Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/143/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201001 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Krišková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1015201001.5 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andrey Kriškovej a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu: J.. W. R., N..: XX.XX.XXXX, A. W. XX, XXX XX B., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa - ústredie, Ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 32553-4/2015-BA zo dňa 05.06.2015, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Rozhodnutia správnych orgánov 1. Žalobou napadnutým rozhodnutím č. 32553-4/2015-BA zo dňa 05.06.2015 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“) žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie vydané v prvom stupni Sociálnou poisťovňou, pobočka Senica (ďalej aj ako „prvostupňový orgán“), ktorým prvostupňový orgán podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod 9 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej ako „zákon o sociálnom poistení“) predpísal žalobcovi za obdobie január 2009, február 2009, marec 2009 penále v sume 198,88 Eur. 2. Prvostupňový orgán rozhodnutím č. 700-0710338515-GC04/15 zo dňa 03.03.2015 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“) predpísal žalobcovi za obdobie január 2009, február 2009, marec 2009 penále v sume 198,88 Eur, vypočítané z dlžnej sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie, poistného do rezervného fondu solidarity (ďalej len „poistné a príspevky“) vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov odo dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici. Neoddeliteľnou súčasťou prvostupňového rozhodnutia je príloha. Dlžná suma poistného a príspevkov predstavovala sumu 261,60 Eur. II. Žaloba 3. Žalobca považoval rozhodnutia vydané v oboch stupňoch za nezákonné, žiadal ich zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 4. Uviedol, že prvostupňový orgán aj žalovaný sa dopustili viacerých pochybení a porušení zákonov tým, že mu predpísali penále za oneskorené zaplatenie dlžného poistného do Sociálnej poisťovne. Žalobca pritom tvrdil, že Sociálna poisťovňa, pobočka Senica, bola povinná predpísať a doručiť mu predpísanie penále najneskôr do 22.10.2009, kedy nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. 700-0711021509-GC04/09 zo dňa 16.09.2009 o predpísaní poistného a príspevkov za obdobie január 2009 až marec 2009. Toto svoje tvrdenie opiera o rozhodnutie Krajského súdu v Žiline z roku 2013, ktoré podľa jeho názoru potvrdzuje túto skutočnosť. 5. Ďalej žalobca namietal, že prvostupňový orgán postupoval nezákonne, keď bez predošlej výzvy na zaplatenie predpísaného poistného postúpil vec na vymáhanie dlžnej sumy prostredníctvom exekútorského úradu. Podľa žalobcu tým porušil zákon o sociálnom poistení, nakoľko sociálna poisťovňa v zmysle tohto zákona môže dlžnú sumu na poistnom vymáhať cez exekútorský úrad až minimálne 1 rok po rozhodnutí o predpísaní poistného a príspevkov. 6. Žalobca tvrdil, že vyvíjal snahu o zaplatenie poistného a príspevkov, o čom prebiehala komunikácia so žalovaným (pán K.Š., pán Q.), ako aj s riaditeľom Sociálnej poisťovne, pobočka Senica. Tvrdil, že pri tejto komunikácii bol ubezpečený, že sumu môže zaplatiť aj prostredníctvom splátkového kalendára, o ktorý požiadal a pán K. mu prisľúbil emailom, že splátkový kalendár od Sociálnej poisťovne, pobočka Senica, dostane. Uviedol, že za obdobie január 2009 až marec 2009 nedostal rozhodnutie o predpísanom poistnom za rok 2009, ale len výpis poistného. 7. Namietal, že opakovane vyzýval prvostupňový orgán, ako aj exekútorský úrad, aby zrušili nezmyselný exekučný príkaz. Namietal aj prístup pracovníkov oboch žalovaných orgánov. Uviedol, že je nezákonné žiadať od neho aj penále spôsobené prieťahmi súdu, kedy po začatí exekučného konania podal námietky proti exekúcii na Okresný súd Skalica, súd bol dlho nečinný, rozhodol až v máji 2013, čím mu bola spôsobená škoda za neodôvodnené prieťahy spôsobené nečinnosťou exekučného súdu v trvaní vyše troch rokov. III. Vyjadrenie žalovaného 8. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa 17.08.2015, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Uviedol, že je potrebné rozlišovať medzi konaním o predpísanom poistnom a konaním o penále. Sociálna poisťovňa, pobočka Senica rozhodnutím č. 700-0710338515- GC04/15 zo dňa 03.03.2015 predpísala žalobcovi za obdobie január 2009, február 2009 a marec 2009 penále v sume 198,88 Eur vypočítané z dlžnej sumy poistného tak, ako je to uvedené v bode 2 rozsudku. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Sociálna poisťovňa ústredie, ako odvolací orgán, napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdila, a to rozhodnutím č. 32553-4/2015-BA zo dňa 05.06.2015. Žalovaný uviedol, že podľa príslušných ustanovení zákona o sociálnom poistení je každá povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba povinná platiť poistné a príspevky včas a v správnej sume. Pričom podľa § 143 ods. 1 uvedeného zákona je poistné splatné do 8. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktoré sa toto poistenie platí. Taktiež podľa § 28 ods. 1 zákona č. 43/2004 Z.z. príspevky sú splatné do 8. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa platia príspevky, ak zákon neustanovuje inak. Keďže žalobca poistné a príspevky za sporné obdobie zaplatil oneskorene, Sociálna poisťovňa, pobočka Senica, v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o sociálnom poistení predpísala žalobcovi penále v sume 198,88 Eur. Žalovaný poukázal na to, že podľa právnej úpravy platnej v danom čase bol každý platiteľ poistného a príspevkov sám zodpovedný za to, aby vedel o svojej odvodovej povinnosti a plnil si ju v zmysle zákona o sociálnom poistení. Žalobca si však ako samostatne zárobkovo činná osoba nesplnil svoju základnú povinnosť podľa § 228 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010 a za roky 2005, 2006 a 2007 nepredložil príslušnej pobočke do 30. júna kalendárneho roka výpisy z daňových priznaní. Bez predloženia výpisov z daňových priznaní sociálna poisťovňa nemohla mať vedomosť o vzniku povinného poistenia žalobcu a s ním súvisiacej odvodovej povinnosti. Žalobca uvedené výpisy z daňových priznaní predložil až na výzvu sociálnej poisťovne dňa 17.07.2009. V tento deň si žalobca splnil aj svoju povinnosť podať registračný list fyzickej osoby - prihlášku a odhlášku. Uviedol, že Sociálna poisťovňa, pobočka Senica, nemohla predpísať penále za obdobie január 2009 až marec 2009 v čase vydania rozhodnutia o predpísaní poistného a príspevkov za toto obdobie. Pre výpočet penále totiž nie je rozhodujúci dátum jeho predpísania, ale dátum úhrady poistného a príspevkov. Penále sa totiž vypočítava odo dňa splatnosti poistného a príspevkov do dňa ich úhrady. Predpísať penále je povinnosťou Sociálnej poisťovne, nie možnosťou. Postup Sociálnej poisťovne, keď bez výzvy pristúpila k vymáhaniu pohľadávky na poistnom a príspevkoch, je plne v súlade so zákonom č. 233/1995 Z.z. o o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, ako aj so zákonom o sociálnom poistení. Právoplatné rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Senica, sa stali exekučným titulom. Žalobca sa riadne bránil pred exekučným súdom, keď podal námietky proti exekúcii, ale Okresný súd v Skalici tieto námietky proti exekúcii zamietol. Sociálna poisťovňa nemohla vyhovieť žalobcovi ohľadom povolenia splátok dlžných súm, nakoľko pokiaľ je už dlžná suma vymáhaná prostredníctvom súdneho exekútora, tak v zmysle exekučného poriadku je žiadosť o splátkový kalendár nutné adresovať priamo súdnemu exekútorovi. Navyše, napriek tvrdeniam žalobcu, zo strany Sociálnej poisťovne, ústredie, nebol žalobcovi prisľúbený žiaden splátkový kalendár. 9. Žalovaný zdôraznil, že vo všetkých elektronických podaniach sa žalobca zaoberá iba sumou predpísanou iným rozhodnutím, a to rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Senica, číslo: 700-0710856209-GC04/09 zo dňa 25.08.2009, ktorým bolo žalobcovi predpísané penále a príspevky za obdobie júl 2006 až december 2008 sume 2.188,60 Eur. Predmetom tohto súdneho konania je však iné rozhodnutie. IV. Konanie na správnom orgáne 10. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že prvostupňový orgán vydal dňa 03.03.2015 rozhodnutie opísané v bode 2 tohto rozsudku, ktorým predpísal žalobcovi penále v celkovej výške 198,88 Eur z dlžnej sumy (poistného a príspevkov) vo výške 0,05% za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici. Prílohou tohto rozhodnutia bol rozpis penále podľa jednotlivých položiek dlžného poistného a príspevkov. 11. Dňa 20.03.2015 doručil žalobca Sociálnej poisťovni, pobočka Senica, odvolanie proti tomuto rozhodnutiu. Žalobou napadnutým rozhodnutím č. 32553-4/2015-BA zo dňa 05.06.2015 Sociálna poisťovňa, ústredie, zamietla odvolanie žalobcu a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Senica, potvrdila. 12. Súd zistil, že k administratívnemu spisu boli pripojené aj rozhodnutia, ktoré predchádzali rozhodnutiam popísaným v bodoch 1 a 2 tohto rozsudku. Ide o rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Senica, ktorým bolo predpísané poistné a príspevky za obdobie júl 2006 až december 2008 č. 700-0710856209-GC04/09 zo dňa 25.08.2009 a rozhodnutie č. 322-7767-GC-04/2009 zo dňa 03.02.2010, ktorým Sociálna poisťovňa, ústredie, potvrdila toto rozhodnutie. K administratívnemu spisu sú pripojené aj uznesenia Okresného súdu Skalica č.k. 1Er/1383/2009-81, 2Er/506/2010-38 a 2Er/506/2010-36, ktorými súd zamietol námietky povinného (žalobcu) proti exekúcii v rôznych konaniach. 13. Žalovaný a prvostupňový orgán vo veci vydali v úvode odôvodnenia rozsudku opísané rozhodnutia, ktorých odôvodnenia sú obdobné ako vyjadrenie k žalobe a detailnejšie sa súd k jednotlivým ich častiam vyjadril nižšie. V. Konanie pred správnym súdom 14. Súd vo veci rozhodol na nariadenom pojednávaní dňa 18.01.2018. Žalobca sa na pojednávanie nedostavil, o 08:41 hod. v tento deň doručil súdu prostredníctvom emailu žiadosť o odročenie pojednávania z dôvodu poľadovice a nezjazdnosti ciest v okrese Senica a Skalica. Preto sa nemohol včas na 10:00 hodinu dostaviť na súdne pojednávanie. 15. Podľa § 114 SSP, ak sa riadne predvolaní účastníci konania alebo ich zástupcovia na pojednávanie nedostavia, môže sa vec prejednať a rozhodnúť v ich neprítomnosti; konanie sa nesmie z tohto dôvodu prerušiť. 16. Podľa § 115 SSP, pojednávanie možno odročiť len z dôležitých dôvodov alebo z dôvodu uskutočnenia neverejnej porady a vyhotovenia výroku rozhodnutia správneho súdu. Správny súd môže odročiť pojednávanie aj vtedy, ak to účastníci konania zhodne navrhnú. 17. Senát 6S po otvorení pojednávania oboznámil prítomných s dôvodmi ospravedlnenia žalobcu a v zmysle § 114 SSP vyhlásil uznesenie, že bude pojednávať v neprítomnosti žalobcu. Uvedenému uzneseniu predchádzala neverejná porada senátu, na ktorej si senát overil prostredníctvom internetu, že v uvedený deň mal žalobca aj niekoľko možností vlakového, prípadne autobusového spojenia tak, aby sa na pojednávanie mohol dostaviť včas. Súd z verejne prístupných zdrojov nezistil plošný kolaps dopravy v uvedených okresoch a žalobca takúto skutočnosť nepreukázal. V súlade s novou právnou úpravou SSP, ktorá ukladá súdu rozhodnúť spravidla na prvom pojednávaní a odročenie pojednávania na žiadosť účastníka má byť len výnimočným, je vo väzbe na konkrétne okolnosti prípadu ponechané na úvahu správneho súdu, či procesnú možnosť odročenia pojednávania vo vzťahu k účastníkovi konania využije alebo nie. Súd nepovažoval dôvod žalobcu za taký, ktorý by v zmysle § 115 prvá veta SSP bol spôsobilý privodiť prerušenie konania a odročenie pojednávania. Podľa § 115 SSP veta druhá, správny súd môže odročiť pojednávanie na návrh len vtedy, ak to účastníci konania zhodne navrhnú. V tomto prípade odročenie pojednávania navrhol len žalobca, žalovaný takýto návrh súdu nepredložil. K návrhu na odročenie pojednávania žalobcu sa žalovaný na pojednávaní vôbec nevyjadril. 18. Súd teda rozhodol napriek ospravedlneniu žalobcu a napriek tomu, že žalobca žiadal pojednávanie odročiť a trval na svojej osobnej prítomnosti z dôvodu, že chce vysvetliť a objasniť súdu spoje argumenty a listinné dôkazy. 19. Podľa § 203 ods. 1 SSP rozsah správnej žaloby fyzickej osoby v sociálnych veciach a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. 20. Súd skúmal, či žalobcovi bol daný dostatočný priestor, aby svoje žalobné dôvody doplnil, prípadne zmenil, alebo predložil akékoľvek ďalšie dôkazy pred vyhlásením rozhodnutia. Zo súdneho spisu je zrejmé, že žaloba bola tunajšiemu súdu doručená dňa 22.06.2015. Žalobca v žalobe požiadal súd o odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia. Dňa 06.10.2015 predsedníčka senátu vyhovela žalobcovi a vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia odložila. Vo veci boli postupne vytýčené pojednávania na dni 19.10.2016, 05.10.2017 a 30.11.2017. Všetky pojednávania však boli odročené z dôvodov tak na strane žalobcu (vznesenie námietky zaujatosti voči predsedovi senátu JUDr. Pavlikovskému, ospravedlnenie neúčasti z dôvodu, že nastúpil v práci u nového zamestnávateľa a nemá nárok na dovolenku), tak z objektívnych dôvodov na strane súdu (nahlásenie bomby a následná evakuácia budovy dňa 30.11.2017). Na všetky tieto pojednávania bol žalobca riadne predvolaný, nič mu nebránilo, aby svoj žalobný návrh zmenil alebo upravil, prípadne aby súdu navrhol vykonanie dôkazov. Je nutné zdôrazniť, že od podania žaloby do rozhodnutia súdu uplynulo 2 a pol roka. Žalobca bol riadne poučený, že v prípade ak sa na pojednávanie nedostaví môže sa pojednávať v jeho neprítomnosti. V tejto v súvislosti súd uvádza, že správny súd nie je súd skutkový, pri preskúmavaní žalobou napadnutého rozhodnutia musí vychádzať zo skutkového stavu, ktorý tu bol v čase rozhodovania orgánu verejnej správy. VI. Posúdenie veci 21. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10 a 13 ods. 3 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je vecne správne. 22. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 23. Podľa § 177 ods. 1 v spojení s § 199 ods. 1 SSP správnou žalobou v sociálnych veciach sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu alebo opatreniu orgánu verejnej správy (Sociálnej poisťovne). 24. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. 25. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. 26. Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy SR výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou. 27. Podľa § 178 ods. 1 písm. a/ bod 9 zákona o sociálnom poistení, do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať v prvom stupni o uložení pokuty a penále. 28. Podľa § 141 ods.1 zákona o sociálnom poistení, fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné platiť poistné, sú povinné poistné odvádzať, ak tento zákon neustanovuje inak. 29. Podľa § 142 ods.1 zákona o sociálnom poistení, poistné sa platí na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici za kalendárny mesiac pozadu, ak tento zákon neustanovuje inak. 30. Podľa § 143 ods.1 zákona o sociálnom poistení, veta prvá, poistné je splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné. 31. Podľa § 240 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení, fyzickým osobám a právnickým osobám povinným odvádzať poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré neodviedli poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac včas alebo ich odviedli v nižšej sume, Sociálna poisťovňa predpíše penále vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti alebo do dňa začatia kontroly, ak tento zákon neustanovuje inak. Predpísané penále podľa odseku 1 nemôže presiahnuť dlžnú sumu poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za kontrolované obdobie. Sociálna poisťovňa penále nepredpíše, ak penále za kontrolované obdobie nie je vyššie ako 3,32 Eura. 32. Podľa § 26 ods.1 zákona č. 43/2004 Z.z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov, fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné platiť príspevky, sú povinné príspevky odvádzať, ak tento zákon neustanovuje inak. 33. Podľa § 27 ods.1 zákona č. 43/2004 Z.z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov, veta prvá, povinné príspevky sa platia na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici. 34. Podľa § 28 ods.1 zákona č. 43/2004 Z.z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov, povinné príspevky sú splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platia povinné príspevky, ak tento zákon neustanovuje inak. 35. Podľa § 146 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, Sociálna poisťovňa môže na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby povinnej odvádzať poistné povoliť splátky dlžných súm pre platobnú neschopnosť tejto osoby, ak dôvodne možno predpokladať, že v období nie dlhšom ako 18 mesiacov bude schopná zaplatiť dlžné sumy poistného, a ak je už v čase rozhodovania o povolení splátok týchto dlžných súm schopná plniť odvodové povinnosti. 36. Podľa § 146 ods. 4 zákona o sociálnom poistení na povolené sumy splátok dlžných súm sa ustanovenie o predpísaní penále nepoužije. 37. Súd preskúmal žalobu v rozsahu žalobných námietok a zistil, že predmetom žaloby je napadnuté rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Senica, ako prvostupňového orgánu, ktorým žalobcovi vyrubil penále za oneskorené zaplatenie poistného a príspevkov. 38. V konaní nebolo sporné, že žalobca mal rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Senica, č. 700-0711021509-GC04/09 zo dňa 16.09.2009 predpísané poistné a príspevky za obdobie január 2009 až marec 2009 v sume 261,60 Eur. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.10.2009. Sporná nebola ani skutočnosť, že žalobca sa proti tomuto rozhodnutiu neodvolal. 39. Žalobca v žalobe namieta, že žalovaný spoločne s prvostupňovým správnym orgánom predpísali ničím nepodloženú a chybne vypočítanú sumu penále. Tvrdil, že penále mu žalovaný, resp. prvostupňový správny orgán bol povinný predpísať a doručiť najneskôr do 22.10.2009, teda dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Senica, č. 700-0711021509- GC04/09 zo dňa 16.09.2009 (predpísané poistné a príspevky). Povinnosť Sociálnej poisťovne predpísať spolu s právoplatným rozhodnutím o výške poistného aj penále odvodzuje nepriamo aj z rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 21S/10/2013 zo dňa 07.08.2013. Za ďalšie pochybenie žalovaného, resp. prvostupňového správneho orgánu považuje žalobca skutočnosť, že prvostupňový správny orgán začal dlžnú sumu poistného vymáhať prostredníctvom exekúcie bez predošlého výslovného upozornenia. Tvrdí, že zákon o sociálnom poistení umožňuje dlžnú sumu na poistnom vymáhať prostredníctvom exekútora až minimálne 1 rok po rozhodnutí o predpísaní poistného a príspevkov. Žalobca mal komunikovať so žalovaným, ako aj s riaditeľom prvostupňového správneho orgánu, tvrdí že vyvíjal snahu o zaplatenie poistného, o čom vedeli pán K. a pán Q., ktorí mali žalobcu ubezpečiť, že sumu môže zaplatiť aj prostredníctvom splátkového kalendára. Tvrdí, že opakovane žiadal prvostupňový správny orgán, ako aj exekútorský úrad, aby zrušili exekučný príkaz a prestali dlžné poistné vymáhať prostredníctvom exekútora. Nestalo sa tak však. Uviedol, že proti exekúcii podal námietky, ktoré však Okresný súd Skalica zamietol, pričom rozhodol až v máji 2013. Napriek tomu, že uvedený prieťah spôsobil súd, penále mu bolo vyrubené aj za toto obdobie. 40. K žalobnej námietke, že Sociálna poisťovňa, pobočka Senica, bola povinná predpísať penále spolu s rozhodnutím o predpísaní dlžného poistného a príspevkov súd uvádza, že táto nemá oporu v zákone. Zákon o sociálnom poistení účinný v čase predpísania poistného a príspevkov a v čase predpísania penále uvedenú povinnosť neobsahoval. Pre výpočet penále nie je rozhodujúci dátum predpísania penále, ako správne poznamenal žalovaný, ale dátum úhrady poistného a príspevkov. Penále sa vypočítava odo dňa splatnosti poistného a príspevkov do dňa ich úhrady. Inak povedané, penále nemôže byť vyrubené skôr, ako je dlžné poistné a príspevky uhradené, v opačnom prípade by sa nedala určiť ich presná výška. Preskúmaním napadnutých rozhodnutí súd zistil, že žalovaný vychádzal pri predpisovaní poisteného z § 240 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, ktorý ustanovuje presnú výšku penále 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania, od ktorej sa nemohol žalovaný odchýliť. Bez pochybností bolo preukázané (nespochybňuje to ani žalobca), že žalobca neuhradil poistné za mesiace január až marec 2009 včas. Preto žalovaný bol povinný penále priamo zo zákona predpísať. Zákon o sociálnom poistení v tomto prípade nedával žalovanému možnosť správnej úvahy. Čo sa týka rozhodnutia Krajského súdu v Žiline sp. zn. 21S/10/2013, na ktoré sa žalobca odvolával, súd prisvedčil žalovanému, že uvedené rozhodnutie iba potvrdilo, že k predpísaniu penále môže Sociálna poisťovňa pristúpiť až po právoplatnosti rozhodnutia o predpísaní poistného a príspevkov za rovnaké obdobie, nie skôr. V žiadnom prípade v ňom súd nevyslovil záver, že je Sociálna poisťovňa povinná predpísať penále bezodkladne po právoplatnosti rozhodnutia o predpísaní poistného a príspevkov. 41. Všetky ostatné žalobné námietky opísané v bodoch 5-7 tohto rozsudku smerujú proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Senica, č. 700-0711021509-GC04/09 zo dňa 16.09.2009, ktorým boli predpísané poistné a príspevky. Uvedené rozhodnutie však nie je predmetom tohto konania. Sám žalobca potvrdil (a v konaní nebolo sporné), že právoplatnosť nadobudlo dňa 22.10.2009 a ako také už nemôže byť predmetom súdneho prieskumu pred správnym súdom (lehota na podanie správnej žaloby už uplynula). Ak mal žalobca pochybnosti o jeho správnosti, mal možnosť sa brániť prípustnými prostriedkami v čase jeho vydania, vrátane odvolania, či žaloby na správnom súde, podanej v zákonnej lehote. Napriek tomu k nim súd v kontexte žaloby uvádza, že námietka žalobcu ohľadom vymáhania poistného a príspevkov cestou exekúcie je nedôvodná. Nakoľko rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Senica, č. 700-0711021509-GC04/09 nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 22.10.2009, stalo sa tak exekučným titulom. Ako taký môže byť Sociálnou poisťovňou využitý k nútenému výkonu tohto rozhodnutia prostredníctvom súdneho exekútora. Pritom špeciálna povinnosť informovať žalobcu vopred o zámere vymáhať dlžné poistné a príspevky cestou exekúcie nevyplýva zo zákona o sociálnom poistení ani z Exekučného poriadku. Žalobca k žalobe pripojil výňatok zo zákona o sociálnom poistení, konkrétne § 145 až 152 a § 240 až 243, na základe ktorých odvodzuje povinnosť Sociálnej poisťovne predpísať penále ihneď po právoplatnom rozhodnutí Sociálnej poisťovne. K uvedenému súd uvádza, že § 149 a nasledujúce zákona o sociálnom poistení upravuje postúpenie pohľadávky v prípade, že Sociálna poisťovňa nebude vymáhať dlžné čiastky sama, ale tieto postúpi na vymáhanie inej právnickej osobe. Uvedené zákonné ustanovenia sa však na prejednávanú vec nevzťahujú, nakoľko Sociálna poisťovňa, pobočka Senica, dlžnú čiastku poistného a príspevkov začala vymáhať sama, a to cestou súdneho exekútora. 42. Podľa § 148 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, pohľadávky na poistnom, dávkach, náhradách škody podľa § 238 ods. 6 neuhradených Sociálnej poisťovni tretími osobami, pokutách podľa § 239 a penále podľa § 240 (ďalej len "pohľadávka") vymáha Sociálna poisťovňa podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov. (Občiansky súdny poriadok) a zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov). 43. Podľa § 148 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, právoplatné a vykonateľné rozhodnutie možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti. 44. K námietke žalobcu že so Sociálnou poisťovňou, ústredie, prebiehali jednania a písomná komunikácia ohľadom splátkového kalendára na úhradu poistného a príspevkov súd uvádza, že táto námietka sa opäť vzťahuje na rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Senica, č. 700-0711021509- GC04/09, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 22.10.2009. Z tohto dôvodu naň súd nemohol prihliadnuť. Zo samotného kontextu žaloby aj z vyjadrenia žalovaného však vyplýva, že splátkový kalendár Sociálna poisťovňa, pobočka Senica, žalobcovi nepovolila. V súvislosti s uvedeným súd uvádza, že zákon o sociálnom poistení v § 146 vymedzuje presný procedurálny postup, ktorý musí byť dodržaný, aby došlo k relevantnému povoleniu splátok dlžného poistného. V rámci tohto postupu sa v prvom rade predpokladá písomná žiadosť fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá je povinná odvádzať poistné. Ďalej skúmanie dôvodnosti predpokladu, že v období nie dlhšom ako 18 mesiacov bude žiadateľ schopný zaplatiť dlžné sumy poistného a zároveň už v čase rozhodovania o povolení splátok týchto dlžných súm je schopný plniť odvodové povinnosti. Výsledkom tohto postupu je potom rozhodnutie Sociálnej poisťovne o povolení splátok alebo zamietnutie žiadosti o ich povolenie, ak sa uvedené podmienky nepodarí preukázať, resp. splniť (viď § 178 ods. 1 písm. a/ bod 10 zákona o sociálnom poistení). Ide teda o prísne formalizované konanie, v ktorom právo na splátky nemôže byť založené na neformálnej komunikácii s pracovníkmi Sociálnej poisťovne. 45. Žalobca v žalobe uviedol, že dokonca za obdobie január 2009 až marec 2009 nedostal rozhodnutie o poistnom za rok 2009, ale len výpis poistného. Uvedenú námietku vzniesol aj v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Skalica pod sp. zn. 1Er/1383/2009 a súd v tejto súvislosti odkazuje na uznesenie Okresného súdu Skalica č.k. 1Er/1383/2009-81. Okresný súd Skalica skúmal tvrdenie žalobcu, že 22. 9. 2009 prevzal obálku so Sociálnej poisťovne, ale v nej nebolo žiadne rozhodnutie o povinnej platbe poistného na sumu 261,60 Eur, bol tam len výpis zo Sociálnej poisťovne Senica, na ktorom nebola predpísaná povinná platba poistného v tejto sume. Súd k tejto námietke žalobcu uviedol, že doklad o doručení písomnosti, ktorým disponuje Sociálna poisťovňa, tzv. doručenka, má povahu verejnej listiny. Ak účastník konania spochybňuje správnosť údajov uvedených na doručenke, je povinný o tom súdu predložiť dôkazy a týmto spôsobom preukázať svoje tvrdenie. Žalobca však žiadne dôkazy, ktoré by potvrdili, že predmetné rozhodnutie Sociálnej poisťovne mu doručené nebolo nepredložil a na druhej strane Sociálna poisťovňa, pobočka Senica preukázala doručenie predmetného rozhodnutia žalobcovi doručenkou, súd tejto námietke žalobcu nevyhovel. Námietky povinného (žalobcu) proti exekúcii súd zamietol. Aj táto námietka žalobcu však smeruje proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Senica, č. 700-0711021509-GC04/09, a teda rozhodnutiu, ktoré nie je predmetom tohto konania. 46. Všetka emailová, či písomná komunikácia založená v spise prebehla medzi žalobcom a zamestnancami žalovaného, respektíve Sociálnej poisťovne, pobočka Senica v úplne inom konaní, a to v konaní ukončenom rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Senica, č. 700-0710856209-GC04/09 z 25.08.2009, ktorým boli žalobcovi predpísané poistné a príspevky za obdobie júl 2006 až december 2008 v sume 2.188,60 Eur, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie, č. 322-7767- GC-04/2009 zo dňa 03.02.2010. Z predloženého administratívneho spisu (Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 9Sžo/68/2011) súd zistil, že uvedené rozhodnutie (322-7767-GC-04/2009) žalobca napadol správnou žalobou. Krajský súd v Trnave však konanie o preskúmanie zákonnosti uvedeného rozhodnutia zastavil z dôvodu oneskoreného podania žaloby. Uvedené procesné pochybenie žalobcu spočívajúce v neskorom uplatnení si svojich práv (oneskorená žaloba vo veci preskúmania rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie č. 322-7767-GC-04/2009) nemôže súd zhojiť v tomto konaní preskúmaním postupu orgánu verejnej správy v právoplatne skončenej veci. 47. Súd v konaní zistil, že žalobca si neplnil svoje odvodové povinnosti v súlade so zákonom, a preto mu prvostupňový orgán predpísal poistné a príspevky v celkovej výške 198,88 Eur. Ďalej z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že žalobcovi neboli povolené splátky uvedeného dlhu. Žalobca v žalobe žiadal preskúmať rozhodnutie Sociálnej poisťovne o predpísaní penále, ale čo do obsahu žalobných námietok, tieto smerovali voči rozhodnutiu o predpísaní poistného a príspevkov (opísané v bode 38 tohto rozsudku). 48. Sociálna poisťovňa, pobočka Senica, v danom prípade postupovala v súlade so zákonom a rozhodnutiami správnych orgánov žalobca nebol ukrátený na svojich právach. V konaní bolo preukázané, že žalobca poistné za obdobie január 2009, február 2009, marec 2009 nezaplatil v súlade s ust. § 143 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, a preto Sociálna poisťovňa, pobočka Senica, bola povinná podľa ust. § 240 ods. 1 citovaného zákona penále predpísať, a to odo dňa splatnosti poistného a príspevkov až do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v štátnej pokladnici. 49. Súd teda dospel k záveru, že prvostupňový orgán postupoval správne, keď žalobcovi vyrubil penále za oneskorené zaplatenie poistného a príspevkov. 50. S poukazom na vyššie považuje súd napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu, za vecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol. 51. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 v spojení s § 175 ods. 1 SSP tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal, keďže si náhradu, hoci bol v konaní úspešný, nežiadal a zároveň súd nepovažoval priznanie náhrady voči žalobcovi za spravodlivé. 52. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).