Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/12/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200100 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Krišková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1016200100.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Kriškovej a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu: Q.. X. S., T..Č..: XXXXXX/XXXX, T. XX, XXX XX A., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa - ústredie, Ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 58595-2/2015-BA zo dňa 27.11.2015, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalovanému súd právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Rozhodnutia a konanie správnych orgánov 1. Žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 27.11.2015 žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie vydané v prvom stupni Sociálnou poisťovňou, pobočka Bratislava (ďalej len „prvostupňový orgán“) č. 702-0282005115-GC26/15 zo dňa 21.05.2015, ktorým prvostupňový orgán podľa § 178 ods. 1 písm. a/ ôsmy bod zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) nevyhovel žiadosti žalobcu o vrátenie poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie, poistného do rezervného fondu solidarity (ďalej len „poistné“). 2. Prvostupňovému orgánu bola dňa 15.12.2014 doručená žiadosť žalobcu o vrátenie poistného zaplateného bez právneho dôvodu v celkovej sume 7.078,67 Eur, ktoré zaplatil za obdobie august 2006 až február 2008. Túto žiadosť žalobca odôvodňoval predovšetkým tým, že poistné za uvedené obdobie bolo žalobcovi predpísané napriek tomu, že ku dňu 15.08.2006 začal pôsobiť ako konateľ - advokát v Advokátskej kancelárii Legal Counsels, s.r.o., pričom od tohto dátumu prestal pôsobiť ako advokát - samostatne zárobkovo činná osoba (ďalej len „SZČO“) podľa § 5 písm. c/ zákona o sociálnom poistení, čím mu zaniklo povinné nemocenské a dôchodkové poistenie v zmysle § 21 ods. 4 písm. b/ zákona o sociálnom poistení, a teda odpadol právny dôvod jeho platenia. Uvedenú žiadosť žalobca urgoval listom zo dňa 03.02.2015, ktorý bol prvostupňovému orgánu doručený dňa 05.02.2015. 3. Dňa 21.05.2015 prvostupňový orgán vydal rozhodnutie, ktorým žiadosti žalobcu opísanej v predchádzajúcom bode nevyhovel. V odôvodnení poukázal na to, že žalobcovi ako povinne nemocensky a dôchodkovo poistenej SZČO bolo rozhodnutím č. 700-0210043407-GC04/07 zo dňa 26.01.2007 predpísané poistné za obdobie august 2006 až december 2006 v sume 1.873,69 Eur, ktoré bolo po odvolaní žalobcu potvrdené rozhodnutím žalovaného č. 322-1689-GC-04/2007 zo dňa 17.07.2007. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.07.2017 a vykonateľnosť dňa 14.08.2007. Ďalej bolo v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia poukázané na rozhodnutie č. 700-0210481608-GC04/08 zo dňa 19.03.2008, ktorým bolo žalobcovi predpísané poistné za obdobie január 2007 až február 2008 v sume 5.204,97 Eur. Toto rozhodnutie bolo po odvolaní žalobcu potvrdené rozhodnutím žalovaného č. 322-3900-GC-04/2008 zo dňa 31.10.2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21.11.2008. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 1S/9/2009-95 zó dňa 04.11.2010 žalobu vo veci preskúmania zákonnosti uvedeného rozhodnutia žalovaného zamietol a tento rozsudok bol po odvolaní žalobcu potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžso/16/2011 zo dňa 28.10.2011. S poukazom na právne účinky právoplatných rozhodnutí o predpísaní poistného žalobcovi prvostupňový orgán žiadosti žalobcu nemohol vyhovieť. 4. Žalobca podal voči rozhodnutiu prvostupňového orgánu odvolanie, ktorého argumentačným základom boli žalobné dôvody a o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím, odôvodnenie ktorého je obdobné ako vyjadrenie k žalobe a detailnejšie sa súd k jednotlivým jeho častiam vyjadril nižšie. II. Žaloba 5. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutie, ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu, za nezákonné, žiadal ich zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Mal za to, že rozhodnutia správnych orgánov vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočne zisteného skutkového stavu. Tiež ich považoval za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. 6. Uviedol, že od 08.08.2006 pôsobí ako konateľ - advokát v advokátskej kancelárii Legal Counsels, s.r.o. Nielen pre účely zdaňovania, prípadne zdravotného poistenia, ale aj pre účely zákona o sociálnom poistení od tohto dátumu prestal pôsobiť ako advokát - SZČO podľa v tej dobe platného § 5 písm. c/ zákona o sociálnom poistení a tým aj ako SZČO na povinnom nemocenskom a dôchodkovom poistení podľa § 21 ods. 4 písm. b/ zákona o sociálnom poistení. V tejto súvislosti uviedol, že príslušný daňový úrad ho prestal evidovať ako SZČO, pričom aj daňové priznanie za kalendárny rok 2007 už nepodal ako SZČO, ale ako fyzická osoba nepodnikateľ. Po jeho vstupe ako spoločníka a konateľa do uvedenej advokátskej kancelárie požiadal prvostupňový orgán o vykonanie deregistrácie ako advokáta - SZČO a zároveň o uvedených skutočnostiach informoval prvostupňový orgán dňa 24.08.2006 Oznámením o zmene právnej formy poskytovania právnych služieb. Napriek tomu prvostupňový orgán odmietol vykonať požadovanú deregistráciu, čo bolo žalobcovi oznámené listom zo dňa 16.10.2006. Následne vydal prvostupňový orgán rozhodnutie zo dňa 26.01.2007, ktorým žalobcovi predpísal dlžné poistné vo výške 56.447,- Sk (1.873,69 Eur) za mesiace august 2006 až december 2006 a rozhodnutie zo dňa 19.03.2008, ktorým bolo žalobcovi predpísané poistné za mesiace január 2007 až február 2008 vo výške 156.805,- Sk (5.204,97 Eur). Žalobca v tejto súvislosti poukázal na jeho odvolania voči uvedeným rozhodnutiam, ktoré boli žalovaným zamietnuté, na základe čoho neskôr dlžné poistné uhradil. 7. Žalobca ďalej poukázal na obdobné konanie so sp. zn. 700-0212089411-GC04/11 medzi ním a prvostupňovým orgánom, v rámci ktorého mu bolo z rovnakého dôvodu, ako v konaniach uvedených v predchádzajúcom bode, vyrubené poistné vo výške 1.458,80 Eur. V rámci tohto konania poukázal na stanovisko Slovenskej advokátskej komory o tom, že v zmysle § 15 ods. 6 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii (ďalej len „zákon o advokácii“) advokát, ktorý vykonáva advokáciu ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným, nemôže sústavne vykonávať advokáciu samostatne. Tiež na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžso/45/2010 zo dňa 28.09.2011 a rozsudok vydaný Krajským súdom v Bratislave dňa 29.05.2014 v konaní vedenom pod sp. zn. 1S/38/2014. Mal za to, že krajský súd v uvedenom rozsudku jednoznačne vyjadril názor o tom, že od momentu, kedy žalobca začal pôsobiť ako konateľ a advokát - spoločník v advokátskej kancelárii Legal Counsels, s.r.o., nie je možné ho považovať za SZČO, a teda od jeho osoby spravodlivo požadovať vyplácanie poistného. Tým krajský súd podľa žalobcu jednoznačne potvrdil neexistenciu a absenciu právneho dôvodu vyplácania poistného žalobcom ako SZČO od 08.08.2006. Na tomto mieste dôvodil, že žalovaný sa voči uvedenému rozsudku krajského súdu neodvolal, jeho právny názor si osvojil a v rámci následného konania si jeho právny názor osvojil aj prvostupňový orgán, ktorý žalobcovi zaplatené poistné vrátil v celej výške. 8. Mal za to, že v zmysle uvedeného podal žiadosť o vrátenie poistného dôvodne, pričom správne orgány sa jej posudzovaním nezaoberali dostatočným spôsobom. Podľa žalobcu oba správne orgány opomenuli tú skutočnosť, že v jeho prípade mu dňa 07.08.2006 zaniklo oprávnenie vykonávať advokáciu samostatne, t.j. od 08.08.2006 už nemal postavenie SZČO na účely sociálneho poistenia v zmysle § 5 písm. c/ zákona o sociálnom poistení. Absenciu právneho dôvodu na predpísanie a prijatie spomenutých platieb v celkovej výške 7.078,67 Eur žalobca preukazoval tým, že Sociálna poisťovňa nemohla založiť jeho povinnosť platiť poistné predpísané bez právneho dôvodu ani právoplatnými rozhodnutiami nad rámec zákonných predpisov ohľadom sociálneho zabezpečenia. Status žalobcu ako SZČO nepretrvával po 08.08.2006. V tejto súvislosti žalobca zastával názor, že oba správne orgány konali nad rámec zákona a bez opory v zákone mu predpísali poistné, čím porušili čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. 9. Napadnuté rozhodnutia správnych orgánov žalobca považoval za nulitné, keďže vychádzajú z nezákonných rozhodnutí o predpísaní poistného. Pri týchto rozhodnutiach Sociálna poisťovňa chybne považovala za rozhodujúce pre vyrubenie dlžnej sumy poistného fakt, že napriek vstupu žalobcu do funkcie konateľa spoločníka advokátskej kancelárie Legal Counsels, s.r.o. nedošlo od 08.08.2006 k zastaveniu výkonu funkcie žalobcu ako advokáta - SZČO. S poukazom na zákon o advokácii dôvodil, že advokát, ktorý vykonáva advokáciu ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným, nemôže súčasne vykonávať advokáciu samostatne (§ 15 ods. 6 zákona o advokácii). Advokát môže na účel výkonu advokácie založiť spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorej predmetom podnikania je poskytovanie právnych služieb. Táto spoločnosť nesmie mať iný predmet podnikania, jej spoločníkmi a konateľmi môžu byť len advokáti. Na túto spoločnosť sa vzťahujú ustanovenia osobitného predpisu, t.j. Obchodného zákonníka. Správnosť svojho názoru žalobca opieral aj o stanovisko Slovenskej advokátskej komory zverejnené v Bulletine slovenskej advokácie č. 1-2/2008. Mal za to, že deň doručenia žiadosti o deregistráciu jeho osoby ako SZČO v spojitosti so vznikom funkcie konateľa a spoločníka advokátskej spoločnosti s ručením obmedzeným bolo právnou skutočnosťou rozhodnou pre zánik postavenia žalobcu ako SZČO podľa § 5 písm. c/ zákona o sociálnom poistení. Vychádzajúc z tohto zákonného ustanovenia žalobca dôvodil, že slovné spojenie „oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu“ je v danom prípade rozhodujúce. Z tohto slovného spojenia podľa žalobcu jednoznačne vyplýva, že nielen existencia osobitného oprávnenia vo forme preukazu preukazujúceho zápis v zozname advokátov vedenom Slovenskou advokátskou komorou (čo je formálna podmienka nielen pre výkon advokácie vo forme spoločnosti s ručením obmedzeným), ale aj faktická možnosť poskytovať právne služby (ako materiálna podmienka pre výkon advokácie) ako SZČO v zmysle zákona o sociálnom poistení musí byť braná do úvahy. Zastával názor, že pri aplikácii zákona o advokácii nemôže byť ako advokát (konateľ a spoločník v spoločnosti s ručením obmedzeným) súčasne aj SZČO s osobitným IČO a DIČ. Za mylný považoval aj výklad Sociálnej poisťovne o tom, že na jeho strane nedošlo k splneniu druhej podmienky zániku, a to pokles žalobcových príjmov z podnikania ako SZČO pod zákonom požadovanú hranicu. Uvedené považoval za irelevantné z pohľadu predmetného ustanovenia § 5 písm. c/ zákona o sociálnom poistení. Na takúto podmienku neodkazuje § 21 ods. 4 písm. b/ citovaného zákona. 10. Záverom žalobca poukázal na aktuálnu rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR, Ústavného súdu SR a Krajského súdu v Bratislave. V prvom rade odkázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžso/45/2010 zo dňa 28.09.2011. Posudzovanie postupu Sociálnej poisťovne ako protizákonného a v rozpore s Ústavou SR bolo judikované aj v náleze Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 63/2012 zo dňa 21.02.2013. Za mimoriadne dôležitý a nosný podklad žalobca považoval aj rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S/38/2014-39, ktorý sa týka identickej situácie ohľadom zaplatenia poistného predpísaného Sociálnou poisťovňou jeho osobe z rovnakých dôvodov za obdobie marec 2008 až jún 2008. Aj s ohľadom na uvedenú judikatúru považoval výklad správnych orgánov týkajúci jeho právnej veci za vychádzajúci z nesprávneho právneho posúdenia. III. Vyjadrenie žalovaného 11. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa 14.03.2016, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Uviedol, že v období, za ktoré žalobca žiada vrátiť poistné, bol žalobca považovaný za SZČO podľa § 5 písm. c/ zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010 vzhľadom na skutočnosť, že bol dňa 02.07.2003 zapísaný do zoznamu advokátov Slovenskej advokátskej komory (Oznámenie o zapísaní do zoznamu advokátov č. 6/2003- dr.DE/SI). Na základe príjmu z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti, ktorý žalobca dosiahol za rok 2005 a 2006, vzniklo žalobcovi podľa § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO od 01.07.2006 do 30.06.2007 a od 01.07.2007 do 30.06.2008. So vznikom povinného nemocenského a dôchodkového poistenia SZČO zákon spája aj vznik odvodovej povinnosti. Žalobca od 08.08.2006 zmenil formu výkonu advokácie a začal vykonávať činnosť advokáta ako konateľ spoločnosti Legal Counsels, s.r.o. Keďže ale bol naďalej zapísaný v zozname advokátov Slovenskej advokátskej komory, t.j. žalobcovi nezaniklo oprávnenie na výkon činnosti, nestratil dňom 08.08.2006 status SZČO na účely sociálneho poistenia. Žalovaný zdôraznil, že zmena formy výkonu advokácie má za následok len zmenu v spôsobe zdaňovania príjmu advokáta, keďže príjem advokáta, ktorý vykonáva advokáciu ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným podľa § 12 ods. 1 písm. e/ zákona o advokácii je zdaňovaný ako príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. b/ zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“). Sociálna poisťovňa pri posudzovaní vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO vychádza len z príjmu z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti alebo z výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatne zárobkovou činnosťou, ktorý SZČO uvedie vo výpise z daňového priznania za príslušný kalendárny rok (§ 6 zákona o dani z príjmov). Na príjem zo závislej činnosti Sociálna poisťovňa neprihliada. V dôsledku uvedeného môže advokátovi zaniknúť povinné nemocenské a dôchodkové poistenie SZČO podľa § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení k prvému júlu kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý sa posudzuje príjem z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatne zárobkovou činnosťou, t.j. v prípade, ak príjem z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti advokáta bude za predchádzajúci kalendárny rok (v rozhodujúcom období) nižší ako je citovaným zákonom ustanovená suma, resp. ak nedosiahne žiadny príjem z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti. 12. Ďalej žalovaný uviedol, že z dôvodu neplnenia si odvodovej povinnosti žalobcom v období, za ktoré požaduje vrátiť poistné, prvostupňový orgán rozhodnutím zo dňa 26.01.2007 predpísal žalobcovi poistné za obdobie august 2006 až december 2006 v celkovej sume 56.447,- Sk. Toto rozhodnutie bolo po odvolaní žalobcu potvrdené rozhodnutím žalovaného zo dňa 17.07.2007, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30.07.2007. Žalobca toto rozhodnutie nenapadol žalobou a pohľadávku na poistnom uhradil dňa 19.09.2007. Rozhodnutím zo dňa 19.03.2008 prvostupňový orgán predpísal žalobcovi poistné za obdobie január 2007 až február 2008 v celkovej výške 156.805,- Sk. Toto rozhodnutie bolo po odvolaní žalobcu potvrdené rozhodnutím žalovaného zo dňa 31.10.2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21.11.2008. Žalobca zaplatil predpísané poistné úhradou zo dňa 05.12.2008 v sume 98.000,- Sk a zo dňa 08.12.2008 v sume 58.805,- Sk. Proti tomuto rozhodnutiu žalovaného podal žalobca žalobu, o ktorej rozhodol Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 1S/9/2009-95 zo dňa 04.11.2010 tak, že žalobu zamietol. Tento rozsudok krajského súdu bol potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžso/16/2011 zo dňa 28.10.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 08.12.2011. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na odôvodnenie uvedeného rozsudku najvyššieho súdu s tým, že postup Sociálnej poisťovne bol považovaný za správny. 13. Na námietku žalobcu, že prvostupňový orgán nerozhodol o zániku sociálneho poistenia žalovaný uviedol, že rozhodnutie o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia má len deklaratórne účinky, t.j. deklaruje právne skutočnosti, ktoré vznikajú na základe zákona o sociálnom poistení. V predmetnom prípade bol žalobca podľa žalovaného jednoznačne považovaný za SZČO podľa § 5 písm. c/ uvedeného zákona v znení účinnom do 31.12.2010 z dôvodu, že aj potom, ako zmenil formu výkonu advokácie, bol držiteľom oprávnenia na výkon advokácie. Zároveň nebolo preukázané, že by v spornom období jeho príjem z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti nebol vyšší ako zákonom ustanovená hranica príjmu relevantného na vznik povinného nemocenského a dôchodkového poistenia SZČO. S týmto právnym názorom sa stotožnil aj Krajský súd v Bratislave v uvedenom rozhodnutí pod sp. zn. 1S/9/2009. 14. Žalovaný ďalej dôvodil, že Sociálna poisťovňa je podľa § 145 zákona o sociálnom poistení povinná vrátiť len poistné zaplatené bez právneho dôvodu. Mal za to, že v rámci odvolacieho konania sa nepreukázalo, že poistné zaplatené žalobcom v sume 7.078,67 Eur za obdobie august 2006 až február 2008 bolo zaplatené bez právneho dôvodu. Odhliadnuc od toho, že žalovaný považoval žalobcu za SZČO v rozhodnom období podľa § 5 písm. c/ zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010 so vznikom odvodovej povinnosti povinného nemocenského a dôchodkového poistenia, právnym dôvodom zaplatenia poistného za obdobie august 2006 až december 2006 je rozhodnutie žalovaného zo dňa 17.07.2007, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30.07.2007 (žalobca predmetné rozhodnutie nenapadol žalobou a poistné uhradil). Právnym dôvodom zaplatenia poistného za obdobie január 2007 až február 2008 je rozhodnutie žalovaného zo dňa 31.10.2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21.11.2008 a ktoré nebolo v rámci súdneho prieskumu Krajským súdom v Bratislave ani Najvyšším súdom SR zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie. Právoplatné rozhodnutia sú právne záväzné, nezmeniteľné a spôsobujú právne účinky. Sociálna poisťovňa musí na právoplatné rozhodnutia pri posudzovaní žiadosti žalobcu o vrátenie poistného prihliadať. V tejto súvislosti sa žalovaný nestotožňoval so subjektívnym názorom žalobcu o nulitnosti predmetných rozhodnutí Sociálnej poisťovne. 15. Žalovaný poukázal na to, že rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave vydané pod sp. zn. 1S/38/2014 nesúvisí s predmetnou vecou, nakoľko krajský súd v tomto konaní preskúmaval zákonnosť rozhodnutia žalovaného vo veci predpísania poistného za obdobie marec 2008 až jún 2008. Mal za to, že žalobca účelne opomenul, že zákonnosť rozhodnutia žalovaného vo veci predpísania poistného za obdobie január 2007 až február 2008, ktoré žalobca žiada vrátiť, bolo taktiež predmetom súdneho prieskumu, pričom krajský súd aj najvyšší súd nezistili nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. V týchto rozhodnutiach je vyslovený zhodný právny záver, že zmenou formy výkonu advokácie žalobcovi nezaniká právne postavenie SZČO. Podľa žalovaného žalobca nesprávne poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžso/45/2010 zo dňa 28.09.2011, ktorý je uverejnený v Zbierke stanovísk a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 4/2012, pod č. 67. Žalovaný zdôraznil, že v uvedenom rozhodnutí sa najvyšší súd záväzne vyjadril k posúdeniu právneho postavenia advokáta na účely sociálneho poistenia v prípade, ak advokát pozastaví výkon advokácie. K právnemu postaveniu advokáta na účely sociálneho poistenia, ktorý zmenil formu výkonu advokácie Najvyšší súd SR zaujal stanovisko v rozsudku sp. zn. 7Sžso/27/2010 zo dňa 01.07.2011, ktorý bol v rámci zabezpečenia jednotného výkladu zákonov publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 4/2012, pod č. 66. Z tohto rozsudku najvyššieho súdu vyplýva, že na účely zákona o sociálnom poistení treba advokáta považovať za povinne nemocensky a povinne dôchodkovo poistenú SZČO, a to bez ohľadu na skutočnosť, či advokátsku činnosť vykonáva ako advokát vo svojom mene alebo ako spoločník, prípadne konateľ právnickej osoby poskytujúcej služby advokácie. Ďalej žalovaný dôvodil, že nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 63/2012, na ktorý žalobca poukazuje, je individuálnym rozhodnutím o sťažnosti konkrétnej fyzickej osoby. Nejde o rozhodnutie, ktorým by ústavný súd podával záväzný výklad ustanovení zákona o sociálnom poistení. Aj podľa právneho názoru Najvyššieho súdu SR vyjadrenom v rozhodnutí sp. zn. 9Sžso/7/2012 zo dňa 24.04.2013 sú nálezy sp. zn. II. ÚS 63/2012 a II. ÚS 426/2012 ojedinelé v rozhodovacej praxi ústavného súdu. Ostatné senáty ústavného súdu (napríklad uznesenia sp. zn. I. ÚS 93/2012-14 zo dňa 29.02.2012, III. ÚS 426/2012-22 zo dňa 12.09.2012 a IV. ÚS 103/2012-13 zo dňa 01.03.2012) sťažnosti žalobcov v obdobných veciach odmietli ako zjavne neopodstatnené. Vo vzťahu k nálezu ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 63/2012, ktorým bol zrušený rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 7Sžso/7/2011 žalovaný uviedol, že najvyšší súd v danej veci opätovne rozhodol rozsudkom sp. zn. 7Sžso/32/2013 zo dňa 27.11.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.12.2013 a v ktorom sa opätovne stotožnil s právnym názorom Sociálnej poisťovne pri posudzovaní právneho postavenia advokátov na účely sociálneho poistenia pri zmene formy výkonu advokácie. 16. Žalovaný ďalej uviedol, že Ústavný súd SR sa zaoberal identickým predmetom konania aj v náleze sp. zn. II. ÚS 335/2013-51 zo dňa 26.03.2015, v ktorom vyjadril právny záver, že najvyšší súd v dostatočnej miere vysvetlil svoje myšlienkové pochody vedúce k právnemu záveru o tom, že zmena formy výkonu advokácie nemá vplyv na zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia. K tomuto záveru dospel II. senát Ústavného súdu SR potom, ako plénum ústavného súdu, ktoré rozhoduje o zjednotení odchylných právnych názorov, zamietlo uznesením sp. zn. PLz. ÚS 1/2015 zo dňa 04.03.2015 návrh II. senátu Ústavného súdu SR, aby plénum ústavného súdu prijalo zjednocujúce stanovisko v tomto znení: „Pokiaľ advokát zmenil formu výkonu advokácie zo samostatného výkonu advokácie na výkon advokácie ako konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným, po takejto zmene formy výkonu advokácie mu nezostal zachovaný status samostatne zárobkovo činnej osoby pre účely zákona o sociálnom poistení“. Vzhľadom na rozhodnutie pléna ústavného súdu dospel II. senát Ústavného súdu SR k právnemu záveru, že je potrebné rozhodovať v línii uznesenia sp. zn. III. ÚS 426/2012 zo dňa 12.09.2012, ktorým bola sťažnosť žalobcu v obdobnej veci odmietnutá ako zjavne neopodstatnená. 17. Záverom žalovaný podotkol, že predmetom tohto konania nie je preskúmanie zákonnosti rozhodnutí vo veci predpísania poistného, ale rozhodnutia vo veci vrátenia poistného za obdobie august 2006 až február 2008, ktoré žalobca považuje za poistné zaplatené bez právneho dôvodu. Žalovaný pri rozhodovaní vo veci vrátenia poistného rešpektoval právny názor Krajského súdu v Bratislave a Najvyššieho súdu SR, ktorými bola preskúmaná zákonnosť rozhodnutia žalovaného vo veci predpísania poistného za obdobie január 2007 až február 2008 a z dôvodu právnej istoty rešpektoval aj právoplatné rozhodnutie vo veci predpísania poistného za obdobie august 2006 až december 2006, ktoré žalobca nenapadol žalobou. Obe rozhodnutia žalovaného rešpektujú právny názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v rozsudku sp. zn. 7Sžso/27/2010 zo dňa 01.07.2011 a správnosť rozhodovania žalovaného je zrejmá aj z nálezu Ústavného SR sp. zn. II. ÚS 335/2013-51 zo dňa 26.03.2015. IV. Posúdenie veci 18. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 19. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 20. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 21. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. 22. Podľa § 5 písm. c/ zákona o sociálnom poistení (v znení účinnom v rozhodnom čase) samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu. 23. Podľa § 14 ods. 1 písm. b/ zákona o sociálnom poistení (v znení účinnom v rozhodnom čase) povinne nemocensky poistená je samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9. 24. Podľa § 15 ods. 1 písm. b/ zákona o sociálnom poistení (v znení účinnom v rozhodnom čase) povinne dôchodkovo poistená je samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je povinne nemocensky poistená. 25. Podľa § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení (v znení účinnom v rozhodnom čase) povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9, a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9, ak tento zákon neustanovuje inak. 26. Podľa § 21 ods. 4 písm. b/ zákona o sociálnom poistení (v znení účinnom v rozhodnom čase) povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniká vždy samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. b) a c) dňom zániku týchto oprávnení, a samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. c) odo dňa vzniku pracovného pomeru, v ktorom na výkon činnosti je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, ak od tohto dňa podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm. c). 27. Podľa § 2 ods. 1 zákona o advokácii advokát je ten, kto je zapísaný do zoznamu advokátov, ktorý vedie Slovenská advokátska komora. 28. Podľa § 12 ods. 1 zákona o advokácii advokát môže vykonávať advokáciu a) samostatne, b) v združení spolu s inými advokátmi, c) ako spoločník verejnej obchodnej spoločnosti, d) ako komplementár komanditnej spoločnosti alebo e) ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným. 29. Podľa § 15 ods. 1 zákona o advokácii advokáti môžu na účel výkonu advokácie založiť spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorej predmetom podnikania je poskytovanie právnych služieb (ďalej len „spoločnosť s ručením obmedzeným“). Táto spoločnosť s ručením obmedzeným nesmie mať iný predmet podnikania, jej konateľmi môžu byť len advokáti a musí byť poistená pre prípad zodpovednosti za škodu, ktorá by mohla vzniknúť pri poskytovaní právnych služieb, minimálne s limitom poistného plnenia 1 500 000 EUR za každého spoločníka. Na spoločnosť s ručením obmedzeným sa vzťahujú ustanovenia osobitného predpisu, ak tento zákon neustanovuje inak. Spoločníkom spoločnosti s ručením obmedzeným môže byť iba advokát. 30. Podľa § 15 ods. 2 zákona o advokácii advokáti ako konatelia spoločnosti s ručením obmedzeným vykonávajú advokáciu v mene a na účet spoločnosti. Ak výkon advokácie v mene spoločnosti nepripúšťajú v jednotlivých prípadoch osobitné predpisy, advokáciu vykonávajú vo vlastnom mene a na účet spoločnosti. 31. Podľa § 15 ods. 6 zákona o advokácii advokát, ktorý vykonáva advokáciu ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným, nemôže súčasne vykonávať advokáciu samostatne, v združení, ako spoločník verejnej obchodnej spoločnosti alebo komanditnej spoločnosti, alebo ako konateľ inej spoločnosti s ručením obmedzeným. 32. V danom prípade boli predmetom súdneho prieskumu rozhodnutia správnych orgánov, ktorými nebolo vyhovené žiadosti žalobcu o vrátenie zaplateného poistného za obdobie august 2006 až február 2008 v celkovej sume 7.078,67 Eur. Predmetné poistné bolo žalobcovi ako SZČO predpísané právoplatnými rozhodnutiami (viď bod 3 tohto rozsudku) prvostupňového orgánu č. 700-0210043407- GC04/07 zo dňa 26.01.2007 (poistné za mesiace august 2006 až december 2006 v sume 56.447,- Sk) a č. 700-0210481608-GC04/08 zo dňa 19.03.2008 (poistné za mesiace január 2007 až február 2008 v sume 156.805,- Sk). Žalobca zastával názor, že zmenou spôsobu výkonu advokácie (ktorú pôvodne vykonával samostatne a v súčasnosti ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným) prestal byť SZČO na účely povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia. Súd v prvom rade zdôrazňuje, že predmetom súdneho prieskumu v tomto prípade nie sú uvedené rozhodnutia Sociálnej poisťovne o predpísaní poistného, i keď z nich napadnuté rozhodnutia vychádzajú. V každom prípade, podstatnou otázkou, nielen pre posúdenie oprávnenosti predpísania sporného poistného, ale aj vo vzťahu v tomto konaní preskúmavaným správnym rozhodnutiam, je posúdenie, či sa na žalobcu od okamihu, kedy začal vykonávať advokáciu ako konateľ/spoločník v advokátskej kancelárii Legal Counsels, s.r.o. podľa § 12 ods. 1 písm. e/ zákona o advokácii vzťahovala odvodová povinnosť podľa zákona o sociálnom poistení (§ 21 ods. 1). To znamená, či žalobca ukončením samostatného výkonu advokácie ako fyzickej osoby bol na účely sociálneho poistenia považovaný za SZČO (§ 5 písm. c/ zákona o sociálnom poistení). 33. Súd v tejto súvislosti poukazuje na ustálený názor Najvyššieho súdu SR vyjadrený aj v rozsudku sp. zn. 9Sžso/122/2015 zo dňa 26.07.2017. V uvedenom rozsudku najvyšší súd aj poukázal na uznesenie pléna Ústavného súdu SR č. k. PLz. ÚS 1/2016-15, ktorým bol zamietnutý návrh II. senátu pre účely zjednotenia odchylných právnych názorov s návrhom na vyslovenie právnej vety: „Pokiaľ advokát zmenil formu výkonu advokácie zo samostatného výkonu advokácie na výkon advokácie ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným, po takejto zmene formy výkonu advokácie mu nezostal zachovaný status samostatne zárobkovo činnej osoby pre účely zákona o sociálnom poistení“. Ústavný súd zamietol návrh II. senátu na zjednotenie odchylných právnych názorov, nakoľko tie, vyslovené II. senátom sú ojedinelé a inak je judikatúra konštantná. 34. Z ustanovenia § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení, ktoré je definíciou samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia vyplýva, že sa za ňu bude považovať každá fyzická osoba, ktorá má povolenie na výkon špecifikovaných činností vrátane advokácie a zároveň nie je v pracovnom pomere voči inej osobe. Aby teda bola fyzická osoba - advokát považovaná za samostatne zárobkovo činnú, musia byť v jej prípade kumulatívne naplnené dve podmienky. Jednak je potrebné mať povolenie na vykonávanie advokácie, a teda aj v materiálnej rovine ide o osobu, ktorá môže poskytovať právne služby podľa zákona o advokácii (bola zapísaná do zoznamu advokátov, nebola z tohto zoznamu vyčiarknutá, ani jej nebol výkon advokácie pozastavený) a tiež nesmie byť v pracovnom pomere k inej osobe. Je potom zrejmé, že výkon funkcie konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným nebude pracovným pomerom, keď v tomto prípade nejde o výkon závislej práce vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, podľa pokynov zamestnávateľa. Súd tiež v súlade s názorom najvyššieho súdu zdôrazňuje, že spôsob, akým advokát advokáciu vykonáva, špecifikovaný v § 12 ods. 1 zákona o advokácii, nie je rozhodným pre posúdenie, či je advokát samostatne zárobkovo činnou osobou, resp. či má oprávnenie na výkon advokácie. Naopak, už zo samej skutočnosti, že zákon explicitne stanovuje, že advokát môže vykonávať advokáciu aj ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným, vyplýva, že osoba, ktorá je konateľom spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorej predmetom podnikania je poskytovanie právnych služieb, má oprávnenie na výkon advokácie, a teda napĺňa podmienku stanovenú § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení. 35. Na tomto mieste súd poukazuje tiež na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžso/7/2012 zo dňa 24.04.2013, kedy v obdobnej veci najvyšší súd uviedol, že žalobcovi oprávnenie na vykonávanie činnosti ako také nezaniklo, je len osobitným zákonom limitovaný v tom, že túto činnosť nemôže súčasne vykonávať samostatne, keď si sám zvolil, že advokátske služby bude poskytovať prostredníctvom spoločnosti s ručením obmedzeným. Oprávnenie na vykonávanie advokácie je viazané na fyzickú osobu a nezaniká ani v prípade, že advokátsku činnosť realizuje prostredníctvom obchodnej spoločnosti, v dôsledku čoho v danom prípade nenastali zákonom taxatívne vymedzené skutočnosti (§ 21 zákona o sociálnom poistení) rozhodujúce pre zánik povinného nemocenského a dôchodkového poistenia u žalobcu ako SZČO. Žalobca v rozhodnom období spĺňal obe uvedené podmienky, a síce bol oprávnený vykonávať advokáciu a zároveň nebol v pracovnom pomere. Je teda zrejmé, že skutočne bol SZČO a nezaniklo mu povinné nemocenské a dôchodkové poistenie. Zmenou spôsobu výkonu advokácie zo samostatného výkonu advokácie na výkon advokácie v mene a na účet spoločnosti s ručením obmedzeným preto nedochádza k zániku povinnej účasti advokáta na nemocenskom a dôchodkovom poistení. 36. Právny názor súdu je aj v súlade s právnym názorom najvyššieho súdu vysloveným v rozsudku sp. zn. 7Sžso/27/2010 zo dňa 01.07.2011, ktorý bol v rámci zabezpečenia jednotného výkladu zákonov v súlade s § 22 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 4/2012, pod č. 66. Žalobca pri poukazovaní na judikatúru (viď bod 10 tohto rozsudku) nebral do úvahy ojedinelosť týchto rozhodnutí, keď opačný právny názor predstavuje konštantnú judikatúru aj Ústavného súdu SR, čo je zrejmé z rozhodnutí, kedy boli sťažnosti poistencov odmietnuté ako zjavne neopodstatnené. Ide napr. o uznesenia sp. zn. I. ÚS 93/2012-14 zo dňa 29.02.2012, sp. zn. III. ÚS 426/2012-22 zo dňa 12.09.2012, IV. ÚS 103/2012-13 zo dňa 01.03.2012 a II. ÚS 218/2015-19 zo dňa 01.04.2015. 37. S poukazom na vyššie uvedené považuje súd napadnuté rozhodnutia správnych orgánov za vecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol. 38. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 v spojení s § 175 ods. 1 SSP tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal, keďže si náhradu, hoci bol v konaní úspešný, nežiadal a zároveň súd nepovažoval priznanie náhrady voči žalobcovi za spravodlivé. 39. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).