Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/179/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201352 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1015201352.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Dopravný podnik mesta Banská Bystrica, a.s., IČO: 36016411, so sídlom v Banskej Bystrici, Kremnička 53, zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Tomáš Suchý, spol. s r.o., IČO: 47234148, so sídlom v Banskej Bystrici, Horná 13, za ktorú koná advokát JUDr. Tomáš Suchý, proti žalovaným: 1) Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, IČO: 681156, so sídlom v Bratislave, Špitálska 6, 2) Implementačná agentúra Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, IČO: 30854687, so sídlom v Bratislave, Špitálska 6, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného 2 - Správa o zistenej nezrovnalosti č. N21401522/O02 zo dňa 25.6.2015 a žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov č. 27110230308/Z02/01 zo dňa 29.6.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu o d m i e t a . Žiaden z účastníkov konania n e m á p r á v o na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Žalovaný 2 vydal správu o zistenej nezrovnalosti č. N21401522/O02 zo dňa 25.6.2015 v súvislosti projektom „Vzdelávanie zamestnancov spoločnosti Dopravný podnik mesta Banská Bystrica, a.s.“ a bola udelená korekcia vo výške 10% a v nadväznosti na to aj opravená. Podľa žalovaného 2 žalobca porušil Nariadenie Komisie (ES) č. 1828/2006, ktorým sa stanovujú vykonávacie pravidlá nariadenia Rady (ES) č. 1083/2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde, a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1080/2006 o Európskom fonde regionálneho rozvoja, a Nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1260/1999, zákon č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 25/2006 Z.z.) a čl. 14 ods. 1 písm. c/, písm. h/ a písm. j/ zmluvy o poskytnutí NFP č. Z2711023030801. 2. Žalovaný 2 následne žalobcovi zaslal žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov č. 27110230308/ Z02/01 zo dňa 29.6.2015 na zaplatenie sumy 40.597,35 € so splatnosťou dňa 25.8.2015. II. Žaloba 3. Žalobca sa žalobou zo dňa 10.8.2015, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 12.8.2015, domáhal preskúmania Správy o zistenej nezrovnalosti č. N21401522/O02 zo dňa 25.6.2015 aj žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov č. 27110230308/Z02/01 zo dňa 29.6.2015, navrhol ich zrušiť a vec vrátiť žalovaným 1 a 2 na ďalšie konanie. 4. Správu o zistenej nezrovnalosti aj žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov považuje za rozhodnutia, ktoré zasahujú do jeho práv, a teda sú spôsobilým predmetom prieskumu správnym súdom. Žalovaní 1 a 2 nepostupovali pri rozhodovaní o jeho právach a povinnostiach v súlade s právnym poriadkom SR a vec nesprávne právne posúdili. Sprievodný list (oznámenie) k správe o zistenej nezrovnalosti a žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov neobsahuje žiadnu možnosť vyslovenia nesúhlasu žalobcu. Práve naopak, žalovaní ho stavajú do postavenia, kedy už nemá žiadnu možnosť obrany alebo iného vyslovenia nesúhlasu so zistenými skutočnosťami, čím mu bola odňatá možnosť konať vo veci. Vzhľadom na to, že právny systém SR je postavený na zásade prezumpcie neviny, považuje konanie žalovaných za nedostatočné a bez právneho základu. Takéto jednostranne pridelené práva nie sú v súlade so základnými zásadami právneho štátu, nakoľko dochádza k diskriminácii jednej zo strán vzťahu a k porušeniu zásady rovnosti subjektov pred zákonom, tým že mu bola odopretá možnosť brániť sa voči konaniu žalovaných. 5. Stavom nezrovnalosti je navyše len podozrenie z nezrovnalosti a na základe tohto zjavne nedostatočne zisteného skutkového stavu mu žalovaný ukladá povinnosť vrátiť finančné prostriedky. Má za to, že daná nezrovnalosť ešte nie je preukázaná, lebo podľa žalovaných existuje len podozrenie. Postup žalovaného tak vykazuje závažné pochybenie a bez zjavného a preukázaného právneho dôvodu ukladá sankciu v likvidačnej výške. Žalovaný neuviedol, v čom konkrétnom spočíva nezrovnalosť, len poukázal na porušenie Nariadenia Komisie (ES) č. 1828/2006 a Nariadenia Rady (ES) č. 1083/2006. Ak žalovaný tvrdí, že konaním žalobcu došlo k porušeniu § 9 ods. 4 zákona č. 25/2006 Z.z., potom poukazuje na podanú žalobu o preskúmanie protokolu o výsledku kontroly dodržiavania zákona č. 11156-7000/2014-OK/4 aj zápisnice o prerokovaní protokolu č. 11156-7000/2014-OK/8, v ktorých boli nesprávne identifikované pochybenia žalobcu. Zistenia Úradu pre verejné obstarávanie nemajú oporu v zákone č. 25/2006 Z.z., preto nie je možné vydať na ich základe ďalšie rozhodnutie, ktoré zasiahne do práv a povinností žalobcu takým spôsobom, ako je uvedené v Správe o zistenej nezrovnalosti a v žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov. Vychádzajúc z uvedeného v súčasnosti neexistuje právoplatné rozhodnutie správneho orgánu, na základe ktorého by bolo možné od neho vymáhať akékoľvek finančné prostriedky. 6. Žalovaný 2 nešpecifikoval konanie alebo nekonanie, ktorým malo dôjsť k vzniku nezrovnalosti. Oprávnenosť výdavkov počas celého procesu realizácie projektu kontroloval výlučne žalovaný 2, ktorý využíva vágnu štylizáciu ustanovenia všeobecných zmluvných podmienok na to, aby ho prinútil vrátiť prostriedky, ktoré mu boli poskytnuté v súlade so zákonom. 7. Poukázal na § 27a ods. 1 zákona č. 528/2008 Z.z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 528/2008 Z.z.). III. Vyjadrenie žalovaných 8. Žalovaný 1 navrhol konanie zastaviť. Podľa jeho názoru správy o zistenej nezrovnalosti nie je spôsobilým predmetom súdneho preskúmavania, pretože nejde o rozhodnutie vydané v správnom konaní, okrem toho vo veci nekonal ako správny orgán, ale ako zmluvná strana Zmluvy o NFP. Správa o zistenej nezrovnalosti nezakladá, nemení ani neruší oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb ani sa ich nedotýka. Správa o zistenej nezrovnalosti má informačný a evidenčný charakter, čo vyplýva aj z dôvodovej správy k zákonu č. 116/2011 Z.z., ktorým sa menil zákon č. 528/2008 Z.z. 9. Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov je samostatným dokumentom, ale nie je rozhodnutím; možno ju považovať za inštitút obdobný predžalobnej výzve. Oprávnenie požadovať vrátenie finančných prostriedkov vyplýva z čl. 10 VZP k zmluve o NFP. Až v prípade, že žalobca nevráti finančné prostriedky uvedené v žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov, žalovaný 1 alebo SORO podá podnet na príslušnú správu finančnej kontroly, ktorá môže začať správne konanie. Žalobca v tomto správnom konanú bude účastníkom oprávneným vyjadriť sa a navrhovať dôkazy. Zdôraznil, že správne konanie voči žalobcovi však možno začať až vtedy, keď žalobca nevráti požadované finančné prostriedky v určenej sume a lehote. 10. Právnu úpravu vrátenia finančných prostriedkov upravuje § 28 ods. 8 zákona č. 528/2008 Z.z. Z neho vyplýva nasledovný postup: (i) žalovaný zistil nezrovnalosť, vypracoval Správu o zistenej nezrovnalosti a vyzval žalobcu žiadosťou o vrátenie finančných prostriedkov na vrátenie NFP, (ii) ak žalobca nevráti NFP alebo neuzatvorí dohodu o splátkach alebo ak žalovaný nepostupuje podľa § 27a ods. 2 zákona č. 528/2008 Z.z., žalovaný oznámi porušenie finančnej disciplíny správe finančnej kontroly, (iii) správa finančnej kontroly začne správne konanie, ak zistí, že konanie žalobcu má znaky porušenia finančnej disciplíny; v správnom konaní bude zisťovať, či došlo alebo nedošlo k porušeniu finančnej disciplíny a rozhodne o uložení odvodu, penále alebo pokuty. 11. Správa o zistenej nezrovnalosti nie je ani exekučným titulom, pretože neexistuje právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, na základe ktorého by bol prijímateľ povinný vrátiť príspevok alebo jeho časť. 12. Žalovaný 2 sa k žalobe písomne nevyjadril. 13. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného 1 písomne nevyjadril. IV. Relevantné právne predpisy 14. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení zákona č. 88/2017 Z.z. (ďalej len SSP) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 15. Podľa § 2 ods. 1 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy ,nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 16. Podľa § 3 ods. 1 písm. b/, písm. c/ SSP na účely tohto zákona sa rozumie rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka (písm. b/), opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté (písm. c/). 17. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 18. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 19. Podľa § 7 písm. b/ SSP, správne súdy nepreskúmavajú správne akty orgánov verejnej správy, ktoré nemajú povahu rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby, najmä rozhodnutia a opatrenia organizačnej povahy a rozhodnutia a opatrenia upravujúce vnútorné pomery orgánu, ktorý ich vydal, ak tento zákon neustanovuje inak. 20. Podľa § 7 písm. e/ SSP, správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. 21. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). 22. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná. 23. Podľa § 14 ods. 18 zákona č. 528/2008 Z. z. rozhodnutia vydané v konaní podľa tejto časti zákona nie sú preskúmateľné súdom (podľa § 248 písm. d) OSP). 24. Podľa § 27a ods. 1 zákona č. 528/2008 Z. z., ak riadiaci orgán zistí porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, môže vyzvať prijímateľa na vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti na predmet zákazky. 25. Podľa § 27a ods. 3 písm. a/, b/ zákona č. 528/2008 Z. z., ak bolo na základe podnetu podľa odseku 2 zistené porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, riadiaci orgán rozhodne o vrátení jeden a pol násobku sumy uvedenej vo výzve podľa odseku 1, najviac však 100 % poskytnutého príspevku alebo jeho časti na predmet zákazky, ak a) bola právoplatným rozhodnutím uložená pokuta za porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, alebo b) bolo zistené porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania uvedené v protokole, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania a za ktoré sa neukladá pokuta podľa písmena a). 26. Podľa § 27a ods. 5 zákona č. 528/2008 Z. z. ak prijímateľ nevráti poskytnutý príspevok alebo jeho časť na základe výzvy podľa odseku 4, riadiaci orgán rozhodne o vrátení jeden a pol násobku sumy uvedenej vo výzve podľa odseku 4, najviac však 100 % poskytnutého príspevku alebo jeho časti na predmet zákazky. 27. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 28. Podľa § 491 ods. 2 SSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. V. Posúdenie veci správnym súdom 29. Žaloba bola podaná správnemu súdu za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (zákona č. 99/1963 Zb. v znení účinnom do 30.6.2016), ktorý v piatej časti upravoval súdne preskúmanie rozhodnutí orgánov verenej správy. Tento zákon bol s účinnosťou od 1.7.2016 nahradený Správnym súdnym poriadkom - SSP. Obidva zákony obdobne upravujú otázky vymedzenia rozsahu rozhodnutí správnych orgánov, ktoré podliehajú súdnemu preskúmaniu na návrh účastníka správneho konania. Správny súd primárne zisťoval, že sú splnené podmienky na konanie vo veci, medzi ktoré nepochybne patrí aj spôsobilý predmet prieskumu, t.j. rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ktoré zasahuje do práv, právom chránených povinností a povinností dotknutého subjektu alebo sa ich priamo dotýka. 30. V projekte nazvanom „Vzdelávanie zamestnancov spoločnosti Dopravný podnik Banská Bystrica, a.s.,“, kód ITMS 27110230308 bola v rámci opätovnej administratívnej kontroly postupov verejného obstarávania identifikovaná nezrovnalosť N21401522 s finančným dopadom v celkovej sume 54.606,50 €. Na základe Protokolu o výsledku kontroly dodržiavania zákona č. 25/2006 Z.z. č. 11156-7000/2014- OK/4 zo dňa 19.2.2015 Úrad pre verejné obstarávanie zistil porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, ktoré mohli mať alebo mali vplyv na výsledok verejného obstarávania. Vykonanou kontrolou postupu zadávania predmetnej zákazky bolo zistené konanie v rozpore s § 9 ods. 4 a § 99 ods. 1 zákona č. 25/2006 Z.z. Žalobcovi bola doručená Správa o zistenej nezrovnalosti a žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov daného projektu, ktoré sú predmetom súdneho prieskumu v predmetnej veci. 31. V správnom súdnictve je právo na prístup k správnemu súdu determinované princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo rušia oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje (§ 248 OSP, od 1.7.2016 § 7 SSP). 32. Podľa názoru správneho súdu administratívnu kontrolu postupu zadávania zákazky na poskytnutie služby po uzavretí zmluvy na predmet zákazky nemožno považovať za rozhodovací proces vo verejnej správe a výsledné materiály z vykonanej kontroly za rozhodnutia ovplyvňujúce práva, právom chránené záujmy a povinnosti účastníkov konania vydané v takomto konaní, keďže kontrolou sa len zisťuje súlad postupu kontrolovaného s ustanoveniami zákona č. 25/2006 Z.z. 33. Celé štádium výkonu dohľadových oprávnení žalovaného ako riadiaceho orgánu sa ukončuje v okamihu, kedy žalovanému ako riadiacemu orgánu je v dôsledku platobnej pasivity prijímateľa potvrdené tvrdené porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania prostredníctvom uloženia pokuty, resp. v osobitných situáciách len zachyteného v protokole. Až na uvedenom základe vzniká žalovanému rozhodovacia právomoc rozhodnúť o vrátení dvojnásobku sumy uvedenej v pôvodnej výzve, ktorá je však zákonom limitovaná 100% výškou poskytnutého príspevku alebo jeho časti na predmet zákazky. 34. Na úkony orgánu verejnej správy pri výkone dohľadových vrchnostenských oprávnení (kontrola, dohľad či dozor) a na ich hmotne zachytené výsledky (protokoly, záznamy či zápisnice) sa v správnom súdnictve nazerá najmä ako na individuálne správne úkony s charakterom predbežnej povahy, nie sú rozhodnutiami orgánu verejnej správy ani opatreniami, ktoré by v tomto štádiu konania zakladali, menili alebo rušili práva a povinnosti žalobcu, resp. sa dotýkali jeho práv, právom chránených záujmov a povinností (§ 3 ods. 1 písm. b/, písm. c/ SSP), a preto nepodliehajú súdnemu prieskumu. 35. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na najnovšiu judikatúru Najvyššieho súdu SR: R 57/2018 a aj skoršiu rozhodovaciu prax sp. zn. 5Sžf/26/2012 zo dňa 29.11.2012 a sp. zn. 4Sžf/56/2015 zo dňa 8.6.2016, v ktorých oboch Najvyšší súd SR dospel k záveru, že Správa o zistenej nezrovnalosti ako taká nepodlieha súdnemu prieskumu v správnom súdnictve, pretože sama o sebe nepredstavuje zásah do práva a právom chráneného záujmu kontrolovaného subjektu (žalobcu). Správu o zistenej nezrovnalosti je možné považovať len za výstup z kontroly, ktorý sa nemohol dotknúť právneho postavenia žalobcu a spôsobiť mu ujmu na jeho právach. V prípade, že správny orgán vydal napadnutý úradný list vo forme výzvy na vrátenie finančných prostriedkov poskytnutých podľa zákona č. 528/2008 Z.z., nemohol správny orgán zároveň uplatniť svoju rozhodovaciu právomoc, nakoľko tu absentuje donucovacia zložka výkonu verejnej moci. Ide totiž len o výzvu na dobrovoľné plnenie oznámenej (nie uloženej) povinnosti na základe zistených (iba tvrdených) skutočností. Preto súdnemu prieskumu v správnom súdnictve nepodlieha. 36. Takýto záver by v zmysle Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.6.2016 viedol k zastaveniu konania v zmysle § 250d ods. 3. Podľa Správneho súdneho poriadku účinného od 1.7.2016), ktorý sa vzťahuje aj na konanie začaté podľa piatej časti OSP v zmysle § 491 ods. 1 SSP, je neprípustnosť súdneho preskúmania žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia správneho orgánu dôvodom pre odmietnutie žaloby. Potom aplikácia SSP v predmetnej veci nemohla byť v neprospech žalobcu, nakoľko podľa predchádzajúcej právnej úpravy by napadnuté opatrenia žalovaného rovnako nemohli byť podrobené súdnemu prieskumu. 37. Je nesporné, že v Správe o zistenej nezrovnalosti absentuje právne vynútiteľný výrok o povinnosti vrátiť poskytnuté finančné prostriedky. Skutočnosť, že došlo k finančnému vyčísleniu nezrovnalosti a jeho popisu samo o sebe ešte nezakladá povinnosť žalobcu vrátiť finančné prostriedky. Správou ani Žiadosťou nebol žalobca definitívne zaviazaný k vráteniu finančných prostriedkov, ide len o písomnosť s informatívnym charakterom. Navyše, ku dňu podania žaloby nedošlo k vydaniu právoplatného rozhodnutia, ktorým by bol žalobca zaviazaný vrátiť finančné prostriedky. 38. Predmetnou Správou boli žalobcovi oznámené zistené nezrovnalosti v priebehu kontroly, tak ako to ustanovuje zákon č. 528/2008 Z. z. a preto ju možno považovať za podkladové rozhodnutie, majúce predbežnú povahu vzhľadom na zákonný postup vyplývajúci z § 27a zákona č. 528/2008 Z. z. Ohľadom preskúmania Žiadosti je nesporné, že touto písomnosťou žalovaný využil zákonnú možnosť vyplývajúcu z § 27a ods. 1 zákona č. 528/2008 Z. z., a keďže zistil porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania vyzval žalobcu ako prijímateľa na vrátenie časti poskytnutého príspevku na predmet zákazky. Nejedná sa o žiadne rozhodnutie vydané v rámci výkonu pôsobnosti žalovaného ako správneho orgánu a oblasti verejnej správy, ktoré by bolo možné podrobiť súdnemu prieskumu. 39. S ohľadom na uvedený záver sa správny súd nezaoberal námietkami žalobcu o nezákonnosti kontrolných zistení uvedených v Správe, pretože tieto je možné preskúmať až v prípadných neskorších štádiách procesu vyvodzovania dôsledkov zo zistených porušení zákona v postupe verejného obstarávateľa, ak boli, resp. budú na základe Správy vydané rozhodnutia s priamym dopadom na právne postavenie žalobcu. 40. Na základe vyššie uvedených skutočností správny súd konštatoval, že neboli naplnené všetky podmienky na preskúmanie napadnutých rozhodnutí, nakoľko žaloba smeruje proti aktu orgánu verejnej správy, ktorý nemohol mať v tomto štádiu konania za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu, pretože ide o podkladové rozhodnutia predbežnej povahy, a preto správny súd v súlade § 98 ods. 1 písm. g/ SSP v spojení s § 7 písm. b/ a písm. e/, § 97 SSP a žalobu odmietol ako neprípustnú. 41. Správny súd na záver dopĺňa, že rozsudkom sp. zn. 2S/148/2016 zo dňa 12.7.2017 preskúmal žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov ako spôsobilý predmet prieskumu, no zovšeobecnená najaktuálnejšia judikatúra Najvyššieho súdu SR, na ktorú už správny súd poukázal (R/57/2018), dospela k opačnému záveru, teda k záveru o nepreskúmavaní žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov. Správny súd preto postupoval podľa aktuálnej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR a žalobu odmietol ako neprípustnú. 42. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 170 písm. a/ SSP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá. 43. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4, § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jeden mesiac od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.