Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/120/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201517 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Peťovská PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1015201517.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Peťovskej PhD. a členiek senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Jeannette Hajdinovej, v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske zoskupenie VLK, občianske združenie, so sídlom Tulčík 310, právne zastúpený advokátkou JUDr. Ivetou Rajtákovou, so sídlom AK Štúrova 20, 042 83 Košice, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Nám. Ľ. Štúra 1, 812 35 Bratislava, za účasti: Tatry mountain resorts, a.s., so sídlom Demänovská Dolina 72, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 31 560 636, právne zastúpený advokátkou JUDr. Barborou Miškovou Kubošiovou, so sídlom Košická 2624/32, 058 01 Poprad, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 6025/2015-2.3 zo dňa 13.07.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalobcovi súd voči žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva. Pribratému účastníkovi konania súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie pred prvostupňovým a druhostupňovým správnym orgánom 1.Dňa 30.01.2015 bola na okresný úrad doručená žiadosť žiadateľa zo dňa 29.01.2015 o vydanie príslušných povolení podľa zákona o ochrane prírody v súvislosti s realizáciou stavby „Odjazdová záchranná trať Chopok - Juh (II) - úsek Zadné Dereše - Chopok, snehové zábrany, rozšírenie zasnežovania“. 2.Súčasťou žiadosti bolo vyjadrenie OÚŽP Brezno č. EIA A2013/0129 Tie (ev. č. 49/rôz/2013) zo dňa 28.06.2013 (fotokópia), rozhodnutie OUŽP Banská Bystrica č. 03/2013/2589-Ku zo dňa 27.08.2013 (fotokópia), rozhodnutie MŽP SR č. 8110/2013- 2.3 zo dňa 19.11.2013 (fotokópia) a rozhodnutie MŽP SR č. 6675/2013-2.2 zo dňa 09.09.2013 v znení rozhodnutia ministra životného prostredia Slovenskej republiky č. 8162/2013-1.10 (52/2013-rozkl.) zo dňa 22.11.2013 (fotokópie). 3.Priloženými rozhodnutiami OUŽP Banská Bystrica č. 03/2013/2589-Ku zo dňa 27.08.2013 a MŽP SR č. 8110/2013-2.3 zo dňa 19.11.2013 žiadateľ preukazoval skutočnosť, že na realizáciu predmetnej stavby mu bola v roku 2013 povolená výnimka zo zákazov ustanovených zákonom o ochrane prírody a vydaný súhlas na realizáciu stavby s platnosťou do 31.12.2014. Jedná sa o opakovanú žiadosť žiadateľa vzhľadom na to, že žiadateľ uvedenú stavbu nestihol dokončiť do konca roka 2014 (pôvodné rozhodnutie MŽP SR č. 6675/2013-2.2 zo dňa 09.09.2013 v znení rozhodnutia ministra životného prostredia Slovenskej republiky č. 8162/2013-1.10 (52/2013-rozkl.) zo dňa 22.11.2013, ktorým bola povolená výnimka z podmienok ochrany druhov s platnosťou do 31.12.2015). 4.K žiadosti žiadateľa si okresný úrad v súlade s § 65a ods. 2 písm. v) zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej aj „ZOPK“ alebo „zákon o ochrane prírody“ alebo „zákon“) vyžiadal stanovisko od Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky, Správy Národného parku Nízke Tatry (ďalej len „ŠOP SR, Správa NAPANT“) ako miestne príslušnej organizačnej zložky odbornej organizácie ochrany prírody a krajiny. 5.Správou NAPANT č. NAPANT/129/2015 zo dňa 09.04.2015 bol súhlas s povolením výnimiek a za dodržania podmienok uvedených v jej stanovisku daný. 6.Prvostupňový orgán listom č. OU-BB-OSZPl-2015/006675-Ku zo dňa 17.04.2015 oboznámil účastníkov konania so zhromaždenými podkladmi pre rozhodnutie k povoleniu výnimiek a vydaniu súhlasov v súvislosti s realizáciou stavby v zmysle žiadosti žiadateľa a zároveň stanovil 7-dňovú lehotu, v ktorej sa mohli účastníci konania, teda aj žalobca, vyjadriť k podkladom rozhodnutia. 7.Žalobca listom zo dňa 30.04.2015 doručil na okresný úrad dňa 04.05.2015 svoje nesúhlasné stanovisko vo veci. Uviedol, že lyžiarske stredisko, jeho prevádzka a s tým spojené ničenie biotopov je v priamom rozpore s požiadavkami ochrany prírody a krajiny a nie je preto dôvod na zachovanie predmetného územia ako súčasti Národného parku Nízke Tatry. 8.Okresný úrad vydal prvostupňové rozhodnutie č. OÚ-BB-OSZP1-2015/006675-Ku zo dňa 22.05.2015 a v súvislosti s realizáciou stavby „Odjazdová záchranná trať Chopok - Juh (II) - úsek Zadné Dereše - Chopok, snehové zábrany, rozšírenie zasnežovania“ podľa dokumentácie pre územné konania zhotovenej U.. Z. K., autorizovaným stavebným inžinierom A. I. 5, XXX XX I., na parcelách KN-C XXXX/ XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X v k. ú. G. P., povolil výnimku: ? zo zákazov ustanovených v § 14 ods. 1 písm. a) v znení § 13 ods. 1 písm. a) zákona č. 543/2002 ZOPK na vjazd a státie motorových vozidiel na pozemky mimo zastavaného územia obce, ? zo zákazov ustanovených v § 14 ods. 1 písm. c) zákona na pohyb osôb podieľajúcich sa na výstavbe mimo vyznačených turistických chodníkov, ? zo zákazov ustanovených v § 14 ods. 1 písm. f) zákona na používanie zariadení spôsobujúcich svetelné a zvukové efekty mimo uzavretých stavieb, ktorými sú na stavbe používané stroje a zariadenia, ? zo zákazov ustanovených v § 14 ods. 1 písm. j) zákona na vykonávanie banskej činnosti a činnosti vykonávanej banským spôsobom, a to trhacích prác malého rozsahu a vydal súhlas ? podľa § 6 ods. 2 zákona o ochrane prírody na poškodzovanie a ničenie biotopov európskeho významu All Alpínske travinno - bylinné porasty na silikátovom podklade (6150) na ploche 0,04 ha, čo je 0,0009% z výmery biotopu v Alpskom biogeografickom regióne na území Slovenskej republiky nachádzajúcom sa v priaznivom stave a Sk2 Silikátové skalné steny so štrbinovou vegetáciou (8220) na ploche 0,12 ha, čo je 0,004% z výmery biotopu v Alpskom biogeografickom regióne na území Slovenskej republiky nachádzajúcom sa v priaznivom stave, ? podľa § 14 ods. 2 písm. a) v znení § 13 ods. 2 písm. i) zákona na vybudovanie a následne vyznačenie modrej odjazdovej záchrannej lyžiarskej trate, ? podľa § 14 ods. 2 písm. d) zákona na používanie vrtuľníka v súvislosti s prepravou časti stavebného materiálu, ? podľa § 14 ods. 2 písm. f) zákona na vykonávanie technických geologických prác - trhacích prác malého rozsahu na rozrušenie skalného podložia. 9.Žalobca podal proti prvostupňovému rozhodnutiu v zákonom stanovenej lehote odvolanie. 10.Okresný úrad listom č. OU-BB-OSZPl-2015/006675-Ku zo dňa 12.06.2015 upovedomil účastníkov konania o podanom odvolaní žalobcu s možnosťou vyjadrenia sa k nemu v 7-dňovej lehote. 11.Žiadateľ sa k podanému odvolaniu vyjadril listom zo dňa 22.06.2015, v ktorom uviedol, že zotrváva na svojej žiadosti a súhlasí s podmienkami, ktoré mu boli stanovené v prvostupňovom rozhodnutí. 12.Žalovaný po preskúmaní predložených spisových materiálov spolu s prvostupňovým rozhodnutím a predloženým odvolaním majúc za to, že prvostupňové rozhodnutie je v súlade so Správnym poriadkom a zákonom o ochrane prírody rozhodnutím č. 6025/2015-2.3 zo dňa 13.7.2015 odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. Rozhodnutie bolo doručené Lesoochranárskemu zoskupeniu VLK dňa 15.06.2015. II. Žaloba 13.Žalobou včas doručenou súdu sa žalobca domáhal v čase podania žaloby postupom podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. preskúmania zákonnosti rozhodnutia sp.zn. 6025/2015-2.3 zo dňa 13.07.2015. 14.Žalobca považuje napadnuté rozhodnutie žalovaného a prvostupňové rozhodnutie za nezákonné, pretože toto vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p.), zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie je v rozpore s obsahom spisov (§ 250j ods. 2 písm. b/ O.s.p.), zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci (§ 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p.) a rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov (§ 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p.). 15.Žalobca tvrdí, že napadnutým rozhodnutím správnych orgánov boli porušené základné zásady správneho konania upravené v § 3 ods. 1 a 4 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“), tiež ust. § 32 ods. 1 a 2 ako aj ust. § 46 Správneho poriadku. 16.Tvrdí žalobca, že postupom správnych orgánov a nimi vydanými rozhodnutiami bolo porušené právo žalobcu domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva zakotveného v článku 46 ods. 1 Ústavy SR, ktorému zodpovedá povinnosť orgánov verejnej moci konať v súlade s článkom 2 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. 17.Žalobca pripomenul, že predmetom konania pred správnymi orgánmi bolo povolenie výnimky zo zákazov ustanovených v § 14 ods. 1 písm. a) v spojení s ust. § 13 ods. 1 písm. a) zákona o ochrane prírody a krajiny v súvislosti s realizáciou predmetnej stavby. 18.Žalobca nesúhlasil s vydaním žiadateľom žiadaných výnimiek a súhlasov, poukazujúc na to, že lyžiarske stredisko, jeho prevádzka a s tým spojené ničenie biotopov, je v priamom rozpore s požiadavkami ochrany prírody v národnom parku. A odkázal na námietky, ktoré uplatnil vo svojom odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu. 19.Žalobca tvrdí, že prvostupňový správny orgán v rozhodnutí, ktorým povolil žiadateľovi žiadané výnimky a súhlasy podľa ZOPK, v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol chronológiu konania a k námietkam vzneseným žalobcom sa vyjadril nedostatočne. 20.Pripomenul, že zmenu alebo zrušenie ochrany môže iniciovať orgán príslušný na jeho vyhlásenie, teda Vláda Slovenskej republiky, a „riešenie nie je v kompetencii Okresného úradu v sídle kraja“. 21.Podľa žalobcu prvostupňový správny orgán založil svoje rozhodnutie na zrozumiteľne vyjadrenom presvedčení o tom, že činnosť realizovaná žiadateľom, by sa mala uskutočniť a ak tomu bránia prekážky v podobe zákazov takejto činnosti na území národného parku s 3. stupňom územnej ochrany, je problém v zlom vymedzení územia národného parku, alebo v tom, že činnosti ako je tá realizovaná žiadateľom, zákon reguluje. Z tohto názoru celkom zjavne orgán ochrany prírody mal povinnosť odstrániť tieto nesprávne prekážky realizácie činností zamýšľaným žiadateľom. 22.Žalobca ale tvrdí, že sa jedná o celkom zjavne nesprávny právny názor, pri ktorom konajúci orgán nepovažoval za potrebné ani skúmať odôvodnenosť povolenia výnimiek a udelenia súhlasov z hľadiska záujmov ochrany prírody, ktorá je podľa ust. § 19 ods. 1 ZOPK nadradená nad ostatné činnosti. Tým porušil zásadu legality, resp. považoval nesprávne za jej dostatočné naplnenie to, že svoj názor o nesprávnosti zaradenia určitých území do národného parku, vyjadrí v povolení žiadaných výnimiek a súhlasov bez toho, aby ich konfrontoval so záujmami ochrany prírody, neberúc pritom do úvahy, že ochrana prírody a krajiny sa realizuje najmä obmedzovaním a usmerňovaním zásahov do prírody. 23.Neobstojí ani konštatovanie prvostupňového orgánu o tom, že predmetná činnosť bola realizovaná v dotknutej oblasti, ktorá sa na podobné aktivity využíva desiatky rokov a žiadateľ len pokračuje v modernizácii lyžiarskeho strediska, ktoré v národnom parku existovalo pred tým, než sa stal jeho prevádzkovateľom. 24.V tejto súvislosti dáva do pozornosti, že žiadateľ mieni realizovať predmetnú činnosť v rámci projektu „Obnovenie prepojenia Chopok sever a Chopok juh a dobudovanie lyžiarskeho strediska Jasná - Chopok sever a juh“. 25.Ide teda o rozširovanie už existujúceho strediska a neobstojí tvrdenie, že uvedené zariadenie bolo prevádzkované desiatky rokov, keďže žiadateľ mieni svojimi zásahmi do územia národného parku rozšíriť svoju činnosť aj na územie, kde doposiaľ rekreačné stredisko prevádzkované nebolo. Pritom je nepochybné, že žiadateľ v čase, keď sa stal prevádzkovateľom predmetného strediska, mal vedomosť o tom, že sa toto nachádza na území národného parku. 26.Žalobca tieto námietky, aj keď v stručnej podobe vzniesol v odvolaní, no žalovaný sa s nimi nevyrovnal. 27.Navyše, pokiaľ sa v prvostupňovom rozhodnutí uvádza, že biotop Alpínske travinno-bylinné porasty na silikátovom podklade sa nachádza na území Slovenskej republiky v priaznivom stave, táto časť jeho výroku nezodpovedá skutočnosti, resp. nie je jasné, z akých podkladov vychádza, keďže zo Správy predloženej Slovenskou republikou podľa čl. 17 Smernice o biotopoch, ktorú odkazuje aj Správa ŠOP SR, sa uvedený biotop nachádza v nepriaznivom neprimeranom stave. 28.Aj z uvedeného vyplýva, že zásadným nedostatkom oboch rozhodnutí správnych orgánov je, že žiadosť žiadateľa orgány neposudzovali z hľadiska záujmov ochrany prírody v národnom parku. 29.V tejto súvislosti žalobca dáva do pozornosti, že v stanovisku Správy NAPANTu zo dňa 09.04.2015 je výslovne uvedené, že navrhovaná činnosť predstavuje okrem zásahu do vyššie uvedených biotopov aj technickú bariéru, ktorá zaťažuje koridor hrebeňom prelietajúcej avifauny a spôsobuje i negatívny vizuálny efekt v krajine. Nemožno ale nájsť v napadnutých rozhodnutiach nič, čo by poukazovalo na to, akým spôsobom sa s touto skutočnosťou uvedené orgány vyrovnali. 30.Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca navrhol, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovaného sp.zn. 6025/2015-2.3 zo dňa 13.07.2015 a rozhodnutie Okresného úradu Banská Bystrica, odboru starostlivosti o životné prostredie sp.zn. OU-BB-OSZPl-2015/006675-Ku zo dňa 22.05.2015 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň, aby zaviazal žalovaného k povinnosti nahradiť žalobcovi všetky trovy konania. III. Vyjadrenie žalovaného k žalobe 31.Žalovaný s namietanými tvrdeniami žalobcu nesúhlasí. 32.Predovšetkým žalovaný zastáva názor, že rozhodnutie prvostupňového, ako aj druhostupňového správneho orgánu vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu a že prvostupňový správny orgán si za účelom náležitého zistenia skutkového stavu vyžiadal pre meritum veci podstatné stanovisko ŠOP SR, Správy NAPANT. 33.Zo stanoviska ŠOP SR, Správy NAPANT č. NAPANT/129/2015 zo dňa 09.04.2015 okrem iného vyplývajú skutočnosti, že navrhovaná činnosť je situovaná v Národnom parku Nízke Tatry, kde podľa ZOPK platí tretí stupeň územnej ochrany a že „Predmetná stavba priamo nezasahuje do chránených území európskej sústavy NATURA 2000. Navrhovaná činnosť je situovaná v časti národného parku vyhradeného v Návštevnom poriadku Národného parku Nízke Tatry a jeho ochranného pásma pre športové aktivity“. 34.Rovnako správa Národného parku Nízke Tatry v Banskej Bystrici sa vyjadrila vo svojom stanovisku NAPANT/564/013 zo dňa 27.05.2013 k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti „ Obnovenie prepojenia Chopok sever - Chopok juh a dobudovanie lyžiarskeho strediska Jasná - Chopok sever a strediska Chopok juh “, a na základe posúdenia zmeny činnosti z hľadiska záujmov ochrany prírody v dotknutej veci konštatovala zmeny a rozšírenie navrhovanej činnosti v porovnaní s existujúcou činnosťou. Vzhľadom na rozsah navrhovaných zmien ako aj skutočnosti, že navrhovaná činnosť je situovaná mimo území sústavy NATURA 2000 „je predpoklad, že nebude mať na tieto územia významný negatívny vplyv“. 35.Pritom odkázala i na skoršie stanovisko podané vo veci v prípade prvej žiadosti listom č. NAPANT/726/013 zo dňa 18.07.2013 a svojimi stanoviskami k vydaniu územného rozhodnutia predmetnej stavby a k vydaniu príslušných povolení predmetnej stavby vo svojich stanoviskách NAPANT/726/013 zo dňa 18.07.2013, pričom v záujme zmiernenia dopadov na životné prostredie odporučili investorovi a príslušným úradom štátnej správy životného prostredia akceptovať viaceré podmienky realizácie stavby. ŠOP SR, Správa NAPANT ďalej vo svojom stanovisku uviedla, že súhlasí s opätovným vydaním príslušných povolení potrebných na dokončenie stavby „Odjazdová záchranná trať Chopok - Juh (II) - úsek Zadné Dereše - Chopok, snehové zábrany, rozšírenie zasnežovania“ s časovým obmedzením do doby oznámenia ukončenia stavby, najdlhšie do doby spustenia stavby do trvalej prevádzky a zároveň stanovila podrobné podmienky v zmysle § 82 ods. 12 zákona o ochrane prírody na vykonávanie povolenej činnosti za účelom zabezpečenia ochrany prírody a krajiny do doby oznámenia ukončenia stavby, najdlhšie do doby spustenia stavby do trvalej prevádzky. 36.Nesúhlasí žalovaný ani s námietkou žaloby, že obe napadnuté rozhodnutia nepostačujúco povolenie navrhovanej stavebnej činnosti zdôvodnili. 37.Prvostupňový správny orgán správne a postačujúco v rozhodnutí uviedol, že pri udelení súhlasu vychádzal najmä zo stanoviska ŠOP SR, Správy NAPANT č. NAPANT/129/015 zo dňa 09.04.2015, v ktorom bol jednoznačne vyslovený záver, že vykonaním činnosti budú poškodené a zničené len biotopy európskeho významu A11 Alpínske travinno - bylinné porasty na silikátovom podklade (6150) na ploche 0,04 ha, čo je 0,0009% z výmery biotopu v Alpskom biogeografickom regióne na území Slovenskej republiky nachádzajúcom sa v priaznivom stave a Sk2 Silikátové skalné steny so štrbinovou vegetáciou (8220) na ploche 0,12 ha, čo je 0,004% z výmery biotopu v Alpskom biogeografickom regióne na území Slovenskej republiky nachádzajúcom sa v priaznivom stave. Do ostatných biotopov uvedených v žiadosti žiadateľa sa už nebude zasahovať, preto rozhodovanie o súhlase podľa § 6 ods. 2 zákona o ochrane prírody vo vzťahu k ostatným biotopom uvedeným v žiadosti žiadateľa je bezpredmetné a nie je predmetom tohto konania. 38.Vytýka žalovaný, že žalobca nijakým spôsobom nereflektoval na tú časť prvostupňového rozhodnutia (strana 6 prvostupňového rozhodnutia), v ktorej okresný úrad poukázal na záverečné stanovisko č. 1712/2011-3.4/pl zo dňa 06.05.2011, ktoré je výsledkom procesu posudzovania činnosti „Obnovenie prepojenia Chopok sever - Chopok juh a dobudovanie lyžiarskeho strediska Jasná - Chopok sever a strediska Chopok juh“. Prvostupňový správny orgán konštatoval, že navrhované riešenie rešpektuje odporučenia záverečného stanoviska. 39.Zároveň žalovaný pripomenul, že žalobca nevyužil možnosť v zmysle § 26 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a nezapojil sa do uvedeného procesu posudzovania, ktorý sa začal v roku 2010, t. j. v čase, keď sa celý zámer žiadateľa ešte len hodnotil z hľadiska jeho vplyvov na životné prostredie a bolo možné do neho zasiahnuť (upraviť, prípadne zastaviť). V záverečnom stanovisku sa konštatuje, že navrhovaná činnosť bude realizovaná v území pozmenenom ľudskou činnosťou. Z činností, ktoré sú v treťom stupni ochrany zakázané, požaduje žiadateľ udeliť súhlas iba na činnosti súvisiace s vjazdom motorových vozidiel, ktoré budú vykonávať stavbu a pohybom osôb zabezpečujúcich výstavbu. Pritom ide o činnosti dočasné. Navyše činnosť sa bude realizovať v časti národného parku, ktorá sa na podobné aktivity využíva desiatky rokov. Žiadateľ pokračuje v modernizácii lyžiarskeho strediska, ktoré v národnom parku existovalo pred tým ako sa stal jeho prevádzkovateľom. Podľa vyhlášky Krajského úradu životného prostredia v Žiline č. 9/2004 zo dňa 04.10.2004 o návštevnom poriadku Národného parku Nízke Tatry a jeho ochranného pásma je stavba navrhovaná v území vyhradenom pre zjazdové lyžovanie. Navrhovaná stavba skvalitňuje vybavenosť územia národného parku vyhradeného na športové využívanie. 40.Žalobca evidentne zámerne nevzal do úvahy ani vyjadrenie Obvodného úradu životného prostredia Brezno, úsek štátnej správy posudzovania vplyvov na ZP č. EIA A 2013/01290 Tie (ev. č. 49/rôz/2013) zo dňa 28.06.2013 podľa § 18 ods. 6 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov - Oznámenie o zmene navrhovanej činnosti „Obnova prepojenia Chopok sever - Chopok juh a dobudovanie lyžiarskeho strediska Jasná - Chopok sever a strediska Chopok juh“, z ktorého tiež okresný úrad vychádzal v tomto konaní. Ako je vo vyjadrení konštatované „Trať bude na rozdiel od pôvodného návrhu plniť len jednu funkciu - bude sa využívať ako lyžiarska trať počas zimnej sezóny. Časť tejto trasy sa už v súčasnosti počas zimnej sezóny využíva ako lyžiarska cesta č. 54 Chopok - Zadné Dereše. Ďalším pozitívom, najmä z hľadiska bezpečnosti, je vedenie trasy terénom s menším sklonom. Okrem uvedeného navrhovaná zmena obchádza najväčšiu kolóniu svišťov a je trasovaná vo väčšej vzdialenosti od materských nôr v porovnaní s pôvodným návrhom. Odjazdová trať bude prírodného povrchu, vyložená kameňmi z výkopov. “ 41.Záverom Obvodný úrad životného prostredia Brezno, úsek štátnej správy posudzovania vplyvov konštatoval, že zmena navrhovanej činnosti nebude mať podstatný priaznivý vplyv na životné prostredie, a preto nie je predmetom zisťovacieho konania v zmysle § 18 ods. 5 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Obvodný úrad životného prostredia Brezno, úsek štátnej správy posudzovania vplyvov pritom vzal do úvahy aj stanovisko ŠOP SR č. ŠOP SR/1792/2013, ŠOP SR, Správy NAPANT č. NAPANT/564/2013 a odborné stanovisko Obvodného úradu životného prostredia Banská Bystrica, Odbor ochrany prírody, vybraných zložiek životného prostredia a odvolacích konaní kraja č. 03/2013/1884-Ku. Taktiež Obvodný úrad životného prostredia Brezno, úsek štátnej správy posudzovania vplyvov konštatoval, že navrhovaná zmena činnosti je situovaná mimo územia sústavy NÁTURA 2000, v bezprostrednej blízkosti chráneného vtáčieho územia Nízke Tatry (CHVÚ 018) a Územia európskeho významu Ďumbierske Tatry (SKUEV 0302) na úz.enií Národného parku Nízke Tatry, v území s tretím stupňom ochrany a v existujúcom lyžiarskom stredisku. 42.Vo vzťahu k žalobcovej námietke, že pokiaľ sa v prvostupňovom rozhodnutí uvádza, že biotop Alpínske travinno - bylinné porasty na silikátovom podklade sa nachádza na území Slovenskej republiky v priaznivom stave, táto časť jeho výroku nezodpovedá skutočnosti, resp. nie je jasné z akých podkladov vychádza, keďže zo správy predloženej Slovenskou republikou podľa čl. 17 Smernice o biotopoch, na ktorú odkazuje aj Správa ŠOP SR, sa uvedený biotop nachádza v nepriaznivom, neprimeranom stave. Zároveň poukázal, že táto námietka žalobcu nebola predmetom odvolania LZ VLK, preto sa MŽP SR s ňou v rámci odvolacieho konania osobitne nezaoberalo. V tejto súvislosti dal žalovaný do pozornosti stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 31/2002 ZSP, podľa ktorého predmetom súdneho prieskumu môžu byť len tie námietky vznesené v žalobe, ktoré už boli uplatnené v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, a s ktorými sa musel žalovaný ako odvolací orgán vysporiadať vo svojom druhostupňovom rozhodnutí napadnutým žalobou. Inak by potom preskúmavacie súdne konanie nahrádzalo inštitút odvolacieho konania ako nevyhnutného predpokladu pre podanie žaloby na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného súdom podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. 43.Aj napriek vyššie uvedenému ŠOP SR, Správa NAPANT vo svojom odbornom stanovisku č. NAPANT/129/015 zo dňa 09.04.2015 spracovala tabuľku s názvom „Percentuálny záber biotopov pre realizáciu navrhovanej činnosti“ pre určenie relatívnej plochy biotopu európskeho významu k výmere toho istého biotopu v rámci príslušného biogeografického regiónu na území Slovenskej republiky. V súvislosti s vypracovaním tejto tabuľky bol použitý podklad „Výmera biotopov európskeho významu podľa reportingu ich stavu v zmysle čl. 17 smernice o biotopoch (perióda 2007 - 2012)“, ktorý je uverejnený na webovej stránke http://www.sopsr.sk/natura/indexl.php?p=15&lang=sk, na ktorú je v odbornom stanovisku ŠOP SR, Správy NAPANT uvedený odkaz. Uvedený podklad je na príslušnej webovej stránke uvedený pod označením „Výmera biotopov na Slovensku podľa biogeografických regiónov [rar]“ a neobsahuje údaj o stave biotopov. 44.K hodnoteniu stavu dotknutých biotopov, žalovaný upozornil na skutočnosť, že typy biotopov podľa prílohy č. 1 smernice o biotopoch, pre ktoré sa spracúva správa podľa čl. 17 smernice o biotopoch, na ktorú poukázal žalobca, nie sú zhodné s typmi biotopov, ktoré ustanovuje vyhláška MŽP SR č. 24/2003 Z.z., ktorou sa vykonáva ZOPK v prílohe č. 1 a ktoré sa uvádzajú v odbornom stanovisku ŠOP SR, Správy NAPANT, resp. v prvostupňovom rozhodnutí ako dotknuté biotopy európskeho významu (All Alpínske travinno - bylinné porasty na silikátovom podklade a Sk2 Silikátové skalné steny so štrbinovou vegetáciou). Typy biotopov podľa prílohy č. 1 smernice o biotopoch vrátane biotopu Kremičité alpské a boreálne lúky s kódom Natura 6150, ktorý podľa správy podľa čl. 17 smernice o biotopoch nie je na území Slovenskej republiky v priaznivom stave, sú v klasifikačnom systéme Slovenskej republiky rozdelené do viacerých podtypov, pričom tieto podtypy majú priradený rovnaký kód Natura (viď príloha č. 1 vyhláška MŽP SR č. 24/2003 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z.z.) Preto údaje o stave biotopov uvedené v správe podľa čl. 17 smernice o biotopoch, na ktorú poukazuje žalobca, síce možno považovať za relevantné vo vzťahu k typom biotopov uvedeným v prílohe č. 1 smernice o biotopoch, nemožno ich však automaticky vztiahnuť na všetky typy biotopov uvedených v prílohe č. 1 vyhlášky MŽP SR č. 24/2003 Z.z. ktorou sa vykonáva ZOPK tak, ako to urobil žalobca. 45.Vychádzajúc zo zistení žalovaného, tento sa v odvolacom konaní stotožnil so závermi uvedenými v prvostupňovom rozhodnutí. Správne postupoval žalovaný vychádzajúc z právneho názoru plynúceho z ustálenej judikatúry správneho súdnictva, že prvostupňové aj druhostupňové správne konanie tvoria jeden celok (pozri napr. rozsudok NS SR sp. zn. 2SŽ-O-KS 126/2006, Rs 46/2007 ZSP č. 2/2007, str. 13), z čoho vyplýva, že druhostupňový správny orgán, pokiaľ má za preukázané, že neexistujú rozpory v dôkazoch, tak ako je tomu v tomto prípade, sa môže stotožniť a poukázať na obsah prvostupňového správneho rozhodnutia. 46.Na podklade uvedeného žalovaný uviedol, že prvostupňové ako aj druhostupňové správne rozhodnutia vychádzajú z dostatočne zisteného skutkového stavu. 47.Zákon o ochrane prírody a krajiny umožňuje v odôvodnených prípadoch povoliť výnimky zo zákazov v ňom ustanovených. Odôvodnenosť zákon ponecháva na správnej úvahe príslušného orgánu ochrany prírody a krajiny. V danom prípade odôvodnenosť povolenia výnimky správny orgán oprel predovšetkým o stanovisko SOP SR, Správy NAPANT, ako aj o výsledky procesu posudzovania podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ako aj o vyjadrenie Obvodného úradu životného prostredia Brezno, úsek štátnej správy posudzovania vplyvov na ZP č. EIA A 2013/01290 Tie (ev. č. 49/rôz/2013) zo dňa 28.06.2013. Zároveň prvostupňový správny orgán určil v zmysle § 82 ods. 12 zákona o ochrane prírody prísne podmienky na realizáciu navrhovanej činnosti v záujme zabezpečenia ochrany prírody a krajiny. Nemožno ani opomenúť fakt, že navrhovaná činnosť nezasiahne do územia NATURA 2000, chráneného vtáčieho územia Nízke Tatry (CHVÚ 018) ani územia európskeho významu Ďumbierske Tatry (SKUEV 0302) a že nebude mať na dotknuté územia významný negatívny vplyv (stanovisko SOP SR, Správy NAPANT č. NAPANT/129/015 zo dňa 09.04.2015). 48.Na základe uvedeného, má žalovaný za to, že postup, vrátane rozhodnutí orgánov oboch stupňov, je v súlade s ustanoveniami Správneho poriadku a zákona o ochrane prírody a tieto vyplývajú z dostatočne zisteného skutkového stavu. 49.Správne orgány oboch stupňov teda konali výlučne v súlade s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, na základe Ústavy SR, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. 50.Na základe uvedených skutočností má žalovaný za to, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je vecne správne, vydané v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, nakoľko obsahuje všetky zákonom ustanovené náležitosti a vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci. V priebehu správneho konania bol spoľahlivo zistený skutkový stav veci bez akýchkoľvek pochybností a postupom MŽP SR nedošlo k porušeniu práv žiadneho účastníka konania. 51.Vzhľadom na uvedené žalovaný zastáva názor, že prvostupňové rozhodnutie a druhostupňové rozhodnutie sú v súlade s aplikovanými hmotnými a procesnými právnymi predpismi. Preto navrhol, aby súd v zmysle § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu v celom rozsahu zamietol. IV. Doplňujúce vyjadrenie žalovaného zo dňa 15.11.2016 52.V doplňujúcom vyjadrení žalovaný súdu oznámil, že vykonávanie povolenej činnosti v danej veci v zmysle žalobou napadnutých rozhodnutí bolo vydané s časovým obmedzením do doby oznámenia ukončenia stavby, najdlhšie do doby spustenia stavby do trvalej prevádzky. V predmetnej veci je preto potrebné prihliadať na stav rozhodnutí vydaných v rámci stavebného konania. Podľa telefonicky poskytnutých informácií príslušných povoľujúcich orgánov bolo vydané územné rozhodnutie č. 427/2013 zo dna 16.09.2013 - Obec Horná Lehota, v zmysle ktorého objekt SO-01 OZT II. bol povolený v zmysle § 39b ods.4 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, ktorým bolo upustené od samostatného povolenia terénnych úprav (bod 3 podmienok rozhodnutia) a zemné prace/ terénna úprava nepodliehali kolaudácii (bod 7 podmienok rozhodnutia). 53.Zemné práce sú v súčasnosti už zrealizované. Pre objekty SO-02 a SO-03 boli v roku 2016 vydané stavebné povolenia, na základe ktorých bola časť úsekov zrealizovaná. Z objektu SO-03 bola zrealizovaná časť v dĺžke 720 m, ku ktorému prebehlo kolaudačné konanie v súbehu s ďalším objektom rozšírenia zasnežovania - predpoklad pre vydanie kolaudačného rozhodnutia je 47. týždeň kalendárneho roka. Z objektu SO-02 bola v roku 2016 realizovaná tiež len časť, ktorá bude predmetom čiastkovej kolaudácie. 54.Z vyššie uvedeného vyplýva, že projekt je čiastočne realizovaný. V. Vyjadrenie pribratého účastníka v konaní 55.Žalobou sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo 6025/2015-2.3 zo dňa 13.07.2015, ktorým žalovaný odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu Okresného úradu Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie, č. OLÍ-BB_OSZPl-2015/006675-Ku zo dňa 22.05.2015 o povolení výnimiek zo zákazov tam upravených zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil, pretože podľa názoru žalobcu druhostupňové aj prvostupňové rozhodnutie vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu žalovaným, ako aj prvostupňovým orgánom, je nedostačujúce na posúdenie veci, druhostupňové aj prvostupňové rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, a preto, že skutkový stav, z ktorého druhostupňové aj prvostupňové rozhodnutie vychádzalo, je v rozpore s obsahom spisov. Žalobca však žiadnym spôsobom nešpecifikuje, v čom má spočívať nezákonnosť druhostupňového i prvostupňového rozhodnutia, a nekonkretizuje žiaden z ním uvádzaných dôvodov nezákonnosti druhostupňového i prvostupňového rozhodnutia. Žalobca len všeobecne uvádza, že s vydaním žiadaných výnimiek a súhlasov nesúhlasil, lebo má za to, že lyžiarske stredisko, jeho prevádzka a s tým spojené ničenie biotopov je v priamom rozpore s požiadavkami ochrany prírody v národnom parku. 56.Účastník správneho konania považuje žalobu žalobcu za nedôvodnú a druhostupňové rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie, za zákonné a vecne i právne správne. Postup žalovaného i prvostupňového orgánu v danej veci bol zákonný, druhostupňové i prvostupňové rozhodnutia boli a sú vydané v súlade so zákonom, a preto námietky a žaloba žalobcu neodôvodňujú zrušenie druhostupňového ani prvostupňového rozhodnutia. 57.Účastník má za to, že pri vydávaní druhostupňového rozhodnutia, ktorým žalovaný odvolanie žalobcu zamietol, a prvostupňové rozhodnutie ako vecne a právne správne potvrdil, ako aj pri rozhodovaní prvostupňového orgánu bolo o výnimke zo zákazov a udelení súhlasu rozhodované v súlade so zákonom o ochrane prírody, čo je zrejmé aj z podmienok na realizáciu navrhovanej činnosti účastníkom konania, a povolenie výnimky resp. vydanie súhlasu pre účastníkom správneho konania navrhovanú činnosť je odôvodnené. Súčasťou druhostupňového i prvostupňového rozhodnutia sú podmienky týkajúce sa predchádzania rušivých vplyvov na chránené druhy, ako aj uloženie opatrení a povinností, ktoré je účastník správneho konania ako žiadateľ povinný vykonať za účelom zabezpečenia záujmov ochrany prírody a krajiny, keď prvostupňový orgán i žalovaný v súlade s ustanovením § 82 ods. 12 ZOPK podrobne stanovili podmienky vykonávania činnosti zabezpečujúce ochranu prírody a krajiny tak pri realizácii investičného zámeru, ako aj po jeho realizácii. 58.Účastník správneho konania má zároveň za to, že tak žalovaný, ako aj prvostupňový orgán, postupovali v správnom konaní správne a zákonne, v súlade s hmotnoprávnymi i procesnoprávnymi normami vzťahujúcimi sa k danej veci obsiahnutými v ZOPK, ako aj v Správnom poriadku, keď po vykonaní dokazovania prvostupňový orgán povolil výnimku zo zákazov a udelil súhlas v zmysle príslušných ustanovení ZOPK, a keď žalovaný druhostupňovým rozhodnutím prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Prvostupňový orgán i žalovaný v konaní postupovali v súlade s § 3 a § 4 Správneho poriadku, v zmysle § 32 ods. 1 Správneho poriadku presne a úplne zistili skutočný stav veci a na tento účel si obstarali podklady nevyhnutné a potrebné pre rozhodnutie, vykonali dokazovanie za účelom zistenia skutočného stavu, na základe takto vykonaného konania dostatočne a správne zistili skutočný stav, ktorý dôsledne vyhodnotili v zmysle § 34 ods. 4 a 5 Správneho poriadku, a to podľa svojej úvahy každý dôkaz jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti, a na tomto podklade celú vec správne vecne a právne posúdili, pričom výsledky celého zákonného postupu obsiahli do prvostupňového i druhostupňového rozhodnutia, ktoré podľa názoru účastníka konania spĺňajú všetky náležitosti kladené na rozhodnutie orgánu verejnej správy v zmysle § 47 Správneho poriadku, keď tak druhostupňové rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie obsahujú výrok, odôvodnenie i poučenie o opravnom prostriedku. Z týchto hľadísk je potom absolútne možné považovať druhostupňové i prvostupňové rozhodnutie za zákonné a preskúmateľné, a teda v žiadnom prípade nepostihnuté žalobcom vytýkanými vadami v zmysle Občianskeho súdneho poriadku - teraz Správny súdny poriadok. Odôvodnenie tak druhostupňového, ako aj prvostupňového rozhodnutia spĺňa zákonné požiadavky kladené na rozhodnutia vydané v správnom konaní ustanovením § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Odôvodnenie tak druhostupňového, ako aj prvostupňového rozhodnutia obsahuje jasné, presvedčivé a vyčerpávajúce odôvodnenie toho, na základe akých skutočností dospeli tak žalovaný, ako aj prvostupňový orgán k záveru, že sú splnené podmienky na udelenie výnimky zo zákazov a súhlasu v zmysle zákona o ochrane prírody a krajiny, a že udelenie výnimky a súhlasu nebude mať negatívny vplyv na životné prostredie ani na práva a právom chránené záujmy, keďže v druhostupňovom i prvostupňovom rozhodnutí sú jednoznačne stanovené podmienky vykonávania a vykonania jednotlivých povolených činností zabezpečujúce ochranu prírody a krajiny v zmysle príslušných právnych predpisov. Žalovaný i prvostupňový orgán sa v odôvodnení druhostupňového i prvostupňového rozhodnutia podrobne, náležíte a presne vysporiadali so všetkými žalobcom prednesenými námietkami. Z tohto pohľadu je potom nevyhnutné druhostupňové i prvostupňové rozhodnutie považovať za rozhodnutia zákonné a preskúmateľné a ich odôvodnenia za presvedčivé. Keďže žalovaný, ani prvostupňový orgán, sa pri výklade a aplikácii všeobecne záväzných právnych predpisov neodchýlili od ich znenia a nepopreli účel a význam právnych noriem, nie je v žiadnom prípade možné považovať rozhodnutia za svojvoľné a zjavne neodôvodnené. Podstatou odôvodnenia správneho rozhodnutia nie je dať podrobnú odpoveď na každý argument. Odôvodnenie rozhodnutia musí obsahovať odpoveď len na tie právne a skutkové otázky, ktoré boli predmetom konania a ich zodpovedanie bolo a je pre výsledok konania určujúce. Obsah odôvodnenia je pritom vždy určovaný individuálnymi okolnosťami konkrétneho prípadu. Podľa názoru účastníka správneho konania druhostupňové i prvostupňové rozhodnutie spĺňajú všetky zákonom predpísané náležitosti tak z pohľadu ich vecného i formálneho obsahu, vrátane jeho odôvodnenia a požiadavky ich preskúmateľnosti. Žalobcovi boli podklady prvostupňového rozhodnutia riadne doručené, mal možnosť vyjadriť sa k nim, vzniesť námietky, možnosť nahliadnuť do spisu obsahujúceho podkladové materiály, podať proti prvostupňovému rozhodnutiu opravný prostriedok. Tak prvostupňový orgán, ako aj žalovaný (t.j. správne orgánu oboch stupňov) sa s námietkami žalobcu dôkladne zaoberali a v rozhodnutiach sa s nimi náležite vysporiadali. 59.Obsah práva na súdnu a inú právnu ochranu nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na súdnu a inú právnu ochranu nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd alebo správny orgán stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 252/04). 60.Poukazuje ďalej účastník konania na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 97/97, podľa ktorého „do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. I Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. I Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia nim navrhnutých dôkazov súdom alebo správnym orgánom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov“. 61.V tejto súvislosti účastník správneho konania poukázal na to, že ako prevádzkovateľ pokračuje v prevádzkovaní lyžiarskeho strediska Nízke Tatry - Jasná, ktorého história sa datuje od konca 19. storočia. Prvá chata bola postavená v roku 1938 pri Vrbickom plese (súčasný vedľajší objekt pri Mikulášskej chate). Chata s prvou ubytovacou kapacitou v doline vytvorila podmienky pre vznik veľkej histórie pretekárskeho lyžovania v doline. Od 26.03.1939 sa každoročne organizovala Veľká cena Demänovských jaskýň (VCDJ). Cieľovým priestorom a centrom lyžiarskeho diania bol areál chaty pri Vrbickom plese. V roku 1946 bola po 2. svetovej vojne obnovená tradícia pretekov VCDJ, a to ich 7. ročníkom, a začala aj výstavba sedačkovej lanovej dráhy na Chopok. Prvý úsek lanovej dráhy bol uvedený do prevádzky v roku 1949. Spolu s výstavbou lanovej dráhy boli upravené dve zjazdové trate - prvá cez Priehybu nazvaná „Pretekárska“, druhá cez Vrbickú muldu nazvaná „Spravodlivá“, ktoré mali dojazdy v Kvasničníku (dnešná Jasná) pri údolnej stanici lanovej dráhy. Objekty staveniskového zariadenia stavby lanovej dráhy, ktoré sú tu aj v súčasnosti, sa stali vybavenosťou Horskej služby Jasná, poštového úradu a občerstvenia Koliesko. V roku 1949 severná oblasť Chopku s Kvasničníkom bola vyhlásená za vysokohorské a rekreačné stredisko s názvom Osada Jasná. Od roku 1956 sa začalo pretekársky lyžovať cez Priehybu na Záhradky chrbtom Vyšného Priečneho. V roku 1962 bol sprevádzkovaný ďalší pretekársky svah slalomu v Nižnom Priečnom nad Záhradkami. V roku 1963 bola realizovaná stavba Domu Horskej služby Jasná. V roku 1964 bola celá Demänovská Dolina vyhlásená za obec Demänovská Dolina. Vznikla z častí katastrálnych území obcí Bodice, Demänová, Pavčina Lehota a Vrbica. Chata CSM - teraz Bjomsonova chata - a chata Tri domky boli ďalšou realizovanou ubytovacou a stravovacou vybavenosťou v doline v rokoch 1964-65. V ďalšom vývojovom období histórie strediska boli realizované ďalšie zotavovne a hotely v doline. Územie využívané na cestový ruch, turistiku a lyžovanie sa v roku 1978 stalo súčasťou Národného parku Nízke Tatry. Národný park Nízke Tatry bol zriadený Nariadením vlády Slovenskej socialistickej republiky č. 119/1978 Zb. zo dňa 14.6.1978 (ďalej len „Nariadenie“), ktoré účastník konania priložil ako prílohu č. 1 tohto vyjadrenia. 62.Rozloha Národného parku Nízke Tatry pri jeho vyhlásení bola 205 085 ha. Vlastné územie predstavovalo plochu 81 095 ha a ochranné písmo plochu 123 990 ha. Vyhlásením územia, kde sa nachádzalo lyžiarske stredisko, za národný park nebola športová a rekreačná činnosť v území utlmená a ďalej pokračovala aj výstavba nových športových zariadení (lanoviek a vlekov). Sedačková lanová dráha Von Roll zo severnej strany Chopku a dvojmiestna sedačková lanová dráha typu VR 101 (tiež v licencii Von Roll) z južnej strany Chopku boli v prevádzke až do roku 1997/1998. Prepojenie strediska Chopok sever a Chopok juh bolo po „dožití“ sedačkových lanových dráh od roku 2007 prepojené vlekmi. V súčasnosti sa jedná o jedno stredisko JASNÁ NÍZKE TATRY, ktoré je najväčším strediskom na Slovensku s najlepšími prírodnými predpokladmi na lyžovanie, snowboarding a ďalšie zimné aktivity. V ďalšom popísal účastník konania stredisko tvoriace JASNÁ NÍZKE TATRY. 63.V roku 1978 po prehodnotení stavu územia, najmä vzhľadom na nové majetkovoprávne vzťahy (navrátenie pozemkov pôvodným vlastníkom), bol vypracovaný návrh úprav hraníc národného parku. Nariadením vlády č. 182/1997 Z.z. o národnom parku Nízke Tatry boli vyhlásené nové hranice parku. Národný park bol zmenšený. Plocha vlastného územia na plochu 72 842 ha a plocha ochranného pásma na plochu 110 162 ha. Lyžiarske stredisko Jasná bolo opäť zahrnuté do vlastného územia parku. 64.V roku 2002 bol zákon č. 287/1994 Zb. o ochrane prírody a krajiny zrušený zákonom o ochrane prírody a krajiny, v zmysle ktorého je národný park rozsiahlejšie územie, spravidla s výmerou nad I 000 ha, prevažne s ekosystémami podstatne nezmenenými ľudskou činnosťou alebo v jedinečnej a prirodzenej krajinnej štruktúre, tvoriace nadregionálne biocentrá a najvýznamnejšie prírodné dedičstvo, v ktorom je ochrana prírody nadradená nad ostatné činnosti (§ 19 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny). 65.Teda stredisko cestovného ruchu, ktorého súčasťou je aj lyžiarske stredisko Nízke Tatry Jasná, existovalo na území dnešného národného parku už pri jeho vyhlasovaní v roku 1978 a jeho existencia nebola prekážkou ani pri vyhlasovaní Národného parku Nízke Tatry v nových hraniciach v roku 1997. Samotná dikcia § 19 ods. I zákona o ochrane prírody a krajiny nevylučuje z územia národného parku ľudskú činnosť, hovorí, že ide o územie prevažne s ekosystémami podstatne nezmenenými ľudskou činnosťou. Pri ploche vlastného územia národného parku 72 842 ha je existencia územia dotknutého ľudskou činnosťou pochopiteľná. Na území národného parku sa nachádzajú hospodárske lesy, ktoré v žiadnom prípade nemožno radiť medzi územia nezmenené ľudskou činnosťou. Do pozornosti dáva účastník konania text uvedený na stránke Správy Národného parku http://www.napant.sk/inchu/ mchu.htm, kde je uvedené: „Na území NAPANT (skratka pre Národný park Nízke Tatry) sa nachádza aj v súčasnosti množstvo zachovalých, antropickou činnosťou nedotknutých alebo len málo pozmenených lokalít. Najzachovalejšie časti prírodných ekosystémov na území národného parku sú vyhlásené za maloplóšné chránené územia rôznych kategórii. Ich vyhlásením za maloplošné chránené územie je týmto lokalitám, vzhľadom na jestvujúcu legislatívu v štátnej ochrane prírody poskytnutá najvyššia ochrana“. Najvyššou ochranou sa rozumie štvrtý (§ 15 zákona o ochrane prírody a krajiny) a piaty (§ 16 zákona o ochrane prírody a krajiny) stupeň ochrany. Účastník správneho konania aktivity, ktoré boli povolené druhostupňovým i prvostupňovým rozhodnutím, nerealizuje v najzachovalejších a najviac chránených častiach prírodných ekosystémov - maloplošných chránených územiach, keďže povolená výnimka zo zákazov ustanovených v 14 ods. 1 písm. a) v znení § 13 ods. 1 písm. a) § 14 ods. 1 písm. c), f) aj) zákona o ochrane prírody a krajiny a vydaný súhlas podľa § 6 ods. 2, § 14 ods. 2 písm. a) v znení § 13 ods. 2 písm. i) a § 14 ods. 2 písm. d) a f) zákona o ochrane prírody a krajiny, sa vzťahuje výlučne na územia s tretím stupňom ochrany. 66.Účastník správneho konania v súlade s postupom regulovaným všeobecne záväznými právnymi predpismi platnými a účinnými na území Slovenskej republiky vypracoval v júni 2010 zámer ďalšieho rozvoja strediska po názvom „Obnovenie prepojenia Chopok sever - Chopok juh a dobudovanie lyžiarskeho strediska Jasná - Chopok sever a strediska Chopok juh“ a predložil ho v súlade s vtedy platným zákonom č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 24/2006 Z.z.“) Ministerstvu životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len „MZP SR“ ) ako podnet na zahájenie procesu posudzovania vplyvov účastníkom správneho konania navrhovaných aktivít smerujúcich k modernizácii strediska na životné prostredie. Išlo o súbor niekoľkých činností, ktoré vzájomne technologicky a priestorovo súvisia, ako ich vo vyjadrení zadefinoval. 67.Vybudovanie tohto rozsiahleho investičného zámeru, prezentujúceho celkový zámer rozvoja strediska cestovného ruchu, bolo naplánované na obdobie rokov 2011 až 2021. Hlavným účelom navrhovanej činnosti bolo dotvorenie strediska cestovného ruchu nadväzujúce na jeho históriu, doterajší vývoj a súčasný význam. Úmyslom účastníka správneho konania bolo obnoviť historické dopravné prepojenie severnej a južnej časti Chopku modernými zariadeniami, modernizovať systém horských dopravných zariadení na severnej a južnej strane Chopku, v minimálnej miere doplniť sortiment zjazdových tratí, dobudovať systém zasnežovania a dobudovať komplex ubytovacích a stravovacích zariadení a najmä doplnkových služieb v lokalite Jasná, ktorá predstavuje už v súčasnosti v rámci Slovenska i okolitých krajín známe stredisko cestovného ruchu s potenciálom rozvoja dlhodobého i krátkodobého turizmu, a to najmä zimného pobytového turizmu. Investičný zámer obnovenia prepojenia Chopok sever - Chopok juh a dobudovanie lyžiarskeho strediska Jasná - Chopok sever a strediska Chopok juh bol vypracovaný v dvoch variantoch (variant A, variant B). Takmer po roku trvajúcom procese posudzovania v máji 2011 vydalo MŽPSR, odbor environmentálneho posudzovania, Záverečné stanovisko č. 1712/2011 - 3.4./pl zo dňa 06.05.2011 z procesu posudzovania činnosti „Obnovenie prepojenia Chopok sever - Chopok juh a dobudovanie lyžiarskeho strediska Jasná - Chopok sever a strediska Chopok juh“, v ktorom bola odporučená realizácia variantu B za predpokladu dodržania navrhnutých modifikácii a technických a technologických podmienok (príloha č. 2 vyjadrenia). V procese posudzovania sa k uvedenému zámeru vyjadrovali ako dotknuté orgány štátnej správy aj orgány štátnej správy ochrany prírody a krajiny. MŽP SR, sekcia ochrany prírody a krajiny, bývalý Krajský úrad životného prostredia v Banskej Bystrici a Žiline, Obvodný úrad životného prostredia v Liptovským Mikuláši a Obvodný úrad životného prostredia v Brezne, Štátna ochrana prírody Banská Bystrica - Ústredie, Štátna ochrana prírody - Správa Národného parku Nízke Tatry (celý proces posudzovania je prístupný na informačnom portáli http://www.envi rnportal.sk/sk/ct a/detail/obnovctiie- prenoienin-chopók-scvcr-chopok-iuh-dobudo van ie-lvziarskcho-sk). Po vydaní záverečného stanoviska pristúpil účastník správneho konania k postupnému vybavovaniu príslušných povolení na realizáciu jednotlivých investičných zámerov, ktoré boli predmetom posudzovania podľa zákona č. 24/2006 Z.z. Odjazdová záchranná trať bola vybudovaná najprv na severnej strane Chopka. Na severnej strane boli z posúdených činností už vybudované zjazdové trate SKI IN, SKI OUT, sedačková lanová dráha Lúčky -Priečno, uzol Chopok, Polyfunkčný komplex Centrum 2 a priebežne spolu so zjazdovými lyžiarskymi traťami a trasami sa realizuje systém zasnežovania. Na južnej strane Chopku bola odjazdová záchranná trať budovaná v dvoch etapách. V súvislosti s budovaním prvej etapy „Odjazdovej záchrannej trate Chopok - Juh, úsek Krúpová - Kosodrevina“ vydal bývalý Krajský úrad životného prostredia Banská Bystrica rozhodnutie č. 2012/115-Pr zo dňa 06.02.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť 05.03.2012, ktorým vydal súhlas podľa § 6 ods. 2, § 6 ods. 4, § 14 ods. 2 písm. a) v znení § 13 ods. 2 písm. i), § 14 ods. 2 písm. a) v znení § 13 ods. 2 písm. m) zákona o ochrane prírody a krajiny a povolil výnimku zo zákazov ustanovených v § 14 ods. 1 písm. a) v znení § 13 ods. 1 písm. a) , i; 14 ods. 1 písm. c) a f) zákona o ochrane prírody a krajiny (príloha č. 3 vyjadrenia). V tom istom roku bola prvá etapa trate aj vybudovaná. Na južnej strane Chopku boli z posúdených činností ďalej vybudované kabínková lanová dráha Krúpová - Kosodrevina a Kosodrevina - Chopok, parkovisko Krúpová, Maxiland a zasnežovanie. Ku všetkým uvedeným činnostiam boli príslušnými orgánmi štátnej správy ochrany prírody vydané príslušné povolenia podľa zákona o ochrane prírody a krajiny. Realizácii druhej etapy odjazdovej záchrannej trate predchádzalo tzv. Oznámenie o zmene vypracované v súlade so zákonom č. 24/2006 Z.z. v marci 2013. Na južnej strane Chopku bola posúdená v rámci posudzovania zámeru „Obnovenie prepojenia Chopok sever - Chopok juh a dobudovanie lyžiarskeho strediska Jasná - Chopok sever a strediska Chopok juh“, odjazdová záchranná trať Chopok juh, ktorá mala začínať na Chopku (1990 m n. m.) a viesť cez Kosodrevinu až k schválenému parkovisku na Krúpovej (1 060 m n.m.). Nové trasovanie odjazdovej trate bolo navrhnuté v úseku Chopok - Zadné Dereše, s ukončením na zjazdovej trati Derešská s napojením cez existujúce lyžiarske cesty (traverzy) Zadné Dereše - Predné Dereše a Predné Dereše - Kosodrevina na už vybudovaný úsek modrej odjazdovej trate Kosodrevina - Krúpová. Začiatok úpravy je na Zadných Derešoch v nadmorskej výške cca 1725 m n.m., koniec úpravy pod Chopkom v nadmorskej výške cca 1992 m n.m. Novým trasovaním druhej etapy odjazdovej trate v úseku Chopok - Zadné Dereše bola výrazne zredukovaná dĺžka trate v porovnaní s pôvodným návrhom. Súčasťou odjazdovej trate sa stala dlhoročne využívaná lyžiarska cesta Chopok - Zadné Dereše. Pozitívom novonavrhovanej trate, najmä z hľadiska bezpečnosti, je vedenie trasy terénom s menším sklonom. Okrem uvedeného navrhovaná zmena obchádza najväčšiu kolóniu svišťov a je trasovaná vo väčšej vzdialenosti od materských nôr v porovnaní s pôvodným návrhom. Uvedenú zmenu trasy posúdil podľa vtedy platného znenia § 18 ods. 5 zákona č. 24/20106 Z.z. Obvodný úrad životného prostredia Brezno ako príslušný orgán štátnej správy pre posudzovanie vplyvov na životné prostredie a listom č. A2013/0129 Tie ( ev.č. 49/rôz/2013) zo dňa 28.06.2013 vydal vyjadrenie, že zmena činnosti (zmena trasy odjazdovej záchrannej trate) vzhľadom na jej rozsah a charakter nepodlieha zisťovaciemu konaniu podľa zákona č. 24/2006 Z.z. Uvedené vyjadrenie bolo prílohou žiadosti účastníka správneho konania o vydanie príslušných povolení podľa zákona o ochrane prírody a krajiny a je súčasťou spisového materiálu žalovaného. Povolenie na druhú etapu budovania „Odjazdovej záchrannej trate Chopok - Juh (II), Zadné Dereše - Chopok, snehové zábrany, rozšírenie zasnežovania“ vydal už v roku 2013 Obvodný úrad životného prostredia Banská Bystrica rozhodnutím č. 03/2013/2589-Ku zo dňa 27.08.2013 (príloha č. 4 vyjadrenia). Účastníkom uvedeného konania bol aj žalobca, ktorý proti rozhodnutiu Obvodného úradu životného prostredia Banská Bystrica č. 03/2013/2589-Ku zo dňa 27.08.2013 podal odvolanie. Odvolanie žalobcu MŽP SR ako odvolací orgán zamietlo rozhodnutím č. 8110/2013-2.3. zo dňa 19.11.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 26.11.2013 (prílohou č. 5 vyjadrenia). Napriek tomu, že uvedené rozhodnutia sú založené na rovnakých princípoch a argumentácií ako prvostupňové a druhostupňové rozhodnutie, ktorých zákonnosť je predmetom preskúmania v tomto súdnom konaní na základe žaloby podanej žalobcom, žalobca možnosť preskúmania uvedeného rozhodnutia súdom nevyužil, a teda ho považoval za vecne a právne správne a za zákonné. Vzhľadom k tomu, že rozhodnutie Obvodného úradu životného prostredia Banská Bystrica č. 03/2013/2589-Ku zo dňa 27.08.2013 v znení rozhodnutia MŽP SR č. 8110/2013-2.3. zo dňa 19.11.2013 bolo vydané len na dobu určitú do 31.12.2014, v ktorej účastník správneho konania nestihol zrealizovať činnosti rozhodnutím povolené, požiadal účastník správneho konania listom zo dňa 29.01.2015 o opätovné vydanie príslušných povolení podľa zákona o ochrane prírody a krajiny. Prvostupňové i druhostupňové rozhodnutie napadnuté žalobou žalobcu v tomto konaní je teda rozhodnutím vydaným v opakovanom konaní na základe rovnakých skutočnosti a rovnakých právnych základoch ako už predtým vydané právoplatné rozhodnutie, ktoré stratilo platnosť výlučne z dôvodu uplynutia doby, na ktorú bolo vydané, a v žiadnom prípade nie pre jeho nezákonnosť alebo vecnú či správnu nesprávnosť. Tvrdenie žalobcu o tom, že žalovaný, ani prvostupňový orgán nezistili správne skutkový stav veci považuje preto účastník správneho konania za zavádzajúce a nepravdivé. Vydaniu napadnutého rozhodnutia predchádzal proces posudzovania, v rámci ktorého mali možnosť orgány štátnej správy ochrany prírody svojimi pripomienkami navrhovaný zámer účastníka správneho konania modifikovať do podoby prijateľnej z hľadiska vplyvu na životné prostredie, ktorého súčasťou je aj ochrana prírody a krajiny. 68.V súvislosti s argumentáciou žalobcu, že prevádzkovanie lyžiarskeho strediska a s tým spojené ničenie biotopov je v priamom rozpore s požiadavkami ochrany prírody v národnom parku účastník konania uviedol, že Národný park Nízke Tatry nie je jediným národným parkom, na území ktorého je prevádzkované lyžiarske stredisko. V samotnom národnom parku je lyžiarske stredisko Donovaly i Vyšná Boca. Na území Slovenskej republiky existujú lyžiarske strediská v Tatranskom Národnom parku (Štrbské Pleso, Hrebienok, Tatranská Lomnica), v Národnom parku Malá Fatra (Vrátna), v Národnom parku Veľká Fatra (Jasenská dolina, SKI Turecká), v Národnom parku Muránska planina ( SKI Centrum Zbojská). 69.Tvrdenie žalobcu o tom, že neobstojí tvrdenie prvostupňového orgánu, že účastník správneho konania ide realizovať aktivity v území, ktoré sa na podobné aktivity využívali desiatky rokov a on len pokračuje v modernizácii lyžiarskeho strediska, ktoré v národnom parku existovalo predtým než sa stal jeho prevádzkovateľom, lebo činnosť, na ktorú bola napadnutým rozhodnutím povolená výnimky a vydaný súhlas bola súčasťou projektu „Obnovenie prepojenia Chopok sever - Chopok juh a dobudovanie lyžiarskeho strediska Jasná - Chopok sever a strediska Chopok juh“, účastník správneho konania považuje toto tvrdenie prvostupňového orgánu za vecne správne. Vyhlásením Národného parku Nízke Tatry sa športová činnosť, vrátane lyžovania a budovanie príslušnej infraštruktúry, nezastavila. V území, kde realizuje svoje aktivity účastník správneho konania, nie je jediným prevádzkovateľom. Účastník správneho konania v tejto súvislosti poukazuje na informácie obsiahnuté na internetový portál http://www.enviroportal.sk/sk/eia, kde je možné oboznámiť sa so všetkými zámermi, ktoré podliehajú posudzovaniu vplyvov na životné prostredia, a sú plánované na území Národného parku Nízke Tatry v okrese Brezno a okrese Liptovský Mikuláš. Skutočnosť že účastník správneho konania realizuje svoje aktivity na tej časti územia Národného parku Nízke Tatry, ktorá je vyhradená pre realizáciu športových aktivít, ktorými lyžovanie bezpochyby je, potvrdzuje aj odborná organizácia ochrany prírody a krajiny, do pôsobnosti ktorej patrí území Národného parku Nízke Tatry, vo svojom stanovisku k žiadosti účastníka správneho konania. Z jej vyjadrenia, ktoré uviedla v liste č. NAPANT/129/015 zo dňa 09.04.2015 adresovanom Okresnému úradu Banská Bystrica, odboru starostlivosti o životné prostredie, v súvislosti so žiadosťou účastníka správneho konania o vydanie prvostupňového rozhodnutia, poukázal účastník správneho konania na vyjadrenie obsiahnuté v odseku 2 na strane 2, kde sa uvádza, že „Navrhovaná činnosť je situovaná v Národnom parku Nízke Tatry, kde podľa zákona NR SR č.543/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon) platí tretí stupeň územnej ochrany. Predmetná stavba priamo nezasahuje do chránených území európskej sústavy NATURA2000. Navrhovaná činnosť je situovaná v časti Národného parku vyhradeného v Návštevnom poriadku Národného parku Nízke Tatry a jeho ochranného pásma pre športové aktivity“ (príloha č. 1 vyjadrenia). 70.Z uvedených dôvodov tvrdenia žalobcu nie sú podľa názoru účastníka správneho konania spôsobilé spochybniť zákonnosť druhostupňového ani prvostupňového rozhodnutia. Druhostupňovým ani prvostupňovým rozhodnutím nedošlo a nemohlo dôjsť k porušeniu zákona a chránených záujmov, procesné práva žalobcu neboli porušené, žalovaný i prvostupňový orgán vychádzali pri svojom rozhodovaní z dostatočne zisteného skutkového stavu a vec bola správne právne posúdená. Preto účastník konania žalobu žalobcu považuje za nedôvodnú a neopodstatnenú v celom rozsahu. 71.Zároveň účastník konania súdu oznámil, že vo vzťahu k zasnežovaniu bola v roku 2016 zrealizovaná časť v dĺžke 750 m, ktorá je uvedená do prevádzky na základe kolaudačného rozhodnutia. Rovnako tak v roku 2016 bola zrealizovaná časť snehových zábran, ktorej kolaudácia prebehne pravdepodobne do konca roku 2017. Súčasne sa pokračuje v realizácii stavby aj v roku 2018. 72.K vyjadreniu žalovaného k žalobe žalobcu zo dňa 11.03.2016 účastník správneho konania uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje so všetkými vyjadreniami uvádzanými žalovaným v jeho vyjadrení k žalobe, ako aj so všetkými skutkovými a právnymi argumentmi v tomto vyjadrení obsiahnutými. 73.Účastník správneho konania týmto v súlade s § 121 ods. 1 Správneho súdneho poriadku navrhol, aby správny súd vykonal na preukázanie tvrdení účastníka správneho konania obsiahnutých v tomto vyjadrení o vecnej a právnej správnosti prvostupňového i druhostupňového rozhodnutia a ich zákonnosti, ako dôkazy listiny označené v tomto vyjadrení ako prílohy č. 1-6. 74.Na základe vyššie uvedených skutočností navrhol, aby Krajský súd v Bratislave vydal rozsudok, ktorým žalobu žalobcu v celom rozsahu v zmysle § 190 Správneho súdneho poriadku ako nedôvodnú zamietne. VI. Právne posúdenie veci 75.Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vec preskúmal postupom podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) v spojení s § 491 ods. 1 SSP a po preskúmaní dospel k záveru, že žalobe nie je možné priznať úspech a túto je treba ako nedôvodnú zamietnuť. 76.Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení platnom v čase rozhodovania správneho orgánu (ďalej len „ZOPK“), ak orgán ochrany prírody a krajiny vo vyjadrení podľa § 9 ods. 1 upozorní, že činnosťou, ku ktorej sa dáva vyjadrenie, môže dôjsť k poškodeniu alebo zničeniu biotopu európskeho významu alebo biotopu národného významu, je na uskutočnenie tejto činnosti potrebný súhlas orgánu ochrany prírody. Súhlas obsahuje aj a) identifikáciu biotopu európskeho významu a biotopu národného významu, b) popis jeho stavu, c) mapové vymedzenie hranice biotopu, d) vymedzenie pozemkov, ak svojím umiestnením a využitím súvisia s realizáciou súboru opatrení potrebných na zachovanie alebo obnovu priaznivého stavu biotopu, e) určenie relatívnej plochy biotopu európskeho významu k výmere toho istého biotopu v rámci príslušného biogeografického regiónu na území Slovenskej republiky. 77.Podľa § 13 ods. 1 písm. a) ZOPK, na území, na ktorom platí druhý stupeň ochrany, je zakázaný vjazd a státie s motorovým vozidlom, motorovou trojkolkou, motorovou štvorkolkou, snežným skútrom alebo záprahovým vozidlom, najmä vozom, kočom alebo saňami, na pozemky za hranicami zastavaného územia obce mimo diaľnice, cesty a miestnej komunikácie, parkoviska, čerpacej stanice, garáže, továrenského, staničného alebo letištného priestoru. 78.Podľa § 13 ods. 2 písm. i) ZOPK, na území, na ktorom platí druhý stupeň ochrany, sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody na budovanie a vyznačenie turistického chodníka, náučného chodníka, bežeckej trasy, lyžiarskej trasy, cyklotrasy alebo mototrasy. 79.Podľa § 14 ods. 1 písm. a), c), f), j) ZOPK, na území, na ktorom platí tretí stupeň ochrany, je zakázané a) vykonávať činnosti uvedené v § 13 ods. 1 písm. a); § 13 ods. 3 platí rovnako. c) pohybovať sa mimo vyznačeného turistického chodníka alebo náučného chodníka za hranicami zastavaného územia obce, f) použiť zariadenie spôsobujúce svetelné a hlukové efekty, najmä ohňostroj, laserové zariadenie, reprodukovanú hudbu mimo uzavretých stavieb, j) vykonávať banskú činnosť a činnosť vykonávanú banským spôsobom. 80.Podľa § 14 ods. 2 písm. a), d) a f) ZOPK, na území, na ktorom platí tretí stupeň ochrany, sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody na a) vykonávanie činností uvedených v § 13 ods. 2 písm. a) až e), i), j), l) a m) a o), d) let lietadlom alebo lietajúcim športovým zariadením, najmä klzákom, ktorých výška letu je menšia ako 300 m nad najvyššou prekážkou v okruhu 600 m od lietadla alebo lietajúceho športového zariadenia, f) vykonávanie technických geologických prác. 81.Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. 82.Podľa § 3 ods. 4 Správneho poriadku, správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. 83.Podľa § 32 Správneho poriadku, (1) Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. (2) Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. (3) Na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány, orgány územnej samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie. 84.Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 85.Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 86.Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 87.Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 88.Podľa § 167 ods. 1 SSP, správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. 89.Podľa § 169 SSP, ďalší účastník, osoba zúčastnená na konaní a zainteresovaná verejnosť pri zúčastnení sa na konaní podľa § 42 ods. 1 písm. d) majú voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa im môže správny súd na návrh priznať právo na náhradu ďalších trov konania. VII. Závery správneho súdu 90.Úlohou súdu v danom prípade bolo posúdiť v kontexte námietok žaloby, či vydaniu rozhodnutia predchádzalo dostatočne vykonané dokazovanie a z tohto bol vyvodený vecne správny právny záver a či tento bol v súlade s požiadavkami preskúmateľnosti, čo do dostatku dôvodov v napadnutých rozhodnutiach zdôvodnený. Zároveň, či sa jednalo o konanie nezaťažené vadami, ktoré by mohli privodiť nezákonnosť napadnutých rozhodnutí. 91.Súd po preskúmaní napadnutých rozhodnutí, ako mu vyplynulo zo zistení konštatuje, že v správnom konaní vedenom pri vydávaní tak prvostupňového ako aj druhostupňového rozhodnutia, bol dodržaný zákonný postup, obe rozhodnutia sú zákonné z hľadiska hmotnoprávneho (dodržanie zákonných podmienok a naplnenie účelu a zmyslu zákona), keďže spĺňajú všetky podmienky na ochranu prírody a krajiny v chránenej oblasti tak, ako to má na mysli a ako ustanovuje zákon o ochrane prírody a krajiny. Žalovaný i prvostupňový orgán si v priebehu správneho konania vyžiadali všetky zákonom predpísané podklady pre rozhodnutie, vyjadrenia a stanoviská príslušných štátnych orgánov (tak, ako sú uvádzané a menované v predchádzajúcich častiach tohto rozsudku), tieto každý osobitne a všetky vo vzájomnej súvislosti posúdili, pričom vzali do úvahy a preskúmali všetky námietky žalobcu, s ktorými sa náležite z hľadiska procesného v zmysle Správneho poriadku, ako aj z hľadiska hmotnoprávneho v zmysle zákona o ochrane prírody a krajiny a súvisiacich právnych predpisov i skôr vydaných stanovísk a rozhodnutí správnych orgánov pre pôvodné konanie vysporiadali, a na základe takto vykonaného dokazovania bolo vydané vecne správne rozhodnutie s určením konkrétnych a striktných podmienok pre účastníka správneho konania ako žiadateľa v súlade so zákonom o ochrane prírody a krajiny za účelom eliminácie akéhokoľvek nepriaznivého vplyvu na integritu chráneného územia z hľadiska cieľov jeho ochrany. 92.Súd v postupe vo veci konajúcich orgánov verejnej správy nezistil ani žiadne také vady hmotnoprávneho či procesnoprávneho charakteru, ktoré by mohli mať akýkoľvek vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí. 93.Žalobca v žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného uviedol v zásade tie isté argumenty a námietky, ktoré už predložil v správnom konaní, okrem námietky vo vzťahu k biotopu Alpínske travinno - bylinné porasty (odsek druhý strana 8 tohto rozsudku) a s ktorými sa tak prvostupňový orgán v prvostupňovom rozhodnutí, ako aj žalovaný v druhostupňovom rozhodnutí náležite a podrobne zaoberal a v odôvodnení svojho rozhodnutia náležite a v súlade s požiadavkami preskúmateľnosti aj vysporiadal. Žalovaný i prvostupňový orgán postupovali pri posudzovaní podkladov predložených žiadateľom a vyjadreniami a stanoviskami ostatných orgánov verejnej správy v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky a v súlade s výsledkami procesu posudzovania zámeru žiadateľa o posudzovaní vplyvu tohto zámeru na životné prostredie, ktorého výsledkom bolo záverečné stanovisko MŽP SR, odbor environmentálneho posudzovania. 94.Súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu preto konštatuje naplnenie dôvodov pre povolenie výnimky, ktoré náležite skúmal prvostupňový orgán a dostatočne konkrétne ich uviedol v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia. Primárnym pritom v konaní oboch správnych orgánov bola tá skutočnosť, že uskutočňovanie povolených činností nebude mať negatívny vplyv na priaznivý stav druhov a biotopov vyskytujúcich sa v dotknutom území, čo odbornými stanoviskami a vyjadreniami príslušných orgánov verejnej správy vo veci poskytnutých, bolo bezpochyby preukázané tak, ako to správne žalovaný i prvostupňový orgán uviedol a logicky vyhodnotil a v rozhodnutiach zargumentoval. 95.Zákon o ochrane prírody a krajiny taxatívnym spôsobom vymenúva činnosti, na vykonanie ktorých na území, na ktorom platí určitý stupeň ochrany, sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody a činnosti, ktoré sú na území s konkrétnym stupňom ochrany zakázané, pričom zároveň ustanovuje, že orgán ochrany prírody môže v odôvodnených prípadoch povoliť výnimku zo zakázaných činností. Orgán ochrany prírody musí pri úvahe, či súhlas alebo výnimku udelí, vychádzať z účelu zákona o ochrane prírody. Nástrojom, ktorý k dosiahnutiu tohto účelu má orgán ochrany prírody, je aj udeľovanie súhlasov alebo výnimiek zo zakázaných činností. 96.V danej veci bolo v konaní pred prvostupňovým orgánom i žalovaným preukázané, že realizácia navrhovanej stavebnej činnosti v zmysle žiadosti žiadateľa nebude mať negatívny vplyv na ochranu prírody a krajiny, a preto skutočnosti, že žalobca subjektívne nesúhlasí s prevádzkovaním lyžiarskeho strediska v národnom parku, nemôže spôsobiť nezákonnosť rozhodnutí vo veci konajúcich orgánov verejnej správy pri posudzovaní a povoľovaní takejto činnosti, ktoré boli vydané v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi vzťahujúcimi sa k posudzovaniu, povoľovaniu a realizácii takejto činnosti a sú v súlade so zásadami ochrany prírody a krajiny, čo v tomto prípade bezosporu bolo dodržané. Súd súhlasí s názorom pribratého účastníka konania, že hodnotiace úsudky a subjektívne názory žalobcu tykajúce sa charakteru územia či spôsobu jeho ochrany, nemajú v žiadnom ohľade oporu v skutkovom stave, ako bol vo veci zistený a ani v právnych predpisoch hmotnoprávnej povahy a nevychádzajú z dôkazov vykonaných v správnom konaní. 97.Vzhľadom na uvedené súd žalobu v rozsahu žiadnej námietky neuznal dôvodnou. Navyše v žalobe žalobca ani nijako nezdôvodnil, ako bolo zasiahnuté vydaním napadnutých rozhodnutí do jeho subjektívnych práv a akých, čím žalobca ani nesplnil druhú nevyhnutnú podmienku aktívnej legitimácie žalobcu, a preto ako nedôvodnú súd žalobu podľa § 190 SSP zamietol. 98.O náhrade trov žalobcu súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a žalobcovi v konaní vecne neúspešnému nárok na náhradu trov konania nepriznal. 99.O náhrade trov pribratého účastníka v konaní bolo rozhodnuté podľa § 169 SSP a ani tomuto súd v konaní náhradu trov nepriznal, keď tento si ju ani neuplatnil. 100.Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 755/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov z znení účinnom od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia cestou Krajského súdu v Bratislave na Najvyšší súd Slovenskej republiky. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.