Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/241/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201705 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Janáková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1015201705.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Janákovej a členiek senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a JUDr. Zuzany Mališovej, v právnej veci žalobcu: SLOVENSKÉ CUKROVARY, s.r.o., so sídlom Cukrovarská 726, Sereď, zast.: 1/ Soňou Hekelovou, advokátkou so sídlom Znievska 44, Bratislava a 2/ JUDr. Michalom Lučivjanským, advokátom so sídlom Belehradská 6, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, Dobrovičova 12, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2865/2015-510 zo dňa 28.08.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd návrh žalobcu na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie a návrh žalobcu na prerušenie konania z a m i e t a . Krajský súd žalobu z a m i e t a . Žalobcovi súd voči žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Administratívne konanie 1. Žalobca dňa 18.07.2006 doručil Pôdohospodárskej platobnej agentúre (ďalej aj PPA) žiadosť o schválenie výrobcu cukru. Rozhodnutím PPA č. 700/6209/2006 zo dňa 20.07.2006 schválila výrobcu cukru Slovenské cukrovary, s.r.o., Sereď a pridelila výrobcovi registračné číslo: 733/15780/2006. 2. Rozhodnutím PPA č. 700/1569/2014 zo dňa 09.05.2014 bola žalobcovi stanovená výrobná kvóta na cukor vo výške 43 841,00 ton bieleho cukru na hospodársky rok 2014/2015. 3. Poľnohospodárska platobná agentúra rozhodnutím č. 700/72/2015 zo dňa 13.01.2015 podľa - § 7 ods. 1 písm. j) zák. č. 543/2007 Z.z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka v znení neskorších predpisov (ďalej len zák. č. 543/2007 Z.z), - v súlade s § 46 a nasl. zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej lej Správny poriadok), - podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami, a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 922/72, (EHS) č. 234/79, (ES) č. 1037/2001 a (ES) č. 1234/2007 (ďalej len nariadenie 1308/2013) a - v zmysle nariadenia Rady (EÚ) č. 1370/2013 zo 16.decembra 2013, ktorým sa určujú opatrenia týkajúce sa stanovenia niektorých druhov pomoci a náhrad súvisiacich so spoločnou organizáciou trhov s poľnohospodárskymi výrobkami (ďalej len nariadenie č. 1370/2013), bol stanovený žalobcovi výrobný poplatok na cukor za hospodársky rok 2014/2015 vo výške 526.092,- eur. 4. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 1450/2015 - 510 zo dňa 19.03.2015 tak, že prvostupňové rozhodnutie zo dňa 13.01.2015 zrušil a vec vrátil PPA na nové prejednanie a rozhodnutie. Rozhodnutie odôvodnil tým, že v konaní pred orgánom verejnej správy 1. stupňa došlo k procesnej chybe, ktorá mala za následok porušenie práva odvolateľa ako účastníka prvostupňového konania. Žalobca nebol pred vydaním predmetného rozhodnutia upovedomený o začatí prvostupňového konania na podnet platobnej agentúry podľa § 18 ods. 2 druhej vety Správneho poriadku a o možnosti vyjadriť sa k jeho podkladu a k spôsobu jeho zistenia a o možnosti navrhnúť doplnenie tohto podkladu podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku v znení zák. č. 527/2003 Z.z. Vzhľadom na tento nedostatok sa PPA v prvostupňovom konaní nezaoberala žalobcovými námietkami uvedenými v odvolaní, ktoré v odvolacom konaní smerovali proti oprávnenosti uloženia výrobného poplatku, čo má z formálneho hľadiska za následok nepostačujúce odôvodnenie, ktoré nepodporuje výrok prvostupňového rozhodnutia. Táto skutočnosť mala za následok vadu prvostupňového rozhodnutia spočívajúcu v nedostatku jeho obligatórnych náležitostí podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Žalovaný platobnej agentúre v novom konaní uložil opätovne posúdiť spisový materiál a výsledky zistení oznámiť odvolateľovi formou písomného upovedomenia podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku s primeranou lehotou na vyjadrenie sa pred vydaním nového rozhodnutia, pretože žalobca musí byť pred vydaním nového rozhodnutia predovšetkým konfrontovaný s obsahovou stránkou nadchádzajúceho rozhodnutia o uložení výrobného poplatku pred jeho vydaním. 5. Následne Poľnohospodárska platobná agentúra informovala žalobcu o začatí nového správneho konania listom zo dňa 01.04.2015, žalobcovi doručeným dňa 07.04.2015. Súčasne bol žalobca vyzvaný v zmysle § 33 ods. 2 a § 37 ods. 1 Správneho poriadku na predloženie všetkých relevantných listinných dokladov, ako aj dôkazných materiálov, na ktoré by mala platobná agentúra pri novom rozhodovaní vo veci prihliadať, a to v lehote 7 dní od doručenia tohto oznámenia. 6. Žalobca na oznámenie o začatí správneho konania reagoval listom zo dňa 14.04.2015, v ktorom uviedol, že k predmetnému konaniu nemá žiadne dodatočné relevantné listinné materiály alebo iné dôkazové materiály, na ktoré by pri novom rozhodovaní mala prihliadať. 7. Poľnohospodárska platobná agentúra rozhodnutím č. 700/1060/2015 zo dňa 16.04.2015 stanovila žalobcovi výrobný poplatok na cukor za hospodársky rok 2014/2015 vo výške 526.092,- eur podľa - § 7 ods. 1 písm. j) zák. č. 543/2007 Z.z., - v súlade s § 46 a nasl. Správneho poriadku, - podľa čl. 128 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 a - v zmysle čl. 7 nariadenia Rady (EÚ) č. 1370/2013 a - v zmysle rozhodnutia Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR č. 1450/2015-510 zo dňa 19.03.2015, ktorým bol zrušený rozsudok PPA z 13.01.2015. Rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že žalobcovi ako výrobcovi cukru bola rozhodnutím platobnej v agentúry č. 700/1569/2014 zo dňa 09.05.2014 pridelená výrobná kvóta na cukor vo výške 43 841,00 ton bieleho cukru na hospodársky rok 2014/2015 a poukázal na čl. 128 nariadenia 1308/2013, v zmysle ktorého sa od podnikov vyrábajúcich cukor, ktoré sú držiteľmi kvóty na cukor vyberá za tieto kvóty výrobný poplatok. V zmysle § 14 zákona č. 543/2007 Z. z., je výrobca cukru, izoglukózy a inulínového sirupu povinný na zabezpečenie krytia výdavkov vznikajúcich v rámci spoločnej organizácie trhov v sektore cukru uhrádzať výrobné poplatky a v súlade s čl. 7 ods. 1 nariadenia Rady (EÚ) č. 1370/2013 je výrobný poplatok stanovený vo výške 12,00 eur za tonu kvótového cukru a v súlade s ods. 2 mala byť platba vykonaná najneskôr do konca februára príslušného hospodárskeho roka. 8. Žalobca podal dňa 05.05.2015 proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie. Žalobca napriek podanému odvolaniu dobrovoľne uhradil výrobný poplatok dňa 04.05.2015, čím sa podľa jeho vyjadrenia nevzdal práva na odvolanie v zmysle § 53 in fine Správneho poriadku. 9. Žalovaný následne dňa 29.05.2015 rozhodnutím č. 2157/2015-510 podľa § 55 ods. 2 Správneho poriadku vylúčil odkladný účinok odvolania. 10. Žalovaný v rámci odvolacieho konania listom č. 14417/2015 zo dňa 10.06.2015 upovedomil žalobcu o možnosti vyjadriť sa k podkladu meritórneho rozhodnutia. V liste uviedol skutočnosti, ktoré boli podkladom pre vydanie prvostupňového rozhodnutia a ktoré sú podkladom i odvolacieho konania. Žalobcu preto podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku upovedomil, že má právo pred skončením odvolacieho konania vyjadriť sa k tomuto podkladu, k spôsobu jeho zistenia a navrhnúť jeho doplnenie v lehote 5 dní od doručenia tohto listu. Spolu s daným listom č. 14417/2015 žalovaný zaslal žalobcovi aj sprievodný list, v ktorom navrhol žalobcovi v odvolacom konaní nevyjadrovať sa k podkladu, s ktorým žalobca nebol v prvostupňovom v konaní oboznámený, čo malo mať za následok porušenie § 33 ods. 2 Správneho poriadku, pretože v takom prípade bude žalovaný môcť posúdiť prvostupňové rozhodnutie ako procesne bezvadné a vydané podľa účinných právnych predpisov, v dôsledku čoho toto rozhodnutie v odvolacom konaní potvrdí. Podľa žalovaného je v záujme žalobcu čím skôr dosiahnuť právoplatnosť prvostupňového rozhodnutia, pretože žalovaný usudzuje, že žalobca má úmysel podať žalobu proti rozhodnutiu PPA v ktorej navrhne súdu prerušiť konanie a obrátiť sa na súdny dvor Európskej únie s predbežnou otázkou, nakoľko prípadné určenie platnosti čl. 128 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1308/2013 zo strany Súdneho dvora Európskej únie by bolo dôvodom na zrušenie uvedeného rozhodnutia platobnej agentúry zo strany príslušného k súdu. 11. Žalobca sa k listu č. 14417/2015 vyjadril, že má záujem vyjadriť sa k podkladom prvostupňového rozhodnutia, ako aj k podkladom odvolacieho konania v správnom konaní, ktorého výsledkom, bolo prvostupňové rozhodnutie, došlo k procesnému pochybeniu, keďže platobná agentúra neoznámila žalobcovi písomným upovedomením podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, dokumenty a výsledky posúdenia spisového materiálu ako podkladu pre rozhodnutie a tak žalobca nemal možnosť vyjadriť sa k týmto zisteniam. Uviedol, že by sa chcel vyjadriť k spôsobu zistenia podkladov pre rozhodnutie, keď nemal možnosť najmä preskúmať spisový materiál, ktorý tvoril podklad pre dané rozhodnutie ani výsledok posúdenia tohto spisového materiálu. Preto požiadal o prístup k spisovému materiálu, a k výsledkom jeho posúdenia. 12. Žalovaný dňa 28.08.2015 rozhodnutím č. 2865/2015-510 zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie PPA. II. Žaloba 13. Žalobca sa podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu ako správnemu súdu dňa 13.10.2015 domáhal preskúmania a aj zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 2865/2015-510 zo dňa 28.08.2015, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie PPA č. 700/1060/2015 zo dňa 16.04.2015, ktorým bol stanovený výrobný poplatok na cukor za hospodársky rok 2014/2015 vo výške 526.092,- eur. 14. Žalobca napadnutému rozhodnutiu v prvom rade vytýkal, že napadnuté rozhodnutie trpí procesnou vadou spočívajúcou v postupe PPA. Uviedol, že pôvodné prvostupňové rozhodnutie bolo zrušené rozhodnutím žalovaného č. 1450/2015-510 zo dňa 19.03.2015 pre procesné pochybenia PPA, keď žalobca nebol pred vydaním rozhodnutia upovedomený o začatí prvostupňového konania na podnet PPA podľa § 18 ods. 2 druhej vety Správneho poriadku, o možnosti vyjadriť sa k podkladu pôvodného rozhodnutia a k spôsobu jeho zistenia podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku a navrhnúť jeho doplnenie. PPA napriek tomu v obnovenom konaní opätovne nedodržala podmienky stanovené žalovaným, hoci je jeho právnym názorom viazaná. Opätovne písomne neupovedomila žalobcu podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku na dokumenty a výsledky nového posúdenia spisového materiálu ako podkladu pre nové rozhodnutie, a tak žalobca nemal možnosť oboznámiť sa s podkladmi prvostupňového rozhodnutia a vyjadriť sa k týmto zisteniam. Žalobca bol len informovaný o začatí nového správneho konania a bol vyzvaný na predloženie všetkých relevantných dôkazov, na ktoré by mala PPA pri novom rozhodovaní vo veci prihliadnuť. 15. Uvedeným postupom podľa žalobcu došlo k porušeniu jeho procesných práv, pretože nebol pred vydaním prvostupňového rozhodnutia konfrontovaný s obsahovou stránkou nadchádzajúceho rozhodnutia o uložení výrobného poplatku a nemohol sa tak vyjadriť k podkladom prvostupňového rozhodnutia, čím došlo k porušeniu ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku. 16. Prvostupňové rozhodnutie je preto nezákonné, pretože malo opäť vadu spočívajúcu v nedostatku obligatórnych náležitostí rozhodnutia podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Aj z tohto dôvodu podal žalobca proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie. Podľa žalobcu uvedený nedostatok nebol zhojený tým, že žalobca bol upovedomený listom č. 14417/2015 zo dňa 10.06.2015 o možnosti vyjadriť sa v rámci odvolacieho konania k podkladu nadchádzajúceho meritórneho rozhodnutia žalovaného a k spôsobu jeho zistenia a možnosti navrhnúť jeho doplnenie. 17. Žalobca ďalej poukázal aj na materiálne nedostatky napadnutého rozhodnutia tvrdiac, že 1) napadnutému rozhodnutiu chýba právny základ, 2) pri stanovení výrobného poplatku bola porušená zásada proporcionality a 3) pri stanovení výrobného poplatku bola porušená zásada rovnakého zaobchádzania. 18. K chýbajúcemu právnemu základu rozhodnutia žalobca poukázal na čl. 128 ods. 1 Nariadenia 1308/2013 a čl. 7 Nariadenia 1370/2013, na základe ktorých bol žalobcovi určený výrobný poplatok za cukor. Uvedené ustanovenia nariadení nie sú podporené splnomocňujúcim čl. 43 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEU“) v spojení s článkom 40 ods. 1 a ods. 2 a s článkom 39 ZFEU, keďže vyberanie výrobných poplatkov nie je potrebné pre „dosiahnutie cieľov spoločnej poľnohospo- dárskej politiky a spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva" v rámci čl. 43 ods. 2 ZFEU. 19. Poukázal, že Súdny dvor Európskej únie (ďalej len „SDEU“) vo svojej ustálenej judikatúre uvádza, že uplatnenie článku 43 ods. 2 ZFEU ako splnomocňujúceho základu pre stanovenie výrobných poplatkov predpokladá to, že vyberanie výrobných poplatkov slúži financovaniu opatrení spoločnej poľnohospodárskej politiky a výška poplatkov neprekročí výdavky potrebné pre takéto opatrenie. K uvedenému poukázal žalobca na judikatúru SDEU, rozhodnutie z 28. júla 2011, C-309/10 - Agrana III, bod. 28 a násl.; SDEU, rozhodnutie z 21. februára 2013, C-154/12, Bod. 24 a nasl.; ďalej SDEU, rozhodnutie z 27. septembra 2012, C-113/10, C-147/10 a C- 234/10 - Julich II, Bod 46; tiež SDEU, rozhodnutie z 8. mája 2008, súvisiaca právna vec C-5 / 06 a C-23/06 a C-36/06 - Julich I, Bod 57; SDEU, rozhodnutie z 11. júna 2009, C-33/08 - Agrana I, Bod. 40; SDEU, rozhodnutie z 20. mája 2010, C-365/08 - Agrana II, Bod 38. Z uvedeného vyplýva, že v čl. 43 ods. 2 ZFEU predpokladaná "potrebnosť" je daná len vtedy, ak existuje jasná a priama súvislosť medzi vyberaním výrobných poplatkov na jednej strane a z toho financovaných poľnohospodársko-politických opatrení, ktoré slúžia k zvýhodňovaniu výrobcov cukru a pestovateľov cukrovej repy na druhej strane. 20. Poukázal, že úprave podľa čl. 128 ods. 1 Nariadenia 1308/2013 chýba priame spojenie vyberania výrobných poplatkov na jednej strane a z toho financovaných poľnohospodársko-politických cieľov na druhej strane. O takomto spojení nie je zmienka ani v texte Nariadenia 1308/2013, ani v bodoch preambuly, hoci čl. 296 ods. 2 ZFEU pre právne akty výslovne požaduje povinnosť zdôvodnenia. Z nariadenia 1308/2013 nie je možné vyvodiť odôvodnenie pre existenciu splnomocňovacích predpokladov podľa čl. 43 ods. 2 ZFEU. 21. Žalovaný v prvom rozhodnutí o odvolaní k vyššie uvedeným argumentom uviedol, že preambuly všeobecne záväzných právnych predpisov Európskej únie nemajú právnu záväznosť a sú právne irelevantné pre odôvodnenie existencie splnomocňovacích predpokladov podľa čl. 43 ods. 2 ZFEU. 22. Podľa žalobcu síce preambuly nariadenia Európskej únie nie sú právne záväzné, no môžu slúžiť na vysvetlenie a zdôvodnenie konkrétneho ustanovenia práva Európskej únie, ako to vyplýva aj zo ZFEU a aj z rozhodnutí SDEU. 23. Z preambuly Nariadenia 1308/2013 nie je zjavné žiadne sledovanie poľnohospodársko-politických cieľov prostredníctvom zvýšenia výrobných poplatkov vo vzťahu k sektoru cukru. Jedine sa poukazuje na to, že výrobné poplatky majú pokračovať paralelne s predĺžením systému kvót. Spojenie medzi výrobnými poplatkami a financovaním výdavkov v sektore cukru preto chýba. 24. Jediným cieľom vyberania výrobných poplatkov podľa čl. 128 Nariadenia 1308/2013 je dosahovanie príjmov (na ťarchu výrobcov cukru a pestovateľov cukrovej repy). Nejedná sa teda ani o funkciu uznanú pre výrobné poplatky, ani o uznaný cieľ poľnohospodárskej politiky podľa čl. 39 ZFEU. Vyberanie výrobných poplatkov predpokladané podľa čl. 128 Nariadenia 1308/2013 týmto nie je kryté čl. 43 ods. 2 ZFEU, pretože právne akty môžu byť založené na čl. 43 ods. 2 ZFEU, len ak sú "potrebné" pre realizáciu cieľov poľnohospodárskej politiky v zmysle čl. 43 ods. 2 v spojení s čl. 40 ods. 1, 2 a čl. 39 ZFEU. 25. Žalobca zdôraznil, že svojim tvrdením spochybňuje platnosť len čl. 128 Nariadenia 1308/2013 a nie celého nariadenia. 26. V zmysle Plánu rozpočtu Rady Európskej Únie z 03.11.2005, 13782/1/05 REV 1 sa za hospodárske roky cukru od 2014/2015 nepredpokladajú žiadne výdavky v sektore cukru, a preto by ani v prípade spojenia medzi vyberaním poplatkov a z toho financovaných poľnohospodársko-politických cieľov nebola daná "potrebnosť" podľa čl. 43 ods. 2 ZFEU. V tomto prípade absentuje potrebné spojenie medzi výrobným poplatkom a financovaním nákladov v sektore cukru. Aj keby tieto boli určené, nesmie nastať žiadne znevýhodnenie oproti iným poľnohospodárskym produktom. Pri absencii potrebnosti nemá čl. 128 Nariadenia 1308/2013 (rovnako ako na ňom založený čl. 7 Nariadenia 1370/2013) žiadny splnomocňujúci základ v čl. 43 ods. 2 ZFEU a porušuje tým ZFEU. 27. K porušeniu zásady proporcionality žalobca uviedol, že čl. 128 ods. 1 Nariadenia 1308/2013 považuje v rozpore so ZFEU aj preto, že výber výrobných poplatkov počínajúc hospodárskym rokom 2014/2015 v odvetví cukru porušuje zásadu proporcionality. Opatrenia inštitúcií Európskej únie musia byť merateľné so zásadou proporcionality. Takýmito opatreniami v zmysle tejto zásady sú opatrenia, ktorými sa hospodárskym subjektom ukladá finančná záťaž len vtedy a v súlade s právnymi predpismi, pokiaľ sú vhodné a nevyhnutné pre dosiahnutie legitímnych cieľov sledovaných predmetnou právnou úpravou. Pokiaľ existuje možnosť voľby medzi niekoľkými primeranými opatreniami, je potrebné zvoliť najmenej obmedzujúce opatrenie; okrem toho musia byť uložené záťaže primerané sledovaným cieľom. (SDEU, Rozsudok zo dňa 11.07.1989-C-265/87, bod 21.) 28. Nariadeniu 1308/2013 chýba odkaz na prepojenie výberu výrobných poplatkov a financovania výdavkov v sektore cukru. Cieľ úpravy čl. 128 Nariadenia 1308/2013 ostáva, okrem zhromažďovania finančných prostriedkov nejasný, a teda výberu poplatkov (podľa zásady proporcionality) chýba sledovaný cieľ. Bez rozpoznateľného legitímneho cieľa nie je možné určiť, či je opatrenie pre dosiahnutie cieľa vhodné, nevyhnutné a primerané; z tohto dôvodu výber poplatkov už v tomto bode možno považovať za neprimeraný (disproporcionálny). 29. Relevantná judikatúra SDEU vyžaduje, aby každé opatrenie inštitúcií Európskej únie bolo merateľné so zásadou proporcionality. V prípade spoločnej poľnohospodárskej politiky v rámci sektoru cukru je ťažko predstaviteľné, že by pre určité opatrenie nebolo možné vyhodnotiť vhodnosť, nevyhnutnosť a primeranosť daného opatrenia s ohľadom na sledované ciele v tejto oblasti. 30. Aj ak by bolo financovanie sektoru cukru považované za cieľ výrobného poplatku, nebol by poplatok pre dosiahnutie tohto cieľa vhodný. Za súčasného stavu slúži výber výrobného poplatku v rozpore s článkom 39 ZFEU výhradne na generovanie príjmov (na ťarchu výrobcov cukru). 31. Poukázal, že výber výrobných poplatkov podľa čl. 128 ods. l ZFEÚ nie je nevyhnutný, pretože „ak je možný výber z viacerých primeraných opatrení, je potrebné zvoliť najmenej obmedzujúce opatrenie“ (SDEU, rozsudok zo dňa 28.07.2011, C-309/10, bod 42). V tomto prípade však výber poplatkov predstavuje najväčší možný zásah. Výber výrobného poplatku tiež nie je v zmysle európskej zásady primeranosti primeraný, pretože „spôsobené nevýhody nesmú byť neprimerané vzhľadom k sledovaným cieľom“ (SDEU, rozsudok zo dňa 07.09.2006, C-310/04 bod 97; porovnaj SDEU, rozsudok zo dňa 20.05.2010, C-365/08- Agrana II, bod 37). Výber výrobných poplatkov preto nielen nie je nevyhnutný, ale okrem toho aj neprimeraný. Článok 128 Nariadenia 1308/2013 je tak takisto neprimeraný. 32. K porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania žalobca uviedol, že čl. 128 ods. 1 Nariadenia 1308/2013 je v rozpore s primárnym právom aj preto, že porušuje zásadu rovného zaobchádzania. Výber výrobných poplatkov výrobcov cukru predstavuje nerovné zaobchádzanie s výrobcami cukru v porovnaní s výrobcami vína a mlieka. Ide o porovnateľné situácie, pretože situácia výrobcov cukru je ovplyvnená, rovnako ako aj pri výrobcoch vína a mlieka, systémom kvót (porovnaj bod 55 preambuly a článok 61 Nariadenia 1308/2013). Na rozdiel od výrobcov cukru nie sú výrobcovia vína a mlieka zaťažení výberom výrobného poplatku. Objektívne odôvodnenie pre toto nerovné zaobchádzanie nie je zjavné, pretože chýba legitímny cieľ pre výrobný poplatok cukru, de facto dochádza k nerovnému zaobchádzaniu výrobcov cukru a výrobcov mlieka a vína. 33. Z uvedeného žalobca vyvodil záver, v zmysle ktorého sú čl. 128 ods. 1 Nariadenia 1308/2013 a čl. 7 Nariadenia 1370/2013 neplatné, a preto chýba napadnutému rozhodnutiu právny základ. Má za to, že vyriešenie otázky platnosti čl. 128 ods. 1 Nariadenia 1308/2013 a čl. 7 Nariadenia 1370/2013 je spôsobilé podstatným spôsobom ovplyvniť rozhodnutie vo veci samej. 34. Žalobca preto navrhol, aby súd v zmysle § 109 ods. 2 c) SSP prerušil konanie z dôvodu, že požia- da SDEU o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa ZFEU a navrhol znenie predbežných otázok: 1) Mal by byť čl. 43 ods. 2 ZFEU v spojení s čl. 40 ods. 1 a čl. 39 ZFEU interpretovaný tak, že vyberanie výrobných poplatkov ako ho predpokladá čl. 128 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013, môže byť založený na článku 43 ods. 2 ZFEU len vtedy, ak tieto výrobné poplatky majú vyslovene slúžiť cieľu financovaniu zvýhodňujúcich opatrení poľnohospodárskej politiky tohto sektoru? 2) Má byť pojem "potrebnosť" v zmysle čl. 43 ods. 2 ZFEU interpretovaný tak, že vyberanie výrobných poplatkov, ako ho predpokladá pre cukor čl. 128 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013, je prípustné len vtedy, ak je to potrebné pre financovanie predvídateľných a skutočných nákladov tohto sektoru? 3) Je čl. 128 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013, v rozpore so zásadou proporcionality, keď zaväzuje výrobcov cukru odvádzať výrobné poplatky bez ohľadu na to, či dané výrobné poplatky slúžia financovaniu sektoru cukru v rámci Európskej únie alebo či sú na tento účel nevyhnutné? 4) Je čl. 128 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013, v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania, pretože výrobcov cukru zaväzuje k odvedeniu výrobných poplatkov, avšak takýto poplatok nepožaduje od výrobcov vína a mlieka, napriek tomu, že takisto podliehajú systému kvót ako výrobcovia cukru? III. Vyjadrenie žalovaného 35. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 09.12.2015 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že dostatočne vyhodnotil výsledky doplneného konania, poklady a dôkazy zo spisového materiálu, na základe ktorých bolo vydané napadnuté rozhodnutie PPA ako relevantné a stanovenie výrobného poplatku na cukor za hospodársky rok 2014/2015 vo výške 526.092,- eur za odôvodnené. Súčasne posúdil zosúladenie postupu PPA s právnou úpravou SR týkajúcou sa výroby cukru a aj s medzinárodnou legislatívou a odvolanie žalobcu zo dňa 05.05.2015 posúdil ako neopodstatnené. Napadnuté rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy bolo vydané na základe platných právnych predpisov národného a komunitárneho práva, správneho právneho posúdenia, v konaní bol dostatočne zistený a preukázaný skutkový stav, ktorý v napadnutom rozhodnutí žalovaný náležite odôvodnil, a teda napadnuté rozhodnutie č. 2865/2015 zo dňa 28.08.2015 považuje za preskúmateľné, zrozumiteľné, dostatočne odôvodnené a v súlade s právnymi predpismi SR i EÚ. 36. K žalobcom namietanému procesnému pochybeniu v konaní pred prvostupňovým orgánom verejnej správy žalovaný uviedol, že žalobcovi bol podklad predmetného rozhodnutia známy, čo vyplýva i z nevyvrátiteľnej domnienky znalosti právnych predpisov SR, ako i nariadení EÚ, ktoré sú zároveň priamo vykonateľné v štátoch EÚ, ktorých je SR členom. Žalovaný ďalej uviedol, že zo dňa 10.06.2015 pred rozhodnutím o odvolaní vyzval žalobcu podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku dňa 15.06.2015, aby sa k nemu vyjadril, na čo žalobca oznámil žalovanému listom zo dňa 19.06.2015, že svoje právo využije, no žiadne nové podklady či dôkazové materiály v konaní nepredložil, ani nenavrhol doplnenie existujúceho podkladu/nepodal také vyjadrenie, ktoré by mohlo mať vplyv na priebeh druhého správneho konania. 37. K žalobcom vytýkaným materiálnym nedostatkom napadnutého rozhodnutia, že stanoveniu výrobného poplatku napadnutým rozhodnutím chýbal právny základ, a že pri stanovení výrobného poplatku bola porušená zásada proporcionality a aj zásada rovnakého zaobchádzania, žalovaný uviedol, že Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky môže konať iba na základe Ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, a preto žalovanému neprislúcha právo podávať výklad právnych predpisov, čo patrí do výlučnej právomoci súdov. 38. Poukázal, že žalobca spochybňuje právne predpisy únie a v tejto súvislosti poukázal na čl. 5 bod 1. ZFEÚ: „Vymedzenie právomoci Únie sa spravuje zásadou právomocí. Vykonávanie právomoci Únie sa spravuje zásadou subsidiarity a proporcionality“. 39. V zmysle čl. 5 bod 3. ZFEÚ „Podľa zásady subsidiarity koná Únia v oblastiach, ktoré nepatria do jej výlučnej právomoci, len v takom rozsahu a vtedy, ak ciele zamýšľané touto činnosťou nemôžu členské štáty uspokojivo dosiahnuť na ústrednej úrovni alebo na regionálnej a miestnej úrovni, ale z dôvodov rozsahu alebo účinkov navrhovanej činnosti ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie. Inštitúcie Únie uplatňujú zásadu subsidiarity v súlade s Protokolom o uplatňovaní zásad subsidiarity a proborcionality. Národné parlamenty zabezpečujú dodržiavanie zásady subsidiarity v súlade s postupom ustanoveným v protokole“. 40. Tiež poukázal čl. 19 bod 3 ZFEÚ, podľa ktorého o prejudiciálnych otázkach o výklade práva Únie alebo platnosti aktov prijatých inštitúciami na základe žiadosti vnútroštátnych súdnych orgánov rozhoduje Súdny dvor Európskej únie v súlade so zmluvami, uzatvorenými s členskými štátmi EU. 41. Žalovaný je názoru, že hlavným dôvodom podania žaloby žalobcu je opätovne namietaný rozpor čl. 128 nariadenia 1308/2013 s primárnym právom EÚ z dôvodu údajnej absencie právneho základu v ustanovení čl. 43 ods. 2 ZFEÚ, rozporu s čl. 39 ZFEÚ a rozporu so zásadou proporcionality. Poukázal, že ide o námietky, ktoré nie sú primárne určené PPA ani žalovanému, nakoľko tieto nedisponujú v zmysle ustanovení ZFEÚ ako i v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy SR potrebnou právomocou preskúmavať legalitu právne záväzných aktov EÚ, a takisto nie sú oprávnené žiadať Súdny dvor EÚ o začatie konania o prejudiciálnej otázke, ktoré patrí v zmysle čl. 19 bodu 3 ZFEÚ do právomoci vnútroštátnych súdnych orgánov SR. Žalovaný, ako i PPA sú v rámci správneho konania viazané v súčasnosti platnou legislatívou SR, ako i platnou legislatívou EÚ, v súlade s ktorou vydali i napadnuté rozhodnutia. 42. K námietke žalobcu týkajúcej sa proporcionality žalovaný poukázal na právny názor Adriana Tokára uvedený v článku „Všeobecné právne zásady práva ES/EÚ“, podľa ktorého sa táto zásada vzťahuje „na veľmi odlišné situácie a prikazujú rôznym adresátom - napr. orgánom Spoločenstva, členským štátom alebo jednotlivcom - rôzne povinnosti v rôznych situáciách, čo istotne odôvodňuje určité terminologické rozlišovanie. Tak by napr. bolo možné hovoriť o inštitucionálnych zásadách, ktoré prikazujú určité medze konaniu orgánom Spoločenstva a tým sa týkajú deľby moci medzi Spoločenstvom a členskými štátmi a medzi ktoré určite patria zásady subsidiarity a proporcionality. Na druhej strane zásady ako zákaz diskriminácie, alebo právna istota a ochrana legitímnych očakávaní adresátov právnych noriem by bolo možné kvalifikovať ako zásady správneho práva.“ Zároveň poukazuje na rozhodnutie Van Gen en Loos, v ktorom Európsky súdny dvor konštatoval, že „komunitárne právo predstavuje osobitný právny systém medzinárodného práva“. 43. Žalovaný ďalej uviedol, že PPA svojim rozhodnutím č. 700/1060/2015 stanovila žalobcovi výšku výrobného poplatku na základe súčinu kvóty na výrobu cukru na hospodársky rok 2014/2015 (43 841,00 ton), stanoveného rozhodnutím PPA č. 700/1569/2014 zo dňa 09.05.2014 a výšky výrobného poplatku za kvóty na cukor, stanovený v čl. 7 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1370/2013 (12,00 euro/tonu kvótového cukru), t.j. 526.092,- eur. Žalobca sa podaním žiadosti PPA o schválenie výrobcu cukru, ktorá bola schválená rozhodnutím PPA č. 700/6209/2006 zaviazal k povinnosti uhrádzať zákonom stanovený výrobný poplatok za pridelenú kvótu na cukor. 44. Zdôraznil, že v správnom konaní sa žalovaný riadil a postupoval v súlade so zákonmi a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi, dôkladne preskúmal všetky relevantné dôkazy, vyhodnotil ich, pričom s jednotlivými námietkami žalobcu sa v jednotlivých bodoch odôvodnenia svojho rozhodnutia riadne a dostatočne vysporiadal. 45. Pri posudzovaní predložených podkladov rozhodnutia postupoval v súlade tak s vnútroštátnym ako i komunitárnym právnym poriadkom, berúc do úvahy i vyššie uvádzanú Zmluvu o fungovaní EU a Ústavu SR. Žalobcovi bol v rámci správneho konania poskytnutý dostatočný priestor na uplatnenie jeho procesných práv, ním predloženými odvolacími námietkami sa dostatočne zaoberal a následne i riadne vysporiadal. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok NS SR, sp.zn.: 4Sž/98-102/02 zo dňa 17.12.2002, podľa ktorého „rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka.“ 46. Vzhľadom na uvedené nepovažoval námietky žalobcu dôvodné pre zrušenie napadnutého rozhodnutia, nakoľko závery prvostupňového, ako i druhostupňového orgánu verejnej správy zodpovedajú zásadám logického myslenia, pričom podklady predložené pre takýto úsudok boli zistené úplne a riadnym, zákonom stanoveným procesným postupom. IV. Právne posúdenie 47. Podľa čl. 43 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (pôvodný článok 37 ZES), Európsky parlament a Rada v súlade s riadnym legislatívnym postupom a po porade s Hospodárskym a sociálnym výborom ustanovia spoločnú organizáciu trhu ustanovenú v článku 40 ods. 1 a iné ustanovenia potrebné pre dosiahnutie cieľov spoločnej poľnohospodárskej politiky a spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva. 48. Rada na návrh Komisie prijíma opatrenia týkajúce sa stanovovania cien, odvodov, pomoci a množstvových obmedzení a určovania a prideľovania rybolovných možností (ods. 3). 49. Podľa č. 1 ods. 1 Nariadenia č. 1308/2013, účinného ku dňu rozhodnutia žalovaného (t.j. 28.8.2015), týmto nariadením sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami, to znamená so všetkými výrobkami uvedenými v prílohe I k zmluvám s výnimkou produktov rybolovu a akvakultúry definovaných v legislatívnych aktoch Únie o spoločnej organizácii trhov s produktmi rybolovu a akvakultúry. 50. Podľa č. 2 Nariadenia č. 1308/2013, Nariadenie (EÚ) č. 1306/2013 a ustanovenia prijaté podľa neho sa uplatňujú na opatrenia ustanovené v tomto nariadení. 51. Podľa čl. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 zo 17.12.2013 o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 352/78, (ES) č. 165/94, (ES) č. 2799/98, (ES) č. 814/2000, (ES) č. 1290/2005 a (ES) č. 485/2008, týmto nariadením sa ustanovujú pravidlá týkajúce sa: a) financovania výdavkov v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky (ďalej len „SPP“) vrátane výdavkov na rozvoj vidieka; b) poľnohospodárskeho poradenského systému; c) zavedenia systémov riadenia a kontroly členskými štátmi; d) systému krížového plnenia; e) schvaľovania účtovných závierok. 52. Podľa čl. 128 Nariadenia č. 1308/2013, účinného ku dňu rozhodnutia žalovaného (t.j. 28.08.2015) (1) Výrobný poplatok sa ukladá podnikom vyrábajúcim cukor, izoglukózu a inulínový sirup, ktoré sú držiteľmi kvóty na cukor, kvóty na izoglukózu a kvóty na inulínový sirup, ako sa uvádza v článku 136 ods. 2. (2) Opatrenia týkajúce sa stanovenia výrobného poplatku za kvótovaný cukor, kvótovanú izoglukózu a kvótovaný inulínový sirup uvedený v odseku 1 prijme Rada v súlade s článkom 43 ods. 3 ZFEÚ. 53. Podľa čl. 7 Nariadenia č. 1370/2013, účinného ku dňu rozhodnutia žalovaného (t.j. 28.08.2015) (1) Výrobný poplatok za kvóty na cukor, kvóty na izoglukózu a kvóty na inulínový sirup ustanovený v článku 128 nariadenia (EÚ) č. 1308/2013 sa pre kvótovaný cukor a kvótovaný inulínový sirup stanovuje na 12,00 EUR na tonu. Pre izoglukózu sa výrobný poplatok stanovuje na 50 % poplatku za cukor. (2) Celkovú výšku výrobných poplatkov zaplatených v súlade s odsekom 1 účtujú členské štáty podnikom na svojom území na základe kvót, ktoré im boli pridelené v príslušnom hospodárskom roku. Uvedené podniky zrealizujú platby najneskôr do konca februára príslušného hospodárskeho roka. (3) Podniky Únie vyrábajúce cukor a inulínový sirup môžu žiadať od pestovateľov cukrovej repy alebo cukrovej trstiny alebo od dodávateľov čakanky, aby znášali do 50 % príslušných výrobných poplatkov. 54. Podľa § 14 zákona č. 543/2007 Z. z., účinného ku dňu rozhodnutia žalovaného (t.j. 28.08.2015) (1) Výrobca cukru, izoglukózy a inulínového sirupu je povinný na zabezpečenie krytia výdavkov vznikajúcich v rámci spoločnej organizácie trhov v sektore cukru uhrádzať výrobné poplatky (ods. 1). (2) Výšku výrobných poplatkov ustanovujú osobitné predpisy (ods. 2). Osobitným predpisom v zmysle poznámky pod čiarou je Nariadenie Rady (ES) č. 318/2006. 55. Podľa čl. 5 Zmluvy o Európskej únii (pôvodný článok 5 ZES), (1) Vymedzenie právomocí Únie sa spravuje zásadou prenesenia právomocí. Vykonávanie právomocí Únie sa spravuje zásadou subsidiarity a proporcionality. (2) Podľa zásady prenesenia právomocí Únia koná len v medziach právomocí, ktoré na ňu preniesli členské štáty v zmluvách na dosiahnutie cieľov v nich vymedzených. Právomoci, ktoré na Úniu neboli v zmluvách prenesené, zostávajú právomocami členských štátov. (3) Podľa zásady subsidiarity koná Únia v oblastiach, ktoré nepatria do jej výlučnej právomoci, len v takom rozsahu a vtedy, ak ciele zamýšľané touto činnosťou nemôžu členské štáty uspokojivo dosiahnuť na ústrednej úrovni alebo na regionálnej a miestnej úrovni, ale z dôvodov rozsahu alebo účinkov navrhovanej činnosti ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie. Inštitúcie Únie uplatňujú zásadu subsidiarity v súlade s Protokolom o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality. Národné parlamenty zabezpečujú dodržiavanie zásady subsidiarity v súlade s postupom ustanoveným v uvedenom protokole. (4) Podľa zásady proporcionality neprekračuje obsah a forma činnosti Únie rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie cieľov zmlúv. Inštitúcie Únie uplatňujú zásadu proporcionality v súlade s Protokolom o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality. 56. Podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (bývalý článok 234 ZES), Súdny dvor Európskej únie má právomoc vydať predbežný nález o otázkach, ktoré sa týkajú: a) výkladu zmlúv; b) platnosti a výkladu aktov inštitúcií, orgánov alebo úradov alebo agentúr Únie; 57. Ak sa takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom a tento súdny orgán usúdi, že rozhodnutie o nej je nevyhnutné pre vydanie jeho rozhodnutia, môže sa obrátiť na Súdny dvor Európskej únie, aby o nej rozhodol. 58. Ak sa takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom, proti ktorého rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, je tento súdny orgán povinný obrátiť sa na Súdny dvor Európskej únie. 59. Ak sa takáto otázka položí v prebiehajúcom konaní pred súdnym orgánom členského štátu v súvislosti s osobou, ktorá je vo väzbe, Súdny dvor Európskej únie koná bezodkladne. 60. Podľa § 33 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len Správny poriadok), správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. 61. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 62. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 63. Podľa § 100 ods. 1 písm. c) SSP, správny súd konanie uznesením preruší, ak podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania správny súd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti. 64. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 65. Zo súdneho a administratívneho spisu súd mal nesporne preukázané, že Pôdohospodárska platobná agentúra o stanovení výrobného poplatku na cukor pre žalobcu za hospodársky rok 2014/2015 rozhodla rozhodnutím č. 700/1060/2015 zo dňa 16.04.2015 v spojení s rozhodnutím žalovaného č. 2865/2015-510 zo dňa 28.08.2015, podľa čl. 128 Nariadenia 1308/2013 a v zmysle čl. 7 Nariadenia č. 1370/2013 a § 14 zákona č. 543/2007 Z. z. a v zmysle rozhodnutia Pôdohospodárskej platobnej agentúry č. 700/1569/2014 zo dňa 09.05.2014, ktorým bola žalobcovi na hospodársky rok 2014/2015 stanovená výrobná kvóta na cukor vo výške 43 841,00 ton bieleho cukru. 66. Správny súd konštatuje, že už z citácie vyššie uvedených jednotlivých ustanovení je zrejmé, že žalovaný, resp. prvostupňový orgán verejnej správy postupoval v súlade s právnymi aktmi EÚ, ktoré sú priamo vymáhateľné pred súdmi členských štátov EÚ. To znamená, že nariadenia majú tzv. priamy účinok. Ide o sekundárne právo EÚ. Primárne právo je hlavný prameň práva Európskej únie a má najvyššie postavenie v rámci európskeho právneho poriadku. Jedným z týchto prameňov je aj Zmluva o fungovaní EÚ. Nariadenie je priamo účinné v Slovenskej republike, a preto žalobou napadnuté rozhodnutie nemožno samo o sebe považovať za nezákonné z dôvodu, že žalovaný rozhodol na základe platného a účinného nariadenia č. 1308/2013 a nariadenia č. 1370/2013. 67. Súd však skôr ako dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, zaoberal sa dôvodnosťou žalobcových námietok týkajúcich sa neplatnosti citovaných článkov nariadení (čl. 128 Nariadenia č. 1308/2013 a čl. 7 Nariadenia č. 1370/2013) s primárnym právom EÚ a v tej súvislosti aj prípadnou nevyhnutnosťou riešiť zistený možný nesúlad postupom navrhnutým žalobcom, a to predložením prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru EÚ. 68. Žalobca namietal absenciu splnomocňovacieho ustanovenia s tým, že ukladanie výrobného poplatku nie je nevyhnutne potrebné pre sledovanie cieľov spoločnej poľnohospodárskej politiky podľa čl. 43 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a v tejto súvislosti spochybňoval platnosť čl. 128 Nariadenia 1308/2013. 69. Pozornosti súdu nešlo, že Súdny dvor rozsudkom zo dňa 07.09.2016 - Spolková republika Nemecko/ Európsky parlament, Rada Európskej únie vo veci C-113/14 zrušil čl. 7 nariadenia č. 1308/2013, v ktorom boli stanovené referenčné prahové hodnoty pre niektoré poľnohospodárske produkty a to s odôvodnením, že tieto prahové hodnoty mali byť na základe čl. 43 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prijaté len na návrh Komisie Radou. Súdny dvor zrušil taktiež čl. 2 nariadenia Rady (EÚ) č. 1370/2013, ktorým sa určujú opatrenia týkajúce sa stanovenia niektorých podpôr a náhrad v súvislosti so spoločnou organizáciou trhu s poľnohospodárskymi produktmi, v ktorom bola stanovená úroveň cien v rámci verejnej intervencie a to s odôvodnením, že uvedený článok je neoddeliteľne spojený so zrušeným článkom 7 nariadenia č. 1308/2013. V zmysle citovaného rozsudku Súdneho dvora zo znenia čl. 43 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie vyplýva, že Parlament a Rada sú povinné prijať riadnym legislatívnym postupom najmä „ustanovenia potrebné pre dosiahnutie cieľov spoločnej poľnohospodárskej politiky a spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva“, zatiaľ čo Rada na základe čl. 43 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prijme „na návrh Komisie opatrenie týkajúce sa stanovovania cien, odvodov, pomoci a množstvových obmedzení a určovania a prideľovania rybolovných možností“. 70. S poukazom na uvedené, je potrebné uviesť, že v zmysle ust. § 135 SSP, na rozhodnutie správneho súdu pri posudzovaní zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy, pričom žaloba je v súdnom konaní preskúmavaná v medziach žalobcových námietok. Tiež je potrebné uviesť, že súd preskúmava zákonnosť rozhodnutí vo vzťahu k právnej úprave platnej, resp. účinnej v dobe vydania napadnutého rozhodnutia, avšak súd je povinný pri svojom rozhodovaní prihliadnuť aj na citovaný rozsudok Súdneho dvora v ktorom sa Súdny dvor zaoberá otázkou výkladu čl. 43 ods. 2 a 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. K uvedenému pozri aj judikatúru Najvyššieho správneho súdu Českej republiky (rozsudok č.k. 7 A 146/2001- 29 zo dňa 13.05.2003, publ. pod č. 2/2003 Sb. NSS, rozsudok č.k. 7 A 48/2002-98 zo dňa 30.06.2004, publ. pod č. 1041/2007 Sb. NSS, rozsudok č.k. 6 A 102/2001- 59 zo dňa 29.06.2005, publ. pod č. 690/2005 Sb. NSS). 71. Žalobca v podanej žalobe namieta, že čl. 128 ods. 1 nariadenia č. 1308/2013 a čl. 7 nariadenia č. 1370/2013 splnomocňovacie ustanovenie. Ako však vyplýva z čl. 2 nariadenia č. 1308/2013, ktoré sa týka všeobecných ustanovení spoločnej poľnohospodárskej politiky, tak opatrenia tohto nariadenia sa uplatňujú podľa nariadenia (EÚ) č. 1306/2013 a nariadením (EÚ) č. 1306/2013 sa v zmysle čl. 1 ustanovujú pravidlá týkajúce sa: a) financovania výdavkov v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky vrátane výdavkov na rozvoj vidieka; b) poľnohospodárskeho poradenského systému; c) zavedenia systémov riadenia a kontroly členskými štátmi; d) systému krížového plnenia; e) schvaľovania účtovných závierok. 72. Z čl. 128 nariadenia vyplýva, že týmto bol zavedený výrobný poplatok z kvóty na cukor, pridelenej podľa čl. 136 ods. 2 nariadenia s tým, že opatrenia týkajúce sa stanovenia výrobného poplatku bude prijaté Radou v súlade s čl. 43 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Správny súd uvádza, že žalobca vo svojej argumentácii opomína nutnosť zohľadniť osobitnosti sektoru cukru a zabezpečiť riadne zohľadnenie záujmov všetkých strán a na nevyhnutnosť zabrániť akýmkoľvek narušeniam trhu a to najmä s ohľadom na zrušenie systému kvót na cukor na konci hospodárskeho roku 2016/2017 ako sú deklarované v čl. 124 a nasl. nariadenia. S poukazom na uvedené súd konštatuje, že takto vytýčené ciele spoločnej poľnohospodárskej politiky odôvodňujú splnenie požiadavky ich nevyhnutnosti. 73. Súd neprisvedčil ani ďalšej námietke žalobcu, že čl. 128 ods. 1 nariadenia 1308/2013 je v rozpore so Zmluvou o fungovaní Európskej únie aj z toho dôvodu, že porušuje princíp proporcionality. Zásada proporcionality je upravená spolu so zásadou subsidiarity v čl. 5 Zmluvy Európskej únii. Podľa zásady proporcionality, neprekročí obsah ani forma činnosti EÚ rámec toho, čo je nevyhnutné pre dosiahnutie cieľov zmlúv. EÚ teda môže konať v nejakej oblasti politiky ak: ? je táto činnosť súčasťou právomocí na ňu prenesených členskými štátmi zmluvami na dosiahnutie cieľov v nich vymedzených (zásada prenesenia právomocí); ? ciele zamýšľané touto činnosťou, ktoré nemôžu členské štáty uspokojivo dosiahnuť na ústrednej úrovni alebo na regionálnej a miestnej úrovni, ale z dôvodov rozsahu alebo účinkov navrhovanej činnosti ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie (zásada subsidiarity); ? obsah a ani forma činnosti Únie neprekročí rámec toho, čo je nevyhnutné pre dosiahnutie cieľov zmlúv (zásada proporcionality). 74. S poukazom na vyššie uvedené súd uvádza, že vymedzené ciele spoločnej poľnohospodárskej politiky pre odvetvie cukru odôvodňuje prijatie čl. 128 Nariadenia 1308/2013 a princíp proporcionality teda porušený nie je. 75. Súd taktiež neprisvedčil námietke žalobcu týkajúcej sa porušenia princípu rovnakého zaobchádzania výrobcov cukru v porovnaní s výrobcami vína a mlieka. Rovnakého zaobchádzania sa žalobca môže dovolávať vo vzťahu k ostatným výrobcom cukru, a tu k nerovnakému zaobchádzaniu nedošlo a žalobca ju ani nenamietal. Výrobcovia mlieka a vína sú v inom postavení ako výrobcovia cukru a špeciálnymi ustanoveniami sa na ne v nariadení č. 1308/2013 aj odkazuje (oddiel 3 čl. 148 a nasl. nariadenia). 76. K žalobcom namietanému procesnému pochybeniu v konaní pred prvostupňovým orgánom verejnej správy spočívajúcom v porušení ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku orgánom verejnej správy súd uvádza, že prvostupňový orgán verejnej správy bol v zmysle ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku povinný umožniť žalobcovi ako účastníkovi konania pred vydaním rozhodnutia vyjadriť sa k sa k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie, čo konštatoval už aj žalovaný v rozhodnutí zo dňa 19.03.2015. Súd však uvádza, že toto právo v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku sa vzťahuje na dôkazné prostriedky a treba ho vykladať v spojitosti s § 3 ods. 2 a 4 Správneho poriadku. Je nesporné, že prvostupňový orgán verejnej správy nevyzval žalobcu, aby sa vyjadril pred vydaním prvostupňového rozhodnutia k jeho podkladu k spôsobu zistenia, avšak v zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, samotné porušenie tohto ustanovenia nie je dostatočným dôvodom na zmenu alebo zrušenie rozhodnutia ak nemalo vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia vo veci samej, čo v preskúmavanej veci nemalo, pretože v konaní pred prvostupňovým orgánom verejnej správy nebolo vykonané žiadne dokazovanie, prvostupňové rozhodnutie vychádzalo z rozhodnutia č. 700/6209/2006 zo dňa 20.07.2006, rozhodnutia platobnej agentúry zo dňa 09.05.2014, ktorým bola žalobcovi stanovená výrobná kvóta na cukor vo výške 43 841 ton bieleho cukru na hospodársky rok 2014/2015 a z nariadenia č. 1308/2013, nariadenia č. 1370/2013 a zák. č. 543/2007 Z.z. Z uvedeného vyplýva, že podklady prvostupňového rozhodnutia mu museli byť známe. 77. Pri posudzovaní tejto námietky je tiež potrebné zohľadniť, že žalobca na základe výzvy Poľnohospodárskej platobnej agentúry zo dňa 01.04.2015 uviedol, že k predmetnému konaniu nemá žiadne dodatočné relevantné listinné materiály alebo iné dôkazové materiály, na ktoré by pri rozhodovaní mala prihliadať. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že úlohou správneho súdu ale nie je zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci na len formálne opätovné vydanie rozhodnutia, ktorým bude vada nepreskúmateľnosti odstránená, pokiaľ neprinesie účastníkovi konania vecný úspech v merite veci. V danom prípade by prípadné nové rozhodnutie žalovaného nemohlo privodiť zmenu právneho posúdenia veci (bližšie pozri napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Sž/98-102/2002 zo dňa 17.12.2002). 78. Žalobca záverom žiadal súd, aby sa obrátil na Súdny dvor Európskej únie s prejudiciálnymi otázkami. Krajský súd sa s postupom navrhnutým žalobcom nestotožnil a jeho návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie zamietol, keďže argumentácia žalobcu, ktorou sa takéhoto postupu domáhal, nezodpovedá zistenému skutkovému a právnemu stavu. Z čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktorý upravuje podmienky predloženia predbežných otázok Súdnemu dvoru týkajúcich sa výkladu základných zmlúv (primárneho práva) alebo platnosti a výkladu sekundárneho práva EÚ vyplýva, že ich predloženie prichádza do úvahy len vtedy, ak národný súd usúdi, že rozhodnutie o tejto otázke je nevyhnutné pre vydanie jeho rozhodnutia. Predloženie prejudiciálnej otázky je výsostným právom a povinnosťou správneho súdu a návrhy účastníkov konania na podanie prejudiciálnej otázky nie sú pre súd záväzné. Na podanie návrhu na rozhodnutie o prejudiciálnej otázke nemá vplyv skutočnosť, že o začatie tohto konania prejavil účastník konania záujem. Predloženie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru ES je teda činnosť súdu, ktorý podáva návrh, a preto súd musí prijať osobné /vnútorné presvedčenie, že je nutné takýto návrh predložiť Súdnemu dvoru ES. Ide teda o osobné presvedčenie sudcu a nie presvedčenie účastníka konania, ktorému by súd „robil poštára" so Súdnym dvorom ES. Naviac je potrebné uviesť, že žalobca s podanou žalobou namietal platnosť čl. 128 Nariadenia 1308/2013 a aj čl. 7 nariadenia č. 1370/2013 a znenie predbežných otázok koncipovaných žalobcom smerovali viacmenej k výkladu čl. 43 ods. 2 ZF EÚ a čl. 128 Nariadenia č. 1308/2013. 79. Keďže súd zamietol žalobcov návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie, potom ani konanie podľa § 100 ods. 1 písm. c) SSP neprerušil a uvedené obidva návrhy zamietol postupom podľa § 25 SSP v spojení s ust. § 162 ods. 3 CSP spolu s rozhodnutím vo veci samej. 80. Krajský súd v Bratislave vzhľadom na vyššie uvedené dôvody dospel k záveru, že žalobcove námietky neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia, a preto žalobu podľa § 190 SSP v spojení s § 491 ods. 1 SSP zamietol. 81. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 SSP tak, že žalobcovi ich náhradu nepriznal z dôvodu jeho neúspechu v konaní. 82. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerov hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.