Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/282/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015202078 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1015202078.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: B.. G. L., H. XX, L., zastúpený: ČOLLÁK, WEICZEN VANKO & Partneri, advokátska kancelária, Floriánska 19, Košice, v mene ktorej koná JUDr. Ivan Vanko, advokát, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KM- OLVS-67/2015/OPK zo dňa 07.10.2015, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : I. administratívne rozhodnutia 1. Personálnym rozkazom ministra vnútra Slovenskej republiky č. 89 zo dňa 22.04.2015 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) bol npor. Ing. G. L., nar. XX.XX.XXXX, osobné evidenčné číslo: XXXXXX, naposledy služobne zaradený v stálej štátnej službe vo funkcii starší referent oddelenia výkonu služby Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach - okolie (ďalej len „žalobca“), podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z. z.“) prepustený zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru, a to dňom doručenia rozhodnutia. Podľa odôvodnenia tohto rozhodnutia žalobca dňa 09.03.2015 počas výkonu štátnej služby, (ktorú mal riadne plánovanú v čase od 07.30 hod. do 19.30 hod. na základe plánu služieb Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach - okolie na mesiac marec 2015, č. p.: ORPZ-KS-ODI-3-002/2015-0-3/22015, s ktorým bol riadne oboznámený), bol vedúcim oddelenia výkonu služby Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach okolie podrobený analyzátorom dychu typu Alcotest Dräger 7410, výrobného čisla ARXM-0999 s platným certifikátom evidovaným pod číslom: 0023/331.06//15 do 11.8.2015 dychovej skúške za prítomnosti riaditeľa Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach - okolie. Touto skúškou bola u menovaného v čase o 08:41 hod. nameraná hodnota 0,52 mg/l (v prepočte 1,08 promile alkoholu vdychu). Opakovanými skúškami v čase o 09:02 hod. bola u neho nameraná hodnota 0,49 mg/l (v prepočte 1,02 promile alkoholu v dychu); v čase o 09:51 hod. hodnota 0,48 mg/l (v prepočte 1,00 promile). V čase 10:06 hod. bol menovaný podrobený dychovej skúške iným analyzátorom dychu typu Alcotest Dräger 7410, (výrobného čisla ARTM-0110 s platným certifikátom evidovaným pod číslom: 0037/331.06//15 do 12.8.2015), ktorým bola zistená hodnota 0,36 mg/l (v prepočte 0,75 promile alkoholu v dychu). Možnosť odberu krvi za účelom zistenia požitia alkoholických nápojov menovaný nežiadal. Po vykonaní dychových skúšok bola menovanému nadriadeným odobratá služobná zbraň. Žalobca tak svojím konaním porušil služobnú prísahu zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere príslušníka Policajného zboru by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Prvostupňové rozhodnutie bolo žalobcovi neúspešne doručované dňa 30.04.2015 a v tento deň bola uložená na pošte. Účinky doručenia následne nastali dňa 03.05.2015 v zmysle ustanovenia § 266 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z. 2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca dňa 02.06.2015 rozklad, ktorý v súlade s 243 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. preskúmal Minister vnútra Slovenskej republiky ako orgán príslušný na rozhodnutie o rozklade podľa § 244 predmetného zákona. Rozklad žalobcu bol rozhodnutím ministra vnútra Slovenskej republiky č. KM-OLVS-67/2015/OPK zo dňa 07.10.2015 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) v súlade s § 243 ods. 4 predmetného zákona zamietnutý a prvostupňové rozhodnutie bolo potvrdené. Podľa odôvodnenia tohto rozhodnutia žalobca podal rozklad proti prvostupňovému rozhodnutiu po uplynutí lehoty uvedenej v ustanovení § 242 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. Zmeškanie lehoty na podanie rozkladu malo za následok, že napadnuté rozhodnutie nadobudlo dňa 18.05.2015 právoplatnosť, rozklad teda smeroval proti právoplatnému rozhodnutiu. Predmetné rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 12.10.2015. II. žaloba a námietky 3. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 14.12.2015 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného o rozklade č. KM-OLVS-67/2015/OPK zo dňa 07.10.2015 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím žalovaného č. 89 zo dňa 22.04.2015. Podľa názoru žalobcu bolo napadnuté rozhodnutie nezákonné, pretože ho ukracuje na jeho právach. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu vyplýva, že podaný rozklad zamietol z dôvodu, že ten nebol podaný v stanovenej lehote. Žalovaný správny orgán toto svoje rozhodnutie odôvodňuje tým, že žalobcovi sa niekoľko kráť pokúšal predmetné rozhodnutie doručiť avšak bezúspešne. Vzhľadom k uvedenému bola dňa 29.04.2015 v čase o 15:40 hod. podaná na pošte v Košiciach 1 úradná zásielka č. UU802896825SK s doručenkou do vlastných rúk obsahujúca napadnuté rozhodnutie na adresu žalobcu. Zásielka bola neúspešne doručovaná dňa 30.04.2015 a následne uložená na pošte dňa 30.04.2015 s dobou uloženia 5 dní. Žalovaný správny orgán má vzhľadom na uvedené za to, že účinky doručenia napadnutého rozhodnutia žalobcovi nastali v súlade s ustanovením § 266 ods. 4 zákona dňa 03.05.2015, teda tretí deň od jeho uloženia na pošte, kde si toto rozhodnutie žalobca neprevzal. Žalovaný správny orgán má za to, že žalobcovi začala plynúť zákonná 15 dňová lehota na podanie rozkladu proti personálnemu rozkazu dňa 04.05.2015 a teda posledný deň zákonnej 15 dňovej lehoty na podanie rozkladu bol deň 18.05.2015. S vyššie uvedeným žalobca nesúhlasí, nakoľko odmieta skutočnosť, že by sa zámerne vyhýbal doručeniu predmetného rozhodnutia. Žalobca bol v čase tzv. doručovania zo strany žalovaného správneho orgánu práce neschopný, pričom jeho zdravotný stav mu nedovoľoval, aby si zásielku uloženú na pošte vyzdvihol. Žalobca užíval lieky, v dôsledku ktorých v čase svojej práce neschopnosti spal a teda objektívne nemohol počuť (klopanie nadriadeného) respektíve to, ako sa mu nadriadený snažil doručiť predmetné rozhodnutie. Žalobca nemú funkčný zvonček a teda ani tento nemohol počuť. Žalobca býva vo svojom byte sám. 4. Žalobca na margo doručovania uviedol, že si nie je vedomý toho, že nadriadený sa mu pokúšal doručiť predmetné rozhodnutie, nakoľko v tom čase bol práce neschopný pre chorobu. V čase práceneschopnosti žalobca užíval silné lieky proti bolesti a lieky na spánok, nakoľko trpel neznesiteľnými bolesťami. Nadriadený orgán má za to, že žalobca sa nenachádzal vmieste svojho bydliska, pričom toto svoje tvrdenie nijakým relevantným spôsobom nepreukázal. Nadriadený vychádza iba z toho, že žalobcovi klopal na dvere jeho bytu a ten nereagoval. Zásielka, ktorej obsahom malo byť rozhodnutie o žalobcovom prepustení zo služobného pomeru bola podaná formou zásielky dňa 29.04.2015 na pošte Košice 1. Žalobca si zo schránky prevzal oznámenie o uložení zásielky dňa 03.05.2015 vo večerných hodinách. Dňa 06.05.2015 si žalobca na pošte chcel vyzdvihnúť predmetnú zásielku, avšak táto už bola vrátená odosielateľovi, pričom mu na pošte bolo povedané, že v tento deň si predmetnú zásielku osobne vyzdvihol riaditeľ žalobcu. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že podľa potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti vystaveného MUDr. H. F. zo dňa 30.03.2015 bol dočasne práce neschopný od 30.03.2015 do 19.05.2015. Tak ako to bolo uvedené vyššie žalovaný správny orgán v napadnutom rozhodnutí uvádza, že účinky doručenia napadnutého rozhodnutia o prepustení žalobcu nastali dňa 03.05.2015 teda v čase jeho práceneschopnosti. Žalobca v čase tzv. fikcie doručenia rozhodnutia o jeho prepustený zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru bol v ochrannej dobe v zmysle ustanovenia § 195 ods. 1 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z., nakoľko bol preukázateľne uznaný za dočasne neschopného vykonávať štátnu službu z dôvodu choroby. Vzhľadom na vyššie uvedené má za to, že rozhodnutie, ktorým bol žalobca prepustený zo služobného pomeru mu bolo doručené až dňa 19.05.2015, kedy si ho osobne prevzal na Okresnom riaditeľstve PZ Košice - okolie a teda po skončení jeho práce neschopnosti. Dňa 19.5.2015 po ukončení práceneschopnosti sa žalobca dostavil do zamestnania, kde bol predvolaný k riaditeľovi okresného dopravného inšpektorátu, ktorý najprv na neho začal kričať, že ako si to dovoľuje nezdvíhať telefón a neotvárať mu dvere svojho bytu. Žalobca žiadal, aby mu predložil personálny rozkaz na čo on uviedol, že mu personálny rozkaz nedá s odôvodnením, že si ho mal vyzdvihnúť na pošte. Personálny rozkaz bol žalobcovi vydaný až keď žalobca dlhší čas trval na jeho vydaní, pretože ho potreboval na prihlásenie na úrade práce, nakoľko nemal žiaden iný úradný doklad potvrdzujúci, že je nezamestnaný. Potom sa do kancelárie riaditeľa dostavila riaditeľka vnútorného odboru, Mária Bujalošová, ktorej žalobca svoju žiadosť zopakoval a táto mu po rovnakých námietkach akými argumentoval riaditeľ pplk. Eperješi, predmetný personálny rozkaz vydala. Žalobca naďalej zotrváva na všetkých svojich tvrdeniach a má za to, že personálny rozkaz mu bol doručený až dňa 19.05.2015 a teda zákonná 15 dňová lehota na podanie rozkladu skončila dňa 03.6.2015, pričom rozklad podal dňa 02.06.2015 a teda v zákonnom stanovenej lehote. 5. V súvislosti s dôvodmi svojho prepustenia zo služobného pomeru má žaloba za to, že svojím konaním nenaplnil dôvod prepustenia uvedený v ust. § 192 ods. 1 písm. c) zákona č. , ako ani nijaký iný dôvod zakladajúci postih vo forme jeho prepustenia zo služobného pomeru. Napadnutým personálnym rozkazom bol žalobca prepustený zo služobného pomeru podľa ust. § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. a teda svojím konaním mal porušiť služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. S poukazom na nižšie uvedené žalobca rázne odmieta dôvod svojho prepustenia zo služobného pomeru. Žalobca zotrváva na tvrdení, že nevykonával štátnu službu pod vplyvom alkoholických nápojov, tak ako mu to je kladné za vinu. V predmetný deň teda dňa 09.03.2015 sa žalobca dostavil na pracovisko len preto, že pred necelými dvoma mesiacmi bol neoprávnene disciplinárne riešený trestom zníženia služobného platu o 5 percent na dobu jedného mesiaca za to, že za rovnakej situácie navštívil lekára a neposlúchol pokyn nadriadeného, že sa má najprv dostaviť na pracovisko. Žalobcov nadriadený mjr. G. nariadil žalobcovi, aby pred návštevou lekára najprv prišiel do práce a až následne mal ísť na lekárske ošetrenie. Žalobca považuje za potrebné a nevyhnutné uviesť skutkové okolností predchádzajúce jeho prepusteniu zo služobného pomeru. Dňa 09.03.2015 napriek skutočnosti, že žalobca bol chorý (vysoká teplota, závrate, akútna bolesť hlavy) sa dostavil na pracovisko, nakoľko vzhľadom na hore opísané disciplinárne Opatrenie vyvodené voči jeho osobe chcel vyhovieť požiadavkám svojho nadriadeného, ktorý takýto postup vyžadoval. Na pracovisko sa žalobca dostavil s tým, že mal v úmysle so súhlasom nadriadeného požiadať kolegu G. F. o odvoz na lekárske ošetrenie. Následne si uvedený kolega G. F. vzal knihu jázd od uvedeného vozidla, zapísal zmenu vodiča na svoje meno a išiel za mjr. G. podpísať povolenie na jazdu, nakoľko si išiel niečo súrne vybaviť. Následne potom prišiel za žalobcom do kancelárie jeho nadriadený mjr. G. a zavolal ho do jeho kancelárie. Cestou do jeho kancelárie ho žalobca oboznámil s tým, že potrebujem lekárske vyšetrenie, nakoľko je chorý a na základe jeho zdravotného stavu nebol schopný riadneho nástupu do štátnej služby a k výkonu jeho služobných povinností. Žalobca výslovne oboznámil svojho nadriadeného o tom, že má horúčku a bolí ho hrdlo, dôsledkom čoho užil propolis. (liek na zmiernenie bolesti hrdla obsahujúci alkohol). Nadriadený mjr. G. imperatívnym spôsobom nariadil žalobcovi výkon služby podľa rozpisu a súčasne mu povedal „fukni“ bez náležitého a riadneho poučenia. Nadriadený tak učinil napriek tomu, že ho žalobca oboznámil so svojím momentálnym zdravotným stavom, ako aj napriek skutočnosti, že vedel o tom, že žalobca tesne pred tým užil propolis, ako výplach hrdla na zmiernenie bolesti. Žalobca považuje správanie nadriadeného za zavŕšenie nátlaku vyvíjaného na jeho osobu už od začiatku roku 2015, kedy bol v januári disciplinárne riešený. Žalobca má za to, že takéto konanie je v príkrom rozpore so zásadami a zákonom, upravujúcimi výkon štátnej služby nadriadeného príslušníka PZ vo vzťahu k podriadenému. 6. Okrem vyššie uvedeného žalobca považuje za potrebné opísať priebeh dychovej skúšky vykonanej na jeho osobe, nakoľko tento priebeh považuje za veľmi neštandardný. Mjr. G. potom, ako so žalobcom prišiel do svojej kancelárie zatvoril dvere do susednej kancelárie, kde sedel kolega G. F. a zavrel dvere na chodbu. V predmetnej kancelárii boli iba žalobca a jeho nadriadený. Nadriadený žalobcovi následne povedal: „Fúkni!“ bez náležitého poučenia o vykonaní dychovej skúšky, nepýtal sa žalobcu čí práve nejedol, nepil, nefajčil, nepožil lieky alebo alkohol alebo iné látky, ktoré by mohli ovplyvniť Výsledky dychovej skúšky, hoci to takto bolo uvedené v návrhu na prepustenie. Vedúci žalobcovi poradil, aby sám požiadal o uvoľnenie z pracovného pomeru na vlastnú žiadosť a spracoval tlačivo začatia konania vo veci prepustenia zo služobného pomeru, čo mu dal aj podpísať. Žalobca uvádza, že mu nebolo umožnené ísť na lekárske ošetrenie dokedy nepodpísal tlačivo o začatí konania vo veci prepustenia zo služobného pomeru. V Žalobca sa k veci nevyjadril, nakoľko sa chcel poradiť o postupe so svojím advokátom. Žalobca nadriadeným nedôveroval a to pre predchádzajúce skúsenosti, ktoré s nimi mal. Celé to trvalo asi do cca 14.00 hod. a k lekárovi žalobca už nešiel, nakoľko už neordinoval. Nakoľko žalobca podľahol psychickému nátlaku nadriadených išiel na poštu podať žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru, ktorú doma rukou napísal. Žalobca si lieky zakúpil v lekárni. Tak ako bolo vyššie uvedené na naliehanie vedúceho žalobca dňa 09.03.2015 si podal žiadosť o prepustenie zo služobného pomeru, ktorú však dňa 24.03.2015 písomne vzal si späť. Dňa 27.03.2015 po príchode do zamestnania bol žalobca predvolaný pred riaditeľa pplk. Y. bez toho, aby bol vopred upovedomený o tom, že s ním bude vykonávať výsluch a preštudovanie spisu. Týmto došlo k zabránení toho, aby som si k predmetnému úkonu mohol prizvať svojho advokáta. Pri týchto úkonoch bola prítomná riaditeľka vnútorného odboru pani G. R.. Riaditeľom bol žalobca vyzvaný, aby sa ešte raz vyjadril k celému konaniu, na čo žalobca uviedol, že využíva svoje právo sa nevyjadrovať. Žalobca taktiež odmietol podpísať zápisnicu. Napriek vyššie uvedenému pplk. Y. spracoval zápisnicu o žalobcovom výsluchu a keď ho žalobca požiadal o vyhotovenie fotokópie spisu, bolo mu Y. a R. odpovedané, že na čo mu to bude a že to nepotrebuje, že ak chce tak mu môžu akurát vytlačiť Návrh na prepustenie, vraj tam je všetko napísané. Následne pplk. Eperješi vyzval žalobcu, aby sa podpísal na zápisnicu o výsluchu a záznam o preštudovaní spisového materiálu, čo žalobca odmietol a pplk. Y. začal na neho kričať a vyhrážať sa mu pričom hovoril, že: „čo ja si o sebe myslím, že on so mnou teraz vybehne a pod.“ Žalobca pod nátlakom nakoniec podľahol vyhrážkam a záznam o preštudovaní spisového materiálu z obavy podpísal. 7. Vzhľadom na skutkový stav dôvodu prepustenia žalobcu zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru má žalobca za to, že svojím konaním nenaplnil hore citovaný dôvod prepustenia uvedený v ust. § 192 ods. 1 písm. c) č. 73/1998 Z. z.. Žalobca sa v inkriminovaný deň dostavil na pracovisko jedine preto, že v minulosti bol za svoj zvolený postup v prípade choroby disciplinárne potrestaný. Dňa 09.03.2015 bol žalobca chorý a jeho zdravotný stav si vyžadoval lekárske ošetrenie. Žalobca užil lieky na utlmenie bolesti v hrdle, ktoré obsahovali alkohol. Pred vykonaním dychovej skúšky žalobca oboznámil svojho nadriadeného, že užil liek propolis, ktorý obsahoval alkohol. Žalobcov nadriadený tieto jeho vyjadrenia nebral v úvahu. Žalobca poukazuje nato, že ak by v minulosti nebol obdobný problém, tak by v ten deň do práce vôbec nenastúpil, ale hneď ráno by išiel ku lekárovi a bol by práce neschopný a liečil by sa. Uvedený postup nadriadeného bol v nemalej miere zapríčinený dlhodobým šikanóznym správaním sa voči žalobcovi. Žalobca v uvedený deň nevykonal službu. Žalobca by službu nevykonal ani v prípade, ak by mu nadriadený nedal vykonať dychovú skúšku na zistenie alkoholu v tele, nakoľko by išiel rovno k lekárovi. 8. V súvislosti s nameraných hodnôt alkoholu v dychu žalobcu, tak už viac krát sa žalobca vyjadril, že boli zapríčinené tým, že tesne pred vykonaním dychovej skúšky požil propolis, ktorý alkohol obsahuje a to na zmiernenie bolesti v hrdle. Žalobca si uvedomuje, že tolerancia na obsah alkoholu je nulová a výskyt alkoholu u príslušníka policajného zboru je nezlučiteľný s výkonom jeho služobných povinností, avšak mám za to, že nebol pod vplyvom alkoholu. Stopy alkoholu v jeho dychu neboli Zapríčinené tým, že pil alkohol ale tým, že užil liek, ktorý nevyhnutne potreboval, nakoľko mal neznesiteľné bolesti hrdla. Dňa 09.03.2015 žalobca len chcel vyjsť v ústrety svojmu nadriadenému, ktorý mu v minulosti povedal, že ak najbližšie bude chorý, tak najprv sa musím dostaviť na pracovisko a potom môže navštíviť lekára. 9. Napriek nameraným hodnotám alkoholu v krvi žalobcu, žalobca odmieta, že by nevykonal riadne štátnu službu. Žalobca opätovne poukazuje, že prítomnosť alkoholu v jeho krvi bola spôsobená požitím lieku propolisu a nie požitím alkoholických nápojov. Žalobca nemohol a ani netušil, že požitím lieku sa dopustí konania, ktoré narušilo vážnosť Policajného zboru Slovenskej republiky a ohrozilo dôveru v tento zbor. Žalobcovi nedá nereagovať aj na ďalšie skutočnosti uvedené v napadnutom rozhodnutí a to, že svojím konaním naplnil aj ďalšiu zákonnú podmienku na jeho prepustenie a to, že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Žalobca si nevie vysvetliť, a to vzhľadom na skutkové okolnosti predmetného prípadu (alkohol sa do tela žalobcu dostal užitím lieku na zapálené hrdlo), ako mohlo toto jeho konanie vyústiť do záveru, že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Žalobca má za to, že nadriadený orgán pri vydaní personálneho rozkazu, ktorým bol prepustený zo služobného pomeru neprihliadal na všetky rozhodujúce okolnosti, nedostatočne zhodnotil dôkazy a na základe povrchného posúdenia veci podľa vlastnej úvahy zvážil, že toto jeho porušenie povinnosti dosiahlo intenzitu zvlášť hrubého porušenia služobnej disciplíny. 10. Žalobca má za to, že postupom žalovaného správneho orgánu, ako aj správnemu orgánu prvého stupňa bol ukrátený na svojich právach zaručených mu ustanovením § 2S ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. (zásada rovnakého zaobchádzania), ustanovením § 2a ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. (Výkon práv a povinností vyplývajúcich zo služobného pomeru musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého), žalobca má za to, že nadriadený zvoleným postupom voči jeho osobe zneužil práva a povinnosti na škodu žalobcu, ustanovením § 233 ods. 1 a 241 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. (zásada materiálnej pravdy), ustanovením § 233 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. (zásada hodnotenia dôkazov) a ustanovením § 241 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. (riadne odôvodnenie rozhodnutia). 11. Žalobca v prílohe predložil spolu s podaním súdu pamäťové médium, pričom poukazuje na záznam č. 11, č. 12 a č. 14 z ktorých vyplýva, že mu nadriadený neumožnil vyhotoviť si kópiu Spisu, správanie nadriadeného na jeho výsluchu, ako aj okolnosti zo dňa 19.05.2015 pri prevzatí si rozhodnutia o jeho prepustení zo služobného pomeru. Žalobca, vzhľadom na zlé vzťahy s nadriadeným si vyhotovil predmetné zvukové záznamy prostredníctvom svojho mobilného telefónu. Žalobca si na preukázanie svojich tvrdení, ohľadne prítomnosti alkoholu v jeho dychu krvi dal vypracovať znalecký posudok, znalcom z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia serológia, alkohológia, toxikológia, MUDr. N. L.. Znalec vyhotovil znalecký posudok č. 90/2015, ktorý žalobca priložil ako prílohu žaloby. 12. Na základe vyššie uvedeného žalobca žiadal, aby správny súd napadnuté rozhodnutie Ministra vnútra Slovenskej republiky č. KM-OLVS-67/2015/OPK zo dňa 07.10.2015 a personálny rozkaz Ministra vnútra Slovenskej republiky č. 89 zo dňa 22.04.2015 zrušiť a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. III. zhrnutie argumentov žalovaného 13. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení naďalej trval na svojom rozhodnutí a na odôvodnení tohto rozhodnutia. Skutkový stav bol zistený a preukázaný vlastným šetrením nadriadeného, ktorý ako dôkaz zabezpečil úradný záznam o výsledku kontroly vykonanej vedúcim oddelenia výkonu služby Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach - okolie č. ORPZ-KS-ODI-76/2015 zo dňa 09.03.2015, v ktorom popísal okrem iného vykonanie pozitívnych dychových skúšok žalobcom. Ďalej zabezpečil príslušné zápisy o vykonaní dychových skúšok zo dňa 09.03.2015; záznam o preškolení žalobcu s rozkazom Ministerstva vnútra SR č. 2/2002 v znení rozkazu Ministerstva vnútra SR č. 63/2003 o úlohách na zvýšenie disciplíny príslušníkov PZ; s nariadením ministra vnútra č. 18/2008 o niektorých konaniach, ktoré zakladajú dôvod prepustenia príslušníka PZ; hodnotenie žalobcu nadriadeným s tým, že vo funkcii referenta na skupine dopravných nehôd dosahoval priemerné výsledky; ako policajný orgán skráteného vyšetrovania bol viackrát napomínaný svojimi nadriadenými hlavne k dodržiavaniu stanovených lehôt, za čo mu bola v roku 2013 uložená výčitka. Musel byť často usmerňovaný, aby predchádzal procesným chybám vo vyšetrovaní, ale aj chybám pri dokumentovaní miesta dopravných nehôd. Nadriadený v hodnotení ďalej uviedol, že na žalobcovi bola v poslednom období spozorovaná nechuť do práce, uzatváranie sa samého do seba, čo s ním bolo konzultované s jeho priamym nadriadeným. Uvádzal, že ho práca na „dopravných nehodách“ už nebaví a opäť by sa chcel vrátiť na kriminálnu políciu. Sklony a závislosť k alkoholu u žalobcu neboli zistené; podľa jeho tvrdení požíval alkohol len príležitostne. Podľa prehľadu o disciplinárnych odmenách a disciplinárnych opatreniach mu bolo uložených 22 odmien. Disciplinárne opatrenie mu bolo uložené v 3 prípadoch. Nadriadený tiež zabezpečil fotokópie riadne vypísanej knihy prevádzky dopravného prostriedku Volkswagen Golf ev. čísla XXXXX so schválenou jazdou, s ktorým mal žalobca dňa 09.03.2015 vykonávať štátnu službu, knihy dochádzky okresného dopravného inšpektorátu OR PZ v Košiciach okolie, ďalej úradný záznam riaditeľa okresného dopravného inšpektorátu OR PZ v Košiciach okolie k veci, v ktorom potvrdil vykonanie dychových skúšok žalobcom zo dňa 09.03.2015 s pozitívnymi výsledkami. Taktiež zabezpečil fotokópie certifikátov analyzátorov dychu Alcotest Dräger 7410 výrobného čísla ARXM-O999 a analyzátora dychu typu Alcotest Dräger 7410 výrobného čísla ARTM-0110), ako aj ďalší dokumentačný materiál, ktorý je obsahom na vec sa vzťahujúceho spisového materiálu. 14. Nadriadený dňa 09.03.2015 začal konanie o prepustení žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ, o čom ho toho istého dňa upovedomil písomnosťou pod č. ORPZ-KS-ODI-76-002/2015 zo dňa 09.30.2015 a dal mu možnosť vyjadriť sa k začatému konaniu. Žalobca sa v zápisnici o Výsluchu účastníka konania zo dňa 27.03.2015 vyjadril že, sa k veci nebude vyjadrovať a po porade s právnikom nebude ani nič podpisovať zároveň odmietol podpísať zápisnicu, s obsahom ktorej bol oboznámený. Návrh na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ bol prerokovaný príslušným výborom odborového orgánu, ktorý k nemu zaujal odporúčajúce stanovisko. S návrhom na prepustenie, ako aj s vecou súvisiacim materiálom bol dňa 27.03.2015 riadne oboznámený aj žalobca, ktorý k nemu v stanovenej lehote nepodal žiadne pripomienky, námietky, návrhy, ani dôkazy. Realizáciu nadriadeným spracovaného návrhu na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ odporučil riaditeľ Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach okolie, riaditeľ Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach, ako aj prezident Policajného zboru. Dňa 10.04.1015 bol doručený Ministrovi vnútra SR. Napadnuté rozhodnutie bolo žalobcovi doručované nadriadeným formou náhradného doručovania v zmysle ustanovenia § 266 ods. 3 zákona č. 763/1998 Z. z., nakoľko do vlastných rúk nebolo možné žalobcovi napadnuté rozhodnutie doručiť, keďže nebol nadriadeným v dňoch 27.04., 28.04., ani 29.04.2015 zastihnutý pri viacnásobnom pokuse o doručenie v čase žalobcovej dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby v mieste jeho trvalého bydliska. Žalobca nebol dňa 29.4.2015 nadriadeným zastihnutý ani pri plánovanej kontrole u jeho ošetrujúceho lekára, keďže sa na túto kontrolu i napriek výzve lekára nedostavil. Vzhľadom k tomu bola dňa 29.04.2015 na Pošte 1 v Košiciach podaná úradná zásielka obsahujúca napadnuté rozhodnutie s doručenkou na doručovanie do vlastných rúk žalobcu. Predmetná zásielka bola žalobcovi poštou neúspešne doručovaná dňa 30.04.2015 a v tento deň bola uložená na pošte. Účinky doručenia následne nastali dňa 03.05.2015 v zmysle ustanovenia § 266 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z., podľa ktorého ak sa písomnosť uložená na pošte nevyzdvihla, nastanú účinky jej doručenia na tretí deň od jej uloženia. Dňa 19.05.2015 sa žalobca dostavil na Okresné riaditeľstvo PZ v Košiciach okolie, kde si prevzal napadnuté rozhodnutie. Proti napadnutému rozhodnutiu prostredníctvom právneho zástupcu JUDr. Ivana Vanka, AK Čollák, Weiczen, Vanko, Floriánska 19, 040 01 Košice žalobca podal rozklad dňa 02.06.2015. Z uvedeného vyplýva, že rozklad bol podaný po tom, ako uplynula zákonom stanovená lehota. Táto uplynula dňom 18.05.2015. Minister vnútra rozhodnutím č. KM-OLVS-67/2015/OPK zo dňa 07.10.2015 na základe zistených skutočností rozklad zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil. 15. K predmetnej žalobe a v nej uvedeným námietkam a tvrdeniam žalobcu žalovaný uviedol, že nie je možné akceptovať jeho viackrát sa opakujúce tvrdenie, že krátko pred vykonaním dychovej skúšky požil propolis obsahujúci alkohol, nakoľko takúto okolnosť uviedol až v podanom rozklade. Takúto dôležitú okolnosť (ak by mala reálny základ) by ako skúsený príslušník PZ, navyše služobne zaradený na oddelení výkonu služby Okresného dopravného inšpektorátu, ovládajúci problematiku dokumentácie požitia alkoholických nápojov vodičmi motorových vozidiel a ostatnými účastníkmi cestnej premávky (v služobnom pomere od r. 2001) uviedol už pred vykonaním dychovej skúšky, alebo vo svojom vyjadrení k veci zo dňa 10.03.2015, alebo zápisnici o výsluchu účastníka konania zo dňa 27.03.2015, či v rámci oboznámenia sa s návrh na prepustenie a súvisiacim materiálom zo dňa 27.03.2015. Navyše žalobca prvú dychovú skúšku vykonal v čase o 08:41 hod. s výsledkom 0,52 mg/l (v prepočte 1,08 promile alkoholu v dychu) a poslednú vykonal v čase o 10:06 hod. S výsledkom 0,36 mg/l (V prepočte 075 promile alkoholu v dychu). T. z., že medzi hypotetickou aplikáciou terapeutickej dávky propolisu a poslednou dychovou skúškou by prešlo minimálne 85 minút, preto je podľa všeobecných poznatkov vylúčené, aby výsledok druhej dychovej skúšky bol ovplyvnený aplikáciou uvedeného propolisu. Tiež žalobca neuvádza aké množstvo propolisu požil, ani obsah jeho alkoholu, aby nebolo možné spätným prepočtom stanoviť množstvo požitého alkoholu. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že tvrdenie o požití propolisu žalobca vykonštruoval za účelom dosiahnuť zrušenie rozhodnutia o jeho prepustení zo služobného pomeru príslušníka PZ i za cenu nepravdivého tvrdenia. V súvislosti s tým dáva žalovaný do pozornosti tú okolnosť, že zvlášť hrubé porušenia služobnej povinnosti žalobcom (tak, ako to bolo koncipované v personálnom rozkaze o jeho prepustení zo služobného pomeru) spočívalo o. i. v tom, že riadne nevykonával štátnu službu keď si počas nej svedomito neplnil úlohy na úseku svojho služobného zaradenia uložené ustanovením § 136 písm. d) zákona č. 73/1998 Z. z., podľa ktorého policajt je o. i. povinný nepožívať alkoholické nápoje a iné návykové látky, požívatiny a liečivá, ktoré obsahujú alkohol a iné návykové látky na miestach výkonu štátnej služby a v dobe výkonu štátnej služby ani mimo týchto miest, nenastupovať pod ich vplyvom do výkonu štátnej služby. Dôkazom účelovosti tvrdení žalobcu o údajnom požití propolisu pred vykonaním dychovej skúšky je úradný záznam vedúceho oddelenia výkonu služby Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach okolie zo dňa 11.03.2015 č. ORPZ-KS-ODl-76-010/2015, v ktorom o. i. uviedol, že pred tým, ako bol žalobca podrobený kontrolným dychovým skúškam, už bol na odchode k služobnému vozidlu z dôvodu, že bol vyslaný operačným dôstojníkom k realizácii dopravnej nehody. 16. Podľa názoru žalobcu irelevantné je aj jeho poukázanie na ustanovenie § 195 ods. 1 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z. o zákaze prepustenia, nakoľko podľa stanovenia § 195 ods. 2 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z. sa zákaz prepustenia nevzťahuje na prepustenie z dôvodov uvedených v § 192 ods. 1 písm. c) až g) a ods. 2 a 3 zákona č. 73/1998 Z. z. 17. Nemožno pre účelovosť a neobjektívnosť do úvahy zobrať ani okolnosť, ktorú žalobca uvádza, že znalec MUDr. Dalibor L. v znaleckom posudku, ktorý dal vypracovať sám žalobca, stanovil, že na základe bilančného prepočtu je možné predpokladať, že ak by žalobca požil ním uvedené množstvo liečivej tekutiny, dňa 09.03.2015 v čase od 06.40 hod. do 08.00 hod. mohol mať v krvi koncentráciu etylakoholu zhodnú s hodnotami nameranými dňa 09.03.2015 z dôvodu toho, že sám žalobca mohol uviesť požité množstvo liečivej tekutiny tak, aby to korešpondovalo s uvedenými nameranými hodnotami 18. K poukazu žalobcu na to, že ako prílohu žaloby predložil konajúcemu súdu pamäťové médium (USB kľúč) s údajnými záznamami, z ktorých má vyplývať, že mu nadriadený neumožnil vyhotoviť kópiu spisu správanie sa nadriadeného pri výsluchu, atď., sa žalovaný nevyjadril, keďže označený USB kľúč nebol žalovanému predložený. Nie je tiež možné prijať jeho námietku o tom, že mu nadriadený neumožnil urobiť si výpisky zo spisového materiálu. Nadriadený aj v tejto súvislosti postupoval striktne podľa zákona č. 73/1998 Z. z., keďže v zmysle ustanovenia § 237 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. účastníci konania majú právo nahliadať do spisov s výnimkou protokolov o hlasovaní a robiť si z nich výpisy. Teda žalobca nemal zákonný nárok na vyhotovenie kópie spisu. 19. K problematike náhradného doručovania napadnutého rozhodnutia žalobcovi žalovaný uviedol, že v rámci tohto doručovania bolo zo strany nadriadeného, či doručovacej pošty v mieste bydliska žalobcu striktne dodržané ustanovenie § 266 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z. 20. K ďalším námietkam žalobcu a k jeho návrhu napadnuté rozhodnutia zrušiť žalovaný uviedol, že konanie o prepustení žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ bolo vykonané výlučne na základe príslušných ustanovení zákona č. 73/ 1998 Z. z. V plnom rozsahu bol dodržaný zákonný postup, kodifikovaný zákonom. Napadnuté rozhodnutia sú plne V súlade so zákonnými požiadavkami, uvedenými v ustanovení § 241 zákona č. 73/ 1998 Z. z. Ďalej je potrebné konštatovať, že v predmetnom konaní o prepustení nadriadený v aktuálnej dobe zabezpečil dôkazy na základe vlastného šetrenia zákonným spôsobom, ktoré potvrdzovali spáchanie protiprávneho konania žalobcom. Podľa ustanovenia § 238 ods. 1 zákona č. 73/ 1998 Z. z. za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými je možno zistiť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade správnymi predpismi. Jednotlivé dôkazy boli v predmetnej veci takýmto zákonným spôsobom zabezpečené a boli dôsledne v zmysle ustanovenia § 238 ods. 4 Zákona č. 73/ 1998 Z. z. vyhodnotené podľa vlastnej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a po ich vyhodnotení bolo správne konštatované Protiprávne konanie žalobcu, ktoré je nezlučiteľné s postavením príslušníka PZ. Takže postup v konaní o prepustení žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ bol realizovaný V intenciách platnej právnej úpravy. 21. Podľa názoru žalovaného žiadna zo žalobcových námietok nemôže byť ospravedlnením protiprávneho konania žalobcu, keďže podľa § 136 písm. d) zákona č. 73/ 1998 Z. z., ako aj podľa interných noriem policajt je povinný nepožívať alkoholické nápoje a iné návykové látky, požívatiny a liečivá, ktoré obsahujú alkohol a iné návykové látky, na miestach výkonu štátnej služby a v dobe výkonu štátnej služby ani mimo týchto miest, nenastupovať pod ich vplyvom do výkonu štátnej služby. Žalobca v čase vykonanej kontroly vykonával na určenom mieste štátnu službu pod vplyvom alkoholu, čo mu bolo riadne preukázané nadriadeným zadováženými dôkazmi, ktoré sú obsahom spisu. Žalobcom predložené námietky žiadnym spôsobom nemenia nič na tej skutočnosti, že (tak, ako to bolo uvedené v napadnutom rozhodnutí) svojím konaním zvlášť hrubým spôsobom porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť s tým, že jeho ponechanie v služobnom pomere príslušníka Policajného zboru by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. 22. Zvlášť hrubé porušenie služobnej povinnosti spočíva v tom, že žalobca riadne nevykonával štátnu službu, keď si počas nej svedomito neplnil úlohy na úseku svojho služobného zaradenia uložené mu zákonom č. 73/1998 Z. z. (§ 136 písm. d) zákona č. 73/1998 Z. z.), nariadením nadriadeného (čl. I písm. a) bod 2 a 9 rozkazu ministra SR č. 6/1997 o úlohách na zvýšenie morálneho stavu a disciplíny príslušníkov PZ; čl. 1 prílohy k nariadeniu ministra vnútra č. 3/2002 o etickom kódexe príslušníka PZ; riadne nevykonával štátnu službu; nezdržal sa konania, ktoré mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru a ohroziť dôveru v tento zbor a nedodržal služobnú disciplínu, čím zvlášť hrubým spôsobom porušil aj základné povinnosti policajta uvedené v ustanovení § 48 ods. 3 písm. a), b), g) a h) zákona č.73/ 1998 Z. z. a to aj napriek tomu, že v zmysle časti I. bod 3 rozkazu ministra vnútra SR č. 2/2002 v znení rozkazu ministra vnútra SR č. 63/2003 bol oboznámený s tým, že sa za porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom považuje, ak sa u príslušníka PZ pri nástupe do výkonu služby alebo počas výkonu služby zistí, že je pod vplyvom alkoholu, alebo iných návykových látok. Súčasne bola teda splnená aj podmienka, že ponechanie žalobcu v služobnom pomere „príslušníka PZ by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, zodpovedného dodržiavania služobnej disciplíny všetkými príslušníkmi PZ, na ich čestnosti, na ochrane práv občanov a na upevňovaní ich dôvery v Policajný zbor, nakoľko požiadavka zodpovedného prístup“ príslušníka PZ k rešpektovaniu predpisov vyplýva z jeho účasti na plnení funkcií Štátu" V súvislosti s tým to v konečnom dôsledku znamená aj to, že zákon c. 73/1998 Z. z. vyžaduje striktné dodržiavanie svojich ustanovení a predpokladá sa, že príslušník PZ svojho postavenia bude príkladne rešpektovať zákony a predpisy tak, ako sa k tomu zaviazal v služobnej prísahe. Je nezlúčitelné s dôležitými záujmami štátnej služby, aby služobnom pomere zotrval policajt, ktorý sa nezdržal protiprávneho konania, ktoré spočívalo v tom, že dňa 09.03.2015 štátnu službu vykonával pod vplyvom alkoholických nápojov. 23. V závere žalovaný sumarizuje, že obe napadnuté rozhodnutia spĺňajú všetky formálne náležitosti rozhodnutia, ktoré vyžaduje zákon, pričom nevykazujú žiadne vady, ktoré by mohli zakladať ich eventuálnu neplatnosť. Vyhodnotením jednotlivých dôkazov podľa § 238 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z. jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti (za súčasného zohľadnenia okolností podľa § 233 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z.) je nutné konštatovať, že tvrdenia žalobcu v žalobe, ktorými sa snaží spochybniť opodstatnenosť dôvodov napadnutého rozhodnutia, nie sú na mieste. Ich cieľom je dosiahnuť zrušenie napadnutých rozhodnutí a vyhnúť sa tak zodpovednosti za spáchanie protiprávneho konania. Vzhľadom na vyššie uvedené považuje žalovaný za zákonným spôsobom preukázané, že napadnuté rozhodnutie ako aj napadnutý personálny rozkaz vychádzajú zo skutočného stavu veci, ktorý bol zistený vlastným šetrením nadriadeného, dôkazy boli v personálnom konaní zabezpečené a vyhodnotené V súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 73/1998 Z. z. a nadriadený správne dospel k záveru, že žalobca svojím protiprávnym konaním zvlášť hrubým spôsobom porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť a jeho ponechanie V služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. V podaných námietkach žalobca neuviedol žiadne také argumenty, ktoré by boli spôsobilé viesť k zrušeniu napadnutého rozhodnutia . Na základe doposiaľ už vyššie uvedených dôvodov navrhuje žalovaný žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. IV. pojednávanie 24. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 9 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) nariadil vo veci pojednávanie podľa § 107 ods. 1 SSP a rozhodol vo veci dňa 17.01.2018, a to za prítomnosti poverenej zástupkyne žalovaného. Zástupca oznámil správnemu súdu emailom dňa 12.01.2018, že sa nezúčastní na pojednávaní. 25. Zástupkyňa žalovaného pred súdom uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiava vyjadrenia k žalobe, ktorú považuje za nedôvodnú a žiada ju zamietnuť. V. Relevantné právne predpisy 26. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi právnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 27. Podľa § 491 ods. 1 SSP ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 28. Podľa § 3 zákona č. 73/1998 Z. z. v služobnom úrade v mene štátu koná a vo veciach služobného pomeru podľa tohto zákona rozhoduje minister a v rozsahu ním ustanovenom ďalšie orgány (ďalej len „nadriadený“), ak tento zákon neustanovuje inak. 29. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. občan pri vzniku služobného pomeru policajta skladá služobnú prísahu, ktorá znie: "Sľubujem vernosť Slovenskej republike. Budem čestný, statočný a disciplinovaný. Svoje sily a schopnosti vynaložím na to, aby som chránil práva občanov, ich bezpečnosť a verejný poriadok, a to aj s nasadením vlastného života. Budem sa riadiť ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi. Tak prisahám!". 30. Podľa § 48 ods. 3 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z. policajt je povinný plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený. 31. Podľa § 48 ods. 3 písm. g) a h) zákona č. 73/1998 Z. z. policajt je povinný v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor a je povinný dodržiavať služobnú disciplínu. 32. Podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. policajt sa prepustí zo služobného pomeru, ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. 33. Podľa § 194 ods. 1 vety prvej zákona č. 73/1998 Z. z. rozhodnutie o prepustení sa musí vyhotoviť písomne a musí byť v ňom uvedený dôvod prepustenia so skutočnosťami, ktoré ho zakladajú, inak je neplatné. 34. Podľa § 195 ods. 1 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z. policajt nesmie byť prepustený zo služobného pomeru v ochrannej dobe, a to v dobe, keď bol uznaný za dočasne neschopného vykonávať štátnu službu pre chorobu alebo pre úraz, ak si túto neschopnosť nevyvolal úmyselne alebo nespôsobil v dôsledku požitia alkoholu alebo zneužitia iných návykových látok, a to najdlhšie do skončenia podpornej doby. 35. Podľa § 195 ods. 2 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z. zákaz prepustenia zo služobného pomeru sa nevzťahuje na prepustenie z dôvodov uvedených v § 192 ods. 1 písm. c) až g) a ods. 2 a 3. 36. Podľa § 241 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania vyhlásením alebo doručením. Ak totožnosť príslušníka Slovenskej informačnej služby alebo toho, kto rozhodnutie vydal, má zostať utajená, v rozhodnutí sa jeho meno a priezvisko neuvádza; táto osoba sa v rozhodnutí označí iným vhodným spôsobom. 37. Podľa § 242 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. proti rozhodnutiu môže policajt podať odvolanie do 15 dní, a ak ide o odvolanie proti rozhodnutiu o uložení disciplinárneho opatrenia, do ôsmich dní odo dňa oznámenia rozhodnutia. 38. Podľa § 243 ods. 3 a 4 zákona č. 73/1998 Z. z. odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni. Ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. 39. Podľa § 244 zákona č. 73/1998 Z. z. proti rozhodnutiu ministra, ak nejde o rozhodnutie o odvolaní, možno podať rozklad. O rozklade rozhoduje minister na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie; proti tomuto rozhodnutiu sa nemožno odvolať. Pre rozklad a konanie o ňom platia ustanovenia o odvolaní. 40. Podľa § 247a zákona č. 73/1998 Z. z. na konanie podľa tohto zákona sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem výkonu rozhodnutia. 41. Podľa § 266 ods. 3 a 4 zákona č. 73/1998 Z. z. rozhodnutie o prijatí do služobného pomeru, o náhrade škody, o prepustení, rozhodnutie odvolacích orgánov a rozhodnutia podľa § 245 a 246 sa oznamujú doručením ich odpisu. Doručuje sa do vlastných rúk policajta v služobnom úrade, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak nemožno odpis rozhodnutia doručiť policajtovi priamo, doručí sa poštou na poslednú známu adresu policajta ako doporučená zásielka s doručenkou s poznámkou „do vlastných rúk“; rovnako sa doručujú rozhodnutia pozostalým. Povinnosť doručiť rozhodnutie je splnená, len čo účastník konania písomnosť prevezme alebo jej prijatie odmietne. Ak sa písomnosť uložená na pošte nevyzdvihla, nastanú účinky jej doručenia na tretí deň od jej uloženia. Na túto lehotu sa nevzťahuje ustanovenie § 262 o počítaní času. 42. Podľa čl. 1 ods. 1 písm. c) nariadenia ministra vnútra Slovenskej republiky č. 18/2008 o niektorých konaniach, ktoré zakladajú dôvod prepustenia príslušníka Policajného zboru zo služobného pomeru, policajt poruší služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, najmä keď vedie motorové vozidlo v čase osobného voľna pod vplyvom alkoholu alebo iných návykových látok alebo odmietne dychovú skúšku v súvislosti s vedením motorového vozidla. 43. Podľa čl. 2 písm. o) bodu 2 nariadenia ministra vnútra Slovenskej republiky č. 174/2010 o rozsahu pôsobnosti nadriadených vo veciach služobného pomeru v štátnej službe príslušníkov Policajného zboru (personálna pôsobnosť) je o prepustení príslušníka Policajného zboru zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. oprávnený rozhodnúť minister vnútra Slovenskej republiky. VI. Posúdenie veci správnym súdom 44. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je v medziach žalobných dôvodov posúdiť, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. 45. Po preskúmaní veci súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného obsahuje všetky zákonom stanovené formálne i obsahové náležitosti a že ho vydal orgán na to príslušný, pričom postupoval v medziach zákonom stanoveného postupu. Súd sa v právne relevantných častiach stotožnil s argumentáciou žalovaného obsiahnutou v odôvodnení jeho rozhodnutia. Je toho názoru, že správny orgán pre potreby vyslovených záverov dostatočne zistil skutkový stav veci a tento po právnej stránke správne posúdil. Žalovaný svoje rozhodnutie náležite odôvodnil, pričom sa vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami žalobcu. Vyššie uvedené sa podľa názoru súdu v celom rozsahu vzťahuje aj na prvostupňové rozhodnutie žalovaného. Žalobca v správne žalobe namietal, že prvostupňové rozhodnutie (personálny rozkaz o prepustení žalobcu zo služobného pomeru) mu nebolo riadne doručené, nakoľko účinky doručenia nastali počas ochrannej doby v čase jeho práceneschopnosti a že žalovaný sa nevysporiadal so všetkými jeho námietkami, rovnako spochybňoval žalovaným zistený skutkový stav. 45. Pokiaľ sa jedná o žalobcove námietky ohľadom účinného doručenia prvostupňového rozhodnutia, súd uvádza, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením žalovaného uvedeným v napadnutom rozhodnutí. Aj podľa názoru súdu bolo prvostupňové rozhodnutie riadne doručené. Prvostupňové rozhodnutie (personálny rozkaz) bolo vydané dňa 09.03.2015 a žalobcovi malo byť doručené náhradným doručením (fikciou doručenia) dňa 03.05.2015. Podľa § 266 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. rozhodnutie o prepustení zo služobného pomeru sa oznamuje doručením jeho odpisu, pričom odpis rozhodnutia sa policajtovi doručuje do vlastných rúk priamo (na pracovisku, v bydlisku alebo kdekoľvek inde) a ak nie je možné ho doručiť priamo, doručí sa poštou na poslednú známu adresu policajta ako doporučená zásielka s poznámkou „do vlastných rúk“. Keďže žalobca bol v uvedenom čase uznaný za práceneschopného, nebolo možné doučiť mu odpis rozhodnutia o prepustení zo služobného pomeru na pracovisku. Z administratívneho spisu vyplýva (úradný záznam zo dňa 30.05.2015), že nadriadený žalobcu sa snažil dňa 27.04., 28.04 a opakovane dňa 29.04.2015 doručiť odpis rozhodnutia žalobcovi osobne v mieste jeho bydliska na adrese Šoltésovej č. 16, kde má žalobca taktiež nahlásený trvalý pobyt, avšak tieto pokusy o doručenie boli neúspešné. Z uvedeného dôvodu žalovaný doručoval odpis predmetného rozhodnutia žalobcovi poštou s poznámkou „do vlastných rúk“ na poslednú známu adresu žalobcu, ktorou bola adresa jeho trvalého pobytu. Z administratívneho spisu vyplýva, že zásielka s predmetným odpisom rozhodnutia bola na pošte podaná dňa 29.04.2015, dňa 30.04.2015 bol vykonaný neúspešný pokus o jej doručenie žalobcovi, v rovnaký deň bola zásielka uložená na pošte a dňa 05.05.2015 bola vrátená žalovanému ako odosielateľovi s poznámkou „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Postup žalovaného teda bol plne v súlade s § 266 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. Na uvedenom nič nemení ani to, že žalobca bol v tomto čase práceneschopný, čo preukázal priloženým potvrdením o dočasnej práceneschopnosti v období od 30.03.2015 do 19.05.2015. V zmysle § 266 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z. ak sa písomnosť uložená na pošte nevyzdvihla, nastanú účinky jej doručenia na tretí deň od jej uloženia. Podľa § 247a toho istého zákona sa na konanie podľa tohto zákona nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem výkonu rozhodnutia. Zákon č. 73/1998 Z. z. upravuje administratívne konanie, a teda aj doručovanie administratívnych rozhodnutí komplexne, zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) sa na toto konanie neaplikuje, a to ani subsidiárne (s výnimkou ustanovení o výkone rozhodnutia). Ust. § 266 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z. na rozdiel od ust. § 24 ods. 2 Správneho poriadku doručovateľovi neukladá povinnosť opätovného doručovania doručovanej písomnosti (a ani povinnosť upozorniť žalobcu na opätovné doručovanie). Odpis predmetného (prvostupňového) rozhodnutia bol žalobcovi neúspešne doručovaný dňa 30.04.2015, v ten istý deň bola zásielka uložená na pošte. Keďže žalobca túto zásielku v odbernej lehote nevyzdvihol, účinky doručenia odpisu predmetného uznesenia nastali na tretí deň od uloženia zásielky, t. j. dňa 03.05.2015. Prvostupňové rozhodnutie žalovaného o prepustení zo služobného pomeru tak bolo žalobcovi riadne a včas doručené náhradným doručením (fikciou doručenia) v súlade s § 266 ods. 3 a 4 zákona č. 73/1998 Z. z. dňa 03.05.2015. 46. Aj podľa názoru súdu bol skutkový stav preukázaný predovšetkým výsledkami dychových skúšok žalobcu, ktoré sú riadne zadokumentované v administratívnom spise. Tieto dychové skúšky boli vykonané na certifikovanom prístroji na meranie hladiny alkoholu v dychu, ktorý zodpovedal schválenému typu a požiadavkám s platnosťou overenia do 11.08.2015. 47. Podľa § 194 ods. 1 vety prvej zákona č. 73/1998 Z. z. rozhodnutie o prepustení sa musí vyhotoviť písomne a musí v ňom byť uvedený dôvod prepustenia so skutočnosťami, ktoré ho zakladajú, inak je neplatné. Táto požiadavka je splnená, ak je v rozhodnutí uvedené použité ustanovenie zákona (jeho číselné a slovné označenie) ako právny základ či príčina prepustenia zo služobného pomeru a súčasne ak sú v tomto rozhodnutí uvedené skutkové okolnosti, ktoré možno pod tento právny dôvod podradiť ( rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Sž 75/2002 zo dňa 26.11.2012). Prvostupňové rozhodnutie (personálny rozkaz) o prepustení žalobcu tieto náležitosti spĺňa a súčasne obsahuje aj náležitosti uvedené v ustanovení § 241 zákona č. 73/1998 Z. z. V tomto rozhodnutí sa správny orgán náležite vysporiadal aj so zdôvodnením, prečo by ponechanie žalobcu v služobnom pomere bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. 48. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť správnych orgánov, ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov, teda či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok (vymedzených žalobou) rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesné predpisy. Posúdenie otázky závažnosti porušenia služobnej prísahy je predmetom správneho uváženia služobného orgánu a súdu neprislúcha, aby vlastnou úvahou nahrádzal diskrečné oprávnenie správneho orgánu v otázke naplnenia obsahu a rozsahu právne neurčitých pojmov „porušenie služobnej prísahy a služobných povinností zvlášť závažným spôsobom“ a „jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby“, pretože by tým by vstupoval do právomoci orgánu exekutívy, ktorá mu neprináleží (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Sžo/33/2008 zo dňa 28.04.2009). V zákone č. 73/1998 Z. z. zákonodarca nedefinuje, čo pokladá za porušenie prísahy alebo zvlášť závažné porušenie služobnej povinnosti, z ktorých dôvodov uvedené ustanovenie je možné považovať za právnu normu s relatívne neurčitou (abstraktnou) hypotézou, teda patrí k právnym normám, ktorých hypotéza nie je určená priamo právnym predpisom a ktoré tak prenechali správnemu orgánu príslušnému na konanie, aby podľa vlastnej úvahy v každom jednotlivom prípade sám vymedzil hypotézu právnej normy zo širokého vopred neobmedzeného okruhu konkrétnych okolností. Pri posúdení porušenia prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom zákon nevymedzuje, z akých hľadísk mal správny orgán vychádzať, teda vymedzenie hypotézy právnej normy závisí v každom konkrétnom prípade od úvahy správneho orgánu, ktorý tak môže pri skúmaní intenzity preukázaného porušenia služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti prihliadnuť na osobu policajta (jeho doterajšie hodnotenia), na funkciu, ktorú zastával, na jeho doterajší postoj pri plnení pracovných úloh, na čas a situáciu, za ktorej došlo k porušeniu služobnej povinnosti, na preukázanú mieru zavinenia, na spôsob a intenzitu porušenia konkrétnych povinností, na dôsledky. Zákon tu síce ponechal širokú možnosť uváženia v prípade rozhodnutia o prepustení z pomeru príslušníka policajného zboru pre porušenie prísahy alebo zvlášť hrubé porušenie služobnej povinnosti, avšak táto úvaha musí zodpovedať zisteným skutkovým okolnostiam a musí mať oporu vo vykonanom dokazovaní a musí byť logickým vyústením riadneho hodnotenia skutkových zistení (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/17/2012 zo dňa 30.01.2013). 49. Správny súd vychádzajúc z vyššie uvedených hľadísk dospel k záveru, že žalovaný ako príslušný správny orgán postupoval v súlade s príslušnými procesnoprávnymi normami, spoľahlivo zistil skutkový stav a na takto zistený skutkový stav aplikoval správne hmotnoprávne normy, pričom pri svojom rozhodovaní nevybočil z rámcov správnej úvahy tak, ako je vymedzená vyššie. Je pritom evidentné, že zákon č. 73/1998 Z. z. kladie vyššie nároky a požiadavky na profesionálny a morálny charakter pre výkon služby a na dodržiavanie zákona a služobnej disciplíny zo strany príslušníkov Policajného zboru, ktorých porušenie nekompromisne sankcionuje. To v konečnom dôsledku znamená, že tento zákon vyžaduje striktné dodržiavanie svojich ustanovení, prísnejších než iné zákony (Zákonník práce) vo vzťahu k plneniu služobných povinností, a súčasne poskytuje príslušníkom Policajného zboru nižšiu mieru ochrany, než je tak tomu u zamestnancov v pracovnom pomere podľa Zákonníka práce (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Sžo/23/2011 zo dňa 27.10.2011 a rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Sžo/18/2014 zo dňa 30.04.2015). 50. Tvrdenia žalobcu, že prítomnosť alkoholu v jeho dychu v zistenom množstve bolo spôsobené požitím perorálnych kvapiek propolis, považoval súd za účelové a nevierohodné, pretože neexistuje rozumné vysvetlenie, prečo by príslušník PZ s mnohoročnými pracovnými skúsenosťami, neupozornil pred vykonaním dychovej skúšky na to, že ich požil. Žalobca ani následne po tom, čo bolo proti nemu začaté konanie vo veci prepustenia zo služobného pomeru z dôvodu uvedeného v § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z., neuviedol v zápisnici o výsluchu účastníka konania zo dňa 27.03.2015 žiadne skutočnosti o tom, že užil liek proti bolesti hrdla propolis. Skutočnosť, že žalobca nevyužil možnosť odberu krvi, svedčí v jeho neprospech. Ak by si bol vedomý, že nepožil alkoholické nápoje a výsledky oboch dychových skúšok sú nepravdivé, požiadal by nadriadeného, aby sa za jeho prítomnosti mohol podrobiť odberu krvi, ktorého výsledky sú presnejšie ako výsledky dychovej skúšky. Žalobca mal možnosť týmto spôsobom jednoznačne preukázať svoju nevinu a vyhnúť sa nielen podaniu žaloby, ale v prvom rade aj prepusteniu zo služobného pomeru príslušníka PZ. 51. S argumentáciou žalovaného, že je irelevantné aj poukázanie žalobcu na ustanovenie § 195 ods. 1 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z. o zákaze prepustenia, nakoľko podľa stanovenia § 195 ods. 2 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z. sa zákaz prepustenia nevzťahuje na prepustenie z dôvodov uvedených v § 192 ods. 1 písm. c) až g) a ods. 2 a 3 zákona č. 73/1998 Z. z. sa plne stotožňuje aj správny súd. 52. Súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že neexistuje žiaden zo zákonných dôvodov na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného, a preto žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol. 53. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP tak, že žalovanému ako vo veci úspešnému účastníkovi konania náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli (resp. tieto nie sú preukázané) a žalovaný si ich náhradu ani neuplatnil, a pretože ide o orgán štátnej správy, ktorému možno náhradu trov konania priznať iba vtedy, ak to možno spravodlivo požadovať. 54. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).