Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/212/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201652 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1015201652.5 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: Urban KONTAKT o.z., IČO: 422 67 498, Na rieviere 2, Bratislava, zastúpený: Advokátska kancelária Kolíková & Partners s.r.o., Radvanská 21, Bratislava, IČO: 47 239 441, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 1250862/2015 zo dňa 03.08.2015, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutia správnych orgánov 1. Žalobcovi bolo rozhodnutím Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto č. 4982/25383/2014/DOP/Tru zo dňa 02.06.2014 povolené užívanie verejného priestranstva Šafárikovo námestie v Bratislave. Neskôr, dňa 10.12.2014, žalobca požiadal o osobitné užívanie verejného priestranstva na účely kultúrneho podujatia, ku ktorému Mestská časť zaujala súhlasné stanovisko rozhodnutím označeným ako „súhlas s užívaním verejného priestranstva na verejné kultúrne podujatie č. 8495/54140/2014/PRA/MMI zo dňa 01.01.2015. Dňa 19.12.2014 správca dane (Mestská časť Bratislava - Staré Mesto) vydal rozhodnutie č. XXXXXXXXXX, ktorým žalobcovi vyrubil za užívanie verejného priestranstva o výmere 500 m2 v období od 16.07.2015 do 31.12.2015 daň vo výške XX.XXX,- eur. 2. Dňa 20.01.2015 žalobca podal dodatočné oznámenie vzniku daňovej povinnosti za užívanie verejného priestranstva v skutočnej výmere užívania 210 m2 za obdobie od 16.07.2015 do 31.12.2015, pričom zároveň podal odvolanie voči prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane. Žalovaný svojim rozhodnutím č. 1100302/1/144964/2015/5085 zo dňa 02.04.2015 zrušil prvostupňové rozhodnutie správcu dane č. XXXXXXXXXX zo dňa 19.12.2014 a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Dňa 12.05.2015 rozhodnutím č. XXXXXXXXXX správca dane vyrubil žalobcovi daň za užívanie verejného priestranstva v zníženej výmere 210 m2 v sume XX.XXX,- eur. Proti tomuto rozhodnutiu žalobca podal odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím č. XXXXXXX/XXXX zo dňa 03.08.2015, ktorým rozhodnutie správcu dane potvrdil. II. Žaloba 3. Žalobca považoval rozhodnutie žalovaného ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie správcu dane za nezákonné, žiadal ich zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. 4. Namietal nesprávne právne posúdenie veci. Poukazujúc na § 6 ods. 1 písm. c/ a f/ všeobecného záväzného nariadenia Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto č. 17/2013 o miestnej dani za užívanie verejného priestranstva žalobca tvrdil, že ním realizovaný projekt Šafko bolo kultúrne, spoločenské a zábavné podujatie bez vstupného, počas ktorého boli umiestnené aj určité reklamné a predajné zariadenia, avšak výťažok z nich plynúci v prospech žalobcu bol použitý výhradne na prevádzku a modernizovanie projektu Šafko, prípadne na zakúpenie nového vybavenia potrebného na samotný projekt. Keďže išlo o verejnoprospešný projekt, nemožno spochybniť fakt, že financie použité na jeho prevádzku mali verejnoprospešný účel. Správca dane nezisťoval, či výťažok z predajných aktivít v rámci tohto projektu bol použitý iným spôsobom, ako na jeho vlastnú prevádzku, modernizáciu a zakúpenie potrebného vybavenia. Zároveň správca dane takúto skutočnosť ani nepreukázal. Žalobca poukázal na skutočnosť, že v žiadosti o osobitné zaujatie verejného priestranstva na účely kultúrneho podujatia zo dňa 12.12.2014 uviedol ako vstupné náklady na projekt Šafko 200.000,- eur, pričom odhadované ročné náklady na prevádzku projektu predstavujú 90.000,- eur. Väčšinu z týchto nákladov tvoria práve náklady na zabezpečenie kontajnerov, ako aj na aktivity v projekte Šafko. Je nepredstaviteľné, aby projekt počas obdobia za ktoré správca dane vyrubil miestnu daň za užívanie verejného priestranstva dokázal pokryť výťažkom z poskytnutia užívania tretím osobám či už svoje prevádzkové alebo vstupné náklady. 5. Žalobca argumentoval, že pri výklade § 6 ods. 1 písm. f/ Všeobecného záväzného nariadenia č. 17/2013 vyplýva, že pri výkone v ňom uvedených činností je osoba užívajúca verejné priestranstvo oslobodená od dane bez ohľadu na to, či bolo pri jej aktivite na verejnom priestranstve umiestnené reklamné, propagačné alebo predajné zariadenia. Ak by malo zastupiteľstvo záujem vylúčiť spod oslobodenia od miestnej dane za užívanie verejného priestranstva na území mestskej časti užívateľov, ktorí počas podujatia umiestnia už spomínané zariadenia na verejné priestranstvo, tak by to tak výslovne v uvedenom ustanovení nariadenia urobilo. Pre oslobodenie od miestnej dane za užívanie verejného priestranstva je podľa žalobcu kľúčové, či počas podujatia prebiehajú aktivity propagácie ochrany života, zdravia, rodiny, životného prostredia, prírodných a kultúrnych hodnôt. 6. Žalobca považoval rozhodnutie vydané žalovaným za vychádzajúce z nedostatočne zisteného skutkového stavu. Nedostatočné zistenie skutkového stavu spočívalo v tom, že správne orgány nedostatočne vyhodnotili skutkový stav pri hodnotení dôkazu predloženého žalobcom - zmluva o spolupráci uzavretá medzi žalobcom a mestskou časťou. V čl. 2 ods. 1 a 2 tejto zmluvy sa uvádza, že projekt Šafko bol zameraný na vytvorenie miesta „kreatívnych, umeleckých a občianskych komunít, - prezentácia umenia, dizajnu a občianskych aktivít, - priestor pre kultúrne aktivity, - priestor pre dobrovoľnícke aktivity, - priestor pre lokálnu gastro - výchovu, - priestor pre rôzne aktivity viažuce sa na aktívny rozvoj mestskej kultúry, - priestor pre medzinárodné sympóziá a spájanie moderných metropol.“ Žalobca podľa zmluvy taktiež prevzal zodpovednosť za prevádzkovanie a udržiavanie detského ihriska, vytváranie bezplatných kultúrnych podujatí, za čistotu v okolí projektu Šafko a náklady na zabezpečenie a prevádzkovanie nočného osvetlenia a verejných toaliet v priestoroch a v okolí projektu, pričom uvedené činnosti žalobca vykonával v dobrej viere a na vlastné náklady. Taktiež v čl. 6 ods. 5 Zmluvy vyplýva, že mestská časť jednoznačne potvrdila svoje vnímanie doteraz prebiehajúceho projektu a že ho považuje za oslobodený od miestnej dane v zmysle § 6 ods. 1 písm. f/ Všeobecne záväzného nariadenia č. 17/2013. 7. Žalobca poukázal aj na čl. 4 ods. 4 Zmluvy, v ktorom sa mestská časť zaviazala umožniť žalobcovi, aby aj samostatne bez predchádzajúceho povolenia umožnil užívanie verejného priestranstva Šafárikovho námestia iným osobám za účelom poskytnutia služieb verejnosti, prezentácia a predaj umeleckých diel a výrobkov z oblasti módy a dizajnu a poskytovania doplnkovej stravovacej služby a občerstvenia. Žalobca vyjadril názor, že mestská časť mala záujem na existencii a prevádzkovanie projektu Šafko a aj napriek umožnenému užívaniu tretím osobám a potenciálnemu predaju spotrebného tovaru ho považovala za verejnoprospešný a oslobodený od miestnej dane za užívanie verejného priestranstva. 8. Žalobca považoval skutkový stav zistený nedostatočne aj z dôvodu, že sa žalovaný nevysporiadal s dôkazom označeným ako „Súhlas s užívaním verejného priestranstva na verejné kultúrne podujatie č. 8495/54140/2014/PRA/MMI zo dňa 12.12.2014. Tento súhlas bol poskytnutý mestskou časťou na užívanie verejného priestranstva žalobcom za účelom projektu Šafko na takmer 5 rokov a jedná sa o záväzný krok, ktorý mestská časť povolila aktivitu žalobcu na relatívne dlhé obdobie, prihlásila sa k tejto aktivite a súhlasila s participáciou na projekte minimálne v tom rozsahu, že vyhodnotí projekt Šafko ako oslobodený od miestnej dane v zmysle § 6 ods. 1 písm. c/ a f/ VZN č. 17/2013. Hoci tento súhlas bol mestskou časťou udelený od 01.01.2015 do 31.12.2019 žalobca nesúhlasil s právnym názorom žalovaného, že takýto súhlas nemá vplyv na daňovú povinnosť za obdobie roku 2014. Žalovaný sa riadne nezaoberal predloženým dôkazom ako ani jeho vplyvom na existenciu oslobodenia projektu Šafko spod miestnej dane za užívanie verejného priestranstva. Vyjadril presvedčenie, že súhlas s užívaním verejného priestranstva na kultúrne podujatie zo dňa 12.12.2014 je dôležitý aj pre posúdenie daňovej povinnosti žalobcu v roku 2014. V bode 14b súhlasu sa uvádza, že mestská časť prehlasuje aj na základe žiadateľom doložených podporných vyjadrení občanov, osobností a organizácií k podujatiu, že považuje za verejný záujem súčasný stav realizácie podujatia a jeho spôsob fungovania na námestí v zmysle povolenia mestskej časti platného do dňa 31.12.2014, nakoľko prispieva k oživenie dlhodobo zanedbávaného verejného priestoru lokality Šafárikovo námestie, aby napĺňal svoj potenciál pre zmysluplné aktivity pre všetky generácie obyvateľov z priľahlej časti Starého Mesta, alebo atraktívny aj pre návštevníkov. Ďalej sa v súhlase uvádza, že mestská časť plne akceptuje súčasný stav realizácie podujatia v zmysle povolenia mestskej časti platného do 31.12.2014a taktiež akceptuje všetkých partnerov žiadateľa, ktorí spolu so žiadateľom v čase vydania tohto súhlasu sa podieľajú na realizácii podujatia v jednotlivých kontajneroch. Žalobca zdôraznil, že projekt Šafko je neziskovým, lebo všetky ním získané finančné prostriedky idú na jeho vlastnú prevádzku. Nevytvára zisk a tvrdiť o ňom, že je ziskovým projektom a nespadá pod oslobodenie spod miestnej dane podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a f/ VZN č. 17/2013 je možné len vtedy, ak by bolo preukázané, že finančné prostriedky získané v projekte boli použité s verejnoprospešným účelom. Zároveň žalobca podotkol, že ak mestská časť predtým považovala projekt Šafko za oslobodený od miestnej dane za užívanie verejného priestranstva, pokiaľ projekt bude napĺňať podmienky ustanovené mestskou časťou v súhlase, tak v prípade, ak boli záväzné podmienky tohto súhlasu naplnené aj v predchádzajúcom období pri tom istom projekte, podľa názoru žalobcu musí byť aj dovtedy prebiehajúci projekt oslobodený od dane. Obzvlášť vtedy, ak mestská časť deklarovala, že v súhlase schvaľuje a nadväzuje na doterajší stav prebiehajúceho projektu Šafko. 9. Žalobca ďalej poukázal na to, že správca dane svoje právo vyrubiť miestnu daň za užívanie verejného priestranstva založil na výsledkoch miestnych zisťovaní, ktoré sa podľa jeho tvrdení ako aj tvrdení žalovaného uskutočnili dňa 16.07.2014, 11.09.2014, 19.09.2014 a 02.12.2014. Žalobca namietal, že výsledky týchto miestnych zisťovaní nemožno vykladať bez ohľadu na časovú súvislosť medzi vykonanými zisťovaniami a postupom mestskej časti voči žalovanému na základe predmetných zistení. Žalobca poukázal na list starostky zo dňa 19.09.2014, ktorým bola vybavená petícia občanov za odstránenie kontajnerov zo Šafárikovho námestia v Bratislave, v ktorom sa uvádza, že „čo sa týka požiadavky na odstránenie zberných kontajnerov, tieto sú súčasťou umelecko - komunitného projektu, slúžia na dočasné oživenie Šafárikovho námestia. Projekt realizuje renomované občianske združenie Urban KONTAKT a je povolený rozhodnutím o zaujatí verejného priestranstva, ktoré je platné do konca roka. Projekt sa stretol s pozitívnym ohlasom širokej verejnosti. Zatiaľ je možné konštatovať, že pozitívne reakcie prevyšujú negatívne. V tejto časti sa petícii nevyhovuje.“ Tejto odpovedi mestská časť potvrdil verejný záujem na fungovaní projektu Šafko a taktiež potvrdzuje verejný prospech plynutý z tohto projektu obyvateľom mestskej časti. V tejto odpovedi nemožno nájsť zmienku o tom, že by pri prešetrovaní petície alebo projektu Šafko bol zistený nejaký rozpor s pôvodne koncipovaným plánom, alebo že by sa v rámci projektu Šafko začali vyskytovať aktivity, ktoré by ho diskvalifikovali spod oslobodenia od miestnej dane. 10. Žalobca ďalej poukázal na to, že projekt Šafko bol koncipovaný ako udržateľný samofinacovateľný verejnoprospešný projekt. Jeho činnosť nebola prioritne zameraná na predaj ale na vystavovanie jedinečných kúskov oblečenia. V prípade záujmu bolo umožnené návštevníkom si tieto jedinečné produkty lokálneho dizajnu aj kúpiť, pričom však prípadná kúpa nebola podmienkou pre vstup do areálu či jednotlivých kontajnerov. Finančné prostriedky, ktoré získal žalobca umožnením užívania niektorým tretím osobám, predstavovali finančný základ pre vytvorenie samostatného financovania projektu tak, aby žalobca už nemusel naďalej vynakladať nemalé finančné prostriedky na jeho prevádzku. 11. Žalobca tiež namietal, že obsah ako aj časová súslednosť jednotlivých právnych aktov a úkonov mestskej časti obzvlášť v roku 2014 sú v rozpore s úsudkami a závermi, ktoré z nich žalovaný vyvodzuje. S ohľadom na skutočnosť, že právne akty a úkony mestskej časti boli žalovanému dostatočne doložené tak žalobcom ako aj mestskou časťou sa žalobca domnieval, že rozhodnutie žalovaného je v evidentnom rozpore s dôkazným stavom a obsahom spisov. III. Vyjadrenie žalovaného 12. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa 26.10.2015, zotrval na svojom doterajšom právnom názore, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. 13. Správca dane povolil žalobcovi rozhodnutím zo dňa 02.06.2014 zvláštne užívanie miestnej komunikácie (verejného priestranstva) za účelom presúvateľne pódia - kontajnery a prvky za účelom usporadúvania kultúrnych a spoločenských akcií a podujatí na dobu od 01.04.2013 do 31.12.2014 v rozsahu 500 m2. Poukazujúc na § 34 a § 34a ods. 1 zákona č. 582/2004 Z.z. žalovaný uviedol, že žalobca oznámenie o vzniku daňovej povinnosti podal na základe výzvy správcu dane dňa 08.12.2014, kde uviedol skutočnú dobu užívania verejného priestranstva od 01.04.2014 do 31.12.2014 o výmere 500 m2. Dňa 20.01.2015 podal žalobca dodatočné oznámenie o vzniku daňovej povinnosti za užívanie verejného priestranstva. V tomto oznámení uviedol skutočnú dobu užívania verejného priestranstva od 16.07.2014 do 31.12.2014 a skutočnú výmeru užívania verejného priestranstva 210 m2, pričom účel užívania verejného priestranstva konkretizoval ako kultúrne podujatie spojené s prezentáciou a podporou - možným predajom - lokálneho dizajnu a občerstvenia za účelom o.z. Urban KONTAKT. 14. Ďalej žalovaný poukázal na to, že dňa 11.05.2015 preveril výmeru užívaného priestranstva na Šafárikovom námestí v Bratislave, ktoré žalobca uviedol v dodatočnom oznámení, pričom výmera užívaného priestranstva 210 m2 uvedená žalobcom v oznámení bola potvrdená. Správca dane vyrubil daň za užívanie verejného priestranstva z dôvodu, že na verejnom priestranstve sa uskutočňoval predaj spotrebného tovaru, pričom vychádzal z údajov uvedených žalobcom v jeho oznámení o vzniku daňovej povinnosti. 15. Daň za užívanie verejného priestranstva nebola vyrubená v celej výmere povoleného užívania verejného priestranstva (500 m2), ale bola vyrubená za užívanie verejného priestranstva, na ktorom boli umiestnené kontajnery, ktoré slúžili ako predajné zariadenia. Skutočnosť, že sa kontajnery využívali ako predajné zariadenia správca dane preveril miestnym zisťovaním, ktoré vykonal v dňoch 16.07.2014, 11.09.2014, 19.09.2014, 02.12.2014 a 16.12.2014, o čom boli spísané úradné záznamy z miestneho zisťovania. Z miestneho zisťovania vyplynulo, že žalobca, resp. iné právnické osoby alebo fyzické osoby verejné priestranstvo, na ktorom boli umiestnené kontajnery využívali na predaj spotrebného tovaru. Skutočnosť, že činnosť nebola nepretržitá, nemá vplyv na vyrubenie dane. K úradným záznamom bola pripojená fotodokumentácia, z ktorej jednoznačne vyplýva, že kontajnery boli využívané na komerčnú činnosť. Žalovaný ďalej poukázal na ustanovenie § 6 ods. 1 písm. c/ a f/ VZN č. 17/2013 (vyššie opísané) kontajnery umiestnené na verejnom priestranstve sa využívali na predaj tovaru, na základe čoho nespĺňali podmienky oslobodenia ustanovené v § 6 ods. 1 písm. f/ VZN a taktiež použitie prostriedkov na činnosť občianskeho združenia nie je možné považovať za prostriedky poskytnuté na charitatívne a verejnoprospešné účely. 16. Pokiaľ ide o zmluvu o spolupráci medzi žalobcom a Mestskou časťou Bratislava - Staré Mesto zo dňa 22.07.2014, na ktorú poukázal v žalobe žalobca, žalovaný uviedol, že nie je oprávnený posudzovať platnosť tejto zmluvy, avšak poukázal na čl. 4 bod. 4, v ktorom sa uvádza, že pri realizácii projektu je združenie po informovaní mestskej časti oprávnené umožniť užívanie verejného priestranstva inej právnickej osobe za účelom poskytovania služieb verejnosti, prezentácia a predaj umeleckých diel a výrobkov z oblasti módy a dizajnu a poskytovania doplnkovej stravovacej služby a občerstvenia; v tom prípade zodpovednosť za splnenie povinností vyplývajúcich z príslušných právnych predpisov a všeobecne záväzných nariadení touto právnickou alebo fyzickou osobou nesie voči mestskej časti združenie. Žalobca využíval resp. umožnil využívanie verejného priestranstva aj iným právnickým resp. fyzickým osobám na účely predaja, na základe čoho bol povinný tieto skutočnosti oznámiť mestskej časti a splniť si povinnosti vyplývajúce z príslušných všeobecne záväzných nariadení. V čl. VI. bod 5 predmetnej zmluvy sa síce uvádza, že podujatie je podľa § 6 ods. 1 písm. f/ v zmysle všeobecne záväzného nariadenia mestskej časti č. 17/2013 oslobodené od dane za užívanie verejného priestranstva, avšak daňovník musí splniť podmienky oslobodenia ustanovené vo všeobecne záväznom nariadení. Žalobca časť verejného priestranstva využíval v rozpore s účelom, na ktoré mu bolo vydané povolenie na zvláštne užívanie verejného priestranstva, nepreukázal podmienky oslobodenia ustanovené vo všeobecne záväznom nariadení, na základe čoho bol správca dane oprávnený daň za užívanie verejného priestranstva vyrubiť. Súhlas Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto zo dňa 12.12.2014 s užívaním verejného priestranstva na obdobie od 01.01.2015 do 31.12.2019, na ktoré sa žalobca v žalobe odvolával, nemá vplyv na daňovú povinnosť za obdobie roka 2014. Žalovaný pri posudzovaní vyrubenej dane za užívanie verejného priestranstva za obdobie od 16.07.2014 do 31.12.2014 sa zaoberal zmluvou o spolupráci medzi žalobcom a mestskou časťou, aj keď podľa vyjadrenia správcu dane táto zmluva nebola zverejnená podľa zákona, preto nenadobudla právoplatnosť ani účinnosť. IV. Konanie pred správnym orgánom 17. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil skutočnosti, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné tak, ako boli nimi opísané v ich písomných podaniach. Správne orgány v administratívnom konaní vydali v úvode odôvodnenia rozsudku opísané rozhodnutia, pričom ich odôvodnenia sú obdobné ako vyjadrenie k žalobe. K jednotlivým častiam týchto rozhodnutí a k skutočnostiam medzi účastníkmi sporným sa súd detailnejšie vyjadril nižšie v odôvodnení tohto rozsudku. V. Relevantné právne predpisy 18. Podľa § 30 ods. 1 zákona č. 582/2004 Z.z. predmetom dane za užívanie verejného priestranstva je osobitné užívanie verejného priestranstva. 19. Podľa § 30 ods. 2 zákona č. 582/2004 Z.z. verejným priestranstvom na účely tohto zákona sú verejnosti prístupné pozemky vo vlastníctve obce. Verejným priestranstvom na účely tohto zákona nie sú pozemky, ktoré obec prenajala podľa osobitného zákona. 20. Podľa § 30 ods. 3 zákona č. 582/2004 Z.z. osobitným užívaním verejného priestranstva sa rozumie umiestnenie zariadenia slúžiaceho na poskytovanie služieb, umiestnenie stavebného zariadenia, predajného zariadenia, zariadenia cirkusu, zariadenia lunaparku a iných atrakcií, umiestnenie skládky, trvalé parkovanie vozidla mimo stráženého parkoviska a podobne. Osobitným užívaním verejného priestranstva nie je užívanie verejného priestranstva v súvislosti s odstránením poruchy alebo havárie rozvodov a verejných sietí. 21. Podľa § 31 zákona č. 582/2004 Z.z. daňovníkom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá verejné priestranstvo užíva. 22. Podľa § 32 zákona č. 582/2004 Z.z. základom dane za užívanie verejného priestranstva je výmera užívaného verejného priestranstva v m2. 23. Podľa § 33 zákona č. 582/2004 Z.z. sadzbu dane za užívanie verejného priestranstva určí obec v eurách za každý aj začatý m2 osobitne užívaného verejného priestranstva a každý aj začatý deň. 24. Podľa § 34a ods. 1 zákona č. 582/2004 Z.z. daňovník je povinný oznámiť svoj zámer osobitného užívania verejného priestranstva správcovi dane najneskôr v deň vzniku daňovej povinnosti. 25. Podľa § 34a ods. 2 zákona č. 582/2004 Z.z. obec vyrubí daň rozhodnutím najskôr v deň vzniku daňovej povinnosti. Vyrubená daň je splatná do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Obec môže určiť splátky dane a lehotu ich splatnosti v rozhodnutí. Daňovník môže vyrubenú daň, ktorá bola rozhodnutím obce určená v splátkach, zaplatiť aj naraz najneskôr v lehote splatnosti prvej splátky. 26. Podľa § 35 zákona č. 582/2004 Z.z. miestne príslušnou obcou je obec, na ktorej území sa užívané verejné priestranstvo nachádza. 27. Podľa § 3 ods. 1 všeobecne záväzného nariadenia mestskej časti Bratislava - Staré Mesto č. 17/2013 sadzba dane za užívanie verejného priestranstva za 1 m' a deň je: a) 1,00 euro za umiestnenie ambulantného stánkového predajného zariadenia, okrem ambulantného stánkového predajného zariadenia na trhovisku na Poľnej ulici, b) 0,20 eura za ambulantný predaj na Poľnej ulici, c) 0,50 eura za umiestnenie ambulantného predajného zariadenia okrem ambulantného stánkového predajného zariadenia, d) 1,00 euro za umiestnenie zariadenia slúžiaceho na poskytovanie služieb vrátane exteriérového sedenia na uliciach Michalská, Biela, Ventúrska, Sedlárska, Zelená, Rudnayovo námestie, Panská, Laurinská, Rybárska brána, Hviezdoslavovo námestie, Nedbalova ulica - úsek od Klobučníckej po Laurinskú ulicu, Gorkého ulica - úsek od Hviezdoslavovho námestia po dom Č. 3 na Gorkého ulici, Strakova, Baštová, Na vŕšku , Klariská, Prepoštská, e) 0,80 eura za umiestnenie zariadenia slúžiaceho na poskytovanie služieb vrátane exteriérového sedenia okrem zariadeni slúžiacich na poskytovanie služieb vrátane exteriérového sedenia na uliciach vymenovaných v písmene dl, f) 10,00 eur za reklamné a propagačné zariadenie a za propagáciu produktov a služieb, g) 1,00 euro za umiestnenie zariadenia slúžiaceho na usporiadanie kultúrnych, spoločenských, zábavných a športových podujatí na verejných priestranstvách okrem tých, ktoré sa uskutočnia na Hviezdoslavovom námestí, h) 2,00 eurá za umiestnenie zariadenia slúžiaceho na usporiadanie kultúrnych, spoločenských, zábavných a športových podujatí na Hviezdoslavovom námestí, i) 4,00 eurá za umiestnenie zariadenia cirkusu, lunaparku a iných atrakcií, j) za umiestnenie stavebného zariadenia a stavebného materiálu pri stavebných a rekonštrukčných prácach stavieb, umiestnenie oplotenia alebo iného zariadenia a vyhradenie verejného priestranstva za účelom zriadenia staveniska, umiestnenie kontajnera, umiestnenie lešenia mimo zariadenia staveniska, 1. do 60 dni 1,00 euro 2. od 61. dňa 4,00 eurá k) 10,00 eur za umiestnenie telefónnej búdky s reklamným a propagačným zariadením, I) 14,00 eur za umiestnenie zariadenia a vyhradenie verejného priestranstva na nakrúcanie filmových a televíznych programov, spotov a klipov, na fotografovanie, umiestnenie prenosovej techniky, iného technického zariadenia, tribúny, dekorácie a rekvizity na uliciach vymenovaných v písmene dl, v Grassalkovichovej a Medickej záhrade, m) 7,00 eur za umiestnenie zariadenia a vyhradenie verejného priestranstva na nakrúcanie filmových a televíznych programov, spotov a klipov, na fotografovanie, umiestnenie prenosovej techniky, iného technického zariadenia, tribúny, dekorácie a rekvizity na uliciach, ktoré nie sú vymenované v písmene d) a okrem Grassalkovichovej a Medickej záhrady, n) 0,66 eura za umiestnenie zariadenia poskytujúceho výlučne informácie o kultúrnych , spoločenských a športových podujatiach, o) 1,00 euro za umiestnenie zariadenia za účelom uskutočnenia registrovanej voľnej pouličnej aktivity, p) 6,64 eur za umiestnenie skládky, q) 0,25 eur za trvalé parkovanie vozidla alebo prívesu mimo zóny s dopravným obmedzením, r) 0,02 eura za trvalé parkovanie osobného motorového vozidla mimo zóny s dopravným obmedzením na mieste označenom dopravnou značkou lP 16 RÉSERVÉ vo vlastníctve držiteľa preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím alebo držiteľa preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím s potrebou sprievodcu a za trvalé parkovanie osobného motorového vozidla vo vlastníctve občana , ktorý sa stará o rodinného príslušníka, ktorý je držiteľom preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím alebo preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím s potrebou sprievodcu, s ktorým má spoločný trvalý pobyt, s) 0,66 eura za umiestnenie mobilnej zelene, ktorej výmera presahuje 1 m2, t) 1,00 euro za umiestnenie informačného zariadenia 28. Podľa § 6 ods. 1 všeobecne záväzného nariadenia mestskej časti Bratislava - Staré Mesto č. 17/2013 od dane je oslobodený: a) správca dane a hlavné mesto, b) rozpočtové a príspevkové organizácie zriadené správcom dane a hlavným mestom, c) fyzická osoba a právnická osoba za umiestnenie zariadenia slúžiaceho na usporiadanie kultúrnych, spoločenských, zábavných alebo športových podujatí bez vstupného, bez umiestnenia reklamného, propagačného a predajného zariadenia, alebo ktorých výťažok je poskytnutý na charitatívne a verejnoprospešné účely, d) fyzická osoba a právnická osoba za umiestnenie mobilnej zelene do výmery 1 m2 a za umiestnenie prenosných popolníkov počas prevádzkovej doby, e) fyzická osoba a právnická osoba, ktorá prevádzkuje telefónnu búdku bez reklamného a propagačného zariadenia, f) fyzická osoba a právnická osoba, ktorá osobitne užíva verejné priestranstvo za účelom propagácie aktivít podporujúcich ochranu života, zdravia, rodiny, životného prostredia, prírodných a kultúrnych hodnôt. V. Posúdenie veci správnym súdom 29. Ako vyplýva z vyššie uvedených ustanovení zákona č. 582/2004 Z.z., predmetom miestnej dane môže byť aj užívanie verejného priestranstva, pričom verejným priestranstvom sú verejnosti prístupné pozemky vo vlastníctve obce. Za užívanie verejného priestranstva sa považuje vo všeobecnosti aj umiestnenie zariadenia slúžiaceho na poskytovanie služieb a predajného zariadenia. Základom dane za užívanie verejného priestranstva je výmera užívaného verejného priestranstva v m2 pričom sadzba dane je určená obcou. 30. Daňovníkom miestnej dane za užívanie verejného priestranstva je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá verejné priestranstvo užíva. Ako je ďalej zrejmé z ustanovení všeobecne záväzného nariadenia mestskej časti Bratislava - Staré Mesto č. 17/2013, za určitých okolností môže byť daňovník od dane za užívanie verejného priestranstva oslobodený. Žalobca sa v tomto ohľade odvoláva na § 6 ods. 1 písm. c) a písm. f) všeobecne záväzného nariadenia, podľa ktorého od dane je oslobodená fyzická osoba a právnická osoba za umiestnenie zariadenia slúžiaceho na usporiadanie kultúrnych, spoločenských, zábavných alebo športových podujatí bez vstupného, bez umiestnenia reklamného, propagačného a predajného zariadenia, alebo ktorých výťažok je poskytnutý na charitatívne a verejnoprospešné účely a tiež fyzická osoba a právnická osoba, ktorá osobitne užíva verejné priestranstvo za účelom propagácie aktivít podporujúcich ochranu života, zdravia, rodiny, životného prostredia, prírodných a kultúrnych hodnôt. 31. Podľa názoru súdu sa § 6 ods. 1 písm. c) a písm. f) všeobecne záväzného nariadenia mestskej časti Bratislava - Staré Mesto č. 17/2013 na žalobcu nevzťahuje. 32. Pokiaľ žalobca tvrdil, že jeho oslobodenie vyplýva z dikcie § 6 ods. 1 písm. f/ všeobecného záväzného nariadenia, pretože pre oslobodenie od miestnej dane za užívanie verejného priestranstva je podľa neho kľúčové, či počas podujatia prebiehajú aktivity propagácie ochrany života, zdravia, rodiny, životného prostredia, prírodných a kultúrnych hodnôt, takýto výklad správny súd považuje za cielený a odporujúci zmyslu a účelu zákona č. 582/2004 Z.z. Ako už súd vyššie uviedol, za užívanie verejného priestranstva môže správca vyrubiť miestnu daň, pričom za osobitné užívanie verejného priestranstva podliehajúce dani j e v zmysle zákona č. 582/2004 Z.z. aj umiestnenie zariadenia slúžiaceho na poskytovanie služieb a predajného zariadenia. Povinnosťou daňovníka je oznámiť svoj zámer osobitného užívania verejného priestranstva správcovi dane, a to najneskôr v deň vzniku daňovej povinnosti. Správca dane (obec) na základe oznámenia vyrubí daň rozhodnutím. 33. Pokiaľ ide o § 6 ods. 1 písm. f/ všeobecného záväzného nariadenia, v ňom mestská časť vyhradila aktivity vykonané daňovníkom, ktoré nepodliehajú miestnej dani za osobitné užívanie verejného priestranstva a sú tak výnimkou z povinnosti ustanovenej zákonom č. 582/2004 Z.z. a všeobecným záväzným nariadením mestskej časti Bratislava - Staré Mesto č. 17/2013. Musí ísť o taký druh užívania verejného priestranstva, ktorého účelom je propagácia aktivít podporujúcich ochranu života, zdravia, rodiny, životného prostredia, prírodných a kultúrnych hodnôt. 34. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalobca v rámci projektu Šafko pri osobitnom užívaní verejného priestranstvo vykonával aj aktivity, ktoré by inak mohli byť považované za také, pri ktorých je užívateľ verejného priestranstva oslobodený od dane, avšak neboli to výhradne tieto aktivity, ktoré žalobca v čase rozhodnom pre posúdenie veci pri osobitnom užívaní verejného priestranstva vykonával. V rámci predmetného projektu žalobca užíval verejné priestranstvo aj spôsobom, ktorý od miestnej dane oslobodený nie je, pretože na verejné priestranstvo umiestnil zariadenia slúžiace na poskytovanie služieb a tiež predajné zariadenia, ktoré v súlade so zákonom č. 582/2004 Z.z. a všeobecne záväzným nariadením mestskej časti Bratislava - Staré Mesto č. 17/2013 miestnej dani za osobitné užívanie verejného priestranstva podliehajú. Z tohto hľadiska je skutočnosť, že čiastočne bol spôsob užívania verejného priestranstva žalobcom vyňatý spod povinnosti platiť miestnu daň bez právneho významu. 35. Správny súd dodáva, že pokiaľ žalobca argumentoval, že mal byť od dane oslobodený aj podľa § 6 ods. c) všeobecne záväzného nariadenia, uvedené opäť považoval súd zo strany žalobcu za výklad eklektický cielený len ku prospechu žalobcu. fyzická osoba a právnická osoba za umiestnenie zariadenia slúžiaceho na usporiadanie kultúrnych, spoločenských, zábavných alebo športových podujatí bez vstupného by mohla byť považovaná za oslobodenú od dane len za predpokladu, že popri týchto aktivitách na verejnom priestranstve neumiestni reklamné, propagačné a predajné zariadenia alebo ktorých výťažok je poskytnutý na charitatívne a verejnoprospešné účely. Žalobca však pri realizácii predmetného projektu na verejnom priestranstve umiestnil aj reklamné, propagačné a predajné zariadenia a zároveň výťažok z aktivít projektu boli použite aj na plnenie potrieb samotného žalobcu, čo nemožno v danom kontexte považovať za použitie na charitatívne a verejnoprospešné účely. 36. Pokiaľ ide o argumentáciu žalobcu opierajúcu sa o obsah zmluvy o spolupráci uzavretej medzi žalobcom a mestskou časťou dňa 22.07.2014 a o „Súhlas s užívaním verejného priestranstva na verejné kultúrne podujatie č. 8495/54140/2014/PRA/MMI zo dňa 12.12.2014, poukazuje správny súd na § 3 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. 37. V čl. VI. bod 5 zmluvy o spolupráci sa síce uvádza, že projekt (Šafko) realizovaný žalobcom je oslobodený od dane za užívanie verejného priestranstva podľa § 6 ods. 1 písm. f/ v zmysle všeobecne záväzného nariadenia mestskej časti č. 17/2013, avšak daňovník musí predovšetkým splniť podmienky oslobodenia ustanovené v zákone resp. vo všeobecne záväznom nariadení. Žalobca, ako správny súd už konštatoval vyššie, nepreukázal splnenie podmienok oslobodenia od dane, preto bol správca dane oprávnený daň za užívanie verejného priestranstva vyrubiť. 38. Pokiaľ ide o súhlas Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto zo dňa 12.12.2014 s užívaním verejného priestranstva na obdobie od 01.01.2015 do 31.12.2019, tento je pre posúdenie daňovej povinnosti žalobcu za obdobie roka 2014 právne irelevantný. Žalovaný pri posudzovaní vyrubenej dane za užívanie verejného priestranstva za obdobie od 16.07.2014 do 31.12.2014 sa zaoberal zmluvou o spolupráci medzi žalobcom a mestskou časťou, aj keď. 39. Pokiaľ žalobca poukázal na list starostky Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto zo dňa 19.09.2014, ktorým bola vybavená petícia občanov za odstránenie kontajnerov zo Šafárikovho námestia v Bratislave, nemožno súhlasiť s tvrdením žalobcu, že vyjadrenie „čo sa týka požiadavky na odstránenie zberných kontajnerov, tieto sú súčasťou umelecko-komunitného projektu, slúžia na dočasné oživenie Šafárikovho námestia. Projekt realizuje renomované občianske združenie Urban KONTAKT a je povolený rozhodnutím o zaujatí verejného priestranstva, ktoré je platné do konca roka. Projekt sa stretol s pozitívnym ohlasom širokej verejnosti. Zatiaľ je možné konštatovať, že pozitívne reakcie prevyšujú negatívne. V tejto časti sa petícii nevyhovuje.“ je dôkazom o tom, že žalobca využíval verejné priestranstvo v rozhodnom čase spôsobom, ktorý by odôvodňoval oslobodenie žalobcu spod povinnosti platiť daň za osobitné užívanie verejného priestranstva. Konštatovanie „pozitívnych ohlasov verejnosti“ nemožno stotožniť s verejným záujem a ani samotná existencia verejného záujmu by sama o sebe nemusela byť dôvodom oslobodenia od dane v zmysle § 6 ods. 1 písm. c) a písm. f) všeobecne záväzného nariadenia mestskej časti Bratislava - Staré Mesto č. 17/2013. 40. Na základe hore uvedeného správny súd skonštatoval, že nezistil žiadne namietané porušenia zásad daňového konania, daňové orgány vykonali riadne dokazovanie, v zodpovedajúcom rozsahu, náležite zistili skutkový stav veci a žalovaný v napadnutom rozhodnutí prihliadol na všetko, čo vyšlo v daňovom konaní najavo. Napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky zákonom naň kladené náležitosti a je riadne odôvodnené. Žalovaný sa v rozhodnutí vyrovnal so všetkými relevantnými námietkami uvedenými v odvolaní žalobcu, podrobne rozobral predložené dôkazy aj skutkový stav, ktorý správne právne vyhodnotil. S poukazom na uvedené dôvody dospel súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane, sú vecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol. 41. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 v spojení s §175 ods.1 SSP, avšak vo veci úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, ide o orgán štátnej správy a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. 42. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).