Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/242/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201852 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1015201852.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: Transparency International Slovensko, o.z., IČO: 31 817 823, Bajkalská 25, Bratislava, právne zastúpený: Nechala & Company s.r.o., IČO: 36 868 604, Továrenská 10, Bratislava, proti žalovanému: 1. MH Managment, a.s., IČO: 50 088 033, Trnavská cesta 100, Bratislava, 2. Slovenský plynárenský priemysel, a.s., IČO: 35 815 256, Mlynské nivy 44/a, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného 1. č. KP-4260/2015 zo dňa 12.08.2015 a žalovaného 2. č. 4810/2015 zo dňa 06.10.2015, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalovaným sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie pred správnymi orgánmi 1. Žalobca dňa 27.07.2015 požiadal žalovaného 2/ o sprístupnenie informácií podľa zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako „zákon o slobode informácií“ alebo ako „ZSI“). V žiadosti žiadal sprístupniť v elektronickej forme 1/ výšku platov a odmien členov predstavenstva a dozornej rady spoločnosti za roky 2013, 2014 a 2015 a 2/ formu reklamy a propagácie SPP dohodnutú zmluvou CRZ-1838924 so spoločnosťou Paralympijská marketingová spoločnosť, s.r.o.. 2. Listom zo dňa 06.08.2015 reagoval žalovaný 2/ na žiadosť o sprístupnenie informácií tak, že žalovaný 2/ nie je povinnou osobou v zmysle zákona o slobode informácií, ale je akciovou spoločnosťou súkromného práva založenou podľa obchodného zákonníka, a preto nie je povinný sprístupniť žalobcom požadované informácie. Poukázal zároveň na skutočnosť, že informácie ohľadom odmien vyplatených členom orgánov a výkonnému manažmentu žalovaného 2/ sú súčasťou individuálnych účtovných výkazov, ktoré sú zverejnené na jeho webovou sídle www.spp.sk <http://www.spp.sk> v rámci jeho výročných správ. Uviedol tiež, že žalovaný 2/ so spoločnosťou Paralympijská marketingová spoločnosť, s.r.o. uzavrel štandardnú zmluvu zverejnenú v centrálnom registri zmlúv a jej predmetom je poskytovanie reklamných a propagačných činností poskytovateľom súvisiacich s dlhodobým partnerstvom a ktoré zahŕňa najmä prezentáciu žalovaného ako generálneho partnera Slovenského paralympijského družstva Rio 2016. 3. Listom č. GPE/173/2015 zo dňa 10.08.2015 žalovaný 2/ postúpil žiadosť o sprístupnenie informácií žalobcu právnemu predchodcovi žalovaného 1/ Fondu národného majetku ako podnet na vydanie rozhodnutia podľa zákona o slobode informácií. 4. Rozhodnutím č. KP-420/2015 zo dňa 12.08.2015 žalovaný 1/ (resp. jeho predchodca) nevyhovel žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácií, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalovaný 2/ odpovedal na žiadosť o sprístupnenie informácií listom zo dňa 06.08.2015, ktorý je opísaný vo vyššie odôvodnení tohto rozsudku a tiež ďalej uviedol, že podľa § 3 ods. 2 zákona o slobode k informácii povinná osoba podľa § 2 ods. 3 sprístupní iba informácie o hospodárení s verejnými prostriedkami, nakladaní s majetkom štátu, majetkom vyššieho územného celku alebo majetkom obce, o životnom prostredí, o úlohách alebo odborných službách týkajúcich sa životného prostredia a o obsahu, plnení a činnostiach vykonávaných na základe uzatvorenej zmluvy. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca rozklad, o ktorom rozhodol žalovaný 1/ (resp. jeho predchodca) rozhodnutím č. KP-4810/2015 zo dňa 06.10.2015. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný 1/ (resp. jeho predchodca) uviedol, že povinná osoba podľa § 3 zákona o slobode informácií nie je povinná sprístupniť všetky informácie o svojej činnosti, nakoľko je informačná povinnosť obmedzená. Okrem toho je ako povinná osoba povinná dodržiavať zásady ochrany osobnosti a osobných údajov svojich zamestnancov, vedúcich zamestnancov a členov dozorných rád a predstavenstva v súlade s § 9 zákona o slobode informácií. Žalovaný 2/ ďalej uvádza, že žiadosť v prvom stupni nebola sprístupnená z dôvodov, ktoré sú uvedené v liste žalovaného 2/ a tiež z dôvodu, že žalovaný 1/ (resp. jeho predchodca) požadovanými informáciami nedisponuje. Taktiež sa v rozhodnutí žalovaného o rozklade uvádza, že žalovaný 2/ je povinnou osobou podľa § 2 ods. 3 zákona o slobode informácií, keďže bol založený žalovaným 1/, ktorý je rovnako povinnou osobou podľa zákona o slobode informácií, pričom však žalovaný 2/ nie je akcionárom žalovaného 2/. Žalobca nežiadal informácie týkajúce sa hospodárenia s verejnými prostriedkami, ktorými sa podľa zákona o slobode informácií majú rozumieť verejné prostriedky podľa osobitného predpisu. žalovaný 1/ (resp. jeho predchodca) dôvodil, že nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že žalovaný 2/ má plnú informačnú povinnosť z dôvodu, že je povinnou osobou podľa zákona o slobode informácií. V prípade subjektu, ktorý nehospodári s verejnými financiami, resp. nenakladá s majetkom štátu alebo obcí a patrí do súkromného práva, je s ústavno-právneho hľadiska potrebné prihliadnuť pri určení rozsahu jeho informačnej povinnosti na ochranu jeho práv a slobôd v zmysle čl. 26 ods. 4 Ústavy SR. U subjektov súkromného práva, ktoré nemajú k dispozícii verejné financie, resp. štátny či obecný majetok, je dôvodné ich informačnú povinnosť obmedziť. Žalovaný 2/ je subjektom súkromného práva, pričom je osobou povinnou podľa § 2 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobode informácií len z dôvodu, že jej zakladateľom je žalovaný 1/ (resp. jeho predchodca). II. Žaloba 5. Žalobca považoval rozhodnutie žalovaného vydané v prvom aj v druhom stupni za nezákonné a rovnako za nezákonné považoval aj rozhodnutie žalovaného 2/, žiadal ich zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie zároveň žiadal, aby súd zaviazal žalovaného 2/ na povinnosť sprístupniť žalobcovi požadované informácie. 6. Pokiaľ ide o rozhodnutie žalovaného 2/ zo dňa 06.08.2015 žalobca uviedol, že žalovaný 2/ je povinnou osobou podľa § 2 ods. 3 zákona o slobode informácií, keďže je tzv. verejnou inštitúciou. Pojem verejná inštitúcia nevymedzuje žiaden právny predpis, je potrebné vychádzať z právnej teórie a tiež z judikatúry súdov. Pod verejné inštitúcie možno zahrnúť verejné ústavy, verejné podniky, verejné nadácie a všeobecne prospešné spoločnosti hospodáriace s verejnými prostriedkami. Za verejnú inštitúciu je potrebné považovať aj subjekt súkromného práva, obchodnú spoločnosť, ktorá je 100% vlastnená štátom alebo územným správnym celkom. Žalovaný 2/ je 100% vlastnený štátom, preto možno podľa tejto definície považovať žalovaného 2/ za verejnú inštitúciu. V tejto súvislosti žalobca poukázal na nález Ústavného súdu SR I. ÚS 236/06, v ktorom ústavný súd konštatoval, že subjektmi, ktorým Ústava SR a infozákon ukladajú povinnosť sprístupňovať a poskytovať informácie sú aj subjekty kreované podľa súkromného práva napr. obchodného zákonníka. 7. Žalobca zároveň dodal, že verejné inštitúcie majú plnú informačnú povinnosť, nakoľko v demokratickej spoločnosti prevažuje záujem na kontrole týchto verejných inštitúcií. Zmyslom informovanosti občanov o verejnej moci je pre túto moc samu esenciálnou spätnou väzbou, kvalitatívnym faktorom a zároveň aj poistkou proti jej zneužitiu. Všetky povinné osoby vyplývajúce z ustanovenia § 2 ods. 1, 2 a 3 zákona o slobode informácií majú v zásade ratione materiae plnú informačnú povinnosť v rozsahu svojej činnosti. V týchto prípadoch je daný verejný záujem na plnej informačnej povinnosti, ktorý potláča do úzadia prípadný záujem týchto subjektov na ochrane ich práv a slobôd. Hospodárenie s verejnými financiami a štátnym, resp. obecným majetkom zakladá verejný záujem na transparentnosti fungovania takéhoto subjektu kvôli možnosti verejnej kontroly zo strany občanov. Žalovaný 2/ je subjektom, ktorý bol založený orgánom verejnej moci, jeho jediným akcionárom je Slovenská republika, pričom žalobca v tejto súvislosti poukázal aj na právny názor Najvyššieho správneho súdu Českej republiky, že finančné prostriedky obchodnej spoločnosti založenej orgánom verejnej moci sú de facto finančnými prostriedkami orgánu verejnej moci (sp. zn. 8AS/57/2006 zo dňa 29.05.2008). 8. Žalobca poukazujúc na čl. 26 ods. 4 a čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky uviedol, že obmedzenie ústavného práva na informácie musí za každých okolností spĺňať podmienku, že obmedzenie má oporu v zákone a podmienku, že obmedzenie je nevyhnutné v demokratickej spoločnosti na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. Obmedzenie prístupu žalobcu na informácie predmetnej veci však v žiadnom prípade nebolo nevyhnutné v demokratickej spoločnosti na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. Obmedzenie práva na informácie je dovolené vtedy, ak sa splní formálna podmienka, a to že obmedzenie príjme národná rada v právnom predpise so silou zákona a tiež dve kumulatívne materiálne podmienky. Prvou je požiadavka, aby obmedzenie slúžilo na ochranu práv a slobôd iných alebo sa ním musí chrániť bezpečnosť štátu, verejný poriadok, verejné zdravie alebo mravnosť a druhou je podmienka nevyhnutnosti prijatia obmedzenia. Obmedzenie ústavného práva na informácie prichádza do úvahy tam, kde by došlo k neprimeranému obmedzeniu či dokonca popretiu iného práva alebo slobody. Tak je tomu napríklad v prípade ochrany osobných údajov a súkromia fyzických osôb. V predmetnom prípade neexistuje žiadne iné ústavné právo alebo hodnota, ktorému by právo na informácie muselo ustúpiť. Taktiež nie je daný záujem na ochranu práv a slobôd iných alebo na ochrane bezpečnosti štátu, verejnému poriadku, verejnom zdraví alebo mravnosti. III. Vyjadrenie žalovaného 1 9. žalovaný 1/ (resp. jeho predchodca) sa k žalobe vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 18.12.2015, zotrval na svojom doterajšom právnom názore, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Jeho vyjadrenie k žalobe bolo obdobné ako odôvodnenie žalobou napadnutého rozhodnutia, pričom zopakoval, že žalovaný 2/ je ako povinná osoba v zmysle § 2 ods. 3 zákona o slobode informácií osobou povinnou z titulu postavenia jej zakladateľa nie ako osoby, na ktorú bol delegovaný výkon verejnej správy, a preto výkon práva povinnosti akcionárov spoločnosti nie je možné stotožňovať so zverením plnenia úloh v oblasti verejnej správy. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že žalovaný 2/ je verejnou inštitúciou, nie je subjektom verejnej správy a ani nedostáva finančné prostriedky od svojich akcionárov a z ich majetkom nehospodári. Podľa názoru žalovaného 1/ (resp. jeho právneho predchodcu) je žalovaný 2/ povinný sprístupňovať len informácie v rozsahu podľa § 3 ods. 2 zákona o slobode informácií. Výška platu, mzdy a iných odmien je osobný údaj a vzhľadom na skutočnosť, že mzdy a odmeny sú uhrádzané výlučne z vlastných zdrojov žalovaného 2/ tento postupoval v súlade s § 9 ods. 3 písm. g/ zákona o slobode informácií a z dôvodu ochrany osobných údajov jej zamestnancov, vedúcich zamestnancov a členov dozorných orgánov predstavenstva, tieto informácie nesprístupnil. IV. Vyjadrenie žalovaného 2 10. Žalovaný 2/ sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 12.10.2018 a žalobu ako nedôvodnú žiadal zamietnuť. Poukázal na to, že zákon o slobode informácií nepozná pojem verejná inštitúcia, pričom poukázal na nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. IV. ÚS 1146/16 zo dňa 20.06.2017, v ktorom ústavný súd konštatuje, že spoločnosť ČEZ, a.s. nie je verejnou inštitúciou ale súkromno-právnym subjektom. Uvedené závery sú plne aplikovateľné aj pre žalovaného 2/. Podľa nálezu ústavného súdu je ČEZ od svojho vzniku samostatný súkromno-právny subjekt, ktorý sa spravuje výlučne súkromno-právnou úpravou. ČEZ, podobne ako žalovaný 2/, je od okamihu svojho vzniku samostatným subjektom súkromného práva úplne odlišným od štátu. Spravuje sa obchodným zákonníkom, pričom výlučne súkromno-právny charakter má aj vytváranie jeho orgánov, výkon práv akcionárov a mal by ho mať aj prípadný zánik spoločnosti, na ktoré by sa taktiež aplikovala štandardná súkromno-právna úprava. Tieto závery platia aj pre SPP. Konkrétne žalovaný 2/ obdobne ako ČEZ vznikol v súvislosti s vyňatím majetku zo štátneho majetku a jeho vložením do novo založenej akciovej spoločnosti. Zároveň uvedenému okamihu akákoľvek riadiaca či zakladateľská funkcia štátu skončila. A napokon žalovaný 2/ je od okamihu svojho vzniku výlučne súkromno-právnym subjektom, úplne odlišným od štátu a jeho vznik vytváranie orgánov a jeho prípadný zánik sa spravuje štandardne obchodným zákonníkom. Ďalej podľa nálezu ústavného súdu podstatou existencie a fungovania ČEZ nie je plnenie verejného účelu ale podnikanie, a teda dosahovanie zisku. Nález konštatuje, že verejný účel nemožno bez ďalšieho odvodzovať iba z hlavného predmetu činnosti ČEZ (výroba a predaj elektriny, resp. výroba, rozvod a predaj tepla). Obdobný verejno-prospešný charakter by totiž bolo možné priznať celému radu súkromno-právnych subjektov vykonávajúcich najrôznejšie činnosti. Zároveň verejný účel je oslabený aj postavením ČEZ, ktorý je len jedným z viacerých súťažiteľov podnikajúcich na trhu výrobcov a distribútorov elektriny. Obdobne aj tieto závery možno aplikovať na žalovaného 2/. Podstatou jeho existencie a fungovania nie je zabezpečenie verejného účelu v súvislosti s hlavným predmetom podnikania (dodávka plynu, výroba, rozvod a dodávka elektriny), ale podnikanie a dosahovanie zisku. V dôsledku liberalizácie trhu s elektrinou a plynom je totiž žalovaný 2/ len jeden z viacerých dodávateľov v energetike, ktorí navzájom súťažia. Napokon nad ČEZ podľa nálezu ústavného súdu nevykonáva štát ani dohľad, a to napriek tomu, že ČEZ fakticky ovláda a má dominantný vplyv na vytváranie jeho orgánov (podiel Českej republiky na základu imania hlasovacích právach je približne 70%). Konkrétne samotný väčšinový podiel nič nemení na povahe ČEZ ako súkromno-právneho subjektu, pričom štát vykonáva iba práva, ktorému akokoľvek inému akcionárovi priznávajú predpisy súkromného práva. Veľkosť podielu je pritom irelevantná, pretože právne predpisy výslovne nešpecifikujú, od akej veľkosti by sa malo odvíjať hodnotenie, či ide alebo nejde o verejnú inštitúciu, resp. aký vplyv by mala mať z tohto hľadiska prípadná zmena podielu. Nález ústavného súdu zároveň výslovne vylučuje prípadnú analógiu ak je verejnou inštitúciou štátny podnik, mala by ňou byť aj obchodná spoločnosť s majetkovou účasťou štátu. Obchodná spoločnosť totiž zásadne hospodári so svojim majetkom, ktorým plne zodpovedá za svoje záväzky, zatiaľ čo štátny podnik hospodári s majetkom štátu a jeho zodpovednosť je obmedzená výlučne na obchodný majetok. 11. Žalovaný 2/ zároveň tvrdil, že nemá plnú informačnú povinnosť, pretože § 3 ods. 2 zákona o slobode informácií takúto povinnosť výslovne nezakladá a súkromno-právnym subjektom nemožno ukladať povinnosti rozširujúcim výkladom nad rámec zákona. 12. Informácie žiadané žalobcom prekračujú informačnú povinnosť žalovaného 2/ a prípadná povinnosť sprístupniť takéto informácie nezodpovedá ústavne konformnému výkladu zákona o slobode informácií, pretože presahuje rozsah informačnej povinnosti. V. Administratívny spis 13. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil skutočnosti, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné tak, ako boli nimi opísané v ich písomných podaniach. Žalovaný 1 v administratívnom konaní vydal v úvode odôvodnenia rozsudku opísané rozhodnutia, pričom ich odôvodnenia sú obdobné ako vyjadrenie k žalobe. K jednotlivým častiam týchto rozhodnutí a k skutočnostiam medzi účastníkmi sporným sa súd detailnejšie vyjadril nižšie v odôvodnení tohto rozsudku. VI. Relevantné právne predpisy 14. Podľa článku 26 ods. 1 Ústavy SR sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Podľa čl. 26 ods. 5 Ústavy SR orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonávania ustanoví zákon. 15. Podľa § 2 ods. 1 ZSI osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len „povinné osoby“) sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti. 16. Podľa § 2 ods. 2 ZSI povinnými osobami sú ďalej právnické osoby zriadené zákonom a právnické osoby zriadené štátnym orgánom, vyšším územným celkom alebo obcou podľa osobitného zákona. 17. Podľa § 2 ods. 3 ZSI povinnými osobami sú ďalej aj právnické osoby založené povinnými osobami podľa odseku 1 a 2. 18. Podľa § 3 ods. 1 ZSI každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. 19. Podľa § 3 ods. 2 ZSI povinná osoba podľa § 2 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2000/211/20121201.html> sprístupní iba informácie o hospodárení s verejnými prostriedkami, nakladaní s majetkom štátu majetkom vyššieho územného celku alebo majetkom obce, o životnom prostredí, o úlohách alebo odborných službách týkajúcich sa životného prostredia a o obsahu, plnení a činnostiach vykonávaných na základe uzatvorenej zmluvy. 20. Podľa § 12 ZSI všetky obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia. IV. Posúdenie veci správnym súdom 21. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a preto bolo potrebné žalobu zamietnuť podľa § 190 SSP. 22. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu je v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 23. Rozsah a podmienky prístupu k informáciám zaručené Ústavou SR upravuje ZSI, podľa ktorého má každý právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii, pričom informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje. Osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie sú štátne orgány, obce ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti. Všetky zákonom ustanovené obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia (§ 12 cit. zák.). 24. Žalovaný 1/ (resp. jeho predchodca) rozhodol o nevyhovení sprístupniť žalobcom požadované informácie s poukazom na § 3 ods. 2 ZSI. 25. Tak ako ústavné právo každého vyhľadávať a šíriť informácie, aj ústavná povinnosť orgánov verejnej moci poskytovať každému informácie o svojej činnosti môžu byť obmedzené len zákonom, ak ide o opatrenie v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti (nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 236/06). 26. Pokiaľ povinná osoba má podľa ZSI na výber informáciu nesprístupniť alebo jej sprístupnenie iba obmedziť, je povinná zvážiť, do akej miery, úplne či čiastočne, je nevyhnutné brániť osobe oprávnenej požadovanú informáciu dostať. Má pritom zvážiť možné ohrozenie právneho postavenia iných osôb, verejného poriadku a bezpečnosti a po zvážení všetkých okolností sa rozhodnúť pre jednu zo zákonom ponúkaných možností. 27. Východiskovou právnou otázkou v posudzovanej veci spornou medzi účastníkmi konania bolo, akým druhom osoby je žalovaný 2/ z hľadiska ustanovenia § 2 ZSI, teda či je alebo nie je povinnou osobou. Pritom niet pochybnosti o tom, že žalovaný 1/ (resp. jeho predchodca) je povinnou osobou a to podľa § 2 ods. 2 ZSI. 28. Naproti tomu žalovaný 2/ nie je povinnou osobou ani podľa § 2 ods. 1 ani ods. 2 ZSI, keďže nie je štátnym orgánom, obcou, vyšším územným celkom právnickou osobou, ktorej zákon zveril právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, nie je ani právnickou osobou zriadenou zákonom alebo právnickou osobou zriadenou štátnym orgánom, vyšším územným celkom alebo obcou podľa osobitného zákona. 29. Na tomto mieste chce správny súd reagovať na argumentáciu žalobcu uvedenú v žalobe, v ktorej klasifikoval žalovaného 2/, ktorému adresoval žiadosť o sprístupnenie predmetných informácií, ako verejnú inštitúciu s plným rozsahom informačnej povinnosti v zmysle ZSI. 30. Je nutné povedať, že ZSI ani iné na vec sa vzťahujúce všeobecne záväzné právne predpisy termín „verejná inštitúcia“ nepoznajú a nepoužívajú. Uvedený termín je ustanovený zákonom č. 106/1999 Sb., ktorý nie je súčasťou slovenského práva a ktorý prijal parlament Českej republiky dňa 11.05.1999. Žalobca podstatnú časť svojej žaloby venuje vysvetleniu, prečo žalovaného 2/ považuje za verejnú inštitúciu, pričom sa správny súd po preskúmaní veci s prihliadnutím na všetky okolnosti a vychádzajúc z výkladu a účelu ZSI s touto argumentáciou nestotožnil ako vysvetľuje nižšie. 31. Z dikcie § 2 ods. 3 ZSI sú povinnými osobami aj právnické osoby založené povinnými osobami podľa ods. 1 a 2. Toto ustanovenie ZSI pokrýva napríklad štátne podniky, obchodné spoločnosti založené podľa Obchodného zákonníka alebo tzv. záujmové združenia právnických osôb, ktoré boli založené povinnými osobami podľa ods. 1 a 2 § 2 ZSI. 32. Žalovaného 2/ teda možno považovať za povinnú osobu povinnú zverejniť informácie v súlade so zákonom o slobode informácií. Obmedziť sprístupniť informácie môže len pokiaľ má takéto obmedzenie oporu v zákone a pod podmienkou, že obmedzenie je nevyhnutné v demokratickej spoločnosti na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. 33. Podľa názoru správneho súdu prekážkou zverejnenia žalobcom požadovaných informácií je už vyššie citované ustanovenie § 3 ods. 2 ZSI, podľa ktorého povinná osoba podľa § 2 ods. 3 sprístupní iba informácie o hospodárení s verejnými prostriedkami, nakladaní s majetkom štátu, majetkom vyššieho územného celku alebo majetkom obce, o životnom prostredí, o úlohách alebo odborných službách týkajúcich sa životného prostredia a o obsahu, plnení a činnostiach vykonávaných na základe uzatvorenej zmluvy. 34. Výklad uvedeného ustanovenia úzko súvisí aj s argumentáciou žalobcu uvedenou v žalobe, v ktorej tvrdí, že žalovaný 2/ je verejnou inštitúciou. Ako už súd vyššie uviedol, s touto argumentáciou sa nestotožnil. Žalovaného 2/ podľa názoru správneho súdu nemožno považovať za verejnú inštitúciu v zmysle definície ponúkanej žalobcom hneď z niekoľkých dôvodov. V prvom rade je potrebné konštatovať, že žalovaný 2/ je subjektom súkromného práva, ktorý hospodári samostatne a samostatne vykonáva podnikateľskú činnosť nezávisle od zakladateľa, ktorý v danom prípade vykonáva práva akcionára podľa obchodného zákonníka. Žalobca bol založený zakladateľskou listinou zo dňa 11.06.2001 v dôsledku rozhodnutia Vlády SR č. 317/2001 zo dňa 11.04.2001 o privatizácii Slovenského plynárenského priemyslu, štátny podnik zrušeného bez likvidácie. Majetok, práva, povinnosti a záväzky zrušeného štátneho podniku prešli na Fond národného majetku SR, ktorý dňa 01.07.2001 vložil do akciovej spoločnosti Slovenský plynárenský priemysel (žalovaný 2/). 35. V kontexte žalobcom požadovaných informácií, kedy sa domáhal informácii o výške platov a odmien členov predstavenstva a dozornej rady žalovaného 2/ za roky 2013 až 2015 a formu reklamy a propagácie žalovaného 2/ dohodnutú zmluvou so spoločnosťou Paralympijská marketingová spoločnosť, s.r.o., je nutné poznamenať, že výkon práv akcionára, vytváranie orgánov či samotná obchodná činnosť je výlučne v autonómnom oprávnení samotného žalovaného 2/ bez možnosti štátu resp. zakladateľa priamo na súkromno-právny charakter tejto činnosti vplývať. Žalovaný 2/ ako obchodná spoločnosť hospodári so svojim majetkom, ktorý plne zodpovedá za svoje záväzky, a to na rozdiel od štátneho podniku, či inej verejnej inštitúcie, ktorá hospodári s majetkom štátu a jeho zodpovednosť je obmedzená výlučnej na obchodný majetok. 36. Účelom ZSI je publicita verejnej správy a jej transparentnosť. Zmyslom informovanosti oprávnených osôb o verejnej moci slúži ako spätná väzba a poistka proti zneužitiu moci. Základným spoločným menovateľom je prvok verejnej správy, teda činnosti vykonávanej predovšetkým orgánmi štátnej správy, samosprávy a verejnoprávnymi inštitúciami pri zabezpečovaní verejných úloh. ZSI pojem verejná správa síce chápe širšie, avšak neprekračuje hranice verejnosti ako základného predpokladu na možnú ingerenciu oprávnenými osobami. 37. K výkladu § 2 ods. 3 správny súd dodáva, že otázku, či právnická osoba založená povinnou osobou v kontexte s § 3 ods. 2 ZSI je povinnou osobou s plnou informačnou povinnosťou, je potrebné posudzovať v čase vzniku požiadavky na sprístupnenie informácií. Inak by mohla nastať situácia, že právnická osoba, ktorá síce bola založená povinnou osobou, avšak v priebehu obdobia pred doručením žiadosti o sprístupnenie informácie zanikol vplyv povinnej osoby podľa ods. 1 a 2 § 2 ZSI nad touto právnickou osobou. To v konečnom dôsledku má za následok, že takúto právnickú osobu nemožno považovať za tzv. žalobcom definovanú verejnú inštitúciu, ale ide o obchodnú spoločnosť bez akejkoľvek ingerencie štátu, ktorá je nositeľom len súkromno-právnej identity. 38. V súdenej veci žalovaný 2/ hoci bol založený povinnou osobou, čo medzi účastníkmi nebolo sporné, jeho činnosť týkajúca sa žalobcom požadovaných informácií bola prejavom výlučne súkromno-právnym, podnikateľským a nezávislým od zakladajúceho subjektu. Podstatou tejto činnosti nebolo zabezpečenie verejného účelu ale podnikanie, teda činnosť za účelom dosiahnutia zisku. Ako už súd vyššie uviedol žalovaný 2/ pritom nenakladal s verejnými prostriedkami alebo majetkom štátu, ale nakladal s vlastnými prostriedkami vzniknuvšími v dôsledku jeho podnikateľskej činnosti. 39. Súd k tomu dodáva, že žalovaný 2/ by za okolností uvedených v § 3 ods. 2 ZSI ako povinná osoba § 2 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/20121201.html> informácie bol povinný sprístupniť. Muselo by však ísť o informácie o hospodárení s verejnými prostriedkami, nakladaní s majetkom štátu majetkom vyššieho územného celku alebo majetkom obce, o životnom prostredí, o úlohách alebo odborných službách týkajúcich sa životného prostredia a o obsahu, plnení a činnostiach vykonávaných na základe uzatvorenej zmluvy. 40. Postup pri určovaní platov a odmien členov predstavenstva a dozornej rady ako aj forma reklamy a propagácie žalovaného 2/ sú jednak vecou vlastného rozhodovania žalovaného 2/ bez akéhokoľvek vstupovania štátu a zároveň prostriedky, ktoré pri tom žalovaný 2/ vynaloží nie sú prostriedkami verejnými, ani pritom nenakladá s majetkom štátu či vyššieho územného celku alebo majetkom obce. 41. Z uvedeného dôvodu podľa názoru správneho súdu žalovaný 2/ nebol povinný žalobcom požadované informácie sprístupniť. Žalobca žiadal sprístupniť informácie, ktoré sa týkali nakladania s majetkom žalovaného 2/, ktoré však zároveň neboli verejnými prostriedkami ani majetkom povinnej osoby podľa § 2 ods. 1 a 2 ZSI. Zároveň tiež požadované informácie, ktoré žalobca žiadal sprístupniť, netýkali sa životného prostredia, úloh alebo odborných služieb týkajúcich sa životného prostredia alebo obsahu súvisiacej zmluvy. 42. Postup žalovaného 2/, ktorý žalobcom požadované informácie nesprístupnil a listom zo dňa 06.08.2015 žalobcu o tomto informoval, nepovažoval správny súd za v rozpore so zákonom. Zároveň za súladný so zákonom považoval správny súd aj žalobou napadnuté rozhodnutia žalovaného 1/, ktorý nevyhovel žiadosti žalobcu o sprístupnenie predmetných informácií. Právne posúdenie zisteného skutkového stavu považoval správny súd za zákonné. 43. Správny súd na základe hore uvedených dôvodov dospel k záveru, že žalovaní správny dostatočne zistili skutkový stav veci a tento zároveň správne posúdili. Napadnuté rozhodnutia boli zákonné a námietky žalobcu neodôvodňovali ich zrušenie. Preto súd žalobu podľa § 190 SSP zamietol. 44. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 a § 168 SSP a žalovaným náhradu trov konania nepriznal, keďže súd nezistil dôvod na priznanie náhrady trov konania podľa § 168 SSP. Žalobca nebol v konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov konania. 45. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 1 mesiaca od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).