Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/217/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201694 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1015201694.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: MILÉNIUM, spol. s r. o., IČO: 35812851, so sídlom v Bratislave, Karpatské námestie 11, zastúpeného advokátkou JUDr. Danielou Simanovou, so sídlom v Bratislave, Palkovičova 15, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom v Banskej Bystrici, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXX/XXXX zo dňa 22.7.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania Daňový úrad Bratislava vykonal u žalobcu kontrolu dane z pridanej hodnoty (DPH) za zdaňovacie obdobie október 2007. Daňová kontrola sa začala dňa 16.12.2008 a o jej výsledku správca dane vyhotovil protokol č. I/XXX/XXXXX-XXXX/XXXX/Stre zo dňa 1.2.2010, ktorý doručil žalobcovi dňa 10.3.2010. Na základe zistení z daňovej kontroly správca dane dodatočným platobným výmerom č. XXX/XXX/ XXXXX/XXXX/Gav zo dňa 19.3.2010 určil rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie október 2007 v sume XX.XXX,XX €. Žalovaný rozhodnutím č. I/XXX/XXXXX-XXXXXX/XXXX/XXXXXX-r zo dňa 21.2.2011 zrušil rozhodnutie správcu dane č. XXX/XXX/XXXXX/XXXX/Gav zo dňa 19.3.2010 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Správca dane v ďalšom konaní doplnil dokazovanie a rozhodnutím č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa 3.4.2014 znova určil žalobcovi rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie október 2007 v sume XX.XXX,XX €. Žalovaný rozhodnutím č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXXX zo dňa 29.7.2014 opäť zrušil rozhodnutie správcu dane č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa 3.4.2014 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Správca dane následne rozhodnutím č. XXXXXX/XXXX/XXXXXXX zo dňa 14.4.2015 určil žalobcovi rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie október 2007 v sume X.XXX,XX €. Po doplnení dokazovania u dodávateľov žalobcu KOLIBA, a.s., a odberateľa Pannon Food Slovakia s.r.o. a po opätovnom vyhodnotení skutkového stavu mu priznal nárok na odpočet dane podľa § 51 ods. 1 v nadväznosti na § 49 ods. 2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 222/2004 Z.z.) z dodávateľských faktúr vystavených spoločnosťou KOLIBA, a.s., v sume X.XXX,XX €. Na druhej strane však žalobcovi nepriznal nadmerný odpočet DPH v sume X.XXX,XX € z dvoch faktúr vystavených spoločnosťou LUMA Slovakia, s.r.o., za nákup kryštálového cukru: faktúra č. XXXX zo dňa 26.10.2007 vystavená na sumu XXX.XXX,- Sk (z toho DPH v sume XX.XXX,- Sk), a faktúra č. XXXX zo dňa 29.10.2007 vystavená na sumu XXX.XXX,XX Sk (z toho DPH v sume XX.XXX,XX Sk). Správca dane poukázal na to, že spoločnosť LUMA Slovakia, s.r.o., podala za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2007 negatívne daňové priznanie; mala zaevidované dve faktúry vystavené pre žalobcu, no neevidovala k nim žiadne nadobudnutie tovaru. Preto správca dane dospel k záveru, že ide o fiktívnu fakturáciu. Poukázal na výpoveď konateľa žalobcu G. R., ktorý uviedol, že dodávky tovaru boli vopred dohodnuté s pánom R. a U.. Následne mu bol predstavený pán V., ktorý neskôr preberal ich telefonické objednávky. Zo spoločnosti LUMA Slovakia, s.r.o. (sklad v Trnave patriaci spoločnosti TANGO, s.r.o.), bol tovar priamo prepravený odberateľovi do skladu v Lehniciach, kde tovar prebral skladník. Prepravu zabezpečovala spoločnosť LUMA Slovakia, s.r.o., s prepravcami pánom T. (Hamuliakovo) a HAKY TRANS, s.r.o. (Malacky). Žalobca nemal vlastné skladové priestory, v prípade potreby by požiadal sklad v Lehniciach, ktorého vlastníkom je spoločnosť K.K.V.-UNION, s.r.o., ktorá bola zároveň jeho odberateľom. Za žalobcu kúpnu zmluvu podpísal on osobne a za LUMA Slovakia, s.r.o., nevedel uviesť, lebo mu doniesli už zmluvu podpísanú za dodávateľa (možno pán U. alebo R.). Dopravca I. T. uviedol, že prepravu pre žalobcu nevykonával. Cukor prepravoval v roku 2007 len pre spoločnosť LUMA Slovakia, s.r.o., a vykladal ho v Lehniciach. Tovar do Lehníc vozil vždy z Kisbajcu a vždy pre LUMA Slovakia, s.r.o., konal s pánom V.; pánov L. a R. nepoznal, pána U. videl asi trikrát, ale nejednal s ním. Podľa faktúr a prepravných dokladov - CMR vystavených I. T. pre LUMA Slovakia, s.r.o., nebola v zdaňovacom období október 2007 vyfakturovaná a ani vykonaná žiadna preprava pre LUMA Slovakia, s.r.o. Konateľ spoločnosti HAKY TRANS, s.r.o., Miroslav U. uviedol, že spoločnosť žalobcu ani jej konateľa G. R. nepozná. Spoločnosť HAKY TRANS, s.r.o. vykonávala prepravu cukru pre odberateľa LUMA Slovakia, s.r.o. Podľa predložených faktúr a prepravných dokladov spoločnosť HAKY TRANS, s.r.o., nevyfakturovala a nevykonala v zdaňovacom období október 2007 žiadnu prepravu pre odberateľa LUMA Slovakia, s.r.o. Na základe uvedeného správca dane neuznal žalobcovi daň odpočítanú z uvedených dodávateľských faktúr prijatých od dodávateľa LUMA Slovakia, s.r.o., v sume XXX.XXX,XX Sk (X.XXX,XX €), pretože preprava tohto tovaru od dodávateľa k odberateľovi nebola zo strany dopravcu vykonaná a fakturovaná, to znamená, že dodanie tovaru nebolo uskutočnené. V zdaňovacom období október 20027 si žalobca uplatnil nárok na odpočet dane aj z dodávateľskej faktúry č. XXXXXX zo dňa 12.10.2007 za dodanie kávy v sume XXX.XXX,- Sk (z toho DPH v sume XX.XXX,XX Sk) od dodávateľa U. T. - STANLEY-CO. U. T. uviedol, že so žalobcom v rokoch 2007-2008 obchodoval v komodite káva a interiérové doplnky a jednal vždy osobne s konateľom G. R.. Faktúry podpisoval a vystavoval on osobne, faktúry pre žalobcu podpísal on, nemal žiadnych zamestnancov ani nezamestnával nikoho na dohodu. Prepravu tovaru zabezpečoval on sám automobilom KIA a mal prenajatý prívesný vozík, doklady mal doložiť dodatočne. Pri nakládke tovaru bol vždy osobne, ostatné veci mal spresniť dodatočne. Cena za dopravu bola na základe dohody zahrnutá v cene tovaru. Skladové priestory mal na prevádzke v Považskej Teplej č. XXX (fotokópiu nájomnej zmluvy mal doložiť dodatočne). Kávu odoberal od Ing. G. a niečo od spoločnosti JUKOL CZ spol. s r.o. (faktúry však nemá k dispozícii, lebo ich zabavila polícia); za tovar platil v hotovosti, no nemá k nim žiadne doklady. Platba od žalobcu bola riešená formou faktoringu; faktoringovou spoločnosťou bola VÚB Factoring Bratislava a cez ňu boli uhradené všetky faktúry. Správca dane zistil, že Stanislav T. - STANLEY-CO nebol registrovaný na cestnú daň ani daň z motorových vozidiel. U. T. - STANLEY-CO vlastnil osobné motorové vozidlo KIA RIO, EČV: PB XXXBC, ktoré vlastní UniCredit Leasing Slovakia, a.s. Stanislav T. - STANLEY-CO v daňovom priznaní za IV: štvrťrok 2007 nevykázal nadobudnutie tovaru v tuzemsku a odpočítal DPH za nákup kávy od dodávateľky Ing. J. G. v októbri 2007 (faktúra č. J dátum dodania 12.10.2007, základ dane XXX.XXX,- Sk, DPH 19% v sume XX.XXX,- Sk; faktúra č. J dátum dodania 18.10.2007, základ dane XXX.XXX,- Sk, DPH 19% v sume XX.XXX,- Sk). Daňový úrad Žilina zistil, že Ing. J. G. podala daňové priznanie len za III. štvrťrok 2006, daňové priznania za iné zdaňovacie obdobia nepodala. Všetky doklady jej boli odcudzené a nevedela sa vyjadriť k predloženým faktúram. Inak bola pasívna a so správcom dane nekomunikovala. V prípade nákupu kávy žalobcom od U. Mazúra - U.-CO a jej následného predaja nebola preukázaná preprava, ako aj samotná existencia kávy; reálnosť dodávky kávy je teda spochybniteľná. Predaj kávy tuzemskou dodávateľkou Ing. J. G. pre U. T. - STANLEY-CO nebol v daňových priznaniach DPH dodávateľa vykázaný a dodávateľom preukázaný. Správca dane dospel k záveru, že ide o reťazový obchod, kde tok faktúr od dodávateľa k odberateľovi je iný ako preprava tovaru, ktorá ide priamo od predajcu k odberateľovi. Žalovaný preskúmavaným rozhodnutím č. XXXXXXX/XXXX zo dňa 22.7.2015 potvrdil prvostupňové rozhodnutie č. XXXXXX/XXXX/XXXXXXX zo dňa 14.4.2015. Skutkový stav zistený správcom dane považoval za dostatočne a riadne zistený. Ustanovenia § 49, § 51 a § 19 zákona č. 222/2004 Z.z. striktne ustanovujú podmienky na splnenie nároku na odpočet dane; nestačí len predloženie dokladov s predpísaným obsahom, ale musí dôjsť aj k reálnemu dodaniu tovaru. Preverovaním správcu dane nebolo preukázané, že spoločnosť LUMA Slovakia, s.r.o., reálne žalobcovi dodala tovar (kryštálový cukor) tak, ako je to deklarované na predložených faktúrach. Žalobca zároveň vierohodným a nespochybniteľným spôsobom túto skutočnosť nepreukázal. Správca dane doplnil dokazovanie za účelom riadneho zistenia skutkového stavu v súvislosti s dodávateľom LUMA Slovakia, s.r.o., a KOLIBA, a.s., a dôkazy vyhodnotil jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach. Správca dane vychádzal z vyjadrení prepravcov: I. T. a T. U., konateľa spoločnosti HAKY TRANS, s.r.o., keďže konateľ žalobcu sa vyjadril, že práve uvedené subjekty vykonávali prepravu tovaru. Z dokazovania však vyplynulo, že v zdaňovacom období október 2007 neprepravovali tovar pre spoločnosť LUMA Slovakia, s.r.o., do Lehníc. Správca dane zobral do úvahy výpovede svedkov G. W. (konateľa spoločnosti KALMAN s.r.o.), T. L. (konateľa spoločnosti LUMA Slovakia, s.r.o.), O. R. (bývalého konateľa a spoločníka LUMA Slovakia, s.r.o.), Y. U. (nezávislého konzultanta LUMA Slovakia, s.r.o.), z ktorých vyplynulo, že svedkovia T. L. a O. R. sa nevedeli vyjadriť k dodávkam kryštálového cukru; odvolávali sa len na Y. U. a N.. G. W.. N.. G. W. však uviedol, že nevystupoval v mene spoločnosti LUMA Slovakia, s.r.o., nemal v nej žiadnu funkciu, nepodpisoval žiadne doklady, faktúry ani zmluvy a nikdy s uvedenou spoločnosťou neobchodoval. Svedok Y. Slimák uviedol len všeobecné skutočnosti bez konkrétnych dôkazov. Z ich výpovedí vyplynuli pochybnosti o dodávke kryštálového cukru pre žalobcu v zdaňovacom období október XXXX. Žalovaný súhlasil so správcom dane, že nebolo potrebné vypočuť ako svedkyňu Renátu R., účtovníčku spoločnosti LUMA Slovakia, s.r.o., pretože by to bolo vzhľadom na vykonané dokazovanie nadbytočné. Samotné zaúčtovanie a uvedenie preverovaných faktúr v účtovnej evidencii spoločnosti LUMA Slovakia, s.r.o., ešte nepreukazuje, že táto spoločnosť reálne dodala tovar žalobcovi ako je uvedené na faktúrach. Ide len o formálne doklady. Z administratívneho spisu vyplynulo, že proti bývalému konateľovi spoločnosti LUMA Slovakia, s.r.o. (O. R.) a konateľovi spoločnosti LUMA Slovakia, s.r.o. (T. L.), N.. G. W. a Y. U. bolo vznesené obvinenie pre pokračovací zločin krátenia dane a poistného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona k § 276 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona, ktorého sa mali dopustiť zaevidovaním falošných faktúr do účtovníctva spoločnosti LUMA Slovakia, s.r.o. (dodávateľa žalobcu) a spôsobením tým škody štátnemu rozpočtu. Podľa názoru žalovaného žalobca vedel o konaní Juraja U. a O. R., pretože ako jeho konateľ G. R. uviedol, dodávky tovaru boli vopred dohodnuté s oboma uvedenými osobami. Správca dane pritom netvrdil, že žalobca je zodpovedný za trestnú činnosť svojho dodávateľa LUMA Slovakia, s.r.o. Správca dane teda postupoval v súlade s § 3 ods. 1, ods. 2 druhá veta zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 563/2009 Z.z. alebo DP) a § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a/, § 19 ods. 1 a § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z., keď neuznal odpočet dane z preverovaných dodávateľských faktúr deklarovaných dodávateľom LUMA Slovakia, s.r.o. Išlo o reťazec umelých obchodných vzťahov medzi spoločnosťami CHEESE & WINE s.r.o, P. T., LUMA Slovakia, s.r.o., do ktorého sa následne zapojil aj žalobca tým, že deklaroval nákup tovaru (kryštálového cukru) od dodávateľa LUMA Slovakia, s.r.o., a reálnosť jeho dodania sa v rámci dokazovania nepotvrdila. Vytvorenie umelých obchodných vzťahov v reťazci medzi spoločnosťami CHEESE & WINE s.r.o, P. T., LUMA Slovakia, s.r.o., a žalobcom zistili aj orgány činné v trestnom konaní. Pokiaľ ide o ďalšieho dodávateľa žalobcu Stanislava Mazúra - STANLEY-CO a ním vystavenú faktúru za dodanie tovaru (káva) správca dane preukázal, že k dodaniu tovaru nedošlo. Stanislav Mazúr sa vo svedeckej výpovedi nevyjadril k preprave tovaru a jeho dodanie na základe preverovanej faktúry ani nepotvrdil; sám žalobca pritom v odvolaní uviedol, že U. T. nevedel preukázať prepravu tovaru. K tvrdeniu žalobcu, že tovar bol dodaný prostredníctvom R. W. zo Sverepca (vozidlom Škoda Fabia s EČV: ZA XXX BF) priamo do sídla spoločnosti GLOBAL-SERVIS, s.r.o. (odberateľa žalobcu), žalovaný poukázal na neexistenciu dôkazov k tejto skutočnosti. Správca dane zistil, že R. W. má na účely prevádzkovania vnútroštátnej taxislužby evidované vozidlo L. XXX s Q.: PB XXX AR, Stanislav T. má evidované vozidlo W. G. s Q.: PB XXX BC. Z uvedených dôvodov nemohol Gustáv W. bez predloženia relevantných dôkazov prepraviť tovar motorovým vozidlom Škoda Fabia s EČV: ZA XXX BF. Keďže nebolo preukázané dodanie tovaru, nemohla Stanislavovi T. - U.-CO vzniknúť daňová povinnosť. Rekapituláciu DPH za IV. štvrťrok 2007 U. T. nemožno považovať bez ďalšieho za dôkaz jednoznačne preukazujúci dodanie tovaru, pretože samotné zaúčtovanie a uvedenie faktúry do evidencie DPH predstavujú len o formálne doklady bez preukázania materiálneho splnenia podmienky dodania tovaru. V daňovom konaní nebolo preukázané, že U. T. nadobudol predmetný tovar od svojich dodávateľov Ing. J. G. a českej spoločnosti JUKOL CZ, spol. s r.o. Správca dane v rozhodnutí netvrdil, že žalobca je zodpovedným za trestnú činnosť svojho dodávateľa U. T. - STANLEY-CO, len uviedol svoj záver vyplývajúci z dokazovania, že nebolo preukázané dodanie tovaru (kávy) žalobcovi spôsobom uvedeným vo faktúre vystavenej U. T. - STANLEY-CO. Pokiaľ nie je preukázané kumulatívne splnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane, nemožno sa úspešne domáhať nároku na odpočet DPH. Správca dane neprerušil daňovú kontrolu podľa § 61 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. z dôvodu, že sa začalo konanie o predbežnej otázke (§ 22 ods. 2 citovaného zákona), pretože to bolo právne irelevantné. II. Žaloba Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXX/XXXX zo dňa 22.7.2015, jeho zrušenia spolu s prvostupňovým rozhodnutím č. XXXXXX/ XXXX/XXXXXXX zo dňa 14.4.2015 a vrátenia veci orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie; uplatnil si nárok na náhradu trov konania. Poukázal na nesprávny postup správcu dane a nedostatočne zistený skutkový stav. Podľa svojho názoru splnil všetky povinnosti na uplatnenie nároku na odpočet DPH, ktoré je možné od neho objektívne požadovať. Namietal, že opakovane v prílohe svojho odvolania žalovanému predložil doklady spoločnosti LUMA Slovakia, s.r.o., ktoré sa mu podarilo získať za obdobie január až október 2007 z jeho účtovnej evidencie ešte dňa 23.11.2007 a v ktorej sú evidované faktúry za prepravu od I. T. č. XXX zo dňa 10.9.2007, č. XXX zo dňa 11.9.2007, č. 194 zo dňa 12.9.2007, č. XXX zo dňa 12.9.2007, č. XXX zo dňa 13.9.2007, č. XXX zo dňa 14.9.2007. Spoločnosť LUMA Slovakia, s.r.o., na vstupe aj výstupe účtovala do účtovnej evidencie faktúry za nákup kryštálového cukru. V súvislosti s tým viackrát navrhol správcovi dane vykonať dokazovanie výsluchom svedkyne N.. G. R., účtovníčky LUMA Slovakia, s.r.o., a preverenie fyzickej existencie dodávaného tovaru odberateľovi K.K.V.-UNION, s.r.o., čo správca dane neurobil. V daňovom konaní navrhol vykonať aj miestne zisťovanie u jeho odberateľa, ktorému bol tovar fyzicky dodaný, správca dane ani žalovaný však tento dôkaz nevykonali. Správcovi dane predložil aj účtovnú evidenciu K.K.V.-UNION, s.r.o., z ktorej jednoznačne vyplýva, že od prepravcu, zabezpečeného spoločnosťou LUMA Slovakia, s.r.o., v súlade s čl. III ods. 1 kúpno-predajnej zmluvy uzatvorenej medzi LUMA Slovakia, s.r.o., a žalobcom dňa 3.5.2007, fyzicky prevzal dodávku tovaru - kryštálového cukru - od žalobcu ako dodávateľa na svoj sklad a zaúčtoval vo svojej účtovnej evidencii. Spoločnosť K.K.V.-UNION, s.r.o., mu faktúry platila bezhotovostným bankovým prevodom. V daňovom konaní predložil uznesenie Prezídia Policajného zboru, NKA, č. PPZ-549/NKA-FP-ST-2012 zo dňa 8.1.2014 s tým, že voči nemu ani jeho štatutárovi nebolo vznesené obvinenie pre daňový zločin týkajúci sa dodávok tovaru; orgány činné v trestnom konaní nezistili, žeby mu bol tovar dodaný. Orgány činné v trestnom konaní zistili, že T. L. a O. R. zaviedli do účtovníctva fiktívne faktúry od spoločnosti CHESSE & WINE, s.r.o., P. T., na základe ktorých si uplatnili nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty a štátnemu rozpočtu SR spôsobili škodu. Takisto zistili, že Ing. G. W. a Y. U. zabezpečovali v mene spoločnosti LUMA Slovakia, s.r.o., nákup kryštálového cukru od neznámych dodávateľov, ktorý v mene spoločnosti ďalej predávali, pričom dodávateľské faktúry od skutočných dodávateľov cukru nedodali štatutárom spoločnosti T. L. a O. R. a do účtovníctva LUMA Slovakia, s.r.o., zabezpečili falošné faktúry, na základe ktorých si táto spoločnosť uplatnila odpočet DPH. Správca dane uviedol, že tieto skutočnosti vyhodnotil vo vzájomných súvislostiach, dospel k záveru o neuskutočnení obchodov a faktúry považoval za účelovo vystavené. Hodnotenie dôkazných prostriedkov však podľa názoru žalobcu nepreukazuje, žeby jeho konateľ vedel o páchaní trestnej činnosti v spoločnosti LUMA Slovakia, s.r.o., alebo žeby skutočne existujúci tovar nebol dodaný odberateľovi K.K.V.-UNION, s.r.o. Prepravu tovaru zabezpečovala spoločnosť LUMA Slovakia, s.r.o., dodala mu ho do skladu odberateľa K.K.V.-UNION, s.r.o., v Lehniciach, čo je v súlade s § 412 Obchodného zákonníka. Jeho konateľ sa vyjadroval len k spôsobu obchodovania s LUMA Slovakia, s.r.o., nie k páchaniu trestnej činnosti obžalovanými. Žalovaný podľa jeho názoru porušil § 3 ods. 1 aj § 22 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z., keď si ako o predbežnej otázke urobil úsudok o tom, že žalobca spáchal trestný čin podvodu podľa § 221 Trestného zákona bez toho, aby akýmkoľvek relevantným spôsobom svoje tvrdenie preukázal, čím porušil čl. 50 ods. 1 Ústavy SR. Trvá na tom, že pred orgánmi činnými v trestnom konaní uniesol dôkazné bremeno a preukázal, že o skutočnostiach spáchania zločinu skrátenia dane a poistného podľa § 276 Trestného zákona spoločnosťou LUMA Slovakia, s.r.o., nemohol mať a nemal akúkoľvek vedomosť, a v trestnom konaní vystupuje len ako svedok. Správca dane nepreveril, či a kým bol trestný čin spáchaný. Preukázal, že nie je a nikdy nebol hospodársky a obchodne prepojený s konateľmi spoločnosti LUMA Slovakia, s.r.o., a predložil o tom vpisy z obchodných registrov, z ich svedeckých výpovedí nevyplynuli žiadne nadštandardné vzťahy medzi nimi. Žalobca trvá na tom, že vie preukázať uskutočnenie prepravy tovaru prostredníctvom prepravcov Ladislava T. a HAKY TRANS, s.r.o., ktorí nepopreli prepravu tovaru pre LUMA Slovakia, s.r.o. Keďže správca dane spochybnil prepravu aj za mesiac september 2007, predložil do spisu vyššie uvedenú účtovnú evidenciu spoločnosti LUMA Slovakia, s.r.o., z ktorej vyplýva dodanie tovaru, preto sa tvrdenie správcu dane nezakladá na pravde. Dodávateľ kávy Stanislav T. - STANLEY-CO výslovne potvrdil, že mu kávu dodal, sám osobne prepravil na miesto ním určené, faktúru sám vystavil a opečiatkoval a obchod sa zrealizoval. Nevedel len jednoznačne preukázať spôsob prepravy kávy vzhľadom na to, že na prepravu použil súkromné vozidlo, ktorého evidenciu jázd neviedol, pretože náklady neuplatňoval ako daňové; súčasne však uviedol, že mu žalobca za kávu zaplatil bezhotovostne cez faktoringovú spoločnosť VÚB Factoring Bratislava. Žalobca vidí rozpor so zákonom v nepodaní daňového priznania U., za čo však nenesie zodpovednosť. Z doplnenia výpovede Stanislava T. vyplýva, že za IV. štvrťrok 2007 daň riadne odviedol do štátneho rozpočtu. Správca dane porušil § 3 ods. 9 zákona č. 563/2009 Z.z., keď rozhodol odlišne v obdobných veciach, pretože uznal rovnaké predložené doklady a evidencie pri odpočítaní dane od obchodnej spoločnosti KOLIBA, a.s., s následným dodaním „Pannon Fond“, s.r.o., pri ktorej prepravu zabezpečovala spoločnosť KOLIBA, a.s. Poukázal na rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veciach C-384/05, C-271/06, C-142/11, C-80/11 a C-285/11. III. Vyjadrenie žalovaného Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu žalobcu zamietnuť. V celom rozsahu sa pridržiaval odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a doplnil, že správca dane počas výkonu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania vykonal dostatočné dokazovanie vo veci preverenia dodávok tovaru od dodávateľa U. - U.-CO, vykonal aj ústne pojednávania, na ktoré predvolal U. T., N.. J. G. a v rámci medzinárodnej výmeny informácií požiadal o preverenie dodávky kávy od spoločnosti JUKOL CZ, spol. s r.o. Na základe vyhodnotenia získaných dôkazov dospel k záveru o nevierohodnosti predložených dokladov aj o dodávke tovaru; spochybnil dokonca existenciu tovaru. Správca dane identicky viedol dokazovanie aj v prípade dodávateľa LUMA Slovakia, s.r.o. (nariadil ústne pojednávania s konateľom žalobcu, vypočul svedkov P. T., T. L., O. R., Y. U., vykonal miestne zisťovania v spoločnostiach CHEESE & WINE, s.r.o., a Agentúra KaPa, spol. s r.o., u I. T., nazrel do spisovej zložky spoločnosti LUMA Slovakia, s.r.o., vychádzal z dôkazov a písomností predložených uvedenou spoločnosťou). Nebolo teda preukázané, že spoločnosť LUMA Slovakia, s.r.o., ako dodávateľ reálne dodala žalobcovi tovar (kryštálový cukor) spôsobom uvedeným vo faktúrach a žalobca hodnoverným spôsobom nepreukázal dodanie tovaru od spoločnosti LUMA Slovakia, s.r.o. Žalobcom predložené doklady svedčia o fiktívnej fakturácii. Správca dane postupoval podľa § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. aj § 19 ods. 1, § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a/ a § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 563/2009 Z.z. Svoj záver, že žalobca bol zapojený do reťazca nezákonných obchodov spoločnosti LUMA Slovakia, s.r.o. (v rámci umelo založenej siete dodávateľsko-odberateľských vzťahov), založil na reálnych zisteniach správcu dane aj orgánov činných v trestnom konaní. Faktúry, evidencie DPH a účtovníctvo bez ďalšieho nepreukazujú reálne dodanie tovaru. Spoločnosť LUMA Slovakia, s.r.o., mala nakupovať kryštálový cukor od spoločnosti CHEESE & WINE s.r.o., Agentúra KaPa, spol. s r.o., a od Václava Mana. Zo zistení správcu dane však vyplynulo, že uvedené subjekty nedodali spoločnosti LUMA Slovakia, s.r.o., kryštálový cukor. Konateľ spoločnosti HAKY TRANS, s.r.o., Miroslav U. uviedol, že žalobcu ani jeho konateľa nepozná. Poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/52/2011 zo dňa 22.8.2012, sp. zn. 5Sžf/52/2011 zo dňa 28.6.2012, sp. zn. 2Sžf/4/2009 zo dňa 23.6.2010 a sp. zn. 3Sžf/100/2012 zo dňa 11.6.2013. IV. Replika žalobcu Žalobca v replike zopakoval argumenty uvedené v žalobe. Predložil časť rozsudku Okresného súdu Bratislava II v trestnej veci, ktorá ovplyvňuje aj jeho nárok na odpočet DPH, č.k. 2T/85/2013-781 zo dňa 2.6.2017, ktorým boli T. L. a Y. R. uznaní vinnými zo spáchania pokračovacieho zločinu skrátenia dane a poistného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona k § 276 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona, za čo boli aj odsúdení. Žalovaný sa k replike žalobcu písomne nevyjadril. V. Verejné vyhlásenie rozsudku Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení zákona č. 88/2017 Z.z. (ďalej len SSP) v spojení s § 9 ods. 1 SSP a 246, § 246a zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení účinnom do 30.6.2016 rozhodol vo veci rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 25.7.2017, postupujúc podľa § 107 ods. 2 a § 137 ods. 4 SSP, keďže žalobca aj žalovaný súhlasili s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania v podaniach zo dňa 16.11.2015 (žalobca) a zo dňa 20.11.2015 (žalovaný). Okrem uvedeného správny súd poukazuje aj na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj len ESĽP) vo veci Varela Assalino proti Portugalsku zo dňa 25.4.2002, č. sťažnosti 64336/01, v zmysle ktorého ESĽP nedospel k záveru, že článok 6 Dohovoru vždy zahŕňa právo na verejné pojednávanie bez ohľadu na povahu otázky, ktorá má byť vyriešená; je legitímne, keď vnútroštátne orgány berú do úvahy požiadavky efektivity a hospodárnosti konania [rozsudok Jan-Ake Andersson proti Švédsku zo dňa 29.10.1991, séria A č. 212-B, s. 45, § 27; rozsudok Allan Jacobsson proti Švédsku (č. 2) zo dňa 19.2.1998, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I, s. 168, § 46; rozsudok Schuler-Zgraggen proti Švajčiarsku z 24.júna 1993, séria A č. 263, s. 19, § 58]. V konaní, v ktorom sa majú riešiť iba právne otázky, postačuje preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie a pre spor z nich vyplývajúci sa javia byť výhodnejšie skôr písomné vyjadrenia ako ústne prednesy. V predmetnom konaní sa správny súd (ktorý nie je súdom skutkovým, ale preskúmava zákonnosť napadnutého rozhodnutia, teda jeho právnu stránku) na základe predloženého administratívneho spisu a listín zameral na skúmanie aplikácie hmotnoprávneho predpisu, ktorým je zákon č. 222/2004 Z.z., preto aj v tomto konaní možno postupovať podľa záverov ESĽP vyjadrených vo vyššie citovaných rozhodnutiach a vo veci rozhodnúť bez nariadenia pojednávania. VI. Relevantné právne predpisy Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Daňový poriadok v § 3 zakotvuje základné zásady daňového konania. Jednou z týchto zásad je zásada zákonnosti. Podľa tohto ustanovenia pri správe daní postupuje správca dane v konaní o daniach v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chráni záujmy štátu a obcí a dbá pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených na daňovom konaní. Podľa § 3 ods. 2 DP správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Podľa § 44 ods. 1 DP daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných zákonov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. Podľa § 46 ods. 1 DP daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Ak z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia oznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o daňovej kontrole. Podľa § 46 ods. 8 DP zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b/ a c/. Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, zašle správca dane spolu s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 15 pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu. Podľa § 46 ods. 9 DP daňová kontrola je ukončená dňom doručenia protokolu podľa odseku 8 (písm. a/), doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok podľa § 48 ods. 2 (písm. b/), alebo zániku nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného prepisu (písm. c/). Podľa § 22 DP ak sa pri správe daní vyskytne otázka, o ktorej už právoplatne rozhodol iný príslušný orgán, je správca dane takýmto rozhodnutím viazaný; inak si môže správca dane o takejto otázke urobiť úsudok alebo dať inému príslušnému orgánu podnet na začatie konania (ods. 1). Správca dane si nemôže ako o predbežnej otázke urobiť úsudok o tom, či a kým bol spáchaný trestný čin alebo priestupok, alebo o osobnom stave fyzickej osoby (ods. 2). Podľa § 24 ods. 1 DP daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov (písm. a/), skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania (písm. b/), vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť (písm. c/). Podľa § 24 ods. 2, ods. 3 DP správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov (ods. 2). Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti (ods. 3). Podľa § 24 ods. 4 DP ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Podľa § 8 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. dodaním tovaru je dodanie hmotného majetku, pri ktorom dochádza k zmene vlastníckeho práva, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na slovenskú menu podľa kurzu vyhlasovaného Národnou bankou Slovenska. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. Podľa § 49 ods. l zákona č. 222/2004 Z. z. právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podľa § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané (písm. a/), ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12 (písm. b/), ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a (písm. c/), zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru (písm. d/). Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. Podľa § 71 ods. 1 písm. a/, písm. c/ zákona č. 222/2004 Z.z. Na účely tohto zákona faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej forme podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie faktúry (písm. a/), vierohodnosťou pôvodu faktúry sa rozumie potvrdenie totožnosti dodávateľa tovaru alebo služby alebo osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru (písm. c/). VII. Posúdenie veci správnym súdom Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Daňový poriadok preto v tej súvislosti zakotvuje oprávnenia daňových orgánov zamerané na zisťovanie splnenia zákonných povinností daňovými subjektmi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Dokazovanie vykonáva správca dane, pričom daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. Z dikcie § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. jednoznačne vyplývajú podmienky, za akých si žalobca môže odpočítať DPH, pričom základnou podmienkou je, aby išlo o tovary alebo služby, ktoré mu naozaj boli dodané konkrétnym platiteľom DPH. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie DPH je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených platiteľom, ale aj zo zistení, či pri predložených dokladoch neabsentuje materiálny podklad. Nie je však jeho povinnosťou zisťovať, od ktorého iného dodávateľa žalobca tovar v skutočnosti prevzal, alebo akým spôsobom tento získal, pokiaľ skutkové zistenia spochybňujú žalobcovo tvrdenie o tom, že predmetný tovar alebo služba mu boli dodané ním uvádzanou spoločnosťou. Uskutočnenie zdaniteľného plnenia je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočtu dane. V prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry, ako aj preukazovanie zaplatenia týchto súm pokladničnými dokladmi, nie sú predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona č. 222/2004 Z.z. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a/ a v § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou a spôsobom uvedenými na faktúre (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/17/2011 zo dňa 23.2.2012 v spojení s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 24/2013 zo dňa 17.1.2013). Správny súd poukazuje aj na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/108/2014 zo dňa 29.9.2016, sp. zn. 8Sžf/22/2014, 8Sžf/23/2014 a 8Sžf/24/2014 zo dňa 17.9.2015, sp. zn. 3Sžf/125/2013 zo dňa 25.11.2014, podľa ktorých uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomickou činnosťou plne pod kontrolou daňového subjektu. Vzhľadom na to daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane. Preukázanie materiálnej existencie zdaniteľného plnenia a jeho použitie platiteľom dane na uskutočňovanie zdaniteľných plnení je esenciálnou podmienkou pre odpočítanie. Pri preukazovaní je významný aj charakter zdaniteľného plnenia. Odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane (pojem „môže“ v § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z.), ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou platiteľa dane. Prenos dôkaznej povinnosti z daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je ustálená rozhodovacou činnosťou vnútroštátnych súdov a judikatúrou Súdneho dvora EÚ. Správny súd v tomto kontexte poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 2Sžf/4/2009 zo dňa 23.6.2010 v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 78/2011-17 zo dňa 23.2.2011, z ktorých vyplýva, že: „dôkazné bremeno je na daňovom subjekte (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona č. 222/2004 Z.z.). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet DPH (je iniciátorom odpočítania DPH) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený“. Pre prípad preukázania vzniku práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty pri dodaní tovaru je žalobca zaťažený dôkazným bremenom, že v zdaniteľnom obchode došlo od dodávateľa tovaru na žalobcu k prevodu práva reálne nakladať s hmotným majetkom ako vlastník. Pri určení toho, či bolo uskutočnené dodanie tovaru, nie je rozhodujúce nadobudnutie právneho vlastníctva v zmysle Obchodného zákonníka k tovaru žalobcom ako kupujúcim, napríklad tvrdením o odovzdaní a prevzatí tovaru podloženým príslušnými protokolmi, ale pre uskutočnenie zdaniteľného obchodu dodaním tovaru je rozhodujúce, aby kupujúci získal právo disponovať s tovarom ako vlastník (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžf/72/2015 zo dňa 11.4.2017, publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. R 4/2018). Pokiaľ ide o rozloženie dôkazného bremena, v daňovom konaní platí zásada, že daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov ním vedených, avšak nie je možné od daňového subjektu požadovať preukázanie skutočností, na ktorých sa sám nepodieľal s následnou satisfakciou v podobe stanovenia výsledku zo strany správcu dane, že „daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno“. Daňový subjekt vyčerpá vlastné dôkazné bremeno, ak disponuje existenciou materiálneho plnenia, má tomu zodpovedajúcu faktúru a prílohy s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u platiteľovho dodávateľa a jeho subdodávateľov znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane. Plnenia, ktoré nie sú samé osebe poznačené podvodom vo vzťahu k DPH, predstavujú dodávku tovarov uskutočnenú osobou podliehajúcou dani konajúcou ako takou a hospodársku činnosť v zmysle čl. 2 bodu 1, čl. 4 a čl. 5 ods. 1 šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17.5.1977, ak spĺňajú objektívne kritériá, a to bez ohľadu na úmysel iného subjektu ako dotknutého platiteľa dane, ktorý je súčasťou rovnakého dodávateľského reťazca, a/alebo prípadnú podvodnú povahu iného plnenia, o ktorej tento platiteľ nevedel alebo nemohol vedieť, ktoré je súčasťou tohto reťazca a ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení uskutočnenom platiteľom (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2011 zo dňa 15.3.2011, rozsudky Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-354/03 Optigen, C-355/03 Fulcrum Elektronics a C-484/03 Bond House). V prípade pohybu toho istého tovaru, ktorý sa uskutoční od prvého k poslednému dodávateľovi, ak z celého komplexu okolností reťazového obchodu je dostatočným spôsobom zjavné, že obchodné operácie, vyhotovenie faktúr so slovenskou daňou z pridanej hodnoty medzi platiteľmi na území Slovenska, čiastočných medzinárodných nákladných listov, a faktúr za čas prepravnej trasy, uskutočnili sa zjavne iba formálne bez reálneho obchodu, došlo k podvodnému konaniu, ktorého cieľom a účelom je čerpanie nadmerných odpočtov zo štátneho rozpočtu (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/33/2017 zo dňa 21.3.2018, publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. R 51/2018). Subjekty, ktoré prijmú všetky opatrenia, ktoré je možné dôvodne od nich požadovať na zabezpečenie, aby ich plnenia neboli poznačené podvodom, bez ohľadu na to, či ide o podvod vo vzťahu k DPH alebo iné podvody, musia mať možnosť spoľahnúť sa na zákonnosť týchto plnení bez toho, aby riskovali, že stratia svoje právo na odpočet DPH zaplatenej na vstupe (rozsudok v spojených veciach C-439/04, C-440/04 Axel Kittel a Recolta Recycling, bod 51; vo veci C-384/04, bod 33). Inými slovami, nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozsudky zo dňa 27.9.2007, Teleos a i., C-409/04 Zb. s. I-7797, body 65 a 68; Netto Supermarkt, bod 24, ako aj zo dňa 21.12.2011, Vlaamse Oliemaatschappij, C-499/10, bod 25). Ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že dodávka tovaru alebo služby je uskutočnená pre platiteľa dane, ktorý vedel alebo musel vedieť, že svojou kúpou sa zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, prináleží vnútroštátnemu súdu, aby odmietol priznanie práva na odpočet tomuto platiteľovi dane (rozsudok v spojených veciach C-439/04, C-440/04 Axel Kittel a Recolta Recycling, bod 61). Článok 28a ods. 3 prvý pododsek a článok 28c A písm. a/ prvý odsek šiestej smernice Rady 77/388/ EHS, zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu - spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia, zmenenej a doplnenej smernicou Rady 2000/65/ES zo 17. októbra 2000, sa majú vzhľadom na pojem „odoslaný“ uvedený v oboch týchto ustanoveniach vykladať v tom zmysle, že k nadobudnutiu tovaru v rámci Spoločenstva a k uplatneniu oslobodenia dodávky v rámci Spoločenstva od dane dôjde len vtedy, keď právo nakladať s tovarom ako vlastník prejde na nadobúdateľa a keď dodávateľ preukáže, že tento tovar bol odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu a že v dôsledku tohto vývozu alebo tejto prepravy fyzicky opustil územie členského štátu dodania. Skutočnosť, že nadobúdateľ predložil daňovým orgánom členského štátu určenia vyhlásenie týkajúce sa nadobudnutia tovaru v rámci Spoločenstva, akým je predmetné vyhlásenie vo veci samej, môže byť doplňujúcim dôkazom na účely preukázania, že tovar skutočne opustil územie členského štátu dodania, nemožno ho však považovať za určujúci dôkaz na účely oslobodenia dodávky v rámci Spoločenstva od dane z pridanej hodnoty (rozsudok vo veci C-409/04 Teleos). Určenie opatrení, ktoré možno v tom-ktorom prípade požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočet DPH na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností toho-ktorého prípadu vo veci samej (rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-80/11 a C-142/11 Mahagében kft. a Pétér Dávid). Podľa názoru správneho súdu správca dane a žalovaný postupovali pri rozložení dôkazného bremena v súlade s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR a Súdneho dvora EÚ (rozhodnutia citované vyššie). Správny súd preskúmaval rozhodnutie žalovaného aj správcu dane v časti nepriznania odpočtu DPH, ktorá bola medzi účastníkmi sporná a žalobcom napadnutá v žalobe; nezaoberal sa časťou rozhodnutí o priznaní nadmerného odpočtu DPH, ktorú žalobca v žalobe nenamietal. Žalobca k uplatneniu nároku na odpočet DPH za zdaňovacie obdobe október 2007 predložil správcovi dane faktúry vystavené spoločnosťou LUMA Slovakia, s.r.o., a Stanislavom Mazúrom - STANLEY-CO, predložil účtovnú evidenciu spoločnosti LUMA Slovakia, s.r.o., za september 2007, rozhodnutie orgánov činných v trestnom konaní o vznesení obvinenia voči bývalému konateľovi a konateľovi spoločnosti LUMA Slovakia, s.r.o. Účtovná evidencia spoločnosti LUMA Slovakia, s.r.o., za september 2007 však nie je pre posúdenie práva na nadmerný odpočet DPH za zdaňovacie obdobie október 2007 právne irelevantná, pretože sa ho netýka a tomuto obdobiu len predchádza. Účtovná evidencia za september 2007 nemôže z rovnakého dôvodu spochybniť ani závery správcu dane a žalovaného o nepreukázaní dodania tovaru v zdaňovacom období október 2007. Uplatnenie práva na odpočítanie dane v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. je viazané na kumulatívne splnenie všetkých stanovených podmienok, pričom už nesplnenie jednej z nich vylučuje priznanie nároku. Dodanie tovaru, na základe ktorého vznikla daňová povinnosť, je základnou podmienkou uplatnenia odpočtu. Z dôvodu akceptovania odpočítania dane je platiteľ zaťažený dôkazným bremenom preukázateľnosti, že pri tomto tovare vznikla daňová povinnosť, nielen po formálnej stránke (vystavenými dokladmi), ale aj obsahovej. Nestačí len formálne deklarovať dodanie tovaru faktúrou, ale je potrebné preukázať aj vecné naplnenie. Samotná faktúra bez ďalšieho nie je dôkazom o tom, že daňový subjekt skutočne nakúpil tovar, pri ktorom vznikla daňová povinnosť a má právo nakladať s hmotným majetkom ako vlastník. Prijatie faktúr s formálne splnenými náležitosťami podľa § 71 zákona č. 222/2004 Z.z. ešte nezakladá podmienku možnosti uplatnenia práva na odpočítanie dane z prijatých faktúr. To znamená, že zákonné podmienky, po splnení ktorých vzniká platiteľovi nárok na odpočet dane, nespočívajú len vo formálnej deklarácií, v predložení dokladov s predpísaným obsahom, ale tieto musia mať povahu faktu, t.j. musia nesporne preukazovať vyžadovanú skutočnosť vo všetkých jej znakoch - v právnej skutočnosti, v objekte a v subjekte. Uvedené samotný preverovaný daňový subjekt - žalobca - nesplnil. Napriek tomu, že žalobca predložil správcovi dane faktúry, tieto sú dôkazom len vtedy, ak boli takéto doklady vystavené na základe reálneho plnenia, ktorého uskutočnenie však bol žalobca povinný preukázať. Súčasne je ďalšou dôležitou podmienkou stanovenou v zákone č. 222/2004 Z.z. povinnosť použiť nakúpené tovary a služby, z ktorých bolo uplatnené právo na odpočítanie dane, na účely svojho podnikania ako platiteľ. Žalovaný ani správca dane vo svojich rozhodnutiach netvrdili, že žalobca alebo jeho konateľ sa dopustili zločinu skrátenia dane a poistného, resp. žeby boli spolupáchateľmi zločinu v zmysle ustanovení Trestného zákona. Opačný názor žalobcu vychádza z dezinterpretácie odôvodnenia rozhodnutí daňových orgánov oboch stupňov. Daňové orgány oboch stupňov vyhodnotili rozhodnutia a úkony orgánov činných v trestnom konaní vo vzájomných súvislostiach s dôkazmi vykonanými v daňovom konaní (faktúry, svedecké výpovede a miestne zisťovania) a dospeli k záveru o nesplnení hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane podľa § 49 a § 51 zákona č. 222/2004 Z.z. Daňové orgány postupovali správne, keď preverovali aj dodávateľov žalobcu, ktorí mu vystavili faktúry, na základe ktorých si uplatnil v zdaňovacom období september 2007 nárok na odpočet dane. Označenie dodávateľa žalobcu vystavujúceho faktúru je jednou z esenciálnych náležitostí faktúry podľa § 71 ods. 1 písm. c/ zákona č. 222/2004 Z.z. a vedie (okrem iného) k preukázaniu existencie a pohybu tovaru. Ak sa vierohodnosť údajov uvedených na faktúre v realite nepreukáže, nie je daný zákonný dôvod na použitie faktúry ako základu pre odpočet dane v zmysle zákona č. 222/2004 Z.z. Ak žalobca poukazuje na tie faktúry, ktoré orgány činné v trestnom konaní aj správca dane vyhodnotili ako fiktívne, a nárokuje si z nich nadmerný odpočet dane, potom niet pochybností o správnom postupe správcu dane spočívajúcom v neakceptovaní takých faktúr a v nepriznaní nadmerného odpočtu dane. Z dokazovania vykonaného správcom dane vyplýva, že konatelia spoločnosti LUMA Slovakia, s.r.o., úmyselne sfalšovali faktúry, zaevidovali ich do svojho účtovníctva a spoločnosť si z nich uplatňovala odpočet dane. Prepravca kryštálového cukru od spoločnosti LUMA Slovakia, s.r.o., priamo k odberateľovi žalobcu spoločnosti K.K.V.-UNION, s.r.o., teda spoločnosť HAKY TRANS, s.r.o., a jej konateľ T. žalobcu ani jeho konateľa nepoznali a prepravu preňho nevykonávali. Vzniká teda pochybnosť o tovare a jeho preprave. Spôsob prepravy ďalšieho tovaru (kávy) nebol preukázaný ani zo strany ďalšieho dodávateľa žalobcu U. - STANLEY-CO, ktorý ju mal údajne prepravovať na svojom súkromnom motorovom vozidle, u ktorého nevedie evidenciu jázd, ani množstvo a druh tovaru ním prevezeného. U. vôbec nevysvetlil, prečo na prepravu tovaru (slúžiaceho na podnikateľské účely) nepoužil motorové vozidlo tiež slúžiace na podnikateľské účely a zaevidované u správcu dane. Nestačí len všeobecné tvrdenie, že prepravu vykonal U. osobne, bez predloženia akýchkoľvek relevantných dôkazov. SO. pred správcom dane prisľúbil predloženie dôkazov o preprave a existencii tovaru, no neurobil tak. Žalobcovi možno vytknúť aj nedostatok opatrnosti a odbornej starostlivosti (§ 135a, § 194 Obchodného zákonníka) pri výbere obchodného partnera. Žalobca v žiadnom zo svojich tvrdení neuvádza, či si u iných podnikateľských subjektov v sektore potravín preveroval svojich obchodných partnerov, ich spoľahlivosť, kvalitu, materiálne vybavenie, skladové priestory a podobne. Správny súd preto dospel k záveru, že žalobca nevynaložil dostatočnú starostlivosť na preverenie svojho zmluvného partnera a následky svojho konania spočívajúce v pochybnostiach, kto, kedy a ako tovar dodal, musí znášať sám (k tomu pozri rozsudky Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-439/04, C-440/04 Axel Kittel a Recolta Recycling, bod 51; vo veci C-384/04, bod 33; rozsudky zo dňa 27.9.2007, Teleos a i., C-409/04 Zb. s. I-7797, body 65 a 68; Netto Supermarkt, bod 24, ako aj zo dňa 21.12.2011, Vlaamse Oliemaatschappij, C-499/10, bod 25). Obchodné transakcie sa uskutočnili zjavne iba formálne bez reálneho obchodu, došlo teda ku konaniu konaniu, ktorého cieľom a účelom bolo neprípustné čerpanie nadmerného odpočtu zo štátneho rozpočtu (R 51/2018). Správca dane po predložení uvedených listín zo strany žalobcu a po vzniku pochybností o existencii tovaru, postupoval správne a začal preverovať reálnosť dodania tovaru v rámci svojho dôkazného bremena. Daňový doklad je z hľadiska nároku na odpočet DPH použiteľný len vtedy, ak je nepochybné, že v ňom uvedené údaje odrážajú skutočnosť, čo v predmetnej právnej veci nebolo preukázané. Správca dane v daňovom konaní vykonal dostatočné dokazovanie listinnými dôkazmi, výsluchom svedkov, miestnym zisťovaním a medzinárodnou výmenou informácií. Predvolal aj svedkyňu Ing. Danielu G., no tá zostala nekontaktnou. Vzhľadom na rozsiahle dokazovanie vykonané správcom dane aj na závery orgánov činných v trestnom konaní o fiktívnom vedení účtovníctva spoločnosti LUMA Slovakia, s.r.o., bolo ďalšie dokazovanie výsluchom účtovníčky spoločnosti LUMA Slovakia, s.r.o., nadbytočné. Žalobca v konaní hodnoverným spôsobom nepreukázal uskutočnenie zdaniteľného plnenia a neuniesol dôkazné bremeno o preukázaní svojho nároku na odpočet DPH, tak ako to vyžaduje § 49 ods. 1, ods. 2 a § 51 zákona č. 222/2004 Z.z. a nemá zákonný nárok na odpočet DPH za dodanie tovaru na základe dvoch faktúr vystavených spoločnosťou LUMA Slovakia, s.r.o., za nákup kryštálového cukru: faktúra č. XXXX zo dňa 26.10.2007 a faktúra č. XXXX zo dňa 29.10.2007, a z faktúry č. XXXXXX zo dňa 12.10.2007 za dodanie kávy od dodávateľa U. T. - STANLEY-CO. Správca dane aj žalovaný oprávnene neuznali žalobcovi nadmerný odpočet dane z vyššie uvedených faktúr pre porušenie § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a/, § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. Vychádzajúc z uvedených skutočností, citovaných právnych predpisov a rozhodnutí Najvyššieho súdu SR a Súdneho dvora EÚ správny súd dospel k záveru, že konanie aj rozhodnutie žalovaného aj správcu dane sú v súlade so zákonom č. 563/2009 Z.z. a zákonom č. 222/2004 Z.z., preto žalobu zamietol ako nedôvodnú podľa § 190 SSP. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 SSP, žalobca nebol v konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov konania, a u úspešného žalovaného správny súd nezistil dôvod na priznanie náhrady trov konania podľa citovaného ustanovenia. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).