Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/169/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201139 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1015201139.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave ako správny súd v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a sudcov JUDr. Andrey Kriškovej a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu: JUDr. Dušan Ďurík, advokát s.r.o., so sídlom Digital Park II, Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO: 36 866 571, právne zastúpený: CESARes, s.r.o., Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: KM-OLVS-29/2015/RK zo dňa 06.05.2015, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Krajský súd v Bratislave žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. V zákonnej lehote podanou žalobou zo dňa 13.07.2015 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd 1/zmenil rozhodnutie žalovaného - Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídia policajného zboru, Národnej kriminálnej agentúry a uložil správnemu orgánu povinnosť sprístupniť mu informácie požadované v jeho žiadosti zo dňa 23.02.2015, resp. sa domáhal 2/ zrušenia rozhodnutia žalovaného č. k. KM-TO-2015/001291-004 vydaného dňa 06.03.2015, ako aj rozhodnutia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídia policajného zboru, Národnej kriminálnej agentúry č. k. KM- OLVS-29/2015/RK zo dňa 06.05.2015, vrátenia veci prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie a priznania náhrady trov konania. Priebeh administratívneho konania a rozhodnutia správnych orgánov. 2. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že žalobca písomnosťou zo dňa 23.02.2015 doručil povinnej osobe - Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, Prezídium policajného zboru, národná kriminálna agentúra (ďalej tiež len prvostupňový správny orgán) žiadosť o sprístupnenie informácií podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o slobode informácii), v ktorej požadoval sprístupniť informácie o stave trestných konaní, resp. sprístupniť rozhodnutia podľa druhej časti druhej hlavy piateho dielu Trestného poriadku, ak boli vydané v trestných konaniach : 1/ PPZ-831/NKA-FP-BA-2013, 2/ PPZ-849/NKA-FP- BA-2013, 3/ PPZ-565/NKA-FP-BA-2014, 4/ PPZ- 859/NKA-FP-BA-2013, 5/ PPZ-499/NKA-FP-BA-2012. V administratívnom spise sa nachádza písomnosť zo dňa 06.03.2015 vypracovaná Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, Prezídium policajného zboru, národná kriminálna agentúra označená ako podklad k podaniu žalobcu. 3. O doručenej žiadosti žalobcu rozhodol prvostupňový správny orgán - Ministerstva vnútra Slovenskej republiky svojím rozhodnutím KM-TO-2015/001291-004 zo dňa 06.03.2015 podľa § 11 ods. 1 písm. d) v spojení s § 17 ods. 1 a § 18 ods. 2 zákona o slobode informácií a vyššie uvedenej žiadosti žalobcu o poskytnutie informácií nevyhovel, nakoľko meritum požadovaných trestných konaní sa týkalo rozhodovacej činnosti orgánu činného v trestnom konaní a v prípade bodov číslo 1 a 2 žiadosti žalobcu sprístupnenie informácie zároveň ohrozovalo právom chránený záujem. 4. Povinná osoba svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že zo skutkového stavu veci zistila, že žiadosť oprávnenej osoby reálne vykazuje vzťah k činnosti národnej kriminálnej agentúry Prezídia policajného zboru. V ďalšom povinná osoba konštatovala, že diferencovala podanú žiadosť z hľadiska trestných konaní označených číslami 3, 4, 5 a trestných konaní označených číslami 1, 2. 5. K žiadosti oprávnenej osoby o sprístupnenie trestných konaní pod číslami 3, 4, 5 žiadosti uviedla, že k týmto konaniam nesprístupní žiadnu informáciu, keďže žiadaná informácia vzťahujúca sa k oznámeniu stavu týchto trestných konaní sa netýka skutočnosti predvídanej v § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií, t. z. nejedná sa o rozhodnutie policajta, ktoré by bolo vydané v prípravnom konaní podľa piateho dielu druhej hlavy druhej časti Trestného poriadku a nemá vzťah k údaju o vznesení obvinenia, teda sa týka takej rozhodovacej činnosti orgánu činného v trestnom konaní, ktorá požíva ochranu pred nedôvodným zverejňovaním. 6. Zároveň sa povinná osoba vysporiadala s dôvodmi svojho rozhodnutia vo vzťahu s trestnými konaniami označenými pod číslami 1, 2 žiadosti žalobcu, pričom uviedla, že napriek vydaným rozhodnutiam podľa § 215 Trestného poriadku vzhliadla v danom momente závažné dôvody, pre nesprístupnenie týchto informácií, a to z dôvodu prioritnej ochrany právom chránených záujmov, diferentných od uspokojenia práva na informácie, ktoré v kontexte predmetu žiadosti vykazuje sekundárny charakter a význam. 7. Povinná osoba uviedla, že akcentuje skutočnosť, že ust. § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií vymedzuje povinnosť sprístupňovať určené druhy rozhodnutí vydané policajtom v prípravnom konaní, avšak za zákonom predvídaného predpokladu, že ich sprístupnenie neohrozí právom chránené záujmy a práva. V prípade existencie takého stavu, kedy by sprístupnenie tohto druhu rozhodnutí znamenalo ohrozenie iným právnym predpisom chráneného záujmu alebo práva prináleží jej možnosť tieto informácie nezverejniť. 8. V danom prípade išlo o rozhodnutia vydané v rámci vyšetrovania masmédiami označovanej kauzy „Gorila, Gorila 1“, ktoré vykazovali vzťah k tomuto permanentne prebiehajúcemu vyšetrovaniu. Meritórne rozhodnutia vydané v trestnom konaní sú výrazom informácií o postupe vo vyšetrovaní, vykonaných procesných úkonoch a ich výsledkoch. Skutkové okolnosti vyjadrené v nesprístupnených rozhodnutiach povinná osoba vyhodnotila ako aktuálne v relácii na prebiehajúce vyšetrovanie kauzy „Gorila“ a preto napriek ich podradeniu pod rozhodnutia policajta podľa piateho dielu druhej hlavy druhej časti Trestného poriadku vzhliadla v čase svojho rozhodovania dôvody ich nezverejnenia, keďže by mohli mať vplyv na sťaženie dosiahnutia účelu trestného konania. 9. Záverom povinná osoba vyslovila presvedčenie, že ku každej žiadosti je potrebné pristupovať osobitne. V danom prípade žiadané rozhodnutia žalobcom by v prípade ich zverejnenia ohrozili právom chránený záujem vyjadrený v § 1 Trestného poriadku, nakoľko jednotlivé žiadané informácie netvorili oddeliteľný segment od komplexu skutkových okolností vyšetrovanej veci. 10. Voči prvostupňovému rozhodnutiu povinnej osoby podal žalobca dňa 06.03.2015 rozklad, ktorým napadol rozhodnutie v časti nesprístupnenia mu informácií pod číslami 1, 2 jeho žiadosti. 11. Žalovaný napadnutým rozhodnutím Číslo: KM-OLVS-29/2015/RK vydaným dňa 06.05.2016 rozklad žalobcu voči vyššie uvedenému prvostupňovému rozhodnutiu zamietol a toto rozhodnutie potvrdil. 12. V úvode odôvodnenia žalovaný opísal obsah žiadosti žiadateľa o sprístupnenie informácií adresovanej povinnej osobe, obsah odôvodnenia rozhodnutia povinnej osoby, ako aj obsah odvolania žalobcu voči tomto rozhodnutiu. Po citácii na vec sa vzťahujúcich zákonných ustanovení právnych predpisov: zákona o slobode informácií (§ 3 ods. 1, § 11 ods. 1 písm. d/) a § 46 a § 47 Správneho poriadku žalovaný vyjadril presvedčenie, že argumentáciu žalobcu ohľadom interpretácie ust. § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií nemožno akceptovať, nakoľko nepredstavuje záujem verejnosti na kontrole orgánov činných v trestnom konaní. 13. Ohľadom namietanej nepredvídateľnosti prvostupňového rozhodnutia žalovaný uviedol, že každé rozhodnutie policajta v prípravnom konaní je posudzované v jednotlivostiach vyšetrovanej veci a je komplexným vyhodnotením jej vzťahu k existencii živej veci kauzy „Gorila“, ktorá je tvorená viacerými, síce samostatnými trestnými konaniami, ktoré však nemožno od seba oddeliť. 14. Žalovaný poukázal, že v iných prípadoch súvisiacich s vyšetrovaním danej kauzy, a v ktorých došlo k sprístupneniu žiadanej informácie, bol predmet konaní individuálny a preto boli takéto informácie žiadateľovi sprístupnené. K interpretácii ust. § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií mal za to, že je dostatočne určité s tým, že stanovuje status niektorých rozhodnutí ako povinne zverejňovaných. Zároveň je jeho súčasťou možnosť takéto informácie nesprístupniť. Podmienkou na nesprístupnenie informácie je ohrozenie právom chráneného záujmu a potom prvostupňový správny orgán individuálne posúdil žiadosť žalobcu - obe ukončené trestné konania a došiel k záveru, že ich sprístupnenie by znamenalo ohrozenie právom chráneného záujmu z dôvodu ohrozenia účelu trestného konania. Žaloba. 15. Žalobca považoval obe preskúmavané rozhodnutia za nezákonné, dôvodiac nesprávnym právnym posúdením veci. Zároveň mal za to, že správne orgány porušili princíp predvídateľnosti rozhodovania. Tiež považoval odôvodnenia preskúmavaných rozhodnutí za zmätočné a nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. 16. V úvode žaloby bol opísaný stručný priebeh správneho konania. Žalobca vyjadril názor, že výklad ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií prezentovaný v preskúmavaných rozhodnutiach bol v rozpore s účelom zákona o slobode informácií ako aj v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Mal za to, že hoci správne orgány správne označili ustanovenie zákona o slobode informácií, z ktorého mali vyhádzať v danej situácií, toto ustanovenie nesprávne interpretovali a aplikovali a teda vec nesprávne právne posúdili. 17. S výkladom ust. § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií uskutočneným správnymi orgánmi žalobca nemohol súhlasiť. Záujem chránený v zmysle prvej vety tohto ustanovenia je totožný so záujmom chráneným v zmysle ustanovenia § 1 Trestného poriadku, t. j. spadá pod tie informácie, ktoré sú vylúčené zo zverejňovania podľa zákona o slobode informácií a nemožno ho subsumovať pod tretiu vetu tohto ustanovenia, t. j. výnimku z povinnosti sprístupňovať všetky informácie - rozhodnutia podľa druhej vety z dôvodu, že ich sprístupnenie by ohrozilo práva a právom chránené záujmy. 18. Žalobca poukázal na skutočnosť, že Trestný poriadok ako osobitný predpis neobsahuje výslovný zákaz sprístupniť uznesenie o zastavení trestného stíhania, pričom tento dôvod pre odmietnutie poskytnutia požadovaných informácií nebol naplnený. 19. Žalobca mal za to, že cieľom zákonodarcu bolo pretaviť princíp prevažujúceho verejného záujmu na informovanosti verejnosti o činnosti orgánov činných v trestnom konaní do ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií, čo znamená, že povinná osoba má v maximálnej miere sprístupniť požadovanú informáciu, pričom záujem verejnosti na riadnom vyšetrovaní je chránený práve prvou vetou tohto ustanovenia. 20. Taktiež vyjadril názor, že žalovaný dostatočne neodôvodnil, prečo požadované informácie odmietol sprístupniť. Žalovaný bližšie nekonkretizoval dôvody odmietnutia, len stroho skonštatoval svoje stotožnenie sa s argumentáciou prvostupňového správneho orgánu. Žalobca však takéto nekonkrétne odôvodnenie nepovažuje za dostatočné na to, aby mu žiadané informácie neboli sprístupnené. Napadnuté rozhodnutia považoval za nepreskúmateľné, keďže ich odôvodnením nenadobudol žiadnemu konkrétnu predstavu o skutočnostiach, ktoré spôsobili nesprístupnenie požadovaných informácií. Mal za to, že oprávnenie odmietnuť sprístupniť informácií trvá iba dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia. Ak sú medzi požadovanými informáciami aj tie, ktoré sú vylúčené zo sprístupnenia, povinná osoba nemôže zamietnuť prístup ku všetkým požadovaným informáciám, ale musí takéto informácie vylúčiť a ostatné musí sprístupniť. Vyjadril presvedčenie, že správne orgány nepostupovali v súlade s § 12 zákona o slobode informácií, keďže bez akéhokoľvek právneho dôvodu odmietli poskytnúť požadované informácie ako celok, t. j. uviedli poskytnúť čo i len časť požadovaných informácií. 21. Žalobca poukázal na to, že postup správnych orgánov bol porušením princípu právnej istoty a princípu predvídavosti rozhodnutí správnych orgánov, podľa ktorého správne orgány majú dbať na to, aby v rozhodovaní zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Žalobca uviedol, že prvostupňový správny orgán v identických prípadoch kladne vybavil jeho iné žiadosti a poskytol mu informácie, ktoré žiadal v anonymizovanej podobe. Preto, ak prvostupňový orgán vyhovel jeho obdobným žiadostiam o poskytnutie informácii bolo jeho legitímnym očakávaním očakávať rovnaký postup aj pri vybavovaní predmetnej žiadosti. Žalovaný nijako nekonkretizoval odlišnosti spôsobujúce nesprístupnenie požadovaných informácií v jeho žiadosti v porovnaní so žiadosťami, ktorým v takmer totožnej veci vyhovel. 22. Žalobca mal za to, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia môže v niektorých častiach označil za nezrozumiteľné, nakoľko žalovaný zvolil veľmi abstraktnú formu vyjadrovania sa, a to až do takej miery, že z predložených argumentov sa nedalo v rovine konkrétnych faktov vôbec polemizovať, nakoľko sa žiadnych konkrétnych faktov nedovolávali, pričom tieto abstraktné formulované argumenty žalovaným sa v niektorých prípadoch dostávali až do vzájomného rozporu. Vyjadrenie žalovaného. 23. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 12.08.2015 a žiadal ju ako nedôvodnú zamietnuť. Z podaného rozkladu žalobcu voči prvostupňovému rozhodnutiu povinnej osoby vyplývalo, že namietal len výrok o nesprístupnení rozhodnutí vyšetrovateľa národnej kriminálnej agentúry uvádzaných pod bodmi číslo 1/ a 2/ žiadosti žalobcu. Dôvody, pre ktoré neboli žalobcovi sprístupnené požadované informácie boli dostatočne deklarované v stanovisku národnej kriminálnej agentúry zo dňa 06.03.2015 a 07.04.2015 a tieto boli zaslané prvostupňovému správnemu orgánu. Pri oboch trestných veciach bolo zistené, že boli ukončené rozhodnutiami vyšetrovateľa Policajného zboru podľa druhej časti druhej hlavy piateho dielu Trestného poriadku, t. j. zastavením trestného stíhania. Zároveň však národná kriminálna agentúra navrhla tieto rozhodnutia nesprístupniť z dôvodu, že sa týkajú rozhodovacej činnosti orgánu činného v trestnom konaní s kumulatívne splnenou podmienkou, že ich sprístupnením by bol ohrozený právom chránený záujem. 24. Žalovaný poukázal na to, že ust. § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácii síce stanovuje povinnosť zverejňovať určité rozhodnutia policajta v prípravnom konaní zároveň predvída stav, kedy by sprístupnenie tohto druhu rozhodnutí znamenalo ohrozenie iným právnym predpisom chráneného záujmu a zakotvuje súčasne legálnu možnosť takéto informácie nezverejniť. V predmetnom prípade bolo týmto právom chráneným záujmom náležité zistenie trestných činov a spravodlivé potrestanie páchateľov, ktoré je vyjadrením § 1 Trestného poriadku. 25. Rozhodnutia, ktoré boli predmetom žiadosti žalobcu, boli vydané v rámci vyšetrovania masmédiami označenej veci „Gorila, Gorila 1“ a tieto rozhodnutia boli vyhodnotené vzhľadom k stále prebiehajúcemu vyšetrovaniu celej trestnej veci, ktorá nie je finalizovaná a je vo viacerých samostatne vedených konaniach v štádiu vykonávania dokazovania v prípravnom konaní. 26. Žalobcom žiadané meritórne rozhodnutia (body 1/ a 2/ jeho žiadosti) sú výrazom informácií o postupe vo vyšetrovaní, vykonaných procesných úkonoch a ich výsledkoch a preto ich možno subsumovať pod rozhodovaciu činnosť vyšetrovateľa Policajného zboru. Dôvodom ich nezverejnenia bol možný budúci stav, ktorý by determinoval alternatívu sťaženia dosiahnutia účelu trestného konania ako celku zloženého z viacerých súbežných trestných konaní. 27. Žalovaný poukázal na to, že práve žalobca opakovane vo svojich iných žiadostiach o sprístupnenie informácií používal pojem „kauza Gorila“, pričom daným pojmom sa označuje viacero trestných konaní, ktoré sú predmetom vyšetrovania vyšetrovateľov národnej kriminálnej agentúry. Aktuálne existuje špecializovaný tím, čo signalizuje stav, kedy proces vyšetrovania týkajúci sa týchto skutkových okolností, nie je finalizovaný. 28. Žalovaný vyjadril presvedčenie, že poskytovanie informácií z trestných konaní musí byť vždy podrobené dôslednému vyhodnoteniu stavu každej veci, pričom toto bol aj prípad žiadosti žalobcu, kedy bola každá žiadaná informácia existujúca vo forme rozhodnutia policajta v prípravnom konaní posudzovaná v jednotlivostiach vyšetrovanej veci, jej komplexným vyhodnotením a konečne jej vzťahom k existencii niekoľkých živých vecí, t. j. samostatne vedených trestných konaní. Tzv. „kauza Gorila“ je tvorená viacerými, síce samostatnými trestnými konaniami, ktoré však nebolo možné v čase posudzovania žiadosti žalobcu od seba oddeliť a posudzovať separátne. 29. S námietkou nepredvídateľnosti rozhodnutí povinnej osoby žalovaný nesúhlasil. Uviedol, že boli vykonané šetrenia v dotknutých trestných veciach z pohľadu alternatívy ohrozenia právom chráneného záujmu. Až na základe takých zistení bol finalizovaný úsudok o možnosti sprístupniť požadované informácie. V čase rozhodovania o žiadosti žalobcu existovali dôvody pre nesprístupnenie informácií so zákonom predvídaných dôvodov. Je pravdou, že v iných prípadoch súvisiacich s kauzou „Gorila“ došlo k sprístupneniu požadovanej informácie, kde predmet konaní bol individuálny, s vykonaním dôkazov, viažucich sa ku konkrétnemu výroku rozhodnutia, nemajúcich podstatný vplyv k iným konaniam danej kauzy. Preto boli takéto informácie žalobcovi - žiadateľovi sprístupnené. Posúdenie skutkových tvrdení a právnej argumentácie. 30. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia pojednávania (§ 107 ods. 3 SSP) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu v medziach žaloby boli vydané v súlade so zákonom. 31. Žaloba bola podaná tunajšiemu súdu počas platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho poriadku - O.s.p. (zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov), ktorý v piatej časti upravoval problematiku súdneho preskúmania rozhodnutí orgánov verenej správy. Tento zákon bol v časti týkajúcej sa správneho súdnictva s účinnosťou od 01.07.2016 nahradený Správnym súdnym poriadkom - SSP. Obidva tieto zákony obdobne upravujú otázky vymedzenia rozsahu rozhodnutí správnych orgánov, ktoré podliehajú súdnemu preskúmaniu na návrh účastníka správneho konania. 32. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 33. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 34. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 35. Podľa § 491 ods. 2 SSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 36. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. 37. Podľa § 7 ods. 1 písm. d) zákona č. 211/2000 Z. z. povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka rozhodovacej činnosti súdu vrátane medzinárodných súdnych orgánov alebo orgánu činného v trestnom konaní okrem informácie, ktorá sa sprístupňuje podľa osobitného predpisu, rozhodnutia policajta v prípravnom konaní podľa druhej časti druhej hlavy piateho dielu Trestného poriadku a informácie o vznesení obvinenia vrátane opisu skutku, ak ich sprístupnenie nezakazuje zákon alebo ak ich sprístupnenie neohrozuje práva a právom chránené záujmy. 38. Podľa § 12 zákona č. 211/2000 Z. z. všetky obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia. 39. Podľa § 1 Trestného poriadku Trestný poriadok upravuje postup orgánov činných v trestnom konaní a súdov tak, aby trestné činy boli náležite zistené a ich páchatelia podľa zákona spravodlivo potrestaní, pričom treba rešpektovať základné práva a slobody fyzických osôb a právnických osôb. 40. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu v rozsahu a dôvodov vyplývajúcich z podanej žaloby. 41. V prejednávanej veci sa súdny prieskum napadnutých rozhodnutí správnych orgánov zameral len na tú ich časť, ktorou rozhodli o nesprístupnení informácií žiadaných žalobcom uvedených pod bodmi č. 1 a 2 jeho žiadosti, keďže tento nepodal rozklad a ani jeho žalobné námietky nesmerovali voči tej časti preskúmavaných rozhodnutí, ktorými mu neboli sprístupnené informácie pod bodmi č. 3, 4, 5 jeho žiadosti. 42. Súd v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správnych orgánov podľa SSP je povinný posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či náležite zistil vo veci skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi ako aj dôkazmi nachádzajúcimi sa v administratívnom spise a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci súdneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe z hľadiska toho, či takéto namietané procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe realizovanom v zákonom stanovenej lehote je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré musí mať zákonom predpísané náležitosti. Každé rozhodnutie správneho orgánu musí spĺňať všetky zákonom naň kladené formálne náležitosti, t. j. musí byť vydané v písomnej forme, vecne príslušným správnym orgánom. Musí vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať všetky zákonom požadované náležitosti. 43. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti, znamenajúci porušenie ústavou garantovaného základného práva, majúci za následok nepreskúmateľnosť takéhoto rozhodnutia. 44. Podľa čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý, koho práva a slobody priznané týmto Dohovorom boli porušené, musí mať účinné právne prostriedky nápravy pred národným orgánom, aj keď sa porušenia dopustili osoby pri plnení úradných povinností. 45. Právo na informácie je základné ústavné právo, ktoré ustanovuje Ústava SR a tiež Listina základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb.). Podľa čl. 26 Ústavy SR je zaručená sloboda prejavu a právo na informácie. Podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR z čl. 26 ústavy vyplýva každému právo na prístup k informáciám, ktoré sú k dispozícii štátnym orgánom a orgánom verejnej moci. Orgán verejnej moci je povinný strpieť právo na informácie, pokiaľ je riadne uplatnené, a to na základe žiadosti. Zákon o slobode informácii vymedzuje subjekty, ktoré sú povinné sprístupňovať informácie. Ide o tzv. povinné osoby (§ 2 zákona). Základným pilierom, na ktorom je zákon o slobode informácii založený, je princíp, podľa ktorého musia byť sprístupnené všetky požadované informácie okrem tých, ktoré zákon zo sprístupnenia vylučuje (§ 8 až 11). 46. Medzi takéto informácie patria aj tie rozhodnutia policajta v prípravnom konaní podľa druhej časti druhej hlavy piateho dielu Trestného poriadku (v danom prípade rozhodnutia o zastavení trestného stíhania), ktoré povinná osoba vyhodnotila tak, že ich sprístupnenie by ohrozilo práva a právom chránené záujmy. 47. Súd poukazuje na skutočnosť, že § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácii síce stanovuje všeobecne povinnosť zverejňovať určité rozhodnutia policajta v prípravnom konaní (aj rozhodnutia o zastavení trestného stíhania), zároveň však predvída stav, kedy by sprístupnenie takéhoto rozhodnutia mohlo znamenať ohrozenie iným právnym predpisom chráneného záujmu a potom zakotvuje legálnu možnosť pre povinnú osobu takéto informácie nezverejniť. Z gramatického ako aj logického výkladu tohto ustanovenia zákona o slobode informácií (ako aj účelu zákona) jednoznačne vyplýva možnosť pre povinné osoby obmedziť, resp. nesprístupniť také informácie, ktorých zverejnenie zakazuje osobitný zákon alebo ak ide o informácie, ktorých zverejnením by boli ohrozené určité práva a právom chránené záujmy. 48. Takto tomu bolo aj v danom prípade, keď povinná osoba a aj žalovaný nevyhoveli žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácií práve s poukazom na možnosť ohrozenia práv a právom chránených záujmov v prípade poskytnutia požadovaných informácií žalobcovi. Podľa presvedčenia súdu svoje rozhodnutia správne právne podriadili pod predmetné zákonné ustanovenie, ktoré síce vo všeobecnosti nariaďuje povinnosť zverejniť rozhodnutia prijaté policajtom v prípravnom konaní podľa druhej časti druhej hlavy piateho dielu Trestného poriadku, ale zároveň dáva povinnej osobe legitímnu možnosť takéto informácie neposkytnúť. Povinná osoba vyhodnotila všetky skutočnosti ohľadom žiadaných informácií a po oboznámení sa s písomnosťou zo dňa 06.03.2015 - podkladom k žiadosti žalobcu o poskytnutie informácií vypracovanej Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, Prezídium policajného zboru, národnou kriminálnou agentúrou rozhodla sa ich žalobcovi ako oprávnenej osobe nesprístupniť. 49. Záujem verejnosti (žalobcu - oprávnenej osoby) na sprístupnení určitých informácií musel byť v danom prípade povinnou osobou zároveň posúdený aj z hľadiska dôležitosti a významu takýchto informácií pre iné trestné konania, v ktorých by mohol byť ich zverejnením oprávnenej osobe ohrozený právom chránený záujem (záujem štátu, ale aj verejnosti) na objasnení iných trestných konaní vyšetrovaných v rámci celého komplexu trestných konaní tzv. kauzy Gorila. 50. Podľa súdu povinná osoba aj žalovaný z hľadiska výkladu ust. § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií vec správne právne posúdili a zároveň svoje rozhodnutia dostatočne jasne a zrozumiteľne odôvodnili, a to tak z hľadiska nevyhovenia žiadosti o ich sprístupnenie s poukazom na možné ohrozenie práv a právom chránených záujmov v iných trestných konaniach (v rámci kauzy tzv. Gorila), ktoré prebiehajú a nie sú ešte ukončené, ako aj z hľadiska toho, prečo v iných trestných konaniach (kauzy Gorila) informácie obdobného charakteru žalobcovi povinnou osobou poskytnuté boli. Súd je názoru, že napriek množstvu použitých cudzích a odborných výrazov, náročným vetným konštrukciám v oboch preskúmavaných rozhodnutí ich odôvodnenie nevybočovalo z medzí primeranej zrozumiteľnosti a museli poskytnúť žalobcovi (osobe znalej práva) uspokojivé vysvetlenie dôvodu, prečo nebolo jeho žiadosti vyhovené, a to aj s poukazom na už skôr mu poskytnuté informácie v iných trestných konaniach kauzy tzv. Gorila na základe jeho žiadostí o poskytnutie informácií. Žalobca z odôvodnení preskúmavaných rozhodnutí musel jednoznačne identifikovať dôvod nesprístupnenie mu požadovaných informácií. 51. Čo sa týka namietanej nepredvídateľnosti rozhodovania žalovaného a povinnej osoby v prípade predmetnej žiadosti o poskytnutie informácií žalobcovi, ktorý poukázal na skutočnosť, že v obdobných prípadoch jeho žiadostiam o poskytnutie informácií vo veciach kauzy tzv. Gorila povinná osoba vyhovela, súd vzhľadom na v napadnutom rozhodnutí žalovaného podané odôvodnenie tejto námietke neprisvedčil. Žalovaný v rozhodnutí podrobne svoj postoj odôvodnil a uviedol, že požadované informácie komplexne vyhodnotil vo vzťahu k existencii veci tzv. kauzy „Gorila“, ktorá je tvorená viacerými, síce samostatnými trestnými konaniami, ktoré však nemožno od seba oddeliť. V prípade iných žiadostí žalobcu týkajúcich sa trestných konaní tzv. kauzy Gorila, v ktorých došlo k sprístupneniu požadovanej informácie, žalovaný uviedol, že predmet týchto trestných konaní bol individuálny, s vykonaním dôkazov, viažucich sa ku konkrétnemu výroku rozhodnutia, nemajúcich podstatný vplyv k iným konaniam danej kauzy a preto mohli byť takéto informácie žalobcovi - žiadateľovi sprístupnené. Naopak v prípade predmetnej žiadosti (body 1, 2) povinná osoba vyhodnotila vzhľadom na predmet týchto trestných konaní v súvislosti s ostatnými prebiehajúcimi neukončenými vecami kauzy tzv. Gorila, že ich sprístupnením by došlo alebo mohlo dôjsť k ujme na záujmoch štátu - riadnom vyšetrení danej trestnej kauzy. Taktiež súd jednoznačne musí brať na zreteľ pred právom žalobcu na poskytnutie informácie záujem Slovenskej republiky na odhaľovaní trestnej činnosti a potrestaní páchateľov, ktoré by mohlo byť zverejnením žiadaných informácií ohrozené. 52. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel správny súd k záveru, že žaloba v rozsahu podaných námietok dôvodná nie je, povinná osoba (aj žalovaný) žiadosť žalobcu o poskytnutie informácií v časti bodov číslo 1, 2 jeho žiadosti správne právne posúdili, svoje rozhodnutia náležite a aj v dostatočnom rozsahu odôvodnili a žiadneho iného porušenia zákona sa v konaní a pri vypracúvaní svojich rozhodnutí nedopustili a preto ju podľa § 190 SSP zamietol. 53. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP, avšak vo veci úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, ide o orgán štátnej správy a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. 54. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).