej veci preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. KM-OLVS-75/2014/OPK zo dňa 18.2.2015, ktorým žalovaný zamietol rozklad žalobcu proti personálnemu rozkazu ministra vnútra SR č. 38 zo dňa 26.1.2009 a napadnutý personálny rozkaz potvrdil. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie aj v intenciách s vysloveným právnym názorom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/12/2014 zo dňa 16.4.2014, ktorý dospel k záveru, že absentuje správna úvaha žalovaného vyjadrená v rozhodnutí, prečo došlo aj ku kumulatívnemu splneniu druhej zákonnej podmienky pre skončenie služobného pomeru žalobcu, teda že ponechanie žalobcu v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Podľa názoru Najvyššieho súdu SR zistenie požitia alkoholických nápojov policajtom počas výkonu služby sa považuje za porušenie služobnej prísahy, služobnej disciplíny zvlášť hrubým spôsobom, čím v prípade žalobcu bola splnená jedna zo zákonných podmienok skutkovej podstaty prepustenia zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. Žalovaný nevyhodnotil tvrdenia žalobcu o 32-ročnej štátnej službe bez disciplinárnych previnení, o poskytnutých odmenách vo väzbe na preukázanie splnenia druhej zákonnej podmienky. 38. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalobca dňa 10.12.2008 v čase o 7:30 hod. vykonával štátnu službu, ako zástupca riaditeľa a súčasne riaditeľ Úradu justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ Bratislava I. Uvedeného dňa v čase o 10:38 hod. v rámci svojej kontrolnej činnosti vykonali zamestnanci odboru kontroly KR PZ v Bratislave za prítomnosti príslušného nadriadeného orientačnú dychovú skúšku na zistenie, či štátnu službu nevykonáva pod vplyvom alkoholických nápojov. Vyšetrenie na zistenie alkoholu bolo vykonané prístrojom ALCO-SENZOR IV CM, výrobné č. 058926, pričom u žalobcu bola nameraná hodnota 0,46 mg/l vydychovaného vzduchu (0,96 ‰), v čase o 11:07 hod. bola vykonaná opakovaná dychová skúška na zistenie alkoholu, pri ktorej bola uvedeným prístrojom nameraná hodnota 0,34 mg/l vydychovaného vzduchu (0,71 ‰) a v čase o 14:03 hod. bola vykonaná ďalšia opakovaná dychová skúška, pri ktorej bola uvedeným prístrojom nameraná hodnota 0,16 mg/l vydychovaného vzduchu (0,33 ‰). Následne v čase o 15:30 hod. bola žalobcovi odobraná krv a plynovou chromatografiou bola v jeho krvi zistená koncentrácia etylalkoholu v hodnote 0,26 ‰. Na základe týchto skutočností bol žalobca personálnym rozkazom ministra vnútra SR č. 38 zo dňa 26.1.2009 prepustený podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. zo služobného pomeru príslušníka PZ. 39. Pred vykonaním prvej dychovej skúšky sa plk. Mgr. Hulla žalobcu spýtal, či vykonáva štátnu službu, či je ochotný sa podrobiť dychovej skúške a či požil alkohol. Žalobca uviedol, že vykonáva štátnu službu a súhlasil s dychovou skúškou. Pozitívny výsledok dychovej skúšky bezprostredne po jej vykonaní komentoval slovami, že si kloktal ústa. Neskôr už tvrdil, že deň predtým 9.12.2008 sa vo večerných hodinách (po 20:00 hod.) stretol s informátorom za účelom objasnenia trestnej činnosti (lúpež na prestárlej osobe) a v minimálnom množstve požil alkohol (nešpecifikoval aký alkohol, ani jeho bližšiu kvantitu). Na ďalší deň sa necítil dobre, mal žalúdočné a tráviace ťažkosti, napriek tomu išiel do práce a o svojich ťažkostiach neinformoval priameho nadriadeného, nepožiadal o služobné voľno ani o riadnu dovolenku. Žalobca nevysvetlil, prečo sa snažil skontaktovať s priamym nadriadeným len osobne (najmä ak ho v práci nezastihol) a nie aj telefonicky na služobný mobilný telefón, aby mu oznámil prípadnú prekážku v práci. Tento stav trval od 7:30 hod. do 10:38 hod., kedy sa realizovala dychová skúška u žalobcu a pred ňou tieto skutočnosti neoznámil napriek otázke, či požil alkoholické nápoje. Žalobca tvrdil, že v skorých ranných hodinách dňa 10.12.2008 začal pociťovať mierne podchladenie a bolesti v krížovej oblasti tela, pravdepodobne bol prechladnutý. V ranných hodinách 10.12.2008 sa dostavil do budovy KR PZ na Sasinkovej ulici č. 23 s tým, že po prebdenej noci nepociťoval žiadnu fyzickú únavu a bol presvedčený, že už nemôže byť pod vplyvom alkoholických nápojov, vzhľadom k časovému odstupu ich požívania a malé množstvo. Z pozitívneho výsledku dychovej skúšky zostal ohromený a z dôvodu pravdepodobnej virózy, prechladnutia a následne žalúdočných ťažkostí, užil vo svojej kancelárii 3 tabletky lieku Endiex a viackrát alpový extrakt s krištáľovým cukrom. Z týchto dôvodov neraňajkoval a nebol ani na obede. 40. Žalobca ospravedlňoval namerané pozitívne hodnoty alkoholu v dychu a krvi najskôr tým, že si kloktal ústa, neskôr požitím krištáľového cukru s alpou a liekom Endiex a následne minimálnym požitím alkoholu deň pred uskutočnením dychovej skúšky v spoločnosti informátora, od ktorého sa snažil získať informácie o trestnej činnosti lúpežných prepadnutí prestárlých osôb. O stretnutí s informátorom však nespísal záznam a nepredložil ho vyšetrovateľovi vedúcemu trestné konanie, ani svojmu nadriadenému, neuložil ho do vyšetrovacieho spisu, ani do protokolu utajovaných registratúrnych záznamov alebo protokolu bežných neutajovaných záznamov. Inými slovami, nepostupoval v zmysle nariadenia ministra vnútra SR č. 51/2005 o operatívno-pátracej činnosti, s ktorým bol preukázateľne oboznámený. Takáto častá zmena ospravedlňujúcich argumentov vzbudzuje pochybnosti. S uvedenou skutočnosťou sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí podrobne vysporiadal a svoje závery podporil listinnými dôkazmi, s ktorými bol žalobca oboznámený. 41. Žalobca bol oboznámený s rozkazom ministra vnútra SR č. 64/2003 k zabezpečeniu úloh na zamedzenie požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok príslušníkmi PZ, podľa ktorého je policajt povinný nepožívať alkoholické nápoje a iné návykové látky na miestach výkonu štátnej služby a v dobe výkonu štátnej služby ani mimo týchto miest, nenastupovať pod ich vplyvom do výkonu štátnej služby, podrobiť sa v súvislosti s výkonom štátnej služby vyšetreniu, ktoré nariadil nadriadený, aby zistil, či policajt nie je pod vplyvom alkoholických nápojov alebo iných návykových látok. Policajt bude prepustený zo služobného pomeru bez nároku na odchodné, ak sa u neho pri nástupe do výkonu štátnej služby alebo počas výkonu služby zistí, že je pod vplyvom alkoholických nápojov alebo iných návykových látok, alebo ak v čase služby alebo mimo času služby riadil motorové vozidlo pod vplyvom alkoholických nápojov alebo iných návykových látok, pretože týmto konaním porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere je na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Rovnaké znenie upravuje aj rozkaz ministra vnútra SR č. 6/1997 o úlohách na zvýšenie morálneho stavu a disciplíny príslušníkov PZ. Minister vnútra SR v danom prípade podľa § 136 písm. d/ zákona č. 73/1998 Z.z. nepovolil požívanie alkoholu, požívanie liečiv a požívanie liečiv obsahujúcich alkohol, a žalobca to napokon ani netvrdil. 42. Správny súd uvádza, že žalobca tým, že dňa 10.12.2008 nastúpil do výkonu štátnej služby a vykonával ju pod vplyvom alkoholu, zvlášť hrubým spôsobom porušil svoju povinnosť vyplývajúcu zo zákona č. 73/1998 Z.z. a jeho § 136 písm. d/ ako aj interné predpisy: rozkaz ministra vnútra SR č. 64/2003 a č. 6/1997, s ktorými bol oboznámený. Aj podľa názoru Najvyššieho súdu SR vyjadreného v rozsudku sp. zn. 2Sžo/12/2014 zo dňa 16.4.2014 zistenie požitia alkoholických nápojov policajtom počas výkonu služby sa považuje za porušenie služobnej prísahy, služobnej disciplíny zvlášť hrubým spôsobom, čím v prípade žalobcu bola splnená jedna zo zákonných podmienok skutkovej podstaty prepustenia zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. Predmetom posúdenia zostalo splnenie aj druhej podmienky skutkovej podstaty personálneho opatrenia podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z., ktorou je preukázanie, že ponechanie policajta v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitým záujmom štátnej služby. Žalovaný splnenie druhej kumulatívnej podmienky odôvodňoval ujmou na dôslednom dodržiavaní služobnej disciplíny a všeobecne záväzných právnych predpisov všetkými príslušníkmi PZ, na ich čestnosti a na upevňovaní dôvery verejnosti v PZ. Je nezlučiteľné s dôležitými záujmami štátnej služby, aby v služobnom pomere príslušníka PZ zotrval policajt, ktorý aj napriek tomu, že bol oboznámený so sprísnenými opatreniami na zvýšenie disciplíny príslušníkov PZ týkajúcimi sa požívania alkoholických nápojov v súvislosti s výkonom štátnej služby, sa takéhoto konania dopustil. Konanie žalobcu je o to závažnejšie, že ako riadiaci pracovník mal byť príkladom pre svojich podriadených. Žalovaný postupoval v intenciách už citovaného rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/12/2014 zo dňa 16.4.2014. 43. Správny súd opakuje, že požitie akýchkoľvek látok, liekov s obsahom alkoholu, policajtom pred alebo počas výkonu štátnej služby, napĺňa skutkovú podstatu prepustenia podľa vyššie citovaného ustanovenia, keďže v podmienkach policajného zboru sa uplatňuje nulová tolerancia v nameraných hodnotách pri vykonávaní dychových skúšok, alebo odberoch krvi u policajtov, ktorá vyplýva najmä z požiadavky výnimočne zodpovedného prístupu policajta k rešpektovaniu predpisov pri jeho účasti na plnení funkcií štátu. Najmä z pohľadu, že ide o ozbrojený bezpečnostný zbor (§ 1 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z.z.) a ak by mal príslušník PZ v podnapitom stave v čase výkonu služby použiť zbraň, môže to mať neodstrániteľné negatívne následky nielen v konkrétnom individuálnom prípade, ale aj z hľadiska celkového pohľadu na Policajný zbor a dôveru v neho. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí dostatočne jasne a zrozumiteľne vysporiadal s kumulatívnym splnením aj druhej podmienky na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ, teda že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Neobstojí tvrdenie žalobcu, že dňa 10.12.2008 nevykonával žiadnu ohrozovaciu činnosť smerujúcu proti životu, zdraviu alebo majetku osôb, neobstojí a nezbavuje ho zodpovednosti za výkon štátnej služby pod vplyvom alkoholu. Rovnako nemá vplyv na jeho postih. 44. Z preskúmavaného rozhodnutia žalovaného je podľa názoru správneho súdu zrejmé, že druhostupňový správny orgán opakovane posúdil v medziach zákona v súlade s povolenou voľnou úvahou intenzitu porušenia služobnej prísahy a služobnej povinnosti žalobcu, zaoberal sa aj námietkou žalobcu týkajúcou sa motívu jeho konania, pričom dospel k záveru, že žalobca svojím konaním naplnil skutkovú podstatu prepustenia podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z., keď nastúpil a vykonával štátnu službu pod vplyvom alkoholu, pričom obranu žalobcu, že požíval alkoholické nápoje v minimálnom množstve, večer pred nástupom do služby z dôvodu získania informácií v ďalšom ním vyšetrovanom prípade, vyhodnotil ako účelovú obranu, resp. ako snahu ospravedlniť svoje protiprávne konanie s cieľom vyhnúť sa prepusteniu zo služobného pomeru príslušníka PZ, keď, ako bolo povedané vyššie, dokazovaním bolo nesporne zistené, že žalobca nastúpil do služby dňa 10.12.2008 pod vplyvom alkoholických nápojov (0,96 ‰). 45. Rovnako podľa názoru súdu nemôže obstáť obrana žalobcu spočívajúca v tom, že alkoholické nápoje musel požívať z dôvodu, aby získal informácie v ďalšom ním vyšetrovanom prípade. V prípade, ak došlo k situácii, že žalobca vo večerných hodinách deň pred nástupom do služby požíval alkoholické nápoje v prítomnosti svojho informátora, nemal na druhý deň nastúpiť do služby, ale mal požiadať o riadnu dovolenku alebo služobné voľno, čo sa nestalo. 46. Správny súd dospel k totožnému záveru ako žalovaný správny orgán a konštatoval, že preskúmavaným rozhodnutím žalovaného nedošlo k porušeniu zákona. Je nesporné, že na základe vyhodnotenia dôkazov obsiahnutých v administratívnom spise, je možné dospieť k záveru, že žalobca svojím konaním naplnil znaky prepustenia podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona. 47. Námietky žalobcu, že žalovaný nezhodnotil 32 rokov aktívnej služby v PZ, správny súd nepovažuje za relevantné, nakoľko zákon č. 73/1998 Zb. s takouto možnosťou nepočíta. Inými slovami, podľa zákona aktívne a svedomité plnenie uložených úloh v uplynulom čase, nemôže byť ospravedlnením pre protiprávne konanie žalobcu. Zákon v ustanovení § 192 ods. 1 písm. e/ v spojení s § 136 písm. d/ neobsahuje žiadne poľahčujúce okolnosti pre miernejšie posúdenie - porušenie služobnej prísahy či služobnej povinnosti, a preto skutočnosť, že žalobca dosiaľ riadne plnil svoje povinnosti a nebol disciplinárne stíhaný, nemôže byť skutočnosťou umožňujúcou miernejšie posúdenie jeho konania. S týmito skutočnosťami sa vysporiadal aj žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí s poukazom na nulovú toleranciu požívania alkoholu v PZ. 48. K námietke možnej diskriminácie správny súd uvádza, že žalobca nešpecifikoval dôvod vyplývajúci z § 2 ods. 1 zákona č. 365/2004 Z.z., na základe ktorého by mal byť diskriminovaný. Neuviedol ani, či niektorí iní policajti boli vo výkone štátnej služby pod vplyvom alkoholu, táto skutočnosť bola preukázateľne zistená a napriek tomu neboli prepustení zo štátnej služby. V tejto časti neuniesol bremeno tvrdenia, ktoré by žalovaný mal vyvracať a preukazovať, že na základe určitého hodnotiaceho kritéria (zistené požitie alkoholu policajtom a zotrvanie v služobnom pomere) žalobcu nediskriminoval. Diskrimináciou nemôže byť zákonný postih za porušenie povinnosti vyplývajúcej zo zákona č. 73/1998 Z.z. a interných predpisov Ministerstva vnútra SR, s ktorých obsahom bol žalobca preukázateľne oboznámený a napriek tomu ich porušil, čo viedlo k jeho prepustenie zo služobného pomeru príslušníka PZ. Z uvedených dôvodov správny súd vyhodnotil námietku žalobcu za nedôvodnú. 49. V predmetnej veci bola splnená podmienka prerokovania prepustenia žalobcu zo služobného pomeru s odborovým orgánom podľa § 225 ods. 2 písm. c/ zákona č. 73/1998 Z.z. Zákon však neupravuje záväznosť stanoviska odborového orgánu pre orgán rozhodujúci o prepustení zo služobného pomeru príslušníka PZ a v ustanovení § 225 ods. 3 priamo určuje, že možno v personálnom konaní postupovať aj bez jeho vyjadrenia. Preto ak odborový orgán v žalobcovom prípade vydal stanovisko, vyjadril v ňom nesúhlas a žalovaný rozhodol inak, nejde o porušenie zákona č. 73/1998 Z.z. Žalovaný sa s touto skutočnosťou detailne v napadnutom rozhodnutí vysporiadal a ani v tejto časti nie je jeho rozhodnutie arbitrárne a neodôvodnené. 50. Sumarizujúc správny súd uvádza, že žalovaný riadne zistil skutkový stav vo veci, doplnil dokazovanie listinnými dôkazmi, s ktorými bol žalobca oboznámený, a správne právne vec posúdil aj s použitím judikatúry Najvyššieho súdu SR. Na základe uvedených skutočností a citovaných právnych predpisov správny súd zamietol žalobu žalobcu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP. 51. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal náhradu trov konania, pretože nezistil dôvody, na základe ktorých by bolo možné spravodlivo od žalobcu požadovať ich náhradu. Okrem toho, žalovanému nevznikli ani trovy právneho zastúpenia a disponuje zamestnancami s právnickým vzdelaním, ktorí za neho na súde konajú (tak ako aj v predmetnej právnej veci). 52. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jeden mesiac od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).