Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/276/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201925 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Peťovská PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1015201925.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Peťovskej PhD. a členiek senátu JUDr. Zuzany Mališovej a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: Spoločnosť ľudí dobrej vôle, občianske združenie, so sídlom Mäsiarska 13, Košice, IČO: 00695246, právne zastúpený: Lexpert s.r.o., Horná 15, Banská Bystrica, v zastúpení konateľom JUDr. Romanom Dulom, advokátom, proti žalovanému: Ministerstvo financií Slovenskej republiky, so sídlom Štefanovičova 5, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. MF/018907/2015-243/969 zo dňa 11.09.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutia žalovaného Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/018907/2015-243/969 zo dňa 11.09.2015 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Správy finančnej kontroly Košice č. 5/4875/2011/525 zo dňa 27.05.2015 z r u š u j e podľa ust. § 191 ods. 1 písm. d) SSP a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi súd p r i z n á v a proti žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie pred správnym orgánom 1. Dňa 27.05.2015 vydala Správa finančnej kontroly Košice, ako prvostupňový správny orgán na základe § 2 a § 3 zákona č. 440/2000 Z.z. o správach finančnej kontroly v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 440/2000 Z.z.“) a zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 523/2004 Z.z.“) rozhodnutie č.: 5/4875/2011/525, ktorým účastníkovi konania občianskemu združeniu Spoločnosť ľudí dobrej vôle, so sídlom Mäsiarska 13, 040 01 Košice, IČO: 00695246 (ďalej aj „účastník konania“) na základe vládneho auditu Správou finančnej kontroly Košice vykonaného na základe poverenia Ministerstva financií SR č.: MF/0255776/2011-1423 zo dňa 17.10.2011 a podľa nominačného listu riaditeľky Správy finančnej kontroly, Košice č.: 5-1/2011/4875 zo dňa 15.11.2011 v znení Dodatku č. 1 a 2 podľa § 31 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z.z., ktorým mu uložila odvod vo výške porušenia finančnej disciplíny do štátneho rozpočtu a Európskeho fondu pre utečencov v sume 2.248,26 eur. 2. Podľa odseku 2 výrokovej časti tohto rozhodnutia rovnakému subjektu uložila odvod vo výške porušenia finančnej disciplíny pri prostriedkoch Európskeho fondu pre utečencov podľa § 31 ods. 1 písm. b) zákona č. 523/2004 Z.z. v sume 1.686,20 eur a v zmysle odseku 3 výrokovej časti uložila tomuto združeniu odvod vo výške porušenia finančnej disciplíny pri prostriedkoch štátneho rozpočtu podľa § 31 ods. 1 písm. b) zákona č. 523/2004 Z.z. v sume 562,06 eur. 3. Prvostupňový orgán svoje rozhodnutie založil na výsledku vládneho auditu zameraného na získanie uistenia o oprávnenosti výdavkov na vybranej vzorke operácií v rámci všeobecného programu Solidarita a riadenie migračných tokov 2007-2013, projekt č. SK 2009 ERF OC 1/3 IP „AZYL.SK III. - právo, pomoc, ochrana“, ktorý bol skončený doručením čiastkovej správy z vládneho auditu č. A427 K2657 dňa 07.03.2012. 4. Oznámenie o začatí správneho konania č. 22-1/2015/1283 zo dňa 23.04.2015 bolo účastníkovi konania doručené dňa 29.04.2015. Účastník konania sa v súlade s § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) k začatiu správneho konania vyjadril listom zo dňa 07.05.2015, pričom správny orgán na základe dokazovania v správnom konaní čiastočne zohľadnil námietky účastníka konania vo vydanom rozhodnutí. O ktoré námietky a vo vzťahu ku ktorým zisteniam sa jedná, prvostupňový orgán v rozhodnutí neuviedol. 5. Z odôvodnenia rozhodnutia ďalej vyplýva, že účastník konania ako konečný príjemca dňa 03.12.2009 uzatvoril s Ministerstvom vnútra SR ako zodpovedným orgánom, Grantovú zmluvu v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 29.12.2010 a dodatku č. 2 zo dňa 23.05.2011 (ďalej len „zmluva“) za účelom poskytnutia grantu na spolufinancovanie projektu s názvom: „AZYL.SK III. - právo, pomoc, ochrana“, kód : SK 2009 ERF OC 1/3 (ďalej len „projekt“) špecifikovaného v prílohách č. 1 a 2 Zmluvy z finančných prostriedkov Európskeho fondu pre utečencov (ďalej len „ERF“) na úhradu oprávnených výdavkov na realizáciu projektu v dohodnutej výške za podmienok uvedených v zmluve. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli prílohy : a) príloha č. 1: Projekt - žiadosť o grant, b) príloha č. 2: Rozpočet projektu s komentárom, c) príloha č. 3: Podpisové vzory overené notárom alebo matričným úradom, d) príloha č. 4: Plnomocenstvo overené notárom alebo matričným úradom. 6. Konečný príjemca sa v čl. 2 zmluvy zaviazal : - prijať poskytnutý grant a v súlade s podmienkami stanovenými v zmluve a v jej prílohách zrealizovať projekt, na spolufinancovanie ktorého bol grant určený, riadne a včas za účelom dosiahnutia cieľov projektu (ods. 4); - použiť grant výlučne na úhradu celkových oprávnených výdavkov na realizáciu aktivít projektu a za splnenia podmienok stanovených zmluvou a súčasne sa zaviazal k zodpovednosti za efektívne a hospodárne použitie prostriedkov určených na realizáciu projektu a projekt realizovať na svoju vlastnú zodpovednosť (ods. 5), - dodržiavať pravidlá stanovené v Príručke pre konečného príjemcu v platnom znení, ako aj v usmerneniach zodpovedného orgánu týkajúcich sa špecifikácie ustanovení tejto zmluvy (ods. 6). 7. Čo tvorí oprávnené výdavky na projekt je obsiahnuté v čl. 5 ods. 1 a ods. 2 zmluvy. 8. Tiež bolo dojednané, že výdavok, ktorý nespĺňa minimálne jednu požiadavku podľa čl. 5 ods. 1 a 2 zmluvy, bude považovaný za neoprávnený výdavok (čl. 5 ods. 3 zmluvy). 9. Grant poskytnutý na základe zmluvy konečnému príjemcovi bol v celkovej výške 282.134,32 eur a predstavoval 100 % z celkových oprávnených výdavkov na realizáciu projektu podľa rozpočtu a pozostával z príspevku zo zdrojov ERF vo výške 211.600,74 eur (75 % z grantu) a z príspevku zo zdrojov štátneho rozpočtu vo výške 70.553,58 eur (25 % z grantu). 10. Konečný príjemca zároveň zobral na vedomie, že grant, a to každá jeho časť, je prostriedkom vyplateným zo štátneho rozpočtu a na použitie týchto prostriedkov a že na kontrolu ich použitia a ich vymáhanie v prípade porušenia finančnej disciplíny sa vzťahuje režim upravený v právnych predpisoch SR a právnych predpisov Európskeho spoločenstva uvedených v Preambule zmluvy. 11. V odôvodnení tohto rozhodnutia prvostupňový orgán uviedol jednotlivé čiastkové sumy porušenej finančnej disciplíny tak, ako boli vládnym auditom počas jeho výkonu zistené a uvedené v záverečnej čiastkovej správe z vládneho auditu zo dňa 07.03.2012. 12. Odôvodnenie prvostupňového orgánu obsahuje tiež konštatovanie (pozn. súdu: všeobecné), že niektoré námietky účastníka konania k oznámeniu o začatí správneho konania zohľadnil v prvostupňovom rozhodnutí (pozn. súdu: tieto obsahovali v štrukturovanom členení námietky voči výkonu kontroly presne identifikované, námietky proti zisteným nedostatkom a námietky proti procesným pochybeniam pracovníkov SFK, celkom v rozsahu 25 strán). 13. Proti prvostupňovému rozhodnutiu účastník konania podal včas odvolanie, ktoré založil na dôvodoch námietok voči výkonu kontroly, ako boli obsiahnuté vo vyjadrení k začatiu správneho konania, ďalej námietkach voči kontrolou zisteným nedostatkom, s ktorými sa nestotožnil a proti ktorým podal argumentáciu a že rozhodnutie vydané Správou finančnej kontroly je duplicitné k prebiehajúcemu konaniu vedenému pred Okresným súdom Košice I vedeným pod sp.zn. 27Cb 39/2015, ktoré bolo začaté na základe žaloby podanej Ministerstvom vnútra SR a účastník konania je v tomto konaní v postavení žalovaného. 14. Žalovaný o podanom odvolaní rozhodol dňa 11.09.2015 a rozhodnutím č.: MF/018907/2015-243/969 odvolanie zamietol a ako vecne správne potvrdil rozhodnutie Správy finančnej kontroly, Košice. Žalovaný v odôvodení svojho rozhodnutia zhrnul, že podnetom pre začatie správneho konania boli výsledky vládneho auditu vykonaného zamestnancami Správy finančnej kontroly, Košice v čase od 22.11.2011 do 31.12.2012 a že vládny audit bol zameraný na získanie uistenia o oprávnenosti výdavkov na vybranej vzorke operácií v rámci všeobecného programu Solidarita a riadenie migračných tokov 2007-2013, projekt č. SK 2009 ERF OC 1/3 IP „AZYL.SK III.-právo, pomoc, ochrana“ za obdobie od 04.12.2009 do 31.12.2010, ktorý bol ukončený doručením čiastkovej správy z vládneho auditu č. A 427, K 2657 (ďalej aj „Správa z VA“) dňa 07.03.2012. 15. Vykonaným vládnym auditom bolo zistené, ako to konštatoval už prvostupňový orgán, že účastník konania porušil podmienky grantovej zmluvy (čl. 2 ods. 4, 5, 6, čl. 5 ods. 2 a 3, čl. 7 ods. 4), čo bolo i podľa jeho názoru prvostupňovým orgánom správne posúdené ako porušenie finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. b) zákona č. 523/2004 Z.z. Žalovaný sa v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi a argumentáciou prvostupňového orgánu a po preskúmaní spisového materiálu obsahujúceho písomné dôkazy, použijúc zásadu voľného hodnotenia dôkazov a zásadu materiálnej pravdy, vyhodnotil a posúdil dôvody účastníka konania uplatnené v odvolaní a tieto neuznal dôvodnými. 16. K námietkam účastníka konania voči výkonu kontroly (námietky proti rozsahu kontroly, námietky proti procesným pochybeniam pracovníkov SFK Košice, námietky proti neprimeranej súčinnosti) odvolací orgán uviedol len, že sa jedná o námietky totožné s námietkami proti predbežnej čiastkovej správe z vládneho auditu č. A 427, K 2657 z 05.03.2012, ktorými sa zaoberala už audítorská skupina v rámci vládneho auditu a odpoveď bola účastníkovi konania predložená 07.03.2012. Bližšie sa k uvedeným námietkam v odôvodnení žalovaný nevyjadril a tieto ani podrobne, tak ako boli štruktúrovane podané a obsiahnuté v odvolaní účastníka konania nevyhodnotil a nezdôvodnil, prečo týmto nevyhovel. 17. K námietke účastníka konania, že predmetné rozhodnutie vydané SFK Košice je duplicitné k podanej žalobe žalobcu MV SR proti účastníkovi konania ako žalovanému (konanie vedené na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 27Cb 39/2015), žalovaný uviedol, že z podanej žaloby vyplýva, že predmetom súdneho sporu sú výdavky, ktoré MV SR neuznala ako oprávnené a keďže predmetom vládneho auditu a správneho konania boli výdavky, ktoré MV SR uznalo ako oprávnené, uvedený právny spor nemá podľa jeho názoru vplyv na predmetné správne konanie. 18. Záverom žalovaný uviedol, že účastník konania dobrovoľne požiadal o poskytnutie grantu a podpisom grantovej zmluvy sa zaviazal akceptovať povinnosti, ktoré mu boli ako konečnému príjemcu grantu zmluvou stanovené. Grantová zmluva, ktorú na znak súhlasu s jej obsahom účastník konania podpísal, obsahuje konkrétne povinnosti aj následky ich nesplnenia. Z uvedeného dôvodu je nepochybné, že účastník konania mal vedomosť o tom, aké výdavky sú podľa grantovej zmluvy považované za oprávnené (čl. 5 ods. 1 a 2) a taktiež mal vedomosť o skutočnosti, že neoddeliteľnú súčasť grantovej zmluvy tvorí aj rozpočet projektu (príloha č. 2). Podpisom grantovej zmluvy sa účastník konania taktiež zaviazal realizovať aktivity v súlade s rozpočtom projektu. 19. Záverom zhrnul, že s použitím v odôvodnení uvedených právnych úvah a na základe predložených listinných dôkazov ako odvolací orgán sa stotožnil s vecnou správnosťou zistení vládneho auditu. Tiež, že prvostupňový orgán správne posúdil uvedené zistenia ako poskytnutie a použitie verejných prostriedkov nad rámec oprávnenia, ktorým došlo k vyššiemu čerpaniu verejných prostriedkov. Preto po preskúmaní dôkazového materiálu, ktorý bol podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia považoval odvolací orgán za spoľahlivo preukázané porušenie povinnosti podľa čl. 5 ods. 1 - 3 grantovej zmluvy a postup účastníka konania bol preto správne i podľa jeho názoru posúdený ako porušenie finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. b) zákona č. 523/2004 Z.z., t.j. poskytnutie alebo použitie verejných prostriedkov nad rámec oprávnenia, ktorým došlo k vyššiemu čerpaniu verejných prostriedkov. Žalovaný mal za to, že účastník konania v podanom odvolaní neuviedol žiadne také skutočnosti, ani nepredložil dôkazy, ktoré by odôvodnili zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. II. Žaloba 20. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu v zákonnej lehote dňa 20.11.2015 sa žalobca domáhal v tom čase postupom podľa druhej hlavy piatej časti OSP preskúmania rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Správy finančnej kontroly Košice s návrhom na ich zrušenie a vrátenie veci na ďalšie konanie prvostupňovému orgánu. 21. Žalobca dôvody žaloby vymedzil v časti II. žaloby dôvodmi, ktoré sú obsiahnuté vo vyjadrení k oznámeniu o začatí správneho konania zo dňa 07.05.2015 a tiež v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu zo dňa 17.05.2015, ktoré zároveň pripojil k žalobe a na ktorých zotrval a ktoré ale v žalobe nezopakoval, s výnimkou odkazu na ich existenciu. Nad rámec týchto výhrad ako konkrétny dôvod žaloby uviedol nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu. Predovšetkým žalobca namietal zmätočnosť rozhodnutia s poukazom na viaceré sumy uvádzané ako odvod, ktorý bol žalobca zaviazaný zaplatiť prvostupňovým rozhodnutím. Tvrdí, že tak ako tieto vyplývajú z napadnutého prvostupňového rozhodnutia a potvrdzujúceho rozhodnutia žalovaného, tieto nie sú súladné s ust. § 47 ods. 1 a 3 Správneho poriadku a spôsobujú nezrozumiteľnosť jazykovú aj logickú a potom privodzujú nepreskúmateľnosť rozhodnutia aj v spojení s jeho odôvodnením. 22. Odôvodneniu napadnutých rozhodnutí žalobca vytýka, že správne orgány neuviedli, na základe akých skutočností a úvah určili odvod pre žalobcu práve vo výške 2.248,26 eur za situácie, keď v odôvodnení ich rozhodnutí sa uvádzajú rôzne sumy, ktoré by mal žalobca odviesť. Rozhodnutia správnych orgánov sú teda logicky nezrozumiteľné, pričom odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia nie je v súlade s výrokom rozhodnutia a ani naň nenadväzuje. Odvolávajúc sa na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 33/2006 (rozsudok NSSR vo veci sp.zn. 4So 226/04 zo dňa 19.10.2005) žalobca tvrdí, že rozhodnutie správneho orgánu je nepreskúmateľné, a preto musí byť zrušené pre tento dôvod aj vtedy, ak správny orgán svoje rozhodnutie neodôvodnil vôbec, hoci dôvody jeho rozhodnutia možno vyvodiť z obsahu administratívneho spisu. Tiež sa stotožnil s názorom najvyššieho súdu, ktorý uviedol v tomto rozhodnutí, a to, že skutočnosť, že rozhodnutie je zrozumiteľné pre orgán, ktorý ho vydal, nepostačuje, lebo rozhodnutie musí byť zrozumiteľné aj pre ostatných účastníkov, najmä ak sa ním účastníkovi ukladá konkrétna povinnosť. Z napadnutých rozhodnutí žalobca len v rovine dohadov sa domnieva, prečo správne orgány zaviazali žalobcu na odvod práve vo výške 2.248,26 eur, čo je neprípustné aj z pohľadu Ústavného súdu SR a v spojitosti so súdnym rozhodnutím a s požiadavkami naň kladenými (odkaz napr. na nález Ústavného súdu SR III. ÚS 311/07). 23. Žalobca ďalej vytýka napadnutým rozhodnutiam a dôvodí v žalobe, že súčasťou odôvodnenia správneho rozhodnutia majú byť aj úvahy, ako sa správny orgán vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Táto náležitosť správneho rozhodnutia nebola pri dotknutých rozhodnutiach vôbec dodržaná. Pri prvostupňovom rozhodnutí absolútne chýba vyrovnanie sa s námietkami žalobcu, avšak ani rozhodnutie žalovaného nedáva konkrétne odpovede na všetky podané a podstatné námietky žalobcu a jedná sa pritom aj o požiadavku preskúmateľnosti na rozhodnutie odvolacieho orgánu. Žalobca napríklad vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu a vo vzťahu k vládnemu auditu č. A 427, K 2657 vzniesol viacero vecných argumentov tak vo vyjadrení zo dňa 07.05.2015, ako aj v odvolaní proti rozhodnutiu SFK Košice č. 5/4875/2011/525, avšak žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia s týmito sa meritórne nevysporiadal. Naopak v rozhodnutí len uvádza, že žalobca požiadal o poskytnutie grantu a podpisom grantovej zmluvy sa ju zaviazal akceptovať. Takéto zdôvodnenie považuje žalobca za všeobecné a nezodpovedajúce požiadavkám preskúmateľnosti čo do dostatku dôvodov a zrozumiteľnosti. Ak žalovaný argumentoval, že žalobca mal porušiť grantovú zmluvu, predovšetkým jej čl. 5 ods. 2, z napadnutých rozhodnutí nie je celkom zrejmé, ako konkrétne mal žalobca grantovú zmluvu porušiť a rovnako chýbajú hodnotiace úvahy v súvislosti s tým, že dotknuté výdavky boli schválené zo strany MV SR, čo mohlo znamenať, že zmluvné strany grantovej zmluvy vykladali zmluvu inak, ako ju vykladá žalovaný a SFK Košice, prípadne to mohlo znamenať, že sa účastníci konkludentne dohodli na zmene zmluvy. V mnohých prípadoch sa žalobca len môže domnievať, že správne orgány uložili odvod z dôvodu údajného rozporu s rozpočtom grantovej zmluvy. Vzhľadom na uvedené potom žalobca navrhol, aby súd v tom čase z dôvodu nepreskúmateľnosti pri právnej kvalifikácii podľa dôvodu obsiahnutého v § 250j ods. 2 písm. d) OSP napadnuté rozhodnutie žalovaného a prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu na nové konanie a zároveň si uplatnil náhradu trov konania. III. Vyjadrenie žalovaného k žalobe 24. Podaním doručeným súdu dňa 16.12.2015 žalovaný doručil svoje vyjadrenie k žalobe a po zhrnutí skutkového stavu vyslovil, že s podanou žalobou a námietkou nepreskúmateľnosti v nej vyjadrenou sa nestotožňuje. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že práve skutočnosť, že správne orgány v odôvodneniach predmetných rozhodnutí porušenie finančnej disciplíny rozdelili na jednotlivé časti, ktoré podrobne a zrozumiteľne rozviedli s vyčíslením neoprávnených výdavkov a uvedením príslušného článku grantovej zmluvy, ktorý žalobca porušil, spôsobuje prehľadnosť, zrozumiteľnosť a preskúmateľnosť uvedených rozhodnutí. Výkonu vládneho auditu nebránila ani tá skutočnosť, že projekt nie je ukončený a tým ani finančne uzavretý, nakoľko výsledkom vládneho auditu sa neurčí celková suma oprávnených výdavkov, ale v tomto prípade sa overovali len niektoré žiadosti o platbu, či prijímateľom predkladané a poskytovateľom uznané výdavky sú skutočne oprávnenými výdavkami v súlade s podmienkami poskytnutia grantu. Predmetom vládneho auditu ako aj správneho konania bolo overenie, či výdavky, ktoré si žalobca sám uplatnil v žiadosti o platbu v konkrétnej položke, sú v súlade s položkou vedenou v rozpočte projektu. V prípade ak predložený výdavok nebol v súlade so schváleným rozpočtom, správny orgán konštatoval neoprávnenosť výdavku a porušenie finančnej disciplíny s uložením odvodu za jej porušenie. Záverom žalovaný poukázal na ust. § 31 ods. 14 zákona č. 523/2004 Z.z., podľa ktorého odvod, penále a pokutu za porušenie finančnej disciplíny možno uložiť do 5 rokov odo dňa preukázaného zistenia porušenia finančnej disciplíny, správne orgány uvedenú lehotu na uloženie sankcie za porušenie finančnej disciplíny dodržali. 25. Na základe uvedených skutočností žalovaný zastáva naďalej právny názor, podľa ktorého rozhodol v odvolacom konaní. Preto naďalej tvrdí, že v súlade s platnými právnymi predpismi a preukázanými porušeniami ustanovení čl. 2 ods. 4, 5, 6, čl. 5 ods. 2 a 3, čl. 7 ods. 4 grantovej zmluvy bolo toto vecne správne posúdené prvostupňovým správnym orgánom ako porušenie finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. n) zákona č. 523/2004 Z.z. Preto žalovaný navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. K zdôvodneniu námietok obsiahnutých v odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu a absencii vyhodnotenia týchto námietok v odôvodnení rozhodnutia sa žalovaný nevyjadril. 26. V replike žalobcu zo dňa 07.04.2017 žalobca zhrnul doterajšie svoje námietky obsiahnuté v stanovisku k výkonu kontroly a v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu. Zotrval naďalej i na námietke duplicity konania obsiahnutej v žalobe vo vzťahu k sporovému konaniu vedenému pred Okresným súdom Košice I pod sp.zn. 27Cb 39/2015, v ktorej veci nebolo rozhodnuté. Zároveň oznámil súdu, že vo vzťahu k auditovanému projektu SK 2009 ERF OC 1/3 IP „AZYL.SK III.-právo, pomoc, ochrana“ prebieha i ďalšie súdne konanie na Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn. 4C 91/2013, vo veci ktorej nebolo ku dňu podania tejto repliky rozhodnuté. Zároveň rozšíril dôvody žaloby o ďalší dôvod spočívajúci vo vadách konania, ktorý má založiť zrušenie napadnutých rozhodnutí i podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP s tým, že žalobca uviedol, že konanie pred Správou finančnej kontroly bolo extrémne rýchle a žalobca ani nemal možnosť sa ako účastník konania riadne v tomto konaní brániť, ďalej dôvod žaloby rozšíril o námietku, že zistenie skutkového stavu orgánov verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu, keď je rozpor už len medzi napadnutými rozhodnutiami a závermi vládneho auditu. Vychádzajúc z uvedeného tvrdí, že toto zakladá dôvody na zrušenie napadnutých rozhodnutí podľa § 191 ods. 1 písm. e) a f) SSP. Napokon žalobca v replike tvrdí (všetko dôvody a ani nie konkrétne podložené uvádzané po uplynutí lehoty na podanie žaloby v zmysle § 250b ods. 1 OSP v znení platnom a účinnom v čase podania žaloby i v súčasnosti § 62 SSP), že napadnuté rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď neexistovali dôvody na uloženie odvodu vo výške 2.248,26 eur žalobcovi a uvedené zakladá dôvod na zrušenie napadnutých rozhodnutí i podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP. 27. Žalovaný na repliku žalobcu reagoval duplikou doručenou súdu dňa 02.06.2017, v ktorej len zhrnul doterajšie svoje vyjadrenia a zotrval naďalej na názore, že sa jedná o rozhodnutia vecne správne a zákonné, ktoré vychádzajú zo zistení, ktoré preukazujú porušenie finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. b) zákona č. 523/2004 Z.z. Rozhodnutia sú súladné s ust. § 46 Správneho poriadku a tieto sú aj preskúmateľné a postačujúco čo do dostatku dôvodov o zrozumiteľnosti a určitosti zdôvodnené. Preto navrhol, aby súd žalobu zamietol a účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal. 28. Žalobca reagoval ďalšou replikou doručenou dňa 31.01.2017, v ktorej zotrváva na dôvodoch nepreskúmateľnosti napadnutých rozhodnutí pre nedostatok dôvodov a pre ich nezrozumiteľnosť opakovane sa odvolávajúc na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR v otázke nárokov na náležité odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu. Konkrétne sa odvoláva na rozhodnutie publikované v Zbierke rozhodnutí č. R 3/2014 zdôrazňujúc, že za rozhodnutie vydané v súlade so zákonom nemožno považovať také rozhodnutie, ktoré je zrozumiteľné iba pre správny orgán, ktorý ho vydal. 29. Ďalším podaním doručeným súdu dňa 09.02.2018 žalobca vo vzťahu k výsledkom vládneho auditu SFK Košice vykonaného u žalobcu zdôraznil, že vo vyjadrení zo dňa 07.04.2017 v bode 5 sa už uvádza, že vládnym auditom bolo zistené porušenie finančnej disciplíny žalobcom vo výške 4.508,48 eur. Takto žalovaný odkazuje na inú sumu, akou bola výška uloženého odvodu alebo rôzne iné sumy uvádzané v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia. I táto skutočnosť len potvrdzuje námietku žaloby, že z odôvodnenia napadnutých rozhodnutí jasne nevyplýva, že uložený odvod má byť súčtom práve tých súm, ktoré žalovaný označuje v konaní pred správnym súdom, naopak potvrdzuje žalobcom tvrdenú zmätočnosť a nepreskúmateľnosť preskúmavaných rozhodnutí. IV. Právne posúdenie veci 30. Krajský súd v Bratislave, ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie, vec preskúmal postupom podľa § 491 ods. 1 SSP v spojení s § 144 a nasl. SSP a po preskúmaní napadnutých rozhodnutí a oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu dospel k záveru, že žalobe je treba priznať úspech, pretože sa stotožnil s námietkou žaloby, ktorá bola vznesená konkrétne a v rámci zákonnej lehoty na podanie žaloby podľa § 250b ods. 1 SSP, t.j. že napadnuté rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť spočívajúcu jednak v neurčitosti výrokovej časti rozhodnutí prvostupňového orgánu, ale aj v zmätočnosti a v nepreskúmateľnosti odôvodnenia rozhodnutia žalovaného pre nedostatok dôvodov. 31. Úlohou súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia/opatrenia orgánu verejnej správy je posudzovať, či orgán vecne príslušný na konanie a rozhodnutie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi a aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy je podmienená zákonnosťou jeho postupu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci preskúmavacieho konania správny súd skúma aj procesné pochybenia orgánu verejnej správy namietané v žalobe, a to či uvedené procesné pochybenie je takou vadou konania pred týmto orgánom, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 32. Podľa § 31 ods. 1 písm. b) zákona č. 523/2004 Z.z. v znení platnom v čase rozhodovania, porušením finančnej disciplíny je poskytnutie alebo použitie verejných prostriedkov nad rámec oprávnenia, ktorým dôjde k vyššiemu čerpaniu verejných prostriedkov. 33. Podľa § 31 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z.z. v znení platnom v čase rozhodovania, za porušenie finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. b) sa ukladá odvod vo výške porušenia finančnej disciplíny a penále vo výške 0,1 % zo sumy, v ktorej došlo k porušeniu finančnej disciplíny, za každý aj začatý deň omeškania s úhradou uloženého odvodu. Za porušenie finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. c) a d) sa ukladá odvod vo výške porušenia finančnej disciplíny a penále vo výške 0,1 % zo sumy neodvedenej v ustanovenej alebo určenej lehote za každý deň prekročenia lehoty na odvedenie finančných prostriedkov až do dňa ich odvedenia vrátane. Ak právnická osoba alebo fyzická osoba sama zistí porušenie finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. b), c) a d) alebo ak sa porušenie finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. b), c) a d) zistí pri výkone kontroly alebo vládneho auditu a právnická osoba alebo fyzická osoba protiprávny stav odstráni alebo odvedie finančné prostriedky vo výške porušenia finančnej disciplíny do dňa skončenia kontroly alebo vládneho auditu, správne konanie sa nezačne. 34. Podľa § 250b ods. 1 OSP (v znení platnom a účinnom v čase podania žaloby), žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Zameškanie lehoty nemožno odpustiť. 35. Podľa § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 36. Podľa § 62 ods. 1 SSP, žalobca môže meniť rozsah a dôvody žaloby len do uplynutia lehoty určenej zákonom na podanie žaloby na správny súd. 37. Podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. 38. Podľa § 167 ods. 1 SSP, správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. 39. Predmetom posúdenia správnym súdom boli napadnuté rozhodnutia žalovaného a SFK Košice v kontexte včas a konkrétne uplatnenej námietky žaloby, t.j. či tieto sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, neurčitosti a zmätočnosti výrokovej časti rozhodnutia, ktorá podľa tvrdení žalobcu je nekorešpondujúca s odôvodnením tohto rozhodnutia a pre nedostatok konkrétnych dôvodov vo vzťahu k námietkam žalobcu obsiahnutých v jeho stanovisku k oznámeniu o začatí konania o vyrubení odvodu, a pokiaľ sa jedná o námietku nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného pre nedostatok dôvodov k odvolacím námietkam. 40. Na tomto mieste predovšetkým súd musí pripomenúť, že jeho povinnosťou bolo preskúmať napadnuté rozhodnutie žalovaného len v kontexte konkrétnych námietok žaloby tak, ako sú tieto vznesené a ktoré sú vymedzené v žalobe v rámci zákonnej 2-mesačnej lehoty na podanie žaloby (časť III. žaloby). Na nekonkrétne dôvody označené v časti II. žaloby len s odkazom na pripojené vyjadrenie k oznámeniu o začatí správneho konania a odvolanie, súd prihliadať nemohol. Rovnako súd nemohol prihliadnuť ani na ďalšie námietky žaloby, o ktoré žalobca rozšíril žalobu v priebehu preskúmavacieho konania, a to o dôvody vyššie menované v podaní doručenom súdu zo dňa 07.04.2017. 41. Vo vzťahu k námietke nepreskúmateľnosti napadnutých rozhodnutí sa súd v celom rozsahu musel stotožniť s námietkou žaloby a súhlasí s tým, že prvostupňové rozhodnutie bývalej Správy finančnej kontroly Košice ako prvostupňového orgánu verejnej správy trpí vadou zmätočnosti a neurčitosti jednak výrokovej časti rozhodnutia spočívajúcej v tom, že vo výrokovej časti sú uvádzané odlišné sumy odvodu: Suma odvodu, ktorú mal žalobca podľa prvostupňového rozhodnutia odviesť za porušenie finančnej disciplíny do štátneho rozpočtu Európskeho fondu pre utečencov, a to suma 2.248,26 eur (prvý výrok prvostupňového rozhodnutia) tu bez právnej kvalifikácie porušenia finančnej disciplíny duplicitne vo vzťahu k druhému a tretiemu výroku rozhodnutia SFK Košice č. 5/4875/2011 /525 zo dňa 27.05.2015 - odvod vo výške 1.686,20 eur a 562,06 eur. 42. K výrokovej časti rozhodnutia súd pripomína, že sa jedná o povinnú súčasť každého rozhodnutia, ktorá musí obsahovať obligatórne náležitosti podľa odseku 2 § 47 Správneho poriadku. Každý výrok musí obsahovať jasné, stručné a zrozumiteľné vyjadrenie toho, ako sa vo veci rozhodlo. Vo výroku rozhodnutia jednoznačne musia byť konkretizované práva alebo povinnosti, ktoré sa účastníkovi konania ukladajú. Súčasťou výroku je aj uvedenie právneho predpisu, na podklade ktorého sa rozhodlo, a to uvedením konkrétneho ustanovenia právneho predpisu, čísla, pod ktorým bol predpis uverejnený a názov predpisu. 43. Vo vzťahu k výrokovej časti rozhodnutia, ktorá práve táto časť rozhodnutia je vykonateľnou, prenesene na daný prípad, absentuje u uloženej povinnosti zaplatiť odvod vo výške 2.248,26 eur zákonné ustanovenie porušenia finančnej disciplíny, ktorého sa mal žalobca konkrétne dopustiť. Navyše tak, ako to namietal žalobca, výroky v ďalších častiach uložených odvodoch, sú zjavne duplicitne vo výrokovej časti uvádzané, čo spôsobuje zmätočnosť enunciátu tohto rozhodnutia. 44. Za postačujúce podľa názoru súdu by bolo uvedenie odvodu 1.686,20 eur vo výške porušenia finančnej disciplíny pri prostriedkoch Európskeho fondu pre utečencov a 562,06 eur pri prostriedkoch štátneho rozpočtu (druhý a tretí výrok prvostupňového rozhodnutia). 45. Námietka žaloby smerovala správne i proti náležitostiam odôvodnenia, ktoré má obsahovať každé rozhodnutie vydané orgánom verejnej správy. Je potrebné pripomenúť funkciu odôvodnenia, t.j. že odôvodnenie slúži na to, aby adresáta presvedčilo, že výrok rozhodnutia vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci a že správny orgán vydal správne a zákonné rozhodnutie. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán je povinný uviesť všetky skutočnosti, ktoré bral do úvahy pri vydávaní rozhodnutia a zároveň analyzuje svoje úvahy, ktorými sa správal pri hodnotení vykonaných dôkazov. Ak aplikoval správnu úvahu, čo je i preskúmavaný prípad, to znamená, že vybral jednu z viacerých zákonných možností, je nutné starostlivo zdôvodniť, prečo považoval zvolenú možnosť za najvhodnejšiu. Ak v priebehu konania podali účastníci konania námietky alebo návrhy, či už procesným úkonom vykonaným správnym orgánom (prípadne by navrhovali vykonanie ďalších dôkazov), je správny orgán v odôvodnení rozhodnutia povinný uviesť, ako sa s ich podnetom vysporiadal, ako ho vyhodnotil, resp. odmietol uznať jednotlivé námietky. Odôvodnenie musí obsahovať každé rozhodnutie vydané v správnom konaní, to znamená aj rozhodnutie vydané druhostupňovým orgánom. 46. V danom prípade je nesporné, že prvostupňové rozhodnutie nezodpovedá požiadavkám preskúmateľnosti vo vzťahu ku konkrétnym námietkam žalobcu k začatiu konania, s ktorými bez konkretizácie sa mala SFK vysporiadať, ale len vo všeobecnej rovine v rozsahu jedného odseku SFK uviedla. Neidentifikovala však, o ktorú námietku sa jedná a v akom rozsahu a prečo túto zakceptovala a ktorú nie a prečo. Súd za vecne správny v tejto súvislosti považuje aj poukaz žalobcu na konštantnú judikatúru Najvyššieho súdu SR, na ktorú sa odvolal žalobca v žalobe a následne potom v priebehu preskúmavacieho konania a v jeho ďalších podaniach. Ak potom takéto rozhodnutie ako vecne správne a zákonné žalovaný druhostupňovým rozhodnutím č.: MF/018907/2015-243/969 zo dňa 11.09.2015 potvrdil, s rovnakou vadou rozhodnutia je zaťažené aj toto rozhodnutie žalovaného. Navyše žalovaný sa s odvolacími námietkami žalobcu v odôvodnení ani konkrétne nevysporiadal. 47. Na druhej strane súd musí priznať žalovanému, že správne a priehľadne postupoval prvostupňový orgán, ak v odôvodení svojho rozhodnutia presne konkretizoval jednotlivé čiastky, z ktorých odvody majú pozostávať, avšak, čo absentuje a v čom musel súhlasiť súd so žalobcom ako už vyššie uviedol je, že prvostupňový orgán sa nijako nevysporiadal s konkrétnymi námietkami účastníka konania, ktoré vzniesol vo vzťahu k podkladom rozhodnutia a k oznámeniu o začatí správneho konania, pričom sa jednalo o námietky v rozsahu 25 strán a jednalo sa o zásadné námietky voči výkonu kontroly a voči kontrolou zisteným nedostatkom, ktoré štrukturovane boli v tomto vyjadrení uvádzané. Prvostupňový orgán len všeobecne v rozsahu jedného odseku na strane 25 svojho rozhodnutia uviedol, že správny orgán na základe dokazovania v správnom konaní čiastočne zohľadnil námietky účastníka konania vo vydanom rozhodnutí, avšak neuviedol, ktoré námietky a v akom rozsahu a vo vzťahu, ku ktorej namietanej výške porušenia finančnej disciplíny. Z tohto dôvodu je treba súhlasiť s názorom a námietkou žaloby, že odôvodnenie takéhoto rozhodnutia nezodpovedá požiadavkám preskúmateľnosti čo do dostatku dôvodov tak ako tieto vyplývajú z ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku. 48. Vzhľadom na uvedené dôvody súd napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového orgánu verejnej správy v čase vydania rozhodnutia Správy finančnej kontroly Košice zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP a vec vrátil orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. 49. Povinnosťou konajúcich orgánov bude po vrátení veci súdom riadiť sa právnym názorom súdu, ktorým je podľa § 191 ods. 6 SSP viazaný, vo veci prvostupňový orgán opätovne rozhodne a v odôvodnení svojho rozhodnutia sa riadne a súladne s námietkami podanými žalobcom ako účastníkom konania k oznámeniu o začatí správneho konania a podkladu rozhodnutia, ale aj odvolacími námietkami vysporiada v novom rozhodnutí meritórne čo do dostatku dôvodov a zrozumiteľnosti. Zároveň konajúci orgán verejnej správy prvého stupňa odstráni vadu zmätočnosti výroku zrušeného prvostupňového rozhodnutia zo dňa 27.05.2015 pozostávajúcu z duplicitne uvádzaných odvodov, k zaplateniu ktorých bol žalobca zaviazaný. 50. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a v konaní úspešnému žalobcovi súd priznal proti žalovanému úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom. 51. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia cestou Krajského súdu v Bratislave na Najvyšší súd Slovenskej republiky. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.