Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/225/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201552 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Krišková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1015201552.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Kriškovej a členov Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Otílie Belavej v právnej veci žalobkyne: L.. S. F., D.. J., M.. XX.XX.XXXX, Q. L. K. XXXX/XX, Q., zastúpená ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Roman Rybák s.r.o., so sídlom Petra Jilemnického 16/6, Nová Dubnica, IČO: 50 723 031, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave, Krajský dopravný inšpektorát, so sídlom Špitálska 14, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. KRPZ-BA-KDI21-110/2015-P zo dňa 05.08.2015, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalovanému súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : I. Rozhodnutia správnych orgánov 1. Okresný dopravný inšpektorát Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave IV, ako správny orgán príslušný na prejednanie priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 52 ods. 2 písm. a) a § 55 ods. 1) zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch“), rozhodnutím č. ORP-P-306/BAIV-ODI1-2015 zo dňa 16.06.2015 uznal L.. S. J., M.. XX.XX.XXXX vinnou zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. b), g), l), § 22 ods. 2 písm. a) zákona o priestupkoch a obvinenej uložil pokutu vo výške 300,- EUR, zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 12 mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia a k náhrade trov konania vo výške 16,- EUR. Proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom žalovaný rozhodnutím č. KRPZ-BA-KDI21-110/2015-P zo dňa 05.08.2015 rozhodol tak, že odvolanie žalobkyne zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. II. Žaloba. 2. Včas podanou žalobou, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 22.09.2015, sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ktoré žiadala spolu s prvostupňovým rozhodnutím zrušiť, pretože sa nezakladajú na pravde, nie sú podložené relevantnými dôkaznými prostriedkami, sú svojvoľné, diskriminačné, nedôvodné, arbitrárne a nemajú oporu v zákone. Uložená sankcia je extrémne nedôvodná a nespravodlivá (vzhľadom na okolnosti udalosti a výšku spôsobenej škody), nezohľadňujú povahu konania a stupeň jeho závažnosti. 3. Žalobkyňa uviedla, že dňa 16.03.2015 viedla osobné motorové vozidlo ŠKODA SUPERB, pričom si nie je vedomá, že by pri cúvaní nabúrala do iného motorového vozidla. Náraz do iného vozidla vôbec necítila, preto nemala dôvod zastaviť vozidlo, vystúpiť a riešiť dopravnú nehodu a splniť si povinnosti vodiča. Ak by o náraze vedela, určite by si splnila všetky povinnosti, ktoré jej zákon pre takýto prípad ukladá. Svedok, ktorý celý priebeh nehody videl, vôbec nenaznačil čo sa stalo. Podľa žalobkyne, nie je možné posúdiť jej konanie ako úmyselné a zavinené spôsobenie dopravnej nehody ani úmysel odísť z miesta nehody za účelom zbavenia sa zodpovednosti. Správny orgán, ktorý rozhodoval v prvom stupni ani odvolací orgán nezobrali uvedené skutočnosti vôbec do úvahy. 4. Žalobkyňa uviedla, že sa nedopustila žiadneho priestupku na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, jej konanie malo za následok vznik len malichernej škodovej udalosti, nešlo o dopravnú nehodu, resp. priestupok. V konaní nemala možnosť zúčastniť sa ústneho pojednávania, nemala vedomosť o určenom ústnom pojednávaní, správny orgán mohol žalobkyňu telefonicky kontaktovať, resp. upovedomiť o termíne ústneho pojednávania. Postupom správneho orgánu bolo odopreté žalobkyni právo účinne sa brániť. 5. Krajský dopravný inšpektorát Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave po preskúmaní spisového materiálu, rovnako ako prvostupňový správny orgán konštatoval, že obvinená ako účastníčka škodovej udalosti si nesplnila povinnosti uvedené v § 66 ods. 6 zákona o cestnej premávke, pritom vôbec nezohľadnil skutočnosť, že žalobkyňa sa prvotne zúčastnila na škodovej udalosti, ktorá sa až nesplnením povinností uvedených v § 66 ods. 6 zákona o cestnej premávke považuje za dopravnú nehodu v zmysle § 64 ods. 2 písm. a) zákona o cestnej premávke. 6. Okresný dopravný inšpektorát Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave IV ani žalovaný sa neriadili ust. § 3, § 32 ods. 1, § 33 ods. 2 a § 46 Správneho poriadku. 7. Žalobkyňa uviedla, že skutok, ktorý sa jej kladie za vinu, nemožno kvalifikovať ako priestupok podľa § 2 ods. 1 zákona o priestupkoch, nakoľko svojim konaním nijako neporušila ani neohrozila záujem spoločnosti chránený zákonom o cestnej premávke a to bezpečnosť ani plynulosť cestnej premávky. III. Vyjadrenie žalovaného. 8. Žalovaný sa vyjadril k žalobe podaním z 26.10.2015, doručeným súdu dňa 03.11.2015 s tým, že trvá na svojom rozhodnutí, nakoľko podľa názoru žalovaného prvostupňové rozhodnutie vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu v súlade s § 32 ods. 1, ods. 2 správneho poriadku, prvostupňový správny orgán dôkazy vyhodnotil v súlade s § 34 ods. 5 správneho poriadku. Z dôkazov má žalovaný objektívne preukázané, že žalobkyňa svojím konaním porušila § 4 ods. 1 písm. c), §65 písm. a), §66 ods. 2 písm. a), d), i) zákona o cestnej premávke, preto navrhuje žalobu zamietnuť. 9. K námietke skutku dopravnej nehody žalovaný uviedol, že zo spisového materiálu KRPZ-BA- KDI74-126/2015-P vyplýva, že žalobkyňa dňa 16.03.2015 v čase o 18:30 hod. viedla osobné motorové vozidlo zn. Škoda Superb, EČ: P. v Bratislave na ulici Gabčíkova, pričom sa pri cúvaní nevenovala plne vedeniu vozidla, nesledovala situáciu v cestnej premávke, následkom čoho narazila do zaparkovaného motorového vozidla zn. Škoda Fabia EČ: Q., na ktorom majiteľovi F. N. vznikla škoda cca 300,- EUR. Z miesta dopravnej nehody žalobkyňa odišla. Z výpovede svedka dopravnej nehody T. Á. ako aj poškodených častí vozidiel jasne vyplýva, že motorové vozidlo zn. Škoda Superb s EČ: P. poškodilo zaparkované motorové vozidlo zn. Škoda Fabia s EČ: Q.. Z listinného dôkazu „fotodokumentácia“ vyplýva, že poškodené časti motorových vozidiel boli výškovo zamerané (vozidlo zn. Škoda Fabia EČ: Q. poškodenia ľavých predných a zadných dverí, ktoré začínajú vo výške 55 cm a končia vo výške 61 cm, vozidlo zn. Škoda Superb EČ: P. poškodenia pravého zadného nárazníku, ktoré začínajú vo výške 54 cm a končia vo výške 60 cm). Z uvedeného dôkazu vyplýva, že poškodenia na motorových vozidlách sa výškovo zhodujú, tzv. geometrická zhoda. Na základe uvedeného žalovaný nemá pochybnosť o tom, že sa skutky stali. 10. K námietke, že žalobkyňa nemala riadnu možnosť zúčastniť sa ústneho pojednávania žalovaný uviedol, že toto tvrdenie je irelevantné, nakoľko žalobkyňa bola predvolaná na ústne pojednávanie o priestupku na správny orgán doručenkou adresovanou do vlastných rúk na deň 16.06.2015. Doručenka sa vrátila správnemu orgánu s tým, že pošta dňa 20.05.2015 vykonala neúspešný pokus o doručenie zásielky s výzvou o opakované doručovanie. Dňa 21.05.2015 vykonala pošta opakované doručovanie, adresát nebol zastihnutý, preto bola zásielka uložená na pošte. Žalobkyňa si zásielku v odbernej lehote neprevzala. Podľa § 24 ods. 2 správneho poriadku, ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel. Z uvedených skutočností je zrejmé, že žalobkyni bolo predvolanie doručené dňa 25.05.2015, pričom tento deň je aj dňom začatia konania o priestupku. Keďže žalobkyňa sa na stanovený termín nedostavila, svoju neprítomnosť neospravedlnila ani neudala dôležitý dôvod pre ktorý sa dostaviť nemohla, priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky bol prejednaný v neprítomnosti obvinenej (§ 74 ods. 1 zákona o priestupkoch). Rozhodnutie o priestupku č. ORP-P-3 06/B AIV-ODI1- 2015 zo 16.06.2015 si žalobkyňa prevzala mesiac po doručovaní predvolania z adresy, ktorú sama uviedla správnemu orgánu pri telefonickom kontakte dňa 30.04.2015, PoR. D. XX, Q. s tým, že sa tam zdržiava a preberá poštové zásielky. Z adresy trvalého pobytu sa zásielka správnemu orgánu vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote. IV. Replika žalobkyne. 11. Žalobkyňa v replike doručenej súdu dňa 12.07.2017 opäť uviedla, že v konaní pred prvostupňovým správnym orgánom nemala riadnu možnosť zúčastniť sa ústneho pojednávania dňa 16.06.2015, pričom túto námietku rozšírila o skutočnosť, že v čase doručovania predvolania sa presťahovala z Prahy do Bratislavy, kde začiatkom mája začala pracovať ako manažérka u nového zamestnávateľa. Vzápätí žalobkyňa uviedla, že jej nový zamestnávateľ mal prevádzku aj v Prahe a v rámci služobnej cesty bola vyslaná na výpomoc do novootvorenej prevádzky v Prahe, preto v čase od 15.05.2015-15.06.2015 sa nezdržiavala na adrese, ktorú uviedla M.. L. Š. (dňa 30.04.2015, že jej prechodné bydlisko je ulica U. D. XX F. Q.). Po návrate z Prahy ďalej preberala úradné zásielky, čoho dôkazom je prevzatie rozhodnutia o priestupku dňa 23.05.2015. Vzhľadom k uvedenej skutočnosti, že v čase doručovania predvolania na ústne pojednávanie sa žalobkyňa nezdržiavala v mieste doručenia, ani na území mesta, nebola splnená jedna z podmienok § 24 ods. 2 Správneho poriadku, preto nemohlo nastať doručenie písomnosti fikciou doručenia, resp. náhradným doručením (uznesenie NS SR sp. zn. 8 Sžo 2/2007 zo 16.11.2007, uznesenie NS SR sp. zn. 8 Sžo 45/2009 z 10.08.2009, nález ÚS SR č.k. I. ÚS 119/07-22 z 27.09.2007). Uvedeným postupom správneho orgánu bola žalobkyni odňatá možnosť riadne uplatniť svoje práva ako účastníka správneho konania, keď sa nemohla vyjadriť k výpovediam poškodeného F. N., svedka T. Á., prípadne uplatniť ďalšie pripomienky a námety tak, ako to predpokladá § 21 ods. 2 Správneho poriadku. Nesprávnym postupom správneho orgánu bolo žalobkyni ako obvinenej zo spáchania priestupku odopreté právo vyjadrovať sa k skutočnostiam, ktoré sa jej kladú za vinu, k dôkazom, uplatniť dôkazy na svoju obhajobu, či podávať ďalšie návrhy. 12. Správne orgány nezistili skutkový stav dostatočne vzhľadom na povahu rozhodnutia (o priestupku), keďže nebol presne a nadovšetku pochybnosť zistený skutkový stav, ktorý by viedol k objasneniu priestupku a jeho skutkovej podstaty. Vo veci sa nevykonalo dokazovanie v dostatočnej miere, aby jednoznačne preukázalo, že žalobkyňa ako obvinená sa dopustila konania, ktoré sa jej kladie za vinu (judikát R 50/2011 uznesenie NS SR sp. zn. 2 Sžo 55/2008 z 12.04.2009). Správne orgány vôbec neaplikovali zásadu prezumpcie neviny (judikát R 11/2014 uznesenie NS SR sp. zn. 6 Sžo 34/2007 z 27.11.2007). Prvostupňový správny orgán ani žalovaný riadne neodôvodnili, na základe čoho mali za preukázané zavinenie žalobkyne, neuviedli, aké úvahy pri hodnotení dôkazov ich viedli k vysloveniu záverov a žalovaný sa vôbec nezaoberal námietkou zavinenia. V. Administratívne konanie. 13. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že útvarom Policajného zboru ODN KDI KR PZ Bratislava pod č. KRPZ-BA-KDI74-126/2015-P zo dňa 22.04.2015 bola vypracovaná správa o výsledku objasňovania priestupku, v ktorej bolo konštatované porušenie § 66 ods. 2 písm. a), d), e), i) a § 4 ods. 1 písm. c) zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, čím došlo k naplneniu skutkovej podstaty priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. b), g) zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Z uvedeného skutku bola ako podozrivá označená žalobkyňa na tom skutkovom základe, že dňa 16.03.2015 v čase o 18:30 hod. viedla osobné motorové vozidlo zn. Škoda Superb, EČ: P. v Q. na ulici Y., pričom sa pri cúvaní nevenovala plne vedeniu motorového vozidla, následkom čoho došlo k zrážke so zaparkovaným motorovým vozidlom zn. Škoda Fabia EČ: Q., na ktorom majiteľovi F. N. vznikla škoda cca 300,- EUR. Z miesta dopravnej nehody žalobkyňa odišla. V priebehu objasňovania bola vykonaná ohliadka miesta dopravnej nehody, fotodokumentácia, náčrtok a plán miesta dopravnej nehody v mierke, boli vypočutí majitelia motorových vozidiel, svedok a žalobkyňa ako vodička motorového vozidla zn. Škoda Superb. 14. Z vysvetlenia žalobkyne dňa 13.04.2015 súd zistil, že žalobkyňa potvrdila skutočnosť, že dňa 16.03.2015 v čase o cca o 18:30 hod. viedla motorové vozidlo zn. Škoda Superb, EČ: P. v Bratislave na ulici Gabčíkova na ktorej začala cúvať. Z oboch strán boli zaparkované vozidlá, nakoniec vycúvala a pokračovala ďalej po ul. Molecova smerom na Dlhé diely. To, že by pri cúvaní nabúrala do iného vozidla si nie je vedomá. Že by mala spôsobiť dopravnú nehodu sa dozvedela až 20.03.2015, kedy jej to oznámili kolegovia z práce. Motorové vozidlo ktoré viedla patrí firme KPRM s.r.o., pred cúvaním bolo v nepoškodenom stave. Až po oznámení udalosti si všimla poškodenie zadného nárazníka. Škoda na vozidle bola cca 100,- EUR. 15. Z vysvetlenia F. N. dňa 20.03.2015 súd zistil, že je majiteľom motorového vozidla zn. Škoda Fabia EČ: Q., ktoré zaparkoval dňa 16.03.2015 pred 17:00 hod. pri bytovom dome Y. XE F. Q.. Vozidlo bolo v dobrom technickom stave a nepoškodené. V čase cca o 21:15 hod. chcel s vozidlom odísť a všimol si poškodené ľavé predné a zadné dvere a za stieračom lístok s telefónnym číslom a informáciou, že videl červenú Škodu Superb EČ: P.. Pri telefonickej informácii mu pán povedal, že uvedené motorové vozidlo cúvalo a narazilo do vozidla Škoda Fabia EČ: Q., vozidlo viedla žena, ktorá vedela, že bola videná, napriek tomu z miesta ušla. Následne volal políciu, ktorá miesto dopravnej nehody zadokumentovala. 16. Z vysvetlenia T. Á. dňa 20.03.2015 súd zistil, že bol svedkom dopravnej nehody, keď dňa 16.03.2015 v čase cca o 18:30 hod. čakal na kamaráta na križovatke ulíc Y. - L. pri bytovom dome č. XE keď videl ako vozidlo zn. Škoda Superb EČ: P. tmavočervenej farby začalo cúvať a pravým zadným rohom nabúralo do zaparkovaného motorového vozidla zn. Škoda Fabia EČ: Q.. Vo vozidle Škoda Superb EČ: P. bola vodička, ktorá z vozidla ani nevystúpila a z miesta nehody odišla. Za chvíľu prišiel kamarát na ktorého čakal, dal mu papier a pero, preto mohol nechať za stieračom odkaz. Ešte v ten večer mu telefonovala dcéra poškodeného ktorej dal informácie a ak bude treba, môže vypovedať na polícii. 17. Súčasťou administratívneho spisu je úradný záznam M.. L. Š. č. ORP-P-306/BAIV-ODI1-2015 z 30.04.2015, ktorý sa telefonicky skontaktoval so žalobkyňou, trvale bytom B. XXX, W., ktorá mu uviedla, že sa zdržiava v Bratislave na ulici U. D. XX, kde si bude preberať poštové zásielky. 18. Predvolanie z 15.05.2015 na ústne pojednávanie o priestupku na 16.06.2015 správny orgán v zmysle informácie žalobkyne doručoval na adresu U. D. XX, Q.. Zásielka sa vrátila ako neprevzatá dňa 09.06.2015. V predvolaní bola žalobkyňa riadne poučená podľa § 18 ods. 2, ods. 3, § 19 ods. 1, § 42 ods. 1, ods. 2, § 45 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, podľa § 74 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. 19. Dňa 16.06.2015 bola spísaná zápisnica z ústneho pojednávania o priestupku v neprítomnosti obvinenej a pod č. ORP-P-306/BAIV-ODI1-2015 zo dňa 16.06.2015 Okresný dopravný inšpektorát OR PZ v Bratislave IV vydal rozhodnutie o priestupku, ktorým žalobkyňu uznal vinnou zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. b), g), l), podľa § 22 ods. 2 písm. a) zákona o priestupkoch a uložil žalobkyni ako obvinenej pokutu vo výške 300,- EUR, zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 12 mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia a povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 16,- EUR. Predmetné rozhodnutie správny orgán doručoval na adresu trvalého pobytu B., odkiaľ sa zásielka vrátila neprevzatá dňa 13.07.2015 ako aj na adresu U. D. XX, Q., ktorú si žalobkyňa prevzala dňa 23.06.2015. 20. Žalobkyňa podala proti prvostupňovému rozhodnutiu včas odvolanie dňa 24.06.2015 s odôvodnením, že skutočnosti uvedené v rozhodnutí sa nezakladajú na pravde a že jej nebolo umožnené podať vysvetlenie, dôkazy doloží v zákonnej lehote. 21. Z úradného záznamu M.. L. Š. č. ORP-P-306/BAIV-ODI1-2015 z 26.06.2015 súd zistil, že žalobkyni bola odovzdaná kompletná fotodokumentácia spisového materiálu č. ORP-P-306/BAIV-ODI1-2015 o ktorú požiadala a zároveň oznámila, že na adrese U. D. XX, Q. sa už nezdržiava, novú adresu oznámi. 22. Dňa 15.07.2015 bolo odvolanie proti rozhodnutiu o priestupku zaslané Krajskému riaditeľstvu PZ v Bratislave o čom bola žalobkyňa upovedomená písomne. Upovedomenie bolo správnym orgánom doručované na adresu trvalého bydliska B. XXX, W., kde si zásielku žalobkyňa prevzala dňa 24.07.2015, aj na adresu U. D. XX, Q., ktorá sa vrátila správnemu orgánu dňa 20.07.2015 s vyznačením adresát je neznámy. 23. Žalobkyňa svoje odvolanie doplnila podaním doručeným dňa 21.07.2015, ktoré v svojej podstate kopíruje podanú žalobu s dôrazom na výšku uloženej sankcie vo forme peňažného trestu 300,- EUR ako i zákaz viesť motorové vozidlo na dobu 12 mesiacov, ktorú v takomto rozsahu ukladajú súdy v trestnom konaní pri spáchaní trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky alebo pri nameraní hodnoty alkoholu v krvi nad jedno promile. Poukázala na ust. § 64 až 66 zákona o cestnej premávke ako i na svoje vysvetlenie, že o žiadnej udalosti a vzniku škody nevedela, preto jej žiadna povinnosť podľa § 66 zákona o cestnej premávke nevznikla. To, že o škodovej udalosti nevedela potvrdzuje poľa žalobkyni vysvetlenie svedka T. Á. ktorý uviedol, že už bolo šero, ženu si bližšie nevšimol, vodička z vozidla ani nevystúpila a odišla z miesta nehody. Podľa žalobkyne z výpovede svedka je zrejmé, že boli znížené poveternostné podmienky a že o náraze nevedela, keďže z auta ani nevystúpila. Žalobkyňa v odvolaní namietala, že rozhodnutie nebolo riadne odôvodnené, nakoľko obsahuje len hodnotenie dôkazov ktoré správny orgán vykonal, avšak nereagoval na pripomienky, návrhy a vyjadrenia účastníka. 24. Žalovaný ako odvolací orgán vo veci podaného odvolania rozhodol pod č. KRPZ-BA- KDI21-110/2015-P zo dňa 05.08.2015 tak, že odvolanie zamietol a rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu OR PZ v Bratislave IV pod č. ORP-P-306/BAIV-ODI1-2015 zo dňa 16.06.2015 potvrdil. VI. Právne posúdenie. 25. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 26. Podľa § 6 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 27. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 28. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. V rámci správneho súdnictva súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, najmä z toho pohľadu, či toto procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Preto zistenie súdu musí smerovať k tomu, či objasnenie skutkového stavu správnym orgánom je úplné a jeho postup zákonný. 29. Podľa § 1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, v znení v čase spáchania priestupku, orgány štátnej správy Slovenskej republiky a obce vedú občanov k tomu, aby dodržiavali zákony a ostatné právne predpisy a rešpektovali práva spoluobčanov; dbajú najmä o to, aby občania nesťažovali plnenie úloh štátnej správy a obcí a nenarúšali verejný poriadok a občianske spolunažívanie. 30. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin. 31. Podľa § 3 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie. 32. Podľa § 4 ods. 1 písm. b) zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, priestupok je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ nevedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, hoci to vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol. 33. Podľa § 7 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, zodpovednosť za priestupok sa posudzuje podľa zákona účinného v čase spáchania priestupku; podľa neskoršieho zákona sa posudzuje iba vtedy, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. 34. Podľa § 7 ods. 2 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, páchateľovi možno uložiť len taký druh sankcie, ktorý dovoľuje uložiť zákon účinný v čase, keď sa o priestupku rozhoduje. 35. Podľa § 11 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, za priestupok možno uložiť tieto sankcie: a) pokarhanie, b) pokutu, c) zákaz činnosti, d) prepadnutie veci. 36. Podľa § 11 ods. 2 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, sankciu možno uložiť samostatne alebo s inou sankciou; pokarhanie nemožno uložiť spolu s pokutou. 37. Podľa § 12 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní. 38. Podľa § 12 ods. 2 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, za viac priestupkov toho istého páchateľa prejednávaných v jednom konaní sa uloží sankcia podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na priestupok najprísnejšie postihnuteľný; zákaz činnosti možno uložiť, ak ho možno uložiť za niektorý z týchto priestupkov. 39. Podľa § 22 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto b) ako vodič vozidla, ktorý sa zúčastnil na dopravnej nehode, bezodkladne nezastavil vozidlo, nezdržal sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky po nehode v čase, keď by to bolo na ujmu zistenia, či pred jazdou alebo počas jazdy požil alkohol alebo inú návykovú látku, alebo nezotrval na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne nevrátil po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody, g) poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda, l) iným konaním, ako sa uvádza v písmenách a) až k), poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. 40. Podľa § 22 ods. 2 písm. a) zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, za priestupok podľa odseku 1 písm. a) až c) sa uloží pokuta od 300 eur do 1 300 eur a zákaz činnosti od jedného roku do piatich rokov. 41. Podľa § 1 zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, tento zákon upravuje pravidlá cestnej premávky, práva a povinnosti osôb v súvislosti s cestnou premávkou, pôsobnosť orgánov verejnej správy na úseku organizácie riadenia cestnej premávky, vedenie vozidiel, evidenciu vozidiel a správne delikty za porušenie tohto zákona. 42. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, účastník cestnej premávky je povinný dodržiavať pravidlá cestnej premávky ustanovené v tomto zákone. 43. Podľa § 4 ods. 1 písm. c) zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, vodič je povinný venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke. 44. Podľa § 64 ods. 2 písm. a) zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, za dopravnú nehodu sa považuje aj škodová udalosť podľa odseku 3, ak nie je splnená niektorá z povinností podľa § 66 ods. 6. 45. Podľa § 64 ods. 3 zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, ostatné udalosti v cestnej premávke, pri ktorých vznikla škoda v priamej súvislosti s premávkou vozidla, sa na účely tohto zákona nepovažujú za dopravnú nehodu. Takéto udalosti sú škodovou udalosťou. 46. Podľa § 66 ods. 6 zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, účastník škodovej udalosti je povinný bezodkladne zastaviť vozidlo, preukázať svoju totožnosť inému účastníkovi škodovej udalosti, poskytnúť údaje o poistení vozidla, vyplniť a podpísať tlačivo zavedené na zabezpečenie náhrady vzniknutej škody podľa osobitného predpisu, zdržať sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky a urobiť vhodné opatrenia, aby nebola ohrozená bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky. Ak účastník škodovej udalosti spôsobil hmotnú škodu osobe, ktorá nie je účastníkom škodovej udalosti, je povinný o tom túto osobu bezodkladne upovedomiť a vyplniť s ňou a podpísať tlačivo zavedené na zabezpečenie náhrady vzniknutej škody podľa osobitného predpisu. 47. Podľa § 137 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, porušenie povinností ustanovených týmto zákonom sa považuje za porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. 48. Podľa § 137 ods. 2 písm. c) zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, porušením pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom je také porušenie pravidiel cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda alebo nesplnenie si povinností účastníka dopravnej nehody alebo škodovej udalosti. VII. Závery správneho súdu. 49. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného v medziach žaloby bolo vydané v súlade so zákonom a žalobné námietky neodôvodňovali jeho zrušenie. 50. Úlohou súdu bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu v rozsahu dôvodov vyplývajúcich z podanej žaloby. 51. Námietku žalobkyne, že skutok, ktorý sa jej kladie za vinu nemožno kvalifikovať ako priestupok podľa § 2 ods. 1 zákona o priestupkoch, nakoľko svojim konaním nijako neporušila ani neohrozila záujem spoločnosti chránený zákonom o cestnej premávke a to bezpečnosť ani plynulosť cestnej premávky, súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Podľa názoru súdu, pri priestupku je dôležité nielen či ide o konanie ktoré je za priestupok výslovne označené v zákone o priestupkoch alebo v inom zákone, ale zároveň musí ísť o konanie, ktorého sa obvinený z priestupku dopustil prinajmenšom z nevedomej nedbanlivosti a musí sa ním porušovať alebo ohrozovať záujem spoločnosti (rozsudok NS SR sp. zn. 10Sžd/3/2013 z 12.06.2013). Preto tvrdenie žalobkyne, že si nie je vedomá, že by pri cúvaní nabúrala do iného motorového vozidla, náraz do iného vozidla vôbec necítila, preto nemala dôvod zastaviť vozidlo, vystúpiť a riešiť dopravnú nehodu a splniť si povinnosti vodiča, je s odkazom na zákonnú kvalifikáciu priestupku ako nevedomá nedbanlivosť, bezvýznamné. Pokiaľ ide o porušenie alebo ohrozenie záujmu spoločnosti je potrebné vychádzať zo samotných znakov priestupku, ktoré predstavujú konanie pre spoločnosť nebezpečné, preto spoločnosť sa potrebuje chrániť a to hrozbou sankcie, uložením sankcie, alebo uložením ochranného opatrenia. To, že sa skutok stal, t.j., že v uvedený deň, v uvedenom čase na uvedenom mieste s motorovým vozidlom zn. Škoda Superb V.: P. tmavočervenej farby žalobkyňa bola, že motorové vozidlo bolo poškodené žalobkyňa potvrdila pri svojom vysvetlení dňa 13.04.2015 tak, ako je opísané v odseku 14. tohto rozhodnutia. Skutok je potvrdený aj svedkom T. Á. z vysvetlenia zo dňa 20.03.2015 tak, ako je opísané v odseku 16. tohto rozhodnutia. Exaktné potvrdenie poškodenia motorových vozidiel Škody Superb EČ: P. a Škody Fabia EČ: Q. vyplýva z geometrickej zhody opísanej v ods. 9. tohto rozhodnutia. Okrem samotného skutku bola žalobkyňou pri objasnení potvrdená i škoda na motorovom vozidle zn. Škoda Superb EČ: P., vo výške 100,- EUR. Na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie (§ 3 zákona o priestupkoch). V preskúmavanej veci bola žalobkyňa po objasnení priestupku a vykonanom dokazovaní v priestupkovom konaní uznaná vinnou zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. b), g), l) Zákona o priestupkoch. Na objasnenie a sankcionovanie priestupku musia byť obligatórne naplnené a zistené všetky štyri znaky skutkovej podstaty priestupku - subjekt, subjektívna stránka, objekt a objektívna stránka, pričom tieto musia byť splnené kumulatívne. V prípade, ak by čo i len jeden znak skutkovej podstaty absentoval, nemožno hovoriť o priestupku. V § 22 ods. 1 písm. b), g), l) Zákona o priestupkoch je zakotvená skutková podstata priestupku/priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Subjektom priestupku/priestupkov podľa cit. ustanovenia môže byť každá osoba, ktorá je vodičom motorového vozidla, čo je prípad žalobkyne. Subjektívnou stránkou priestupku je nedbanlivostné zavinené konanie, ktoré bolo naplnené konaním uvedeným v § 22 ods. 1 písm. b) Zákona o priestupkoch tým, že vodička vozidla, ktorá sa zúčastnila na dopravnej nehode, bezodkladne nezastavila vozidlo, nezotrvala na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta (žalobkyňa odišla z miesta dopravnej nehody, čím súčasne konala v rozpore s § 66 ods. 6 zák. č. 8/2009 Z.z.), ďalej v zmysle § 22 ods. 1 písm. g) Zákona o priestupkoch tým, že porušila všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikla dopravná nehoda (podľa § 64 ods. 2 písm. a) zák. č. 8/2009Z.z., za dopravnú nehodu sa považuje aj škodová udalosť podľa ods. 3, ak nie je splnená niektorá z povinností podľa § 66 ods. 6 podľa ktorého účastník škodovej udalosti je povinný bezodkladne zastaviť vozidlo. ...). A v zmysle § 22 ods. 1 písm. l) Zákona o priestupkoch tým, že iným konaním ako je uvedené v písm. a) až k) poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky (§ 137 ods. 2 písm. c) zák. č. 8/2009 Z.z., podľa ktorého porušením pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom je nesplnenie si povinností účastníka dopravnej nehody alebo škodovej udalosti. Povinnosti účastníka dopravnej nehody alebo škodovej udalosti sú upravené v § 66 zák. č. 8/2009 Z.z., pričom v preskúmavanej veci si žalobkyňa nesplnila povinnosti § 66 ods.6 zák. č. 8/2009 Z.z.). Účel ust. § 66 ods. 6 zák. č. 8/2009 Z.z. rozobral v svojom rozhodnutí NS SR pod sp. zn. 10Sžd/1/2010 z 23.08.2011. Objektívnu stránku tvorí porušenie alebo ohrozenie bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a príčinná súvislosť medzi konaním a následkom, t.j. že konanie žalobkyne viedlo k porušeniu alebo ohrozeniu bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Žalobkyňa namietala, že skutok, ktorý sa jej kladie za vinu nemožno kvalifikovať ako priestupok a ani jej nebolo známe, že sa stala škodová udalosť. V tejto súvislosti súd opäť poukazuje na ust. § 22 Zákona o priestupkoch v spojení s povinnosťami vodiča uloženými v § 66 ods. 6 zák. č. 8/2009 Z.z., pričom je potrebné poukázať na výklad pojmov „dopravná nehoda“ a „škodová udalosť“. Právna kvalifikácia oboch pojmov je obsiahnutá v § 64 zák. č. 8/2009 Z.z., keď v ods. 1 definuje dopravnú nehodu a v ods. 2 písm. a) definuje, že za dopravnú nehodu sa považuje aj škodová udalosť podľa ods. 3, ak nie je splnená niektorá z povinností podľa § 66 ods. 6. Podľa § 64 ods. 3 cit. zákona, ostatné udalosti v cestnej premávke, pri ktorých vznikla škoda v priamej súvislosti s premávkou vozidla, sa na účely tohto zákona nepovažujú za dopravnú nehodu. Takéto udalosti sú škodovou udalosťou. Pri použití teleologického výkladu ust. § 64 ods. 2 zák. č. 8/2009 Z.z. je možné konštatovať, že účelom zákonodarcu bolo vytvoriť osobitnú skupinu „dopravných nehôd“, ktoré, hoci nenapĺňajú spoločensky nebezpečný charakter udalosti v doprave definovaný v § 64 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z.z., avšak tieto musia orgány Policajného zboru SR objasňovať (§ 64 ods. 3 veta in fine zák.č. 8/2009 Z.z. a contrario). Týmto možno považovať za dopravnú nehodu aj vybrané škodové udalosti definované v § 64 ods. 2 zák. č. 8/2009 Z.z.. 52. Správny súd sa stotožnil so záverom žalovaného, že udalosť v cestnej premávke dňa 16.03.2015 zapríčinila žalobkyňa a považuje sa v zmysle §64 ods. 2 zák. č. 8/2009 Z.z. za dopravnú nehodu, pretože žalobkyňa ako vodička motorového vozidla zn. Škoda Superb EČ: P. si nesplnila povinnosť podľa § 66 ods. 6 tým, že ako účastníčka škodovej udalosti bezodkladne nezastavila vozidlo. Námietka žalobkyne, že si nie je vedomá, že by pri cúvaní nabúrala do iného motorového vozidla nemá žiadnu právnu relevanciu na posúdenie uvedenej udalosti ako dopravnej nehody v zmysle § 64 ods. 2 zák. č. 8/2009 Z.z.. 53. Námietku žalobkyne, že nemala možnosť zúčastniť sa ústneho pojednávania, nemala vedomosť o určenom ústnom pojednávaní, že postupom správneho orgánu jej bolo odopreté právo účinne sa brániť, že správne orgány sa neriadili § 3, § 32 ods. 1, § 33 ods. 2 a § 46 Správneho poriadku, súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Z obsahu administratívneho spisu špecifikovaného v ods. 17. až 22. tohto rozsudku nepochybne vyplýva, že prvostupňový správny orgán pri predvolaní na prejednanie veci bezchybne dodržal zákonné ustanovenia § 24, § 41 Správneho poriadku. Preto námietka žalobkyne, že pravdepodobne poštárka doručila predvolanie na inú adresu, resp. do inej schránky, nemá žiadnu zákonnú relevanciu. V tejto súvislosti neušlo pozornosti súdu, že žalobkyňa zmenila argumentáciu nedoručenia predvolania na prejednanie veci v replike svojho vyjadrenia v ods. 11. tohto rozhodnutia, pričom zmena argumentácie je zmätočná keď žalobkyňa uvádza, že v čase doručovania predvolania sa presťahovala z Prahy do Bratislavy, kde začiatkom mája začala pracovať a vzápätí uviedla, že bola vyslaná zamestnávateľom do Prahy, preto v čase od 15.05.2015-15.06.2015 sa nezdržiavala na adrese, ktorú uviedla npor. L. Š.U. (U. D. XX F. Q.), po návrate z Prahy preberala úradné zásielky. V tejto súvislosti súd musí konštatovať, že dôvod ako námietku neprevzatia písomnosti pre nezdržiavanie sa na adrese, v prípade žalobkyne, prechodného pobytu U. D. XX F. Q., ktorú sama správnemu orgánu označila, nestačí len tvrdiť, ale je potrebné túto skutočnosť preukázať. Vzhľadom na uvedené zistenia správny súd má zato, že správne orgány neporušili procesné zásady tak, ako označila v námietke žalobkyňa. 54. Námietku žalobkyne k uloženej sankcii, že je extrémne nedôvodná a nespravodlivá (vzhľadom na okolnosti udalosti a výšku spôsobenej škody), nezohľadňuje povahu konania a stupeň závažnosti, súd na základe uvedeného vyhodnotil ako nedôvodnú. Citované ust. § 12 ods. 2 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch určuje pravidlá, podľa ktorých je správny orgán povinný postupovať pri ukladaní sankcie. Pravdou je, že ukladanie sankcií za priestupky a rozhodovanie o ich výške sa uskutočňuje voľnou správnou úvahou, avšak v zákonom dovolenej voľnosti, pričom v prípade žalobkyne, pokiaľ sa obvinený dopustí viacerých priestupkov, ktoré sa prejednávajú v spoločnom konaní, priamo zákon určuje pravidlo, že sa uloží sankcia podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na priestupok najprísnejšie postihnuteľný a zákaz činnosti možno uložiť, ak ho možno uložiť za niektorý z týchto priestupkov. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa sa doposiaľ nedopustila žiadneho priestupku, v súlade s citovaným ust. § 12 ods. 2 zákona o priestupkoch, jej bola uložená pokuta za najprísnejší z priestupkov, na dolnej hranici vo výške 300,- EUR a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na 12 mesiacov. 55. Súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že správne orgány v konaní postupovali zákonne, objektívne zistili skutkový stav, svoje rozhodnutia riadne v logických súvislostiach odôvodnili, súd nezistil žiadnu vadu, ktorá by mohla mať vplyv na ich zákonnosť, preto žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol. VIII. Trovy konania. 56. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 v spojení s § 175 ods. 1 SSP tak, keďže úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si neuplatnil (ide o orgán štátnej správy), preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. 57. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 v spojení s § 145ods. 2 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).