Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Sd/127/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201917 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1015201917.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou, v právnej veci navrhovateľky: I. E.), nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX/XX, XXX XX F. proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o starobný dôchodok, na odvolanie navrhovateľky proti rozhodnutiu odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 23. júna 2015 takto r o z h o d o l : r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 23. júna 2015 o sumu starobného dôchodku p o t v r d z u j e. Navrhovateľke právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 23. júna 2015 odporkyňa podľa ust. § 65, § 82 a § 293ce zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „ZSP“) priznala navrhovateľke od 07.09.2012 starobný dôchodok v sume 268,90 Eur mesačne, so zákonným zvýšením od 01.01.2013 na sumu 280,40 Eur mesačne, od 01.01.2014 na sumu 288,90 Eur mesačne, od 01.01.2015 so zákonným zvýšením na sumu 294,10 Eur mesačne. V odôvodnení rozhodnutia, s odkazom na rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č.k. 8Sd/106/2013-35 zo dňa 03.02.2015 uviedla, že preverila súlad zaradenia navrhovateľky vykonávajúcej práce vykupovača v Zberných surovinách, š.p. Bratislava, v III. pracovnej kategórii, so zákonom. Poukázala na zákonnú úpravu zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie, na účely dôchodkového zabezpečenia, nariadením vlády ČSSR č. 136/1975 Zb. zo dňa 04.12.1975 a nariadením vlády ČSSR č. 117/1988 Zb. zo dňa 17.06.1988, v zmysle ktorých do II. pracovnej kategórie sa zaraďujú zamestnania vykonávané v infekčnom prostredí v zberných surovinách. Konkrétne práce vykonávané v zberných surovinách upravuje príslušný rezortný zoznam Ministerstva vnútra SSR zo dňa 12.08.1966, č. MH VI/2-1634/1966 a rezortný zoznam zo dňa 12.10.1978, č. MH-1456/220/1978, doplnený úpravou zo dňa 08.08.1985, č. MH-561/220/1985 (ďalej len „rezortný zoznam“). Zoznam zamestnaní v rezortných zoznamoch je taxatívny a túto zvýhodnenú pracovnú kategóriu nemožno porovnávacím spôsobom priznať ďalším zamestnaniam. Podľa cit. rezortných zoznamov pracovné zaradenie vykupovač v zberných surovinách nie je zaradené do II. pracovnej kategórie a preto ho nemožno ani pre účely dôchodkového zabezpečenia zaradiť do zvýhodnenej pracovnej kategórie. Ďalej odporkyňa poukázala na ust. § 65 ods. 1 ZSP v znení zák.č. 555/2007 Z.z., podľa ktorého nárok na starobný dôchodok vzniká získaním 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia (ďalej len „ODP“) a dosiahnutím dôchodkového veku. Dôchodkový vek navrhovateľka podľa ust. § 65 ods. 6 ZSP dosiahla pripočítaním 45 kalendárnych mesiacov k veku 55 rokov, t.j. ku dňu 07.09.2012, ku ktorému získala 14 727 dní ODP, t.j. 40 rokov 127 dní (rozpis je uvedený v priloženom osobnom liste dôchodkového poistenia). Pri posúdení nároku na dôchodok a určení jeho sumy boli navrhovateľke zhodnotené všetky preukázané ODP. Odporkyňa ďalej uviedla, že suma starobného dôchodku je určená podľa ust. § 66 ods. 1 ZSP, ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Priemerný osobný mzdový bod je určený ako podiel úhrnu osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, vyjadreného v rokoch. Rozhodujúce obdobie kalendárnych rokov podľa ust. § 63 ods. 6 ZSP je 1984 až 2011, sú to kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodok. Odporkyňa uviedla, že úhrn osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia (podľa osobného listu) je 15,6561 a v rozhodujúcom období navrhovateľka podľa ust. § 63 ods. 1 ZSP získala úhrnom 10 197 dní, t.j. 27,9370 rokov obdobia dôchodkového poistenia (ďalej len „ODP“). Priemerný osobný mzdový bod ( ďalej len „POMB“) je 0,5605, určený ako podiel úhrnu osobných mzdových bodov (15,6561) a rokov ODP v rozhodujúcom období (27,9370), ktorý sa podľa ust. § 63 ods. 4 ZSP upravuje pripočítaním 16% z rozdielu medzi hodnotou 1,0 a hodnotou POMB na hodnotu 0,6309. Na výpočet starobného dôchodku bol podľa ust. § 79a ZSP použitý priemerný osobný mzdový bod 0,6570, z ktorého bol navrhovateľke vypočítaný invalidný dôchodok, a ktorý je vyšší. Odporkyňa ďalej uviedla, že ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok (07.09.2012) navrhovateľka získala 14 727 dní, t.j. 40,3480 rokov dôchodkového poistenia na účely výpočtu starobného dôchodku a suma starobného dôchodku za ODP do vzniku nároku na starobný dôchodok je 260,30 Eur mesačne, vyrátaná ako súčin priemerného osobného mzdového bodu 0,6570 x 40,3480 rokov ODP x aktuálna dôchodková hodnota, 9,8182, podľa ust. § 64 ods. 6 ZSP, platná ku dňu 07.09.2012 a určená Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 526/2011 Z.z. na rok 2012. Vypočítaná suma starobného dôchodku bola navrhovateľke podľa ust. § 82 ZSP zvýšená o pevnú sumu valorizácie podľa ust. § 1 Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 344/2011 Z.z., č. 329/2012 Z.z. a č. 329/2013 Z.z., odo dňa priznania starobného dôchodku pre rok 2012, 2013, 2014 a rok 2015, na celkovú sumu vo výške 294,10 Eur mesačne. Záverom odporkyňa doplnila, že týmto realizuje rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 8Sd/106/2013-35 zo dňa 03.02.2015. 2. V opravnom prostriedku, podanom proti tomuto rozhodnutiu, navrhovateľka nesúhlasila s tvrdením odporkyne, že odvody nemala vyššie ako má starobný dôchodok, ktorý je naviac nesprávne vypočítaný, vytkla jej aj nepreukázanie tvrdení podložených zákonom, že jej nepatrí zaradenie zamestnania v II. pracovnej kategórii (Zberné suroviny) a to napriek svedectvu štyroch ľudí, ktorí v tom istom podniku pracovali a odvolávala sa na slovník pojmov na portáli odporkyne o zaradení zamestnaní do II. pracovnej kategórie. V ďalšom uviedla svoju úspešnosť v predchádzajúcom konaní, v ktorom bolo zrušené rozhodnutie odporkyne pre nerešpektovanie právneho názoru súdu. V prílohe priložila vlastný prepočet pre výpočet starobného dôchodku, vychádzajúci z údajov od roku 1993 do roku 2011, o výške minimálnej mzdy, jej priemernej mzdy a vymeriavacieho základu. Doložila čestné prehlásenia od štyroch osôb, ktoré svojím vyhlásením dosvedčujú, že pracovali s navrhovateľkou v Zberných surovinách, š.p. Bratislava, v prevádzke (výkupniach) Malacky, ako vykupovači druhotných surovín a podľa pokynov vykonávali aj práce vyplývajúce z potreby podniku, ako triediči, lisovači, viazači bremien a pracovali v infekčnom prostredí s vysoko nebezpečným materiálom, čo čestným prehlásením dosvedčila aj ich bývalá riaditeľka prevádzky. V urgencii odvolania zo dňa 21.10.2015 navrhovateľka opätovne žiadala o prepočítanie starobného dôchodku, nakoľko ho nemá vypočítaný zo skutočných odvodov a neboli jej zohľadnené roky odpracované v II. pracovnej kategórii, tak ako jej priznali súdy. 3. V písomnom vyjadrení zo dňa 16.11.2015, k opravnému prostriedku navrhovateľky, odporkyňa žiadala napadnuté rozhodnutie zo dňa 23.06.2015 ako vecne správne potvrdiť. Zopakovala v ňom skutkové a právne dôvody obsiahnuté v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a k námietkam navrhovateľky uviedla, že obdobie dôchodkového poistenia v čase od 01.08.1984 do 30.06.1993, kedy navrhovateľka pracovala u zamestnávateľa Zberné suroviny, š.p. Bratislava, na základe evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia a potvrdenia Zberných surovín, a.s. Žilina, ktorá v roku 2007 prevzala personálne a mzdové doklady spoločnosti Zberné suroviny, š.p. Bratislava, bolo hodnotené zamestnanie navrhovateľky v III. pracovnej kategórii. Ozrejmila, že čestné vyhlásenie podľa ust. § 197 ZSP je možné pripustiť namiesto dôkazu vo veci vymeriavacieho základu, ale nie doby poistenia, ani zaradenia zamestnania do zvýhodnenej pracovnej kategórie. Na zhodnotenie zamestnania vo zvýhodnenej pracovnej kategórii musí byť zamestnanie uvedené v rezortnom zozname a musí byť vykonávané sústavne alebo prevažne. V prípade ak zamestnanec, vykonávajúci prácu nezaradenú do zvýhodnenej pracovnej kategórie, na základe pokynov riadiaceho pracovníka občas vykonával aj prácu, ktorá je zaradená do zvýhodnenej pracovnej kategórie, neznamená, že sa jedná o sústavný (prevažný) výkon tohto zamestnania, tak ako to vyžaduje rezortný zoznam. Odporkyňa ďalej uviedla, že riaditelia podnikov (organizácií) boli povinní zabezpečiť, aby do zvýhodnenej pracovnej kategórie boli zaradení tí zamestnanci, ktorí skutočne vykonávali prácu vo zvýhodnenej pracovnej kategórii, pričom malo ísť o sústavný resp. prevažný výkon tohto zamestnania. Ak zamestnanci vykonávali rôzne druhy prác, z ktorých len niektoré boli zaradené do zvýhodnenej pracovnej kategórie, rozhodujúce je, aby prevažoval výkon zamestnania v preferovanej kategórii, t.j. viac ako polovica pracovného času v každom mesiaci. Z pracovnej zmluvy navrhovateľky vyplýva, že vykonávala prácu vykupovačky a podľa potreby podniku, podľa pokynu zamestnávateľa vykonávala aj iné práce. Z uvedeného je zrejmé, že hlavnou náplňou navrhovateľky bola práca vykupovačky, ktorú vykonávala sústavne a prevažne a len občas, v prípade potreby, vykonávala aj inú prácu. Na námietku ohľadom vymeriavacích základov, odporkyňa poukázala na prílohu č.1 k opravnému prostriedku navrhovateľky, mylne považujúcej osobný vymeriavací základ za všeobecný vymeriavací základ, ktorý je stanovený zákonom a nie je totožný z osobným vymeriavacím základom. Navrhovateľka nepreukázala, že jej osobné vymeriavacie základy jej boli zhodnotené nesprávne, tieto jej boli zhodnotené na základe evidenčných listov dôchodkového poistenia/ zabezpečenia. K námietke navrhovateľky, že odporkyňa nerešpektovala rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave ani NS SR uviedla, že rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 8Sd/106/2013-35 zo dňa 03.02.2015 zrušil rozhodnutie odporkyne zo dňa 19.07.2013, ktorým bol navrhovateľke priznaný starobný dôchodok. Krajský súd uložil odporkyni odstrániť rozpory ohľadom zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie v nariadeniach vlády ČSSR č. 136/1975 Zb. a č. 117/1988 Zb. a spôsob zisťovania zaradenia zamestnania navrhovateľky do III. pracovnej kategórie. V ďalšom konaní bolo úlohou odporkyne opätovne dôsledne preveriť, či zaradenie navrhovateľky zaradené v III. pracovnej kategórii u zamestnávateľa Zberné suroviny, š.p. Bratislava, je v súlade so zákonom. Proti cit. rozsudku odporkyňa, vychádzajúc z nesprávneho poučenia v rozsudku, podala odvolanie na NS SR, ktorý pre neprípustnosť odvolanie odmietol, (§250j ods. 2 písm. c/ O.s.p.). 4. Na pojednávaniach súdu dňa 28.03.2018 a dňa 25.04.2018 navrhovateľka zdôrazňovala, že v opravnom prostriedku namietala nezaradenie obdobia od 01.08.1984 do 30.06.1993 do II. pracovnej kategórie. Súdu predložila fotokópie vyžiadaných mzdových listov z nástupníckej organizácie Zberných surovín, a.s. Žilina, pracovnej zmluvy, listiny o založení Rady pamätníkov zo dňa 08.03.2016, akceptovanej Ing. X., výkonným riaditeľom Zberných surovín, a.s. Žilina, ktorá je nástupníckou organizáciou spoločnosti Zberné suroviny, š.p. Bratislava a ktorá prevzala aj všetky archivované personálne a mzdové doklady uvedenej spoločnosti. Navrhovateľka uviedla, že zamestnanci mali vedomosť o tom, že sú zaradení v II. pracovnej kategórii, že síce boli zaradení ako vykupovači zberných surovín, ktoré ale aj triedili, lisovali a nakladali do vagónov na spracovanie a vykonávali činnosti robotníka zberných surovín, uvedenú pod por. č. 79 v rezortnom zozname zamestnaní zaradených na účely dôchodkového zabezpečenia do I. a II. pracovnej kategórie, podľa úpravy Ministerstva vnútra SR z 12.10.1978 č. MH-1456/220/1978. Na otázku súdu poskytla mená spolupracovníkov, p. F., p. U., p. U., ktorí tiež pracovali na rovnakej pozícii a vykonávali rovnakú prácu, pričom páni F. a U. boli zaradení do II. pracovnej kategórie. 5. Odporkyňa v doplňujúcom vyjadrení zo dňa 04.06.2018 uviedla, že na právneho nástupcu Zberných surovín, š.p. Bratislava, ktorým je spoločnosť Zberné suroviny, a.s. Žilina, bol dňa 13.07.2016 vyhlásený konkurz. Správca konkurznej podstaty Mgr. O., jej listom zo dňa 25.05.2018, na jej písomnú žiadosť zo dňa 10.05.2018 oznámil, že v registratúrnych záznamoch úpadcu sa dokumentácia, týkajúca sa zaradenia zamestnania navrhovateľky do pracovnej kategórie nenachádza a že požadovanými listinami, ktoré by mohli slúžiť ako dôkaz v súdnom konaní nedisponuje a jednoznačne tak potvrdiť alebo vyvrátiť tvrdenia navrhovateľky o jej zaradení do II. pracovnej kategórie nemôže a z uvedeného dôvodu nemôže poskytnúť ani jednoznačné stanovisko, v ktorej pracovnej kategórii vykonávala navrhovateľka zamestnanie u svojho bývalého zamestnávateľa, Zberné suroviny, š.p. Bratislava. Odporkyňa doplnila, že navrhovateľka pracovala v období od 01.08.1984 do 30.06.1993 ako vykupovačka zberných surovín, toto zamestnanie nie je zaradené podľa rezortného zoznamu na účely dôchodkového zabezpečenia do II. pracovnej kategórie, preto bola doba zamestnania na účely nároku na starobný dôchodok zhodnotená správne a v súlade s právnymi predpismi v III. pracovnej kategórii. Napadnuté rozhodnutie zo dňa 23.06.2015 žiadala ako vecne správne potvrdiť. 6. Na pojednávaní súdu dňa 06.06.2018 navrhovateľka predložila kópie prílohy žiadosti o dôchodok u zamestnancov I. F., F. F., X. U., P. U., F. A., všetci menovaní okrem F. A. boli zaradení vo funkcii vykupovač druhotných surovín a vykonávali toto zamestnanie v I. a II. pracovnej kategórii. 7. Odporkyňa v ďalšom doplňujúcom vyjadrení zo dňa 28.08.2018, poukázala na skutkové a právne dôvody prezentované v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zo dňa 23.06.2015, teda že podľa pracovnej zmluvy vykonávala navrhovateľka prácu vykupovačky a podľa potreby a na pokyn zamestnávateľa aj iné práce, ktoré však nevykonávala prevažne, t.j. viac ako polovicu pracovného času v mesiaci, tak ako to vyžaduje rezortný zoznam Ministerstva vnútra SR zo dňa 12.08.1966 č. 0MH VI/2-1634/19660 a rezortný zoznam zo dňa 12.10.1978, č. MH-1456/220/1978, doplnený úpravou zo dňa 08.08.1985 č. MH-561/220/1985. Ku kópiám príloh k žiadosti o dôchodok na preukázanie zamestnaní zaradených do I. a II. pracovnej kategórie na účely dôchodkového zabezpečenia (5ks), doručených na pojednávaní dňa 06.06.2018, týkajúcich sa zamestnancov I. (navrhovateľka), F. F., X. U., P. U., F. A., odporkyňa poukázala na ust. § 149 vyhlášky č. 149/1988 Zb. Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí, ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení, v zmysle ktorého je organizácia povinná viesť evidenčný list dôchodkového zabezpečenia po celú dobu, po ktorú zamestnanie trvá. Evidenčný list dôchodkového zabezpečenia je organizácia povinná založiť ihneď pri vstupe občana do zamestnania. U občanov, ktorí vykonávajú zamestnanie zaradené do I. alebo II. pracovnej kategórie sa do evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia podľa § 150 ods. 2 cit. vyhlášky zapisuje a/ doba zamestnania započítateľná v I. a II. pracovnej kategórii, b/ poradové číslo druhu činnosti podľa rezortného zoznamu, príp. druh činnosti podľa názvoslovia a poradových čísel uvedených v rezortných zoznamoch , c/ označenie rezortu a dátum účinnosti rezortného zoznamu, príp. dátum účinnosti zmeny (doplnku) rezortného zoznamu, podľa ktorého sa zaradenie vykonáva. Obdobie dôchodkového poistenia navrhovateľky, od 01.08.1984 do 30.06.1993, v ktorom pracovala u zamestnávateľa Zberné suroviny, š.p., Bratislava, jej bolo hodnotené v III. pracovnej kategórii, na základe evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia, ktorý navrhovateľka podpísala a na základe potvrdenia Zberných surovín, a.s. Žilina (zo dňa 03.09.2015), ktoré v roku 2007 prevzali personálne a mzdové doklady spoločnosti Zberné suroviny š.p., Bratislava. Odporkyňa poznamenala, že všetci uvedení zamestnanci, rovnako ako navrhovateľka, mali uvedené obdobie v prílohách k žiadosti o dôchodok zhodnotené na základe evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia v III. pracovnej kategórii. 8. Na pojednávaní dňa 05.09.2018 navrhovateľka zotrvala na svojom návrhu, odvolávala sa na rezortný zoznam, pričom poukázala na svedecké výpovede o tom, že prácu vykonávala v pozícii robotníka. Uviedla že pracovala v infekčnom prostredí, dochádzala do kontaktu s olovom, meďou, vykonávala práce ako lisovanie a balenie papiera, prípravu všetkých druhov a zber textilu a poprela svoj podpis na evidenčnom liste. Poukázala na oprávnenosť svojich argumentov, vyjadrenú aj v rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave a NS SR. Zástupkyňa odporkyne sa pridržiavala svojich vyjadrení a žiadala napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť, uviedla že vychádzala z relevantných dokladov, ktoré má k dispozícii a to z evidenčného listu zamestnávateľa a potvrdenia uvedeného v poslednom vyjadrení a že Krajský súd v Bratislave vec zrušil a vrátil na ďalšie konanie a NS SR tento spor nepreskúmaval, nakoľko odvolanie pre jeho neprípustnosť odmietol. 9. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „súd“) ako vecne a miestne príslušný (§ 244, § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 O.s.p.) podľa § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok vo veci konal podľa doterajších právnych predpisov, napadnuté rozhodnutie odporkyne ako i konanie ktoré mu predchádzalo, preskúmal postupom podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. v súlade s ust. § 250l ods. 1 O.s.p. v rozsahu a medziach dôvodov odvolania, keďže sa nejednalo o vec, v ktorej by k vybaveniu opravného prostriedku došlo spôsobom uvedeným v ust. § 250f, nariadil vo veci pojednávania, a po oboznámení sa s pripojenými listinnými dôkazmi v spisovej dôchodkovej dokumentácii, písomnými podaniami, obsahom administratívneho spisu, preskúmal správnosť právneho posúdenia veci a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 23.06.2015 je potrebné ako vecne správne potvrdiť (ust. § 250q ods. 3 O.s.p.). 10. Podľa § 491 ods. 1, 2 Správneho súdneho poriadku č. 162/2015 Z.z. (ďalej len „S.s.p.“), ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 11. Podľa § 492 ods. 1, 2 Správneho súdneho poriadku, konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa dokončia podľa doterajších predpisov. Odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa dokončia podľa doterajších predpisov. 12. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd v čl. 6 ods. 1 zaručuje právo na spravodlivé súdne konanie, neustanovuje ale žiadne pravidlá pre prípustnosť dôkazov alebo spôsob, ktorým majú byť posúdené. Význam dôkazov a potrebnosť ich vykonania sú otázky, ktorých posúdenie je zásadne v právomoci toho orgánu, ktorý rozhoduje o merite návrhu - inými slovami, právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich bude v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (viď § 120 ods. 1 O.s.p.), a nie účastníkov konania. Nevykonanie určitého dôkazu môže mať za následok len neúplnosť skutkových zistení (vedúcu prípadne k vydaniu nesprávneho rozhodnutia), nie však procesnú vadu v zmysle § 237 O.s.p. (viď R 37/1993). 13. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „ZSP“) je všeobecný vymeriavací základ 12-násobok priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky (ďalej len „štatistický úrad“) za príslušný kalendárny rok. 14. Podľa § 11 ods. 2 ZSP všeobecný vymeriavací základ v poslednom kalendárnom roku rozhodujúceho obdobia uvedeného v § 63 sa rovná všeobecnému vymeriavaciemu základu za predposledný kalendárny rok rozhodujúceho obdobia. 15. Podľa § 11 ods. 3 ZSP všeobecné vymeriavacie základy v kalendárnych rokoch pred rokom 2003 sú uvedené v prílohe č. 3. 16. Podľa § 11 ods. 4 ZSP suma všeobecného vymeriavacieho základu po roku 2002 za príslušný kalendárny rok sa ustanoví opatrením, ktoré vydá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) podľa údajov štatistického úradu a vyhlási jeho úplné znenie uverejnením v Zbierke zákonov Slovenskej republiky (ďalej len „Zbierka zákonov“) najneskôr do 30. apríla kalendárneho roka, nasledujúceho po príslušnom kalendárnom roku. 17. Podľa § 61 ZSP je osobný vymeriavací základ úhrn vymeriavacích základov za kalendárny rok, z ktorých sa zaplatilo poistné na dôchodkové poistenie alebo z ktorých sa poistné na dôchodkové poistenie podľa § 60 ods.1 druhej vety považuje za zaplatené. 18. Podľa § 62 ods. 1 ZSP osobný mzdový bod na určenie sumy dôchodkovej dávky sa určí ako podiel osobného vymeriavacieho základu a všeobecného vymeriavacieho základu. Osobný mzdový bod sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. 19. Podľa § 63 ods. 1 ZSP priemerný osobný mzdový bod na určenie sumy dôchodkovej dávky sa určí ako podiel súčtu osobných mzdových bodov dosiahnutých v jednotlivých kalendárnych rokoch rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, ak tento zákon neustanovuje inak. Priemerný osobný mzdový bod sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. Na účely určenia obdobia dôchodkového poistenia sa získané dni dôchodkového poistenia prepočítavajú na roky, ak tento zákon neustanovuje inak. Obdobie dôchodkového poistenia sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. 20. Podľa § 63 ods. 6 ZSP rozhodujúce obdobie na zistenie priemerného osobného mzdového bodu sú kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodkovú dávku, s výnimkou kalendárnych rokov pred 1. januárom 1984, ak tento zákon neustanovuje inak. Z rozhodujúceho obdobia sa vylučujú obdobia, za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa § 62 ods. 2 prvej vety alebo § 255 ods. 3 prvej vety, alebo obdobie dôchodkového poistenia, za ktoré nemožno určiť osobný mzdový bod, ak tieto obdobia trvali celý kalendárny rok. 21. Podľa § 65 ods. 1 ZSP má poistenec nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. 22. Podľa § 65 ods. 6 ZSP žene, ktorá vychovala dve deti a v období od 1. januára 2004 do 31. decembra 2012 dovŕšila vek 55 rokov, sa dôchodkový vek určí tak, že k veku 55 rokov sa pripočíta , a/ v roku 2004 deväť kalendárnych mesiacov, b/ v roku 2005 osemnásť kalendárnych mesiacov, c/ v roku 2006 dvadsaťsedem kalendárnych mesiacov, d/ v roku 2007 tridsaťšesť kalendárnych mesiacov, e/ v roku 2008 štyridsaťpäť kalendárnych mesiacov. 23. Podľa § 66 ods. 1 ZSP suma starobného dôchodku sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako. 24. Podľa § 79a ZSP suma starobného dôchodku a predčasného starobného dôchodku poistenca, ktorý poberá alebo poberal invalidný dôchodok, sa nesmie určiť z nižšieho priemerného osobného mzdového bodu, než z ktorého sa určila suma invalidného dôchodku. 25. Podľa § 82 ods. 1 ZSP dôchodkové dávky vyplácané k 1. januáru príslušného kalendárneho roka a dôchodkové dávky priznané od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšujú v závislosti od priemerného medziročného rastu spotrebiteľských cien a od medziročného rastu priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky vykázaných štatistickým úradom za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku. Príslušný kalendárny rok je rok, v ktorom sa zvýšenie dôchodkových dávok vykonáva, ak tento zákon neustanovuje inak. 26. Podľa § 82 ods. 2 ZSP dôchodkové dávky sa zvyšujú od 1. januára príslušného kalendárneho roka o percento určené ako súčet jednej polovice percenta medziročného rastu spotrebiteľských cien a jednej polovice percenta medziročného rastu priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistených podľa odseku 1. Percento zvýšenia dôchodkovej dávky sa ustanoví opatrením, ktoré vydá ministerstvo podľa údajov štatistického úradu a vyhlási jeho úplné znenie uverejnením v Zbierke zákonov najneskôr do 31. októbra kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku. Dôchodkové dávky, ktoré sú priznané od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka, sa zvyšujú odo dňa ich priznania. 27. Podľa § 82 ods. 3 ZSP na zvýšenie dôchodkovej dávky je rozhodujúca mesačná suma dôchodkovej dávky vyplácaná ku dňu, od ktorého sa zvyšuje. 28. Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení (zrušený ZSP) zamestnania sú na účely dôchodkového zabezpečenia zaradené do 31. decembra 1999 podľa druhu vykonávaných prác do troch pracovných kategórií. Zamestnania I. a II. pracovnej kategórie sú uvedené v rezortných zoznamoch zamestnaní zaradených do I. a II. pracovnej kategórie vydaných pred 1. júnom 1992; do III. pracovnej kategórie patria zamestnania, ktoré nie sú zaradené do I. alebo II. pracovnej kategórie. 29. Podľa § 14 ods. 3 zákona č. 100/1988 Zb do II. pracovnej kategórie sú zaradené zamestnania, v ktorých sa vykonávajú sústavne a v priebehu kalendárneho mesiaca prevažne práce, pri ktorých sú pracujúci a/ veľmi významne obťažovaní látkami, prostredím alebo pracovnými postupmi, takže po dlhoročnom výkone týchto prác vznikajú trvalé škody na ich zdraví, b/ obťažovaní látkami, prostredím alebo pracovnými postupmi, i keď k trvalým škodám na ich zdraví dochádza iba výnimočne, ak sa tieto práce vyznačujú trvalou a nadmernou namáhavosťou alebo trvalým a nadmerným nebezpečenstvom úrazu, ktoré spravidla nemožno ovplyvniť technickými opatreniami, 30. Podľa § 14 ods. 5 zákona č. 100/1988 Zb., ako doba zamestnania I. (II.) pracovnej kategórie sa za dobu pred 1. januárom 2000 započítava doba výkonu práce podľa opisu pracovnej činnosti uvedeného v príslušnom rezortnom zozname a ďalšie doby za podmienok a v rozsahu ustanovených v predpisoch platných pred 1. júnom 1992; organizácie na tieto účely vedú príslušnú evidenciu. 31. Podľa § 12 ods.1 zákona č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení (zrušený ZSZ 100/88) sa zamestnania na účely dôchodkového zabezpečenia zaraďujú podľa druhov vykonávaných prác do troch pracovných kategórií: b/ do II. pracovnej kategórie patria ostatné zamestnania, v ktorých sa vykonávajú práce za mimoriadne ťažkých pracovných podmienok; 32. Podľa § 12 ods. 3 zákona č. 121/1975 Zb., vláda Československej socialistickej republiky ustanoví, ktoré druhy prác odôvodňujú, aby zamestnania boli zaradené do I. alebo II. pracovnej kategórie. Federálne ústredné orgány a ústredné orgány republík, v pôsobnosti ktorých sa vykonávajú také práce, vydajú po dohode s Federálnym ministerstvom práce a sociálnych vecí, a ak ide o ústredné orgány republík, aj po dohode s ministerstvom práce a sociálnych vecí republiky rezortné zoznamy zamestnaní zaradených do I. alebo II. pracovnej kategórie, pokiaľ vláda Československej socialistickej republiky neustanoví, že sa tieto zamestnania zaraďujú podľa odvetví. 33. Podľa § 3 nariadenia vlády ČSSR č. 136/1975 Zb. do II. pracovnej kategórie sa zaraďujú zamestnania, v ktorých sa sústavne alebo aspoň prevažne vykonávajú práce uvedené v II. diele pripojeného zoznamu. 34. Príloha nariadenia vlády ČSSR č. 136/1975 Zb. obsahuje zoznam druhov prác, ktoré odôvodňujú, aby zamestnania, v ktorých sa tieto práce vykonávajú, boli zaradené do I. alebo II. pracovnej kategórie na účely dôchodkového zabezpečenia: 35. Podľa Dielu II. pís. A: Do II. pracovnej kategórie sa zaraďujú zamestnania, v ktorých sa sústavne alebo aspoň prevažne vykonávajú práce, pri ktorých sú pracujúci veľmi výrazne obťažovaní látkami, prostredím alebo pracovnými postupmi, takže po dlhoročnom vykonávaní týchto prác vznikajú trvalé škody na zdraví pracujúcich. Zaradenie zamestnaní do II. pracovnej kategórie odôvodňujú práce vykonávané ad 3. v infekčnom prostredí, najmä - s vysoko patogénnymi zárodkami a s toxickým biologickým materiálom; práce v zdravotníckych ústavoch a zariadeniach na liečenie infekčných chorôb, - na prosektúre a v pitevniach veterinárnych zariadení, - práce v kafilériách a v zberných surovinách 36. Podľa § 5 nariadenia vlády ČSSR č. 136/1975 Zb. rezortné zoznamy zamestnaní zaradených do I. a II. pracovnej kategórie, vydané ústrednými orgánmi podľa § 12 ods. 3 zákona o sociálnom zabezpečení, môžu obsahovať len zamestnania, v ktorých sa v pôsobnosti týchto orgánov vykonávajú sústavne alebo aspoň prevažne práce uvedené v pripojenom zozname prác, a ak sa splnili podmienky ustanovené v § 4, aj zamestnania v ňom uvedené. Ústredné orgány zisťujú pravidelnými revíziami, či vykonané zaradenie zamestnania je odôvodnené so zreteľom na dosiahnutý stav pracovného prostredia a pracovných postupov. Zmeny a doplnky rezortných zoznamov možno vykonávať len po dohode s Federálnym ministerstvom práce a sociálnych vecí, a ak ide o rezortné zoznamy vydané ústrednými orgánmi republík, aj po dohode s ministerstvom práce a sociálnych vecí republiky. 37. Podľa § 1 ods. 4 nariadenia vlády ČSSR č. 117/1988 Zb., účinného od 1. októbra 1988, (ďalej len „Nariadenie č.117/1988 Zb.“) o zaraďovaní zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie na účely dôchodkového zabezpečenia do II. pracovnej kategórie sa na účely dôchodkového zabezpečenia zaraďujú zamestnania, v ktorých sa za podmienok ustanovených zákonom vykonávajú práce uvedené v prílohe č. 1 časti II. tohto nariadenia. 38. Podľa § 2 ods. 2 Nariadenia č. 117/1988 Zb. Federálne ministerstvo práce a sociálnych vecí pred rozhodnutím podľa § 17 ods. 2 prerokuje návrh rezortného zoznamu (doplnku rezortného zoznamu) v koordinačnej komisii zloženej zo zástupcov federálnych ministerstiev práce a sociálnych vecí a financií, Štátnej plánovacej komisie, ministerstiev zdravotníctva a sociálnych vecí republík, Ústrednej rady odborov, Ústredného výboru Zväzu družstevných roľníkov a ďalších zúčastnených ústredných orgánov. 39. Podľa § 2 ods. 3 Nariadenia č. 117/1988 Zb. ústredné orgány a organizácie, za ktoré vydávajú rezortné zoznamy Federálne ministerstvo práce a sociálnych vecí a ministerstvá zdravotníctva a sociálnych vecí republík, plnia povinnosti uložené v odseku 1 a predkladajú príslušnému ministerstvu podklady pre návrhy na vydanie rezortných zoznamov a na zmeny a doplnky rezortných zoznamov spolu s ich odôvodnením a zabezpečujú potrebnú súčinnosť pri prerokúvaní týchto návrhov. 40. Podľa prílohy č. 1 Nariadenia č. 117/1988 Zb. časť II. Zoznam druhov prác odôvodňujúcich zaradenie zamestnaní, v ktorých sa tieto práce vykonávajú, do II. kategórie na účely dôchodkového zabezpečenia, zaradenie zamestnaní do II. pracovnej kategórie na účely dôchodkového zabezpečenia odôvodňujú práce vykonávané ad 3. v infekčnom prostredí, najmä s vysoko patogénnymi zárodkami a s toxickým biologickým materiálom; práce v zdravotníckych ústavoch a zariadeniach na liečenie infekčných chorôb - na prosektúre a v pitevniach veterinárnych zariadení, vo veterinárnych asanačných ústavoch a v zberných surovinách. 41. Ministerstvo vnútra Slovenskej socialistickej republiky (ďalej len „MV SSR“) vydalo podľa ust. § 12 ods. 3 zák. č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení rezortný zoznam zamestnaní zaradených na účely dôchodkového zabezpečenia do I. a II. pracovnej kategórie a to Úpravou Ministerstva vnútra SSR z 12.10.1978 č. MH-1456/220/1978 účinnou od 01.01.1979, doplnenú vydanou úpravou MV SSR z 08.08.1985 č. MH-561/220/1985 účinnou od 01.11.1985: · Podľa § 1 cit. úpravy MV SSR tento rezortný zoznam platí pre organizácie miestneho hospodárstva v pôsobnosti Ministerstva vnútra SSR. · Podľa § 2 cit. úpravy MV SSR vedúci (riaditelia) organizácií miestneho hospodárstva zabezpečia, aby na evidenčných listoch dôchodkového zabezpečenia (§§ 151-159 vyhl. č. 128/1975 Zb. bola ako doba zamestnania v I. príp. II. pracovnej kategórii vykazovaná len doba zamestnania uvedeného v rezortnom zozname. · Podľa § 3 cit. úpravy MV SSR doba výkonu zamestnaní uvedených v rezortných zoznamoch sa hodnotí na účely dôchodkového zabezpečenia ako doba zamestnania v I. a II. pracovnej kategórii od počiatku ich preukázaného výkonu. · Zamestnania sa na účely dôchodkového zabezpečenia pracovníkov zaraďujú do pracovných kategórií podľa druhu vykonávaných prác v súlade s nariadením vlády ČSSR č. 136/1975 Zb. o zaraďovaní zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie na účely dôchodkového zabezpečenia. · Rezortný zoznam, ktorý je uvedený v prílohe úpravy MV SSR, sa skladá z dvoch častí a druhú časť tvoria zamestnania zaradené do II. pracovnej kategórie, ktoré sa členia do týchto oblastí : 01 Kovovýroba, ... 08 Zberné suroviny.... · Ďalej úprava MV SSR pred prílohou (rezortným zoznamom) uvádza: o Zoznam zamestnaní je taxatívny a nemožno priznávať zvýhodnenú pracovnú kategóriu ďalším zamestnaniam porovnávacím spôsobom. Zamestnania neuvedené v tomto zozname nesmú byť uznané za zamestnania zvýhodnenej kategórie ani vtedy, ak iný rezort uvádza toto zamestnanie vo svojom rezortnom zozname. o Pokiaľ budú pracovníci v priebehu svojej pracovnej smeny vykonávať rôzne druhy prác, z ktorých niektoré sú zaradené do zvýhodnenej pracovnej kategórie a iné nie, rozhoduje na určenie pracovnej kategórie časová prevaha vykonávanej práce, zisťovaná v priebehu jedného mesiaca. Pritom za časovú prevahu sa považuje, ak je zvýhodnená pracovná činnosť vykonávaná aspoň 100 hodín v mesiaci (pritom sa neprihliada na prácu nadčas). o Riaditelia organizácii miestneho hospodárstva sú povinní v spolupráci so závodným výborom ROH uviesť do súladu v organizácii vykonávané zamestnania v I. a II. pracovnej kategórii s názvami zamestnaní, ktoré sú uvedené v tomto rezortnom zozname a sú zodpovední za to, že pracovníci, ktorí sú zaradení do zvýhodnenej pracovnej kategórie, skutočne vykonávajú zamestnania v tejto pracovnej kategórii. Súčasne zabezpečia preukaznú evidenciu všetkých zamestnaní zaradených v organizácii do zvýhodnenej pracovnej kategórie, ktorá bude slúžiť ako podklad pre záznam v evidenčných listoch o dobe zamestnania a zárobku, ktoré sú organizácie povinné viesť na účely dôchodkového zabezpečenia. o Povinnosť organizácie viesť záznamy a podávať hlásenia na účely sociálneho zabezpečenia vyplýva z ust. §§ 151-158 vyhl. č. 128/1975 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení. Na evidenčných listoch dôchodkového zabezpečenia bude uvedené sedemmiestne číslo povolania (podľa rezortného zoznamu). o V druhej časti prílohy (rezortného zoznamu), v oblasti 08-Zberné suroviny je pod por. č. 79 uvedené povolanie (zamestnanie): Robotník zberných surovín 12-2-01 s uvedenými pracovnými činnosťami počínajúc č. 01: Strojné trhanie a vyklepávanie vriec, č. 02: Lisovanie - balenie odpadových handár a papiera na osobitne obťažných výskytoch vrátane zaolejovaných handár, č. 10: Príprava všetkých druhov zberového textilu do triediarne (zoskupenie sortimentu), č. 11: Ukladanie nevytriedeného a vytriedeného odpadového textilu, č. 13: Miešanie, preberanie, ukladanie a žochovanie zberového peria.... 42. Podľa § 27 ods. 1 zák. č. 65/1965 Zb. Zákonník práce (ďalej len „Zákonník práce“) v znení platnom od 01.01.1966 do 31.01.1991 sa pracovník v pracovnom pomere podieľa v kolektíve pracovníkov svojou prácou za mzdu, podľa pokynov organizácie na plnení jej úloh a zúčastňuje sa na rozvoji, riadení a kontrole jej činnosti. 43. Podľa § 27 ods. l Zákonníka práce v znení platnom od 01.02.1991 do 31.12.1996 sa pracovník v pracovnom pomere podieľa svojou prácou za mzdu podľa pokynov organizácie na plnení jej úloh. 44. Podľa § 29 ods. 1 Zákonníka práce v znení platnom od 01.01.1966 do 31.12.1996 v pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť a/ druh práce, na ktorý sa pracovník prijíma. 45. Podľa § 35 ods. 1 písm. a/ Zákonníka práce v znení platnom od 01.01.1966 do 31.12.1988 je organizácia povinná prideľovať pracovníkovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za vykonávanú prácu mzdu podľa mzdových predpisov, prípadne kolektívnych zmlúv, vytvárať podmienky pre úspešné plnenie jeho pracovných úloh a dodržiavať ostatné pracovné podmienky ustanovené právnymi predpismi alebo kolektívnou alebo pracovnou zmluvou; 46. Podľa § 35 ods. 1 písm. a/ Zákonníka práce v znení platnom od 01.01.1989 do 31.12.1996 je organizácia povinná prideľovať pracovníkovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za vykonanú prácu mzdu, vytvárať podmienky pre úspešné plnenie jeho pracovných úloh a dodržiavať ostatné pracovné podmienky ustanovené právnymi predpismi alebo kolektívnou alebo pracovnou zmluvou. 47. Podľa § 35 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce v znení platnom od 01.01.1966 do 31.12.1996 je pracovník povinný podľa pokynov organizácie vykonávať osobne práce podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu. 48. Podľa § 36 ods. 2 Zákonníka práce v znení platnom od 01.01.1966 do 31.12.1996 vykonávať práce iného druhu alebo v inom mieste než boli dojednané v pracovnej zmluve, je pracovník povinný len výnimočne, v prípadoch uvedených v § 37 a § 38. 49. Podľa § 37 ods. 1 Zákonníka práce v znení platnom od 01.01.1966 do 31.12.1996 je organizácia povinná previesť pracovníka na inú prácu ad a/ ak pracovník stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku alebo rozhodnutia orgánu štátnej zdravotníckej správy alebo sociálneho zabezpečenia trvale spôsobilosť vykonávať ďalej doterajšiu prácu, alebo ak ju nesmie vykonávať pre ochorenie, chorobou z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou. 50. Podľa § 37 ods. 2 Zákonníka práce v znení platnom od 01.01.1966 do 31.12.1996 ak nemožno dosiahnuť účel prevedenia podľa predchádzajúceho odseku prevedením pracovníka v rámci pracovnej zmluvy, môže ho organizácia previesť v týchto prípadoch i na prácu iného druhu, než aký bol dojednaný v pracovnej zmluve, a to i keby s tým pracovník nesúhlasil. 51. Podľa § 38 ods. 1 Zákonníka práce v znení platnom od 01.01.1966 do 31.12.1996, organizácia môže vyslať pracovníka na dobu nevyhnutnej potreby na pracovnú cestu. Pracovník na pracovnej ceste vykonáva prácu podľa pokynov vedúceho pracovníka, ktorý ho na pracovnú cestu vyslal. 52. Podľa § 83 ods. 1 Zákonníka práce v znení platnom od 01.01.1966 do 31.12.1988 - pracovný čas je najviac 46 hodín týždenne a v znení platnom od 01.01.1989 do 31.03.2002 - pracovný čas je najviac 43 hodín týždenne. 53. Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. 54. Odporkyňa preskúmavané rozhodnutie zo dňa 23.06.2015 vydala v konaní, v ktorom realizovala rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 8Sd/106/2013-35 zo dňa 03.02.2015, ktorým súd podľa ust. § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p. zrušil jej predchádzajúce rozhodnutie zo dňa 19.07.2013 a odporkyni nariadil dôsledné preverenie súladu zaradenia navrhovateľky do III. pracovnej kategórie, so zákonom. 55. Krajský súd mal v konaní preukázané, že dovŕšením dôchodkového veku a pripočítaním 45- tich kalendárnych mesiacov k veku 55 rokov, t.j. dňom 07.09.2012, bol napadnutým rozhodnutím navrhovateľke priznaný starobný dôchodok. K tomuto dňu navrhovateľka získala 14 727 dní, t.j. 40 rokov a 127 dní obdobia dôchodkového poistenia (ďalej len „ODP“). Preukázané mal aj to, že navrhovateľka od 01.09.2007 poberala invalidný dôchodok. Priebeh jej zamestnania, samostatná zárobková činnosť, dosiahnuté zárobky, evidované náhradné doby, boli potvrdené prvotnými podkladmi, t.j. evidenčnými listami dôchodkového zabezpečenia/poistenia, vypracovanými jej jednotlivými zamestnávateľmi. Tieto údaje boli v celosti správne prenesené do osobného listu dôchodkového poistenia, ktorý je prílohou napadnutého rozhodnutia. Pri výpočte sumy starobného dôchodku bolo navrhovateľke podľa ust. § 66 ods.1 ZSP započítané obdobie dôchodkového poistenia celkom v rozsahu 14 727 dní, čo je pre účely výpočtu starobného dôchodku 40,3480 rokov. Uvedené bolo v súlade s právnou úpravou týkajúcou sa obdobia dôchodkového poistenia a náhradných dôb, ktoré sa za obdobie dôchodkového poistenia považujú (§ 60 zákona č. 461/2003 Z.z., § 169c ods. 1, § 6 ods. 1 písm. a/, § 9 ods. 1 písm. d/ zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení platnom v čase získania jednotlivých dôb dôchodkového poistenia). Zo správne a úplne zisteného obdobia dôchodkového poistenia odporkyňa správne zistila aj priemerný osobný mzdový bod, keď vychádzala z rozhodujúceho obdobia kalendárnych rokov 1984 - 2011, ktoré bolo určené v súlade s ust. § 63 ods. 6 ZSP od 01.01.1984 ku koncu kalendárneho roka pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na starobný dôchodok, t.j. do 31.12.2011. Pri určení priemerného osobného mzdového bodu postupovala v súlade s ust. § 63 ZSP, správne určila priemerný osobný mzdový bod, ako podiel úhrnu osobných mzdových bodov za roky rozhodujúceho obdobia a rokov dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, pričom pri zisťovaní osobných mzdových bodov zohľadnila preukázané zárobky z evidenčných listov dôchodkového poistenia/zabezpečenia v jednotlivých kalendárnych rokoch rozhodujúceho obdobia tak, ako to vyplýva z osobného listu dôchodkového poistenia a aj z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Osobné mzdové body (§ 62 ods. 1 ZSP) v týchto kalendárnych rokoch zistila v súlade so zákonom, osobitne za každý kalendárny rok, a to ako podiel úhrnu vymeriavacích základov (§ 61 ZSP), z ktorých sa platí poistné na dôchodkové poistenie a všeobecného vymeriavacieho základu (§ 11 ZSP), uvedeného v prílohe č. 3 k ZSP a v príslušných opatreniach Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, ktorými boli určené sumy všeobecných vymeriavacích základov za kalendárne roky, po kalendárnom roku 2002. Takto bol zistený priemerný osobný mzdový bod navrhovateľky (0,6309), z ktorého odporkyňa porovnaním zistila, že je menší ako pri výpočte invalidného dôchodku použitý priemerný osobný mzdový bod 0,6570, ktorý potom, vychádzajúc z ust. § 79a ZSP, použila aj pri výpočte starobného dôchodku (pretože bol vyšší). Vychádzajúc z uvedeného, krajský súd námietku navrhovateľky o „zle vypočítanom starobnom dôchodku s dôvodením, že jej zárobky a odvody trojnásobne prevyšovali minimálnu mzdu,“ považuje za nedôvodnú a irelevantnú. Navrhovateľkou k opravnému prostriedku doložená príloha č. 1, nepreukazuje jej tvrdenie o nesprávnosti výpočtu starobného dôchodku a neobsahuje ani jej osobný vymeriavací základ (hrubú mzdu), z ktorého platila poistné na dôchodkové poistenie. Ide o jej vlastný výpočet (z ňou náhodne vybraných súm), ktorý je v rozpore s ust. § 66 ods. 1 a ďalšími, vyššie citovanými ust. ZSP. Výška odvodov navrhovateľky zodpovedala jej osobnému vymeriavaciemu základu, v zmysle príslušných ust. ZSP. Navrhovateľka, ako vyplýva aj z jej podania zo dňa 21.10.2015 (urgencie odvolania), pre výpočet sumy starobného dôchodku 260,30 Eur, nesprávne porovnáva jej priemernú mesačnú mzdu, s priemernou mzdou v národnom hospodárstve. V zmysle ust. § 62 ods. 1, § 61, § 11, § 66 ods. l ZSP sa osobný mzdový bod vypočíta ako podiel úhrnu vymeriavacích základov, z ktorých sa platí poistné na dôchodkové poistenie (osobný vymeriavací základ § 61 ZSP) a všeobecného vymeriavacieho základu (§ 11 ZSP), prehľad vypočítaných osobných bodov vyplýva z osobného listu dôchodkového zabezpečenia v prílohe napadnutého rozhodnutia, pričom z určeného rozhodného obdobia iba v troch rokoch 1993, 2010, 2011 má navrhovateľka vyšší osobný mzdový bod, a to od 0,9054 do 1,2103, tzn. jej osobný vymeriavací základ sa takmer rovnal všeobecnému vymeriavaciemu základu. Výpočet sumy starobného dôchodku určuje ust. § 66 ods. 1 ZSP, v súlade s dispozíciou ktorého odporkyňa postupovala, keď navrhovateľke vypočítala sumu starobného dôchodku ako súčin priemerného osobného mzdového bodu (použitý je 0,6570, t.j. vyšší z výpočtu invalidného dôchodku § 79a), obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok (40,3480 rokov) a aktuálnej dôchodkovej hodnoty (9,8182 Eur podľa opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 526/2011 Z.z.), t.j. 0,6570 x 40,3480 x 9,8182 = 260,30 Eur mesačne. Vypočítaná suma starobného dôchodku sa ďalej podľa ust. § 82 ZSP zvýšila o zákonnú valorizáciu odo dňa priznania starobného dôchodku za rok 2012, 2013, 2014 a 2015, na celkovú sumu 294,10 Eur mesačne. 56. Sporným v preskúmavanej veci malo byť započítanie obdobia výkonu zamestnania navrhovateľky, ako vykupovačky druhotných surovín v Zberných surovinách, š.p. Bratislava, v období od 01.08.1984 do 30.06.1993, v III. pracovnej kategórii, o ktorom navrhovateľka tvrdila, že malo byť započítané v II. pracovnej kategórii. Navrhovateľka svoje tvrdenie doložila čestnými prehláseniami štyroch bývalých zamestnancov Zberných surovín, š.p. Bratislava, z ktorých traja, F., pracovali rovnako ako ona, vo funkcii vykupovača druhotných surovín a F., vo funkcii riaditeľky prevádzky Senec. V čestných prehláseniach je uvedené, že pracovné zmluvy mali ako vykupovači druhotných surovín, ale podľa bodu 3. pracovnej zmluvy, boli povinní „podľa pokynov nadriadeného pracovníka vykonávať aj práce vyplývajúce z potreby podniku, primerane k ich vzdelaniu a schopnostiam“. Ďalej čestne vyhlásili, že pracovali ako vykupovači, triediči, lisovači, viazači bremien s vysoko nebezpečným materiálom, v infekčnom prostredí, čo dosvedčila aj bývalá riaditeľka prevádzky Senec. Na pojednávanie súdu dňa 28.03.2018 navrhovateľka doložila pracovnú zmluvu zo dňa 04.07.1984 so zamestnávateľom Zberné suroviny, š.p. Bratislava, podľa ktorej bola zaradená na vykonávanie práce (funkcie), vykupovač DS Malacky - KVDS v Bratislave, dňom 01.08.1984. Podľa bodu 3 zmluvy, povinnosťou pracovníka je okrem iného aj „prípadne podľa pokynov nadriadeného pracovníka vykonávať aj práce vyplývajúce z potreby podniku, primerane k jeho vzdelaniu a schopnostiam“. Na ďalšie pojednávanie súdu, dňa 06.06.2018 navrhovateľka ako dôkaz na zaradenie do II. pracovnej kategórie predložila kópie príloh k žiadosti o dôchodok na preukázanie zamestnaní zaradených do I. a II. pracovnej kategórie na účely dôchodkového zabezpečenia (ďalej len „Príloha“) okrem nej aj vyššie uvedených bývalých spolupracovníkov. Na uvedenej Prílohe, s miestom a dátumom v Senci dňa 16.06.2015, je v popise pracovnej činnosti uvedené vykupovač druhotných surovín a spracovanie, podľa rezortného zoznamu prílohy Úpravy MV SSR zo dňa 12.10.1978, č. MH-1456/220/1978 s uvedenými činnosťami z oblasti 08-Zberné suroviny pod č. 02, 10, 11, 13 a v časti odtlačok pečiatky zamestnávateľa a podpis zodpovedného pracovníka, je podlhovastá pečiatka Zberné suroviny, Zberová prevádzkareň 112, 825 04 Bratislava - západ s podpisom F. A., bývalej riaditeľky prevádzky Senec. 57. Odporkyňa v konaní preverila zaradenie navrhovateľky v spornom období v III. pracovnej kategórii aj u právneho nástupcu, Zberné suroviny, a.s. Žilina, pričom vychádzala z preukázanej korešpondencie zo dňa 03.09.2015 a zo dňa 08.06.2016, podľa ktorej (z archivovaných dokladov) v evidenčnom liste dôchodkového zabezpečenia, vystavenom spoločnosťou Zberné suroviny, š.p. Bratislava, podpísanom zodpovedným pracovníkom ktorý ho vystavil a aj navrhovateľkou ako zamestnancom, je uvedené zaradenie v pracovnej kategórii III. Z listu právneho nástupcu zo dňa 03.09.2015, podpísaného mzdovou účtovníčkou vyplýva, že personálne a mzdové doklady zaniknutého podniku Zberné suroviny, š.p. Bratislava prevzali v roku 2007, v dostupných dokladoch (osobný spis a mzdové listy) sa zaradenie do pracovnej kategórie neuvádza, pracovná funkcia vykupovač sa na evidenčnom liste dôchodkového zabezpečenia uvádzala v III. pracovnej kategórii a navrhovateľka bola v čase od 01.08.1984 do 30.06.1993 zamestnaná ako vykupovač v Zberných surovinách, š.p. Bratislava. 58. Tvrdenie navrhovateľky, ktoré sa uvádza aj v čestných vyhláseniach o tom, že okrem vykupovačky, podľa bodu 3 predloženej Pracovnej zmluvy zo dňa 04.07.1984, vykonávala aj iné uvedené robotnícke práce je účelové a nanajvýš rozporuplné. Zamestnávateľ uviedol ako druh práce vykupovač druhotných surovín a túto prácu navrhovateľka vykonávala prevažne, tzn. viac ako polovicu pracovného času. Ak by aj vykonávala robotnícke činnosti uvedené v rezortnom zozname Úpravy MV SSR zo dňa 12.10.1978 č. MH-1456/220/1978 v časti oblasti 08-Zberné suroviny pod. č. 02 lisovanie, č. 10 príprava zber textilu do triediarne, č.11 ukladanie odpad. textilu, č. 13 miešanie, ukladanie peria, tieto by nemohla vykonávať prevažne popri práci vykupovačky, t.j. aspoň 100 hodín v mesiaci, tak ako to vyžaduje rezortný zoznam vychádzajúci z ust. § 3 a ust. § 5 nariadenia vlády ČSSR č. 136/1975 Zb., v zmysle ktorého do II. pracovnej kategórie sa zaraďujú zamestnania, v ktorých sa sústavne alebo aspoň prevažne vykonávajú práce uvedené v II. diele pripojeného zoznamu, t.j. aj v zberných surovinách a v infekčnom prostredí. Vychádzajúc z ust. § 35 ods. 1 písm. b/ zákonníka práce platného v spornom období (zák.č. 65/1965 Zb.), je pracovník povinný podľa pokynov organizácie vykonávať osobne práce podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu. Podľa odseku 2, vykonávať práce iného druhu alebo v inom mieste než boli dojednané v pracovnej zmluve, je pracovník povinný len výnimočne, v prípadoch uvedených v § 37 a § 38. Bod č. 3 pracovnej zmluvy navrhovateľky vychádza z v tom čase platných ustanovení Zákonníka práce a zamestnávateľ práce iného druhu (tzn. aj robotnícke, ktoré uviedla navrhovateľka) žiadal vykonávať podľa pokynov, iba vo výnimočný prípadoch. Vychádzajúc z uvedeného, dôkazy predložené navrhovateľkou, majúce preukázať, že v spornom období bola v Zberných surovinách, š.p. Bratislava zaradená ako vykupovačka druhotných surovín a táto funkcia v súlade s právnymi predpismi a rezortným zoznamom patrila do zvýhodnenej, II. pracovnej kategórie, keďže okrem vykupovačky vykonávala aj iné robotnícke práce (lisovanie, viazanie surovín, vagónovanie a pod.) a to v infekčnom prostredí, považuje súd za nedôveryhodné a nesúladné s právnymi predpismi a čestné vyhlásenie od osôb, ktoré same majú záujem žiadať odporkyňu o zaradenie do zvýhodnenej II. pracovnej kategórie, za účelové. 59. Ani krajskému súdu predložené, vyplnené tlačivo, Prílohy k žiadosti o dôchodok na preukázanie zamestnaní zaradených do I. a II. pracovnej kategórie na účely dôchodkového zabezpečenia, vôbec nepreukazuje, že navrhovateľka činnosť, ktorá je uvedená v tejto prílohe podľa rezortného zoznamu Úpravy MV SSR z 12.10.1978 č. MH-1456/220/1978 v časti oblasti 08-Zberné suroviny pod. č. 02 lisovanie, č. 10 príprava zber textilu do triediarne, č.11 ukladanie odpad. textilu, č. 13 miešanie, ukladanie peria, aj vykonávala. Ide o tlačivo vyplnené v Senci, dňa 16.06.2015, s pečiatkou dňom 31.10.1996 zaniknutého podniku Zberné suroviny, š.p. Bratislava, čo samo o sebe vzbudzuje nedôveru. V tlačive je ako upozornenie uvedené, že zamestnávateľ overuje výkon zamestnania podľa výpovedí bývalých spolupracovníkov, ktorých vierohodnosť je nepochybná a uvedie ich mená, rodné číslo, bydlisko ale zodpovedný pracovník zastupujúci právneho nástupcu Zberné suroviny, a.s. Žilina, ktorý potvrdil údaje uvedené v prílohe k žiadosti o dôchodok a výpovede bývalých spolupracovníkov v ňom uvedený nie je. Podpis na tlačive nie je vierohodný, nie je na ňom uvedené meno osoby, ktorej podpis patrí a ktorý je pravdepodobne podpisom pani F., uvedenej tiež na jednom z doložených čestných vyhlásení, ktorá pracovala ako vedúca prevádzky Zberných surovín, š.p. Bratislava v Senci a nie je uvedené koho v tom čase, dňa 16.06.2015, s uvedenou pečiatkou zaniknutého štátneho podniku Zberné suroviny, š.p. Bratislava zastupovala. Predložené tlačivo je tak podľa názoru súdu nevierohodné a nepreukazujúce v ňom deklarované skutočnosti. 60. Krajský súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu, k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu konštatuje, že nezistil pochybenia odporkyne v určení vzniku nároku navrhovateľky na starobný dôchodok dňom 07.09.2012 a ani v sume dôchodkovej dávky 294,10 Eur mesačne, nezistil dôvod na odchýlenie sa od záverov, ku ktorým dospela v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, právne i vecné posúdenie preskúmavanej veci považuje za správne a súladné so zákonom, čo bol dôvod na postup v zmysle ust. § 250q ods. 3 veta prvá O.s.p. a potvrdenie napadnutého rozhodnutia odporcu. 61. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v súlade s § 250l ods. 2 O.s.p. a vo veci neúspešnej navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal. Odporcovi v správnom súdnictve právo na náhradu trov konania neprináleží. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p).