Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/159/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201090 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1015201090.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave ako správny súd v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členov senátu JUDr. Andrey Kriškovej a JUDr. Otílie Belavej, v spojenej právnej veci žalobcu 1. GR Auto s.r.o., so sídlom Hlavná 9/21, 900 31 Stupava, IČO: 36 711 527, zastúpeného: Löwy & Löwy s.r.o., so sídlom Slowackého 4702/56, 821 04 Bratislava, a žalobcu 2. Generálna prokuratúra SR, so sídlom Štúrova č. 2, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 1100902/36215/2015 zo dňa 01.06.2015, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Krajský súd v Bratislave žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. V zákonnej lehote podanou žalobou zo dňa 03.07.2015, sa domáhal žalobca v 1/ rade preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného Číslo: 1100902/36215/2015 vydaného dňa 01.06.2015, vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie, ako aj priznania náhrady trov konania. Zároveň žiadal o odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia, čomu správny súd vyhovel uznesením č. k. 6S/159/2015- 36 zo dňa 20.10.2015. 2. V konaní vedenom na tunajšom správnom súde pod sp. zn. 5S/184/2016 sa žalobca v 2/ rade - Generálna prokuratúra SR žalobou zo dňa 09.09.2016 domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia v predchádzajúcom bode tohto rozsudku špecifikovaného rozhodnutia žalovaného ako aj jemu predchádzajúceho rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu - Colného úradu Bratislava číslo: 1095231/448284/2014 zo dňa 09.12.2014. Zároveň navrhol postupom podľa § 65 ods. 3 SSP spojiť predmetnú vec s konaním vedenom na tunajšom správnom súde pod sp. zn. 6S/159/2015 na spoločné konanie. 3. Správny súd uznesením č. k. 6S/159/2014- 54 zo dňa 02.03.2017 spojil na spoločné konanie obe vyššie uvedené veci s tým, že ďalej budú vedené pod sp. zn. 6S/159/2015. Priebeh administratívneho konania a rozhodnutia správnych orgánov. 4. Z pripojeného administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že dňa 13.03.2014 vykonal Colný úrad Bratislava (prvostupňový správny orgán) v prevádzke žalobcu miestne zisťovanie za účelom preverenia skutočností a údajov uvedených v žiadosti žalobcu o vydanie povolenia na predaj pohonných látok, podanej elektronicky dňa 05.03.2014. Z vykonaného miestneho zisťovania bola spísaná zápisnica zn. 1095274/1/130590/2014 zo dňa 13.03.2014. Spis obsahuje pri miestnom zisťovaní žalobcom predložený pokladničný doklad č. 0007 zo dňa 28.02.2014 - výdaj tovaru „1L LPG“ v hodnote 19,93 €. V zápisnici o miestnom zisťovaní sa uvádza, že bol skontrolovaný stojan LPG zn. Tolkheim - stav počítadla na stojane 1 962 436 litrov. Spis tiež obsahuje žalobcom predložené kontrolne záznamy z elektronickej registračnej pokladne (ďalej len ERP) používanej na jeho prevádzke v dňoch 01.03. - 05.03.2014, zápisnicu o ústnom pojednávaní zo dňa 31.03.2014 a zo dňa 16.09.2014, oznámenie Colného úradu Bratislava zo dňa 08.09.2014 o začatí konania vo veci podozrenia z porušovania daňových predpisov spolu s výzvou žalobcovi na vyjadrenie sa. 5. Prvostupňový správny orgán - Colný úrad Bratislava vydal dňa 09.12.2014 rozhodnutie, ktorým žalobcu v 1/ rade uznal zodpovedným z porušenia ust. § 25b ods. 1 zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 98/2004 Z. z.) v znení účinnom do 28.02.2014, ktorého sa žalobca dopustil tým, že vo svojej prevádzke predal v rámci podnikateľskej činnosti dňa 28.02.2014 minerálny olej na konečnú spotrebu v daňovom voľnom obehu, čoho dôkazom bola zápisnica o miestnom zisťovaní zo dňa 13.03.2014 a pokladničný doklad č. 0007 zo dňa 28.02.2014 a za porušenie ust. § 25 ods. 3 zákona č. 98/2004 Z. z., ktorého sa žalobca dopustil tým spôsobom, že vo svojej prevádzke predal v rámci podnikateľskej činnosti dňa 01.03.2014, 03.03.2014 a 04.03.2014 minerálny olej na konečnú spotrebu v daňovom voľnom obehu, čoho dôkazom bola zápisnica o miestnom zisťovaní zo dňa 13.03.2014 a kontrolný záznam z ERP, za čo podľa § 42 ods. 2 písm. p) zákona č. 98/2004 Z. z. uložil žalobcovi pokutu 10 000 €. Po opise zisteného skutkového stavu správny orgán uviedol, že žalobca v 1/ rade ako účastník správneho konania bol objektívne zodpovedný za porušenie daňových predpisov, ktoré stanovujú objektívnu zodpovednosť za porušenie ustanovení zákona bez ohľadu na zavinenie. K výške uloženej pokuty uviedol, že pokutu v stanovenej výške za predmetné porušenie zákona č. 98/2004 Z. z. stanovil zákonodarca a on nemal právnym poriadkom dovolené jej výšku znížiť. 6. V dôsledku žalobcom podaného odvolania obsahujúceho obdobné argumenty ako uvedené v žalobe vo veci rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím Číslo: 1100902/36215/2015 zo dňa 01.06.2015 a prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu potvrdil, pričom sa vyjadril k odvolacím námietkam. Uviedol, že bolo nesporne preukázané, že žalobca sa dopustil správneho deliktu (§ 42 ods. 1 písm. p/ zákona č. 98/2004 Z. z.), nakoľko nepožiadal o zaradenie do evidencie predajcov pohonných látok podľa § 25b ods. 1 zákona č. 98/2004 Z. z. (účinné znenie do 28.02.2014) a ani nepožiadal o vydanie povolenia na predaj podľa § 25b ods. 3 zákona č. 98/2004 Z. z. (účinné znenie od 01.03.2014). Konštatoval, že pri posudzovaní protiprávnosti spáchaného deliktu a rozhodovaní o uložení sankcie colný úrad postupoval v súlade s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy v jej medziach, v rozsahu a spôsobom, ktorý stanovil zákon, ako aj v súlade s § 42 ods. 2 písm. p/ zákona č. 98/2004 Z. z., ktorý stanovuje fixnú výšku pokuty 10 000 €, bez možnosti prihliadnuť na závažnosť, dĺžku trvania a následky protiprávneho konania. Taktiež uviedol, že žiaden zákon nezveruje správnemu orgánu (ani prvostupňovému a ani druhostupňovému) právomoc na odstraňovanie tvrdosti zákona. Žaloba žalobcu v 1/ rade. 7. Žalobca v 1/ rade považoval napadnuté rozhodnutie žalovaného za nezákonné z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci ako aj nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov. 8. Uviedol, že dotknutý skutok sám osebe nebolo možné s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu kvalifikovať ako zvlášť závažný, a to vzhľadom na to, že v dôsledku jeho konania nedošlo k poškodeniu finančných záujmov Slovenskej republiky, trvanie protiprávneho stavu bolo krátke (28.02.2014 - 04.03.2014) a hneď po zistení porušenia právnych predpisov urobil kroky na zjednanie nápravy. Samotná povinnosť, ktorú nesplnil mala len evidenčný charakter bez priamych finančných konzekvencií vo vzťahu k štátnemu rozpočtu. 9. Uloženú pokutu pokladal za zjavne neprimeranú a porušujúcu princíp proporcionality, zjavne nezodpovedajúcu povahe a závažnosti správneho deliktu, uloženú v rozpore s čl. 1 a čl. 152 ods. 4 Ústavy SR. Mal za to, že ak zákonodarca stanovil jednu výlučnú výšku sankcie - 10 000 € bez uvedenia kritérií na jej použitie, možno dospieť na základe výkladových pravidiel (princíp proporcionality, spravodlivosti a zdravého rozumu) k záveru, že stanovená výška sankcie sa vzťahuje na najzávažnejšie porušenia zákona, vrátane najzávažnejších dôsledkov. Princípom legitímneho očakávania, proporcionality a zdravého rozumu zodpovedá, že všetky delikty, ktoré nedosahujú túto úroveň môžu byť postihnuté len nižšou sankciou, aj keď zákonodarca nestanovil výslovne rozpätie sankcie. 10. Žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/32/2007, v ktorom sa súd zaoberal práve princípom proporcionality vo vzťahu k uloženiu sankcie, ktorá je stanovená pevnou sumou. Taktiež poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 274/07 zo dňa 11.10.2007. 11. V danom prípade nemožno hovoriť o proporcionalite medzi chráneným záujmom štátu a záujmom žalobcu na uložení pokuty, ktorá zohľadňuje trvanie, závažnosť a následky protiprávneho stavu. 12. Záverom žalobca uviedol, že považuje rozhodnutie žalovaného za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a arbitrárne, keďže žalovaný sa s jeho v odvolaní vznesenými námietkami nedostatočne vysporiadal, nakoľko len uviedol, že colný úrad postupoval v súlade s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR a poukázal na to, že žiaden zákon žalovanému a ani colnému úradu nezveril právomoc na odstránenie tvrdosti zákona. Žaloba žalobcu v 2/ rade. 13. Žalobca v 2/ rade v podanej žalobe uviedol, že preskúmavanými rozhodnutiami bol porušený zákon a preto podal voči nim protest, ktorému žalovaný rozhodnutím zo dňa 21.06.2016 nevyhovel. Napadnuté rozhodnutie považoval za nezákonné, vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci. 14. Poukázal na to, že skutkový stav v konaní nebol sporný. Z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR vyplýva, že trestanie za správne delikty podlieha rovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy a pre ich trestnosť majú platiť podobné princípy a pravidlá, ako v prípade trestných činov. K trestnosti správnych deliktov nepostačuje, že konanie po formálnej stránke vykazuje znaky skutkovej podstaty deliktu, pokiaľ súčasne nie je konaním spoločensky nebezpečným, t. j. musí okrem formálnych znakov deliktuálneho konania napĺňať aj materiálnu stránku deliktu - konanie musí vykazovať určitý stupeň spoločenskej nebezpečnosti vo vzťahu k porušenej povinnosti stanovenej zákonom. Materiálna stránka protiprávneho konania v prípade správnych deliktov sa musí prejaviť pri stanovovaní výšky sankcie a pri posudzovaní trestnosti takéhoto konania. 15. Žalobca v 2/ rade mal za to, že v predmetnej veci správne orgány neposudzovali konanie žalobcu v 1/ rade z hľadiska § 42 ods. 4 zákona č. 98/2004 Z. z., t. j. pri určovaní výšky pokuty neprihliadli na závažnosť, dĺžku trvania a následky protiprávneho stavu a takýto postup bol v rozpore s požiadavkou spravodlivej rovnováhy medzi ochranou záujmov spoločnosti a imperatívom ochrany základných práv a slobôd občanov. Neposudzovanie materiálneho znaku pri správnych deliktoch by mohlo viesť k prílišnému formalizmu, k stíhaniu bagateľných prípadov a k prijatiu nespravodlivého rozhodnutia. Princíp proporcionality zakotvuje zásadu, podľa ktorej žiadne prijaté opatrenie nesmie prekročiť nevyhnutnú mieru na zabezpečenie cieľa, pre ktorý bolo toto opatrenie prijaté. 16. V danej veci žalobca v 1/ rade si nesplnil svoju povinnosť a svojho konania sa dopustil bezprostredne po nadobudnutí účinnosti zákona, ktorý takúto povinnosť zakotvil. Predajom minerálneho oleja pred vydaním povolenia žalobcovi v 1/ rade, nedošlo k ujme na finančných záujmoch štátu, nakoľko jeho predaj riadne zaevidoval v účtovníctve. Bezprostredne po zistení nedodržania svojej povinnosti požiadal o vydanie povolenia (05.03.2014). 17. Konajúce správne orgány boli podľa žalobcu v 2/ rade povinné v správnom konaní posúdiť všetky okolnosti prípadu a skúmať, či spoločenská nebezpečnosť konania účastníka sa vôbec nachádzala v hraniciach typovej nebezpečnosti v znakoch skutkovej podstaty a či sa nejedná o prípad, kedy porušenie verejného záujmu bolo minimálne a nevykazovalo daný stupeň spoločenskej nebezpečnosti, ktorý je určený závažnosťou deliktu vzhľadom na spôsob jeho spáchania, dobu trvania, následky, okolnosti za ktorých bol spáchaný a osobu páchateľa. 18. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Sžf /32/2007, podľa ktorého uloženie sankcie zjavne nezodpovedajúce povahe a závažnosti správneho deliktu je v rozpore s čl. 1 ods. 1 a čl. 50 ods. 6 Ústavy SR. 19. V zmysle čl. 152 ods. 4 Ústavy SR princípy právneho štátu - právna istota a spravodlivosť nepripúšťajú v individuálnych prípadoch aplikovanie sankcií, ktoré sú zjavne neproporcionálne a neprimerané povahe skutku a jeho dôsledkom, a to ani vtedy, ak zákonodarca v záujme generálnej prevencie chcel prísnosťou a výlučnosťou výšky sankcie bez úpravy kritérií jej uloženia, chrániť závažný verejný záujem. Súd je pri ukladaní sankcie povinný vychádzať z princípu prísne individuálnej zodpovednosti za skutok. V prípade, ak zákonodarca stanovil jednu výlučnú výšku sankcie bez uvedenia kritérií na jej použitie na základe výkladových pravidiel možno dospieť k záveru, že stanovená výška sankcie sa vzťahuje na najzávažnejšie porušenia zákona vrátane najzávažnejších dôsledkov. Všetky delikty, ktoré nedosahujú takúto úroveň, môžu byť postihované len nižšou sankciou, aj keď zákonodarca nestanovil výslovne rozpätie sankcie. 20. Záverom namietol porušenie princípu zákazu spätného pôsobenia právnych noriem, nakoľko z výroku napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobcovi v 1/ rade bola uložená sankcia (10 000 €) aj za konanie, ktorého sa dopustil dňa 28.02.2014, teda pred účinnosťou zákona, ktorý takúto sankciu stanovoval. Vyjadrenie žalovaného. 21. Žalovaný sa k žalobe žalobcu v 1/ rade vyjadril podaním zo dňa 23.07.2015 a k žalobe žalobcu v 2/ rade podaním zo dňa 10.11.2016 a v oboch vyjadreniach žiadal žaloby ako nedôvodné zamietnuť. 22. Po stručnom opise priebehu správneho konania, zisteného skutkového stavu veci (dôkazov, z ktorých skutkový stav vyplýval) a opise porušení zákona, ktorého sa svojím konaním žalobca v 1/ rade dopustil, k žalobným námietkam uviedol, že pri posudzovaní protiprávnosti spáchaného deliktu a rozhodovaní o uložení sankcie správne orgány postupovali v súlade s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, ako aj ust. § 42 ods. 2 písm. p) zákona č. 98/2004 Z. z. bez možnosti prihliadnuť na závažnosť, dĺžku trvania a následky protiprávneho konania. V prípade, ak zákonodarca stanovil jednu výlučnú sankciu vo výške 10 000 € bez uvedenia kritérií na jej použitie, správca dane nemohol a nesmel zohľadniť „princíp legitímneho očakávania, proporcionality a zdravého rozumu“. Zároveň žiaden zákon nezveril colnému úradu a ani žalovanému právomoc na odstraňovanie tvrdosti zákona, a to ani s prihliadnutím na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Sžf /32/2007. 23. Vo vyjadrení k žalobe žalobcu v 2/ rade žalovaný doplnil, že z hľadiska posúdenia materiálnej stránky správneho deliktu hlavným účelom právnej úpravy spotrebnej dane z minerálneho oleja je dosiahnutie transparentnosti v oblasti nakladania s minerálnym olejom. Požiadavka na vydanie povolenia na predaj minerálneho oleja slúži na následné verifikovanie transakcií správcom dane. 24. Ustanovenie § 42 ods. 4 zákona č. 98/2004 Z. z. má aplikačný význam pri rozhodovaní o výške udelenej pokuty iba v prípade, ak zákon stanovuje hornú a dolnú hranicu rozpätia, v ktorom môže správca dane s použitím správnej úvahy uložiť sankciu v konkrétnej výške, čo však nie je prípad § 42 ods. 2 písm. p) zákona č. 98/2004 Z. z. zakotvujúce paušálnu (pevnú) výšku peňažnej sankcie. 25. V prípade, ak colný úrad (správca dane) zistí rozhodujúce faktory dosvedčujúce dopustenie sa správneho deliktu podľa § 42 ods. 2 písm. p) zákona č. 98/2004 Z. z. nemá inú možnosť, ako pristúpiť k sankcionovaniu dotknutej osoby ex offo, a to v taxatívne stanovenej výške. Zároveň zákon č. 98/2004 Z. z. a ani daňový poriadok colnému úradu a ani žalovanému neukladajú povinnosť v odôvodnení rozhodnutia uviesť podrobnosti o nebezpečnosti počínania daňového subjektu, ak jeho konanie predstavuje správny delikt, za ktorý právna úprava ukladá uložiť pokutu vo fixne stanovenej výške. Správne orgány nemajú v prípade pokuty určenej pevnou sumou možnosť aplikovať princípy proporcionality, spravodlivosti a zdravého rozumu. Taktiež uviedol, že žiaden zákon nezveruje správnemu orgánu právomoc na odstraňovanie tvrdosti zákona. 26. K námietke žalobcu v 2/ rade o retroaktívnej aplikácii ust. § 42 ods. 2 písm. p) zákona č. 98/2004 Z. z. žalovaný uviedol, že žalobca v 1/ rade sa svojím konaním dopustil pokračujúceho správneho deliktu (protiprávny stav začal dňa 28.02.2014 a trval až do 04.03.2014) a pri nedostatku špeciálnej právnej úpravy v oblasti správneho trestania za pokračujúci správny delikt bolo potrebné aplikovať pravidlá pre ukladanie sankcie za pokračujúci delikt zakotvené v Trestnom zákone (§ 122 ods. 10). Kvalifikácia správneho deliktu ako pokračujúceho mala v predmetnom prípade význam aj pre posúdenie otázky, podľa akého ustanovenia bol colný úrad povinný pokutu uložiť. Pri pokračujúcom správnom delikte sa za dobu činu pokladá doba ukončenia činu, t. j. trestná činnosť je ukončená až posledným čiastkovým útokom pokračujúceho deliktu. Preto, ak bol minimálne jeden z čiastkových útokov pokračujúceho správneho deliktu spáchaný za účinnosti novej právnej úpravy (účinnej od 01.03.2014), potom sa správny delikt v celom rozsahu pokladá za spáchaný až po nadobudnutí účinnosti novej právnej úpravy a teda trestnosť činu a trest zaň sa ukladá podľa novej právnej úpravy a v takomto prípade nedochádza k retroaktívnemu pôsobeniu právnej normy. Posúdenie skutkových tvrdení a právnej argumentácie. 27. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní konanom v súlade s § 107 ods. 2 SSP a dospel k záveru, že žalobe (žalobcu v 1/ a 2/ rade) nie je možné vyhovieť. 28. Žaloba bola podaná tunajšiemu súdu počas platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho poriadku - O.s.p. (zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov), ktorý v piatej časti upravoval problematiku súdneho preskúmania rozhodnutí orgánov verenej správy. Tento zákon bol v časti týkajúcej sa správneho súdnictva s účinnosťou od 01.07.2016 nahradený Správnym súdnym poriadkom - SSP. Obidva tieto zákony obdobne upravujú otázky vymedzenia rozsahu rozhodnutí správnych orgánov, ktoré podliehajú súdnemu preskúmaniu na návrh účastníka správneho konania. 29. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 30. Podľa § 6 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 31. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 32. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa odseku 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 33. Podľa § 25b ods. 1 zákona č. 98/2004 Z. z. v znení účinnom do 28.02.2014 osoba, ktorá chce v rámci podnikateľskej činnosti na daňovom území predávať v daňovom voľnom obehu minerálny olej uvedený v , § 6 ods. 1 písm. a), d) alebo písm. f) na konečnú spotrebu (ďalej len „predajca pohonných látok“), je povinná pred začatím predaja minerálneho oleja uvedeného v § 6 ods. 1 písm. a), d) alebo písm. f) požiadať colný úrad o zaradenie do evidencie predajcov pohonných látok. Žiadosť o zaradenie do evidencie predajcov pohonných látok musí obsahovať identifikačné údaje a adresu umiestnenia prevádzkarní, ak nie sú totožné so sídlom alebo s trvalým pobytom žiadateľa. 34. Podľa § 25b ods. 3 zákona č. 98/2004 Z. z. v znení účinnom od 01.03.2014 osoba, ktorá chce v rámci podnikateľskej činnosti na daňovom území predávať v daňovom voľnom obehu minerálny olej uvedený v § 6 ods. 1 písm. a), d) alebo písm. f) na konečnú spotrebu (ďalej len „predajca pohonných látok“), je povinná pred začatím predaja tohto minerálneho oleja požiadať colný úrad o vydanie povolenia na predaj minerálneho oleja uvedeného v § 6 ods. 1 písm. a), d) alebo písm. f) (ďalej len „povolenie na predaj“). 35. Podľa § 42 ods. 1 písm. p) zákona č. 98/2004 Z. z. správneho deliktu sa dopustí osoba oprávnená na podnikanie, ak nesplní povinnosť podľa § 25b ods. 1, 3 alebo ods. 11. 36. Podľa § 42 ods. 2 písm. p) zákona č. 98/2004 Z. z. colný úrad uloží pokutu za správny delikt podľa odseku 1 písm. o) alebo písm. p) 10 000 eur. 37. Podľa § 42 ods. 4 zákona č. 98/2004 Z. z. pri určovaní výšky pokuty prihliadne colný úrad na závažnosť, dĺžku trvania a následky protiprávneho stavu. 38. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. 39. Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy SR výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou. 40. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu v rozsahu a dôvodov vyplývajúcich z podanej žaloby. 41. Súd v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správnych orgánov podľa SSP je povinný posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či náležite zistil vo veci skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi ako aj dôkazmi nachádzajúcimi sa v administratívnom spise a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci súdneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe z hľadiska toho, či takéto namietané procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe realizovanom v zákonom stanovenej lehote je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré musí mať zákonom predpísané náležitosti. Každé rozhodnutie správneho orgánu musí spĺňať všetky zákonom naň kladené formálne náležitosti, t. j. musí byť vydané v písomnej forme, vecne príslušným správnym orgánom. Musí vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci a obsahovať všetky zákonom požadované náležitosti (Daňový poriadok, zákon č. 98/2004 Z. z.). 42. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti, znamenajúci porušenie ústavou garantovaného základného práva, majúci za následok nepreskúmateľnosť takéhoto rozhodnutia. 43. V danom prípade je správny súd názoru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného spĺňa uvedené kritéria a nie je možné ho pokladať za arbitrárne - nezákonné. Žalovaný stručne, ale v primeranom rozsahu v rozhodnutí reaguje na všetky podstatné námietky, ktoré boli obsiahnuté v odvolaní žalobcu v 1/ rade, opisuje zistený skutkový stav veci, cituje zákonné ustanovenia, podľa ktorých konal a rozhodoval a zároveň vysvetľuje svoju úvahu o uloženej výške sankcie a tiež to, prečo sankciu (10 000 €) nemohol uložiť v nižšej výške. Preto námietke žalobcu v 1/ rade o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného nemožno prisvedčiť. 44. V prejednávanej veci medzi účastníkmi nebol sporný skutkový stav, ktorý vyplýva z administratívneho spisu. Žalobca v 1/ rade dňa 28.02.2014 na svojej prevádzke - čerpacej stanici predal pohonné látky (minerálny olej), a to bez toho, aby požiadal príslušný správny orgán o zaradenie do evidencie predajcov pohonných látok a zároveň v dňoch 01.03.2014, 03.03.2014 a 04.03.2014 opäť predal pohonné látky bez toho, aby mal povolenie na ich predaj. Dňa 05.03.2014 napravil svoje pochybenie a elektronicky požiadal príslušný správny orgán (colný úrad) o povolenie na predaj minerálneho oleja. Colný úrad Bratislava následne dňa 13.03.2014 vykonal na prevádzke žalobcu v 1/ rade kontrolu a zistil vyššie uvedené pochybenia pri predaji pohonných látok. 45. Tým, že žalobca v 1/ rade bez toho, aby požiadal príslušný správny orgán o zaradenie do evidencie predajcov pohonných látok tak, ako to vyžadovalo ust. § 25b ods. 1 zákona č. 98/2004 Z. z. v znení účinnom do 28.02.2014 (konanie žalobcu v 1/ rade dňa 28.02.2014), resp. bez vydaného povolenia na predaj minerálneho oleja v zmysle § 25b ods. 3 zákona č. 98/2004 Z. z. v znení účinnom od 01.03.2014 (konanie žalobcu v dňoch 01.03.2014, 03.03.2014 a 04.03.2014) sa dopustil pokračujúceho správneho deliktu. V prípade takéhoto konania žalobcu v 1/ rade protiprávny stav začal dňa 28.02.2014 za účinnosti právnej úpravy účinnej do 28.02.2014 a trval až do 04.03.2014, pričom už od 01.03.2014 bola účinná nová právna úprava. Vzhľadom na skutočnosť, že správne delikty patria do kategórie trestných obvinení v zmysle čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a v oblasti správneho trestania za pokračujúci správny delikt v slovenskom právnom poriadku absentuje špeciálna úprava, žalovaný a Colný úrad Bratislava správne aplikovali pravidlá pre ukladanie sankcií za pokračujúci delikt v zmysle § 122 ods. 10 Trestného zákona. Správny súd konštatuje, že potom colný úrad a žalovaný pri ukladaní trestu žalobcovi v 1/ rade postupovali správne a zákonne. Pri pokračujúcom správnom delikte sa ako doba činu považuje až doba jeho ukončenia, t. j. trestná činnosť je ukončená až prevedením posledného čiastkového útoku takéhoto pokračujúceho deliktu. Platí, že ak aspoň jeden z čiastkových útokov pokračovacieho správneho deliktu je spáchaný za účinnosti novej (neskoršej) právnej úpravy, potom sa správny delikt v celosti pokladá za spáchaný až po nadobudnutí účinnosti novej (neskoršej) právnej úpravy a aj trest za takýto delikt sa ukladá podľa novej právnej úpravy a nedochádza v takomto prípade k nedovolenej retroaktivite, tak ako to namietal v žalobe žalobca v 2/ rade. 46. Ohľadom námietky podanej oboma žalobcami - nesprávne právne posúdenie veci správnymi orgánmi - výška uloženej sankcie nezodpovedala závažnosti, dĺžke trvania ako aj následkom spáchaného deliktu žalobcom v 1/ rade správny súd uvádza, že ako už v predchádzajúcom bode tohto rozsudku je uvedené, nezákonné konanie žalobcu v 1/ rade je potrebné posúdiť ako pokračujúci správny delikt skladajúci sa z viacerých čiastkových útokov (vykonaných v dňoch 28.02.2014, 01.03.2014, 03.03.2014 a 04.03.2014) a preto sa pokladá za dokonaný až po nadobudnutí účinnosti novej právnej úpravy účinnej od 01.03.2014, podľa ktorej sa musí aj uložiť trest - pokuta, pričom zákon stanovoval za daný spáchaný delikt sankciu - pokutu v jednej pevne stanovenej výške (10 000 €). Správny súd súhlasí s tým, že ust. § 42 ods. 4 zákona č. 98/2004 Z. z. predpokladá, že správny orgán má povinnosť pri ukladaní pokuty za spáchaný delikt prihliadať na stanovené kritéria jeho spáchania - závažnosť porušenia chránenej povinnosti, dĺžku trvania deliktu ako aj vzniknuté následky. Tieto kritéria sa však uplatnia iba v prípade, ak zákon stanovuje určité rozpätie výšky pokuty. V danom prípade však konajúce správne orgány nemohli na tieto skutočnosti pri odôvodnení výšky ukladanej pokuty prihliadať, nakoľko výška pokuty bola stanovená pevnou sumou bez možnosti zohľadnenia týchto, prípadne iných kritérií. 47. K namietanému porušeniu Ústavy SR preskúmavanými rozhodnutiami podľa názoru správneho súdu nedošlo. Je potrebné zdôrazniť, že správne orgánu môžu konať len v rozsahu, ktorý im umožňuje príslušný na prejednávanú vec sa vzťahujúci právny predpis. Takéto ich oprávnenie explicitne vyplýva z čl. 2 ods. 2 Ústavy SR a keďže v konaní správne orgány pri ukladaní pokuty za žalobcom v 1/ rade spáchaný pokračujúci správny delikt postupovali na základe účinnej právnej úpravy (§ 42 ods. 2 zákona č. 98/2004 Z. z.) a uložili pokutu tak, ako to stanovuje zákon (v jedinej možnej výške), nedošlo z ich strany k porušeniu čl. 152 ods. 4 Ústavy SR a ani čl. 50 ods. 6 (súd poukazuje na bod 45 odôvodnenia tohto rozsudku). 48. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel správny súd k záveru, že žaloba v rozsahu podaných námietok dôvodná nie je, napadnuté rozhodnutie žalovaného, resp. prvostupňového správneho orgánu (colný úrad) boli vydané v súlade so zákonom, rozhodnutie žalovaného v rozumnom rozsahu dáva odpovede na žalobcom v 1/ rade vznesené námietky v jeho odvolaní a preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol. 49. O práve na náhradu trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 v spojení s §175 ods.1 SSP, avšak vo veci úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, ide o orgán štátnej správy, a preto mu súd právo na náhradu trov konania nepriznal. 50. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 ods. 2 v spojení s § 145 ods. 2 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).