Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/38/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200322 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1016200322.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: Slovenská železničná dopravná spoločnosť, a.s., IČO: 35856742, so sídlom v Bratislave, Mostová 2, zastúpeného advokátom JUDr. Jaroslavom Bradom, so sídlom v Bratislave, Dunajská 58, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom v Banskej Bystrici, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 21503047/2015 zo dňa 21.12.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania Žalobca kúpil od spoločnosti PB-COM, spol. s r.o., náhradné diely elektronického charakteru a dodávateľská spoločnosť mu vystavila nasledovné faktúry: - č. XXXXXXXX, dátum dodania 24.4.2012, na sumu XX.XXX,- €, z toho 20% DPH v sume XX.XXX,- € a základ dane v sume XX.XXX,- €, tovar bol špecifikovaný v prílohe faktúry skratkou a číselným označením: IN MOD RTU-F ACB/ASB, IN MOD RTU-F ZBG, LC ASB 10 v1.8, ExP k ASB 10B, LC ZBG xxB v 2.0, BK ZBG, IN CNV EMV 04, SK 140-T 12-R1, BK CNC RSR 122/180, LC AD ASBxx, ACC BSI 002, IN CNV EMV 04, RTU 7K AO LA, - č. XXXXXXXX, dátum dodania 25.4.2012, na sumu XX.XXX,- €, z toho 20% DPH v sume X.XXX,- € a základ dane v sume XX.XXX,- €, tovar bol tiež špecifikovaný v prílohe faktúry skratkou a číselným označením: IN MOD RTU-F ACB/ASB, IN MOD RTU-F ZBG, LC ASB 10 v1.8, ExP k ASB 10B, LC ZBG xxB v 2.0, BK ZBG, IN CNV EMV 04, SK 140-T 12-R1, BK CNC RSR 122/180, LC AD ASBxx, ACC BSI 002, IN CNV EMV 04, RTU 7K AO LA. Na základe uvedených faktúr si žalobca uplatnil odpočet DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2012 v celkovej sume XX.XXX,- €. Správca dane vykonal u žalobcu kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2012 až december 2012 a o jej výsledku vyhotovil protokol č. 9601402/5/4600477/2014/Bed zo dňa 13.10.2014, ktorý doručil žalobcovi dňa 31.10.2014. Správca dane - Daňový úrad Banská Bystrica - rozhodnutím č. 20263251/2015 zo dňa 22.5.2015 vyrubil žalobcovi rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2012 v sume XX.XXX,- €. Správca dane zistil, že žalobca na ten istý tovar náhradných dielov elektronického charakteru, ktorý nadobudol od spoločnosti PB-COM, spol. s r.o., vyhotovil pre odberateľa spoločnosť INVESTEX GROUP, s.r.o., faktúry č. XXXXXXXXX, dátum dodania 25.4.2012, na sumu XXX.XXX,XX €, z toho DPH XX% v sume XX.XXX,XX € a základ dane v sume XXX.XXX,XX €; a faktúru č. XXXXXXXX, dátum dodania 27.4.2012, na sumu XXX.XXX,XX €, z toho DPH 20% v sume XX.XXX,XX € a základ dane v sume XXX.XXX,XX €. Správca dane preveroval celý obchodný reťazec nákupu a predaja náhradných dielov elektronického charakteru, zisťoval existenciu, pôvod a konečné použitie fakturovaného tovaru. Obchodný reťazec tvorili spoločnosti: INVESTEX GROUP, s.r.o., REXIAS, a.s., PB-COM, spol. s r.o., SAMSONITE, s.r.o. (SAMSONITE, s.r.o. mal aj dodávateľa DRINK MARKET, s.r.o.), RO COMPANY, s.r.o., Xepap, s.r.o., ECO-ACOUNTING, s.r.o., žalobca, RPL DATA, s.r.o., ECO-ACOUNTING, s.r.o., RO COMPANY, s.r.o., PB-COM, spol. s r.o., AZ Company, s.r.o. (ČR), BOHEMIA COAL SOLUTION, s.r.o. (ČR). Správca dane zistil, že uvedené spoločnosti niekoľkokrát medzi sebou tovar prefakturovávali, dodali žalobcovi a následne sa tovar vrátil k prvému článku v reťazci; správcovi dane nepredložili žiadne doklady. Tovar bol skladovaný v skladoch spoločnosti INVESTEX GROUP, s.r.o., v Bidovciach a Moldave nad Bodvou a bol predávaný za účelom tvorby tržieb a nakupovaný za účelom ďalšieho predaja; za sklad zodpovedal Ing. I. T., ktorý bol zároveň predsedom predstavenstva žalobcu aj konateľom spoločnosti INVESTEX GROUP, s.r.o., a ako jediný mal prístup do skladu a kľúče. Správca dane ho vypočul v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Banskej Bystrici, kedy uviedol, že obchod sa uskutočňoval v sklade bez potreby použitia manipulačnej techniky. Ing. I. T. poveril R. T. zastupovaním žalobcu v čase, keď bol Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody. K nákupu tovaru od spoločnosti PB-COM, spol. s r.o., žalobca uviedol, že tovar bol uskladnený v sklade v Bidovciach, kde sa aj nakupoval, preberania tovaru sa zúčastnil Ing. I. T. a za dodávateľa E. J.. Prepravu tovaru zabezpečoval dodávateľ PB-COM, spol. s r.o., na svoje náklady. K nákupu tovaru od spoločnosti SAMSONITE, s.r.o., žalobca uviedol, že tovar bol uskladnený v Bidovciach a Moldave nad Bodvou, kde sa aj nakupoval, išlo o integrované moduly v kartónových krabiciach, trakčný motor a väčšie náhradné diely boli balené v drevených debničkách, rýchlovypínače boli balené do fólie s polystyrénovými ochrannými výplňami a uložené na drevených paletách. Pri preberaní tovaru bol za žalobcu prítomný Ing. I. T. a za dodávateľa H. J.; prepravu zabezpečoval dodávateľ na svoje náklady. K nákupu tovaru od spoločnosti INVESTEX GROUP, s.r.o., a REXIAS, a.s., a predaji tovaru týmto spoločnostiam žalobca uviedol, že tovar bol uskladnený v Bidovciach a Moldave nad Bodvou, kde sa aj nakupoval. Každá spoločnosť mala tovar uskladnený v inej časti skladu. Pri preberaní tovaru bol za žalobcu aj za INVESTEX GROUP, s.r.o., prítomný len Ing. Anton T. a za REXIAS, a.s., Ing. U. G.; prepravu zabezpečoval dodávateľ na svoje náklady. K dodaniu (predaju) tovaru pre českú spoločnosť AZ Company, s.r.o., žalobca uviedol, že tovaru bol uskladnený v Moldave nad Bodvou. Išlo o integrované moduly v kartónových krabiciach, trakčný motor a väčšie náhradné diely boli balené v drevených debničkách, rýchlovypínače boli balené a do fólie uložené na drevených paletách. Tovar bol predaný bez prepravy v sklade, za žalobcu sa ho zúčastnil Ing. I. T. a za odberateľa jeho konateľ I. A.. Preverovaním správca dane zistil, že tovar žalobcovi dodala spoločnosť PB-COM, spol. s r.o., a nej spoločnosti INVESTEX GROUP, s.r.o., REXIAS, a.s., SAMSONITE, s.r.o., RO COMPANY, s.r.o., a Xepap, s.r.o., ktoré si ho niekoľkokrát medzi sebou prefakturovávali a následne: - žalobca deklaroval dodanie tovaru do ČR spoločnosti AZ Company, s.r.o., - spoločnosť INVESTEX GROUP, s.r.o., deklarovala dodanie tovaru do ČR spoločnosti AZ Company, s.r.o., a BOHEMIA COAL SOLUTION, s.r.o., - české spoločnosti AZ Company, s.r.o., a BOHEMIA COAL SOLUTION, s.r.o., následne deklarovali dodanie toho istého tovaru na Slovensko spoločnostiam: RPL DATA, s.r.o., ECO-ACOUNTING, s.r.o., RO COMPANY, s.r.o., a PB-COM spol. s r.o. Za výrobcu tovaru žalobca označil spoločnosť ELVAC SK, s.r.o. Spoločnosť ELVAC SK, s.r.o., vo vyjadrení uviedla, že nie je a nikdy nebola výrobcom tovaru, preto sa nevedela vyjadriť k ich používaniu, baleniu a zaobchádzaniu s nimi. Výrobok RTU-F-ZBG sa na pohľad vzdialene podobá ich výrobku RTU 7K, ale ide o nefunkčnú maketu, takže nebolo čo posudzovať. Typový štítok nie je pravý a nepochádza od ELVAC SK, s.r.o. ani ostatné označenia výrobkov nie sú tejto spoločnosti známe. Výrobky boli bez jej súhlasu označené logom spoločnosti a nepravým výrobným štítkom. Správca dane po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že spoločnosti PB-COM, spol. s r.o., INVESTEX GROUP, s.r.o., REXIAS, a.s., Xepap, s.r.o., AZ Company, s.r.o., so zapojením do reťazového obchodu aj so žalobcom si prefakturovávali ten istý tovar len medzi sebou bez toho, aby ho kúpili od inej spoločnosti alebo predali inej spoločnosti, pričom tento tovar neskončil v skutočnej spotrebe ako náhradný diel elektronického charakteru konečným odberateľom, ale obchodné transakcie prebiehali len fakturačne bez materiálnej podstaty, za účelom zvyšovania obratu a tým aj bonity jednotlivých spoločností v reťazci. Spoločnosti INVESTEX GROUP, s.r.o., a žalobca sú personálne prepojené v osobe Ing. I. T., ktorý bol predsedom predstavenstva žalobcu a zároveň konateľom spoločnosti INVESTEX GROUP, s.r.o. R. T., ktorého poveril Ing. I. T. konaním za žalobcu, bol konateľom spoločnosti INVESTEX GROUP, s.r.o., a zároveň spoločnosti Xepap, spol. s r.o. Ing. U. G., ktorý bol vedúcim organizačnej zložky a splnomocneným zástupcom spoločnosti REXIAS, a.s., je zapísaný ako zodpovedný zástupca spoločnosti INVESTEX GROUP, s.r.o. Personálne prepojené boli aj české spoločnosti AZ Company, s.r.o., a BOHEMIA COAL SOLUTION, s.r.o., v osobe konateľa I. A.. Žalovaný rozhodnutím č. 21503047/2015 zo dňa 21.12.2015 potvrdil prvostupňové rozhodnutie č. 20263251/2015 zo dňa 22.5.2015 ako vecne správne. V daňovej kontrole sa vierohodne nepotvrdilo reálne dodanie tovaru a jeho preprava. Správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie vo všetkých článkoch obchodného reťazca s výsledkom nepreukázania existencie tovaru - náhradných dielov elektronického charakteru. Žalobca sám za výrobcu tovaru označil spoločnosti ELVAC a ELCOM. Spoločnosť ELVAC SK, s.r.o., v odbornom vyjadrení poprela, žeby taký tovar vyrábala a obchodovala s ním, fakturovaný tovar sa len vzdialene podobá na niektoré jej výrobky, prípadne išlo len o nefunkčné makety. Žalobca predložil len faktúry a žiadne iné relevantné dôkazy preukazujúce materiálnu podstatu obchodu, teda reálne dodanie tovaru. Úhrady faktúr sa síce uskutočnili bezhotovostne, ale často dochádzalo k započítaniu pohľadávok. Žalobca eviduje vo svojom účtovníctve zmluvu o postúpení pohľadávok č. XXXXXX zo dňa 31.7.2012, ktorou spoločnosť INVESTEX GROUP, s.r.o., postúpila konkrétne pohľadávky voči AZ Company, s.r.o., v sume XXX.XXX,XX € za odplatu v tej istej sume na žalobcu. Spoločnosť AZ Company, s.r.o., uhradil svoje záväzky voči žalobcovi bezhotovostne. Žalobca eviduje aj ďalšiu zmluvu o postúpení pohľadávok č. XXXXXX zo dňa 31.12.2014, ktorou žalobca postúpil konkrétne pohľadávky voči spoločnosti AZ Company, s.r.o., v sume XXX.XXX,XX € za odplatu v tej istej sume na spoločnosť INVESTEX GROUP, s.r.o. Spoločnosti AZ Company, s.r.o., a INVESTEX GROUP, s.r.o., pohľadávky započítali. Bola uzatvorená aj dohoda o zápočte medzi žalobcom a spoločnosťou INVESTEX GROUP, s.r.o., kde boli medzi uvedenými spoločnosťami započítané pohľadávky. Správca dane sa podrobne vyjadril k námietkam žalobcu voči protokolu o výsledku daňovej kontroly, uviedol k nim konkrétne argumenty a vysporiadal sa s nimi. Pre vznik práva na odpočítanie DPH nestačí len existencia faktúr, ale je nevyhnutné kumulatívne splniť aj hmotnoprávne podmienky; nesplnenie čo len jednej z nich znamená, že odpočet DPH nie je možný. Reálne dodanie tovaru je jednou zo základných hmotnoprávnych podmienok pre odpočet DPH. Správca dane spochybnil pravdivosť údajov uvedených na predložených dokladoch a žalobca pochybnosť o reálnom uskutočnení deklarovaných plnení vierohodným spôsobom neodstránil. Nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce existenciu deklarovaného tovaru, a to doklady o pôvode tovaru, certifikáty, doklady o zhode, zoznam výrobných čísel tovaru, dátum ich výroby, záručné listy, a pod., ktoré by mal mať uchované každý obchodník, ktorý je povinný svojmu partnerovi dať záruku na dodaný tovar. Žalobca zvolil formu svojho podnikania cez množstvo spoločností prepojených aj jeho osobou a úmyselne vytvoril stav, pri ktorom zneprehľadnil toky tovarov, služieb, financií, faktúr a dokladov. Žalobca, jeho dodávatelia a odberatelia predkladali listinné dôkazy, ktorými dôvodili, že k dodaniu tovaru došlo, ale prevereniami správcu dane bol preukázaný opak. Predložené faktúry nie sú faktúrami podľa § 71 ods. 2 písm. f/ zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 222/2004 Z.z.), z číselných a abecedných kódov nie je možné určiť, o aký tovar ide. Správca dane bol oprávnený šetriť celý obchodný reťazec, pretože základné pravidlá DPH musia byť dodržané v celom reťazci spoločností zúčastňujúcich sa na obchodovaní s preverovaným tovarom. Ani u jednej spoločnosti, ktorá bola súčasťou reťazca, neskončil tovar v reálnej spotrebe, t.j. nebol použitý ako náhradný diel konečným spotrebiteľom. Ten istý tovar (druh a množstvo) sa vrátil späť vždy k prvému dodávateľovi v reťazci a bolo preukázané, že žalobca sa na týchto transakciách zúčastňoval. Žalobca neuviedol, ktoré svedecké výpovede a ktorých svedkov podľa neho mali preukazovať reálnu existenciu tovaru. II. Zhrnutie argumentov žalobcu Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXXX/XXXX zo dňa 21.12.2015, jeho zrušenia spolu s prvostupňovým rozhodnutím č. XXXXXXXX/XXXX zo dňa 22.5.2015 a vrátenia veci orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie; uplatnil si nárok na náhradu trov konania. Rozhodnutie správcu dane považuje za nezákonné, pretože na základe vykonaného dokazovania došiel k nesprávnym záverom a nesprávne vyhodnotil konanie ako zneužívajúce, v dôsledku čoho neprihliadal na právne úkony preukazujúce objednanie a dodanie tovaru aj jeho fakturáciu. Uviedol, že tovar kúpil od spoločností INVESTEX GROUP, s.r.o., Xepap, spol. s r.o., REXIAS, a.s. - organizačná zložka, PB-COM, spol. s r.o., resp. SAMSONITE s.r.o. To, od koho dodávatelia tento tovar nadobudli, mu nebolo a ani nemuselo byť známe. Účasť vo viacerých obchodných spoločnostiach nie je zakázaná, a preto nemôže byť používaná ako argument v jeho neprospech. Obchodný zákonník síce obsahuje určité obmedzenia v rámci § 105a, ktoré sa však tejto veci netýkajú. Taktiež nie je zakázané obchodovanie medzi personálne prepojenými spoločnosťami, ide dokonca o bežnú obchodnú prax. Okrem toho, personálne prepojený je len so spoločnosťou INVESTEX GROUP, s.r.o., a Xepap spol. s r. o.; s ostatnými spoločnosťami nemá nič spoločné. Jediný účel transakcií, o ktorom spoločnosti vedeli, bolo uskutočňovanie oprávnenej podnikateľskej činnosti. Tvrdenia správcu dane o tom, že spoločnosti vedeli o účele transakcií, považuje za fabuláciu, pretože jediným účelom transakcií bolo vykonávanie podnikateľskej činnosti podľa § 2 Obchodného zákonníka. Podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ vo veciach C-354/03, C-355/03, C-484/03 musí byť každá transakcia hodnotená samostatne a nemožno na ňu ťaživo prenášať prípadné nedostatky alebo podvod na inom stupni obchodu. Plnenia, ktorými osoba podliehajúca dani so sídlom v členskom štáte kupuje tovar od spoločnosti so sídlom v tomto členskom štáte a predá ho kupujúcim so sídlom v inom členskom štáte, pričom nie sú samé o sebe poznačené podvodom vo vzťahu k dani z pridanej hodnoty, predstavujú dodávku tovarov uskutočnenú osobou podliehajúcou dani a hospodársku činnosť v zmysle článku 2 bodu 1. článku 4 a článku 5 ods. 1 šiestej smernice 77/388 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa dani z obratu, ak spĺňajú objektívne kritéria, na ktorých sú tieto pojmy založené, a to bez ohľadu na úmysel iného subjektu ako dotknutého platiteľa dane, ktorý je súčasťou rovnakého dodávateľského reťazca, a /alebo na prípadnú podvodnú povahu iného plnenia, o ktorej tento platiteľ nevedel alebo nemohol vedieť, ktoré je súčasťou tohto reťazca a ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení uskutočnenom týmto platiteľom sú zákonné a legálne. Právo platiteľa dane, ktorý uskutočňuje tieto plnenia spočívajúce v odpočítaní dane z pridanej hodnoty zaplatenej na vstupe, nemôže byť ovplyvnené ani tým, že v reťazi dodávok, ktorej sú tieto plnenia súčasťou, je iné plnenie, ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení platiteľa dane a ktoré je bez toho, aby to platiteľ dane vedel alebo mohol vedieť, poznačené podvodom vo vzťahu k dani z pridanej hodnoty. Postup správcu dane a preverovanie celého obchodného reťazca je preto v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora EÚ. Žalobca faktúry uhradil bezhotovostným spôsobom spolu s celou fakturovanou DPH. Dodávateľské faktúry obsahujú popis tovaru a jeho množstvo. Dôkazom o dodaní tovaru je dodací list podpísaný zástupcami kupujúceho a predávajúceho. Z tvrdenia správcu dane, že v priebehu kontroly sa vierohodne a bezvýhradne nepotvrdilo reálne dodanie tovaru, možno vyvodiť a contrario, že reálne dodanie tovaru sa ani vierohodne a bezvýhradne nevyvrátilo. Namietal, že iné doklady ako tie, ktoré boli správcovi dane predložené však žiadny zákon nepredpisuje, preto ich ani nemôže mať, pričom správca dane žiadny ďalší požadovaný dôkaz ani nevedel špecifikovať. Jediný argument správcu dane je ten, že daňový doklad sám o sebe ešte nie je dôkazom, že k určitému plneniu došlo a že je len tvrdením o skutočnosti, ktorú musí vedieť daňový subjekt preukázať aj inak, ak jeho vierohodnosť bola v daňovej kontrole spochybnená. Správca dane vôbec neakceptuje predložené dodacie listy či výpovede osôb zúčastnených na obchode. Správca dane neodpovedal žalobcovi na jeho žiadosť, aby v rozhodnutí uviedol, aké ďalšie dôkazy mal správca dane na mysli. Žalobca trvá na tom, že predložil všetky zákonom predpokladané doklady na uplatnenie nároku na odpočet DPH: faktúru, dodací list, doklad o preprave tovaru (CMR) a objednávku tovaru. Tovar bol nakupovaný od obchodníka, nie priamo od výrobcu, preto je možné, že išlo o tovar viacerých výrobcov (pravdepodobne z Ázie). Pre lepšiu predstavu o tom, o aký tovar išlo, žalobca uviedol, že obdobný tovar v Európe vyrába česká firma ELVAC Ostrava. Neuviedol však, že ELVAC Ostrava je výrobcom fakturovaného tovaru. Správca dane mal k dispozícii odborné vyjadrenie k fakturovanému tovaru vypracované spoločnosťou ELVAC, z ktorého vyplýva, že ELVAC nie je výrobcom fakturovaného tovaru a že spoločnosti ELVAC je označenie druhu tovaru uvedené na faktúrach známe a podľa použitých kódov je schopná niektoré súčiastky identifikovať. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že kupujúci nemohli nakladať s tovarom ako vlastníci, nakoľko kľúče od skladu a prístup mal iba Ing. T.. Toto tvrdenie sa však nezakladá na reálnych zisteniach, pretože kľúče nemal ani Ing. T., ani jeho dodávateľ, ani jeho odberateľ. Boli totiž dostupné na vrátnici areálu, v ktorom bol tovar uskladnený, o čom boli všetky subjekty uzrozumené. Poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2011, sp. zn. 6Sžf/10/2012. III. Vyjadrenie žalovaného Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu žalobcu zamietnuť. V celom rozsahu sa pridržiaval odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a doplnil, že spoločnostiam v zistenom reťazci nevznikla z deklarovaných obchodov daňová povinnosť a na základe toho žalobca nemal právo na odpočítanie dane, aj keď mal faktúry vystavené platiteľom dane z pridanej hodnoty. Zásada neutrality DPH nebráni odmietnutiu práva na odpočítanie dane, pokiaľ je preukázané, že základné podmienky vyžadované na uplatnenie tohto práva neboli z jej strany splnené. Zistenia, ktoré správca dane získal v procese daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, preukazujú zneužívajúce konanie žalobcu s cieľom získania daňovej výhody. Napriek tomu, že žalobca predložil faktúry, z ktorých bol dodávateľ povinný priznať daň a odviesť ju, uvedené doklady sú dôkazom len vtedy, ak boli vystavené na základe reálneho plnenia, ktorého uskutočnenie však žalobca nepreukázal, teda neuniesol svoje dôkazné bremeno v daňovom konaní. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného písomne nevyjadril. IV. Pojednávanie Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení zákona č. 88/2017 Z.z. (ďalej len SSP) v spojení s § 9 ods. 1 SSP a § 246, § 246a zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení účinnom do 30.6.2016 rozhodol vo veci na pojednávaní dňa 28.11.2018 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil v neprítomnosti účastníkov a ich zástupcov. Právny zástupca žalobcu aj žalovaný boli na pojednávanie riadne a včas predvolaní, právny zástupca žalobcu svoju neúčasť neospravedlnil, ani nežiadal o odročenie pojednávania, žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil a súhlasil, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti. V. Relevantné právne predpisy Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Daňový poriadok v § 3 zakotvuje základné zásady daňového konania. Jednou z týchto zásad je zásada zákonnosti. Podľa tohto ustanovenia pri správe daní postupuje správca dane v konaní o daniach v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chráni záujmy štátu a obcí a dbá pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených na daňovom konaní. Podľa § 3 ods. 2 DP správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Podľa § 44 ods. 1 DP daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných zákonov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. Podľa § 46 ods. 1 DP daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Ak z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia oznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o daňovej kontrole. Podľa § 46 ods. 8 DP zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b/ a c/. Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, zašle správca dane spolu s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 15 pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu. Podľa § 46 ods. 9 DP daňová kontrola je ukončená dňom doručenia protokolu podľa odseku 8 (písm. a/), doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok podľa § 48 ods. 2 (písm. b/), alebo zániku nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného prepisu (písm. c/). Podľa § 24 ods. 1 DP daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov (písm. a/), skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania (písm. b/), vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť (písm. c/). Podľa § 24 ods. 2, ods. 3 DP správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov (ods. 2). Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti (ods. 3). Podľa § 24 ods. 4 DP ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Podľa § 8 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. dodaním tovaru je dodanie hmotného majetku, pri ktorom dochádza k zmene vlastníckeho práva, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na slovenskú menu podľa kurzu vyhlasovaného Národnou bankou Slovenska. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. Podľa § 49 ods. l zákona č. 222/2004 Z. z. právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podľa § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané (písm. a/), ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12 (písm. b/), ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a (písm. c/), zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru (písm. d/). Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. Podľa § 71 ods. 1 písm. a/, písm. c/ zákona č. 222/2004 Z.z. Na účely tohto zákona faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej forme podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie faktúry (písm. a/), vierohodnosťou pôvodu faktúry sa rozumie potvrdenie totožnosti dodávateľa tovaru alebo služby alebo osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru (písm. c/). VI. Posúdenie veci správnym súdom Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Daňový poriadok preto v tej súvislosti zakotvuje oprávnenia daňových orgánov zamerané na zisťovanie splnenia zákonných povinností daňovými subjektmi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Dokazovanie vykonáva správca dane, pričom daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. Z ustanovení § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a/, § 51 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. jednoznačne vyplývajú podmienky, za akých si žalobca môže odpočítať DPH, pričom základnou podmienkou je, aby išlo o tovary alebo služby, ktoré mu naozaj boli dodané konkrétnym platiteľom DPH. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie DPH je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených platiteľom, ale aj zo zistení, či pri predložených dokladoch neabsentuje materiálny podklad. Nie je však jeho povinnosťou zisťovať, od ktorého iného dodávateľa žalobca tovar v skutočnosti prevzal, alebo akým spôsobom tento získal, pokiaľ skutkové zistenia spochybňujú žalobcovo tvrdenie o tom, že predmetný tovar alebo služba mu boli dodané ním uvádzanou spoločnosťou. Uskutočnenie zdaniteľného plnenia je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočtu dane. V prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry, ako aj preukazovanie zaplatenia týchto súm pokladničnými dokladmi, nie sú predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona č. 222/2004 Z.z. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a/ a v § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Sžf 17/2011 zo dňa 23.2.2012 v spojení s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 24/2013 zo dňa 17.1.2013). Správny súd poukazuje aj na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/108/2014 zo dňa 29.09.2016, sp. zn. 8Sžf/22/2014, 8Sžf/23/2014 a 8Sžf/24/2014 zo dňa 17.09.2015, sp. zn. 3Sžf/125/2013 zo dňa 25.11.2014, podľa ktorých uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomickou činnosťou plne pod kontrolou daňového subjektu. Vzhľadom na to daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane. Preukázanie materiálnej existencie zdaniteľného plnenia a jeho použitie platiteľom dane na uskutočňovanie zdaniteľných plnení je esenciálnou podmienkou pre odpočítanie. Pri preukazovaní je významný aj charakter zdaniteľného plnenia. Odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane (pojem „môže“ v § 49 ods. 2 zák. č. 222/2004 Z.z.), ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou platiteľa dane. Prenos dôkaznej povinnosti z daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je ustálená rozhodovacou činnosťou vnútroštátnych súdov a judikatúrou Súdneho dvora EÚ. Správny súd v tomto kontexte poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 2Sžf 4/2009 zo dňa 23.06.2010 v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 78/2011-17 zo dňa 23.02.2011, z ktorých vyplýva, že: „dôkazné bremeno je na daňovom subjekte (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona č. 222/2004 Z.z.). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet DPH (je iniciátorom odpočítania DPH) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený“. Pre prípad preukázania vzniku práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty pri dodaní tovaru je žalobca zaťažený dôkazným bremenom, že v zdaniteľnom obchode došlo od dodávateľa tovaru na žalobcu k prevodu práva reálne nakladať s hmotným majetkom ako vlastník. Pri určení toho, či bolo uskutočnené dodanie tovaru, nie je rozhodujúce nadobudnutie právneho vlastníctva v zmysle Obchodného zákonníka k tovaru žalobcom ako kupujúcim, napríklad tvrdením o odovzdaní a prevzatí tovaru podloženým príslušnými protokolmi, ale pre uskutočnenie zdaniteľného obchodu dodaním tovaru je rozhodujúce, aby kupujúci získal právo disponovať s tovarom ako vlastník (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžf/72/2015 zo dňa 11.4.2017 publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a súdov SR pod č. R 4/2018). V prípade, že daňové orgány oprávnene a dôvodne spochybnia existenciu a pôvod tovaru, ktorý mal byť predmetom obchodovania, je namieste otázka, s akou odbornou starostlivosťou daňový subjekt pristupoval k realizácii zdaniteľného obchodu, keď obchodoval s niečím, čo neexistovalo. Obchod, o ktorom svedčí len existencia formálnych dokladov, nevystihuje reálnu podstatu a ekonomický účel podnikania, naopak, dá sa hovoriť o podieľaní sa na zneužití práva vyplývajúceho zo zásady neutrality dane z pridanej hodnoty všetkými zúčastnenými článkami v obchodnom reťazci. Správca dane je oprávnený v prípade spochybnenia reálneho obchodu v rámci obchodného reťazca žiadať od daňového subjektu, aby preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti za dosiahnutie účelu jeho hospodárskej činnosti. Správca dane má právo preveriť pôvod tovaru ako aj doplneným dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti, ak vierohodnosť vo vzťahu k ich obsahu bola vyhodnotením výsledkov dokazovania spochybnená, preukázať pravdivosť tvrdení daňového subjektu, že so sporným tovarom skutočne obchodoval. Dôkazné bremeno spočíva na daňovom subjekte, aby predložil dôkazy potvrdzujúce, že predmet obchodu skutočne existoval (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/30/2017 zo dňa 31.1.2018 publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a súdov SR pod č. R 39/2018). Pokiaľ ide o rozloženie dôkazného bremena, v daňovom konaní platí zásada, že daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov ním vedených, avšak nie je možné od daňového subjektu požadovať preukázanie skutočností, na ktorých sa sám nepodieľal s následnou satisfakciou v podobe stanovenia výsledku zo strany správcu dane, že „daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno“. Daňový subjekt vyčerpá vlastné dôkazné bremeno, ak disponuje existenciou materiálneho plnenia, má tomu zodpovedajúcu faktúru a prílohy s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u platiteľovho dodávateľa a jeho subdodávateľov znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane. Plnenia, ktoré nie sú samé osebe poznačené podvodom vo vzťahu k DPH, predstavujú dodávku tovarov uskutočnenú osobou podliehajúcou dani konajúcou ako takou a hospodársku činnosť v zmysle čl. 2 bodu 1, čl. 4 a čl. 5 ods. 1 šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17.5.1977, ak spĺňajú objektívne kritériá, a to bez ohľadu na úmysel iného subjektu ako dotknutého platiteľa dane, ktorý je súčasťou rovnakého dodávateľského reťazca, a/alebo prípadnú podvodnú povahu iného plnenia, o ktorej tento platiteľ nevedel alebo nemohol vedieť, ktoré je súčasťou tohto reťazca a ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení uskutočnenom platiteľom (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Sžf 1/2011 zo dňa 15.3.2011, rozsudky Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-354/03 Optigen, C-355/03 Fulcrum Elektronics a C-484/03 Bond House). Subjekty, ktoré prijmú všetky opatrenia, ktoré je možné dôvodne od nich požadovať na zabezpečenie, aby ich plnenia neboli poznačené podvodom, bez ohľadu na to, či ide o podvod vo vzťahu k DPH alebo iné podvody, musia mať možnosť spoľahnúť sa na zákonnosť týchto plnení bez toho, aby riskovali, že stratia svoje právo na odpočet DPH zaplatenej na vstupe (rozsudok v spojených veciach C-439/04, C-440/04 Axel Kittel a Recolta Recycling, bod 51; vo veci C-384/04, bod 33). Inými slovami, nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozsudky zo dňa 27.9.2007, Teleos a i., C-409/04 Zb. s. I-7797, body 65 a 68; Netto Supermarkt, bod 24, ako aj zo dňa 21.12.2011, Vlaamse Oliemaatschappij, C-499/10, bod 25). Ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že dodávka tovaru alebo služby je uskutočnená pre platiteľa dane, ktorý vedel alebo musel vedieť, že svojou kúpou sa zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, prináleží vnútroštátnemu súdu, aby odmietol priznanie práva na odpočet tomuto platiteľovi dane (rozsudok v spojených veciach C-439/04, C-440/04 Axel Kittel a Recolta Recycling, bod 61). Určenie opatrení, ktoré možno v tom-ktorom prípade požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočet DPH na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností toho-ktorého prípadu vo veci samej (rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-80/11 a C-142/11 Mahagében kft. a Pétér Dávid). O daňovom subjekte platí domnienka, že na základe primeraných dôvodov mohol mať podozrenie, že ide o prípad podvodu, resp. nezákonného konania, ak cena vyžadovaná za predmetné tovary bola nižšia ako najnižšia cena, akú by bolo dôvodné očakávať za tieto tovary na trhu, alebo bola nižšia ako cena vyžadovaná za akúkoľvek predchádzajúcu dodávku tých istých tovarov (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-384/04). Tento predpoklad možno vyvrátiť preukázaním, že nízka cena zaplatená za tovary je spôsobená okolnosťami nezávislými od nezaplatenia DPH. Okrem uvedenej možnosti je akokoľvek inak možné preukázať existenciu primeraných dôvodov pochybností. Podľa názoru správneho súdu správca dane a žalovaný postupovali pri rozložení dôkazného bremena v súlade s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR a Súdneho dvora EÚ (rozhodnutia citované vyššie). Z obsahu administratívneho spisu mal správny súd za preukázané, že tovar náhradné diely elektronického a mechanického charakteru dodala žalobcovi spoločnosť PB-COM spol. s r.o., a nej spoločnosti INVESTEX GROUP, s.r.o., REXIAS, a.s., SAMSONITE s.r.o., RO COMPANY s.r.o., Xepap, spol. s r.o., ktoré si tento tovar niekoľkokrát medzi sebou prefakturovávali a následne ho žalobca dodal spoločnosti INVESTEX GROUP, s.r.o. Spoločnosť INVESTEX GROUP, s.r.o. tovar dodala do iného členského štátu - Českej republiky spoločnostiam AZ Company s.r.o., a BOHEMIA COAL SOLUTION, s.r.o., ktoré následne deklarovali dodanie toho istého tovaru - náhradných dielov elektronického a mechanického charakteru späť na Slovensko spoločnostiam RPL DATA s.r.o., ECO-ACOUNTING, s.r.o., RO COMPANY s.r.o. a PB-COM spol. s r.o. (ktorá je dodávateľom žalobcu).Uvedené spoločnosti nepriznali podľa údajov získaných z dátového skladu žalovaného v daňových priznaniach za rok 2012 žiadne nadobudnutie z krajín Európskej únie. Spoločnosť ECO-ACOUNTING, s.r.o., so správcom dane nespolupracovala a spoločnosť PB-COM, spol. s r.o., nepreberala zásielky. V zistených reťazcoch spoločností nebola zistená ani jedna spoločnosť, u ktorej by tovar skončil v skutočnej spotrebe, t.j. že by bol použitý ako náhradný diel konečným spotrebiteľom. Správca dane zistil, že ten istý tovar (druh a množstvo) sa vrátil späť vždy k prvému dodávateľovi v reťazci, a bolo preukázané, že žalobca sa na týchto reťazových obchodných transakciách zúčastňoval. Správca dane správne vyhodnotil obchodné prípady tak, že deň plnenia nenastal, pretože v rámci dokazovania sa nepreukázala skutočnosť, že dodávateľ, ktorý je uvedený v predmetných faktúrach, aj fakturované zdaniteľné obchody skutočne dodal sťažovateľovi a zároveň nebolo preukázané, že sťažovateľ deklarované zdaniteľné obchody reálne prijal a následne použil na účely svojej podnikateľskej činnosti. Správca dane aj žalovaný vykonali dokazovanie v súlade so zásadami daňového konania vyplývajúcimi z § 3 DP. Ich záver, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie opodstatnenosti jeho nároku na odpočet DPH plnenia v súlade so zákonom o DPH, pretože nepreukázal, že deklarované zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a preto nebolo možné uznať odpočítanie dane, je správny a v súlade so zákonom č. 222/2004 Z.z. Preukázanie dodávok tovaru len listinnými dokladmi nemožno považovať za dôkaz, na základe ktorého si môže daňový subjekt uplatniť odpočítanie dane v zmysle zákona č. 222/2004 Z.z. Reálne plnenie predmetu zmluvy ani reálna existencia tovaru totiž neboli preukázané. Právo na odpočítanie dane si môže daňový subjekt uplatniť len v tom prípade, ak preukáže, že došlo k reálnemu uskutočneniu zdaniteľného obchodu a tento zdaniteľný obchod použije na účely svojho podnikania ako platiteľ, čo v danom prípade nebolo preukázané V danom prípade dodanie tovaru nebolo potvrdené ani u dodávateľov ani u odberateľov v reťazci „obchodujúcim“ s predmetným tovarom. Označený výrobca ELVAC SK, s.r.o., jednoznačne uviedol, že tovar, s ktorým žalobca obchodoval, nevyrábal, vo veľkej miere išlo o napodobeniny jeho výrobkov a dokonca aj o nefunkčnú maketu. Tovar neskončil v spotrebe konkrétnych spotrebiteľov, zostal v obehu v rámci reťazca obchodných spoločností uvedených vyššie, ktoré si ho medzi sebou prefakturovávali. Preukazuje to aj tok tovaru od spoločnosti PB-COM, spol. s r.o., k spoločnosti PB-COM, spol. s r.o., cez žalobcu, INVESTEX GROUP, s.r.o., AZ Company, s.r.o. (ČR), BOHEMIA COAL SOLUTION, s.r.o. (ČR), RPL DATA, s.r.o., a ECO-ACOUNTING, s.r.o. Sám predseda predstavenstva žalobcu O. uviedol, že k nákupu a predaji tovaru dochádzalo vždy v sklade v Bidovciach alebo v Moldave nad Bodvou bez potreby jeho prepravy. Ak aj žalobca tvrdil, že len príkladmo za výrobcu tovaru označil spoločnosť ELVAC SK, s.r.o., potom mu nič nebránilo označiť skutočného výrobcu tohto tovaru. Inými slovami, ak si žalobca pamätal subjekt, ktorý podľa neho tovar nevyrobil, o to viac si mal pamätať subjekt, ktorý tovar vyrobil. Žalobca túto nezrovnalosť počas daňového konania nevysvetlil. Podľa správneho súdu ani predložené faktúry nespĺňajú všetky náležitosti, tak ako to vyžaduje § 71 zákona č. 222/2004 Z.z. Na predložených faktúrach boli uvedené označenia tovaru, ktoré presne nešpecifikovali popis tovaru, išlo len o skratky a číselné označenia bez bližšieho vysvetlenia. Takisto neboli preukázané skutočnosti, že by kupujúci nakladali ďalej s týmto tovarom ako vlastníci. Na základe zistených skutočností správca dane dospel k záveru, že dodanie, nákup, resp. predaj tovaru žalobca deklaroval len formálne vyhotovenými dokladmi, faktúrami, pričom reálne dodanie tovaru sa nepotvrdilo. Správca dane v rámci dokazovania zistil, že ten istý tovar sa fakturačne vrátil späť vždy k prvému dodávateľovi v reťazci a tiež bolo preukázané, že sťažovateľ sa na týchto reťazových obchodných transakciách zúčastňoval. Pre nárok na odpočítanie DPH bolo nevyhnutné preukázať, že nejde len o formálnu deklaráciu predložených dokladov, ale že tovar (integrované moduly), ktorý je deklarovaný na faktúre, bol skutočne platiteľom aj dodaný. Správca dane aj žalovaný vo veci postupovali v súlade so zákonom a pri skúmaní podmienok pre sťažovateľom uplatnené odpočítanie DPH správne zistili skutkový stav veci, vykonali rozsiahle dokazovanie za účelom zistenia reálnosti dodania tovaru, oprávnene preverovali dodávateľov žalobcu, keďže označenie dodávateľa je jednou zo základných náležitostí faktúry, a vec správne právne posúdili, keď sťažovateľovi vyrubili rozdiel DPH za príslušné zdaňovacie obdobie. Správne orgány pritom postupovali v súlade s § 29 ods. 1, 2, 4 a § 2 ods. 3, 6 DP. Dôvodne dospeli k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázané oprávnenosti nároku na odpočet DPH. K inému záveru nemôže viesť ani tvrdenie žalobcu, že platby za tovar sa uskutočňovali bezhotovostne. Je potrebné upriamiť pozornosť na zistenie daňových orgánov, že bezhotovostným platbám za dodanie tovaru zodpovedalo započítanie pohľadávok medzi dotknutými obchodnými spoločnosťami. Konštrukcia vzájomných započítaní pohľadávok a záväzkov spolu s predloženými zmluvnými dokladmi rovnako nedostatočne preukazovali úhradu faktúr, z ktorých si žalobca uplatnil nárok na odpočet DPH. Vychádzajúc z uvedených skutočností, citovaných právnych predpisov a rozhodnutí Najvyššieho súdu SR a Súdneho dvora EÚ správny súd dospel k záveru, že konanie aj rozhodnutie žalovaného sú v súlade s Daňovým poriadkom a zákonom č. 222/2004 Z.z., preto žalobu zamietol ako nedôvodnú podľa § 190 SSP. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 a § 168 SSP, žalobca nebol v konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov konania, a u úspešného žalovaného správny súd nezistil dôvod na priznanie náhrady trov konania podľa § 168 SSP. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).