Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/286/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201995 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 01. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Janáková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1015201995.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Janákovej a členiek senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a JUDr. Zuzany Mališovej, v právnej veci žalobcu: W4, s. r. o., so sídlom Blagoevova 9, 851 04 Bratislava, IČO: 44 015 232, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Bugala - Ďurček, s.r.o., Miletičova 5B, 821 08 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1398954/2015 zo dňa 10.09.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie z a m i e t a . Krajský súd žalobu z a m i e t a . Žalobcovi súd nepriznáva voči žalovanému právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : I. Administratívne konanie 1. Daňový úrad Bratislava V vykonal u platiteľa dane z pridanej hodnoty W4, s. r. o., t.j. u žalobcu, kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2008. V zmysle Oznámenia Daňového úradu Bratislava V o výkone daňovej kontroly z 02.07.2008 bola daňová kontrola začatá dňa 15.07.2008. O výsledku daňovej kontroly bol vyhotovený protokol č. 604/321/32362/2010/Ďat zo dňa 23.03.2010 spolu s dodatkom č. 1 k protokolu, ktorý bol so žalobcom prerokovaný dňa 06.04.2010. 2. Počas daňovej kontroly správca dane zistil, že: 1/ žalobca v zdaňovacom období apríl 2008 odpočítal daň z pridanej hodnoty z dodávateľských faktúr č. 03/04/08/02, č. 10/04/08/05, č. 17/04/08/02, č. 27/04/08/03, č. 29/04/08/03 a č. 30/04/08/01 za nákup tovaru (solárne zariadenia) od dodávateľa Y., D.. D. O..M.., Ž. X, XXX XX J., W.: XX XXX XXX (ďalej len Y., D.. D. O..M..). 2/ žalobca v podanom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie apríl 2008 uviedol v riadku 15 vývoz tovaru v sume XX XXX XXX,XX Sk. K vývozu tovaru - solárnych zariadení žalobca predložil vývozné JCD a faktúry vyhotovené pre ukrajinského odberateľa M. K., X B. D.., XXX XX K., W.: XX XXX XXX (ďalej len M. K.), JCD č. 0587100800858 - fa č. 080001, JCD č. 0587100800924 - fa č. 080002, JCD č. 0587100801039 - fa č. 080003, JCD č. 0587100801106 - fa č. 080004, JCD č.0587100801117 - fa č. 080005. 3. K nakúpu solárnych lôžok od spoločnosti Y., D.. D. O..M.., k ich prevzatiu, uskladneniu, k preprave tovaru a k forme a spôsobu úhrady faktúry za tovar žalobca vo výpovedi zo dňa 13.08.2008 uviedol, že tovar si preberal ukrajinský partner po dohode s dodávateľom Y., D.. D. O..M.., žalobca tovar fyzicky nevidel okrem poslednej dodávky, ktorú si ukrajinský partner neprevzal a bola na sklade na Trenčianskej (4 obrovské solárne lôžka), tovar bol zaclený v Galante. Tovar bol prepravený na Ukrajinu cez Vyšné Nemecké, prepravu si zabezpečil ukrajinský partner a tovar si prevzal po dohode s firmou Y., D.. D. O..M.., úhrada prebehla v hotovosti v Michalovciach. 4. Z odpovede Colného riaditeľstva SR zo dňa 25.08.2008 bolo zistené, že colná správa eviduje v colnom informačnom systéme vývozy uskutočnené žalobcom v mesiaci apríl 2008 s miestom výstupov Vyšné Nemecké, číslo colného vyhlásenia: 0587100800858, 0587100800924, 0587100801039, 0587100801106, 0587100801117. 5. Z úradného záznamu spísaného Daňovým úradom Bratislava III dňa 04.09.2008 vyplýva, že zamestnanci správcu dane vykonali miestne zisťovanie na Trenčianskej 50 v Bratislave, kde sa nachádza budova s nápisom „ice berg“, v ktorej podľa tvrdenia skladníka mal žalobca prenajaté sklady. Vedúci skladu ukázal zamestnancom správcu dane 4 solária, pričom tieto boli čiastočne zabalené v kartónových krabiciach, v priesvitnom igelite, nenachádzalo sa tam žiadne označenie solárií, žiadne čísla a ani krajina pôvodu na základe čoho by ich bolo možné identifikovať. Značky a čiarové kódy boli len na krabiciach, ktoré však pochádzali pravdepodobne z rozličných veľkopredajní, napríklad Delvita, NAY a podobne. 6. Správca dane za účelom preverenia deklarovaných zdaniteľných obchodov požiadal o poskytnutie informácií a podkladov Daňový úrad Brezno, ktorému bol miestne príslušný daňový subjekt Y., D.. D. O..M.. - dodávateľ spoločnosti W4, s. r. o. listom zo dňa 13.08.2008. Z poskytnutých informácií zo dňa 22.09.2008 bolo zistené, že C. T., konateľ spoločnosti Y., D.. D. O..M.., bol vypočutý dňa 03.09.2008 na Daňovom úrade Brezno a na otázky zamestnancov správcu dane, či vystavil predmetné faktúry, či ich zaúčtoval v knihe vystavených faktúr a v účtovníctve, či spoločnosť Y., D.. D. O..M.. priznala a odviedla daň z pridanej hodnoty z predmetných faktúr, či spoločnosť Y., D.. D. O..M.. prijala úhrady za faktúry od spoločnosti W4, s. r. o. v hotovosti podľa dokladov, ktoré mu boli predložené k nahliadnutiu, či spoločnosť Y., D.. D. O..M.. uskutočnila zdaniteľné obchody podľa predmetných faktúr, t.j. či boli solárne lôžka skutočne dodané spoločnosti W4, s. r. o., odpovedal „Áno“. Tiež uviedol, že tovar skladoval v sklade K. J. a nevie, kam bol tovar prepravený, podľa jeho vyjadrenia si spoločnosť W4, s. r. o. tovar prevzala v Brezne od neho, bol pri tom, tovar si odviezol odberateľ W4, s. r. o. jedným nákladným autom. Predložil nadobúdacie doklady od G. S., D..O..M.., účtovnú evidenciu však nepredložil. Daňový úrad Brezno v odpovedi ďalej uviedol, že kúpu tovaru spoločnosťou Y., D.. D. O..M.. od spoločnosti G. S., D..O..M.. nebolo možné správcom dane potvrdiť, pretože G. S., D..O..M.. so správcom dane nespolupracuje, poštu nepreberá, daňové priznania nepodáva, na adrese sídla podľa výpisu z obchodného registra nesídli. Ani výpoveď C. T., že daň z faktúr vyhotovených pre W4, s. r. o. priznal a odviedol v daňovom priznaní k DPH za príslušné zdaňovacie obdobie, sa nezhoduje s údajmi v podanom daňovom priznaní spoločnosti Y., D.. D. O..M.. 7. Z vykonaného miestneho zisťovania dňa 09.09.2008 (Daňový úrad Brezno) v predajni K., C..O..Š., J. bolo zistené, že konateľ spoločnosti J. C. a tiež vedúci predajne L. G. nemajú vedomosť o tom, že by v sklade predajne K. bol uskladnený nejaký cudzí tovar. Vedúci predajne L. sa vyjadril, že pána C. T., ktorý má byť konateľom firmy Y., D.. D. O..M.. nepozná. 8. Žalobca v písomnej odpovedi označenej ako predloženie dôkazov a informácií zo dňa 11.11.2008 uviedol, že tovar (solárneho položka) si prebral ukrajinský partner po dohode s dodávateľom Y., D.. D. O..M.. a ako dôkaz uviedol potvrdený dodací list. Tovar bol zaclený v Galante (kópia colného vyhlásenia) a bol prepravený na Ukrajinu cez Vyšné Nemecké, (kópia colného vyhlásenia). Prepravu si zabezpečil ukrajinský partner - JCD Ťahač Náves JCD08sk587100800858: S. S. JCD08sk587100800924 T. XTXXXE JCD08sk587100801039 G. XX G. JCD08sk587100801106 J. XXXXOT JCD08sk587100801117 S. S. Úhrada za odberateľské faktúry prebehla v hotovosti (dôkazom je kópia príjmového pokladničného dokladu). Tovar bol uskladnený v čase, keď bol nakúpený od spoločnosti Y., D.. D. O..M.. na sklade, ulica M.R.Štefánika 12, Brezno. Tovar bol zo Slovenska prepravený na Ukrajinu po nakládke v Brezne a zaclení v Galante. Na otázku správcu dane: „kto vykonal prepravu zo Slovenska na Ukrajinu?“ žalobca uviedol, že pre „nás“ ako dopravca figurovala spoločnosť M. K., kto bol reálnym majiteľom vozidiel nevie zistiť, mal k dispozícii evidenčné číslo vozidiel. Súlad medzi tovarom a vozidlom je možné preveriť na colnej správe Slovenskej republiky. Pri nákupe solárnych zariadení jednal s pánom Kováčikom zo spoločnosti Y., D.. D. O..M.. Krajina pôvodu tovaru bola Nemecko. Solárne lôžka boli do skladu na Trenčianskej ulici prevezené zo skladu na Kopčianskej ulici, v rámci Bratislavy tovar previezol žalobca svojpomocne a do skladu na Kopčianskej ulici ich priviezol M. K., keď ich vrátil po prebratí v Brezne. Tovar z Ukrajiny objednával pán E. C.. Žalobca súčasne predložil aj jeho čestné vyhlásenie v zmysle ktorého dopravu v rámci dohody so žalobcom zabezpečovala ukrajinská strana, tovar platil v hotovosti na základe faktúry, vystaveného príjmového pokladničného dokladu a zakúpený tovar preberal v mene ukrajinského partnera v mieste uskladnenia v Brezne vodič nákladného auta, ktorý previezol tento tovar cez hraničný prechod Vyšné Nemecké na Ukrajinu. Poslednú dodávku, ktorú jeho odberateľ na Ukrajine zrušil, na požiadanie žalobcu vyložil v sklade na Kopčianskej ulici 63 v Bratislave. 9. Žiadosťou zo dňa 25.11.2008 Daňový úrad Bratislava V požiadal Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky o predĺženie lehoty na výkon daňovej kontroly, ktorej žiadosti bolo Oznámením Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 08.12.2008 vyhovené a lehota na vykonanie daňovej kontroly bola predĺžená do 15.07.2009. 10. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 13.01.2009 vyplýva, že konateľ žalobcu W.. S. D. predložil správcovi dane vyhlásenie spoločnosti Y., D.. D. O..M.. zo dňa 22.12.2008, ktoré bolo vopred predtlačené a do textu bol rukou vpísaný dátum narodenia C. T., jeho adresa, číslo občianskou preukazu, dátum a miesto kedy bolo vyhlásenie podpísané. V uvedenom vyhlásení konateľ C. T. vyhlásil, že medzi spoločnosťou Y., D.. D. O..M.. a žalobcom vznikol v mesiaci apríl 2008 dodávateľsko - odberateľský vzťah a žalobcovi predal 6 dodávok solárnych lôžok, faktúry boli predložené Daňovému úradu Brezno. Jednotlivé dodávky si v sklade na ulici M. Štefánika 12 preberali vodiči kamiónov, ktorí realizovali prepravu. Dodacie listy vystavila spoločnosť žalobcu, vodiči neboli Slováci, hovorili po rusky. Od konateľa W4, s. r. o. dostal predbežné info o nakládke, podrobnosti nakládky potom dohodol s vodičom, ktorého zaslal obchodný partner žalobcu - ukrajinský partner. Objednávky osobne preberal od konateľa žalobcu vo Zvolene a osobne prevzal aj zálohu za dodávku v hotovosti a aj platby za tovar podľa vystavených účtovných dokladov. 11. Správca dane dňa 16.02.2009 požiadal Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky o medzinárodnú výmenu informácií a rozhodnutím zo dňa 12.03.2009 bola daňová kontrola prerušená z dôvodu, že sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia - medzinárodná výmena informácií. Rozhodnutie bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu 23.03.2009. 12. Z oznámenia Daňového úradu Brezno zo dňa 30.06.2009 bolo zistené, že Y., D.. D. O..M.. neodviedol daň z vystavených faktúr č. 03/04/08/02, 10/04/08/05, 17/04/08/02, 27/04/08/03, 29/04/08/03, 30/04/08/01 pre žalobcu za solárne zariadenia. Y., D.. D. O..M.. v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie apríl 2008 si uplatnil odpočítanie dane, ktoré nepreukázal faktúrami, nepreukázal prijatie zdaniteľného plnenia na účely svojho podnikania ako platiteľ. 13. Oznámením zo dňa 15.12.2009 správca dane oznámil žalobcovi, že dňa 25.11.2009 pominuli prekážky prerušenia kontroly. 14. Z oznámenia Colného riaditeľstva SR zo dňa 23.11.2009 bolo zistené, že: a) ukrajinská colná správa v odpovedi uviedla, že za obdobie od 01.01.2008 do 17.06.2009 neeviduje žiadne zahranično - obchodné operácie s účasťou žalobcu a M. „. K.. Uvedená ukrajinskej spoločnosť nie je evidovaná v databáze ukrajinskej colnej správy ako subjekt zahranično - obchodnej činnosti a jej sídlo je na adrese K., A.. W. P., K.. XXX, W.: XX XXX XXX, čo nezodpovedá údajom na zaslaných JCD. b) v období marec, apríl 2008 neboli v colnom sklade Galanta uskladnené žiadne solárne lôžka, čo potvrdzujú aj údaje uvedené na JCD, že išlo o vývoz, ktorému nepredchádzalo žiadne colné konanie (t. j. tovar bol na colnom území Spoločenstva vo voľnom obehu). 15. Podľa doplňujúcej odpovede Colného riaditeľstva SR zo dňa 29.12.2009 bolo zistené, že užhorodský colný úrad, v ktorého pôsobnosti sa nachádza colný úrad vstupu Vyšné Nemecké - Užhorod, neeviduje žiadne dovozy tovaru pre príjemcu M. „. K.. 16. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 28.01.2010 spísanej pred Daňovým úradom Bratislava V vyplýva, že právny zástupca žalobcu bol informovaný o priebehu konania, námietky k obsahu zápisnice neboli a ani neboli predložené žiadne návrhy. Súčasne bol žalobca vyzvaný na predloženie dôkazov preukazujúcich vznik práva odpočítať daň z tovaru (solárne zariadenia) uvedenom na faktúrach č. 03/04/08/02, 10/04/08/05, 17/04/08/02, 27/04/08/03, 29/04/08/03, 30/04/08/01 a súčasne bol poučený v zmysle § 29 ods. 8 zák. č. 511/1992 Zb. 17. Žalobca následne k zisteniam správcu dane predložil vyjadrenie zo dňa 09.02.2010, v ktorom sa vyjadril k výpovedi C. T., ktorý daň podľa tvrdení žalobcu priznal v opravnom daňovom priznaní, p. C. J. a G. L. vypovedali nepravdivo, za svoju výpoveď sa žalobcovi ospravedlnili prisľúbili opraviť svoju výpoveď, a že správca dane nemá prihliadať na nedôveryhodné zistenia orgánov nečlenského štátu EÚ, ale len na zistenia orgánov SR. 18. Dňa 25.02.2010 Daňový úrad Bratislava V rozhodnutím prerušil daňovú kontrolu z dôvodu, že sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia - žiadosť o poskytnutie informácií, rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 01.03.2010. 19. Z odpovede Daňového úradu Brezno zo dňa 03.03.2010 vyplýva, že Y., D.. D. O..M.. nepredložila účtovníctvo, pán C. J. a G. L. sa nedostavili na Daňový úrad Brezno a nezmenili svoju výpoveď. Súčasťou odpovede bola aj zápisnica o ústnom pojednávaní spísaná pred Daňovým úradom Brezno, zo dňa 03.03.2010, v zmysle ktorej p. C. T. uviedol, že už v roku 2008 stratil účtovníctvo a účtovnícky program, na základe predmetných faktúr (č. 03/04/08/02, č. 10/04/08/05, č. 17/04/08/02, č. 27/04/08/03, č. 29/04/08/03 a č. 30/04/08/01) vyhotovených pre W4, s. r. o. sa v apríli 2008 sa predaj tovaru neuskutočnil, spoločnosť Y., D.. D. O..M.. za mesiac apríl 2008 nepodala dodatočné alebo opravné daňové priznanie, preprava tovaru v zmysle uvedených faktúr nebola žiadna a taktiež nevie uviesť, kto s kým jednal o uložení tovaru v sklade K. J.. 20. Dňa 09.03.2010 Colné riaditeľstvo SR poskytlo odpoveď na žiadosť Daňového úradu Bratislava V z ktorej vyplýva, že: 1. v elektronickej databáze colnej správy bol vyhotovený zápis o vykonaní fyzickej kontroly tovaru, ktorý bol uvedený na JCD 0587100800858 (solárne lôžka ) a neboli zistené nedostatky, čo znamená, že tovar sa nachádzal vo vozidle, 2. ku skutočnosti že v evidencii ukrajinskej colnej správy sa nenachádzajú žiadne zahranično - obchodnej operácie s účasťou žalobcu a M. „. colné riaditeľstvo uviedlo, že tieto informácie nevylúčili skutočnosť, že tovar vstúpil na územie Ukrajiny, a že mohlo prísť k zámene sprievodných dokladov s uvedením iných odosielateľov a príjemcov, 3. tovar deklarovaný na colných vyhláseniach existoval, o čom svedčia colné vyhlásenia, ktoré spĺňajú všetky formality a sú potvrdené colníkom colného úradu, 4. tovar opustil územie EÚ, čoho dokladom je potvrdenie colných vyhlásení o výstupe tovaru z územia EÚ, ktoré bolo vykonané na colnom úrade výstupu Vyšné Nemecké colníkom, ktorý pečiatkou potvrdil skutočnosť na colných vyhláseniach, 5. nemá vedomosť o tom, kde skončil tovar, pretože colný dohľad končí prepustením tovaru do colného režimu vývoz. O vrátení tovaru neexistuje žiaden záznam. 21. Oznámením zo dňa 23.03.2010 správca dane oznámil žalobcovi, že dňa 18.03.2010 pominuli prekážky prerušenia kontroly. 22. O výsledku zistenia z daňovej kontroly bol spísaný protokol číslo: 604/321/323 62/2010/ Ďat zo dňa 23.03.2010, ktorý bol spolu s dodatkom č. 1 k protokolu so žalobcom prerokovaný dňa 06.04.2010. 23. Správca dane na základe výsledkov zistených pri kontrole nepriznal daňovému subjektu nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie apríl 2008 v sume XXX XXX,XX eura z predložených faktúr od dodávateľa Y., D.. D. O..M.. z dôvodu, že preverovaním nebolo potvrdené, že dodávateľovi vznikla z dodávky tovaru daňová povinnosť v zmysle § 19 zákona o DPH, čím daňový subjekt W4, s. r. o. porušil ustanovenie § 49 ods. 1 zákona o DPH a vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume X XXX,XX eura dodatočným platobným výmerom č. 604/230/41673/10/Avar zo dňa 15.04.2010. Voči rozhodnutiu podal žalobca odvolanie z dôvodu nesúhlasu so zistením správcu dane odvolávajúc sa na nesprávne výpovede vypočutých svedkov a spolu s odvolaním predložil aj čestné vyhlásenia p. L., J., ktorí popreli svoje predchádzajúce výpovede a čestné vyhlásenie p. T., ktorý mal zabezpečovať pre p. T.Á. skladové priestory. Následne na ústnom pojednávaní dňa 27.05.2010 p. C. T. odmietol vypovedať. 24. Okresný súd Brezno rozsudkom č.k. 4T 6/2010-229 z 12.05.2010 odsúdil obžalovaného C. T., ktorý ako konateľ spoločnosti Y., D.. D. O..M.., podal 26.05.2008 Daňovému úradu v Brezne daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2008. Vykonanou daňovou kontrolu bolo zistené, že do daňového priznania nezahrnul faktúry vystavené pre odberateľa - spoločnosť W4, s. r. o., za dodanie solárnych zariadení a nezaplatil daň z týchto faktúr (č. 03/04/08/02, č. 10/04/08/05, č. 17/04/08/02, č. 27/04/08/03, č. 29/04/08/03, č. 30/04/08/01), čím za predmetné zdaňovacie obdobie skrátil daň z pridanej hodnoty v celkovej výške XXX XXX,XX EUR, teda vo veľkom rozsahu skrátil daň, čím spáchal zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 4 Tr. zák., za čo bol aj odsúdený. Proti rozsudku sa obžalovaný vzdal práva podať odvolanie. 25. O odvolaní žalobcu rozhodol odvolací orgán rozhodnutím č. 1/222/12799-85654/2010/991031-r zo dňa 08.08.2010 a odvolaním napadnuté rozhodnutie daňového úradu č. 604/230/41673/10/Avar zo dňa 15.04.2010 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie z dôvodu, že okolnosti, na základe ktorých správca dane rozhodoval, nie je možné považovať za taký dôkazný prostriedok v daňovom konaní, z ktorého by mohol správca dane jednoznačne dospieť k záveru, že išlo o uvedené porušenie zákona o dani z pridanej hodnoty 26. V pokračujúcom konaní Daňový úrad Bratislava vykonal na podnet odvolacieho orgánu u platiteľa W4, s. r. o., opakovanú daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2008, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 9104405/5/1086675/2014/Husá zo dňa 20.03.2014. 27. V zmysle odpovede Colného riaditeľstva SR zo dňa 14.10.2011, colné orgány Ukrajiny zistili, že na adrese X B. D.., K. sa spoločnosť M. K. nenachádza a pod kódom R. XXXXXXXX nie sú zaevidované žiadne spoločnosti. Spoločnosť M. K. sa nachádza na adrese P. D.., K. a má kód R. XXXXXXXX. V súlade s vyhlásením predstaviteľa spoločnosti M. K., medzi nimi a spoločnosťou W4, s. r. o. zahraničné ekonomické vzťahy neexistujú. Ďalej podľa predmetnej odpovede ukrajinský partner v rámci šetrenia uskutočnil analýzu existujúcich colných databáz. Nezistil sa dovoz tovaru, ktorého odosielateľom bola spoločnosť W4, s. r. o. Taktiež colným orgánom Ukrajiny neboli predložené vyššie identifikované faktúry a colné odbavenie tovaru - solária pre opaľovanie - sa na ukrajinskej strane neuskutočnilo. 28. Podľa odpovede Finančné riaditeľstvo SR zo dňa 22.01.2014, colný režim vývoz, do ktorého bol dotknutý tovar prepustený na Pobočke colného úradu Galanta na podklade nižšie uvedených vývozných colných vyhlásení, bol ukončený na slovensko-ukrajinskej hranici, na Pobočke colného úradu Vyšné Nemecké a následne bol tovar vyvezený z územia SR (EU). 29. Následne vo veci preskúmania dovozu dotknutého tovaru na Ukrajinu, bola snaha správcu vývoz tovaru z územia ŠR/EÚ identifikovať prostredníctvom použitého vozidla, na základe údajov poskytnutých žalobcom. Podľa databáz colnice Čop, vozidlá s E.Č. S., T., G., J., S., S. prekročili ukrajinskú hranicu cez hraničný prechod „Vyšné Nemecké - Užhorod" v uvedených dňoch. Odosielateľmi tovaru ale boli spoločnosti G. G. D..O..M.., S. Q. D..O..G.. D. J.-D. D..O..M., R.-F.-J. D..O..M.. a R. B.. Teda na týchto vozidlách nebol prepravený tovar solárne lôžka. Podľa dostupných elektronických foriem účtovníctva - elektronické colné databázy, nie sú pri uvedených dňoch uložené informácie o colnom prejednaní tovaru, ktorého odosielateľom bola spoločnosť W4, s. r. o. na podklade faktúr č. 080001, 080002, 080003, 080004, 080005. Z doručenej odpovede ukrajinskej strany vyplýva, že vozidlá, na ktorých tovar solárne lôžka vystúpil z územia SR (EÚ) v zodpovedajúci deň vstúpili na územie Ukrajiny, avšak podľa údajov získaných z elektronických evidencií tieto vozidlá prepravovali iný tovar a tiež odosielateľom a príjemcom tohto tovaru neboli spoločnosti W4, s. r. o. a M. K.. 30. Na základe zistení z opakovanej daňovej kontroly správca dane vydal dňa 15.04.2014 dodatočný platobný výmer č. 9104405/5/1506617/2014/Husá, ktorým podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona o správe daní č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov (ďalej len „zákon o správe daní“) nepriznal daňovému subjektu nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie apríl 2008 v sume XXX XXX,XX eura a vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume X XXX,XX eura. 31. Aj voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 1100302/1/542756/2014/5320 zo dňa 10.12.2014 tak, že zrušil dodatočný platobný výmer č. 9104405/5/1506617/2014/Husá zo dňa 15.04.2014 a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie s odôvodnením, že vyrubovacie konanie na základe posúdenia predloženého spisového materiálu nebolo ukončené v zmysle ust. § 44 ods. 6 zákona o správe daní. Tým, že pôvodný dodatočný platobný výmer č. 604/230/41673/10/Avar zo dňa 15.04.2010 bol zrušený a vec bola vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie, nemohla byť vykonaná opakovaná kontrola, ale správca dane mal pokračovať vo vyrubovacom konaní, ktoré nie je doteraz ukončené. Podnet na vykonanie opakovanej kontroly nebol vydaný v súlade so zákonom o správe daní. Žalovaný správcovi dane v ďalšom konaní uložil odstrániť procesné nedostatky v zmysle uvedených intencií a vyzvať daňový subjekt, aby: - preukázal svoje tvrdenia uvádzané v odvolaní voči rozhodnutiu zo dňa 07.05.2014 o preverení existencie tovaru zamestnancami daňového úradu a o preukázateľnosti vykonaných úhrad, - predložil dôkazy o preverení existencie tovaru, z nákupu, ktorého si uplatňuje odpočítať jej dane v sume XXX XXX,XX eura, - predložil overiteľné dôkazy o zaplatení a prijatí finančnej hotovosti (napr. doklad o výbere finančnej hotovosti v sume XX XXX XXX,XX Sk z bankového účtu, doklad o vklade finančnej hotovosti v sume XX XXX XXX,XX Sk na bankový účet). Správca dane následne dňa 12.01.2015 zaslal daňovému subjektu Výzvu na predloženie overiteľných dôkazov o existencii tovaru, z nákupu ktorého si daňový subjekt uplatňuje odpočítanie dane v sume XXX XXX,XX EUR a tiež dôkazov o vykonaní úhrad, t.j. o zaplatení a prijatí finančnej hotovosti (napríklad doklad o výbere finančnej hotovosti v sume XX XXX XXX,XX Sk z bankového účtu, doklad o vklade finančnej hotovosti v sume XX XXX XXX,XX Sk na bankový účet). V reakcii na doručenú výzvu dňa 15.01.2015 žalobca zaslal písomné vyjadrenie v ktorom poukázal, že 1. zamestnanci správcu dane boli prítomní v skladoch, kde daňový subjekt tovar, z ktorého uplatňuje odpočítanie dane skladoval a napriek tomu tovar neskontrolovali a neoverili či ide o práve ten tovar, z ktorého sa uplatňuje odpočítanie dane, 2. pokiaľ ide o preukazovanie finančnej hotovosti za tovar, táto bola daňovému subjektu k dispozícii z obchodných vzťahov v pokladni jeho spoločnosti, čo je zaznamenané v jeho účtovníctve, ktoré už bolo správcovi dane poskytnuté, 3. celá obchodná transakcia bola preverovaná orgánmi činnými v trestnom konaní, v ktorom konateľ daňového subjektu preukázal odpovede na všetky otázky, ktoré boli správcom dane v tomto konaní položené. V trestnom konaní bol Rozsudkom Okresného súdu Brezno sp.zn. 4T 6/2010 uznaný za vinného C. T. a správny orgán je rozsudkom súdu v trestnom konaní viazaný. 32. Dňa 11.02.2015 správca dane požiadal Finančné riaditeľstvo SR o predĺženie lehoty na rozhodnutie vo veci vyrubovacieho konania, ktoré súvisí s vydaným rozhodnutím odvolacieho orgánu zo dňa 15.04.2014. Finančné riaditeľstvo SR dňa 17.02.2015 predĺžilo lehotu na vydanie rozhodnutia o 100 dní. 33. Následne správca dane v ďalšom konaní na základe zistených skutočností vydal rozhodnutie č. 553839/2015/9104405/Husá zo dňa 25.05.2015, ktorým podľa § 68 ods. 5 a 6 v nadväznosti na § 165b zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok), určil daňovému subjektu W4, s. r. o. rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2008 v sume XXX XXX,XX eura a nepriznal mu nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty v sume XXX XXX,XX eura a vyrubil mu vlastnú daňovú povinnosť v sume X XXX,XX eura, nakoľko správca dane zistil, že k dodaniu tovaru deklarovaného na faktúrach č. 03/04/08/02, 10/04/08/05, 17/04/08/02, 27/04/08/03, 29/04/08/03, 30/04/08/01 od dodávateľa Y. D.. D. O..M.. nedošlo, t.j. zdaniteľné obchody sa neuskutočnili. 34. Žalobca aj voči tomuto rozhodnutiu podal odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný tak, že odvolaním napadnuté prvostupňové rozhodnutie potvrdil rozhodnutím č. 1398954/2015 zo dňa 10.09.2015, nakoľko mal preukazné, že správca dane zadovážil dostatok dôkazov na prijatie záveru, že žalobca nepreukázal reálne uskutočnenie zdaniteľného obchodu - dodanie tovaru v tuzemsku tak, ako bolo deklarované na sporných faktúrach a tým nepreukázal ani splnenie zákonom stanovených podmienok na odpočítanie dane uvedených v ustanoveniach § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona o DPH. II. Žaloba 35. Žalobca sa včas podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 01.12.2015 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1398954/2015 zo dňa 10.09.2015, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu v Bratislave č. 553839/2015/9104405/Husá zo dňa 25.05.2015. Prvostupňovým rozhodnutím bol žalobcovi za zdaňovacie obdobie apríl 2008: 1. určený rozdiel dane v sume XXX XXX,XX EUR na dani z pridanej hodnoty. 2. nepriznaný nadmerný odpočet v sume XXX XXX,XX EUR a 3. bola mu vyrúbená vlastnú daňovú povinnosť na dani z pridanej hodnoty v sume X XXX,XX EUR. 36. Žalobca napadnuté rozhodnutie považuje za nezákonné z dôvodu, že je založené na výkone a výsledkoch opakovanej kontroly, t.j. na dôvode, ktorá bola začatá a prebiehala nezákonne. Správca dane nemal zákonný dôvod na začatie opakovanej kontroly a miesto nej mal začať vyrubovacie konanie. Tvrdí, že rozhodnutie vychádza z protokolu, ktorý je nezákonne získaný dôkaz, pretože trvanie daňovej kontroly presiahlo 365 dní, a preto protokol z daňovej kontroly nemohol byť použitý ako záver z daňovej kontroly. Kontrola formálne trvala 353 dní. Do skutočnej dĺžky trvania kontroly je nutné započítať: - čas medzi vydaním rozhodnutia o prerušení a jeho právoplatnosťou, ako aj čas medzi odpadnutím dôvodu na prerušenie, prijatím odpovede a jej oznámenia účastníkovi - druhé prerušenie kontroly pre „požiadavku na CRSR bolo duplicitné a zbytočné v trvaní od 11.11.2013 do 28.01.2014, ktoré prinieslo úplne rovnaký záver ako prvé prerušenie pre požiadavku CRSR - čas, po ktorý prerušenie kontroly pre MVI prekračuje maximálnu lehotu na výkon MVI stanovenú podľa medzinárodnej dohody s Ukrajinou a zaužívaných pravidiel medzinárodného úradného styku na 6 mesiacov - čas od formálneho ukončenia daňovej kontroly do posledných úkonov kontroly počas vyrubovacieho konania, ktoré už nemali byť vykonané aj podľa rozhodnutia NSSR č. Sžf/41/2010. 37. Podľa žalobcu žalovaný nesprávne právne posúdil dôkazné bremeno v daňovom konaní tvrdiac, že jediný kto nesie dôkazné bremeno a núdzu je daňový subjekt. Žalovaný tak nerešpektoval právo EÚ. Úlohou žalobcu bolo preukázať dodanie na vstupe od spoločnosti Y. D.. D. O..M.. a dodanie na výstupe pre spoločnosť M. K.. Správca dane však nerešpektoval výpovede svedkov T., konateľa Y. D.. D. O..M.. a svedkov J., L. a T. a ani žalobcom predložené dôkazy. Svedok T. dňa 03.09.2008 potvrdil do zápisnice pred správcom dane dodanie tovaru na vstupe. Následne dňa 03.03.2010 pred správcom dane svoje vyjadrenie účelovo poprel kvôli začatému trestnému konaniu za neodvedenie dane za toto dodanie a správca dane toto popretie výpovede prijal nekriticky ako dôkaz opaku tvrdení žalobcu. Svedkovia J., L. a T. dňa 09.09.2008 pri preverovaní skladovania v sklade na vstupe u K. J. pre Y. D.. D. O..M.., uviedli, že si uskladnenie tovaru pre Y. D.. D. O..M.. nepamätajú a konateľa T. nepoznajú. Následne žalobca zabezpečil vyhlásenia týchto svedkov, ako aj svedka T., ktorí potvrdili skladovanie a žalovaný je povinný to rešpektovať. Svedkovia J. a L. si pri zisťovaní nemuseli spomenúť na detaily a konateľa svojho zložiteľa nemusia ani poznať a správca dane ďalšie zisťovanie už nevykonal. 38. Správca dane taktiež neakceptoval žalobcom predložené pokladničné doklady ako dôkaz o hotovostných platbách za predmet plnení, pričom všetky platby sú zaevidované v účtovníctve, ktoré bolo predložené správcovi dane. Žalobca poukázal, že je štandardné, aby plnenia na vstupe boli hradené zo zálohových platieb za plnenia na výstupe. 39. Správca dane nerešpektoval ani predloženú technickú dokumentáciu o existencii tovaru. Správca dane overením na mieste zistil uskladnenie kartónov s označením tovaru, avšak ich obsah si neoveril a vyhlásil, že existencia tovaru bola spochybnená. Následne vyhlásil, že mu v preverení obsahu bránil § 14 zák. o správe daní a poplatkov a po niekoľkých rokoch od vyskladnenia vyzval žalobcu, aby existenciu tovaru preukázal, pričom žalobca už dávno nemôže mať tovar vo faktickej moci. 40. Správca dane nerešpektoval ani žalobcom predložené JCD preukazujúce vývoz tovaru pre ukrajinského odberateľa M. K. na základe odpovede od ukrajinských colných úradov v rámci MVI, že neevidujú obchodné transakcie medzi W4 a M. K.. Dôkaz predložený žalobcom je obvyklý dôkaz splnenia § 43 ods. 1 zák. o DPH, čím sa jednoznačne končí jeho dôkazná povinnosť. Správca dane uvedené 2x overoval u colných úradov SR, ktoré mu ani raz dotknuté JCD nepopreli. Zistenia ukrajinských úradov nie je dôkaz, ktorý by JCD popieral. Navyše dôvodom vyjadrenia ukrajinských orgánov je len nesúlad sídla, čo nie je relevantné pre § 43 ods. 1 zák. o DPH. 41. Žalobca ďalej poukázal, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia záverov trestného konania týkajúceho sa dodania na vstupe od spoločnosti Y. D.. D. O..M.. Z rozhodnutia OS Brezno v trestnej veci proti svedkovi T. vyplýva, že súd zistil spáchanie skutku skrátenia dane v súvislosti s predmetným plnením pre žalobcu, z čoho vyplýva, že spoločnosť Y., D.. D. O..M.. mala daňovú povinnosť k plneniu pre daňový subjekt, tzn. že je splnený § 19 ods. 1 zák. o DPH a túto povinnosť nesplnila. Predbežná otázka dodania tovaru dodávateľom Y., D.. D. O..M.. žalobcovi bola rozhodnutá a správca dane je ňou podľa § 26 ods. 1 zák. o správe daní a poplatkov resp. § 22 ods. 1 daňového poriadku viazaný. Žalovaný aj tak rozhodnutie trestného súdu nerešpektoval. Na obhajobu si vytvoril vlastný absurdný záver, že „T. síce bol uznaný za vinného, ale len za vystavenie faktúr, čo nepreukazuje dodanie tovaru. Správca dane ignoroval aj žalobcov návrh na vykonanie znaleckého dokazovania, ktoré by z výsledkov trestného šetrenia o krátení dane potvrdilo reálnosť dodania predmetného tovaru daňovému subjektu a rozhodol, že dodanie sa neuskutočnilo. 42. Podľa žalobcu aj skutkové zistenia sú v rozpore so spisom v prípade existencie odberateľa na výstupe. Žalovaný vychádzal zo záveru, že dodanie na výstupe sa nemohlo uskutočniť, pretože odberateľ M. K. neexistuje, pričom samotné ukrajinské daňového orgány potvrdili, že spoločnosť existuje, akurát sa zdržuje na inom sídle. 43. Žalobca je tiež názoru, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov pri vyporiadaní sa s argumentmi žalobcu. Žalovaný mal zdôvodniť, prečo by malo byť vyjadrenie dodávateľa na výzvu DUBA dôkazom obvyklým pri takej obchodnej transakcii, rozumným po kontrolovanom subjekte požadovať a prečo by vôbec malo byť daňovému subjektu v dispozícii. Napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov aj pri zakladaní nových dôvodov zamietnutia nároku. Podľa konštantnej praxe ESD platí, že tvrdenie o podvodnom konaní musí správca dane nevyhnutne preukázať, že žalobca mal alebo mohol vedieť, že je súčasťou podvodu a rozhodne na to nestačia špekulácie, dohady ani dokonca nepriame dôkazy (napr. ESD vo veciach C-504/10, C-642/11, C-324-11 Gábor Tóth, C-285/11 Bonik EOOD). 44. Pre prípad, že súd priebežne vyhodnotí žalobu ako nedôvodnú, žalobca žiadal súd, aby sa pred rozhodnutím obrátil na Súdny dvor Európskej únie s prejudiciálnymi otázkami: 1. je nepreukázanie obchodnej transakcie ako dôvod pre ktorý bolo zamietnuté právo na odpočítanie dane podľa čl. 178 smernice Rady 2006/112/ES z 08.11.2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej len „smernica“) potrebné považovať za podvodné konanie, ktorého dôkazné bremeno leží na správcovi dane? 2. je potrebné vykladať článok 178 smernice tak, že právo na odpočítanie dane nemôže byť odopreté pre nepreukázanie obchodnej transakcie iba na základe toho, že subjekt(y), ktoré potvrdili transakciu v čase jej realizácie písomne neskôr na výzvu správcu dane nereagujú alebo sú nezastihnuteľné? III. Vyjadrenie žalovaného 45. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 22.01.2016 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, pretože sa nestotožnil s právnou argumentáciou žalobcu uvedenou v žalobe a v napadnutom rozhodnutí sa vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu. Žalobca v priebehu daňovej kontroly preukazoval v daňovom priznaní deklarované nadobudnutie tovaru v podstate len na základe listinných dokladov a nevedel vierohodne preukázať na materiálnej báze reálny nákup tovaru od spoločnosti Y., D.. D. O..M.., Ž. X, XXX XX J., W.: XX XXX XXX a následný vývoz tovaru ukrajinskému odberateľovi M. K. (adresa a identifikačné číslo neboli jednoznačne preukázané). Správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie, preveroval celý fakturačný reťazec a zisťoval pôvod tovaru a konečného odberateľa, t.j. konečnú spotrebu tovaru. 46. Podľa zisteného skutkového stavu k dodaniu solárnych lôžok malo dôjsť v reťazci - subdodávateľ G. S., D..O..M.. -> dodávateľ Y., D.. D. O..M.. -> žalobca W4, s. r. o. -> ukrajinský odberateľ M. K.. 47. Subdodávateľ G. S., D..O..M.. so správcom dane nespolupracuje, poštu nepreberá, daňové priznania nepodáva, na adrese sídla podľa výpisu z obchodného registra sa nenachádza a nepreukázal vykonávanie žiadnej ekonomickej činnosti. 48. Jediný spoločník a konateľ dodávateľa Y., D.. D. O..M.., C. T. je bezdomovec, ktorý najprv potvrdil uskutočnenie obchodu, následne však uviedol, že predaj tovaru na základe faktúr sa neuskutočnil, v roku 2008 stratil evidencie a účtovníctvo spoločnosti Y. D.. D. O..M.. a stratil aj účtovný program. 49. Spoločnosť M. K. na adrese X B. D.. K., ktorá je uvedená na všetkých dokladoch predložených žalobcom (faktúry, vývozné doklady JCD, pokladničné doklady) sa nenachádza a ani nenachádzala. Pod kódom XXXXXXXX, ktorým žalobca identifikoval svojho ukrajinského odberateľa nie sú zaevidované žiadne spoločnosti. Spoločnosť s názvom M. K. sa na Ukrajine nachádza na adrese P. D.., K. a má kód R. XXXXXXXX, avšak ukrajinská colná správa neeviduje žiadne zahranično-obchodné operácie s účasťou W4, s. r. o. a ukrajinského odberateľa M. K.. Príslušný colný úrad neeviduje žiadne dovozy tovaru pre príjemcu M. K.. Colný kriminálny úrad Bratislava v spolupráci s colnými orgánmi Ukrajiny vývoz tovaru solárne lôžka na Ukrajinu nepotvrdili. Nezistil sa dovoz tovaru, ktorého odosielateľom bola spoločnosť W4, s. r. o. a samotná ukrajinská spoločnosť M. K., ktorej mal byť tovar dodaný, popiera akékoľvek ekonomické vzťahy s W4, s. r. o. 50. Podľa zistení správcu dane, daňový subjekt W4, s. r. o. nepreukázal správcovi dane splnenie podmienok oslobodenia od dane v zmysle § 47 zákona o DPH. Správca dane nepovažuje vykázané zdaniteľné obchody v r. 15 - základ dane dodanie tovarov a služieb s oslobodením od dane podľa § 47 zákona o DPH v daňovom priznaní v zdaňovacom období 04/2008 za uskutočnené zdaniteľné obchody. IV. Právne posúdenie 51. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. daňovou kontrolou zamestnanec správcu dane zisťuje, alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti, a to u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Za daňovú kontrolu sa považuje aj kontrola oprávnenosti vrátenia dane alebo kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného zákona, alebo kontrola uplatnenia daňového bonusu podľa osobitného zákona, alebo kontrola použitia tovaru oslobodeného od dane podľa osobitných zákonov. 52. Podľa § 15 ods. 17 zákona č. 511/1992 Zb. správca dane ukončí daňovú kontrolu do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia. Orgán najbližší nadriadený správcovi dane môže lehotu uvedenú v prvej vete v zložitých prípadoch pred jej ukončením primerane predĺžiť, najviac však o šesť mesiacov, a ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré vyčíslujú rozdiel základu dane podľa osobitného zákona, najviac o 12 mesiacov. Ak vykonáva daňovú kontrolu orgán podľa odseku 15, príslušným orgánom na predĺženie lehoty je ministerstvo. 53. Podľa § 15 ods. 18 zákona č. 511/1992 Zb. ak správca dane alebo orgán podľa odseku 15 nemôže daňovú kontrolu ukončiť do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia, a ak bola lehota predĺžená podľa odseku 17, je povinný o tom s uvedením dôvodov písomne upovedomiť kontrolovaný daňový subjekt. 54. Podľa § 25a ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. správca dane môže konanie prerušiť, najmä ak sa začalo konanie o predbežnej otázke (§ 26) alebo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia. 55. Podľa § 25a ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. správca dane pokračuje v konaní z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka konania, len čo pominuli prekážky, pre ktoré sa konanie prerušilo, prípadne len čo pominula lehota uvedená v odseku 2. Pokračovanie v konaní správca dane písomne oznámi účastníkom konania. 56. Podľa § 29 ods. 8 zákona o správe daní daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. 57. Podľa § 47 ods. 1, 2 a 3 zák. o DPH, oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený predávajúcim alebo na jeho účet do miesta určenia na území tretieho štátu. 58. Oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený kupujúcim alebo na jeho účet do miesta určenia na území tretieho štátu, ak kupujúci nemá v tuzemsku sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň ani bydlisko, s výnimkou dodania tovaru, ktorý prepravil kupujúci na účely vybavenia, zásobenia pohonnými látkami a potravinami výletných lodí, súkromných lietadiel alebo akýchkoľvek dopravných prostriedkov na súkromné použitie. 59. Odoslanie alebo prepravenie tovaru do miesta určenia na území tretieho štátu podľa odsekov 1 a 2 je platiteľ povinný preukázať colným vyhlásením, v ktorom je colným orgánom potvrdený výstup tovaru z územia Európskych spoločenstiev, a dokladom o odoslaní alebo preprave tovaru; platiteľ musí mať colné vyhlásenie, v ktorom je potvrdený výstup tovaru z územia Európskych spoločenstiev, najneskôr do konca šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení zdaňovacieho obdobia, v ktorom uplatnil oslobodenie od dane. 60. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 61. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. 62. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. 63. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (SSP). 64. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 65. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 66. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. 67. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods. 2 Ústavy SR). 68. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. V rámci správneho súdnictva súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, najmä z toho pohľadu, či toto procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania pred správnym orgánom, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 69. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 1398954/2015 zo dňa 10.09.2015 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Daňového úradu v Bratislave č. 553839/2015/9104405/Husá zo dňa 25.05.2015, ktorým bol žalobcovi za zdaňovacie obdobie apríl 2008: - určený rozdiel dane v sume XXX XXX,XX EUR na dani z pridanej hodnoty. - nepriznaný nadmerný odpočet v sume XXX XXX,XX EUR a - bola mu vyrúbená vlastnú daňovú povinnosť na dani z pridanej hodnoty v sume X XXX,XX EUR. 70. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe a po nariadení pojednávania dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 71. S ohľadom na vymedzenie žalobných dôvodov pripadlo súdu posúdiť či postup, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia, bol v súlade so zákonom a či vydané rozhodnutia obsahovali zákonom vyžadované náležitosti a boli dostatočne odôvodnené. 72. V intenciách žalobných námietok žalobcu súd posudzoval zákonnosť postupu daňových orgánov najmä v súvislosti s vykonaním opakovanej daňovej kontroly u žalobcu a zákonnosť neuznania ním uplatneného práva na odpočítanie DPH, ako aj dôkaznej povinnosti v predmetnom konaní. 73. Z obsahu súdneho a administratívneho spisu mal súd preukázané, že žalobca v zdaňovacom období apríl 2008 odpočítal daň z pridanej hodnoty z dodávateľských faktúr za nákup solárnych zariadení od dodávateľa Y., D.. D. O..M.. Jednalo sa o faktúry: č. 03/04/08/02, č. 10/04/08/05, č. 17/04/08/02, č. 27/04/08/03, č. 29/04/08/03 a č. 30/04/08/01. Žalobca tiež za zdaňovacie obdobie apríl 2008 v podanom daňovom priznaní v riadku 15 uviedol vývoz tovaru - solárnych zariadení v sume XX XXX XXX Sk pre ukrajinského odberateľa M. K., K., W.: XX XXX XXX. Vývoz tovaru počas daňovej kontroly preukazoval predložením vývozných JCD a vyhotovených faktúr (JCD č. 0587100800858 - fa č. 080001, JCD č. 0587100800924 - fa č. 080002, JCD č. 0587100801039 - fa č. 080003, JCD č. 0587100801106 - fa č. 080004, JCD č.0587100801117 - fa č. 080005). 74. V prvom rade súd považoval za potrebné vysporiadať sa s námietkou žalobcu týkajúcou sa nezákonnosti napadnutého rozhodnutia z dôvodu, že podkladom tohto rozhodnutia bol nezákonný dôkaz - protokol z opakovanej daňovej kontroly, pretože opakovaná daňová kontrola bola začatá a prebiehala nezákonne, a že jej trvanie presiahlo 365 dní. Skutočnosť, že sa jedná o námietku týkajúcu sa trvania opakovanej daňovej kontroly vyplýva zo žalobcovej námietky, keď uviedol, že „druhé prerušenie kontroly v trvaní od 11.11.2013 do 28.01.2014 bolo duplicitné a zbytočné“. 75. Po preskúmaní napadnutých rozhodnutí mal súd za preukázané, že ako prvostupňové rozhodnutie správcu dane, tak aj napadnuté rozhodnutie žalovaného nevychádzali zo zistení z opakovanej kontroly, výsledkom ktorej bol protokol z opakovanej daňovej kontroly a nepoužili ho ani ako dôkaz, podklad napadnutého rozhodnutia, hoci sa to žalobcovi mohlo tak javiť. Súd konštatuje, že napadnutých rozhodnutiach boli síce v časti zisteného skutkového stavu uvádzané skutočnosti zistené počas opakovanej kontroly, no išlo len o chronologický sled udalostí vzhľadom na pokračujúce konanie, keďže o žalobcovom nároku bolo prvýkrát rozhodnuté po ukončení daňovej kontroly rozhodnutím správcu dane č. 604/230/41673/10/Avar zo dňa 15.04.2010, ktoré bolo zrušené rozhodnutím č. 1/222/12799-85654/2010/991031-r zo dňa 08.08.2010 a vec bola vrátená na ďalšie konanie. V pokračujúcom konaní Daňový úrad Bratislava vykonal na podnet odvolacieho orgánu u žalobcu opakovanú daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2008, na základe ktorej správca dane vydal dňa 15.04.2014 dodatočný platobný výmer č. 9104405/5/1506617/2014/Husá. Aj toto rozhodnutie bolo rozhodnutím žalovaného č. 1100302/1/542756/2014/5320 zo dňa 10.12.2014 zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie s odôvodnením, že vyrubovacie konanie na základe posúdenia predloženého spisového materiálu nebolo ukončené v zmysle ust. § 44 ods. 6 zákona o správe daní a opakovaná kontrola nemohla byť vykonaná. Správca dane mal pokračovať vo vyrubovacom konaní, ktoré nebolo ukončené a preto podnet na vykonanie opakovanej kontroly nebol vydaný v súlade so zákonom o správe daní. 76. V intenciách právneho záveru žalovaného vysloveného v rozhodnutí č. 1100302/1/542756/2014/5320 zo dňa 10.12.2014 správca dane pokračoval vo vyrubovacom konaní a po jeho ukončení vydal preskúmavané rozhodnutie z 25.05.2015. Z administratívneho spisu je zrejmé, že prvostupňové rozhodnutie, ako aj rozhodnutie žalovaného vychádzalo zo zisteného skutkového stavu veci v daňovom konaní, teda počas daňovej kontroly ukončenej dňa 06.04.2010 a vo vyrubovacom konaní. Vo vyrubovacom konaní správca dane vzhľadom podané námietky žalobcu ho vyzval, aby jednoznačne preukázal nárok na vyplatenie nadmerného odpočtu v sume XXX XXX,XX eura, relevantnými dôkazmi a vyjadril sa k zisteniam správcu dane. Žalobca v reakcii na výzvu správcu dane doručil len písomné vyjadrenie zotrvávajúc na predošlých tvrdeniach a žiadne dôkazy správcovi dane nepredložil. Ani záver správcu dane a ani žalovaného v preskúmavanom rozhodnutí nenasvedčuje, že správca dane svoje rozhodnutie oprel o zistenia z opakovanej daňovej kontroly. Je možné konštatovať, že zistenia z opakovanej kontroly len potvrdzujú zistenia z riadnej daňovej kontroly ukončenej prerokovaním protokolu dňa 06.04.2010. 77. S poukazom na uvedené sú irelevantné i námietky žalobcu týkajúce dĺžky opakovanej daňovej kontroly vzhľadom na skutočnosť, že dodatočný platobný výmer zo dňa 15.04.2014, ktorý správca dane vydal po skončení opakovanej daňovej kontroly a ktorý vychádzal z protokolu č. zo dňa 20.03.2014, žalovaný rozhodnutím č. 1100302/1/542756/2014/5320 zo dňa 10.12.2014 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Napriek tomu krajský súd uvádza, že opakovaná daňová kontrola bola začatá dňa 29.09.2010 a ukončená dňa 09.04.2014. Z dôvodu preverenia deklarovaného vývozu tovaru mimo územie Európskej únie na Ukrajinu, bola kontrola prerušená dvakrát, a to od 10.03.2011 do 15.07.2013 a od 11.11.2013 do 28.01.2014. Podľa § 25a ods. 5 zákona o správe daní ak je konanie prerušené, lehoty neplynú. Finančné riaditeľstvo SR v súlade s § 15 ods. 17 zákona o správe daní oznámením č. 11/320/827/2011/3289 zo dňa 02.03.2011 predĺžilo šesť mesačnú lehotu na výkon opakovanej daňovej kontroly o šesť mesiacov, o čom bol žalobca informovaný upovedomením č. 604/321/27200/2011/Husa zo dňa 02.03.2011, ktoré mu bolo doručené dňa 07.03.2011. Kontrola trvala 353 dní, čo znamená, že trvala menej ako 12 mesiacov a bola vykonaná v súlade s § 15 ods. 17 zákona o správe daní. K žalobcom uvedenému rozhodnutiu NS SR sa súd nemohol vyjadriť, pretože žalobca uviedol neúplnú spisovú značku rozsudku - sp. zn. Sžf/41/2010. 78. Vo vzťahu k neuznaniu práva žalobcu na odpočet DPH z nákupu tovarov od jeho dodávateľa sa súd stotožnil zo zisteniami správcu dane, ako aj žalovaného a jeho prijatými závermi o porušení ust. § 49 ods. 1 a 2 zákona č. 222/2004 Z.z. Súd v rámci súdneho prieskumu vychádzal zo zistených pochybností, ktoré vzišli zo záverov správcu dane z vykonaného dokazovania počas daňovej kontroly týkajúceho sa dodávky daného tovaru od žalobcovho dodávateľa a jeho následné dodanie ukrajinskému odberateľovi žalobcom. Vykonaným dokazovaním bolo správcom dane spochybnené dodanie tovaru žalobcovi spoločnosťou Y. D.. D. O..M.., ktorá dodanie tovaru žalobcovi nepreukázala. 79. Súd poukazuje na to, že správca dane za účelom preverenia dodávok deklarovaného tovaru v zmysle žalobcom predložených faktúr uskutočnil rozsiahle dokazovanie, vrátane medzinárodnej výmeny daňových informácií. K nakúpu solárnych lôžok od spoločnosti Y., D.. D. O..M.., k ich prevzatiu, k preprave tovaru žalobca vo výpovedi dňa 13.08.2008 a v podstate aj v písomnom vyjadrení z 11.11.2008 uviedol, že tovar si preberal ukrajinský partner po dohode s dodávateľom Y., D.. D. O..M.., žalobca tovar fyzicky nevidel okrem poslednej dodávky, ktorú si ukrajinský partner neprevzal a bola na sklade na Trenčianskej, prepravu si zabezpečil ukrajinský partner. Tiež uviedol, že zakúpený tovar preberal v mene ukrajinského partnera v mieste uskladnenia v Brezne vodič nákladného auta. 80. Uvedenému nekorešponduje ani prvá výpoveď svedka C. T., konateľa spoločnosti Y., D.. D. O..M.., zo dňa 03.09.2008 pred Daňovým úradom Brezno, na ktorú sa žalobca v žalobe odvoláva, že touto výpoveďou bol preukázaný deklarovaný obchod. Súd poukazuje, že práve C. T. už v tejto výpovedi spochybnil uskutočnenie obchodu tvrdiac, že „tovar skladoval v sklade K. J. a nevie, kam bol tovar prepravený, podľa jeho vyjadrenia si spoločnosť W4, s. r. o. tovar prevzala v Brezne od neho, bol pri tom, tovar si odviezol odberateľ W4, s. r. o.“, čo je v priamom rozpore s tvrdením žalobcu. Dňa 03.09.2008 C. T. tiež uviedol, že daň z faktúr vyhotovených pre W4, s. r. o. priznal a odviedol v daňovom priznaní k DPH za príslušné zdaňovacie obdobie, čo sa tiež v následne prebiehajúcom trestnom konaní nepreukázalo a C. T. bol rozsudkom Okresného súdu Brezno č.k. 4T 6/2010-229 z 12.05.2010 odsúdený, keď vykonanou daňovou kontrolu bolo zistené, že do daňového priznania nezahrnul faktúry vystavené pre odberateľa - spoločnosť W4, s. r. o., za dodanie solárnych zariadení a nezaplatil daň z týchto faktúr (č. 03/04/08/02, č. 10/04/08/05, č. 17/04/08/02, č. 27/04/08/03, č. 29/04/08/03, č. 30/04/08/01). Uskutočnenie obchodných transakcií nebolo preukázané ani vyhlásením C. T. zo dňa 22.12.2008, ktoré predložil žalobca správcovi dane dňa 13.01.2009, nakoľko jeho vierohodnosť bola spochybnená už len tým, že do tlačeného textu vyhlásenia bol rukou vpísaný dátum narodenia C. T., jeho adresa, číslo občianskeho preukazu, dátum a miesto kedy bolo vyhlásenie podpísané. Nakoniec aj sám C. T. vo svojej výpovedi dňa 03.03.2010, poprel uskutočnenie predaja predmetného tovaru žalobcovi v apríli 2008 a nevedel uviesť ani kto s kým jednal o uložení tovaru v sklade K. J.. Je potrebné uviesť, že uvedenú výpoveď podal sám bez predchádzajúceho predvolania správcom dane. Ani svedkovia J. a L. nepotvrdili žalobcom deklarovaný obchod. Žalobca síce vo vyjadrení zo dňa 09.02.2010 uviedol, že títo vypovedali nepravdivo, no títo sa ani po predvolaní Daňovým úradom Brezno nedostavili a svoju výpoveď do ukončenia daňovej kontroly dňa 06.04.2010 nezmenili. 81. Tiež je potrebné uviesť, že počas daňovej kontroly (pre úplnosť súd uvádza, že nie počas opakovanej daňovej kontroly) uskutočnenie deklarovaných obchodných transakcií bolo spochybnené aj informáciami získanými z medzinárodnej výmeny informácií (viď oznámenie Colného riaditeľstva SR z 23.11.2009 a z 09.03.2010), keď ukrajinská colná správa v odpovedi uviedla, že za obdobie od 01.01.2008 do 17.06.2009 neeviduje žiadne zahranično - obchodné operácie s účasťou žalobcu a M. C. K. a táto spoločnosť nie je evidovaná v databáze ukrajinskej colnej správy ako subjekt zahranično - obchodnej činnosti a jej sídlo je na adrese K., A.. W. P., K.. XXX, W.: XX XXX XXX, čo nezodpovedá údajom na zaslaných JCD. Tiež užhorodský colný úrad, v ktorého pôsobnosti sa nachádza colný úrad vstupu Vyšné Nemecké - Užhorod uviedol, že neeviduje žiadne dovozy tovaru pre príjemcu M. K. K.. Uvedené nevyvracia ani odpoveď Colného riaditeľstva SR zo dňa 09.03.2010, podľa ktorého skutočnosť, že „v evidencii ukrajinskej colnej správy sa nenachádzajú žiadne zahranično - obchodnej operácie s účasťou žalobcu a M. C. nevylučuje možnosť, že tovar vstúpil na územie Ukrajiny, a že mohlo prísť k zámene sprievodných dokladov s uvedením iných odosielateľov a príjemcov. Uvedená odpoveď je len hypotetická, ktorá uvedenú možnosť nevylučuje ale ani nepotvrdzuje. Už len samotná skutočnosť, že dodanie tovaru žalobcovi spoločnosťou Y. D.. D. O..M.. nebolo preukázané nasvedčuje tomu, že žalobca tento tovar nemohol dodať svojmu ukrajinskému partnerovi M. K.. Žalobcove tvrdenie, že dodanie tovaru pre spoločnosť M. K., Doneck nie je spochybnené tým, že táto spoločnosť je na inom než evidovanom sídle a s iným IČO sa vo svetle všetkých skutočností javí ako účelové a irelevantné. 82. Z priebehu daňovej kontroly vzišli tak závažné pochybnosti o reálnosti dokladmi žalobcu preukazovaných obchodných dodávok tovarov, že bolo povinnosťou žalobcu preukázať ich skutočné realizovanie aj ďalšími dôkazmi podporujúcimi jeho uplatnený nárok voči správcovi dne. Na tejto skutočnosti nič nemení ani fakt, že tieto pochybnosti nadobudol správca dane až z dokazovania vykonaného s časovým odstupom od uskutočnenia deklarovaného obchodu. Práve naopak, v prípade takto zistených pochybností žalobca mal vyvinúť aktivitu, aby preukázal všetkými možnými priamymi i nepriamymi dôkazmi, že obchod bol skutočne uskutočnený tak, ako bol ním deklarovaný na ním predložených dokladoch. Tiež je potrebné uviesť, že od kontrolovaného zdaňovacieho obdobia jún 2009 do výkonu daňovej kontroly (27.04.2010 - 10.09.2012) neuplynula až tak dlhá doba, aby žalobca nemohol disponovať žiadnymi podpornými dôkazmi. Je neobvyklé, ak obchodná spoločnosť vykonáva podnikanie za účelom dosiahnutia zisku, aby nebola pri výkone svojej podnikateľskej činnosti obozretná a neuchovala si pre prípad kontroly žiadne dôkazy, resp. dokumentáciu, napr. emailovú komunikáciu, resp. iný spôsob komunikácie so svojimi obchodnými partnermi. Takéto dôkazy by mohli byť spôsobilé vyvrátiť pochybnosť správcu dane a žalobca by tým mohol preukázal i obozretnosť pri výkone podnikania a tiež, že podnikanie vykonáva v súlade so zásadou poctivého obchodného styku. Preto ak správca dane nadobudol závažné pochybnosti o reálnosti preukazovaných obchodných dodávok tovarov žalobcu, bolo povinnosťou žalobcu preukázať ich skutočné realizovanie ďalšími dôkazmi, čo však tento neučinil, odvolávajúc sa na ním už predložené doklady a námietky o tom, že dôkazné bremeno v danom prípade za jeho dodávateľa a odberateľov nemôže byť na ňom. Súd sa preto jednoznačne stotožnil so záverom žalovaného, že žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno. 83. Podľa zákona v daňovom konaní určuje procesný postup daňový orgán, ktorý je povinný vykonať z vlastnej iniciatívy také dôkazy, ktoré môžu prispieť k presnému a úplnému objasneniu veci, a to aj bez návrhu účastníkov konania. Je oprávnený rozhodnúť, ktoré dôkazy a v akom rozsahu vykoná a ktoré skutočnosti stačí osvedčiť inými podkladmi. Hodnotenie vykonaných dôkazov je vecou správnej úvahy správcu dane, ktorý posudzuje, či sa určitá skutočnosť má považovať za dokázanú a vykonané dôkazy postačujú, alebo či je treba obstarať ešte iné podklady pre rozhodnutie. Aj keď dokazovanie v daňovom konaní vedie správca dane, dôkazné bremeno spočíva na daňovom subjekte. V rámci dokazovania posudzuje správca dane závažnosť jednotlivých dôkazných prostriedkov a je tiež v jeho výlučnej právomoci posúdiť vierohodnosť jednotlivých dôkazných prostriedkov a rozhodnúť o tom, či skutočnosti v nich uvedené považuje za preukázané. 84. Dôkazné bremeno v daňovom konaní je primárne na daňovom subjekte - žalobcovi, čo vyplýva z § 29 ods. 8 zákona o správe daní v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona o DPH. Žalobca je tým subjektom, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty), pričom jeho povinnosťou je preukázať, že došlo k dodaniu zdaniteľného obchodu a tento zdaniteľný obchod použije na účely svojho podnikania ako platiteľ. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/4/2009 z 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 78/2011-17 z 23.02.2011). V prípade, že správca dane na základe konkrétnych informácií nadobudne závažné pochybnosti o pravdivosti a hodnovernosti predložených dokladov a vyjadrení daňového subjektu, nemôže ich uznať ako relevantné, kým kontrolovaný daňový subjekt zistené pochybnosti neodstráni. 85. V danom prípade nevychádzal správca dane len z dokladov predložených žalobcom, ale vykonal primerané dokazovanie v zmysle zákona o správe daní formou dožiadaní smerujúcich k prevereniu a získaniu dôkazov o fakturovaných zdaniteľných obchodoch. Iba samotné faktúry (prípadne aj iné doklady - medzinárodný nákladný list, dodací list) vyhotovené žalobcom ako platiteľom dane, na ktorých je uvedená DPH, ešte nezakladajú právo na odpočítanie dane. Technicky je totiž možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie skutočne bolo aj poskytnuté. Takéto doklady je možné vyhotoviť aj v mene inej spoločnosti. Splnenie formálnej stránky je len jednou z podmienok, aby bolo na základe týchto dokladov uznané odpočítanie dane. Doklady však musia byť odrazom reálneho plnenia. Hodnotenie dôkazov správcom dane však neznamená mechanické preberanie informácií, resp. bezvýhradné akceptovanie dokladov a údajov v nich uvedených, ako faktov. 86. Správca dane pri vykonávaní daňovej kontroly v danom prípade postupoval podľa zákona, pričom kládol dôraz na zisťovanie jednotlivých dôkazov, ich hodnotenie a následné zdokumentovanie v protokole. Využil pritom všetky zákonné možnosti pre splnenie účelu daňovej kontroly a eliminovanie daňového úniku v kontrolovanom reťazci. Správca dane umožnil žalobcovi vyjadriť sa ku skutočnostiam týkajúcich sa daňovej kontroly, ako aj o problémoch v rámci dokazovania pravdivosti údajov a zároveň predložiť doklady preukazujúce jeho tvrdenia. Je treba zvýrazniť, že zákon o správe daní neukladá správcovi dane získavať dôkazy preukazujúce tvrdenia daňového subjektu, ale vytvoriť daňovému subjektu v priebehu daňovej kontroly priestor pre preukázanie tvrdení, ktoré považuje správca dane za sporné alebo nehodnoverné. V tejto súvislosti možno konštatovať, že správca dane neuprel daňovému subjektu žiadne právo vyplývajúce z § 15 ods. 5 zákona o správe daní. 87. Súd poukazuje na odôvodnenie rozsudku z 21.06.2012 v spojených veciach C-80/11 a C-142/11, kde súdny dvor pripomenul, že boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadným zneužitiam je cieľ uznaný a podporovaný smernicou 2006/112 (pozri najmä rozsudky Halifax zo 07.12.2010, R, C-285/09, bod 36, ako aj z 27.10.2011 Tanoarch, C-504/10, bod 50). V tejto súvislosti súdny dvor už rozhodol, že osoby podliehajúce súdnej právomocí sa nemôžu podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom dovolávať noriem práva Únie (pozri najmä rozsudok z 03.03.2005, Fini H, C-32/03, Zb. s. 1-1599, bod 32; Halifax a i., ako aj Kittel a Recolta Recycling, bod 54). Z tohto dôvodu prináleží vnútroštátnym orgánom a súdom zamietnuť priznanie práva na odpočet, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne (pozri v tomto zmysle rozsudky Fini H, body 33 a 34; Kittel a Recolta Recycling, ako aj z 29.03.2012, Véleclair, C-414/10, bod 32). 88. Podľa judikatúry súdneho dvora subjekty, ktoré prijmú všetky opatrenia, ktoré je možné dôvodne od nich požadovať, na zabezpečenie, aby ich plnenia neboli poznačené podvodom, bez ohľadu na to, či ide o podvod vo vzťahu k DPH alebo iné podvody, musia mať možnosť spoľahnúť sa na zákonnosť týchto plnení bez toho, aby riskovali, že stratia svoje právo na odpočet DPH zaplatenej na vstupe (pozri rozsudok Kittel a Recolta Recycling, už citovaný, bod 51). Naopak, nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (pozri v tomto zmysle rozsudky z 27.09.2007, Teleos a i., C-409/04 Zb, s. 1-7797, body 65 a 68; Netto Supermarkt, bod 24, ako aj z 21.12.2011, Vlaamse Oliemaatschappij, C-499/10, bod 25). 89. Ďalej žalobca namietal nesprávnosť vyhodnotenia výsledkov dokazovania, pričom mal za to, že správca dane nad rámec zákona prenášal na neho neprimerané dôkazné bremeno. Mal za to, že vyčerpal svoje dôkazné bremeno tým, že predložil zákonom požadované daňové doklady. Ide o pokladničné doklady ako dôkaz o hotovostných platbách za predmet plnení, technickú dokumentáciu o existencii tovaru, JCD preukazujúce vývoz tovaru pre ukrajinského odberateľa M. K. a tiež obchodné transakcie boli potvrdené svedeckými výpoveďami. Podľa názoru súdu je neštandardné realizovať finančné transakcie v celkovej sume XX XXX XXX,XX Sk v hotovosti, žalobca nepreukázal žiaden vklad ani výber finančnej hotovosti na bankovom účte, a to ani vklad hotovosti v sume X XXX XXX,XX Sk, ktorá po realizácii deklarovaných obchodov mala zostať žalobcovi. Žalobca dokonca svojho obchodného partnera M. K., ktorý mu mal odovzdať sumu XX XXX XXX,XX Sk v hotovosti na predložených pokladničných dokladoch pri tak vysokej sume ani správne neidentifikoval a tento svoju nesprávnu identifikáciu ani nenamietal. Žalobca na i odberateľských faktúrach nesprávne identifikoval odberateľa , keď uviedol nesprávnu adresu a aj nesprávne identifikačné číslo a tieto nezrovnalosti ani žiadnym spôsobom nevysvetlil. 90. Na predložených jednotných colných dokladoch JCD je ako príjemca uvedený odberateľ M. K., X B. D.., XXX XX K., Ukrajina, pričom správca dane zistil z odpovede Colného riaditeľstva z 23.11.2009, že takáto spoločnosť neexistuje. Spoločnosť M. K. má sídlo na adrese K., A.. W. P., K.. XXX, W.: XX XXX XXX, čo nezodpovedá údajom na zaslaných JCD a žalobca uvedené rozpory nevysvetlil a pochybnosti o pravdivosti údajov na predložených jednotných colných dokladoch JCD neodstránil. Krajský súd v tejto súvislosti musí podčiarknuť to, že samotná existencia formálnych dokladov ešte nepreukazuje reálnu podstatu obchodnej operácie a jej ekonomický účel. Obdobný záver vyplýva aj z preskúmavaných rozhodnutí. Výlučne formálny prístup daňových orgánov k posudzovaniu oprávnenosti nárokov na odpočet DPH by mohol vytvoriť priestor pre zneužívanie práva vyplývajúceho zo zásady neutrality dane z pridanej hodnoty zúčastnenými subjektmi obchodného reťazca. 91. Z obsahu preskúmavaných rozhodnutí vyplýva, že orgány daňovej správy od žalobcu požadovali vzhľadom na vzniknuté závažné pochybnosti, aby riadne a dostatočným spôsobom preukázal realizáciu deklarovaných obchodov. Správca dane nepochybne mal právo preveriť existenciu obchodov a dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti, avšak nemal povinnosť žalobcovi napovedať, akým spôsobom má okrem daňových dokladov, ktorých vierohodnosť vo vzťahu k ich obsahu bola vyhodnotením výsledkov rozsiahleho dokazovania spochybnená, preukázať pravdivosť svojich tvrdení, že skutočne k danej obchodnej transakcii došlo tak, ako to deklaroval. Dôkazné bremeno a dôkazy potvrdzujúce, že predmetné obchody sa reálne uskutočnili bolo na žalobcovi. 92. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania, kedy správca dane aplikoval zásadu voľného hodnotenia dôkazov vyplývajúcu zo zákona o správe daní, s prihliadnutím na jeho povinnosť dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, možno konštatovať, že záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolností urobil a žalovaný potvrdil, zodpovedá zásadám logického myslenia a medziam správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH. 93. S poukazom na konkrétnymi zisteniami podložené spochybnenie existencie obchodov, a teda reálnosti deklarovaných zdaniteľných plnení, daňové orgány dospeli k správnemu záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení vyplývajúcich z predložených daňových dokladov. 94. Žalobca namietal i tú skutočnosť, že správca dane vec nesprávne právne posúdil, keď z rozsudku OS Brezno v trestnej veci proti svedkovi Kováčikovi vyplýva, že spoločnosti Y. D.. D. O..M.. vznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH a túto povinnosť nesplnila a žalovaný rozhodnutie trestného súdu nerešpektoval. Súd sa však s touto námietkou nestotožnil z dôvodu, že Okresný súd Brezno sa vo výroku rozsudku č.k. 4T 6/2010-229 zo dňa 12.05.2010 odsúdil obžalovaného C. T., ktorý ako konateľ spoločnosti Y., D.. D. O..M.., podal 26.05.2008 Daňovému úradu v Brezne daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2008, pretože vykonanou daňovou kontrolu bolo zistené, že do daňového priznania nezahrnul faktúry vystavené pre odberateľa - spoločnosť W4, s. r. o., za dodanie solárnych zariadení a nezaplatil daň z týchto faktúr (č. 03/04/08/02, č. 10/04/08/05, č. 17/04/08/02, č. 27/04/08/03, č. 29/04/08/03, č. 30/04/08/01), čím za predmetné zdaňovacie obdobie skrátil daň z pridanej hodnoty v celkovej výške XXX XXX,XX EUR, teda vo veľkom rozsahu skrátil daň, čím spáchal zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. Z uvedeného rozsudku teda nevyplýva, že spoločnosti Y., D.. D. O..M.. vznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH, teda za dodávku tovaru žalobcovi, ale z dôvodu, že vystavil faktúry pre žalobcu v ktorých uviedol daň v celkovej sume X XXX XXX,XX Sk (XXX XXX,XX eura) a túto daň nezaplatil, čím porušil §71 ods. 6 zákona o DPH v znení účinnom od 01.01.2008 do 30.11.2008. Ak platiteľ vo faktúre alebo v inom doklade o predaji uviedol vyššiu sumu dane, ako je povinný platiť podľa zákona o DPH, bol povinný platiť túto vyššiu sumu dane, čo znamená, že každá osoba, ktorá uvedie vo faktúre alebo v inom doklade o predaji daň, je povinná túto daň zaplatiť, a to aj v prípade, že sa faktúra vzťahuje iba k fiktívnym plneniam a k žiadnemu reálnemu dodaniu tovaru nedošlo. 95. Súd neprisvedčil ani námietke žalobcu, že napadnuté rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Správca dane ako i žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí podrobne vysporiadali so všetkými námietkami žalobcu a tiež je z neho zrejmé, akými úvahami bol správca dane vedený pri vyhodnocovaní jednotlivých dôkazov osobitne a vo vzájomnej súvislosti. 96. Žalobca v neposlednom rade žiadal súd, aby sa obrátil na Súdny dvor Európskej únie s prejudiciálnymi otázkami. Krajský súd sa s postupom navrhnutým žalobcom nestotožnil a jeho návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie zamietol. O výklade a platnosti komunitárneho práva rozhoduje Súdny dvor ES v prejudiciálnom konaní. Konanie je založené na výlučnej právomoci Súdneho dvora ES rozhodovať o platnosti sekundárneho práva Európskej únie a o výklade práva Európskej únie, pričom rozhodnutie je možné len za podmienky existencie sporového konania prebiehajúceho pred vnútroštátnym súdom, keď je na rozhodnutie v danej veci nevyhnutné rozhodnutie Európskeho súdneho dvora. Je len na úvahe súdu, či rozhodnutie o prejudiciálnej otázke je nevyhnutné pre vydanie rozhodnutia vo veci samej. Na podanie návrhu na rozhodnutie o prejudiciálnej otázke nemá vplyv skutočnosť, že o začatie tohto konania prejavil účastník konania záujem. Predloženie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru ES je teda činnosť súdu, ktorý podáva návrh, a preto súd musí prijať osobné /vnútorné presvedčenie, že je nutné takýto návrh predložiť Súdnemu dvoru ES. Ide teda o osobné presvedčenie sudcu a nie presvedčenie účastníka konania, ktorému by súd „robil poštára“ so Súdnym dvorom ES. 97. V zmysle rozsudku ESD Cilfit a spol. (06.10.1982, 283/81) je definovaná výnimka z prejudiciálnej povinnosti vnútroštátneho súdu vo vzťahu k otázkam výkladu práva Únie v prípade, ak prejudiciálna otázka nie je relevantná. Prezumpcia relevantnosti môže byť vyvrátená, keď je nastolený problém čisto hypotetickej úvahy. Zo žalobcovej formulácie prejudiciálnej otázky je zrejmé, že táto je položená v hypotetickej rovine. Naviac je potrebné uviesť, že smernica, ktorej výklad žalobca požadoval (čl. 178) je transponovaná do zák. o DPH a správnosť jej transpozície žalobca nespochybnil a ani žiadnym spôsobom podanie návrhu na prejudiciálne konanie ani nezdôvodnil. 98. Krajský súd v Bratislave vzhľadom na vyššie uvedené dôvody dospel k záveru, že žalobcove námietky neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia. Postup žalovaného, ako aj preskúmavané rozhodnutie a v ňom prijaté závery boli súladné so zákonom, a preto súd žalobu podľa § 190 SSP zamietol. 99. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 SSP tak, že žalobcovi ich náhradu nepriznal z dôvodu jeho neúspechu v konaní. 100. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.