Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/28/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200215 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1016200215.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave ako správny súd v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členov senátu JUDr. Andrey Kriškovej a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu: T a M trans spedition, s.r.o., so sídlom Šarovce 545, 935 52 Šarovce, IČO: 34 140 425, zast.: Advokátska kancelária Kašuba spol. s r.o., Horná 41, P.O.BOX 60, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 859 095, konajúca prostredníctvom JUDr. Romana Kašubu, konateľa a advokáta, proti žalovanému: Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, Štefanovičova 3, P.O.BOX 76, 810 05 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Č.: 2015/300/008262/02659 zo dňa 07.12.2015, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR č. 2015/300/008262/02659 zo dňa 07.12.2015 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca sa v zákonnej lehote podanou žalobou zo dňa 15.02.2016 domáhal preskúmania zákonnosti postupu ako aj rozhodnutia - oznámenia žalovaného Č.: 2015/300/008262/02659 vydaného dňa 07.12.2015 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie za účelom vecného preskúmania ním (ako včas) podaného odvolania proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu - Slovenského metrologického inšpektorátu Číslo: 2068/600/2015/R zo dňa 27.08.2015 a zároveň žiadal priznať náhradu trov konania. Priebeh administratívneho konania a rozhodnutia správnych orgánov. 2. V pripojenom administratívnom spise žalovaného sa nachádza: Protokol P č. 2068/2015 zo dňa 03.06.2015 Slovenského metrologického inšpektorátu Bratislava, pracovisko Nitra, oprava chyby v Protokole zo dňa 22.06.2015, písomnosť právneho zástupcu žalobcu - objem predaného skvapalneného plynu zo obdobie 01.11.2014 - 30.11.2014, písomnosť - začatie správneho konania zo dňa 25.06.2015, odvolanie žalobcu podané jeho právnym zástupcom (udelené plnomocenstvo) Advokátska kancelária Kašuba spol. s.r.o., voči prvostupňovému správnemu rozhodnutiu, a to e-mailom odoslaným dňa 18.09.2015 o 23:34 hod. a podaním na poštovú prepravu dňa 19.09.2015 (rovnaké znenia), doporučená doručenka do vlastných rúk prvostupňového správneho rozhodnutia adresovaná právnemu zástupcovi žalobcu do P.O. BOX (deň uloženia zásielky - 31.08.2015 a osobné prevzatie zásielky adresátom dňa 09.09.2015). 3. Prvostupňový správny orgán - Slovenský metrologický inšpektorát vydal dňa 27.08.2015 rozhodnutie Číslo: 2068/600/2015/R, ktorým uložil žalobcovi pokutu 1 200 € za porušenie ust. § 19 ods. 1 a 2 písm. c) zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o metrológii), z dôvodu, že na prevádzke Čerpacia stanica T a M trans spedition, s.r.o., Tlmače, používal v čase od 22.10.2014 do 15.12.2014 pri meraniach súvisiacich s platbami - pri predaji LPG určené meradlo - meraciu zostavu na skvapalnené plyny (výdajný stojan LPG), značka TATSUNO, typ: MP-02524, výrobné číslo: 1732/13, bez platného overenia. 4. Žalovaný listom č. 2015/300/008262/02659 zo dňa 07.12.2015 (druhostupňové správne rozhodnutie) oznámil žalobcovi, že ním podané odvolanie zo dňa 18.09.2015 podané voči prvostupňovému rozhodnutiu bolo podané po uplynutí zákonnej lehoty v zmysle § 54 ods. 2 Správneho poriadku. Dôvodil tiež, že žalobcom podaný e-mail zo dňa 18.09.2015, ktorý sa po obsahovej stránke mohol považovať za odvolanie, nebol opatrený zaručeným elektronickým podpisom a preto ho nebolo možné pokladať za odvolanie a zároveň skonštatoval, že nezistil dôvod na obnovu konania. Žaloba. 5. Žalobca uviedol, že voči prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu, ktorým mu bola uložená pokuta 1 200 euro podal odvolanie adresované prvostupňovému správnemu orgánu, a to elektronicky e-mailom dňa 18.09.2015 o 23:34 hod. a zaslaním originálu doporučenou poštou dňa 19.09.2015, ktoré bolo správnemu orgánu doručené dňa 21.09.2015, t. j. do 3 dní odo dňa elektronického zaslania. 6. Napadnuté rozhodnutie žalovaného - oznámenie zo dňa 27.08.2015 považoval za nezákonné, nakoľko ním bol ukrátený na svojich právach, a to tým, že neprihliadnutím na jeho e-mailom zaslané odvolanie dňa 18.09.2015, doplnené predložením jeho originálu poštou dňa 19.09.2015 bolo žalovaným vyhodnotené ako oneskorene podané a tada nebolo vecne prejednané, čím mu bola odňatá možnosť ochrany jeho práv v odvolacom konaní druhostupňovým správnym orgánom. Žalobca mal za to, že nezákonným uložením pokuty 1 200 euro bolo porušené aj jeho právo vlastniť majetok. Domnieval sa, že postupom žalovaného ako odvolacieho orgánu v predmetnom správnom konaní mu bolo odňaté aj ústavné právo na súdnu a inú právnu ochranu. 7. Žalobca namietal nesprávny postup žalovaného spočívajúci v neprihliadnutí na jeho e-mailom zaslané odvolanie dňa 18.09.2015, ktoré nebolo opatrené zaručeným elektronickým podpisom, avšak všetky ostatné procesné predpisy (napr. v čase podania žaloby účinný Občiansky súdny poriadok, t. č. Súdny správny poriadok) nevyžadovali zaručený elektronický podpis v prípade predloženia originálu podania do troch dní od zaslania podania e-mailom bez zaručeného elektronického podpisu. Postup žalovaného pri vyhodnotení jeho e-mailom podaného odvolania žalobca považoval za nesprávne právne posúdenie veci, resp. nesprávnu aplikáciu § 19 ods. 1 Správneho poriadku spočívajúcu v reštriktívnom výklade možností podať podanie v správnom konaní právne účinným spôsobom. 8. Zároveň žalobca namietal ako nesprávny postup žalovaného (odvolacieho správneho orgánu) aj vyhodnotenie odvolania podaného dňa 19.09.2015 na pošte, ktoré bolo vyhodnotené ako oneskorene podané, a to s poukazom na § 25 ods. 4 Správneho poriadku o fikcii doručenia do poštového priečinka. Takýto postup žalovaného považoval žalobca za nesprávne právne posúdenie veci - nesprávna aplikácia § 25 ods. 4 Správneho poriadku na doručovanie písomnosti určenej do vlastných rúk zástupcovi účastníka konania s plnomocenstvom na celé konanie. Keďže podľa § 25 ods. 5 Správneho poriadku „ustanovenia odsekov 1 až 3 sa vzťahujú na toto doručovanie“ , t. j. ust § 25 ods. 4 sa na doručovanie písomnosti určenej do vlastných rúk zástupcovi účastníka konania s plnomocenstvom na celé konanie nevzťahuje. Právny zástupca žalobcu prevzal prvostupňové správne rozhodnutie na pošte dňa 09.09.2015 a teda sa toto rozhodnutie považuje za doručené týmto dňom a potom odvolanie voči nemu podané na pošte dňa 19.09.2015 nemohlo byť považované za oneskorene podané. Vyjadrenie žalovaného. 9. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 24.03.2016 a navrhol ju zamietnuť, nakoľko v správnom konaní postupoval plne v súlade so Správnym poriadkom, jeho postupom nebol žalobca ukrátený na svojich právach, nebola mu odňatá možnosť ochrany práv v odvolacom konaní ani ústavné právo na súdnu a inú právnu ochranu. 10. Po stručnom opise priebehu správneho konania a obsahu oboch preskúmavaných rozhodnutí zaujal stanovisko k vzneseným žalobným námietkam. Mal za to, že podanie žalobcu zo dňa 18.09.2015 označené v e-maily ako „odvolanie proti rozhodnutiu Slovenského metrologického inšpektorátu zo dňa 27.08.2015 číslo 2068/600/2015/R“ nebolo podané zákonom (§ 19 ods. 1 Správneho poriadku) predpokladaným spôsobom, nakoľko bolo urobené elektronickými prostriedkami bez zaručeného elektronického podpisu. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4Sp/109/2012 zo dňa 17.09.2014. Správny poriadok jednoznačne určuje predpísanú formu pri podaniach obsahujúcich návrh vo veci. Potom, keď neprihliadol na odvolanie žalobcu zaslané mu e-mailom bez zaručeného elektronického podpisu postupoval plne v súlade zo zákonom (Správnym poriadkom, ktorý sa na konanie vzťahoval v zmysle zákona o metrológii). Predmetné podanie žalobcu nemohlo vyvolať procesnoprávne účinky. Taktiež doplnenie podania obsahujúce návrh vo veci do troch dní nie je podľa Správneho poriadku možné v danom prípade akceptovať. 11. Žalovaný ďalej uviedol, že mal zo spisu za preukázané, že doručovanie zásielok si právny zástupca žalobcu (mal plnomocenstvo pre celé konanie) vyhradil do poštového priečinku, pričom prvostupňové správne rozhodnutie bolo v poštovom priečinku uložené dňa 31.08.2015 a potom treba postupovať v zmysle § 25 ods. 4 Správneho poriadku. Doručovanie do poštového priečinku podľa poštových podmienok Slovenskej pošty, a. s., ide o špeciálny spôsob dodávania zásielok. Adresát pridelením priečinka súhlasí s tým, že jemu adresované zásielky pošta nebude doručovať na jeho adresu, ale si ich bude odnášať sám z poštového priečinka, pričom pošta mu oznámi príchod zásielky na tlačive, ktoré vloží do poštového priečinka. Za dátum príchodu zásielky sa považuje dátum uloženia a ak si adresát písomnosť nevyzdvihne do troch dní od uloženia zásielky, nastáva v posledný deň trojdňovej lehoty fikcia doručenia zásielky, a to aj v prípade, ak sa adresát o jej uložení nedozvedel. V zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžnč/3/2016 žalovaný mal za to, že ust. § 25 ods. 4 Správneho poriadku je špeciálnym ustanovením vo vzťahu k ust. § 25 ods. 1 až 3 Správneho poriadku, ktoré je potrebné použiť v prípade doručovania zásielok adresátovi s poštovým priečinkom. Ustanovenie § 25 ods. 4 rieši problematiku doručovania písomností určených do vlastných rúk adresátovi v prípade, ak mu nie sú zásielky doručované prostredníctvom poštového doručovateľa, ale adresát si vyhradil doručovanie do poštového priečinka. 12. Žalovaný nesúhlasil s názorom žalobcu v žalobe - výkladu § 25 ods. 4 v spojení s § 25 ods. 5 Správneho poriadku, nakoľko potom by správny orgán diskriminoval a neoprávnene zvýhodnil účastníka konania so zástupcom s plnomocenstvom na celé konanie, ktorý má zriadený poštový priečinok oproti účastníkovi s poštovým priečinkom bez zástupcu s plnomocenstvom na celé konanie (platila by odlišná lehota na podanie odvolania v dôsledku neuplatnenia fikcie doručenia). Interpretácia použitá žalobcom je v rozpore s princípom dobrej správy. Mal za to, že interpretovať ust. § 25 ods. 4 Správneho poriadku je potrebné v súlade s účelom vyvodenia administratívnej zodpovednosti. 13. Z dôvodu, že zástupca žalobcu mal zriadený poštový priečinok na pošte, žalovaný použil ust. § 25 ods. 4 Správneho poriadku ako lex specialis k § 25 ods. 5 Správneho poriadku a potom fikcia doručenia prvostupňového rozhodnutia nastala tretí deň odo dňa uloženia zásielky v poštovom priečinku - 03.09.2015 a 15 dňová lehota na podanie odvolania uplynula dňa 18.09.2015, pričom žalobca odvolanie podal až 19.09.2015 a preto toto odvolanie nevyvolalo právne účinky. Zároveň žalovaný uviedol, že v súlade s § 60 Správneho poriadku a nezistil dôvod na obnovu konania a ani na zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Posúdenie skutkových tvrdení a právnej argumentácie. 14. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní konanom v prítomnosti oboch procesných strán a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného v medziach žaloby nebolo vydané v súlade so zákonom. 15. Žaloba bola podaná tunajšiemu súdu počas platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho poriadku - O.s.p. (zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov), ktorý v piatej časti upravoval problematiku súdneho preskúmania rozhodnutí orgánov verenej správy. Tento zákon bol v časti týkajúcej sa správneho súdnictva s účinnosťou od 01.07.2016 nahradený Správnym súdnym poriadkom - SSP. Obidva tieto zákony obdobne upravujú otázky vymedzenia rozsahu rozhodnutí správnych orgánov, ktoré podliehajú súdnemu preskúmaniu na návrh účastníka správneho konania. 16. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 17. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 18. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 19. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa odseku 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 20. Podľa § 19 ods. 1 Správneho poriadku podanie možno urobiť písomne alebo ústne do zápisnice, alebo elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona. Možno ho urobiť aj telegraficky alebo telefaxom; také podanie obsahujúce návrh vo veci treba písomne alebo ústne do zápisnice doplniť najneskôr do troch dní. 21. Podľa § 25 ods. 1 Správneho poriadku písomnosti určené do vlastných rúk adresované orgánom a právnickým osobám sa doručujú ich zamestnancom povereným prijímať písomnosti. Ak nie je určený zamestnanec na prijímanie písomností, doručí sa písomnosť určená do vlastných rúk tomu, kto je oprávnený za orgán alebo právnickú osobu konať. 22. Podľa § 25 ods. 2 Správneho poriadku ak nemožno doručiť písomnosť právnickej osobe na adresu, ktorú uviedla alebo je známa, ani na adresu jej sídla uvedenú v obchodnom registri alebo v inom registri, v ktorom je zapísaná, a jej iná adresa nie je správnemu orgánu známa, písomnosť sa považuje po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky správnemu orgánu za doručenú, a to aj vtedy, ak ten, kto je oprávnený konať za právnickú osobu, sa o tom nedozvie. 23. Podľa § 25 ods. 3 Správneho poriadku ak nemožno doručiť písomnosť podnikateľovi - fyzickej osobe na adresu, ktorú uviedla alebo je známa, ani na adresu jej miesta podnikania uvedenú v živnostenskom registri alebo v inom registri, v ktorom je zapísaná, a jej iná adresa nie je správnemu orgánu známa, písomnosť sa považuje po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky správnemu orgánu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa podnikateľ - fyzická osoba o tom nedozvie. 24. Podľa § 25 ods. 4 Správneho poriadku ak si adresát vyhradí doručovanie zásielok do poštového priečinku, pošta adresátovi oznámi príchod zásielky, možnosť prevzatia a odbernú lehotu na predpísanom tlačive, ktoré vloží do poštového priečinku. Ak si adresát na základe dohody preberá zásielky na pošte a nemá pridelený priečinok, pošta tieto zásielky neoznamuje. V obidvoch prípadoch sa dátum príchodu zásielky považuje za dátum uloženia. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel. 25. Podľa § 25 ods. 5 Správneho poriadku ak má účastník konania zástupcu s plnomocenstvom na celé konanie, písomnosť určená do vlastných rúk sa doručuje iba tomu zástupcovi. Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa vzťahujú na toto doručovanie. Ak však účastník konania má osobne v konaní niečo vykonať, doručuje sa písomnosť nielen zástupcovi, ale aj jemu. 26. Úlohou súdu v danom prípade je preskúmať zákonnosť postupu žalovaného pri jeho vyhodnotení žalobcom podaného odvolania voči prvostupňovému správnemu rozhodnutiu ako oneskorene podaného v zmysle vznesených žalobných námietok. 27. Súd v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správnych orgánov podľa SSP je povinný posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či náležite zistil vo veci skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi ako aj dôkazmi nachádzajúcimi sa v administratívnom spise a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci súdneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe z hľadiska toho, či takéto namietané procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe realizovanom v zákonom stanovenej lehote je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré musí mať zákonom predpísané náležitosti. Každé rozhodnutie správneho orgánu musí spĺňať všetky zákonom naň kladené formálne náležitosti, t. j. musí byť vydané v písomnej forme, vecne príslušným správnym orgánom. Musí vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať všetky zákonom požadované náležitosti. 28. Neformálny list žalovaného, ktorým vybavil žalobcom podané odvolanie v zmysle ustálenej judikatúry je treba pokladať za rozhodnutie podliehajúce súdnemu prieskumu (táto skutočnosť nebola účastníkmi konania spochybňovaná). Z obsahu tohto listu - napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný posudzoval včasnosť podania odvolania žalobcom voči prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu a zaujal stanovisko, že prvostupňové rozhodnutia bolo doručované dňa 18.09.2015 elektronicky e- mailom, avšak takto podané odvolanie nebolo opatrené elektronicky zaručeným podpisom a preto nemohlo vyvolať právne následky. Odvolanie podané na poštovú prepravu dňa 19.09.2015 žalovaný považoval za podané po uplynutí zákonnej lehoty, a to z dôvodu, že prvostupňové správne rozhodnutie bolo doručované právnemu zástupcovi žalobcu s udelenou plnou mocou do poštového priečinku, pričom v zmysle § 25 ods. 4 Správneho poriadku platí fikcia doručenia, ktorá nastala tretí deň odo dňa uloženia zásielky - 03.09.2015, 15 dňová lehota na odvolanie začala plynúť nasledujúci deň 04.09.2015 a uplynula dňa 18.09.2015. 29. Súd považuje námietku o tom, že by postupom žalovaného pri vybavení jeho odvolania proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu došlo k odňatiu práva na súdnu a inú právnu ochranu a práva vlastniť majetok (uložením pokuty vo výške 1 200 €) za nedôvodnú. Hovoriť o odňatí práva na súdnu a inú právnu ochranu možno v prípade, ak by žalobca ako účastník správneho konania v danom prípade nemohol využiť zákonom stanovené možnosti na podanie opravného prostriedku voči rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu - odvolania (čo žalobca využil - podal odvolanie e-mailom aj poštou). O odňatí práva nie je možné hovoriť, nakoľko podané odvolanie bolo žalovaným posudzované a vyhodnotené ako podané oneskorene, čo jednoznačne nemožno hodnotiť ako odňatie práva na súdnu a inú právnu ochranu. Uložená pokuta vo výške 1 200 € bola prvostupňovým správnym orgánom uložené v zákonom stanovenej hranici (spodná tretina) za zistené porušenie zákona (6 638,78 €). Uloženie pokuty v zákonom stanovenom rozmedzí, príslušným správnym orgánom v riadnom administratívnom konaní nemožno v žiadnom prípade chápať ako porušenie ústavného práva vlastniť majetok. 30. Vzhľadom na znenie § 19 ods. 1Správneho poriadku správny súd prijal záver, že elektronicky podané odvolanie žalobcom (e-mail poslaný dňa 18.09.2015) nebolo uskutočnené zákonom predpísaným spôsobom, keďže nebolo opatrené zaručeným elektronickým podpisom, čo zákon vyslovene vyžaduje a preto bolo žalovaným správne vyhodnotené ako podané právne neúčinným spôsobom a potom nemohlo vyvolať žiadané následky - meritórny prieskum napadnutého správneho rozhodnutia druhostupňovým správnym orgánom. 31. Ohľadom odvolania (totožné ako podané dňa 18.09.2015 e-mailom) podaného dňa 19.09.2015 na poštovú prepravu súd považuje za rozhodujúce z hľadiska posúdenia jeho včasnosti zobrať do úvahy skutočnosť, že adresát zásielky (právny zástupca žalobcu s udelenou plnou mocou pre celé konanie) si v rámci lehoty, počas ktorej bola doručovaná zásielka uložená na pošte (P.O.BOX) túto osobne dňa 09.09.2015 prevzal. Inštitút fikcie doručenia by sa mal uplatniť iba v prípade, ak adresát zásielky si ju vôbec v úložnej dobe neprevezme (z rôznych dôvodov). Ak si adresát zásielku adresovanú do P.O. BOX- u prevezme aj po uplynutí doby tzv. fikcie doručenia (3 deň od uloženia) a spravuje sa poučením uvedeným v rozhodnutí o možnosti podania opravného prostriedku (v danom prípade 15 dní od doručenia) a odvolanie podá v lehote 15 dní odo dňa fyzického prevzatia rozhodnutia nemôže byť na jeho ťarchu, aby konajúce správne orgány takéto odvolanie vyhodnotili ako oneskorene podané. Ak by tak učinili, podľa súdu takýto výklad by bol príliš formalistický a neprimerane reštriktívny. Správny orgán by mal vykladať zákon (posudzovať podanie účastníka administratívneho konania a jeho včasnosť) v prospech účastníka konania a prihliadnuť na dátum osobného prevzatia napádajúceho správneho rozhodnutia účastníkom /splnomocneným právnym zástupcom. Aj zo samotného znenia ust. § 25 ods. 4 posledná veta Správneho poriadku podľa súdu vyplýva možnosť posúdenia prevzatia doručovanej písomnosti formou fikcie doručenia iba v prípade, ak si adresát zásielku nevyzdvihne do troch dní od jej uloženia, pričom posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia zásielky, aj v prípade ak by sa adresát o uložení nedozvedel. Toto však v danom prípade nebolo splnené, nakoľko zásielku si adresát osobne prevzal v úložnej lehote dňa 09.09.2015 a preto podané odvolanie dané na poštovú prepravu dňa 19.09.2015 bolo uskutočnené v zákonnej 15 dňovej lehote na možnosť podania odvolania voči takto prevzatému rozhodnutiu a preto žalovaný nesprávne vyhodnotil včasnosť takto podaného odvolania žalobcom. 32. Záverom však súd musí konštatovať, že sa mu javí, že odvolanie (zo dňa 18.09.2015) podané žalobcom, ktoré v totožnom znení podal e-mailom a poštou celkom zjavne neobsahuje žiadne skutočnosti a ani nijaké námietky voči prvostupňovému správnemu rozhodnutiu, proti ktorému smeruje a možno ho považovať za podané účelovo v snahe oddialiť zaplatenie uloženej sankcie. 33. Súd dospel záveru, že vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný nesprávne právne vyhodnotil včasnosť odvolania podaného žalobcom (poštou) a preto napadnuté rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, v ktorom bude viazaný vysloveným právnym záverom súdu (§ 191 ods. 6 SSP). V novom konaní bude jeho povinnosťou vo veci opätovne konať a meritórne posúdiť poštou podané odvolanie žalobcu a vydať rozhodnutie, ktoré bude náležite odôvodnené. 34. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 167 ods. 1 SSP tak, že v konaní úspešnému žalobcovi súd priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania voči žalovanému, o výške ktorých rozhodne súd samostatným uznesením po skončení veci, ktoré vydá súdny úradník. 35. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného 30 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 2, § 145 ods. 2 SSP). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.