Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/178/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201213 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1015201213.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave ako správny súd v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členov senátu JUDr. Andrey Kriškovej a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu: K.a, zastúpený: JUDr. Milan Cíbik, advokát, so sídlom Tomášikova 4, 821 03 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, Stromová ul. 1, 813 30 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 2015-12628/25722:1-Sekr. zo dňa 22.05.2015, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. V zákonnej lehote podanou žalobou zo dňa 23.07.2015 sa domáhal žalobca zrušenia rozhodnutia žalovaného číslo: 2015-12628/25722:1-Sekr. vydaného dňa 22.05.2015, ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu - Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR (ďalej len prvostupňový správny orgán) Č. j.: 2014-18082/54585/RP-1060 zo dňa 10.03.2015, vrátenia veci prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie a priznania náhrady trov konania. Priebeh administratívneho konania a rozhodnutia správnych orgánov. 2. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že žalobca žiadosťou zo dňa 22.10.2014 doručenou prvostupňovému správnemu orgánu dňa 23.10.2014 požiadal o uznanie dokladu o vzdelaní s názvom „Diplom s vyznamenaním“ vystaveného Kijivskij deržavnij universitet im T.G. Ševčenka, Kyjev, Ukrajina dňa 22.06.1984 v študijnom odbore medzinárodné obchodné vzťahy, a to na účel výkonu regulovaného povolania „advokátsky koncipient“ v Slovenskej republike (ďalej len žiadosť). Prvostupňový správny orgán listami zo dňa 03.11.2014 požiadal slovenské vysoké školy: Univerzitu P.J. Šafárika v Košiciach, Trnavskú univerzitu v Trnave a Paneurópsku vysokú školu v Bratislave o stanovisko k tomu, či získané vzdelanie žalobcu na Ukrajine je rovnocenné s vysokoškolským vzdelaním druhého stupňa v študijnom odbore právo a či žalobca získal kvalifikáciu na výkon činnosti advokátskeho koncipienta v Slovenskej republike. V spise sa nachádzajú vyjadrenia Univerzity P.J. Šafárika v Košiciach zo dňa 17.12.2014, ktorá uviedla, že nemá akreditovaný žiadny ekonomický študijný odbor a k posúdeniu danej otázky žiadala zaslať sylaby bakalárskeho a magisterského štúdia za celé štúdium žalobcu a výpis výsledkov bakalárskeho štúdia žalobcu. Trnavská univerzita v Trnave v stanovisku zo dňa 13.04.2015 vyjadrila svoje stanovisko k odbornej kvalifikácii s tým, že posudzované vzdelanie získané žalobcom nezodpovedá študijnému odboru právo v Slovenskej republike. Paneurópska vysoká škola v Bratislave vo svojej odpovedi zo dňa 16.12.2014 uviedla, že predmetný študijný program absolvovaný žalobcom obsahom, rozsahom a ani spôsobom jeho ukončenia (absolvovanie štátnej záverečnej skúšky) nezodpovedá magisterskému štúdiu v odbore právo. Študijný odbor bol zameraný predovšetkým na ekonomické vzťahy a len okrajovo na vybrané odvetvia práva. Prvostupňový správny orgán písomnosťou zo dňa 16.01.2015 vyzval žalobcu na doplnenie jeho žiadosti o zaslanie syláb jednotlivých predmetov, t. j. podrobnej obsahovej náplne každého absolvovaného predmetu jeho štúdia s prekladom do slovenského jazyka, s poučením o možnosti zastavenia konania v prípade nevyhovenia danej výzve. Zároveň uznesením zo dňa 16.01.2015 prerušil konanie na 30 dní. 3. Rozhodnutím Č. j.: 2014-18082/54585/RP-1060 zo dňa 10.03.2015 prvostupňový správny orgán zastavil konanie o podanej žiadosti žalobcu v súlade s § 30 ods. 1 písm. d) Správneho poriadku dôvodiac tým, že posudzovaný študijný program bol zameraný na ekonomické vzťahy a obsahoval len málo predmetov zameraných na právo, pričom zo študijného programu nebolo možné zistiť obsah a rozsah výučby predmetov zameraných na právo, a toto by bolo možné len na základe požadovaných syláb absolvovaných predmetov, ktoré však žalobca nepredložil. 4. V dôsledku žalobcom podaného rozkladu zo dňa 07.04.2015 rozhodol vo veci žalovaný napadnutým rozhodnutím číslo: 2015-12628/25722:1-Sekr. zo dňa 22.05.2015, podaný rozklad zamietol a napadnuté prvostupňové správne rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia po citácii zákonných ustanovení (§ 62 ods. 1 písm. b/ zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii v znení neskorších predpisov - ďalej len zákon č. 586/2003 Z. z., § 1 ods. 2, § 2 písm. a/, d/, § 10, § 23 ods. 1, 2, 4, § 24 ods. 1, 9, § 29 ods. 1, a § 30 ods. 1 písm. d/ zákona č. 293/2007 Z. z. o uznávaní odborných kvalifikácii v znení neskorších predpisov - ďalej len zákon č. 293/2007 Z. z., a Správneho poriadku) žalovaný konštatoval, že nakoľko boli splnené všetky zákonom požadované podmienky pre zastavenie konania a v postupe prvostupňového správneho orgánu nezistil žiadne vady majúce vplyv na zákonnosť jeho rozhodnutia tak, sa zo zastavením konania stotožnil. Uviedol, že zo študijného programu žalobcu nebolo možné zistiť obsah a rozsah výučby predmetov zameraných na právo. Toto by bolo možné určiť len na základe syláb absolvovaných predmetov (podrobnej obsahovej náplne), a preto bol žalobca vyzvaný na odstránenie nedostatkov jeho podania a predloženie syláb v lehote 30 dní, čo však žalobca neučinil. 5. K námietke o nedodržanie lehoty 30 dní na vydanie rozhodnutia žalovaný uviedol, že táto lehota je len procesnou lehotou a nie sú s ňou spojené žiadne hmotnoprávne následky. Aj po jej uplynutí je správny orgán oprávnený posudzovať úplnosť žiadosti, jej náležitosti a prílohy. Žalovaný sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že prvostupňový správny orgán môže adresovať účastníkovi konania výzvu na doplnenie žiadosti výlučne iba, ak jeho žiadosť nemá predpísané náležitosti. Podľa § 23 ods. 4 zákona č. 293/2007 Z. z. prvostupňový správny orgán vyzve žiadateľa jednak na doplnenie chýbajúcich dokladov a jednak na odstránenie formálnych nedostatkov žiadosti. Zákon č. 293/2007 Z. z. za kompletnú žiadosť pokladá iba takú žiadosť, ktorá má všetky náležitosti podľa § 23 ods. 1 a všetky prílohy podľa § 23 ods. 2 zákona. Potom od predloženia úplnej žiadosti so všetkými prílohami začína plynúť dvoj mesačná lehota na vydanie rozhodnutia vo veci samej. Žalovanému nebolo zrejmé, ako by mal správny orgán aplikovať administratívnu spoluprácu podľa § 29 zákona č. 293/2007 Z. z., ktorá sa týka len členských krajín európskych spoločenstiev. 6. Záverom žalovaný nesúhlasil ani s námietkou, že by konanie prvostupňového správneho orgánu bolo v rozpore s princípom dobrej verejnej správy. Správny orgán je v zmysle § 32 ods. 1 Správneho poriadku povinný obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie, a to predovšetkým od účastníkov konania, ak nimi sám nedisponuje. Takto tomu bolo aj v danom prípade. Princíp dobrej verejnej správy zahŕňa to, že správny orgán poučuje účastníka konania v každom štádiu konania o tom, čo všetko je potrebné, aby bolo o jeho žiadosti pozitívne rozhodnuté a nie to, aby namiesto účastníka konania zabezpečoval chýbajúce doklady. Žaloba. 7. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj jeho postup za nezákonné z viacerých dôvodov. Uviedol, že ním podaná žiadosť o uznanie dokladu o vzdelaní, ktorú adresoval príslušnému orgánu - Ministerstvu školstva, vedy, výskumu a športu SR spĺňala všetky zákonom požadované náležitosti a správny orgán bol povinný do 30 dní od jej doručenia ju posúdiť alebo ho vyzvať na jej doplnenie. Výzva na doplnenie žiadosti - zaslanie syláb bola zo strany správneho orgánu uskutočnená až 16.01.2015. Zákon č. 293/2007 Z. z. v § 23 ods. 2 upravuje, ktoré prílohy by mali byť súčasťou danej žiadosti. Predmetná výzva išla nad rámec vyššie uvedeného zákonného ustanovenia a preto s ňou nebolo možné spájať žiadne právne následky. 8. V prípade, ak správny orgán bez podrobného obsahu ním absolvovaných predmetov štúdia nevedel určiť rozsah predmetov právnického zamerania a potom posúdiť rovnocennosť jeho vzdelania s vysokoškolským vzdelaním druhého stupňa v študijnom odbore právo v Slovenskej republike, mal postupovať podľa § 29 ods. 1, 2 písm. g) zákona č. 293/2007 Z. z. Nakoľko prvostupňový správny orgán tak nepostupoval pochybil, pretože presne a úplne nezistil skutočný stav veci. Zároveň konal v rozpore s princípom dobrej verejnej správy, keď prenášal svoju povinnosť na žalobcu ako účastníka správneho konania, pod následkom zastavenia konania. 9. Prvostupňový správny orgán predmetnou výzvou na doloženia dokladov, ktoré neboli zákonom požadované ako prílohy k žiadosti porušil zákon. Ďalší postup správneho orgánu za účelom odstránenia nedostatkov žiadosti bol nesprávny. Prvostupňový správny orgán v prípade, ak mal za to, že posudzované vzdelanie nie je rovnocenným s vysokoškolským vzdelaním druhého stupňa v odbore právo v Slovenskej republike, mal postupovať podľa § 24 ods. 4 zákona č. 293/2007 Z. z. a rozhodnúť, že nie sú splnené podmienky na uznanie odbornej kvalifikácie žalobcu. 10. Žalobca mal za to, že nebol správnym orgánom poučený o svojich právach, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpel ujmu v konaní. Taktiež namietal, že správny orgán nevybavil vec včas a bez zbytočných prieťahov, pri rozhodnutí nevychádzal zo spoľahlivo zisteného stavu veci a nepostupoval ani so zásadou rovnakého zaobchádzania (u iných žiadateľov v minulosti v obdobných prípadoch bolo rozhodnuté kladne a bol im priznaný aj titul „JUDr.“). Záverom žalobca namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, nakoľko sa žalovaný nevysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami a jeho námietkami. Vyjadrenie žalovaného. 11. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 07.09 .2015 a žiadal konanie zastaviť z dôvodu nesprávne označeného žalovaného, resp. žiadal žalobu zamietnuť. V úvode vyjadrenia odpísal celý priebeh správneho konania predchádzajúci vydaniu preskúmavaných rozhodnutí a následne zaujal stanovisko k vzneseným žalobným námietkam. 12. Poukázal na to, že zákon č. 293/2007 Z. z. za kompletnú žiadosť o uznanie dokladu o vzdelaní považuje len takú žiadosť, ktorá má všetky náležitosti podľa § 23 ods. 1 ako aj všetky prílohy podľa § 23 ods. 2 citovaného zákona. Až od predloženia úplnej žiadosti s prílohami začína správnemu orgánu plynúť lehota 2 mesiace na rozhodnutie vo veci samej. Prílohami žiadosti sú nielen v § 23 ods. 2 zákona č. 293/2007 Z. z. vymenované doklady, ale aj iné doklady, ktoré má žiadateľ predložiť. Po posúdení žiadosti prvostupňový správny orgán zistil, že na jej vecné posúdenie bolo potrebné predložiť chýbajúce sylaby predmetov právnického zamerania, bez ktorých nebolo možné uznať/neuznať rovnocennosť štúdia v zahraničí. Predmetná výzva spĺňala požiadavku slova „najmä“ uvedeného v § 23 ods. 2 zákona č. 293/2007 Z. z. a teda vyžadovať aj iné prílohy žiadosti, pokiaľ sú nevyhnutné na vecné posúdenie žiadosti. Lehota 30 dní od doručenia žiadosti je procesnou lehotou a nie lehotou hmotnoprávnou - nie sú s ňou spojené žiadne hmotnoprávne následky. Aj po jej uplynutí bol správny orgán oprávnený posudzovať, či je žiadosť úplna so všetkými náležitosťami a prílohami. 13. Uviedol, že administratívna spolupráca (§ 29 ods. 1 zákona č. 293/2007 Z. z.) sa týka len členských krajín európskych spoločenstiev a Ukrajina nie je členským štátom európskych spoločenstiev. Administratívna spolupráca predstavuje spoluprácu medzi orgánmi príslušnými na rozhodovanie o uznaní dokladov o vzdelaní, t. j. príslušnými ministerstvami a nie medzi ministerstvom školstva SR a vysokou školou na Ukrajine. 14. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie vo veci samej a tieto obstaráva predovšetkým od účastníkov konania v prípade, ak nimi nedisponuje. Potrebné prílohy žiadosti bol v zmysle § 23 ods. 4 zákona č. 293/2007 Z. z. povinný predložiť žalobca. Princíp dobrej verejnej správy spočíva v tom, že konajúci správny orgán poučuje účastníka konania v každom štádiu konania o tom, čo všetko je potrebné, aby bolo o žiadosti pozitívne rozhodnuté. Nepredstavuje to, že správny orgán by mal namiesto žalobcu (účastníka konania) sám na štátne trovy zabezpečovať chýbajúce doklady. 15. Záverom uviedol, že nevie posúdiť porušenie zásady rovnakého zaobchádzania, nakoľko žalobca neuviedol podrobnosti a potom nemohol posúdiť, či pozitívne rozhodol v skutkovo totožných prípadoch. Posúdenie skutkových tvrdení a právnej argumentácie. 16. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní konanom za prítomnosti oboch procesných strán a dospel k záveru, že žalobným námietkam nie je možné vyhovieť. 17. Žaloba bola podaná tunajšiemu súdu počas platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho poriadku - O.s.p. (zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov), ktorý v piatej časti upravoval problematiku súdneho preskúmania rozhodnutí orgánov verenej správy. Tento zákon bol v časti týkajúcej sa správneho súdnictva s účinnosťou od 01.07.2016 nahradený Správnym súdnym poriadkom - SSP. Obidva tieto zákony obdobne upravujú otázky vymedzenia rozsahu rozhodnutí správnych orgánov, ktoré podliehajú súdnemu preskúmaniu na návrh účastníka správneho konania. 18. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 19. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 20. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 21. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 22. Podľa § 491 ods. 2 SSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 23. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 293/2007 Z. z., tento zákon upravuje podmienky uznávania dokladov o odbornej kvalifikácii vydaných oprávnenými orgánmi podľa právnych predpisov štátov, ktoré nie sú členskými štátmi (ďalej len „tretí štát“), na účely výkonu regulovaných povolaní a na účely voľného poskytovania služieb v Slovenskej republike. 24. Podľa § 10 zákona č. 293/2007 Z. z., všeobecný systém uznávania dokladov o vzdelaní sa vzťahuje na regulované povolania, pri ktorých nedochádza ku koordinácii vzdelania a umožňuje po porovnaní obsahu a rozsahu vzdelania, ktoré sa vyžaduje na výkon regulovaného povolania, uznať doklad o vzdelaní za rovnocenný s dokladom o vzdelaní vydaným v Slovenskej republike. 25. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 293/2007 Z. z., konanie o uznaní odbornej kvalifikácie sa začína odo dňa podania písomnej žiadosti spolu s prílohami. Písomná žiadosť obsahuje a) meno a priezvisko žiadateľa, b) adresu trvalého pobytu alebo prechodného pobytu, c) názov regulovaného povolania, na účely ktorého žiadateľ žiada o uznanie odbornej kvalifikácie, d) informáciu o tom, či bude žiadateľ žiadať o uznanie dokladu o špecifikácii a e) podpis žiadateľa. 26. Podľa § 23 ods. 2 zákona č. 293/2007 Z. z., prílohou k žiadosti sú najmä a) kópia dokladu totožnosti, b) osvedčené kópie dokladov o vzdelaní, c) výpis o absolvovaných predmetoch a vykonaných skúškach, ak sa vyžadujú, d) osvedčenie o charaktere a dĺžke praxe vydané príslušným orgánom štátu pôvodu, ak sa vyžaduje, e) pri dokladoch o vzdelaní získaných v tretích štátoch overenie pravosti podpisov a odtlačku pečiatky školy na origináloch dokladov o vzdelaní orgánom štátu pôvodu príslušným na jeho overenie, ak medzinárodná zmluva neustanovuje inak, f) doklad o zaplatení správneho poplatku podľa osobitného predpisu, g) iné doklady podľa § 17. 27. Podľa § 23 ods. 4 zákona č. 293/2007 Z. z., príslušný orgán posúdi žiadosť do 30 dní. Ak žiadosť nemá predpísané náležitosti, príslušný orgán konanie preruší a vyzve žiadateľa na doplnenie chýbajúcich dokladov alebo odstránenie nedostatkov žiadosti v lehote do 30 dní od doručenia výzvy. 28. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 293/2007 Z. z., ak osobitný predpis neustanovuje príslušný orgán na rozhodovanie o uznaní dokladu o vzdelaní, je príslušným orgánom ministerstvo školstva. Ministerstvo školstva vydá žiadateľovi rozhodnutie o uznaní dokladu o vzdelaní v lehote do dvoch mesiacov od prijatia kompletnej žiadosti podľa § 23. 29. Podľa § 29 ods. 1 zákona č. 293/2007 Z. z., príslušné orgány poskytujú, požadujú alebo prijímajú informácie v spolupráci s príslušnými orgánmi členských štátov na účely poskytnutia, zistenia a overovania skutočností rozhodných na vydanie rozhodnutí podľa § 6, 16, a 24 alebo v záujme koordinácie spoločného postupu členských štátov v oblasti uznávania odborných kvalifikácií. 30. Podľa § 30 ods. 1 písm. d) Správneho poriadku, správny orgán konania zastaví, ak účastník konania na výzvu správneho orgánu v určenej lehote neodstránil nedostatky svojho podania a bol o možnosti zastavenia konania poučený. 31. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu v rozsahu a dôvodov vyplývajúcich z podanej žaloby. 32. Súd v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správnych orgánov podľa SSP je povinný posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či náležite zistil vo veci skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi ako aj dôkazmi nachádzajúcimi sa v administratívnom spise a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi (Správny poriadok a zákon č. 293/2007 Z. z.). Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci súdneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe z hľadiska toho, či takéto namietané procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe realizovanom v zákonom stanovenej lehote je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré musí mať zákonom predpísané náležitosti. Každé rozhodnutie správneho orgánu musí spĺňať všetky zákonom naň kladené formálne náležitosti, t. j. musí byť vydané v písomnej forme, vecne príslušným správnym orgánom. Zároveň musí vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci a tiež musí obsahovať náležitosti v danom prípade určené všeobecnou právnou úpravou správneho konania (§ 46 a § 47 Správneho poriadku) ako aj osobitnými právnymi predpismi na prejednávanú vec sa vzťahujúcimi (zákon č. 293/2007 Z. z.). 33. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti, znamenajúci porušenie ústavou garantovaného základného práva, majúci za následok nepreskúmateľnosť takéhoto rozhodnutia. 34. Podľa presvedčenia súdu napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu spĺňajú vyššie uvedené zákonné požiadavky kladené na rozhodnutie správneho orgánu z hľadiska jeho formy a odôvodnenia. Zároveň súd musí konštatovať, že uvedený skutkový stav predchádzajúci vydaniu napadnutého rozhodnutia bol zistený v rozsahu, ktorý odôvodňoval prijatý záver. V napadnutom rozhodnutí žalovaný v zodpovedajúcom rozsahu ako aj kvalite reagoval na vznesené námietky žalobcom v podanom rozklade proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu. Napadnuté rozhodnutie žalovaného obsahuje všetky formálne aj materiálne náležitosti vyžadované zákonom (§ 46 a § 47 Správneho poriadku) ako aj primeranú správnu úvahu. 35. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že žiadosť žalobcu bola doručená prvostupňovému správnemu orgánu dňa 23.10.2014 a tento výzvami zo dňa 03.11.2014 požiadal tri vysoké školy (právnické fakulty) pôsobiace v Slovenskej republike o zaujatie stanoviska k podanej žiadosti. Postupne v mesiaci december 2014 dve oslovené vysoké školy doručili prvostupňovému správnemu orgánu svoje vyjadrenia, pričom Trnavská univerzita v Trnave (odpoveď z marca 2015) a Paneurópska vysoká školu v Bratislave uviedli, že posudzovaný študijný program absolvovaný žalobcom obsahom, rozsahom a ani spôsobom jeho ukončenia nezodpovedá magisterskému štúdiu v odbore právo. Univerzita P.J. Šafárika v Košiciach uviedla, že potrebuje k zodpovednému posúdeniu danej otázky mať k dispozícii sylaby bakalárskeho a magisterského štúdia za celé štúdium žalobcu ako aj výpis výsledkov jeho bakalárskeho štúdia. Prvostupňový správny orgán písomnosťou zo dňa 16.01.2015 vyzval žalobcu na doplnenie jeho žiadosti o zaslanie syláb jednotlivých predmetov, t. j. podrobnej obsahovej náplne každého absolvovaného predmetu jeho štúdia s prekladom do slovenského jazyka, s poučením o možnosti zastavenia konania v prípade nevyhovenia danej výzve. Na výzvu žalobca nijako nezareagoval a požadované sylaby nepredložil. 36. Podľa názoru súdu prvostupňový správny orgán po obdržaní žiadosti a keďže sám nedokázal na základe predložených dokladov posúdiť, či získané vzdelanie žalobcu na Ukrajine je rovnocenné s vysokoškolským vzdelaním druhého stupňa v študijnom odbore právo a potom či žalobca tým pádom získal kvalifikáciu na výkon činnosti advokátskeho koncipienta v Slovenskej republike zvolil plne štandardný postup a jeho zjavnou snahou bolo získať také podklady a informácie, ktoré by mu umožnili žiadosť riadne meritórne posúdiť. Po obdržaní stanovísk dopytovaných slovenských vysokých škôl, z ktorých dve jednoznačne uviedli, že posudzovaný študijný program žalobcu ním absolvovaný na Ukrajine nezodpovedá magisterskému štúdiu v odbore právo v Slovenskej republike, správny orgán celkom zjavne v záujme komplexného zodpovedania posudzovanej otázky vyzval žalobcu na doplnenie jeho žiadosti o zaslanie syláb obsahujúcich podrobnú obsahovú náplň absolvovaných predmetov. 37. Zákon č. 293/2007 Z. z. v § 23 ods. 1 stanovuje náležitosti žiadosti, ktoré žalobca aj všetky splnil. Zároveň v § 23 ods. 2 sú demonštratívne uvedené prílohy žiadosti. Ako požadovanú prílohu žiadosti v zmysle tohto paragrafu je treba posudzovať aj každý taký doklad, ktorý správny orgán vyhodnotí ako nevyhnutný k riadnemu posúdeniu žiadosti. V danom prípade aj na základe vyjadrení dopytovaných vysokých škôl nedokázal správny orgán sám bez ďalšieho podanú žiadosť zodpovedne posúdiť a preto bolo namieste vyzvať žalobcu na doplnenie žiadosti o prílohu - sylaby (podrobný obsah predmetov). 38. Zo znenia a účelu zákona č. 293/2007 Z. z. nevyplýva, že by mal mať prvostupňový správny orgán povinnosť sám požadované sylaby obstarať. Ukrajina nie je členským štátom Európskej únie. Zároveň orgánom príslušným na administratívnu spoluprácu so slovenským prvostupňovým správnym orgánom - ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu je príslušné ministerstvo Ukrajiny a nie dotknutá vysoká škola na Ukrajine - Kijivskij deržavnij universitet im T.G.Ševčenka, Kyjev, ktorá jediná by požadované sylaby bola mohla poskytnúť. Potom jediný zákonný spôsob poskytnutia syláb bol ten, čo zvolil správny orgán. 39. Princíp dobrej verejnej správy (Odporúčanie CM/REC 2007 7 Výboru ministrov o dobrej verejnej správe) predstavuje povinnosť orgánov verejnej správy dať účastníkom konania (súkromným osobám), aby mali možnosť zúčastniť sa prípravy a zavádzaní administratívnych rozhodnutí, konať v súlade so zásadou transparentnosti a zabezpečiť dotknutej osobe právo na informácie o procesnom postupe orgánu verejnej správy ako aj o výsledku tohto postupu. Zároveň je správny orgán povinný vo svojom procesnom postupe poskytnúť účastníkovi konania možnosť predkladať návrhy a vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a spôsobe jeho zistenia. Princíp dobrej verejnej správy nespočíva v tom, že správny orgán obstaráva (na svoje náklady) namiesto účastníka správneho konania doklady, ktorými nedisponuje, ale ktoré potrebuje pre posúdenie veci. Spočíva v takom postupe správneho orgánu v konaní, ktorým poučuje účastníka konania v každom jeho štádiu o tom, čo by mal predložiť, aby bolo v konaní rozhodnuté v jeho prospech. Správny orgán nie je povinný obstarávať doklady, ktorými nedisponuje a nemá ani oprávnenie ich vyžadovať od súkromných subjektov v nečlenských krajinách Európskej únie. V danom prípade podľa názoru súdu správne orgány svojím postupom v konaní nijako princíp dobrej verejnej správy neporušili. 40. Taktiež nie je dôvodná ani námietka prekročenia lehoty, v ktorej prvostupňový správny orgán vydal svoje rozhodnutie. Ide o procesnú lehotu, ktorej nedodržanie nie je bez ďalšieho sankcionované nezákonnosťou postupu správneho orgánu. Úkony, ktoré vykonal prvostupňový správny orgán pred vydaním rozhodnutia boli plne v jeho kompetencii a smerovali k vydaniu rozhodnutia. Prekročenie 30 dňovej lehoty (§ 23 ods. 4 zákona č. 293/2007 Z. z., ) nepredstavuje podstatné porušenie ustanovení v konaní, ktoré by malo mať za následok nezákonnosť preskúmavaných rozhodnutí. 41. K námietke rovnakého zaobchádzania sa žalovaný a ani súd nemôže zodpovedne vyjadriť, nakoľko žalobca túto námietku nijako bližšie neodôvodnil a neuviedol ani žiadny prípad kedy bolo vyhovené takejto žiadosti iného žiadateľa, ktorý absolvoval rovnaké štúdium ako on. 42. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že žaloba v rozsahu podaných námietok dôvodná nie je a preto ju podľa § 190 SSP zamietol. 43. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP, avšak vo veci úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, ide o orgán štátnej správy a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. 44. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).