Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/297/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015202062 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Janáková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1015202062.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Janákovej a členiek senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a JUDr. Zuzany Mališovej, v právnej veci žalobcov: 1/ V.. C. H., S. XXXXX/XX, H., 2/ V.. S. H., Q. XXX/XX, R., obaja zastúpení: VRBA & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, Sliezska 9, Bratislava, v mene ktorej koná JUDr. Branko Vrba, advokát a konateľ, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky, Tomášikova 46, Bratislava, za účasti: 1/ MIDLE BAU s.r.o. (predtým Tom - Ferr Build, s.r.o.), IČO: 46 876 570, Čigérska 1838/36, Dunajská Streda, 2/ G. H., I. O.. X, K., I., 3/ I. G., W. XX, S. G., 4/ M. T., R. XX, S. G., 5/ SOUTH DAM s.r.o., IČO: 44 135 319, Vysoká 14, Bratislava, 6/ U. G., R. XX, 7/ D. Y., R. XXX, pribratí účastníci 1/, 3/ a 4/ zastúpení: Advokátska kancelária TORA Legal, s.r.o., Laurinská 18, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OVBP2-2015/49920-KAZ zo dňa 02.11.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalobcom 1/ a 2/ súd nepriznáva voči žalovanému právo na náhradu trov konania. Ďalšiemu účastníkovi v 1/, 3/ a 4/ rade súd priznáva proti žalobcovi v 1/ a 2/ rade právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. Ďalšiemu účastníkovi v 2/, 5/, 6/, a 7/ rade súd nepriznáva právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : I. Administratívne konanie 1. Pribratý účastník 1/ ako navrhovateľ žiadosťou zo dňa 12.02.2015 požiadal Obec Hamuliakovo ako príslušný stavebný úrad (ďalej aj len „stavebný úrad“) o vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby na stavbu „Rodinný dvojdom A2-A s 2+2 B.J.“ na pozemkoch parcelné číslo XXX/XXX, - XXX, katastrálne územie R., prípojky a účelová komunikácia na pozemku č. XXX/XXX; katastrálne územie R.. Stavebný úrad listom zo dňa 09.03.2015 oznámil účastníkom konania začatie územného konania o umiestnení stavby. 2. Žalobcovia podali dňa 18.03.2015 námietky a pripomienky k danej veci, ktoré sú obsahovo podobné s námietkami uvedenými v žalobe. Dňa 19.03.2015 sa uskutočnilo ústne pojednávanie, na ktorom neboli zo strany účastníkov vznesené ďalšie námietky. 3. Stavebný úrad rozhodnutím č. Výst. 110-14-H-15-Kš zo dňa 30.03.2015 (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“) rozhodol o umiestnení stavby „Rodinný dvojdom A2-B s 2+2 B.J.“ na pozemkoch parc. č. XXX/XXX,- XXX (prípojky IS, účelová komunikácia na pozemku XXX/XXX), katastrálne územie R., pre pribratého účastníka 1/. 4. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podali žalobcovia odvolanie. Namietali, že navrhované stavby vytvárajú komplex budov, ktoré nie je možné považovať za jednotlivé rodinné domy a tiež, že termín „rodinný dvojdom“ nie je v súlade so zákonom č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „stavebný zákon“). Zároveň namietali, že do predmetných bytov nie je prístup z verejnej komunikácie a takýto bytový dom je v rozpore so stavebným zákonom aj s Územným plánom obce Hamuliakovo, (ďalej aj len „územný plán obce“) a urbanistickou štúdiou. 5. Dňa 28.04.2015 sa uskutočnilo ďalšie ústne pojednávanie, na ktorom žalobcovia uviedli, že trvajú na svojich námietkach a pripomienkach. 6. Žalovaný rozhodnutím č. OU-BA-OVBP2-2015/49920-KAZ zo dňa 02.11.2015 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“) zmenil výrokovú časť prvostupňového rozhodnutia tak, že v časti „5. Požiadavky vyplývajúce zo stanovísk správcov sietí a stanovísk dotknutých orgánov štátnej správy - Okresný úrad Senec“ doplnil podmienku vyplývajúcu z doplneného stanoviska Okresného úradu Senec, odboru starostlivosti o životné prostredie zo dňa 16.07.2015. Žalovaný zároveň doplnil grafickú prílohu - overený situačný výkres na podklade katastrálnej mapy so zakreslením predmetu územného rozhodnutia. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval, že navrhovaná stavba nie je v rozpore s územným plánom obce, vyhovuje príslušným ustanoveniam stavebného zákona, spĺňa požiadavky podľa osobitných predpisov a stavebník doložil k návrhu na vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby všetky požadované doklady a pri dodržaní príslušných ustanovení stavebného zákona a správneho poriadku podľa projektovej dokumentácie vypracovanej autorizovaným architektom IT. nebol dôvod rozhodnúť o neumiestnení stavby. II. Žaloba 7. Včas podanou žalobou sa žalobcovia domáhali preskúmania zákonnosti postupu a napadnutého rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OVBP2-2015/49920-KAZ zo dňa 02.11.2015, ktoré žiadali zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Súd pre prehľadnosť rozdelil námietky žalobcov do jednotlivých bodov. Námietka č. 1: 8. Žalobcovia nesúhlasili s definíciou stavby ako dvojdomu so štyrmi bytovými jednotkami z dôvodu, že danou štruktúrou stavby by došlo k zneužitiu výkladu stavebného zákona a vykonávacích predpisov. Podľa nich ide o typ rodinného domu, ktorý môže mať najviac tri bytové jednotky, pričom popis stavby v napadnutom rozhodnutí evokuje domnievať sa, že ide o dvojbytový rodinný dom. Štyri bytové jednotky sú podľa delenia bytových budov v zmysle § 43b ods. 2 stavebného zákona v bytových budovách, nie v rodinných domoch (dvojdomoch). Napadnuté rozhodnutie nerešpektuje zákon, nakoľko ide o rodinný dom so štyrmi bytovými jednotkami, pričom každá bytová jednotka má svoj vlastný vstup zo súkromného pozemku, ktorý svojím druhom nezodpovedá ceste. 9. Umiestnením stavby došlo aj k porušeniu záväznej časti územného plánu obce Hamuliakovo, str. 19-20, týkajúcej sa rozvojových zámerov pre dané územie. Z uvedenej záväznej časti vyplýva, že na pozemkoch majú byť hoc aj dvojdomy, ale ako uličná zástavba s vstupmi do dvojdomov z ulice. V danom prípade nejde o uličnú zástavbu, ale o dvojdom, ktorý má vybudovanú súkromnú príjazdovú cestu. 10. Predmetnú stavbu označili žalobcovia za určitý hybrid v rámci definícií rodinného a bytového domu. Podľa záväznej časti územného plánu obce a projektovej dokumentácie ide o zneužitie skutočnosti, že v danej lokalite nebol schválený územný plán zóny. Využívanie takýchto medzier v zákone je v rozpore s dobrými mravmi. Námietka č. 2: 11. Z projektovej dokumentácie je zrejmé, že do jednotlivých bytov sa vstupuje samostatnými vchodmi z parcely č. XXX/XXX, ktorá nie je definovaná ako príjazdová cesta, čím dochádza k porušeniu územného plánu obce, nakoľko z jeho regulatívov vyplýva štruktúra osadenia rodinných domov do okolia. Rovnako z definície rodinného domu vyplýva, že vstup má byť zabezpečený z verejnej komunikácie. Je paradoxné, že podľa výkresovej časti priloženej žalovaným k napadnutému rozhodnutiu majú byť na tak malej ploche - cca vyše 3 000 m2 zasadené do prostredia tri dvojdomy spolu s 12 bytmi bez prístupu, resp. len s dvoma vstupmi z verejnej komunikácie, jeden vstup pre 4 byty a jeden vstup pre 8 bytov. 12. Konštatovanie žalovaného v napadnutom rozhodnutí, že „... všetky stavby určené na bývanie v danej lokalite by boli pri argumentácii žalobcov jedným bytovým domom s veľkým počtom bytových jednotiek....“, je podľa žalobcov zľahčovaním problému. Parcela č. XXX/XX je síce súkromnou cestou, ale zabezpečuje plynulú premávku a do každého rodinného domu sa vstupuje priamo z tejto cesty, ktorá bola skolaudovaná ako verejná účelová komunikácia. Oproti tomu, v prípade dvojdomu sa vstup zabezpečuje zo súkromnej parcely napojenej z komunikácie (parc. č. XXX/XX) a z tejto je zabezpečený vstup do jednotlivých štyroch bytov v dvojdome. Námietka č. 3: 13. Správne orgány nesprávne posúdili hustotu zástavby, predimenzovanie ciest a problém s parkovaním, čo je v rozpore so záväznou časťou územného plánu obce. Regulatív hustoty zástavby bol stanovený na 25 až 50 obyvateľov na 1 ha. Uvedenú hustotu zástavby nie je možné priemerne vypočítať pre celú lokalitu, ale vždy na konkrétny 1 ha pri posudzovaní uličnej zástavby pre rodinné domy, čo v danom prípade je až 120 obyvateľov na 1 ha a nie maximálne 50 obyvateľov na 1 ha. Námietka č. 4: 14. Parkovacie miesta boli vzhľadom na veľkosť plochy navrhované pre autá triedy 01 s najmenším rozmerom (2,4 m x 4,5 m). Vzhľadom na miesto pozemku a dvojdomu, ako aj ďalších plánovaných stavieb, nebude v budúcnosti možné parkovať pri tak minimálnych výmerách parkovacích plôch pri dvojdome, ale na verejnej komunikácii, čo zaťaží jej priechodnosť verejnej komunikácie. Z projektovej dokumentácie vyplýva, že pri výpočte plochy pre najmenšie vozidlo, aj toto vozidlo pri dodržaní polomeru otáčania, čo je 6 m, bude pri cúvaní presahovať do chodníka oproti susednej nehnuteľnosti. Námietka č. 5: 15. V zmysle záväznej časti územného plánu obce je regulatív minimálnej veľkosti pozemkov pre dvojdomy a skupinové rodinné domy 500 m2. Medzi zapísanými a zakreslenými údajmi parciel v katastrálnej mape je rozdiel. Podľa napadnutého rozhodnutia parcela č. XXX/XXX končí hranicou pozemkov parc. č. XXX a XXX, čo je v rozpore s vyznačením údajov v katastrálnej mape. Z uvedeného vyplýva, že deklarovaná výmera 538 m2 pozemku parc. č. XXX/XXX bude v dôsledku vedenia navrhovanej cesty a chodníka zmenšená. Minimálna výmera pre dvojdom je 500 m2 pozemku, čo v danom prípade nie je dodržané. Námietka č. 6: 16. S ohľadom na územný plán obce pre dané územie je nutné dodržať koridory verejného technického vybavenia v uličnom priestore alebo v páse verejnej zelene, čo v tomto prípade nie je dodržané, nakoľko tieto prechádzajú podľa projektovej dokumentácie cez súkromné pozemky. 17. Z hľadiska zásahu do práv žalobcov je potrebné uviesť, že vlastnia nehnuteľnosti, ktoré majú priamu hranicu s dotknutými pozemkami. Vzhľadom na ráz miesta a ostatných nehnuteľností v danej lokalite nie je možné akceptovať projekt, ktorého súčasťou je aj dvojdom. Počet bytových jednotiek v tomto dome je neprípustný a v rozpore s územným plánom obce. Počet obyvateľov, dvojpodlažnosť spoločného vstupu a priestranstva ako manipulačného priestoru pre všetkých z verejnej komunikácie len podporuje tvrdenia žalobcov. 18. K súhlasným stanoviskám dotknutých orgánov žalobcovia uviedli, že tieto orgány posudzovali problematiku iba čiastkovo s ohľadom na dodržanie konkrétnych právnych noriem a technických parametrov so stanovením povinnosti stavebníkovi pri realizácii stavby dvojdomu. 19. Nárast počtu obyvateľov 2,8 násobne oproti regulácii osídlenia v danej lokalite bude mať negatívny vplyv na životné prostredie, pričom aj územný plán obce pri stanovení regulácií inžinierskych sietí a výmery stavebných pozemkov prihliada na prípustnosť noriem, čo v danom prípade nie je dodržané. Súčasné napojenie na existujúce siete je v obci nedostatočné a napadnutým rozhodnutím bude zhoršená kvalita života žalobcov. III. Vyjadrenie žalovaného 20. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 13.01.2016 navrhol túto zamietnuť. Vyjadril názor, že napadnuté rozhodnutie vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu veci a s námietkami žalobcov sa vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. K jednotlivým námietkam žalobcov uviedol: K námietke č. 1, č. 2 a č. 3: 21. Napriek tomu, že v stavebnom zákone nie je definovaný pojem „dvojdom“, nemožno z toho vyvodiť, že takáto stavba je v rozpore so stavebným zákonom. Podľa príslušného ustanovenia STN 734301/Z1 sa dvojdom zaraďuje medzi druhy rodinných domov. 22. V záväznej časti územného plánu obce je ako prípustné funkčné využitie daného územia uvedené najmä bývanie v rodinných domoch samostatne stojacich, dvojdomoch, radových, prípadne átriových domoch. Z uvedeného vyplýva, že s touto formou rodinných domov počíta technická norma aj územný plán obce. Z názvu „dvojdom“ vyplýva, že sa jedná o dva rodinné domy radené na spoločnej hranici pozemkov, pričom jednotlivo musia spĺňať zákonné parametre rodinných domov, t.j. maximálne dve nadzemné podlažia a podkrovie a maximálne tri bytové jednotky. Rodinný dom umiestnený napadnutým rozhodnutím spĺňa tieto parametre. K námietke č. 4: 23. Pokiaľ ide o kapacitu, technické parametre komunikácií a statickú dopravu, žalovaný uviedol, že projektová dokumentácia navrhovanej stavby bola odsúhlasená dotknutými orgánmi z hľadiska nimi sledovaných záujmov podľa osobitných predpisov. K dopravno-bezpečnostnej situácii sa vyjadrilo Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Senci, Okresný dopravný inšpektorát záväzným stanoviskom zo dňa 11.02.2015. Žalovaný z dôvodu odvolacích námietok prerušil konanie a vyžiadal si od dotknutého orgánu vyjadrenie, pričom tento zotrval na pôvodnom stanovisku. Toto záväzné stanovisko potvrdilo aj krajské riaditeľstvo. K námietke č. 5: 24. Žalovaný sa tiež zaoberal minimálnou výmerou pozemku a dospel k záveru, že umiestnenie dvojdomu na stavebnom pozemku č. XXX/XXX, aj keď je o cca 13 m2 menší, ako umožňuje územný plán (po spriemerovaní oboch pozemkov na ktorých je umiestnený dvojdom je výmera vyhovujúca) pri dodržaní koeficientu zastavanosti, je prijateľným kompromisom. K námietke č. 6: 25. Podobným spôsobom postupoval žalovaný aj vo veci námietok smerujúcich proti obsahu záväzných stanovísk Okresného riaditeľstva životného prostredia, úsek ochrany prírody a krajiny a Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Pezinku. 26. Pokiaľ ide o kapacitu inžinierskych sietí, žalovaný uviedol, že projektová dokumentácia navrhovanej stavby bola odsúhlasená správcami inžinierskych sietí, Bratislavskou vodárenskou spoločnosťou a.s. a Západoslovenskou distribučnou a.s. Žalovaný tiež doplnil napadnuté rozhodnutie vo výrokovej časti o podrobnejšie vysvetlenie možnosti odvádzania povrchových vôd vyplývajúce z doplneného stanoviska Okresného riaditeľstva životného prostredia, úsek ochrany prírody a krajiny a o grafickú prílohu - overený situačný výkres na podklade katastrálnej mapy. 27. Na záver žalovaný konštatoval, že predmetná stavba spĺňa kritériá všeobecných požiadaviek na výstavbu, ako aj ďalšie podmienky z hľadiska hygienického, požiarneho, dopravného či ochrany prírody, o čom svedčia kladné stanoviská a súhlasy dotknutých orgánov a správcov inžinierskych sietí. Umiestnením stavby nedôjde k zásahu do práv a oprávnených záujmov vlastníkov susedných nehnuteľností nad mieru primeranú pomerom. IV. Vyjadrenie pribratých účastníkov 1/, 3/ a 4/ 28. Pribratí účastníci 1/, 3/ a 4/ vo vyjadrení k žalobe navrhli túto zamietnuť. K jednotlivým námietkam uviedli: K námietke č. 1: 29. Citovali uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Sžp/3/2011 zo dňa 15.12.2011 namietajúc, že napadnuté rozhodnutie nie je spôsobilé ukrátiť žalobcov na ich vlastníckom práve či spôsobiť nimi namietané zníženie štandardu bývania, nakoľko ide o rozhodnutie, ktorým sa stavba nerealizuje. Navrhovaná stavba podľa predloženej projektovej dokumentácie spĺňa definície rodinného domu. 30. Tvrdenie žalobcov, že Obec Hamuliakovo neprihliadla na žalobcami podané námietky, je nepravdivé, nakoľko z prvostupňového rozhodnutia je zrejmé, že stavebný úrad sa s ich námietkami vysporiadal. Argumentácia žalobcov týkajúca sa charakteru stavby je nelogická, nakoľko v dôsledku nesprávnej interpretácie stavebného zákona a STN považujú rodinný dvojdom s 2+2 bytovými jednotkami za jeden rodinný dom so štyrmi bytovými jednotkami. V zmysle tejto interpretácie by sa za rodinný dom považoval výlučne izolovaný dom, ktorý nemá viac ako tri byty, pričom radová zástavba štyroch rodinných domov, každá s dvoma bytovými jednotkami s vlastným vchodom by bola považovaná za stavbu s ôsmimi bytovými jednotkami, a teda by rovnako bola v rozpore s definíciou rodinného domu, ako aj bytového domu v zmysle stavebného zákona. K námietke č. 2: 31. Každá bytová jednotka má zabezpečený vstup z verejnej komunikácie, a to prostredníctvom účelovej komunikácie nachádzajúcej sa na pozemku parc. č. XXX/XXX vo vlastníctve pribratého účastníka 1/ a 2/, pričom v prospech vlastníkov pozemkoch parc. č. XXX/XXX a parc. č. XXX/XXX je zriadené vecné bremeno - právo vstupu, prejazdu a prechodu cez pozemok. Rovnako nie je v rozpore s požiadavkou uličného typu zástavby, ak vchod rodinného domu nie je „z ulice“. K námietke č. 3: 32. Nie je možné tvrdiť, že výstavbou niekoľkých rodinných domov by došlo k nárastu hustoty zástavby, ktorá by prekročila stanovené regulatívy. Hustota zástavby pre dané územie je stanovená v územnom pláne obce na 25 až 50 obyvateľov na 1 ha územia, pričom je stanovená ako priemerná hustota pre danú lokalitu v celkovej výmere 14,5 ha. K námietke č. 4: 33. Parkovanie je zabezpečené na pozemku prislúchajúcom k rodinnému domu, a preto nie je dôvodná obava žalobcov, že by motorové vozidlá vlastníkov či užívateľov predmetnej nehnuteľnosti v budúcnosti znemožňovali prejazd verejnou komunikáciou. Navyše, prístup k rodinnému domu je zabezpečený prostredníctvom účelovej komunikácie. K námietke č. 5: 34. Záväzná časť územného plánu obce určuje výmeru stavebného pozemku pre dvojdomy na minimálne 500 m2, pričom i keď pozemok parc. č. XXX/XXX má výmeru menšiu cca o 13 m2 ako je daný regulatív, je dodržaný koeficient zastavanosti, ktorý je územným plánom stanovený na max 0,3, pričom zastavanosť predmetných pozemkov sa pohybuje okolo 0,2. K námietke č. 6: 35. Pribratí účastníci 1/, 3/ a 4/ sa stotožnili so záverom žalovaného, že rodinný dvojdom spĺňa kritériá všeobecných požiadaviek na výstavbu, podmienky z hľadiska hygienického, požiarneho, bezpečnostného, dopravného a ochrany prírody, o čom svedčia kladné stanoviská a súhlasy dotknutých orgánov či správcov inžinierskych sietí. V. Replika žalobcov 36. Žalobcovia v reakcii na vyjadrenie pribratých účastníkov 1/, 3/ a 4/ v replike zo dňa 23.01.2018 uviedli že sú bezprostrednými vlastníkmi nehnuteľností, ktorých sa napadnuté rozhodnutie dotýka a preto sú napadnutým rozhodnutím dotknutí na svojich právach. Sú spoluvlastníkmi parcely č. XXX/X o veľkosti podielu 1/3, ktorá sa nachádza pozdĺž nehnuteľností, na ktorých má byť dvojdom postavený zo zadnej strany ako susediaca nehnuteľnosť. Zároveň sú výlučnými vlastníkmi rodinného domu so súpis. č. XXX stojaceho na parc. č. XXX/XXX a pozemkov parc. č. XXX/XXX, XXX/XXX. V ostatnom sa žalobcovia pridržiavali žalobných dôvodov opísaných v podanej žalobe. VI. Vyjadrenie pribratých účastníkov 1/, 3/ a 4/ na pojednávaní 37. Pribratí účastníci 1/, 3/ a 4/ na pojednávaní poukázali na nesprávne údaje týkajúce sa zmeny vlastníckeho práva vo vzťahu k parc. č. XXX/XXX a XXX/XXX a žalobu navrhli zamietnuť. VII. Posúdenie veci 38. Podľa § 6 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (ďalej aj len „SSP“), správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. 39. Podľa § 39a ods. 1 stavebného zákona, rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia. 40. Podľa § 39a ods. 2 stavebného zákona, v podmienkach na umiestnenie stavby sa určia požiadavky a) na ochranu prírody a krajiny a na zabezpečenie starostlivosti o životné prostredie, b) na zabezpečenie súladu urbanistického riešenia a architektonického riešenia stavby s okolitým životným prostredím, najmä na výškové a polohové umiestnenie stavby vrátane odstupov od hraníc pozemku a od susedných stavieb, na výšku stavby, prístup a užívanie stavieb osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, na napojenie na siete technického vybavenia, napojenie na pozemné komunikácie, na podiel zastavanej plochy a nezastavanej plochy zo stavebného pozemku vrátane požiadaviek na úpravu jeho nezastavaných plôch, c) vyplývajúce z chránených častí krajiny alebo z ich blízkosti d) vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov. 41. Podľa § 43b ods. 1 stavebného zákona, bytové budovy sú stavby, ktorých najmenej polovica ich podlahovej plochy je určená na bývanie. Medzi bytové budovy patria a) bytové domy, b) rodinné domy, c) ostatné budovy na bývanie, napr. detské domovy, študentské domovy, domovy dôchodcov a útulky pre bezdomovcov. 42. Podľa § 43b ods. 3 stavebného zákona, rodinný dom je budova určená na bývanie so samostatným vstupom z verejnej komunikácie, ktorá má najviac tri byty, dve nadzemné podlažia a podkrovie. 43. Podľa § 140b ods. 1 stavebného zákona záväzné stanovisko je na účely konaní podľa tohto zákona stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci. 44. K jednotlivým námietkam uvedeným v žalobe súd uvádza: K námietke č. 1: 45. Medzi účastníkmi konania bol predovšetkým sporný charakter stavby, pričom podľa žalobcov je predmetná stavba určitým hybridom v rámci zákonných definícií rodinného a bytového domu, nejde o dvojdom ale o rodinný dom so štyrmi bytovými jednotkami. Úlohou súdu bolo preto v prvom rade zodpovedať otázku, aký charakter má stavba umiestnená napadnutým rozhodnutím. 46. Podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné plány obcí a zón. Stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov; preskúma návrh a jeho súlad s podkladmi (územným plánom) a predchádzajúcimi rozhodnutiami o území, posúdi, či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým požiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom, ktoré ustanovujú hygienické, protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických zariadení, dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a podobne. Stavebný úrad v územnom konaní zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov a ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenia účastníkov a ich námietky. Neprihliada sa na námietky a pripomienky, ktoré sú v rozpore so schválenou územno-plánovacou dokumentáciou. 47. Aj napriek tomu, že stavebný zákon nepozná pojem „dvojdom“, je potrebné vychádzať z STN, ktorá tento druh rodinného domu pozná. Podľa bodu 6.61 STN 73 4301 „Delenie rodinných domov“ sa podľa spôsobu zástavby a uplatnenia v urbanistickej štruktúre rozoznávajú tieto základné druhy rodinných domov: a) izolované, b) dvojdomy, c) radové, d) átriové, e) terasové. 48. Rodinný dom je budova určená predovšetkým na rodinné bývanie so samostatným vstupom z verejnej komunikácie, ktorá má najviac tri byty, dve nadzemné podlažia a podkrovie. Samostatne stojace (tiež izolované alebo voľne stojace) domy patria k najstaršej forme zástavby, ktorá sa dodnes preferuje. Dvojdom predstavuje horizontálne združenie rodinných domov samostatne prístupných z pozemku a zároveň postavené na spoločnej hranici pozemkov. V každom rodinnom dome tvoriacom dvojdom môžu byť umiestnené najviac tri byty, teda v dvojdome je prípustné situovať maximálne šesť bytov. 49. Z predloženej projektovej dokumentácie je podľa názoru súdu zrejmé, že predmetnou stavbou je rodinný dvojdom, pričom v každom dome sú situované dve bytové jednotky. Tento druh stavby nemožno charakterizovať ako izolovaný rodinný dom, pričom každý byt umiestnený v dvojdome má samostatný vstup z verejnej komunikácie. 50. Vzhľadom na to, že Obec Hamuliakovo nemá schválený územný plán zóny, je potrebné vychádzať zo schváleného a platného územného plánu obce. V zmysle § 37 ods. 1 stavebného zákona je územný plán obce v danom prípade záväzným podkladom pri územnom rozhodovaní stavebného úradu o umiestnení stavby. Nakoľko tento územný plán obce umožňuje zrealizovať stavbu dvojdomu až so šiestimi bytovými jednotkami, správne orgány rozhodli o umiestnení stavby dvojdomu so štyrmi bytovými jednotkami v súlade so zákonom a územným plánom. Táto možnosť je ustanovená v časti územného plánu obce nazvanej „Funkčné využitie“, kde je uvedené medzi prípustnými možnosťami využitia územia okrem iného aj bývanie v dvojdomoch. 51. Z podkladov, ktoré mali k dispozícii správne orgány, súd zistil, že obecné zastupiteľstvo uznesením č. 51-OZ/2012 odsúhlasilo prerozdelenie pozemkov parc. č. XXX/XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX a XXX a správne orgány boli povinné vychádzať pri rozhodovaní z aktuálnej kópie katastrálnej mapy. 52. S ohľadom na to, že stavebný úrad v konaní o umiestnení stavby postupoval v súlade so všeobecnými technickými požiadavkami na výstavbu, vyhláškou Ministerstva životného prostredia SR č. 532/2002 Z .z., ako aj v súlade s platnými technickým normami a pri existencii súhlasných stanovísk všetkých dotknutých orgánov a splnení všetkých zákonných podmienok, nebol dôvod nevydať rozhodnutie o umiestnení stavby. K námietke č. 2: 53. Súd nemohol vyhovieť námietke žalobcov týkajúcej sa toho, že predmetný dvojdom nedisponuje samostatným vstupom z verejnej komunikácie, nakoľko vstup na pozemky parc. č. XXX/XXX a parc. č. XXX/XXX, na ktorých je predmetná stavba umiestnená, je zabezpečený zo súkromnej účelovej komunikácie nachádzajúcej sa na pozemku parc. č. XXX/XXX. Nie je v rozpore s požiadavkou uličného typu zástavby, aby bol rodinný dom, resp. dvojdom kolmo situovaný na verejnú komunikáciu a mal priamy vstup na verejnú komunikáciu zabezpečený cez vlastný pozemok tvoriaci súkromnú účelovú komunikáciu. 54. Je bežný štandard v slovenských obciach a mestách, že verejná komunikácia pri domoch je iba jedna, ale účelové komunikácie v rámci uceleného a niekedy aj uzatvoreného areálu domov sú súkromné, a tieto sú napojené na verejnú komunikáciu. Zákon nestanovuje povinnosť, aby bol každý dom výlučne priamo napojený na verejnú komunikáciu (bez prostredníctva súkromnej účelovej komunikácie, cesty, chodníka a podobne) a realizácia takejto požiadavky by bola vo väčšine prípadov prakticky nemožná. Túto podmienku by napokon nespĺňali ani žalobcovia, keďže nemajú postavený dom priamo pri verejnej komunikácii, ale ich vstup je primerane vzdialený od verejnej komunikácie, na ktorú sa dostávajú po vlastnom „prístupovom“ pozemku. K námietke č. 3: 55. Súd sa nestotožnil ani s námietkou žalobcov týkajúcou sa prekročenia hustoty zástavby v danej lokalite. Hustota zástavby bola určená územným plánom obce na 25 obyvateľov na 1 ha až 50 obyvateľov na 1 ha, avšak ide o priemernú hodnotu, ktorá sa vzťahuje na celú lokalitu o výmere približne 14,5 ha. Prekročenie hustoty zástavby o niekoľko obyvateľov je prípustné vzhľadom na nemožnosť presného vymedzenia jednotlivých hektárov plochy, na ktorej sa hustota vypočítava. 56. Nie je možné tvrdiť, že umiestnením predmetnej stavby sa prekročí regulatív hustoty zástavby určený územným plánom obce. Ide o priemernú hustotu a nemožno s určitosťou predkladať, aký počet ľudí bude žiť v jednotlivých bytových jednotkách. V jednom byte môže žiť iba jedna osoba, v ďalšom môže bývať 5-členná rodina, a preto sa súd stotožnil so záverom správnych orgánov vyjadreným v preskúmavaných rozhodnutiach o dodržaní regulatívu hustoty zástavby. K námietke č. 4: 57. Pri rozhodovaní o návrhu na umiestnenie stavby posudzoval stavebný úrad námietky vznesené účastníkmi konania a podmienky uplatnené dotknutými orgánmi. Navrhovaný dvojdom bol umiestnený po komplexnom zhodnotení vplyvu stavby na okolie. Z administratívneho spisu je nesporné, že z vyjadrení a stanovísk dotknutých orgánov nevyplynula žiadna pochybnosť o nepriaznivom vplyve stavby na riadne užívanie susedných nehnuteľností a to ani pokiaľ ide o dopravno-bezpečnostnú situáciu. K projektovej dokumentácii sa vyjadrilo Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Senci, Okresný dopravný inšpektorát záväzným stanoviskom č. ORPZ-SC-ODI-I-065/2015 zo dňa 11.02.2015 a ani v odvolacom konaní svoje stanovisko nezmenilo. Toto stanovisko potvrdil aj nadriadený orgán. 58. Vzhľadom na súhlasné stanovisko dotknutého orgánu k riešeniu dopravy v súvislosti s navrhovaným dvojdomom neobstojí námietka žalobcov o nedostatku parkovacích miest. Navyše, nemožno hovoriť o nedostatku parkovacích miest aj z dôvodu, že parkovanie majú vlastníci, prípadne ich návštevy, zabezpečené na pozemku prislúchajúcemu k rodinnému dvojdomu. Pokiaľ ide o prístup k dvojdomu, tento je zabezpečený prostredníctvom účelovej komunikácie - príjazdovej cesty, a teda títo vlastníci nebudú zaťažovať verejnú komunikáciu parkovaním motorových vozidiel na verejnej komunikácii. 59. Je potrebné dodať, že žalobcovia nie sú oprávnení posudzovať dopravno-bezpečnostnú situáciu, nakoľko táto kompetencia patrí dotknutým orgánom, ktoré sú oprávnené a kompetentné posúdiť toto odborné hľadisko. K námietke č. 5: 60. Výmeru stavebných pozemkov považoval súd za dostatočnú. Minimálna výmera stavebného pozemku pre dvojdomy je určená záväznou časťou územného plánu obce na minimálne 500 m2. Tento regulatív výmery znamená, že na stavbu jednej časti rodinného dvojdomu spolu s jeho súčasťami, ako sú napríklad prístupové chodníky či parkovacie státia, je potrebná uvedená výmera 500 m2. Pozemok parc. č. XXX/XXX má výmeru 538 m2 a pozemok parc. č. XXX/XXX má výmeru 487 m2. I keď pozemok parc. č. XXX/XXX má výmeru 487 m2, t.j. je o 13 m2 menší, ako umožňuje územný plán, po spriemerovaní výmery oboch pozemkov na ktorých je umiestnený dvojdom je výmera 512,50 m2 vyhovujúca. Aj na tomto pozemku parc. č. XXX/XXX je dodržaný koeficient zastavanosti, ktorý je územným plánom stanovený na max 0,3, pričom zastavanosť predmetných pozemkov sa pohybuje okolo 0,2. K námietke č. 6: 61. Súd nemohol vyhovieť ani námietke žalobcov týkajúcej sa zelene a kapacity inžinierskych sietí, nakoľko projektovú dokumentáciu navrhovanej stavby odsúhlasili dotknuté orgány a správcovia inžinierskych sietí z hľadiska nimi sledovaných záujmov v zmysle osobitných predpisov. 62. Pokiaľ ide o požiarnu bezpečnosť navrhovanej stavby, k tomuto hľadisku sa vyjadrilo Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru v Pezinku stanoviskom č. ORHZ-PK1-114-001/2015 zo dňa 06.02.2015. 63. Z hľadiska starostlivosti o životné prostredie sa k navrhovanej stavbe vyjadril Okresný úrad Senec, odbor starostlivosti o životné prostredie, úsek ochrany prírody a krajiny stanoviskom č. OU-SC- OSZP/2015/3780 zo dňa 23.03.2015. 64. K hľadisku ochrany vodných pomerov sa k navrhovanej stavbe vyjadril Okresný úrad Senec, odbor starostlivosti o životné prostredie, úsek štátnej vodnej správy stanoviskom č. OU-SC-OSZP/2015/1975/ V-18-Ad zo dňa 27.01.2015. 65. Aj k pripojeniu na rozvody vody, kanalizácie a elektriny sa vyjadrili správcovia IS, Bratislavská vodárenská spoločnosť a.s. stanoviskom č. 9631/2015/Fj zo dňa 27.03.2015 a Západoslovenská distribučná a.s. stanoviskom zo dňa 16.02.2015. 66. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že všetky vyššie uvedené stanoviská dotknutých orgánov boli súhlasné. Vzhľadom na skutočnosť, že obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa staveného zákona záväzný, nie je v jeho kompetencii spochybňovať záväzné stanovisko alebo polemizovať s ním, ak dotknutý orgán nezistí nedostatky. Orgán verejnej správy je však povinný zosúladiť stanoviská s námietkami účastníkov konania, pokiaľ sú tieto právne relevantné. 67. Prvostupňový orgán verejnej správy sa s námietkami týkajúcimi sa stanovísk vysporiadal a z dôvodu ich vznesenia prerušil konanie a listami zo dňa 30.06.2015 požiadal dotknuté orgány o vyjadrenie k odvolaniu. Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru v Pezinku nezmenilo svoje stanovisko a nadriadený správny orgán - Okresný úrad Bratislava, odbor opravných prostriedkov potvrdil záväzné stanovisko Okresného úradu Senec, odboru starostlivosti o životné prostredie. 68. V súvislosti s námietkou týkajúcou sa zásahu do práv žalobcov súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 22/02 zo dňa 06.03.2002, ktorým bola odmietnutá ústavná sťažnosť z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti v časti o porušení základného práva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života upraveného v čl. 19 ods. 2 Ústavy SR a v čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj základného práva na priaznivé životné prostredie upraveného v čl. 44 Ústavy SR rozhodnutím o umiestnení stavby. Ústavný súd SR odôvodnil uznesenie tým, že rozhodnutím o umiestnení stavby nemôže reálne dôjsť k porušeniu práva na priaznivé životné prostredie, pretože z charakteristiky rozhodnutia o umiestnení stavby vyplýva, že ide o rozhodnutie, ktorým sa stavba priamo nerealizuje. Taktiež uviedol, že rozhodnutie o umiestnení stavby reálne nezasahuje do narušenia práva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života. 69. Vzhľadom na to, že k realizácii stavby dochádza až na základe stavebného povolenia - osobitného rozhodnutia vydaného v stavebnom konaní, resp. na základe ohlásenia stavebnému úradu v určitých zákonom stanovených prípadoch, rozhodnutie o umiestnení stavby reálne do práva na ochranu životného prostredia nezasahuje. Vytvára sa ním len právny základ pre rozhodnutie o realizácii stavby, ku ktorej môže ale nemusí v budúcnosti dôjsť. Vyplýva to aj z časovej platnosti rozhodnutia o umiestnení stavby. Ochrana práv a oprávnených záujmov týchto vlastníkov sa bude riešiť v následnom samostatnom stavebnom konaní. 70. Vzhľadom na uvedené dospel Krajský súd v Bratislave k záveru, že žalobu je potrebné podľa § 190 SSP zamietnuť, nakoľko preskúmavané rozhodnutia boli vydané v súlade so zákonom a námietky žalobcov neodôvodňovali ich zrušenie. 71. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 SSP a v konaní neúspešným žalobcom právo na ich náhradu nepriznal. Právo na náhradu trov konania súd nepriznal ani ďalším účastníkom 2/, 5/, 6/ a 7/, nakoľko v konaní zostali nečinní a nepreukázali, že by im v konaní nejaké trovy konania vznikli. Ďalším účastníkom konania 1/, 3/ a 4/ súd priznal proti žalobcom právo úplnú náhradu trov konania podľa § 169 SSP, (v konaní boli aktívni a súdu podali aj vyjadrenie k žalobe) o výške ktorej rozhodne súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. 72. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.