Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/149/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201010 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Fulcová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1015201010.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcov: 1. Q. W., nar. XX.XX.XXXX, F.S. XXXX/XX, XXX XX A., 2. V.. J. W., nar. XX.XX.XXXX, K. N. M. XXX, XXX XX K. N. M., obaja zastúpení advokátskou kanceláriou: LEGAL & CORP s. r. o., Gajova 11, 811 09 Bratislava, IČO: 47 237 325, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 48412/2015 zo dňa 31.03.2015, takto r o z h o d o l : Správny súd žalobu o d m i e t a. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou doručenou tunajšiemu správnemu súdu dňa 22.06.2015 sa žalobcovia v 1. a 2. rade domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 48412/2015 zo dňa 31.03.2015, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Colného úradu Bratislava - exekučnú výzvu zn. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX zo dňa 21.11. 2014 a zamietol odvolanie žalobcu v 1. rade. Prvostupňovým rozhodnutím colný úrad vyzval žalobcov na úhradu nedoplatku - úroku z omeškania vo výške X.XXX,XX eur na podklade exekučného titulu - vykonateľného výkazu nedoplatkov Hlavného colného úradu Rakúskej republiky Zollamt Wien zn. 100/62256/2001-84 zo dňa 06.02.2007. 2. Žalobcovia žalobu odôvodnili tým, že dňa 25.04.2003 uzavreli manželstvo, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu A., vo zväzku 6, ročník 2003, na strane 76, pod poradovým číslom 3. Pohľadávka vo výške X.XXX,XX eur predstavuje príslušenstvo (úroky z omeškania) k pohľadávke, ktorá vznikla v súvislosti s rozhodnutím č. 100/62256/2001 zo dňa 30.11.2001, predmetom ktorého bolo uplatnenie dlhu Hlavným colným úradom Viedeň voči žalobcovi v 1. rade na dovoznom cle podľa čl. 202 Colného kódexu. Dlh na dovoznom cle v sume XX.XXX,XX eur vznikol z dôvodu dovozu cigariet do colného územia Európskeho spoločenstva v rozpore s právnymi predpismi. Na dovoze sa mal v dňoch 31.01.2001-13.06.2001 podieľať žalobca v 1. rade a p. N., na základe čoho bol žalobca v 1. rade z titulu spoluviny ako spoludlžník vyzvaný dňa 30.11.2001 na zaplatenie dovozného poplatku vo výške XX.XXX,XX eur. Vymáhacie konanie voči žalobcovi v 1. rade bolo predbežným rozhodnutím zo dňa 23.02.2006 právoplatne ukončené, nakoľko p. N. svoj dlh uznal. Na základe výkazu Hlavného colného úradu Viedeň zo dňa 06.02.2007 bol v predmetnej veci zistený nedoplatok vo výške X.XXX,XX eur. Colný úrad Bratislava preto začal dňa 21.11.2014 voči žalobcom exekučné konanie, keďže v danom čase boli žalobcovia manželia. Prvostupňový orgán verejnej správy exekučnou výzvou zn. XXXXXXX/X/XXXXXX/ XXXX vyzval žalobcov na zaplatenie nedoplatku a zároveň žalobcom zakázal nakladať s peňažnými prostriedkami na všetkých vedených účtoch žalobcov až do výšky nedoplatku. Výkon rozhodnutia bol realizovaný prikázaním pohľadávky z účtu žalobkyne v 2. rade s tým, že banka na základe daňového exekučného príkazu zablokovala na účte peňažné prostriedky vo výške nedoplatku. Žalobca v 1. rade podal proti prvostupňovému rozhodnutiu colného úradu odvolanie, v ktorom okrem iného poukázal na skutočnosť, že udalosť, na základe ktorej vznikol predmetný nedoplatok, nastala v roku 2001, kedy žalobcovia ešte neboli manželmi, a preto podľa jeho názoru nemožno postihnúť výkonom exekúcie žalobkyňu v 2. rade. Žalovaný ako druhostupňový orgán verejnej správy napadnutým rozhodnutím potvrdil exekučnú výzvu vydanú Colným úradom Bratislava. 3. Žalovaný sa k žalobe žalobcov vyjadril písomne v podaní doručenom súdu dňa 02.03.2016. Vo vyjadrení poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorej rozhodnutie, ktorým bola potvrdená exekučná výzva colného úradu, nespĺňa podmienku preskúmania v zmysle § 250 ods. 1 a 2 O.s.p. v spojení s § 248 písm. a) O.s.p., nakoľko je rozhodnutím procesného charakteru, ktoré sa týka vedenia exekúcie a s poukazom na ust. § 248 písm. a) O.s.p. nepodlieha súdnemu prieskumu rozhodnutí správnych orgánov (napr. uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Sžf 5/2009 zo dňa 21.07.2010, 5 Sžf 17/2008, 5 Sžf 87/2007 zo dňa 16.07.2008, 3 Sžf 80/2007 zo dňa 24.04.2008). 4. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 5. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka. 6. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 7. Podľa § 7 písm. e) SSP, správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. 8. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). 9. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná. 10. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 11. V preskúmavanej veci je kľúčovou otázka prípustnosti preskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia. 12. Z ustanovenia § 88 a nasl. zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (štvrtá hlava - daňové exekučné konanie) jednoznačne vyplýva, že na základe existencie exekučného titulu po začatí daňového exekučného konania je exekučná výzva vydaná v zmysle § 91 Daňového poriadku (t. j. aj colná exekučná výzva vydaná v právnej nadväznosti na ustanovenia § 61 ods. 1, 2 Colného zákona) iba jedným z procesnoprávnych „krokov“ orgánu verejnej správy pred prípadným vydaním daňového exekučného príkazu podľa § 92 Daňového poriadku. Z uvedeného je teda zrejmé, že výzvou správca dane iba vyzýva daňový subjekt na splnenie povinnosti zaplatiť daňový nedoplatok, a to v náhradnej lehote. Výzva na zaplatenie daňového nedoplatku v náhradnej lehote má teda už len povahu procesného úkonu a pri jej zaslaní sa vychádza z toho, že jej adresát je už v pozícii daňového dlžníka s presne určenou daňovou (colnou) povinnosťou. Doručením výzvy sa tak adresátove práva a povinnosti nemenia a už vôbec nie zakladajú. Pretože daňová exekučná výzva nerieši a ani neukladá hmotnoprávne povinnosti, ale svojou podstatou je iba upomienkou na zaplatenie daňového nedoplatku, neukladá sa ňou daňová (colná) povinnosť, ale iba sa určuje náhradná doba, v ktorej má povinný splniť už určenú a existujúcu povinnosť, ktorú si nesplnil v riadnej lehote. Nejde tu teda o rozhodnutie o subjektívnych právach chránených verejným právom, a preto podľa názoru správneho súdu exekučná, resp. colná výzva nepodlieha súdnemu prieskumu. 13. Krajský súd v Bratislave v danej veci nevzhliadol dôvod na to, aby sa odklonil od doterajšej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorej daňová exekučná výzva je takým procesným rozhodnutím, ktorým sa upravuje len vedenie exekučného konania a nie je základným rozhodnutím pre daňové (colné) exekučné konanie. Exekučným titulom a podkladom na vydanie exekučnej výzvy sú právoplatné a vykonateľné platobné výmery alebo iné rozhodnutia, ktorými sa vyrubuje daň, penále a ktoré sa následne, po vzniku daňového nedoplatku, stávajú základom pre daňové exekučné konanie. Daňová exekučná výzva je rozhodnutie, ktorým správca dane vyzve daňového dlžníka (žalobcov) na úhradu daňového nedoplatku. Z uvedených dôvodov má teda exekučná výzva charakter procesného rozhodnutia, ktoré sa týka len vedenia exekučného konania, ktorým sa vykonáva povinnosť uložená daňovému dlžníkovi (napr. uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/80/2007 zo dňa 24. apríla 2008, sp. zn. 5Sžf/17/2008 zo dňa 25. novembra 2008, sp. zn. 2Sžf/5/2009 zo dňa 22. júla 2010, sp. zn. 2Sžf/17/2011 zo dňa 15. júna 2011, sp. zn. 5Sžf/86/2011 zo dňa 29. februára 2012). 14. Keďže colná exekučná výzva je procesným rozhodnutím orgánu verejnej správy vylúčeným zo súdneho prieskumu podľa § 7 písm. e) SSP, správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie v zmysle ustálenej súdnej praxe nepodlieha preskúmaniu správnym súdom, a preto žalobu ako neprípustnú v správnom súdnictve odmietol podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP. 15. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá. 16. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.