Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/4/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200025 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Peťovská PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1016200025.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a členiek senátu JUDr. Zuzany Mališovej a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: E. J., O. XX, T., právne zastúpený: JUDr. Milan Ficek, advokát s.r.o., Žilinská 14, Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky, Tomášikova 46, Bratislava, za účasti: I. J., O. XX, T., v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA- OVBP2-2015/88535/ZAD zo dňa 09.11.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznáva. Ďalšej účastníčke konania súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie pred správnym orgánom 1.Dňa 10.04.2015 podali manželia E. J. a I. J., obaja bytom O. XX, T. na stavebný úrad Mestskej časti Bratislava - Devínska Nová Ves návrh na vydanie územného rozhodnutia na stavbu „Rodinný dom dvojgeneračný“ na parc. č. XXXX/X k.ú. C. F. R.. K návrhu bola priložená objemová štúdia. 2. Dňa 12.06.2015 stavebný úrad vydal rozhodnutie č. 2015/1100/preruš/KR, ktorým prerušil územné konanie začaté na základe návrhu stavebníkov a súčasne ich vyzval, aby svoje podanie doplnili v lehote do 60 dní odo dňa doručenia rozhodnutia o potrebné údaje a podklady, ktoré zároveň v rozhodnutí citoval. Tiež boli poučení o následkoch nedoplnenia návrhu zastavením konania. Lehota na doplnenie žiadosti uplynula dňom 18.8.2015. 3. Navrhovatelia dňa 17.08.2015 požiadali stavebný úrad o predĺženie lehoty stanovenej v rozhodnutí zo dňa 12.06.2015 o najmenej 90 dní z dôvodu, že v stanovenej lehote nie je možné požadované podklady predložiť. 4. Stavebný úrad žiadosti o predĺženie lehoty nevyhovel a rozhodnutím č. 2015/1100/UR/13/zast/KR zo dňa 07.09.2015 pristúpil k zastaveniu územného konania o umiestnení predmetnej stavby z dôvodu nedoplnenia žiadneho z požadovaných podkladov, pričom považoval lehotu stanovenú na doplnenie za dostatočnú, a preto žiadosti navrhovateľov o predĺženie lehoty najmenej o 90 dní nevyhovel. 5. Voči rozhodnutiu o zastavení územného konania sa navrhovatelia v zákonnej lehote odvolali. 6. Žalovaný napadnuté rozhodnutie 9.11.2015 ako vecne správne potvrdil (rozhodnutie č. OU-BA- OVBP2-2015/88535/ZAD-2). II. Žaloba 7. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 11.1.2016 sa žalobca domáhal postupom v tom čase účinnej druhej hlavy piatej časti O.s.p. preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 09.11.2015 pod č. OU-BA-OVBP2-2015/88535/ZAD (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým ako odvolací orgán potvrdil prvostupňové rozhodnutie Mestskej časti Bratislava - Devínska Nová Ves, vydané dňa 07.09.2015 pod č. 2015/1100/UR/13/zast/KR (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“). 8. Prvostupňovým rozhodnutím príslušný stavebný úrad zastavil územné konanie na stavbu „Rodinný dom dvojgeneračný - O. ul.“ spevnené plochy na pozemku reg. B. parc.č. XXXX/X v k.ú. C. F. R. z dôvodu márneho uplynutia lehoty na doplnenie dokladov potrebných pre vydanie územného rozhodnutia. 9. Žalobca vytýka žalovanému, že tak rozhodol napriek žiadosti navrhovateľov v územnom konaní doručenej stavebnému úradu dňa 17.08.2015, ktorým požiadali o predĺženie lehoty na predloženie požadovaných podkladov z dôvodu, že v pôvodne stanovenej lehote (60 dní) nie je možné ich predložiť. Takto určenú lehotu považujú za neprimeranú. Za nelogické a nesprávne považuje preto žalobca tvrdenie žalovaného, keď po preskúmaní veci v napadnutom rozhodnutí uvádza, že stavebným úradom poskytnutá 60 dňová lehota bola dostatočná. 10. Rozhodnutím č. 2015/1100/UR/13/zast/KR stavebný úrad požadoval doplnenie všetkých podkladov v určenej lehote a bolo nedôvodné, aby žalobcovia doplnili podklady nekompletné, pretože by aj tak nepostačovali pre posúdenie umiestnenia navrhovanej stavby. V rozhodnutí stavebného úradu o prerušení správneho konania sa neuvádza, že stavebný úrad akceptuje doloženie len jedného alebo viacerých podkladov. 11. Aj z tohto dôvodu považuje žalobca správnym orgánom stanovenú lehotu na doplnenie podkladov za neprimeranú. 12. Povinnosťou správneho orgánu je poskytnúť účastníkovi primeranú lehotu na doplnenie chýbajúcich podkladov (§ 35 ods. 2 stavebného zákona). V danom prípade správny orgán nielenže nestanovil lehotu primeranú, ale navyše odmietol túto lehotu predĺžiť, aj keď existovali objektívne a riadne zdôvodnené príčiny, ktoré znemožnili doložiť požadované podklady v pôvodne stanovenej lehote. 13. V žalobe žalobca tiež poukázal na podaný podnet doručený žalovanému dňa 25.08.2015, v ktorom sa dožadovali manželia J. preskúmania rozhodnutia v mimoodvolacom konaní a oboznámil s dôvodmi tohto podnetu (pozn.súdu: uvedené netvorí predmet preskúmania). 14. Preto žalobca záverom tvrdí, že napadnuté rozhodnutie, ako aj rozhodnutie predchádzajúce napadnutému rozhodnutiu, sú nezákonné, pretože : 1. prvostupňový orgán postupoval nezákonne, keď stanovil neprimeranú lehotu na doplnenie podkladov pre rozhodnutie a túto lehotu aj napriek žiadosti nedôvodne odmietol predĺžiť, 2. prvostupňový orgán postupoval nezákonne, keď podmienil pokračovanie správneho konania predložením podkladu, ktorý bol definovaný nejednoznačne a zameniteľne, 3. prvostupňový orgán postupoval nezákonne, keď požadovaním predloženia podkladu, o ktorom vopred vedel, že nim účastník konania nedisponuje, sám spôsobil takú prekážku konania, pre ktorú nemohol v konaní ďalej postupovať a vo veci meritórne rozhodnúť, 4. prvostupňový orgán uviedol poučenie, ktoré nie je v súlade so zákonom, keď uviedol, že pokiaľ nebudú nedostatky podania v stanovenej lehote odstránené, stavebný úrad konanie zastaví. V súlade s § 35 ods. 2 stavebného zákona má správny orgán povinnosť upozorniť, aby navrhovateľ svoj návrh v primeranej lehote doplnil potrebnými údajmi alebo podkladmi, a zároveň má povinnosť upozorniť ho, že inak územné konanie zastaví, 5. žalovaný nesprávne posúdil skutkový a právny stav napadnutým rozhodnutím, keď zamietol odvolanie manželov J. a potvrdil prvostupňové rozhodnutie bez riadneho zdôvodnenia, 6. žalovaný nedôvodné stotožnil práve stavbu so súpisným číslom XXXX k.ú. C. F. R. ako stavbu, ku ktorej bol navrhovateľ povinný v zmysle rozhodnutia stavebného úradu č. 2015/1100/preruš/KR doložiť právoplatné rozhodnutie o povolení odstránenia stavby na pozemku pare. č. XXXX/ k.ú. C. F. R., bez toho, aby takéto stotožnenie vyplývalo z obsahu úradného spisu. Takýto postup je nepreskúmateľný, 7. žalovaný potvrdil správnosť požiadavky doloženie právoplatného rozhodnutia o povolení odstránenia stavby na pozemku parc.č. XXXX/X k.ú. C. F. R., aj keď z obsahu úradného spisu je zrejmé, že oba správne orgány mali pochybnosť o tom, či sa má stavba odstrániť, alebo sa má táto zmeniť. Táto skutočnosť dosvedčuje, že správny orgán o predložení takéhoto dokladu rozhodol na podklade nedostatočne zisteného skutkového stavu. 15. Tvrdí ďalej žalobca v nadväznosti na uvedené, že rozhodnutím žalovaného bol poškodený na svojich subjektívnych právach, vychádzajúcich zo všeobecne záväzných právnych predpisov, ukrátený rozhodnutím a postupom a rozhodnutím Mestskej časti Bratislava-Devínska Nová Ves a žalovaného, následne citujúc ust. § 3 ods. 1, 3 a 4 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“), § 32 ods. 1 Správneho poriadku, § 46 Správneho poriadku a § 35 stavebného zákona (pozn.súdu: v čom toto ukrátenie má spočívať a v čom zasahuje do jeho subjektívnych práv, žalobca nekonkretizoval). 16. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobca navrhol, aby súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, spisového materiálu na vec sa vzťahujúceho, postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal a rozhodnutia Mestskej časti Bratislava - Devínska Nová Ves, i postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal, rozhodnutie žalovaného č. OU-BA-OVBP2-2015/88535/ZAD, zo dňa 09.11 2015 zrušil a vec sa vrátil žalovanému na nové prejednanie a rozhodnutie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania. 17. Podaním doručeným súdu dňa 21.4.2016 žalobca odstránil vadu žaloby spočívajúcu v upresnení označenia žalovaného a petitu žaloby. III. Vyjadrenie žalovaného k žalobe 18. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe predovšetkým namietal, že žalobca, nemá právne vzdelanie, nie je zastúpený advokátom, napriek tomu, že táto povinnosť vyplýva z ustanovenia § 250a Občianskeho súdneho poriadku. Táto skutočnosť je dôvodom na zastavenie konania podľa ustanovenia § 250d ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku. 19. K obsahu podanej žaloby žalovaný uviedol, že žalobou napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade s príslušnými právnymi predpismi a na základe dostatočne zisteného stavu veci a správneho právneho posúdenia veci, pričom rozhodnutie bolo riadne odôvodnené v zmysle ustanovenia § 47 ods. 3 Správneho poriadku, t.j. poskytovalo dostatočnú skutkovú a právnu oporu výrokovej časti rozhodnutia. 20. Žalovaný, ako príslušný odvolací orgán v odvolacom konaní podrobne a v celom rozsahu preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie, ako aj postup prvostupňového správneho orgánu v konaní, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, spolu s predloženým spisovým materiálom, ako aj dôvody uvádzané v podanom odvolaní. Porovnal výrokovú časť aj odôvodnenie napadnutého rozhodnutia s príslušnými hmotnoprávnymi a procesnoprávnymi predpismi, predovšetkým s príslušnými ustanoveniami stavebného zákona a Správneho poriadku, ako aj vyhláškami Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona a č. 532/2002 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie a dospel k záveru, že nie je dôvod na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. 21. Žalobca v žalobe uvádza, že si správny orgán zákonnú povinnosť nesplnil, nakoľko navrhovateľa neupozornil vo výzve na doplnenie dokladov na hrozbu zastavenia konania v prípade nedoplnenia potrebných podkladov v stanovenej lehote i napriek tomu, že úvodom cituje poučenie správneho orgánu obsiahnuté vo výzve na doplnenie podania o tom, že „Pokiaľ nebadá nedostatky podania v stanovej lehote odstránené, stavebný úrad konanie, zastaví (§ 35 ods. 2 stavebného zákona)." Odvolací orgán má za to, že za nedostatky podania je potrebné považovať aj údaje a podklady, ktoré stavebný úrad požadoval od navrhovateľov vo výzve na doplnenie podania, a ktoré sú taxatívne vymedzené v ustanovení § 3 vyhlášky č. 453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona, ako aj o podklady potrebné pre spoľahlivé zistenie stavu veci a zistenie presného a úplného skutočného stavu veci v súlade so zásadami správneho konania. Z uvedeného je zrejmé, že správny orgán upozornil navrhovateľov v územnom konaní na dôsledky nedoplnenia návrhu požadovaným spôsobom v určenej lehote. 22. Žalobca považuje za nelogické a nesprávne tvrdenie žalovaného, že stavebným úradom poskytnutá 60-dňová lehota bola dostatočná. Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky je názoru, že i napriek tomu, že lehota na doplnenie podania uplynula dňom 18.08.2015 a navrhovatelia, podľa ich tvrdenia obdržali záväzné stanovisko Hl. m. SR Bratislavy dňom 19.08.2015 (t.j. iba jeden deň po uplynutí lehoty), mali stavebnému úradu požadovaný doklad obratom doplniť, tzn. ešte v čase pred pristúpením stavebného úradu k zastaveniu územného konania. Správny orgán v súlade so zásadou súčinnosti s účastníkmi konania by posúdil aj také doplnenie s riadnym zdôvodnením, pričom by v prípade kladného stanoviska mohol vyhovieť žiadosti o predĺženie lehoty na doplnenie ostatných dokladov. O existencii vydaného záväzného stanoviska navrhovatelia stavebný úrad pred vydaním rozhodnutia o zastavení konania vôbec neinformovali. Toto záväzné stanovisko nebolo predložené ani v odvolacom konaní. 23. K námietke požiadavky stavebného úradu o doplnenie právoplatného rozhodnutia o povolení odstránenia stavby na pozemku parc. č. XXXX/X k.ú. C. F. R., s ktorou žalobca nesúhlasí a považuje ju za nesúladnú so zákonom a za doklad nekonkrétny, nejasný a nedôvodný, žalovaný uviedol, že táto požiadavka vyplynula z preskúmania predloženej dokumentácie pre vydanie územného rozhodnutia, ako aj zo skutočnosti známej správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Dokumentácia rieši navrhovanú stavbu na mieste, kde sa nachádza/jú/ stavba/y/. Z uvedeného bolo potrebné zo strany správneho orgánu požadovať takýto podklad bez ohľadu na skutočnosť, či sa na predmetnom pozemku nachádza jedna alebo viac stavieb súvisiacich a funkčne prepojených so stavbou rodinného domu. Existencie stavieb sa preukazujú súpisnými číslami uvedenými na výpise z listu vlastníctva za predpokladu, ak sa na pozemku nenachádzajú stavby ešte neskolaudované alebo nepovolené. 24. Na výzvu správneho orgánu týkajúcej sa požadovaného povolenia na odstránenie stavby navrhovanou stavbou dotknutej podľa predloženej dokumentácie pre územné rozhodnutie, navrhovatelia nereagovali. Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie, a preto tak na základe podaného návrhu aj učinil a vyzval navrhovateľov na doplnenie podkladov. 25. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný konštatoval, že rozhodnutie č. OU-BA- OVBP2-2015/88535/ZAD zo dňa 09.11.2015, ako aj prvostupňové rozhodnutie Mestskej časti Bratislava - Devínska Nová Ves č. 2015/1100/UR/13/zast/KR zo dňa 07.09.2015, vychádzajú zo správneho právneho posúdenia. Rozhodnutia boli vydané v súlade s príslušnými právnymi predpismi, a preto navrhol, aby Krajský súd v Bratislave, v závislosti od okolností týkajúcich sa právneho zastúpenia žalobcu, konanie o preskúmaní zákonnosti rozhodnutia buď zastavil, alebo aby žalobu zamietol ako nedôvodnú. IV. Replika žalobcu na vyjadrenie žalovaného 26. Z vyjadrenia žalovaného vyplynulo, že k predmetnému vyjadreniu nebol predložený kompletný administratívny spis. V danej súvislosti žalobca poznamenáva, že bez kompletného administratívneho spisu nemožno v danej veci rozhodnúť. 27. K námietke žalovaného spočívajúcej v absencii právneho zastúpenia, túto považuje za nedôvodnú, nakoľko nedostatok obligatórneho právneho zastúpenia bol konvalidovaný založením splnomocnenia (pre advokátsku kanceláriu: JUDr. Milan Ficek, advokát s.r.o.) do súdneho spisu. 28. V ďalšom vytkol žalobca žalovanému, že žalovaný sa nevyjadril, z akého dôvodu stavebný úrad lehotu na doplnenie podkladov nepredĺžil. 29. Tiež priamo z vyjadrenia žalovaného vyplýva, že ani tento nemá ustálené, aká konkrétna stavba je myslená v rozhodnutí č. 2015/1100/preruš/KR zo dňa 12.6.2015 pod bodom č. 3, podľa ktorého sa má „doložiť právoplatné rozhodnutie o povolení odstránenia stavby na pozemku parc. č. XXXX/X k.ú. C. F. R.“. Zmätenosť žalovaného vystihuje aj jeho samotné vyjadrenie, v ktorom uviedol: „Dokumentácia rieši navrhovanú stavbu na mieste, kde sa nachádza/jú stavba/y(...)“. 30. Žalovaný sa nevyjadril, z akého dôvodu stavebný úrad vyžaduje v rámci územného konania doloženie právoplatného rozhodnutia o povolení odstránenia nešpecifikovanej stavby, pričom sám žalovaný sa vyjadril, že v predmetnom území sa nachádza jedna a možno aj viac stavieb. Žalovaný taktiež neuviedol, ktorá konkrétna stavba/stavby je stavbou, ku ktorej sa v rámci územného konania malo predložiť povolenie jej odstránenia. 31. V danej súvislosti považuje žalobca za potrebné poukázať aj na skutočnosť, že predmetom správneho konania je územné a nie stavebné konanie. Ide teda o konanie, ktoré je konaním o umiestnení stavby, v rámci ktorého správny orgán posudzuje súlad navrhovanej stavby v predmetnom území s územným plánom zóny, prípadne určí podmienky, ktorými sa zabezpečia záujmy účastníkov konania a rozhodne o námietkach účastníkov konania. 32. Preto stavebným úradom požadované právoplatné rozhodnutie o povolení odstránenia stavby je nedôvodným podkladom požadovaným nad rámec podkladov nevyhnutných na posúdenie navrhovanej stavby v rámci územného konania. V. Právne posúdenie veci 33. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vec po pribratí ďalšej účastníčky konania I. preskúmal postupom podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) v spojení s § 491 ods. 1 SSP a po preskúmaní dospel k záveru, že žalobe pre jej nedôvodnosť nemožno priznať úspech. 34. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len Správny poriadok), správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. 35. Podľa ustanovenia § 3 ods. 2 Správneho poriadku, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenie, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. 36. Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia, správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. 37. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 38. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 39. Podľa § 35 ods. 2 stavebného zákona, ak predložený návrh neposkytuje dostatočný podklad pre posúdenie umiestnenia navrhovanej stavby alebo iného opatrenia v území, najmä vplyvov na životné prostredie, vyzve stavebný úrad navrhovateľa, aby návrh v primeranej lehote doplnil potrebnými údajmi alebo podkladmi a upozorní ho, že inak územné konanie zastaví. Ak navrhovateľ nedoplní návrh na vydanie územného rozhodnutia požadovaným spôsobom v určenej lehote, stavebný úrad územné konanie zastaví. 40. Podľa ust. § 3 ods. 5 Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. 41. Podľa ustanovenia § 32 ods. 2 Správneho poriadku, podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. 42. Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 Správneho poriadku, účastníci konania (§ 14) spolupracujú so správnymi orgánmi v priebehu celého konania. 43. Podľa ustanovenia § 35 ods. 1 stavebného zákona, územné konanie sa začína na písomný návrh účastníka konania, z podnetu stavebného úradu alebo iného orgánu štátnej správy. Návrh sa doloží dokumentáciou ustanovenou vykonávacími predpismi k tomuto zákonu spracovanou oprávnenou osobou (§ 45 ods. 4) a dokladmi ustanovenými osobitnými predpismi. V návrhu sa uvedie zoznam právnických osôb a fyzických osôb, ktoré prichádzajú do úvahy ako účastníci konania a sú navrhovateľovi známi. 44. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 45. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 46. Podľa § 168 SSP, žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne. 47. Podľa § 169 SSP, ďalší účastník, osoba zúčastnená na konaní a zainteresovaná verejnosť pri zúčastnení sa na konaní podľa § 42 ods. 1 písm. d) majú voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa im môže správny súd na návrh priznať právo na náhradu ďalších trov konania. 48. Predmetom preskúmania v danom prípade bolo rozhodnutie žalovaného č. OU-BA- OVBP2-2015/88535/ZAD zo dňa 9.11.2015, ktorým tento ako vecne správne a zákonné potvrdil prvostupňové rozhodnutie o zastavení územného konania pre nedoplnenie určených podkladov v stanovenej lehote v zmysle § 35 ods. 2 stavebného zákona, pričom účastníci tohto konania o následkoch svojej nečinnosti v podobe zastavenia konania v rozhodnutí o prerušení konania boli poučení. 49. Predovšetkým súd považuje za potrebné na tomto mieste uviesť, že predmetné územné konanie nezačalo ex offo, ale riadilo sa dispozičným procesným úkonom - návrhom žalobcu a účastníčky konania I. J.. Návrh bol doručený príslušnému stavebnému úradu Mestskej časti Bratislava - Devínska Nová Ves dňa 10.04.2015 a administratívnym spisom už ako bol súdu predložený, je nesporné, že návrh nespĺňal požiadavky ustanovenia § 35 ods. 1 stavebného zákona, keď neobsahoval dokumentáciu ustanovenú vykonávacími predpismi pre tento druh konania. 50. Je povinnosťou správneho orgánu pred vydaním meritórneho rozhodnutia zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. 51. Správne preto procesne vyhodnotil prvostupňový orgán predmetný návrh navrhovateľov ako neúplný a nepostačujúci pre vydanie územného rozhodnutia a potom vecne správne a legitímne aplikujúc zásadu súčinnosti s účastníkmi konania týchto dňa 12.6.2015 (rozhodnutie č. 2015/1100/preruš/KR) vyzval na doplnenie návrhu o podklady a dokumentáciu, tak ako ich explicitne v rozhodnutí, ktorým zároveň prerušil konanie, vymenoval. Z diskrečnej právomoci zároveň ani nevyplýva zákonná lehota striktne daná, ktorú má správny orgán na odstránenie vád účastníkom konania poskytnúť. 52. Ak žalobca namietal neprimeranosť tejto lehoty (60 dní) vzhľadom na rozsah doplnenia a jej nepredĺženie, či čiastočnú ním tvrdenú nejednoznačnosť výzvy, tak súd musí pripomenúť, že boli to práve navrhovatelia územného konania, ktorí tým, že predložili návrh na vydanie územného rozhodnutia bez príslušnej dokumentácie, tento stav privodili. 53. Ako správne poukázal žalovaný i napriek tomu, že lehota na doplnenie podania uplynula dňom 18.08.2015 a navrhovatelia, podľa ich tvrdenia obdržali záväzné stanovisko Hl. m. SR Bratislavy dňom 19.08.2015 (t.j. iba jeden deň po uplynutí lehoty), mali stavebnému úradu požadovaný doklad obratom doplniť, tzn. ešte v čase pred pristúpením stavebného úradu k zastaveniu územného konania. Správny orgán v súlade so zásadou súčinnosti s účastníkmi konania by posúdil aj také doplnenie s riadnym zdôvodnením, pričom by v prípade kladného stanoviska mohol vyhovieť žiadosti o predĺženie lehoty na doplnenie ostatných dokladov. O existencii vydaného záväzného stanoviska navrhovatelia stavebný úrad pred vydaním rozhodnutia o zastavení konania ale neinformovali. Toto záväzné stanovisko nebolo predložené ani v odvolacom konaní. 54. K námietke požiadavky stavebného úradu o doplnenie právoplatného rozhodnutia o povolení odstránenia stavby na pozemku parc. č. XXXX/X k.ú. C. F. R., s ktorou žalobca nesúhlasí a považuje ju za nesúladnú so zákonom a za doklad nekonkrétny, nejasný a nedôvodný, súd súhlasí so žalovaným, že dokumentácia rieši navrhovanú stavbu na mieste, kde sa nachádzajú stavby. Pre uvedené bolo potrebné zo strany správneho orgánu požadovať takýto podklad bez ohľadu na skutočnosť, či sa na predmetnom pozemku nachádza jedna alebo viac stavieb súvisiacich a funkčne prepojených so stavbou rodinného domu. Existencie stavieb sa preukazujú súpisnými číslami uvedenými na výpise z listu vlastníctva za predpokladu, ak sa na pozemku nenachádzajú stavby ešte neskolaudované alebo nepovolené. Na výzvu správneho orgánu týkajúcej sa požadovaného povolenia na odstránenie stavby navrhovanou stavbou dotknutej podľa predloženej dokumentácie pre územné rozhodnutie, navrhovatelia nereagovali. 55. Súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že navrhovatelia územného konania (žalobca a ďalšia účastníčka konania) boli pasívni a nepreukázali svoju účinnú aktivitu spojenú s ich snahou doplniť svoj neúplný návrh, ktorý neobsahoval ani len základné predpísané údaje (zoznam účastníkov konania) a doklady (ako napr. výpis z listu vlastníctva). Pritom predĺženie lehoty na doplnenie podania je právne nenárokovateľné a je výlučne na posúdení správneho orgánu v závislosti od okolnosti veci, okrem iného aj súčinnosti účastníkov, či žiadosti o predĺženie lehoty vyhovie. Ako títo vo svojom odvolaní uviedli, že záväzné stanovisko Hlavného mesta SR Bratislavy obdržali po cca 4 mesiacoch (dňa 19.8.2015) od podania žiadosti o jeho vydanie, toto záväzné stanovisko bolo im doručené ešte pred vydaním prvostupňového rozhodnutia zo dňa 07.09.2015, ale to stavebnému úradu nedoručili. Navrhovatelia toto nedoplnili ani k odvolaniu. 56. Súd súhlasí i s tvrdením žalovaného, že žalobcovi a ďalej účastníčke konania nezaniká právo, i napriek zastavenému územnému konaniu, podať nový kvalifikovaný návrh o vydanie územného rozhodnutia na predmetnú stavbu spolu s prílohami, súčasťou ktorých bude záväzné stanovisko dotknutého orgánu, ktorým je podľa § 140a ods. 2 stavebného zákona Hlavné mesto SR Bratislava. 57. Preto súd po preskúmaní veci na podklade predloženého a doplneného administratívneho spisu dospel k záveru, že postup žalovaného bol správny, ak prvostupňové rozhodnutie o zastavení konania ako vecne správne žalovaný potvrdil. Žalobca a ďalšia účastníčka konania boli na následky nevyhovenia výzvy a nedoplnenia žiadanej dokumentácie v podobe zastavenia konania v rozhodnutí zo dňa 12.6.2015 poučení, napriek tomuto zostali celkom po dobu 58 dní nečinní a až následne požiadali o predĺženie lehoty deň pred jej uplynutím. Zároveň stavebnému úradu nedoplnili žiadnu dokumentáciu majúcu už vo svojej dispozičnej sfére. 58. Vzhľadom na uvedené súd žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol, keď nedostatok obligatórneho zastúpenia bol žalobcom odstránený. 59. O náhrade trov úspešného žalovaného súd rozhodol podľa § 168 SSP a tomuto náhradu nepriznal, keď žalovanému ako orgánu verejnej správy preukázateľne žiadne trovy nevznikli. 60. Obdobne súd podľa § 16X SSP nepriznal náhradu trov konania ďalšej účastníčke konania I. J. (pribratá uznesením č.k. 1S 4/2016 zo dňa 14.9.2017), keď z obsahu spisu nevyplýva, že by tejto trovy v konaní vznikli. 61. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci