Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/16/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200146 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1016200146.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave ako správny súd v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a sudcov JUDr. Andrey Kriškovej a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu: MARKÍZA - SLOVAKIA, spol. s r.o., so sídlom Bratislavská 1/a, 843 56 Bratislava, IČO: 31 444 873, právne zastúpený: Advokátska kancelária Paul Q, s.r.o., so sídlom Karadžičova č. 2, 811 09 Bratislava, v mene ktorej koná JUDr. Pavol Blahušiak, konateľ a advokát, proti žalovanému: Rada pre vysielanie a retransmisiu, Palisády č. 36, 811 06 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. RO/1/2015 zo dňa 27.10.2015, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Krajský súd v Bratislave nepriznáva žalovanému právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. V zákonnej lehote podanou žalobou zo dňa 03.02.2016 sa domáhal žalobca preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. RO/1/2015 vydaného dňa 27.10.2015, vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a priznania náhrady trov konania. Zároveň s podanou žalobou žiadal o odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia, čomu správny súd oznámením zo dňa 25.04.2016 nevyhovel. Priebeh administratívneho konania a rozhodnutie správneho orgánu. 2. Pripojený administratívny spis žalovaného mimo iných písomností obsahuje aj písomnosť žalovaného adresovanú právnemu zástupcovi žalobcu - Oznámenie o začatí správneho konania zo dňa 23.06.2015, vyjadrenie žalobcu zo dňa 17.08.2015, rozhodnutie žalovaného zo dňa 27.10.2015 o zastavení konania v časti týkajúceho sa možného porušenia § 16 ods. 3 písm. b) zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 308/2000 Z. z.) z dôvodu odpadnutia dôvodu konania. 3. Napadnutým rozhodnutím č. RO/1/2015 zo dňa 27.10.2015 žalovaný rozhodol, že žalobca porušil povinnosť ustanovenú v § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z., a to tým, že na programovej službe TV MARKÍZA odvysielal dňa 31.03.2015 o cca 19 00 hod. v rámci programu Televízne noviny príspevok s názvom Zvláštne správanie lekára, ktorým zasiahol do ľudskej dôstojnosti, práva na súkromie, dobrej povesti a osobnej cti snímaného lekára, a to najmä zverejnením konkrétnych osobných údajov týkajúcich sa zdravotného stavu snímaného lekára a opakovaným zaradením záberov zobrazujúcich lekára ako osobu so sťaženou schopnosťou pohybu, koordinácie a rečovej artikulácie v kontexte nepreukázaných podozrení z požitia alkoholu, resp. iných omamných látok, pričom tieto boli svojím spracovaním a spôsobom podania divákovi neprimerané vo vzťahu k informačnej hodnote príspevku, za čo bola žalobcovi podľa § 64 ods. 1 písm. b) zákona č. 308/2000 Z. z. uložená sankcia - povinnosť odvysielať oznam o porušení zákona v písomnej a súčasne čítanej podobe bez sprievodnej hudby alebo doplňujúceho komentára, a to bezprostredne pred tromi najbližšími po sebe nasledujúcimi vysielaniami premiéry programu Televízne noviny. Text oznamu: „Televízia Markíza odvysielala dňa 31.03.2015 v programe Televízne noviny príspevok Zvláštne správanie lekára s témou údajného požitia alkoholu ordinujúcim lekárom. Príspevok spôsobom svojho spracovania zasiahol do ľudskej dôstojnosti zobrazeného lekára, a to najmä zverejnením údajov o jeho zdravotnom stave, prezentovaním nepreukázaných podozrení a opakovaním záberov zobrazujúcich ho ako osobu nespôsobilú vykonávať svoje povolanie. Z tohto dôvodu Rada pre vysielanie a retransmisiu uložila Televízii Markíza sankciu odvysielať tento oznam o porušení zákona.“ (ďalej len oznam). 4. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že podkladmi pre jeho vydanie boli: záznam o vysielaní programu Televízne noviny na programovej službe MARKÍZA dňa 31.03.2015 o cca 19:00 hod., prepis skutkového stavu týkajúci sa predmetného príspevku v rámci uvedeného programu a vyjadrenie účastníka konania (žalobcu). Zároveň odôvodnenie obsahuje doslovný prepis odvysielaného príspevku s časovými údajmi a stručným opisom snímaných obrazov deja príspevku. 5. Po citácii na vec sa vzťahujúceho zákonného ustanovenia zákona č. 308/2000 Z. z. (§ 19 ods. 1 písm. a/) a čl. 26 ods. 4 Ústavy SR uviedol, že pristúpil k posúdeniu obsahu a spôsobu spracovania príspevku vo vzťahu k osobe prezentovanej v príspevku ako všeobecný lekár a tiež k posúdeniu otázky, či mohlo dôjsť zo strany žalobcu výrazným spôsobom k zásahu do cti a dobrej povesti uvedeného lekára. Zároveň uviedol, že sa musel vyrovnať s kolíziou ústavou zaručených práv a slobôd všeobecného lekára na jednej strane a právom na slobodu prejavu žalobcu na strane druhej. 6. Podľa žalovaného predmetom posúdenia bolo, či odvysielaný príspevok svojím obsahom a spracovaním zasiahol do ústavou zaručených práv a slobôd v takej miere ako je nevyhnutné v demokratickej spoločnosti na ochranu predmetných práv a slobôd lekára a obmedzenie slobody prejavu žalobcu v podobe vyvodenia administratívnej zodpovednosti voči nemu. V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu SR č. IV. ÚS 464/2010. V súvislosti s predmetom práva na ochranu cti uviedol, že podľa súdnej praxe predmetom ochrany občana je aj jeho česť v odborných kruhoch, v ktorých je známy svojou odbornou prácou a činnosťou. Občianska česť fyzickej osoby je výrazom úcty, uznania a ocenenia, ktorú pre svoje postoje a správania postupne získava a ktorá ovplyvňuje jej postavenie a uplatnenie v spoločnosti. Právo na ochranu súkromia zahŕňa širokú oblasť týkajúcu sa súkromného života ako aj právo fyzickej osoby na utajenie jej zdravotného stavu. 7. Žalovaný tiež dôvodil, že spracovaním daného príspevku sa dotknutý lekár stal pre užšiu verejnosť (rodina, priatelia, spolupracovníci, pacienti) ako aj širšiu verejnosť jednoznačne identifikovateľný. Posudzovaný príspevok zároveň informoval divákov o podozreniach z opitosti a o zvláštnom správaní všeobecného praktického lekára spod Tatier počas výkonu jeho služby. Žalobca spracoval príspevok primárne za účelom preverenia informácii o podozreniach z požitia alkoholu všeobecným lekárom. Táto domnienka však bola vykonaním dychovej skúšky a následným vyjadrením hovorcu Krajského riaditeľstva PZ v Prešove označená za nedôvodnú, avšak príspevok napriek tomu prezentoval aj ďalej lekára ako osobu nespôsobilú vykonávať svoju profesiu. Došlo k odvysielaniu viacerých záberov zobrazujúcich spomalený, horšie koordinovaný pohyb lekára. Ako vysvetlenia zobrazeného správania lekára boli divákom predložené informácie o podozreniach z požitia alkoholu lekárom pri výkone praxe, ako aj informácie o jeho osobnom zdravotnom stave získané vraj od samotného lekára. Týmto boli zverejnené jeho osobné zdravotné informácie. Na účel daného príspevku nebolo takéto špecifické charakterizovanie nevyhnutné a bolo zasiahnuté do lekárovho práva na súkromie zahŕňajúceho aj právo na zachovanie súkromného charakteru informácií o svojom zdravotnom stave. Ani následný negatívny výsledok zistení žalobcu pri spracovaní príspevku ho neodradil, čo bolo potvrdené zaradením záberov so špekulatívnym dopytovaním sa na požitie omamných látok a liekov. Žalobca pri redakčnom spracovaní príspevku postupoval spôsobom, ktorý bol celkom zrejme neprimeraný vo vzťahu k jeho informačnej hodnote. Príspevok pritom nepotvrdil žiadne z vyslovených podozrení, čím sa jeho obsah stal voči osobe lekára bezdôvodne difamačným a bolo ním podstatným spôsobom zasiahnuté do ľudskej dôstojnosti a osobnostných práv lekára, pričom nie je podstatné, či sa takáto osoba (lekár) domáhala pred súdom zadosťučinenia. 8. Žalovaný uviedol, že sa nestotožnil s vyjadrením žalobcu o tom, že chcel príspevkom poukázať na „možnú obmedzenú spôsobilosť“ starších lekárov vykonávať lekársku prax. Podľa žalovaného vyznenie príspevku pre recipienta možno opísať ako posudzovanie spôsobilosti jedného konkrétneho lekára vykonávať povolanie. Žalovaný nepopiera aktuálnosť danej témy (kvalita poskytovanej zdravotnej starostlivosti na Slovensku a dlhodobý problém činných lekárov v dôchodkovom veku), avšak v kontexte príspevku bolo dôležité jeho celkové vyznenie pre recipienta. 9. Negatívne vyznievajúce odvysielané vyjadrenia a zábery mohli mať v konečnom dôsledku za následok sťaženie spoločenského a profesijného uplatnenia dotknutého lekára. Odvysielané zábery so sporným obsahom a informácie o osobnom zdravotnom stave dotknutého lekára nijakým spôsobom nezvýšili informovanosť verejnosti ohľadom zvolenej témy. Nebolo potrebné odvysielať sporné zábery a vyjadrenia v takom rozsahu, aby boli zverejnené informácie na ujmu lekára. Žalovaný posúdil príspevok z hľadiska zásahu do osobnostných práv za neprimeraný. 10. Žalovaný sa vyjadril k tvrdeniu žalobcu o tom, že zverejnením daných záberov nedošlo k zásahu do súkromia lekára. Zaradenie sporných informácií do vysielania nebolo podľa žalovaného z hľadiska účelu spravodajstva nevyhnutné, ale naopak nadbytočné. 11. Pri rozhodovaní o uložení sankcie žalovaný zohľadnil najmä potrebu objasniť stav veci verejnosti, t. j. informovať o porušení zákona žalobcom tým, že zverejnil údaje o osobnom zdravotnom stave lekára, prezentoval nepreukázané podozrenia z požitia alkoholu lekárom a opakovane odvysielal zábery zobrazujúce lekára ako osobu nespôsobilú vykonávať svoje povolanie. Žalovaný bol názoru, že podstatné porušenie povinnosti vysielateľa (žalobcu) zabezpečiť, aby spravodajské programy spôsobom svojho spracovania a obsahom nezasahovali do ľudskej dôstojnosti a základných práv a slobôd odôvodňuje zásah do slobody prejavu žalobcu prostredníctvom uloženia príslušnej sankcie. Potom dospel žalovaný k záveru, že daný príspevok spôsobom svojho spracovania výrazne zasiahol do ľudskej dôstojnosti a osobnostných práv zobrazeného lekára, pričom takýto zásah nebol opodstatnený verejným záujmom a ani inými relevantnými právami. K neoprávnenému zásahu došlo v takej miere, že obmedzenie slobody prejavu a práva na informácie v podobe vyvodenia administratívnoprávnej zodpovednosti voči žalobcovi je nevyhnutné v demokratickej spoločnosti na ochranu zaručených práv dotknutého lekára. Predmetný príspevok predstavoval zásah do osobnostnej sféry lekára v značnej miere a potom sankcia - uloženie povinnosti odvysielať text uvedený vo výroku tohto rozhodnutia bola plne dôvodná a primeraná. Uloženie sankcie pokladal za súladné s ust. § 65 zákona č. 308/2000 Z. z. Účelnosť a nevyhnutnosť, aby sa verejnosť o predmetnom porušení zákona dozvedela bola v posudzovanej veci daná neprípustným charakterom nezákonného postupu žalobcu a najmä samotnou závažnosťou zásahu do ľudskej dôstojnosti a osobnostných práv lekára. Žalobca spracoval a odvysielal uvedený príspevok aj napriek jasnému zisteniu, že podozrenie z indispozície lekára v spojitosti s alkoholom nebolo potvrdené. Negatívny výsledok zistení žalobcu neodradil, čo bolo potvrdené zaradením záberov so špekulatívnym dopytovaním na požitie omamných látok a liekov. Verejnosť bola oboznámená so skutočnosťami, ktoré nezodpovedali pravde (požitie alkoholu) a na druhej strane neprípustne odkrývali súkromné informácie o dotknutom lekárovi. Dehonestujúci prvok bol badateľný aj v spojitosti so záverom príspevku, kde boli vyslovené závažné pochybnosti o spôsobilosti všeobecného lekára vykonávať svoju činnosť v dôsledku jeho zdravotného stavu. Príspevok ako celok vyznel pre lekára difamačne, čo verejnosť vzhľadom na redakčné spracovanie žalobcom nemohla odlíšiť od informačnej hodnoty príspevku. U právnických osôb sa zodpovednosť za správny delikt zakladá bez ohľadu na zavinenie (objektívna zodpovednosť). Žaloba. 12. Žalobca považoval preskúmavané rozhodnutie za nezákonné. Mal za to, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav veci, vec nesprávne právne posúdil a rozhodnutie bolo nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov v časti určenia rozsahu uloženej sankcie. 13. Nedostatočne zistený skutkový stav videl žalobca v tom, že jedinými podkladmi pre vydanie rozhodnutia boli audiovizuálny záznam príspevku, prepis príspevku a jeho vyjadrenie k začatému správnemu konaniu. Žalovaný nepovažoval za potrebné vypočuť autora príspevku a ani samotného dotknutého lekára a vôbec sa nepokúsil zistiť pravý účel príspevku od autora príspevku a nepreveril si správnosť a autentickosť informácii o lekárovi od dotknutého lekára. Poukázal na to, že žalovaný v rozhodnutí spochybnil skutočnosť, či získané údaje o osobnom zdravotnom stave boli získane od dotknutého lekára, za ktorým účelom si ho mal predvolať ako svedka. Žalobca poukázal na primárny účel príspevku - informovať verejnosť o neštandardnom správaní sa lekára a ozrejmiť jeho príčiny a sekundárny zámer - poukázanie na dlhodobo neriešený problém nenahrádzania starších lekárov v dôchodkovom veku mladšími, na čo doplácajú samotní pacienti. 14. Žalobca mal za to, že žalovaný nesprávne právne posúdil zistený skutkový stav veci, nakoľko odvysielaný príspevok žiadnym spôsobom nezasiahol do práva na ochranu osobnosti dotknutého lekára. Odvysielaním daného príspevku došlo ku kolízii dvoch ústavných práv - práva na ochranu osobnosti zobrazeného lekára a práva na slobodu prejavu žalobcu, ktorý v televíznom spravodajstve informoval verejnosť o nezvyčajnom správaní lekára. Predmetný konflikt základných práv a slobôd sa podľa judikatúry Ústavného súdu SR rieši prostredníctvom zásady spravodlivej rovnováhy - základné práva alebo slobody sa chránia v takej miere a rozsahu, kým uplatnením jedného práva alebo slobody nedôjde k neprimeranému obmedzeniu, či dokonca popretiu iného práva alebo slobody. Podmienky obmedzenia práva na ochranu slobody prejavu sú uvedené v čl. 26 ods. 4 Ústavy SR. Obmedzenie musí byť primerané chránenému záujmu a v prípade pochybností je nutné rozhodnúť v prospech ochrany slobody slova a jej obmedzenie odmietnuť. Informovanie verejnosti o neštandardnom správaní sa lekára a možných príčinách takéhoto správania, ktoré je teoreticky spôsobilé ohroziť jeho pacientov je nepochybne témou legitímneho verejného záujmu, ktorý prevažuje nad individuálnym záujmom lekára na ochranu jeho osobnostných práv. Obmedzenie práva na slobodu prejavu pokladal v tomto prípade za neprimerané a nespravodlivé. 15. Žalobca uviedol, že jedno a to isté konanie (odvysielanie príspevku) môže byť súdom posudzované z pohľadu súkromného práva podľa § 11 až § 13 Občianskeho zákonníka v súvislosti s ochranou osobnosti a zároveň žalovaným z pohľadu verejného práva podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z. v súvislosti s možným zásahom do ľudskej dôstojnosti a iných práv a slobôd. Poukázal aj na to, že doposiaľ neexistuje žiadne rozhodnutie súdu o tom, že predmetný odvysielaný príspevok zasiahol do práva na ochranu osobnosti lekára (dotknutý lekár si výzvou ani žalobou neuplatnil právo na ochranu osobnosti na súde voči nemu). 16. Údaje o zdravotnom stave lekára žalobcovi poskytol samotný lekár a ich zverejnenie bolo realizované za účelom možného objasnenia zvláštneho správania sa lekára. Tieto informácie nemali difamačný charakter, boli odvysielané za účelom informovania verejnosti a na tieto informácie mala verejnosť právo. Ak by zverejnenie informácii o zdravotnom stave lekára neoprávneným zásahom, išlo by o zásah do súkromia a nie do ľudskej dôstojnosti ako to nesprávne uviedol žalovaný v napadnutom rozhodnutí. 17. Žalobca mal za to, že odvysielanie záberov fajčiaceho lekára v čakárni bolo za účelom vykreslenia jeho podivného správania počas ordinačných hodín a jeho účelom nebolo znevážiť lekára, ale zdôrazniť absurdnosť jeho správania - išlo o formu kritiky. Samotný žalovaný v rozhodnutí uviedol, že takéto správanie lekára je neštandardné a je v rozpore so zákonom č. 377/2004 Z. z. o ochrane nefajčiarov (je zakázané fajčiť v priestoroch zdravotníckych zariadení). O takejto skutočnosti - protizákonnom konaní lekára má verejnosť právo sa dozvedieť. Podľa žalobcu bolo neprijateľné, aby zobrazenie protiprávneho správania sa lekára bolo zároveň posudzované aj ako zásah do jeho ľudskej dôstojnosti. 18. Záverom žalobca vyjadril presvedčenie, že napadnuté rozhodnutie nespĺňalo zákonné podmienky ustanovené v § 47 ods. 3 Správneho poriadku v časti určenia rozsahu uloženej sankcie. Žalovaný síce odôvodnil, prečo sa rozhodol uložiť uvedenú sankciu, avšak neuviedol dôvody, prečo by mal žalobca odvysielať oznam o porušení zákona až 3 krát po sebe. Správny orgán (žalovaný) má zákonnú povinnosť nielen rozhodnúť o sankcií, ale v rozhodnutí aj odôvodniť jej rozsah (formu, vysielací čas). Ak tak neurobí účastník správneho konania sa nemôže dozvedieť o dôvodoch rozhodnutia, nevie so závermi polemizovať a svojimi argumentmi ich vyvrátiť. Žalobca vyjadril názor, že jednorázovým odvysielaním oznamu o porušení zákona by sankcia splnila svoj účel, t. j. verejnosť by sa dozvedela o porušení zákona. Samotný príspevok odznel v Televíznych novinách iba raz a nie trikrát. Jedno oznámenie o porušení zákona by potom videlo približne rovnaký počet divákov ako príspevok, čo možno považovať za primerané a jedine vhodné riešenie. Uloženie povinnosti odvysielať oznam o porušení zákona tri krát po sebe považuje žalobca za porušenie zásady proporcionality - sankcia by mala byť primeraná závažnosti a okolnostiam porušenia zákona. Vyjadrenie žalovaného. 19. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 17.03.2016 a navrhol ju zamietnuť v celom rozsahu. K námietke nedostatočne zisteného skutkového stavu - nevykonanie výsluchu autora príspevku a dotknutého lekára uviedol, že výsluch svedka - redaktora žalobcu, ktorý by mal objasniť účel príspevku považuje za irelevantný, a to s poukazom na judikatúru Krajského súdu v Bratislave a Najvyššieho súdu SR, z ktorej vyplýva, že rozhodujúcou skutočnosťou v danom prípade je výhradne to, čo bolo vysielateľom odvysielané, dôkazom čoho je záznam vysielania a jeho prepis, z ktorého je možné zistiť obsah odvysielaného príspevku. Žalovaný pri rozhodovaní nemôže prihliadnuť na žiadne ďalšie skutočnosti, ani pohnútky, ktoré viedli autora príspevku k jeho vytvoreniu a spracovaniu. Úlohou žalovaného je posúdiť odvysielaný obsah, t. j. len informácie, ktoré sa dostali k recipientovi. Žalovaný v správnom konaní neposudzoval (ne)pravdivosť týchto informácií. S účelom a zámerom predmetného príspevku sa žalovaný dostatočne vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. 20. Ohľadom nesprávneho právneho posúdenia veci, a to z hľadiska konfliktu základných práv a slobôd žalovaný uviedol, že problematikou verejného záujmu sa zaoberal vo svojom rozhodnutí, kde uviedol, že došlo vzhľadom na rozsah a kontext odvysielaných informácií k zásahu do osobnostných práv lekára a intenzita zásahu prevýšila prípadný verejný záujem na odvysielaní informácií uvedených v príspevku. Žalovaný uviedol, že vzal do úvahy verejný záujem vo vzťahu k právu verejnosti na informovanie, avšak zároveň musel skonštatovať prekročenie hranice primeranosti odvysielaním príspevku. 21. Z hľadiska vzťahu medzi ochranou osobnosti a ust. § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z. žalobcove tvrdenie o vylúčení možnosti aplikácie predpisov súkromnoprávnej povahy v napadnutom rozhodnutí považuje za špekulatívne a účelové. V napadnutom rozhodnutí nevylúčil možnosť posúdenia konania žalobcu (odvysielanie príspevku) posúdiť podľa ustanovení súkromnoprávnej povahy, ale vzhľadom na konkrétny prípad považoval za jediné možné aplikovať ustanovenia verejného práva. Poukázal na to, že v rozhodnutí uviedol rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sž/26/2012, v ktorom sa uvádza, že je irelevantné, či dotknutá osoba (lekár) v súvislosti s § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z. sa domáha akejkoľvek ochrany (zadosťučinenia) na občianskom súde. 22. Žalovaný uviedol, že o výlučnom zásahu do ľudskej dôstojnosti najmä zverejnením údajov o zdravotnom stave lekára nerozhodol. Z výroku napadnutého rozhodnutia vyplýva, že k porušeniu povinnosti, za ktorú bola žalobcovi uložená sankcia došlo nielen zásahom do ľudskej dôstojnosti, ale aj zásahom do práva na súkromie, dobrej povesti a osobnej cti lekára čo bolo v rozhodnutí aj náležite odôvodnené. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sž/17/2011, sp. zn. 5Sž/18/2011, v ktorých sa uvádza, že vyjadrenie súhlasu s poskytnutím záberov a informácií nie je podstatné z hľadiska ochrany osobnosti podľa § 19 zákona č. 308/2000 Z. z. Žalobca v príspevku podaním informácií informoval nielen o osobnom zdravotnom stave lekára, ale aj o podozreniach s požívania alkoholu pri výkone praxe, čo bolo doprevádzané opakovanými neúmerne dlhými zábermi na sťaženú koordináciu pohybov lekára. Práve takáto kombinácia mala v konečnom dôsledku za následok, že sa obsah príspevku stal voči osobe lekára bezdôvodne difamačným. 23. Žalovaný odmietol tvrdenie žalobcu v žalobe o nesprávnom právnom posúdení zásahu žalobcu a zlom identifikovaní porušeného práva lekára. Výrok napadnutého rozhodnutia jasne obsahoval a rozlišoval 1/ zásah do ľudskej dôstojnosti, 2/ zásah do osobnostných práv a tieto boli v rozhodnutí aj náležite odôvodnené. V rozhodnutí bolo striktne rozlíšené medzi zábermi a informáciami so sporným obsahom (majúce difamačný charakter) a informáciami o zdravotnom stave lekára. 24. Posúdenie zjavného porušenia zákona konaním dotknutého lekára (fajčenie na verejnosti) nebolo predmetom daného správneho konania. Predmetom bolo posúdenie obsahu odvysielaného príspevku z hľadiska ustanovení zákona č. 308/2000 Z. z. 25. Žalovaný uviedol, že zmyslom a účelom udelenej sankcie - odvysielanie oznamu o porušení zákona je účelné a potrebné, aby sa verejnosť o takomto porušení dozvedela. V napadnutom rozhodnutí žalovaný jasne uviedol prečo považoval za potrebné takúto formu sankcie uložiť (vzhľadom na rozsah porušenia), pričom sledovaný cieľ - upovedomenie o porušení zákona čo najširšieho okruhu verejnosti bolo v súlade so zásadou proporcionality. Opodstatnenosť opakovaného odvysielania oznamu vyplývalo už zo samotnej závažnosti porušenia, pričom bolo treba mať na zreteli, že o tejto skutočnosti by sa mala verejnosť dozvedieť čo najskôr, aby sa tak zabezpečila čo najväčšia možná miera nápravy. Odvysielanie oznamu o porušení zákona žalobcom len jeden krát by podľa žalovaného nesplnilo úlohu o upovedomení čo možno najširšieho okruhu verejnosti. Vyjadrenia účastníkov na súdnom pojednávaní. 26. Na nariadenom súdnom pojednávaní právny zástupca žalobcu poukázal na nesúlad medzi výrokom rozhodnutia a jeho odôvodnením a textom oznámenia, ktoré mal odvysielať, kde sa hovorí len o zásahu do ľudskej dôstojnosti lekára a odôvodnenie rozhodnutia sa zaoberá aj zásahom do jeho súkromia. Uloženou sankciou bola porušená zásada proporcionality a primeranosti. Záverom uviedol, že žalobca oznam neodvysielal za čo mu bola žalovaným uložená pokuta 30 000 €. 27. Zástupca žalovaného k námietke nesúladu výroku rozhodnutia a textom oznámenia uviedol, že táto námietka nebola vznesená v zákonnej lehote. Právne záväzným je výrok rozhodnutia a formulácia oznamu o porušení zákona je plne v kompetencii žalovaného. Ohľadom sankcie uviedol, že má ustálenú prax odvysielať oznam 3 krát, pri modeli jeden príspevok = jedno odvysielanie oznamu nie je možné očakávať rovnakú sledovanosť. Posúdenie skutkových tvrdení a právnej argumentácie. 28. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní konanom za prítomnosti oboch procesných strán a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo vydané v súlade so zákonom a žalobné námietky neodôvodňovali jeho zrušenie. 29. Žaloba bola podaná tunajšiemu súdu počas platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho poriadku - OSP (zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov), ktorý v piatej časti upravoval problematiku súdneho preskúmania rozhodnutí orgánov verenej správy. Tento zákon bol v časti týkajúcej sa správneho súdnictva s účinnosťou od 01.07.2016 nahradený Správnym súdnym poriadkom - SSP. Obidva tieto zákony obdobne upravujú otázky vymedzenia rozsahu rozhodnutí správnych orgánov, ktoré podliehajú súdnemu preskúmaniu na návrh účastníka správneho konania. 30. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 31. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 32. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 33. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 34. Podľa § 491 ods. 2 SSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 35. Podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z. audiovizuálna mediálna služba na požiadanie, programová služba a ich zložky nesmú spôsobom svojho spracovania a svojím obsahom zasahovať do ľudskej dôstojnosti a základných práv a slobôd iných. 36. Podľa § 64 ods. 1 písm. b) zákona č. 308/2000 Z. z. za porušenie povinnosti uloženej týmto zákonom alebo osobitnými predpismi, rada ukladá tieto sankcie: odvysielanie oznamu o porušení zákona. 37. Podľa § 65 zákona č. 308/2000 Z. z. povinnosť odvysielať oznam o porušení zákona môže rada vysielateľovi uložiť, ak vysielateľ vysielal programy alebo iné zložky programovej služby v rozpore s § 16 ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. a) a b), § 19 a § 20 ods. 1 a 4 a je účelné a potrebné, aby sa verejnosť o tom porušení dozvedela; rozsah, formu a vysielací čas určí rada. 38. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 39. Úlohou súdu v danom prípade je preskúmať zákonnosť postupu správneho orgánu - žalovaného pri vydávaní preskúmavaného rozhodnutia ako aj zákonnosť tohto rozhodnutia v zmysle žalobných námietok. 40. Súd v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správnych orgánov podľa SSP je povinný posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či náležite zistil vo veci skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi ako aj dôkazmi nachádzajúcimi sa v administratívnom spise a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci súdneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe z hľadiska toho, či takéto namietané procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe realizovanom v zákonom stanovenej lehote je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré musí mať zákonom predpísané náležitosti. Každé rozhodnutie správneho orgánu musí spĺňať všetky zákonom naň kladené formálne náležitosti, t. j. musí byť vydané v písomnej forme, vecne príslušným správnym orgánom. Musí vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať všetky zákonom požadované náležitosti (v danom prípade Správny poriadok, zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii). 41. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti, znamenajúci porušenie ústavou garantovaného základného práva, majúci za následok nepreskúmateľnosť takéhoto rozhodnutia. 42. K namietanému nedostatočne zistenému skutkovému stavu veci (absencia výsluchu dotknutého lekára a redaktora príspevku) správny súd uvádza, že podstatnými dôkazmi, z ktorých pri rozhodovaní v takýchto prípadoch musí vychádzať žalovaný sú záznam o odvysielaní príspevku a jeho prepis a samozrejme vyjadrenie k začatému správnemu konaniu (a k dôkazom) zo strany účastníka konania. Správny orgán je povinný v konaní postupovať tak, aby riadne zistil skutkový stav a za tým účelom vykonať náležité dokazovanie (aj dôkazy navrhnuté účastníkom konania), čo vyplýva z ust. § 3 a § 32 Správneho poriadku. Dôkazy vykonáva v rozsahu potrebnom na zistenie skutkového stavu aj s ohľadom na hospodárnosť konania. Tie dôkazy, ktoré nie sú potrebné pre rozhodnutie vo veci vykonať nemusí. V danom prípade bol rozhodujúcim dôkazom obsah odvysielaného príspevku a tento bolo možné celkom presne zistiť a ustáliť zo záznamu príspevku (prepisu záznamu). Úlohou žalovaného v správnom konaní je posúdenie obsahu príspevku, t. j. posúdenie informácií, ktoré v príspevku odzneli a teda sa dostali k recipientovi. 43. Žalobcom namietané nezisťovanie účelu príspevku podľa názoru správneho súdu nebolo primárne podstatné pre posúdenie veci žalovaným. Zistenie účelu príspevku je až sekundárne. Podstatné je posúdenie príspevku tak, ako odznel vo vysielaní v relácii Televízne noviny , t. j. aký bol jeho obsah z hľadiska žalovaným posudzovaných kritérií ust. § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z. K žalobcom uvádzanému primárnu účelu príspevku, správny súd musí vysloviť vážne pochybnosti o takomto, čo i len pôvodne zamýšľanom účele príspevku (poukazovanie na požitie alkoholu lekárom počas výkonu služby), keďže táto skutočnosť bola hodnoverne vyvrátená výpoveďou policajného hovorcu o negatívnom výsledku dychovej skúšky na prítomnosť alkoholu v dychu lekára. Napriek vedomosti žalobcu (redaktora) o vylúčení požitia alkoholu lekárom už v čase tvorby príspevku, došlo k jeho spracovaniu a následne aj k odvysielaniu tak, že požitie alkoholu u lekára bolo prezentované hneď v úvode príspevku moderátormi, záznamom telefonátu občana a ďalej bolo v tejto podozrení pokračované otázkami redaktora. Potom je treba prijať záver, že toto bol hlavný a jediný účel celého príspevku, ktorý bol ako senzácia prezentovaný hneď v úvode relácie Televízne noviny. V žalobe, resp. vo vyjadrení žalobcu k začatiu správneho konania prezentované účely príspevku súd pokladá až za dodatočne vymyslené a účelové, ktoré reálne neexistovali v čase vzniku a odvysielania príspevku na strane žalobcu. Správny súd pokladá zistený skutkový stav za dostatočný a žalobcom namietané nevykonané dôkazy pokladá za nehospodárne a nemajúce objektívne žiadny podstatný vplyv na zákonnosť postupu, resp. napadnutého rozhodnutia. 44. Žalobcom namietané nesprávne právne posúdenie veci podľa presvedčenia správneho súdu neobstojí. Žalovaný sa v rozhodnutí dostatočne vysporiadal so všetkými právne relevantnými otázkami predmetnej veci (kolíziou práva na ochranu osobnosti lekára a práva na slobodu prejavu žalobcu, vzťahom medzi ochranou osobnosti a ust. § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z. z.). Správny súd v tejto súvislosti považuje za potrebné upriamiť pozornosť na tú skutočnosť, že už postup žalovaného pri spracovaní príspevku bol celkom zjavne neprimeraný spravodajskej a informačnej úrovni príspevku, kedy jeho prvoradou nosnou témou bola neschopnosť výkonu činnosti všeobecného lekára z dôvodu ordinovania pod vplyvom alkoholu a keď táto skutočnosť nebola potvrdená, bola upriamovaná pozornosť na vek a zdravotný stav lekára. Túto skutočnosť jednoznačne potvrdili aj sprievodné zábery dotknutého lekára. Tým, že príspevok nepotvrdil v jeho úvode vyslovené podozrenie na požitie alkoholu lekárom počas jeho služby, stal sa jeho obsah voči lekárovi celkom zjavne difamačným, a to bez akéhokoľvek dôvodu a teda bol spôsobilý zasiahnuť do jeho ľudskej dôstojnosti a osobnostných práv. Pre bežného nezainteresovaného recipienta daný príspevok musel jednoznačne vyznieť ako kritika pôsobenia dotknutého lekára bez ohľadu na jeho vek, ale práve poukazujúc na jeho stav pri výkone služby (požívanie alkoholu v pracovnej dobe), čo je obzvlášť pri výkone povolania lekára všeobecne neakceptovateľné. Vzhľadom na rozsah odvysielaných informácií o zdravotnom stave lekára je treba prijať záver, že týmto nebola naplnená žiadna informačná nevyhnutnosť, ale objektívne bolo zasiahnuté do osobnostných práv lekára. Zároveň intenzita takéhoto zásahu (okrem toho, že nebol vôbec potrebný) prevýšila aj prípadný verejný záujem na takejto informácii. Zábery na (ne)koordináciu pohybov lekára nemohli mať žiadny vplyv na informovanie verejnosti ohľadom žalobcom prezentovaného sekundárneho účelu príspevku - dlhodobého neriešenia problému nenahrádzania starších lekárov a tobôž nie o podozreniach z ordinovania dotknutého lekára pod vplyvom alkoholu. 45. Námietka nepreskúmateľnosti rozhodnutia v časti uloženej sankcie (povinnosť 3x odvysielať oznam) podľa názoru správneho súdu nie je dôvodná, nakoľko žalovaný v napadnutom rozhodnutí riadne vysvetlil a v zodpovedajúcom rozsahu odôvodnil, prečo v danom prípade pristúpil k uloženiu práve takejto sankcie (§ 64 ods. 1 písm. b/ zákona č. 308/2000 Z. z.). Správny súd uvádza, že základným účelom žalobcovi udelenej sankcie vymedzenom v § 65 zákona č. 308/2000 Z. z. je zabezpečiť, aby v prípade porušenia zákona (§ 19) vysielateľom verejnosť sa v čo možno najširšom rozsahu dozvedela o takomto porušení. Podľa presvedčenia súdu uloženou sankciou bol tento účel naplnený a zároveň sankcia bola uložená v súlade so zásadou proporcionality. Zásada proporcionality neznamená, že ak dôjde k jednému odvysielaniu príspevku bude možné uložiť oznam o porušení zákona len jeden krát. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí riadne odôvodnil opodstatnenie opakovaného (3x) odvysielania oznamu - potrebu objasniť stav veci čo možno najväčšiemu množstvu recipientov. V napadnutom rozhodnutí žalovaný dospel k opodstatnenému záveru, že uložená sankcia vzhľadom na sledovaný cieľ (ochrana ľudskej dôstojnosti a osobnostné práva lekára) nie je neprimerane prísna, a to aj vzhľadom na podstatné porušenie povinnosti žalobcom - zabezpečiť, aby ním odvysielané spravodajské programy spôsobom svojho spracovania a svojím obsahom nezasahovali do ľudskej dôstojnosti a základných práv a slobôd. Správny súd musel prisvedčiť argumentácii uvedenej v napadnutom rozhodnutí a zároveň dodáva, že uložená sankcia musí spĺňať aj preventívnu a výchovnú funkciu, vo vzťahu k tomu, aby porušovateľ (žalobca) sa vystríhal do budúcnosti takéhoto konania. V tomto kontexte uloženie povinnosti 3x odvysielať oznam o porušení zákona v rozhodnutí vymedzenom rozsahu a uloženým spôsobom plní všetky funkcie pre ukladanie sankcií. Uloženie povinnosti iba 1 krát odvysielať oznam podľa presvedčenia súdu by v dostatočnom rozsahu nenaplnilo účel sankcie, a to aj v súvislosti s tým, že by takýmto jedným odvysielaním nemusel byť oboznámený približne rovnaký počet recipientov ako tých, ktorí odvysielaný príspevok vzhliadli. Náležité informovanie verejnosti o porušení zákona žalobcom určite bude zabezpečené skôr tým, že dôjde k odvysielaniu oznamu 3 krát ako keby bol oznam odvysielaný len jeden krát. 46. Je potrebné ustáliť, že nie je možné, aby boli určite zabezpečené úplne rovnaké podmienky diváckej sledovanosti pri odvysielaní oznamu ako boli pri odvysielaní posudzovanej relácie. Preto námietka (požiadavka) žalobcu o adekvátnosti sankcie - jedno odvysielanie príspevku = jedno odvysielanie oznamu nie je namieste. Je možné dôvodne sa domnievať, že uložená sankcia - odvysielanie oznamu 3 krát osloví taký (dostatočný) počet recipientov, ktorí zabezpečia informovanie verejnosti o porušení zákona zo strany žalobcu a teda bude splnená aj funkcia proporcionality porušenia zákona a následkov vo vzťahu k uloženej sankcie lepšie, ako keby bola uložená sankcia odvysielať oznam len 1 krát. V danom prípade je základným účelom takto uloženej sankcie oboznámenie širokej verejnosti s nezákonným postupom žalobcu. 47. Žalovaný nijako v správnom konaní nepreukázal, že bude zabezpečené, že divácka sledovanosť oznamu o porušení zákona by bola rovnaká ako v prípade odvysielania daného príspevku. Správny súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že napriek právoplatnosti napadnutého rozhodnutia žalobca bezdôvodne nepristúpil k odvysielaniu uloženého oznamu nadôvažok, ak správny súd nevyhovel jeho návrhu na odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia. Zároveň je treba poukázať aj na časový odstup od odvysielania príspevku - marec 2015, vydania napadnutého rozhodnutia - október 2015 a nesplneniu si napadnutým rozhodnutím uloženej povinnosti - po oznámení o nevyhovení odkladu vykonateľnosti - apríl 2016, pričom doposiaľ sa tak nestalo. Neustálym nedôvodným odialovaním odvysielania oznamu zo strany žalobcu uloženie predmetnej sankcie stráca na adresnosti a význame. 48. Správny súd uvádza, že všetky námietky voči preskúmavanému rozhodnutiu musia byť namietané v zákonnej dvoj mesačnej lehote (§ 181 SSP), čo vyplýva z koncentračnej zásady súdneho prieskumu. Vzťah ochrany osobnosti v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka a postup správneho orgánu (žalovaného) podľa zákona č. 308/2000 Z. z. nie je podmienený tým, že by sa dotknutá osoba musela domáhať ochrany osobnosti. Jedná sa o na sebe nezávislé posúdenia porušenia zákona zo strany vysielateľa. 49. Záverom musí správny súd uviesť, že v administratívnom konaní nezistil žiadne porušenia, ktoré by mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Žalovaný vykonal riadne dokazovanie, v zodpovedajúcom rozsahu, náležite zistili skutkový stav veci. Napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti a je v zodpovedajúcom rozsahu odôvodnené, a to aj z hľadiska výšky uloženej sankcie. Žalovaný sa v rozhodnutí vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami uvedenými vo vyjadrení žalobcu, podrobne rozobral predložené dôkazy ako aj skutkový stav, ktorý správne právne vyhodnotil. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je vecne správne a preto žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol. 50. O nároku na právo na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 SSP a vo veci úspešnému žalovanému ich nepriznal, pretože mu žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil a navyše ide o orgán štátnej správy. 51. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2001 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 ods. 2 v spojení s § 145 ods. 2 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).