Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/119/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015200787 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Fulcová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1015200787.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici, Národná 12, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 30 232 295, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Tomáš Suchý, spol. s r. o., Horná 13, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, Ružová dolina 10, 821 09 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti protokolu o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č. 9951/7000/2014-OK/4 zo dňa 17.12.2014, takto r o z h o d o l : Správny súd žalobu o d m i e t a. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Správny súd v r a c i a žalobcovi krátený súdny poplatok vo výške XX,XX eur prostredníctvom prevádzkovateľa systému - Slovenskej pošty, a.s., so sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica, po právoplatnosti tohto uznesenia. o d ô v o d n e n i e : 1. Správnou žalobou doručenou tunajšiemu správnemu súdu dňa 19.05.2015 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti protokolu o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č. 9951/7000/2014-OK/4 zo dňa 17.12.2014 (ďalej aj ako „protokol“) a zápisnice o prerokovaní protokolu o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č. 9951-7000/2014-OK/10 zo dňa 17.03.2015 (ďalej aj ako „zápisnica“), pričom žiadal, aby súd protokol zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. 2. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný listom č. 9951-7000/2014-OK/2 zo dňa 23.09.2014 zaslal žalobcovi Oznámenie o začatí výkonu kontroly, ktorým mu oznámil začatie výkonu kontroly na postup zadávania zákazky. Žalovaný začal výkon kontroly z vlastného podnetu podľa § 146 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní, so zameraním na kontrolu použitého postupu zadávania nadlimitnej zákazky na dodanie tovaru po uzavretí zmluvy na predmet zákazky „Budovanie infraštruktúry a modernizácia IKT na UMB v Banskej Bystrici s cieľom zlepšiť podmienky vzdelávacieho procesu", vyhlásenej uverejnením oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania v Úradnom vestníku EÚ č. 2009/S 117 zo dňa 20.06.2009 pod značkou 169327 a vo Vestníku verejného obstarávania č. 119/2009 zo dňa 24.06.2009 pod značkou 03412 - MUT. Dňa 02.01.2015 bol žalobcovi doručený protokol. Žalobca dňa 06.02.2015 zaslal žalovanému vyjadrenie ku kontrolným zisteniam uvedeným v protokole. Následne bol dňa 17.03.2015 protokol medzi žalobcom a žalovaným prerokovaný. Žalobca sa daného prerokovania zúčastnil, pričom žalovaný ho oboznámil s tým, že ním podané námietky boli podané po lehote, nakoľko podľa právneho názoru žalovaného lehota na podanie vyjadrenia je hmotnoprávna a keďže sa vyjadrenie nenachádzalo v posledný deň lehoty u žalovaného, lehotu žalobca nestihol a jeho námietky zohľadnené a zapracované neboli. Z prejednania protokolu bola vyhotovená zápisnica o prerokovaní protokolu o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č. 9951 - 7000/2014-OK/lO. Prerokovaním protokolu bola kontrola skončená. 3. Žalobca mal za to, že postupom žalovaného bol ukrátený na svojich právach, a to postupom žalovaného ako správneho orgánu, ktorý nebol v súlade s ustanoveniami zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákona č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov. Žalobca navrhol, aby súd preskúmal postup správneho orgánu a po jeho preskúmaní protokol zrušil z dôvodu, že zistenie skutkového stavu je v rozpore zo zásadou zákonnosti, zásadou súčinnosti a zásadou materiálnej pravdy a je nedostačujúce na posúdenie veci. Podľa názoru žalobcu bola v konaní správneho orgánu zistená taká vada, ktorá mala vplyv na celý postup ako i výsledok postupu správneho orgánu, ktorú žalobca považuje za porušenie zásady materiálnej pravdy. Správny orgán nevydal protokol v ustanovenej lehote, čo malo za následok, že s odstupom času prišlo k zmene právneho názoru žalovaného tak, že pri svojej úvahe vychádzal zo svojej ľubovôle, nevysporiadal sa s legálnym skutkovým stavom, ktorý platil v čase vyhlásenia verejného obstarávania, čím porušil zásadu zákonnosti v konaní. 4. Žalobca argumentoval tým, že v správnom súdnictve je právo na prístup súdu vymedzené princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia orgánov verejnej správy okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje. Žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č. k. 6S/2308/2012 zo dňa 04.07.2014 a na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Sžf/31/2011 zo dňa 25.08.2011, podľa ktorého protokol i zápisnicu o prerokovaní protokolu je možné považovať za tzv. fiktívne rozhodnutia. Žalobca mal teda za to, že protokol je možné považovať za rozhodnutie žalovaného, ktoré je preskúmateľné súdom v správnom konaní. Zastával názor, že protokol a zápisnicu o prerokovaní tohto protokolu v predmetnej veci treba bez ohľadu na ich formu považovať za procesné úkony správneho orgánu, nakoľko zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov patrí do správneho práva a ním určené lehoty sú procesnoprávne a nie hmotnoprávne, a preto neakceptáciu vyjadrenia ku kontrolným zisteniam uvedeným v protokole, zo dňa 06.02.2015 zo strany žalovaného považoval za protiprávne a tvrdenie, že k doručeniu tohto dokumentu došlo až 09.02.2015 za dôkaz rozporu so zákonom. 5. Žalobca k zisteniam žalovaného tiež uviedol, že neeviduje od zverejnenia oznámenia o vyhlásení žiadne interpelácie resp. uplatnenie revízneho princípu zo strany uchádzačov, ktorí mali možnosť žiadať nápravu resp. korekciu podmienok účasti vo verejnom obstarávaní, ak mali za to, že boli žalobcom porušené základné zásady verejného obstarávania a na základe toho mohli byť ich práva dotknuté, resp. ich účasť vo verejnom obstarávaní vylúčená. Zároveň zdôraznil, že celý proces verejného obstarávania bol riadne skontrolovaný kontrolnými orgánmi poskytovateľa NFP a ten spôsob preukázania splnenia podmienok účasti akceptoval a nenamietal žiadne porušenia zákona. Žalobca vie preukázať, že pri procese verejného obstarávania nebolo obstarávateľom porušené ustanovenie § 9, ods. 2, § 32 ods. 2 zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní v znení neskorších predpisov a ani žiadne ustanovenia zákona. Uvedenú požiadavku považuje žalobca aj v súvislosti s právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedeným v rozhodnutí 5SŽÍ/26/2012, podľa ktorého, ak existuje dvojaký výklad, ktorý nie je v rozpore so zákonom, nemožno napriek opačnému názoru žalovaného, ktorý je tiež v súlade so zákonom, označiť ako rozporný so zákonom. Podľa názoru žalobcu postup správneho orgánu je v tomto prípade založený na ľubovoľnom výklade zákona a nemá v ňom oporu. Žalobca mal za to, že protiprávnym konaním došlo zo strany žalovaného k porušeniu § 27 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. a vydaním protokolu došlo k zásahu do práv a chránených záujmov žalobcu a vzhľadom na nerešpektovanie procesnoprávnej lehoty teda k neakceptácii žalobcových námietok vznesených proti protokolu, došlo zo strany žalovaného k obmedzeniu možností žalobcu brániť sa. 6. Žalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby zo dňa 12.11.2015 v prvom rade vyslovil dôvodné pochybnosti o aktívnej legitimácii žalobcu na podanie žaloby, nakoľko na základe aplikačnej praxe Najvyššieho súdu SR sa domnieval, že neboli splnené všetky náležitosti správnej žaloby. Jednou z podmienok resp. predpokladov uplatnenia práva na súdnu ochranu v rámci správneho súdnictva je objektívna existencia aktívnej legitimácie, nakoľko v konaní podľa Správneho súdneho poriadku súd poskytuje ochranu len subjektívnym právam aktívne legitimovaného subjektu, t. j. žalobcu. Žalovaný poukázal na uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžf/36/2010 zo dňa 26.10.2011 a sp. zn. 6Sžo/227/2010 zo dňa 26.10.2011, v ktorých sa Najvyšší súd SR zaoberal problematikou aktívnej legitimácie na podanie správnej žaloby. S poukazom na uvedené rozhodnutia je definičným znakom aktívnej legitimácie žalobcu skutočnosť, že žalobou napadnuté rozhodnutie zasiahlo do sféry subjektívnych práv a právom chránených záujmov žalobcu. Ukrátenie na subjektívnych právach žalobcu spôsobené rozhodnutím správneho orgánu teda predstavuje definičný znak aktívnej legitimácie na podanie správnej žaloby. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo47/2007 zo dňa 30. 01. 2008 je potrebné považovať za osobitnú náležitosť žaloby aj konkrétne tvrdenie žalobcu, že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím správneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne práva vyplývajúce z právneho predpisu. Žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie práva. Žalovaný upriamil pozornosť aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžp/23/2011 zo dňa 22.08.2012 a nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 259/2011 zo dňa 04.07.2012. 7. Žalovaný tiež poukázal na skutočnosť, že aj keď žalovaný vo vydanom protokole síce konštatoval porušenie zákona o verejnom obstarávaní, nemôže byť voči žalobcovi kvôli uplynutiu zákonom stanovenej 3-ročnej objektívnej lehoty, od kedy došlo k porušeniu zákona, začaté správne konanie vo veci uloženia pokuty. Zároveň pre úplnosť uviedol, že ak by aj žalobcovi bola zo strany riadiaceho orgánu uložená korekcia, bolo by to na základe kontroly vykonanej riadiacim orgánom, ktorú riadiaci orgán uskutočnil ešte pred začatím kontroly zo strany žalovaného. Z uvedeného vyplýva, že rozhodnutie o prípadnom vrátení poskytnutého príspevku alebo jeho časti nevykonáva žalovaný, ale riadiaci orgán. Vydaním protokolu sa právne postavenie žalobcu a jeho práva a právom chránené záujmy nijako nezmenili. Tiež zdôraznil, že ukladanie korekcií ani nie je v jeho právomoci. Predmetnou kontrolou žalovaný zisťoval len súlad postupu žalobcu s ustanoveniami zákona o verejnom obstarávaní. 8. Žalovaný ďalej uviedol, že riadiaci orgán nemá povinnosť vyzvať žalobcu na vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti na predmet zákazky, ak bolo zistené porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania uvedené v protokole, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania a za ktoré sa neukladá pokuta, ale iba možnosť, teda je na riadiacom orgáne či sa rozhodne alebo nerozhodne vyzvať žalobcu na vrátenie poskytnutého príspevku resp. jeho časti. 9. Podľa názoru žalovaného porušenia zákona o verejnom obstarávaní zistené žalovaným v protokole nezakladajú automatickú a bezpodmienečnú povinnosť vrátiť príspevok alebo jeho časť, a ak sa tak riadiaci orgán rozhodol ešte pred vydaním protokolu, je to rozhodnutie riadiaceho orgánu a nie žalovaného. Žalovaný opätovne zdôraznil, že o vrátení poskytnutého príspevku z fondov EÚ rozhodol iný orgán verejnej moci ako žalovaný. Žalovaný mal za to, že práva a právom chránené záujmy žalobcu boli priamo dotknuté rozhodnutím riadiaceho orgánu o vrátení poskytnutého finančného príspevku z fondov EÚ. 10. Z uvedeného je podľa žalovaného zrejmé, že kontrolou postupu zadávania zákazky po uzavretí zmluvy a z nej vyplývajúcimi zisteniami uvedenými v protokole neboli priamo dotknuté práva a právom chránené záujmy alebo povinnosti žalobcu, a preto žalobca nie je aktívne legitimovaný na podanie žaloby. 11. Žalovaný považoval za potrebné poukázať aj na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 238/06 zo dňa 16.12.2008, ktorý sa týkal inštitútu daňovej kontroly. Podľa uvedeného nálezu „...daňová kontrola nepredstavuje samostatné daňové konanie, ale je čiastkovým procesným postupom, ktorý sa uskutočňuje v rámci daňového konania; nie je teda samostatnou fázou daňového konania, ale úkonom správcu dane. Daňová kontrola sa spravidla začína spísaním zápisnice o začatí daňovej kontroly. Ukončená je dňom prerokovania protokolu o daňovej kontrole s kontrolovaným daňovým subjektom. Protokol o daňovej kontrole nemožno považovať za rozhodnutie, pretože ním sa daňovému subjektu neukladajú práva a povinnosti, ale je iba podkladom pre prípadné vydanie platobného výmeru. Daňová kontrola je teda svojou povahou procesom kontrolným, a nie rozhodovacím.“ Aj keď predmetom žaloby nie je protokol o daňovej kontrole, podľa názoru žalovaného možno z nálezu Ústavného súdu SR jednoznačne analogicky vyvodiť, že ako protokol o daňovej kontrole tak ani protokol o výsledku dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní nie sú svojou povahou rozhodnutiami, nakoľko sú iba podkladmi pre prípadné vydanie platobného výmeru, resp. prípadné uloženie pokuty za spáchanie správneho deliktu na úseku verejného obstarávania. 12. Žalovaný mal za to, že uložením povinnosti zo strany žalovaného nemohli byť priamo dotknuté práva a právom chránené záujmy žalobcu, nakoľko išlo len o formálne uloženie povinnosti. 13. Žalovaný protokolom a zápisnicou o prerokovaní protokolu v žiadnom prípade nerozhodol o vrátení poskytnutého príspevku z fondov EÚ, zároveň nimi nebolo a ani nebude môcť byť rozhodnuté o uložení pokuty za spáchanie správneho deliktu či o inej sankcii za porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, a aj z tohto dôvodu nie sú podľa žalovaného splnené podmienky na súdny prieskum žalobcom napadnutého protokolu. Žalovaný tiež poukázal na skutočnosť, že žalobca v samotnej žalobe neuviedol, ktoré jeho konkrétne práva boli porušené protokolom a zápisnicou o prerokovaní protokolu. 14. Žalovaný v závere svojho vyjadrenia navrhol žalobu pre nedostatok aktívnej legitimácie zastaviť, alternatívne žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť. 15. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci, primárne riešil otázku prípustnosti súdneho preskúmania žalobou napadnutého protokolu. 16. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 17. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 18. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka. 19. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP, opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté 20. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 21. Podľa § 7 písm. e) SSP, správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. 22. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). 23. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná. 24. Žaloba bola doručená tunajšiemu správnemu súdu za platnosti a účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov („O.s.p.“), ktorý v piatej časti upravoval problematiku súdneho prieskumu rozhodnutí správnych orgánov. S účinnosťou od 01.07.2016 bol tento zákon v časti týkajúcej sa správneho súdnictva nahradený zákonom č. 162/2015 Z. z. Správnym súdnym poriadkom („SSP“). Obidva zákony obdobne upravujú otázky vymedzenia rozsahu rozhodnutí orgánov verenej správy, ktoré podliehajú súdnemu preskúmaniu na základe žaloby účastníka správneho konania. 25. V správnom súdnictve je právo na prístup k súdnemu preskúmaniu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy na základy správnej žaloby determinované princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje (§ 248 O.s.p., resp. s účinnosťou od 01.07.2016 § 7 SSP). Nie je pritom rozhodujúce, ako je napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie formálne označené, ani to, či pri jeho vydaní procesne postupoval správny orgán podľa zákona č. 71/1967 Z. z. o správnom konaní (správny poriadok) alebo podľa iného právneho predpisu. Pri posudzovaní prípustnosti súdneho preskúmania rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je správny súd povinný posúdiť, či sa žalobou napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie nedotýka základných práv alebo slobôd účastníka konania, ktoré mu zaručuje Ústava Slovenskej republiky alebo príslušná medzinárodná zmluva o ľudských právach a základných slobodách. V takých prípadoch totiž vylúčenie súdneho preskúmania rozhodnutia správneho orgánu nemožno uplatniť. O takýto prípad však v prejednávanej veci nejde. 26. Žalovaný v prejednávanej veci vykonal v rámci dohľadu nad procesom verejného obstarávania u žalobcu kontrolu postupu zadávania predmetnej zákazky po uzavretí zmluvy a nakoľko kontrolou zistil porušenia zákona, o výsledku kontroly spracoval protokol, ku ktorému umožnil žalobcovi sa písomne vyjadriť a ktorý so zástupcom žalobcu aj ústne prerokoval. 27. Správny súd konštatuje, že zo žaloby nevyplýva, na akých konkrétnych subjektívnych právach bol žalobca opatrením, resp. postupom žalovaného ukrátený. V protokole zo dňa 17.12.2014 bola žalobcovi len formálne uložená povinnosť, keďže kvôli uplynutiu zákonom stanovenej trojročnej objektívnej lehoty, od kedy došlo k porušeniu zákona, nemôže byť voči žalobcovi začaté správne konanie vo veci uloženia pokuty. Obsahom protokolu sú len kontrolné zistenia, ktoré viedli žalovaného k záveru o porušení zákona v postupe verejného obstarávateľa a oprávnenie žalobcu vyjadriť sa ku kontrolným zisteniam. 28. Podľa názoru krajského súdu protokol ani zápisnica o jeho prerokovaní nie sú rozhodnutiami ani opatreniami orgánu verejnej správy v administratívnom konaní, ktoré by zakladali, menili, rušili alebo deklarovali práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti žalobcu alebo sa ich priamo dotýkali. Ide o opatrenia predbežnej povahy, ktoré samy osobe nemôžu mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu, pretože slúžia len ako prípadný podklad pre ďalší postup žalovaného, ktorý na základe zistených porušení zákona mohol voči žalobcovi začať správne konanie o uloženie pokuty podľa zákona o verejnom obstarávaní. Uloženie pokuty by nepochybne bolo zásahom do právneho postavenia žalobcu, do jeho práv a právom chránených záujmov či povinností. K takémuto zásahu však nemôže dôjsť už vydaním samotného protokolu o výsledkoch kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní ani zápisnicou o jeho prerokovaní, ktoré nemajú povahu rozhodnutí alebo opatrení týkajúcich sa práv, právom chránených záujmov alebo povinností žalobcu, ktoré by nepriaznivo zasahovali do jeho právnej sféry. Preto sú zo súdneho preskúmania v správnom súdnictve vylúčené. Ak by došlo na základe protokolu k vydaniu rozhodnutia žalovaného o uložení pokuty pre zistené porušenie zákona o verejnom obstarávaní, takéto rozhodnutie sa môže nepriaznivo prejaviť v právnej sfére žalobcu a možno ho na základe žaloby podrobiť súdnemu preskúmaniu v správnom súdnictve. 29. Vzhľadom na to, že protokol sa priamo nedotýka práv a právom chránených záujmov žalobcu, nemôže mať za následok ujmu na jeho subjektívnych právach, a preto súdnemu prieskumu v správnom súdnictve nepodlieha. Tento záver by v zmysle Občianskeho súdneho poriadku (platného a účinného do 30.06.2016) musel viesť k zastaveniu konania v zmysle § 250d ods. 3. Podľa Správneho súdneho poriadku (platného a účinného od 01.07.2016), ktorý sa vzťahuje aj na konania začaté podľa piatej časti O.s.p., je neprípustnosť súdneho preskúmania žalobou napadnutého opatrenia správneho orgánu dôvodom pre odmietnutie žaloby. Keďže správny súd dospel k záveru, že napadnutý správny akt žalovaného zákon zo súdneho preskúmania vylučuje, postupoval podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP a žalobu žalobcu odmietol. Opäť pritom zdôrazňuje, že aplikácia SSP v predmetnej veci nemohla byť v neprospech žalobcu, pretože podľa predchádzajúcej právnej úpravy by konanie muselo byť zastavené. S ohľadom na uvedený záver sa súd nezaoberal námietkami žalobcu o nezákonnosti kontrolných zistení uvedených v protokole, pretože tieto je možné preskúmať až v prípadných neskorších štádiách procesu vyvodzovania dôsledkov zo zistených porušení zákona v postupe verejného obstarávateľa, ak boli, resp. budú na základe protokolu vydané rozhodnutia s priamym dopadom na právne postavenie žalobcu. 30. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá. 31. Podľa § 11 ods. 3 veta tretia zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, sa žalobcovi vráti v konaní pred správnym súdom súdny poplatok, ak sa konanie zastavilo, ak sa správna žaloba, kasačná sťažnosť alebo žaloba na obnovu konania odmietla alebo vzala späť pred prejednaním veci. S poukazom na citované zákonné ustanovenie správny súd vracia žalobcovi krátený súdny poplatok vo výške 63,30 eur prostredníctvom prevádzkovateľa systému - Slovenskej pošty, a.s. 32. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.