KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava6. 2. 2018plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2S/42/2016 z 6. 2. 2018

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 6. februára 2018, sp. zn. 2S/42/2016, ECLI:SK:KSBA:2018:1016200339.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/42/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200339
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1016200339.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov
senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobkyni: Ing.
K. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXXX/XX, XXX XX B., zastúpenej spoločnosťou PM Lawyers,
s.r.o., AK so sídlom Gaštanová č. 13, Bratislava IČO: 47 251 387, proti žalovanému: Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, v konaní o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 32522/2015/15 zo dňa 06.10.2015 a č. 32522/2015/15/RK zo dňa
14.12.2015, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.
32522/2015/15 zo dňa 06.10.2015 a rozhodnutie ministra spravodlivosti Slovenskej republiky č.
32522/2015/15/RK zo dňa 14.12.2015 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobkyni sa p r i z n á v a voči žalovanému plná náhrada trov konania, o výške ktorej rozhodne súd
po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

I. administratívne rozhodnutia

1. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky ako príslušný správny orgán v zmysle § 27 ods. 10
zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení účinnom ku dňu vydania tohto rozhodnutia (ďalej ako „ZZTP“), v správnom konaní vo
veci prejednania a zistenia zodpovednosti za iný správny delikt znalca, rozhodnutím č. 32522/2015/15
zo dňa 06.10.2015 vo výrokovej časti vyslovilo, že znalkyňa Ing. K. M., evidenčné číslo XXXXXX,
zapísaná v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, oddiel na zápis znalcov, odbor: Kožiarske a
kožušnícke výrobky, obuv, odvetvie: Usne a výrobky z usní, odvetvie: Obuv, odvetvie: Odhad hodnoty
obuvi a výrobkov z usní a kožušín (ďalej ako „účastníčka konania“, prípadne „znalkyňa“) I. v písomnom
vyhotovení znaleckého úkonu č. 1649/2014, vypracovaného dňa 09.07.2014 pre zadávateľa W.. B. Y.,
Q. XX, XXX XX I. E., Prevádzka: Adidas - Nike, Hlavná 45, 927 01 Šaľa a)nepriložila listiny potrebné na
zabezpečenie preskúmateľnosti b) nepripojila znaleckú doložku II. v písomnom vyhotovení znaleckého
úkonu č, 1518/2014, vypracovaného dňa 14.06.2014 pre zadávateľa EXIsport s.r.o., Opatovská cesta
14, 040 01 Košice a) nevymedzila úlohu b) neuviedla výpočet podkladov pre vypracovanie tohto úkonu,
c) nepriložila listiny potrebné na zabezpečenie preskúmateľnosti, d) nepripojila znaleckú doložku, II. v
písomnom vyhotovení znaleckého úkonu é. 1649/2014, vypracovaného dňa 09.07.2014 pre zadávateľa
Mgr. B. Y., Q. XX, XXX XX I. E., Prevádzka: Adidas - Nike, Hlavná 45, 927 01 Šaľa, čím porušila: -
povinnosť podľa § 17 ods. 6 druhá veta ZZTP, podľa ktorého úvod obsahuje úlohy určené zadávateľom
a právny úkon, na ktorý sa znalecký posudok použije, v spojitosti s povinnosťou podľa § 18 ZZTP,



ktorý ustanovuje, že pri vykonávaní ostatných úkonov znaleckej činnosti znalec primerane použije
ustanovenia o znaleckom posudku, - povinnosť podľa § 17 ods. 3 písm. e) ZZTP, ktorý ustanovuje, že
písomne vyhotovený znalecký posudok obsahuje prílohy potrebné na zabezpečenie preskúmateľnosti
znaleckého posudku, v spojitosti s povinnosťou podľa § 18 ZZTP, ktorý ustanovuje, že pri vykonávaní
ostatných úkonov znaleckej činnosti znalec primerane použije ustanovenia o znaleckom posudku, -
povinnosť podľa § 17 ods. 6 piata veta ZZTP, ktorý ustanovuje, že celková skladba znaleckého posudku
musí umožniť preskúmať jeho obsah a overiť odôvodnenosť postupov, v spojitosti s povinnosťou
podľa § 18 ZZTP, ktorý ustanovuje, že pri vykonávaní ostatných úkonov znaleckej činnosti znalec
primerane použije ustanovenia o znaleckom posudku, - povinnosť podľa § 17 ods. 3 písm. f) ZZTP,
ktorý ustanovuje, že písomne vyhotovený znalecký posudok obsahuje znaleckú doložku v spojitosti s
povinnosťou podľa § 18 ZZTP, ktorý ustanovuje, že pri vykonávam ostatných úkonov znaleckej činnosti
znalec primerane použije ustanovenia o znaleckom posudku, - povinnosť podľa § 16 ods. 2 písm. b)
ZZTP vykonávať znaleckú činnosť riadne, a teda dopustila sa správneho deliktu podľa § 27 ods. 1
písm. b] ZZTP podľa ktorého, znalec, tlmočník, prekladateľ sa dopusti správneho deliktu, ak poruší
iné povinnosti ustanovené ZZTP, za čo jej správny orgán uložil sankciu podľa § 27 ods. 3 písm. b)
ZZTP peňažnú pokutu 400 €. Minister spravodlivosti Slovenskej republiky ako vedúci Ministerstva
spravodlivostí Slovenskej republiky - ústredného orgánu štátnej správy príslušného podľa § 27 ods. 10
zákona Č. 382/2004 Z, z, o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov a § 61 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny
poriadok) v znení neskorších predpisov, na návrh osobitnej komisie, vo veci iného správneho deliktu
znalkyne R.. K. M., nar. XX. marca XXXX, bytom K. XXXX/XX, XXX XX B. (žalobkyňa), zapísanej v
zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov pod ev. č. XXXXXX, o rozklade znalkyne proti rozhodnutiu
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, odboru znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti
ako prvostupňového správneho orgánu č. 32522/2015/15 zo 06.10.2015 rozhodol tým spôsobom, že
podľa § 61 ods. 3 v spojení s § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)
v znení neskorších predpisov prvostupňové rozhodnutie zmenil tak, že: I. výrok v časti A v bode I
a v bode II, uvedenom na druhej strane rozhodnutia Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky,
odboru znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti ako prvostupňového správneho orgánu č.
32522/2015/15 zo 6. októbra 2015, týkajúcich sa znaleckého úkonu Č. XXXX/XXXX, vypracovaného
09. júla 2014 pre zadávateľa W.. B. Y., Q. XX, XXX XX I. E., Prevádzka: Adidas - Nike, Hlavná 45,
927 01 Šaľa zrušuje a správne konanie vo veci iného správneho deliktu podľa §27 ods. 1 písm. h)
zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov, ktorého sa mala znalkyňa R.. K. M., nar. XX, marca XXXX,
bytom K. XXXX/XX, XXX XX B., zapísaná v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov pod ev. č.
XXXXXX dopustiť tým že, v písomnom vy hotovení znaleckého úkonu č. 1649/2014, vypracovaného 09.
júla 2014 nepriložila listiny potrebne na zabezpečenie preskúmateľnosti a nepripojila znaleckú doložku,
s a podľa § 30 ods. 1 písm. h) v spojení s § 60a a § 61 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom
konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov sa zastavuje. II. vo výroku o uložení sankcie
znalkyni Ing, K. M., nar. XX. marca XXXX, bytom K. XXXX/XX, XXX XX B., zapísanej v zozname znalcov,
tlmočníkov a prekladateľov pod ev. e. XXXXXX, sa za porušenie povinností opísaných vo výroku v
časti Abode II uvedenom na prvej strane rozhodnutia Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky,
odboru znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej Činnosti ako prvostupňového správneho orgánu č.
32522/2015/15 zo 6. októbra 2015, podľa § 27 ods. 3 zákona č. 382/2004 Z, z. o znalcoch, tlmočníkoch
a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov za spáchaný
iný správny delikt uložila peňažná pokuta vo výške 300,- eur, ktorú bola povinná zaplatiť do 30 dní odo
dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia, na účet Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky vedený v
štátnej pokladnici, č. ú.: IRAN M alebo v hotovosti do pokladne Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky. Vo zvyšnej časti (t. j. v skutkovej vete výroku a výroku o porušení povinnosti uvedených v časti
A hode II výroku) sa rozhodnutie Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, odboru znaleckej,
tlmočníckej a prekladateľskej činnosti ako prvostupňového správneho orgánu č. 32522/2015/15 zo 6.
októbra 2015, podľa § 61 ods. 3 v spojení s § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
(správny poriadok) v znení neskorších predpisov potvrdilo a rozklad znalkyne Ing. K. M., nar, XX. marca
XXXX, bytom K. XXXX/XX, XXX XX B., zapísanej v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov pod
ev. č. XXXXXX, sa zamietol.

2. Žalovaný rozhodnutie zdôvodnil predovšetkým tým, že v súvislosti s opomenutím prvostupňového
správneho orgánu, druhostupňový správny orgán musel reagovať tak, že napadnuté rozhodnutie v
časti A výroku tohto rozhodnutia v bodoch t a II zmenil, a to jednak v Časti zrušenia výroku I a



II (uvedeného na druhej strane) napadnutého rozhodnutia, ktoré musel zrušiť a konanie zastaviť a
jednak v časti zníženia uloženej sankcie, čo bolo priamo vyvolané zastavením konania vo vzťahu
k znaleckému úkonu č. 1649/2014 vypracovanému dňa 09.07.2014. Uvedenú zmenu napadnutého
rozhodnutia bolo potrebné odôvodniť tak, že prvostupňový správny orgán postupoval nespravme a
nedôsledne, ak v časti B výroku napadnutého rozhodnutia správne konanie vo vzťahu k účastníčke
konania čiastočne zastavil, avšak súčasne v časti A výroku napadnutého rozhodnutia v bode I v tom
istom správnom konaní v súvislosti s tým istým znaleckým úkonom uložil účastníčke konania sankciu,
keďže uznal protiprávnosť jej konania. Z formálnych dôvodov druhostupňový správny orgán zrušil aj
bod II výrokovej časti A napadnutého rozhodnutia, uvedený na druhej strane napadnutého rozhodnutia,
ktorý bol nelogicky a pravdepodobne omylom zaradený duplicitne aj na druhej strane hore napadnutého
rozhodnutia. K tomuto druhostupňový orgán doplnil, že je neprípustné, aby v súvislosti s protiprávnym
konaním týkajúcim sa jedného a toho istého znaleckého úkonu bol tým istým rozhodnutím účastník
konania uznaný za vinného a súčasne v inej časti výroku rozhodnutia bolo správne konanie zastavené.
Ak existuje dôvod zastavenia správneho konania, ktorý v časti B výroku napadnutého rozhodnutia
prvostupňový správny orgán vymedzil ako uplynutie lehoty na uloženie sankcie za iný správny delikt
podľa § 27 ods. 7 zákona č. 382/2004 Z. z., platí, že daný dôvod zastavenia správneho konania
sa plne vzťahuje aj na protiprávne konanie vymedzené prvostupňovým správnym orgánom v časti A
výroku bode I a bode íl (uvedenom na druhej strane) napadnutého rozhodnutia. Povedané inak, v
právnom štáte nemôže obstáť také rozhodnutie, ktoré by súčasne účastníka konania odsudzovalo a v
inej časti výroku rozhodnutia súčasne oslobodzovalo. Ak prvostupňový správny orgán takéto rozhodnutie
vydal, postupoval nesprávne, nedôsledne a v rozpore so zásadou legality. Z uvedených dôvodov
druhostupňový správny orgán napadnuté rozhodnutie výrokovou časťou A tohto rozhodnutia zmenil
a správne konanie vo vzťahu k napadnutému protiprávnemu konaniu účastníčky konania v súvislosti
s predmetným znaleckým úkonom zastavil. Zastavenie konania malo prirodzene vplyv aj na úvahu o
výške uloženej sankcie a z tohto dôvodu vo výrokovej časti A bode II druhostupňový správny orgán
znížil uloženú peňažnú pokutu zo 400 eur na 300 eur, čo je jednak na prospech účastníčky konania, a
jednak takáto výška sankcie odôvodňuje funkciu pokuty, ktorá má v súvislosti s protiprávnym konaním,
za ktoré bola účastníčka konania vo výrokovej časti Abode II (uvedenom na prvej strane) napadnutého
rozhodnutia uznaná vinnou, pôsobiť represívne, ale aj výchovne.

3. Vo vzťahu k potvrdzujúcemu výroku (časť B) tohto rozhodnutia, druhostupňový správny orgán
uviedol, že v kvalifikácii protiprávneho konania, ktoré bolo účastníčke konania preukázané pri vykonaní
znaleckého úkonu č. 1518/2014 vypracovanom dňa 14. júna 2014, nie sú dané nijaké vady správnosti
a zákonnosti postupu alebo rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a porušenia relevantných
právnych predpisov má aj druhostupňový správny orgán za preukázané. V tejto súvislosti je potrebné
sa ďalej zaoberať rozkladovými námietkami účastníčky konania, ku ktorým druhostupňový správny
orgán uviedol nasledovné: a) vzťah zákona č. 382/2004 Z. z. a zákona e. 250/2007 Z. z .v súvislosti s
vypracovaním odborného vyjadrenia - pokiaľ ide o argumenty účastníčky konania uvedené v rozklade,
týmto nemožno dať za pravdu, pričom druhostupňový správny orgán poukázal najmä na dve skutočnosti:
i, ak náležitosti znaleckého úkonu popri zákone č. 382/2004 Z. z. ustanovuje aj osobitný predpis - v
prejednávanej veci zákon č. 250/2007 Z. z., je potrebné výkladový vzťah oboch právnych predpisov
vymedziť spôsobom, že znalecký úkon má popri náležitostiach podľa zákona č. 382/2004 Z. z.
obsahovať aj náležitosti osobitného právneho predpisu - v tomto prípade zákona č. 250/2007 Z. z.;
je preto neprípustné, aby sa znalkyňa zbavovala zodpovednosti za dodržiavanie zákona č. 382/2004
Z. z. poukazovaním na osobitný predpis, keďže v danom prípade nie je nijakým spôsobom vylúčená
pôsobnosť zákona č. 382/2004 Z. z. vo vzťahu k odbornému posúdeniu ako úkonu znaleckej činnosti
podľa citovaného právneho predpisu a v absolútnom ohľade sa neuplatni ani výkladová zásada lex
posterior specialis derogat legi priori generáli, ktorej sa účastníčka konania dovoláva; pre úplnosť
druhostupňový správny orgán uvádzal, že ak by sa citovaná výkladová zásada mala uplatniť, nemohla
by existovať platná právna úprava znaleckého úkonu, ktorá - na rozdiel od odborného posúdenia podľa
zákona č. 250/2007 Z. z. - svedčí osobitnému inštitútu odborného vyjadrenia znalca konštruovanému
zákonodarcom v priamej súvislosti s vymedzením statusovej úpravy práv a povinnosti znalca v súvislosti
s výkonom kvalifikovanej znaleckej činnosti - aj z uvedeného je zrejmé, že inštitút odborného posúdenia
podľa zákona č. 250/2007 Z. z. a inštitút odborného vyjadrenia znalca podľa zákona č. 382/2004 Z.
z, nie sú vecne totožné, čo vylučuje absolutizáciu použitia výkladového vzťahu generality' a špeciality
predmetnej právnej úpravy; ii. ako sa podáva vyššie, s poukazom na § 18 zákona č. 382/2004 Z. z.,
bolo možno uzavrieť, že pri vykonávaní ostatných úkonov znaleckej činnosti znalec primerane použije
ustanovenia o znaleckom posudku; z uvedeného plynie, že pri vykonávaní znaleckých úkonov, ktorých



náležitosti zákon č. 382/2004 Z. z. neustanovuje osobitne, musí znalec primerane postupovať podľa
ustanovení o znaleckom posudku, a to nielen ustanovení zákona č. 382/2004 Z. z., ale aj ustanovení
iných všeobecne záväzných právnych predpisov a inštrukcií ministerstva (ary. § 18 v spojení s § 17
ods. 8 zákona č. 383/2004 Z. z.). b) náležitostí odborného vyjadrenia a primerané použitie ustanovení
zákona č. 382/2004 Z, z. o znaleckom posudku. K predmetnej námietke účastníčky konania žalovaný
uviedol, že odborné vyjadrenia sú popri znaleckých posudkoch jednou z foriem výkonu znaleckej činnosti
(§ 16 ods. i zákona č. 382/2004 Z. z.). I keď zákon č. 382/2004 Z. z. neobsahuje presné kritériá na
rozhraničenie jednotlivých úkonov znaleckej činnosti, z dôvodovej správy k nemu možno usúdiť, že
jednoduchšie formy (t. z. odborné vyjadrenie, stanovisko, potvrdenie, vysvetlenie) sa majú „najčastejšie
používať pri riešení čiastkových znaleckých úloh“. Na tento účel aj ustanovenie § 18 zákona č. 382/2004
Z, z. určuje primerané použitie ustanovení o náležitostiach znaleckého posudku aj na iné úkony znaleckej
činností, medzi nimi i na odborné vyjadrenie. Odborné vyjadrenie je (čo do svojich dôsledkov) v zásade
rovnocenné znaleckému posudku (pozri § 16 ods. 1 zákona č. 382/2004 Z. z.), odlišuje sa len rozsahom
a zložitosťou riešenej úlohy - odborné vyjadrenie rieši menej zložitú ako znalecký posudok. Preto musí
i odborné vyjadrenie v každom prípade spĺňať adekvátne obsahové náležitosti ako znalecký posudok,
najmä musí byť z neho zrejmé, čo je úlohou znalca, z čoho znalec vychádzal pri hľadaní odpovede
na túto úlohu, čo z podkladov zistil, ako svoje zistenia interpretoval a k akému záveru dospel; rovnako
ako znalecký posudok musí aj skladba odborného vyjadrenia umožniť preskúmať jeho obsah a overiť
odôvodnenosť postupov (porov. § 17 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z. z.). Odborné vyjadrenie, ktoré
tieto náležitosti neobsahuje, a tým nespĺňa zákonné podmienky na jeho vyhotovenie, je vypracované v
rozpore s ustanovením § 17 a 18 zákona č. 382/2004 Z. z., a znalec, ktorý ho vypracuje, tým nevykonáva
znaleckú činnosť riadne.

4. Podľa žalovaného účelom právnej úpravy znaleckej činnosti je zveriť posudzovanie určitých, vysoko
odborných otázok do nik špecializovanej skupiny osôb, ktorých odbornosť štát preveruje a garantuje.
Výsledky tejto činnosti pritom požívajú osobitnú dôveru ako objektívne a v rámci exaktnosti použitých
metód odborne presné posúdenia určitých skutkových stavov, Znalecká činnosť sa preto (podobne
ako činnosť slobodných povolaní) vyznačuje vysokou mierou nezávislostí, čo znamená, že znalec
nemôže a nesmie bezvýhradne splniť akúkoľvek požiadavku zadávateľa. Tým, že štát splnomocnil
znalcov na výkon ich činnosti (porov. text § 2 ods. 1 zákona č. 382/2004 Z, z,), stali sa štrukturálnou
súčasťou systému, ktorým štát zabezpečuje dodržiavanie a realizáciu práv a slobôd občanov v rozličných
podobách - či už je to v konaní pred súdom, ale aj v súkromnoprávnych vzťahoch, kde majú znalci z
titulu svojho postavenia svojím objektívnym a odborným prístupom taktiež napomáhať realizácii práv
jednotlivých účastníkov týchto vzťahov. Znalec je tak - aj pri existencii objednávky od súkromného
zadávateľa - zároveň v pozícii osoby prispievajúcej nielen k realizácii, ale aj ochrane práv tretích osôb,
ktoré sa môžu oprávnene spoliehať na to, že znalecký posudok či odborné vyjadrenie budú objektívne a
vyhotovené v súlade s § 17 ods. 6 a § 18 zákona č. 382/2004 Z. z, podľa najlepšieho svedomia znalca a
bez ohľadu na individuálne, možno i zištné záujmy zadávateľa. Znalec si nemôže zamieňať svoju pozíciu
s pozíciou súkromného odborníka (nie znalca v zmysle zákona č. 382/2004 Z. z.), ktorý na základe
zmluvného vzťahu so zadávateľom zhromažďuje argumenty zamerané výlučne na podporu stanoviska
a záverov sledovaných zadávateľom.

5. Znalecký úkon č. 1518/2014 bol účastníčkou konania vyhotovený na účely posúdenia reklamácie
spotrebiteľa u predávajúceho v súlade so zákonom č. 250/2007 Z. z. Účelom tohto zákona (ako
napovedá už jeho názov) je ochrana spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany a slabšieho účastníka
trhovo-hospodárskeho mechanizmu, čo je v súlade s jednou z hlavných politík Európskej únie (čl. 12 a čl.
169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie) a odzrkadľuje sa v množstve smerníc, ktorých transponovaniu
citovaný zákon slúži. Podobne zámer vyššej ochrany spotrebiteľa bol dôvodom zavedenia úpravy §
18 cit. zákona, ktorá ukladá obstarať si odborné vyjadrenie zo strany predávajúceho pred zamietnutím
reklamácie. V citovanom ustanovení je vyjadrená požiadavka, aby to nebol spotrebiteľ, komu zostane
len finančne náročné súdne konanie na uplatnenie jeho práva, kde bude vystavený dôkaznému bremenu
ohľadom vadnosti reklamovaného tovaru, ale aby túto otázku predtým a na náklady predávajúceho
preskúmala nezávislá osoba. Znalec tak pri vypracúvaní vyjadrení na účely posúdenia oprávnenosti
reklamácie nenapĺňa len vyššie vymedzený záujem štátu na zabezpečení kvalitnej a objektívnej odbornej
činností, ale podporuje tiež (ako súčasť celého štátom zabezpečovaného mechanizmu) adekvátnu,
na objektívnej báze založenú realizáciu práv spotrebiteľov osnovanú snahou o riadny a bez ohľadu
na strany sporu orientovaný výkon znaleckej činností. Od záveru znalca spravidla závisí úspech či
neúspech spotrebiteľovej reklamácie, resp. ochota či neochota predávajúceho sa dohodnúť na vyriešení



sporných nárokov. Nekvalitný výkon znaleckej činnosti v tejto oblasti, najmä v podobe potvrdení znalca
a odborných vyjadrení, ktoré sú nepreskúmateľné, porušujú záujem chránený právnou úpravou, ktorým
je zabezpečenie vysokej úrovne ochrany práv spotrebiteľa. V týchto prípadoch je pre spotrebiteľa
totiž odborné posúdenie bezpredmetne, pretože sa z neho nedozvie záver, použiteľný pri ďalšom
uplatňovaní jeho práv, a tak mu znova zostáva prakticky len obrátiť sa na súd a tam znášať dôkazné
bremeno znaleckého dokazovania, čiže je v rovnakej situácii, v akej hy bol aj bez existencie odborného
vyjadrenia. Výkon znaleckej činnosti nespĺňajúci znaky riadneho výkonu realizovaný spôsobom, o aký
ide v prejednávanej veci, tak v konečnom dôsledku marí snahu štátu zameranú na ochranu spotrebiteľa
a predchádzanie súdnym sporom v drobných veciach, v rámci ktorých nie je vedenie súdneho konania
ekonomicky únosné.

6. Vo vzťahu k sankcii druhostupňový správny orgán doplnil, že túto - po jej znížení z dôvodov uvedených
vyššie - považuje, vzhľadom na zákonné rozpätie uloženia možnej sankcie, za primeranú a na tomto
právnom závere nemôže nič zmeniť ani nesprávne tvrdenie účastníčky konania, ktorá sa dovoláva
nedôvodností administratívnoprávneho postihu. Niet tak pochýb o tom, že napadnuté rozhodnutie v častí
sankcie revidovanej týmto rozhodnutím spĺňa aj ústavné požiadavky primeranosti a uložená sankcia čo
do druhu a výšky plne rešpektuje početnosť a závažnosť protiprávneho konania účastnícky konania.
Účastníčka konania si musí byť vedomá, že v prípade zistenia porušenia povinnosti ministerstvom
v rámci výkonu jeho dohľadu, bude ministerstvo oprávnené v rámci vyvodenia administratívnej
zodpovednosti uložiť aj ďalšiu, a to aj vyššiu peňažnú pokutu, na ktorej uloženie nebol aktuálne daný
dôvod. V danom kontexte boli irelevantné aj rozkladové námietky účastníčky konania, ktorá poukazovala
na prax ministerstva s tvrdením, že doposiaľ jej ministerstvo nedostatky odborných vyjadrení nevytýkalo.
K tomu žalovaný argumentoval, že obrana účastníčky konania išla jednak mimo predmet konania, a
jednak správna prax ministerstva sa logicky týka novelizovaného znenia zákona č. 250/2007 Z. z., ktorý
aj v súvislosti s úpravou procesu reklamácie doznal zásadných zmien v polovici roku 2014 (novelizácia
vykonaná zákonom č. 102/2014 Z. z.) a v súlade s ktorým je vyhotovený znalecký úkon, v súvislosti
s ktorým sa vyvodzuje administratívna zodpovednosť účastníčky konania. Napriek uvedenému, ale
druhostupňový správny orgán vylučoval, že by bola založená - na škodu účastníčky konania - odchylná
správna prax a potvrdil, že ministerstvo konzistentne znalecké úkony posudzuje cez prizmu náležitostí
a povinností spojených s vyhotovením znaleckého posudku. Primeranosť uloženej peňažnej pokuty
bola podľa žalovaného navyše daná aj skutočnosťou, že vzhľadom na poskytnutý výkladový postoj k
novelizovanej právnej úprave je daný predpoklad nápravy účastníčky konania v súvislosti s ďalšími
vykonávanými znaleckými úkonmi.

II. žaloba a námietky

7. Žalobkyňa namietala, že v zmysle ustanovenia §16 ods. 1 druhá veta; „Úkonmi znalecký činnosti sú
najmä znalecký posudok alebo doplnok, odborné stanovisko alebo potvrdenie a odborné vyjadrenie a
vysvetlenie. “ V danom prípade ide o demonštratívny výpočet úkonov znaleckej činnosti, ktorý nie je
úplný a odborné posúdenie v zmysle ZOS, ktoré podáva znalec, je rovnako úkonom znaleckej činnosti,
nakoľko ho vykonáva znalec v zmysle príslušných ustanovení ZZTP. ZOS v ustanovení § 2 písm. n)
definuje; „odborným posúdením je písomné vyjadrenie znalca) alebo stanovisko vydané autorizovanou,
notifikovanou alebo akreditovanou osobou, 7) alebo stanovisko osohy oprávnenej výrobcom na
vykonávame Záručných opráv (ďalej len „určená osoba“)“, pričom novela ZOS č. 102/2014 zaviedla
ustanovením § 18a presné vymedzenie; „Náležitosti odborného posúdenia: (1) Odborné posúdenie
musí obsahovať : a)identifikáciu osohy, ktorá vykonáva odborné posúdenie, b)presnú identifikáciu
posudzovaného výrobku, c) popis stavu výrobku, d) výsledok posúdenia, e) dátum vyhotovenia
odborného posúdenia. (2) Na odborné posúdenie, ktoré neobsahuje náležitosti podľa odseku 1, sa
neprihliada. “ Na základe vyššie uvedeného mala žalobkyňa za to, že ZOS v danom prípade pôsobí ako
lex specialis vo vzťahu k ZZTP, ktorý je v postavení lex generalis, nakoľko ZZTP odborné posúdenie
nijako bližšie neupravuje, ale demonštratívny výpočet úkonov znaleckej činnosti v § 16 ZZTP pripúšťa,
že aj odborné posúdenie je úkonom znaleckej činnosti v zmysle ZZTP, ak ho podáva znalec. Navyše
osobitná a podrobná právna úprava odborného posúdenia je obsiahnutá v ZOS a preto, vychádzajúc z
právnej teórie aj praxe lex specialis má prednosť pred lex generalis.



8. V nadväznosti na uvedené mala žalobkyňa za to, že práve odborné posúdenia v reklamačnom konaní
vydávané znalcami podľa § 2 písm. n) ZOS sú takými odbornými závermi, pri ktorých nie je potrebné
podať znalecký posudok a teda je dôvodné, aby neboli vypracovávané vo forme a s náležitosťami
znaleckého posudku v zmysle ustanovenia § 17 ZZTP. Žalobkyňa poukazuje na fakt, že žalovaný
dôvodovú správu k zákonu vo svojich rozhodnutiach vôbec neberie do úvahy a neodôvodnene vykladá
príslušné ustanovenia ZZTP extenzívne, pričom trvá na tom, že odborné posúdenia vypracované podľa
§ 2 písm. n) ZOS, ktoré sú ostatnými úkonmi znaleckej činnosti v zmysle príslušných ustanovení ZZTP,
musia spĺňať náležitosti znaleckého posudku. Žalobkyňa mala za to, že s poukazom na ustanovenie §
18 ZZTP „Pri vykonávaní ostatných úkonov znaleckej činnosti znalec primerane použije ustanovenia o
znaleckom posudku. Táto požiadavka žalovaného nemá oporu v zákone. ZZTP ani dôvodová správa
k ZZTP pojem primeranosti použitia príslušných ustanovení zákona nevymedzuje, avšak vychádzajúc z
právnej praxe s odkazom na legislatívne pravidlá tvorby zákonov, slovo „primerane“ sa používa, ak sa
majú na určité vzťahy uplatňovať len niektoré časti jestvujúcej právnej úpravy, pričom slovo „primerane“
umožňuje pomerne voľný výklad, a tým aj nejednotné uplatňovanie. Žalobkyňa v tejto súvislosti uviedla,
že zákonodarca použitou formuláciou zjavne zamýšľal ponechať priestor na to, aby úkony znaleckej
činnosti bolo možné vykonávať aj v inej forme, celkom alebo sčasti odlišnej od znaleckého posudku.
Inak by iné formy úkonov znaleckej činnosti do zákona ani nezapracoval.

9. Žalovaný tvrdil, že žalobkyňa porušila ustanovenia § 16 a 17 ZZTP, pričom vôbec nebral do úvahy
ustanovenie § 16 ods. 2, písm. c) ZZTP, v zmysle ktorého je znalec je povinný vykonávať znaleckú
činnosť účelne a hospodárne. V prípade, že by znalec vypracovával odborné posúdenie s náležitosťami
znaleckého posudku, porušil by svoju povinnosť vykonávať znaleckú činnosť účelne a hospodárne.
Odmena za jedno odborné posúdenie sa na trhu pohybuje okolo 10 €, pričom hodnota posudzovaných
vecí, zväčša topánok sa pohybuje do 100 €, vo väčšine prípadov je hodnota posudzovaných
tovarov aj oveľa nižšia. Pri zachovaní účelnosti a hospodárnosti nie je možné vypracovávať odborné
posúdenia podľa požiadaviek žalovaného tak, aby mali náležitosti znaleckého posudku. SOI pre účely
reklamačného konania znalecké posudky ani nevyžaduje. Žalobkyňa mala tiež za to, že vyššie uvedený
postup a rozhodnutia žalovaného vykazujú známky šikanózneho výkonu práva zo strany žalovaného
a tento nie je v súlade so zákonom. Žalovaný totiž ukladá žalobkyni také povinnosti, ktoré zákon v
danom prípade nevyžaduje. Žalobkyňa súčasne poukazuje na to, že neexistuje žiadny právny predpis,
vykonávací predpis alebo metodické usmernenie, ktoré by extenzívny výklad ustanovení ZZTP zo strany
žalovaného odôvodňoval a oprávňoval žalovaného na ukladanie sankcií pre porušenie zákona, ktorého
znenie nie je zreteľné. Požiadavky na obsah odborných posúdení v zmysle zákona ZOS by mali byť
rovnaké pre všetkých oprávnených účastníkov - tak pre znalcov, ako aj pre autorizovanú, notifikovanú
alebo akreditovanú osobu a tiež aj pre určenú osobu. Podľa žalovaného sú však na výstupy znalcov
kladené iné nároky, ako na výstupy iných oprávnených osôb, čím sú znalci jednoznačne znevýhodňovaní
a je tak porušované jedno zo základných ustanovení Ústavy SR o rovnosti účastníkov v občianskom a
hospodárskom živote. V súvislosti s tým žalobkyňa poukázala i na skutočnosť, že ostatné oprávnené
osoby nie sú nikým postihnuteľné, postihnuteľní sú iba znalci, ktorí pritom musia spĺňať osobitné,
špeciálne nároky pre výkon takejto činnosti a je teda i oveľa menší predpoklad, že ich výstupy sú
nekorektné. Žalovaný v rámci svojho postupu a rozhodovania neaplikoval ustanovenia ZZTP a s ním
súvisiace ustanovenia ZOS komplexne a vo vzájomnej korelácii a tým bez právneho dôvodu ukrátil
žalobkyňu na jej právach. V súvislosti s výkonom znaleckej činnosti ako znalkyňa vypracováva tisíce
odborných posúdení ročne v reklamačnom konaní, pričom túto činnosť už robí od roku 2008. Slovenská
obchodná inšpekcia (ďalej „SOI“) doposiaľ akceptovala všetky odborné posúdenia, ktoré žalobkyňa
vypracovala a táto skutočnosť je jasným dôkazom toho, že odborné posúdenia vypracované žalobkyňou
sú v súlade so zákonom ZOS.

III. argumenty žalovaného

10. Žalovaný sa správnym názorom žalobkyne uvedeným v žalobnom návrhu nestotožnil a súčasne
dal konajúcemu súdu do pozornosti tú skutočnosť, že uvedený (vo svojej podstate jediný) argument
tvoril podstatu rozkladu smerujúceho proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, pričom
s uvedeným argumentom sa správny orgán druhého stupňa vo svojom rozhodnutí dostatočne,
preskúmateľne (a správne) vysporiadal. Vzhľadom na uvedené žalovanému nezostávalo nič iné, ako na
predmetné rozhodnutie v ďalšom texte vyjadrenia výlučne poukázať, resp. toto parafrázovať a citovať,



nakoľko právny názor žalovaného v plnom rozsahu korešpondoval správnym názorom správneho
orgánu druhého stupňa predostretým v napadnutom rozhodnutí. Predmetné rozhodnutie je súčasťou
predkladaných administratívnych spisov. V zmysle ust. § 1 zákona č. 382/2004 Z. z. tento zákon
upravuje podmienky výkonu znaleckej činnosti, tlmočníckej činnosti a prekladateľskej činnosti, práva
a povinnosti znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, ako aj podmienky činnosti znaleckých ústavov, a
pôsobnosť Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo") pri výkone ich
činnosti. V zmysle ust. § 16 ods. 1 zákona č. 382/2004 Z. z. znalecká činnosť je špecializovaná odborná
činnosť vykonávaná za podmienok ustanovených v tomto zákone znalcami pre zadávateľa. Úkonmi
znaleckej činnosti sú najmä znalecký posudok a jeho doplnok, odborné stanovisko alebo potvrdenie a
odborné vyjadrenie a vysvetlenie. V zmysle ust. § 16 ods. 2 písm. b) zákona č. 382/2004 Z. z. znalec
je povinný vykonávať znaleckú činnosť riadne a v určenej lehote. V zmysle ust. § 16 ods. 2 písm. c)
zákona č. 382/2004 Z. z. znalec je povinný vykonávať znaleckú činnosť účelne, hospodárne. V zmysle
ust. § 17 ods. 3 zákona č. 382/2004 Z. z. písomne vyhotovený znalecký posudok obsahuje a/ titulnú
stranu, b/ úvod, c/ posudok, d/záver, e/prílohy potrebné na zabezpečenie preskúmateľnosti znaleckého
posudku, f/ znaleckú doložku.

11. V danom prípade nebolo medzi stranami sporné, že odborné posúdenie vypracované znalcom
pre účely reklamačného konania v súlade so zákonom č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o
zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov
(ďalej iba „zákon č. 250/2007 Z. z.“) je úkonom znaleckej činnosti (viď str. 3 prvý odsek žalobného
návrhu). Sporná však z pohľadu žalobkyne bola otázka aplikácie konkrétneho právneho predpisu
vo vzťahu k odbornému posúdeniu vypracovanému pre účely reklamačného konania, keď žalobkyňa
zastáva právny názor, v zmysle ktorého je v obdobných prípadoch postačujúce postupovať v zmysle
príslušných ustanovení zákona č. 250/2007 Z. z., nakoľko zákon č. 250/2007 Z. z. je vo vzťahu k zákonu
č. 382/2004 Z. z. zákonom špeciálnym, ktorý je nutné v obdobných prípadoch aplikovať prednostne
a iba v otázkach ním neupravených je nutné pristúpiť k aplikácii ustanovení všeobecného právneho
predpisu, t. j. zákona č. 382/2004 Z. z., k aplikácii zákona č. 382/2004 Z. z. vo vzťahu k odborným
posúdeniam vypracovaným pre účely reklamačného konania v súlade so zákonom č. 250/2007 Z. z.
nemôže dôjsť okrem iného i z dôvodu, že by týmto postupom došlo k porušeniu ust. § 16 ods. 2 písm. c)
zákona č. 382/2004 Z. z. Žalovaný však zastáva právny názor, v zmysle ktorého je nutné i v prípadoch
obdobných veci prejednávanej v rámci správneho konania aplikovať tak zákon č. 382/2004 Z. z., ako
i zákon č. 250/2007 Z. z. V prvom rade je nutné si uvedomiť, ako správne uvádza žalovaný na str. 9
preskúmavaného druhostupňového rozhodnutia, že ... účelom právnej úpravy znaleckej činnosti je zveriť
posudzovanie určitých vysoko odborných otázok do rúk špecializovanej skupinu osôb, ktorých odbornosť
štát preveruje a garantuje. Výsledky tejto činnosti pritom požívajú osobitnú dôveru ako objektívne a v
rámci exaktnosti použitých metód odborne presné posúdenia určitých skutkových stavov. ... Tým, že
štát splnomocnil znalcov na výkon ich činnosti ... , stali sa štrukturálnou súčasťou systému, ktorým
štát zabezpečuje dodržiavanie a realizáciu práv a slobôd občanov v rozličných podobách ... . Už
len z toho titulu, že štát garantuje a preveruje odbornosť znalcov zapísaných do zoznamu znalcov,
tlmočníkov a prekladateľov sa od nich logicky vyžaduje (prinajmenšom) vyšší stupeň odbornosti a
zodpovednosti pri vypracúvaní i takých úkonov znaleckej činnosti, akými sú odborné posúdenia v
zmysle zákona č. 250/2007 Z. z., a to i napriek tomu, že obdobné posúdenia môžu byť výsledkom
činnosti, resp. postupu i menej kvalifikovaných a odborne „zdatných“ osôb. Uvedený právny názor
opieral žalovaný predovšetkým o znenie ust. § 2 písm. n) zákona č. 250/2007 Z. z., v zmysle znenia
ktorého na účely tohto zákona sa rozumie odborným posúdením písomné vyjadrenie znalca 6) alebo
stanovisko vydané autorizovanou, notifikovanou alebo akreditovanou osobou, 7) alebo stanovisko osoby
oprávnenej výrobcom na vykonávanie záručných opráv 7a) (ďalej len "určená osoba”).“, keď poznámka
č. 6 k otázke odborného posúdenia znalca priamo odkazuje na zákon č. 382/2004 Z. z. ako zákon
smerodajný pri vypracúvaní takého úkonu znaleckej činnosti, akým je odborné posúdenie v zmysle
zákona č. 250/2007 Z. z. Práve uvedením poznámky č. 6 sa zákonodarca snažil zamedziť špekulatívnej
argumentácii, ktorá by mohla vznášať pochybnosti čo do aplikácie zákona č. 382/2004 Z. z. na akúkoľvek
činnosť vykonávanú z pozície znalca. Žalobkyňa však poznámku č. 6 evidentne nevzala pri vypracúvaní
odborného posúdenia v úvahu, a to i napriek názoru predostretému v žalobnom návrhu, v zmysle ktorého
i ona sama považuje s prihliadnutím na znenie ust. § 16 ods. 1 druhá veta zákona č. 382/2004 Z.
z. odborné posúdenie za úkon znaleckej činnosti, a v žalobnom návrhu sa snaží vo svojej podstate
protirečivo predostrieť (vyššie uvedenú) argumentáciu, na základe ktorej by bola vyňatá z pôsobnosti
zákona č. 382/2004 Z. z.



12. Ak náležitosti znaleckého úkonu popri zákone č. 382/2004 Z. z. ustanovuje aj osobitný predpis -
v prejednávanej veci zákon č. 250/2007 Z. z., je potrebné výkladový vzťah oboch právnych predpisov
vymedziť spôsobom, že znalecký úkon má popri náležitostiach podľa zákona č. 382/2004 Z. z.
obsahovať aj náležitosti osobitného právneho predpisu - v tomto prípade zákona č. 250/2007 Z. z.
Je preto neprípustné, aby sa znalkyňa zbavovala zodpovednosti za dodržiavame zákona č. 382/2004
Z. z. poukazovaním na osobitný predpis, keďže v danom prípade nie je nijakým spôsobom vylúčená
pôsobnosť zákona č. 382/2004 Z.z. vo vzťahu k odbornému posúdeniu ako úkonu znaleckej činnosti
podľa citovaného právneho predpisu a v absolútnom ohľade sa neuplatní ani výkladová zásada lex
posterior specialis derogat legi priori generáli, ktorej sa účastníčka konania dovoláva. Ak by sa citovaná
výkladová zásada mala uplatniť, nemohla by existovať platná právna úprava znaleckého úkonu, ktorá
- na rozdiel od odbojného posúdenia podľa zákona č. 250/2007 Z. z. - svedčí osobitnému inštitútu
odborného vyjadrenia znalca konštruovanému zákonodarcom v priamej súvislosti s vymedzením
statusovej úpravy práv a povinnosti znalca v súvislosti s výkonom kvalifikovanej znaleckej činnosti
- aj z uvedeného je zrejmé, že inštitút odborného posúdenia podľa zákona č. 250/2007 Z. z. a
inštitút odborného vyjadrenia znalca podľa zákona č. 382/2004 Z. z. nie sú vecne totožné, čo vylučuje
absolutizáciu použitia výkladového vzťahu generality a špeciality predmetnej právnej úpravy. Podľa ust.
§ 2 písm. n) zákona č. 250/2007 Z. z. je odborným posúdením v prípade znalca jeho písomné vyjadrenie
podľa zákona č. 382/2004 Z. z. (arg. poznámka pod čiarou k odkazu 6); odborné posúdenie podľa zákona
č. 250/2007 Z. z, t.j. písomné vyjadrenie znalca je úkonom znaleckej činnosti podľa ust. § 16 ods. 1 druhá
veta zákona č. 382/2004 Z. z., podľa ktorého úkonmi znaleckej činnosti sú najmä znalecký posudok a
jeho doplnok, odborné stanovisko alebo potvrdenie a odborné vyjadrenie a vysvetlenie; ak platí ad 1 a
2, tak odborné posúdenie - písomné vyjadrenie znalca je tzv. ostatným znaleckým úkonom, vo vzťahu
ku ktorému podľa ust. § 18 zákona č. 382/2004 Z. z. platí, že pri vykonávaní ostatných úkonov znaleckej
činnosti znalec primerane použije ustanovenia o znaleckom posudku. Otázka obsahových náležitostí
odborného posúdenia podľa zákona č. 250/2007 Z. z. ustanovená v ust. § 18a citovaného zákona má
prísnu účelovú (teleologickú viazanosť), čo znamená, že rámec aplikácie tohto ustanovenia je daný
len na účely zákona č. 250/2007 Z. z., čo potvrdzuje aj ust. § 18a ods. 2, podľa ktorého na odborné
posúdenie, ktoré neobsahuje náležitosti podľa odseku 1, sa neprihliada.

13. Práve uvedené skutočnosti umožňujú rozlišovať medzi aplikačným rámcom striktného a
výhradného použitia zákona č. 250/2007 Z.z. na stanovisko vydané autorizovanou, notifikovanou alebo
akreditovanou osobou, alebo stanovisko osoby oprávnenej výrobcom na vykonávanie záručných opráv,
ktorých úkony nie sú na rozdiel od úkonov znaleckej činnosti regulované osobitným predpisom a úkonmi
znalca, ktoré reguluje zákon č. 382/2004 Z. z. a ktoré musia spĺňať nielen účelovo určené a na zákon
č. 250/2007 Z. z. viazané náležitosti, ale aj náležitosti a postupy regulované zákonom č. 382/2004
Z. z. Zákonodarca pri koncipovaní ust. § 18a zákona č. 250/2007 Z. z. preto nemal cieľ zasahovať
do metodických postupov znalca a náležitostí znaleckého úkonu, ale výslovne - na účely vybavenia
reklamách spotrebiteľa - stanovil účelový okruh náležitostí odborného posúdenia, ktorých inkorporovanie
do úkonu znaleckej činnosti umožňuje zachovať účel právnej úpravy zákona č. 250/2007 Z. z., no
nie je postačujúce na splnenie zákonných povinností znalca postupovať pri vyhotovovaní znaleckého
úkonu podľa zákona č. 382/2004 Z. z. Zjednodušene preto možno povedať, že odborné posúdenie
žalobkyne by nemuselo spĺňať ustanovenie ust. § 17 v spojení s ust. § 18 zákona č. 382/2004 Z. z., ak
by znalkyňa pri jeho vyhotovovaní nepostupovala ako znalec zapísaný v zozname znalcov, tlmočníkov
a prekladateľov ako autorizovaná, notifikovaná alebo akreditovaná osoba, alebo osoba oprávnená
výrobcom na vykonávanie záručných opráv, ktorých odbornú činnosť nereguluje osobitne nijaký právny
predpis. Nevyhnutné súbežné uplatňovanie zákona č. 250/2007 Z. z, a zákona č. 382/2004 Z. z. na úkony
znaleckej činnosti, ktoré sú len a výhradne na účely zákona č, 250/2007 Z. z. odbornými posúdeniami s
účinkami podľa ust. § 18, resp. ust. § 18a ods. 2 zákona č. 250/2007 Z. z. tak plynie zo samotného štatútu
osoby znalca a regulácie znaleckej činnosti, ktorá ani v jej konkrétnom metodickom napĺňaní a ani v
jej výsledkoch nie je dotknutá spotrebiteľským účelovým konštituovaním inštitútu odborného posúdenia.
záverom možno preto v tejto časti zhrnúť, že na odborné posúdenie, ktoré je písomným vyjadrením, a
teda ostatným znaleckým úkonom znalca sa musia súbežne aplikovať ustanovenia ust. § 16 až ust. §
18 zákona č. 382/2004 Z. z. regulujúce výsledky znaleckej činnosti a nadstavbovo (prídavné) aj ust. §
18a zákona č. 250/2007 Z. z. Vzťah špeciality ust. § 18a zákona č. 250/2007 Z. z. vo vzťahu k ust. §
17 (v spojení s ust. § 18) zákona č. 382/2004 Z. z. je vylúčený, ako uvádza žalovaný vyššie, práve z
dôvodu, že svojím zameraním nie je možné cielenie a ratio legis citovaných ustanovení stotožňovať. Je
to práve teleologická totožnosť, ktorá je predpokladom aplikácie zásady špeciality.



14. Žalovaný na tomto mieste poukázal na rozhodnutie žalovaného č. 13 927/2011/52 - RK zo
dňa 22.07.2011 vo veci účastníka konania, podľa ktorého hoci platná právna úprava nestanovuje
konkrétne zákonné náležitosti odborných vyjadrení vypracovávaných znalcami, pre tieto sa primerane
použijú obsahové náležitosti znaleckého posudku (ust. § 18 zákona č. 382/2004 Z. z.). V predmetnom
rozhodnutí žalovaný na str. 10 a 11 uviedol: Znalec ako osoba s odbornými vedomosťami totiž v
znaleckom posudku (ako už z názvu plynie) posudzuje určitý skutkový stav či dej vonkajšieho sveta
a vyvodzuje z neho na základe svojich odborných vedomostí určitý záver o príčinách, následkoch
a vzťahoch medzi nimi. Zadávateľ takými odbornými vedomosťami spravidla nedisponuje, avšak
závery v znaleckom posudku uvedené mu budú slúžiť na ďalšie rozhodovanie o určitom postupe
či dokonca právnom úkone. Preto k povinnostiam znalca riadne vykonávať znaleckú činnosť patrí
nielen riadne zistenie skúmaného skutkového stavu či deja, ale tiež jeho riadne uváženie a riadna
aplikácia všetkých dostupných odborných poznatkov potrebných na vyvodenie požadovaného záveru.
Všetky tieto pochody musí znalec v znaleckom posudku vysvetliť, a to tak, aby bol aj pre zadávateľa
znaleckého posudku, ale aj pre tretie osoby zrejmý logický sled medzi posudzovaným skutkovým
stavom resp. dejom a závermi v znaleckom posudku vyslovenými. Od tejto povinnosti nemôže znalca
oslobodiť okolnosť, že objednávateľ nemá odborné vedomosti, a teda uvádzanie jednotlivých úvah
znalca v posudku je zbytočné; práve naopak, táto okolnosť uvedenú povinnosť znalca ešte umocňuje,
pretože práve objednávateľ bez odborných vedomostí znalecký posudok posudzuje práve základe
toho, ako logicky mu /prirodzene, ako laikovi) jednotlivé závery pripadajú. Znalecký posudok, ktorý by
obsahoval len záver znalca bez podrobného vysvetlenia, by bol arbitrárny a znalec by ním nepochybne
porušoval nielen pomerne špecifickú povinnosť ustanovenú v § 17 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z.
z., ale tiež všeobecnú povinnosť riadne vykonávať svoju znaleckú činnosť. Pravidlo, že vnútornú
štruktúru odborného vyjadrenia určuje znalec, nemožno podľa názoru rozkladového orgánu zamieňať s
arbitrárnosťou jeho postupu - znalec musí túto štruktúru voliť tak, aby v ňom metodiku svojho postupu
odôvodnil, a toto odôvodnenie musí byť spôsobilé obstáť z hľadiska logiky a preskúmateľnosti.“

15. Predmetným rozhodnutím sa správny orgán prvého i druhého stupňa riadil i pri vydaní (napr.)
rozhodnutia č. 13793/2013/53 zo dňa 22.04.2013 a rozhodnutia č. 13793/2013/53/RK zo dňa
XX.XX.XXXX. Je síce pravdou, že medzičasom bolo do zákona č. 250/2007 Z., z. zakotvené ust, § 18a
upravujúce náležitosti odborných posúdení vydávaných v rámci reklamačných konaní, na veci však nič
nemení, že znalec mal a tiež má povinnosť pri vykonávaní znaleckej činnosti primáme postupovať v
zmysle ustanovení zákona č. 382/2004 Z. z. Vzhľadom na to, že ide o skutkovo obdobné veci, žalovaný
na ne na tomto mieste odkazuje. Žalovaný k problematike aplikácie ust. § 18 a ust. § 17 zákona č.
382/2004 Z. z. ešte doplnil, že odborné vyjadrenie a ďalšie tzv. iné alebo ostatné úkony znaleckej
činnosti sú (čo do svojich dôsledkov) v zásade rovnocenné znaleckému posudku (pozri ust. § 16 ods. 1
zákona č. 382/2004 Z. z.), odlišujú sa len rozsahom a zložitosťou riešenej úlohy, t.j. riešia menej zložitú
úlohu ako znalecký posudok. Preto musia tieto (ostatné) úkony znaleckej činnosti v každom prípade
spĺňať adekvátne obsahové náležitostí ako znalecký posudok, najmä musí byť z nich zrejmé, čo je
úlohou znalca, z čoho znalec vychádzal pri hľadaní odpovede na túto úlohu, čo z podkladov zistil, ako
svoje zistenia interpretoval a k akému záveru dospel. Rovnako ako znalecký posudok musí aj skladba
ostatných úkonov znaleckej činnosti umožniť preskúmať ich obsah a overiť odôvodnenosť postupov
(porov. ust. § 17 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z. z.). Úkony znaleckej činnosti, ktoré tieto náležitosti
neobsahujú, a je pritom irelevantné, či sú písomnými - odbornými potvrdeniami, vyjadreniami alebo
stanoviskami znalca, a tým nespĺňajú zákonné podmienky na ich vyhotovenie, sú vypracované v rozpore
s ust. § 17 a ust. § 18 zákona č. 382/2004 Z. z., a znalec, ktorý ich vypracuje, tým nevykonáva znaleckú
činnosť riadne. „V prípade, že by znalec vykonával odborné posúdenie s náležitosťami znaleckého
posudku, mala žalobkyňa za to, že by porušil svoju povinnosť vykonávať znaleckú činnosť účelne a
hospodárne. Pre informáciu súdu žalobkyňa uvádza, že odmena za jedno odborné posúdenie sa na trhu
pohybuje okolo 10 - eur, pričom hodnota posudzovaných vecí, zväčša topánok sa pohybuje do 100.-
eur, vo väčšine prípadov je hodnota posudzovaných tovarov aj oveľa nižšia.“ Uvedenému argumentu
žalobkyne nemožno v žiadnom prípade priznať úspech, keď s prihliadnutím na účel (akéhokoľvek) úkonu
znaleckej činnosti je nutné povinnosť vykonávať znaleckú činnosť účelne a hospodárne posudzovať
v kontexte s povinnosťou vykonávať ju riadne a v určenej lehote. Je nutné si uvedomiť, že účelnosť
a hospodárnosť nemôže byť na úkor znaleckého úkonu, ktorý musí byť prioritne vykonaný znalcom
ako odborne spôsobilou a kvalifikovanou osobou riadne. Okrem vyššie uvedeného svedčí v prospech
právneho názoru žalovaného o tom, že predmetné odborné posúdenie je úkonom znaleckej činnosti
a nutnosti aplikácie zákona č. 382/2004 Z. z. na odborné posúdenie i tá skutočnosť, že znalkyňa



znaleckému úkonu pridelila poradové číslo znaleckého úkonu, opatrila ho svojou pečiatkou znalca a
údaje o ňom zapísala do znaleckého denníka. Žalobkyňa mala preto tento úkon vypracovať tak, aby
spĺňal náležitosti odborného posúdenia ustanovené zákonom č. 250/2007 Z. z. a primerane i náležitosti
znaleckého posudku ustanovené zákonom č. 382/2004 Z. z. Uvedené žalobkyňa opomenula a na tomto
závere nič nemení ani jej neudržateľná a tendenčná obrana.

IV. pojednávanie

16. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný § 9 ods. 1 SSP nariadil pojednávanie
podľa § 107 ods. 1 SSP a rozhodol vo veci dňa 07.02.2018 v prítomnosti zástupcov účastníkov konania
a žalobkyni rozsudkom.

17. Žalobkyňa uviedla, že v minulosti viedol žalovaný voči nej viacero správnych konaní, kedy absencia
znaleckej doložky jej nikdy nebola vytýkaná. Za dostatočné považovala uvedenie v odbornom vyjadrení
záhlavie, jej identifikačných údajov, vrátane prideleného čísla a odtlačok úradnej pečiatky. Všetky
odborné vyjadrenia sa evidujú v jej znaleckom denníku, o čom dôkaz predložila aj v preskúmavanom
administratívnom konaní. Pokiaľ išlo o uvedenú úlohu, ku ktorej sa mala vyjadriť, tou bol samotný
predmet reklamácie.

V. Relevantné právne predpisy

18. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či
žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými
administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie,
ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a/ SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu
jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych
správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný
vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má
zákonom predpísané náležitosti.

19. Podľa § 16 ods. 2 písm. b) zákona č. 382/2004 Z. z. znalec, je povinný vykonávať znaleckú činnosť
riadne a v určenej lehote.
20. Podľa § 16 ods. 2 písm. c) zákona č. 382/2004 Z. z. znalec je povinný vykonávať znaleckú činnosť
účelne a hospodárne.
21. Podľa § 17 ods. 8 zákona č. 382/2004 Z. z. pri vypracúvaní znaleckých posudkov znalci postupujú
podľa všeobecne záväzných právnych predpisov a inštrukcii MS SR.
22. Podľa § 18 zákona c. 382/2004 Z. z., pri vykonávaní ostatných úkonov znaleckej činnosti znalec
primerane použije ustanovenia o znaleckom posudku.
23. Podľa § 27 ods. 1 písm. b) zákona č. 382/2004 Z. z. znalec, tlmočník, prekladateľ sa dopustí
správneho deliktu, ak poruší iné povinnosti ustanovené týmto zákonom.
24. Podľa § 27 ods. 3 zákona č. 382/2004 Z. z. za správny delikt podľa odseku 1 možno uložiť tieto
sankcie: a) písomné napomenutie, b) peňažnú pokutu do 1 650 eur fyzickej osobe a do 33 190 eur
právnickej osobe, c) zákaz výkonu znaleckej činnosti, tlmočníckej činnosti alebo prekladateľskej činnosti
na obdobie najviac jedného roka, d) vyčiarknutie zo zoznamu.
25. Podľa § 27 ods. 7 zákona Č. 382/2004 Z. z. sankciu za iný správny delikt podľa tohto zákona možno
uložiť do jedného roka odo dňa zistenia porušenia povinnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa
porušenia povinnosti.
26. Podľa § 27 ods. 8 zákona č. 382/2004 Z. z. pri ukladaní sankcií za iný správny delikt podľa tohto
zákona ministerstvo vychádza z povahy, miery zavinenia, závažností, spôsobu, dĺžky a dôsledkov
protiprávneho konania alebo opomenutia.
27. Podľa § 27 ods. 10 zákona č. 382/2004 Z. z., iné správne delikty podľa tohto zákona prejednáva
ministerstvo a ukladá za ne sankcie.



28. Podľa § 18 a zákona č. 250/2007 Z. z., odborné posúdenie musí obsahovať a) identifikáciu osoby,
ktorá vykonáva odborné posúdenie, b) presnú identifikáciu posudzovaného výrobku, c) popis stavu
výrobku, d) výsledok posúdenia, e) dátum vyhotovenia odborného posúdenia. Na odborné posúdenie,
ktoré neobsahuje náležitosti podľa ods. 1 sa neprihliada.

VI. posúdenie veci správnym súdom

29. V prípade tzv. vertikálnych administratívnoprávnych vzťahov, v ktorých orgány verejnej správy
vystupujú voči účastníkom administratívneho konania v štátno-mocenskom postavení, teda rozhodujú
o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb, tento mocenský prvok a nerovnomerné
postavenie je vyvažovaný možnosťou dovolávať sa ochrany práv v správnom súdnictve. Úlohou
súdu pri preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu je v rozsahu dôvodov
uvedených v žalobe posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok
skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s
účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či
obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade
s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu
je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého
rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu
namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania
pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Podľa § 46
správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí
ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať
predpísané náležitosti. Výrok rozhodnutia o postihu za iný správny delikt musí obsahovať popis skutku
s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, poprípade aj uvedenie iných skutočností, ktoré sú
potrebné k tomu, aby nemohol byť zamenený iným. Ak správny orgán neuvedie tieto náležitosti do výroku
svojho rozhodnutia, podstatne poruší ustanovenie zákona o správnom konaní (§ 47 ods. 2 správneho
poriadku).

30. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky
ako príslušný správny orgán v zmysle § 27 ods. 10 zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch
a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu vydania tohto
rozhodnutia (ďalej ako „ZZTP“), v správnom konaní vo veci prejednania a zistenia zodpovednosti za iný
správny delikt znalca, rozhodnutím č. 32522/2015/15 zo dňa 06.10.2015 vo výrokovej časti vyslovilo, že
znalkyňa (žalobkyňa) I. v písomnom vyhotovení znaleckého úkonu č. 1649/2XX4, vypracovaného dňa
09.07.2014 pre zadávateľa Mgr. Peter Y., Q. XX, XXX 01 I. E., Prevádzka: Adidas - Nike, Hlavná 45,
927 01 Šaľa a) nepriložila listiny potrebné na zabezpečenie preskúmateľnosti b) nepripojila znaleckú
doložku II. v písomnom vyhotovení znaleckého úkonu č, 1518/2014, vypracovaného dňa 14.06.2014
pre zadávateľa EXIsport, s.r.o., Opatovská cesta 14, 040 01 Košice a) nevymedzila úlohu b) neuviedla
výpočet podkladov pre vypracovanie tohto úkonu, c) nepriložila listiny potrebné na zabezpečenie
preskúmateľnosti, d) nepripojila znaleckú doložku, II. v písomnom vyhotovení znaleckého úkonu é.
1649/2014, vypracovaného dňa 09.07.2014 pre zadávateľa, čím porušila: - povinnosť podľa § 17 ods.
6 druhá veta ZZTP, podľa ktorého úvod obsahuje úlohy určené zadávateľom a právny úkon, na ktorý
sa znalecký posudok použije, v spojitosti s povinnosťou podľa § 18 ZZTP, ktorý ustanovuje, že pri
vykonávaní ostatných úkonov znaleckej činnosti znalec primerane použije ustanovenia o znaleckom
posudku, - povinnosť podľa § 17 ods. 3 písm. e) ZZTP, ktorý ustanovuje, že písomne vyhotovený
znalecký posudok obsahuje prílohy potrebné na zabezpečenie preskúmateľnosti znaleckého posudku,
v spojitosti s povinnosťou podľa § 18 ZZTP, ktorý ustanovuje, že pri vykonávaní ostatných úkonov
znaleckej činnosti znalec primerane použije ustanovenia o znaleckom posudku, - povinnosť podľa §
17 ods. 6 piata veta ZZTP, ktorý ustanovuje, že celková skladba znaleckého posudku musí umožniť
preskúmať jeho obsah a overiť odôvodnenosť postupov, v spojitosti s povinnosťou podľa § 18 ZZTP,
ktorý ustanovuje, že pri vykonávaní ostatných úkonov znaleckej činnosti znalec primerane použije
ustanovenia o znaleckom posudku, - povinnosť podľa § 17 ods. 3 písm. f) ZZTP, ktorý ustanovuje, že
písomne vyhotovený znalecký posudok obsahuje znaleckú doložku v spojitosti s povinnosťou podľa §
18 ZZTP, ktorý ustanovuje, že pri vykonávam ostatných úkonov znaleckej činnosti znalec primerane



použije ustanovenia o znaleckom posudku, - povinnosť podľa § 16 ods. 2 písm. b) ZZTP vykonávať
znaleckú činnosť riadne, a teda dopustila sa správneho deliktu podľa § 27 ods. 1 písm. b] ZZTP
podľa ktorého, znalec, tlmočník, prekladateľ sa dopusti správneho deliktu, ak poruší iné povinnosti
ustanovené ZZTP, za čo jej správny orgán uložil sankciu podľa § 27 ods. 3 písm. b) ZZTP peňažnú pokutu
400 €. Minister spravodlivosti Slovenskej republiky ako vedúci Ministerstva spravodlivostí Slovenskej
republiky - ústredného orgánu štátnej správy príslušného podľa § 27 ods. 10 zákona Č. 382/2004
Z, z, o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov a § 61 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení
neskorších predpisov, na návrh osobitnej komisie, vo veci iného správneho deliktu znalkyne, zapísanej
v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov pod ev. č. 914385, o rozklade znalkyne proti rozhodnutiu
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, odboru znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti
ako prvostupňového správneho orgánu č. 32522/2015/15 zo 06.10.2015 rozhodol tým spôsobom, že
podľa § 61 ods. 3 v spojení s § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)
v znení neskorších predpisov prvostupňové rozhodnutie zmenil tak, že: I. výrok v časti A v bode I
a v bode II, uvedenom na druhej strane rozhodnutia Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky,
odboru znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti ako prvostupňového správneho orgánu č.
32522/2015/15 zo 6. októbra 2015, týkajúcich sa znaleckého úkonu Č. 1649/2014, vypracovaného 09.
júla 2014 pre zadávateľa W., Prevádzka: Adidas - Nike, Hlavná 45, 927 01 Šaľa zrušuje a správne
konanie vo veci iného správneho deliktu podľa §27 ods. 1 písm. h) zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch,
tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
ktorého sa mala znalkyňa dopustiť tým že, v písomnom vyhotovení znaleckého úkonu č. 1649/2014,
vypracovaného 09. júla 2014 nepriložila listiny potrebne na zabezpečenie preskúmateľnosti a nepripojila
znaleckú doložku, s a podľa § 30 ods. 1 písm. h) v spojení s § 60a a § 61 ods. 3 zákona č. 71/1967
Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov sa zastavuje. II. vo výroku o
uložení sankcie znalkyni R., K. M., nar. XX. marca XXXX, bytom K. XXXX/XX, XXX XX B., zapísanej
v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov pod ev. e. XXXXXX., sa za porušenie povinností
opísaných vo výroku v časti Abode II uvedenom na prvej strane rozhodnutia Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky, odboru znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti ako prvostupňového
správneho orgánu č. 32522/2015/15 zo 6. októbra 2015, podľa § 27 ods. 3 zákona č. 382/2004 Z, z. o
znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov za spáchaný iný správny delikt uložila peňažná pokuta vo výške 300 €. Vo zvyšnej časti (t. j. v
skutkovej vete výroku a výroku o porušení povinnosti uvedených v časti A hode II výroku) sa rozhodnutie
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, odboru znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti
ako prvostupňového správneho orgánu č. 32522/2015/15 zo 6. októbra 2015, podľa § 61 ods. 3 v spojení
s § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov
potvrdilo a rozklad znalkyne sa zamietol.

31. Správny delikt nie je v slovenskom práve definovaný. Ide o početnú skupinu činov, ktoré majú
spoločné, že ide o protiprávne konanie, ktorého znaky sú uvedené v zákone, za ktoré orgán verejnej
správy, resp. správny orgán ukladá sankcie ustanovené administratívno-právnou formou. Tresty, resp.
sankcie v správnom práve plnia represívnu funkciu a zároveň funkciu individuálnej a generálnej
prevencie. Orgán verejnej správy je povinný prejednať zásadne každý správny delikt, o ktorom sa dozvie
(princíp legality). Vychádzajúc z čl. 6 ods. 1 veta prvá Dohovoru, z Odporúčania výboru ministrov č.
R(91) pre členské štáty o správnych sankciách schváleného Výborom ministrov 13. februára 1991 (ďalej
aj „odporúčanie o správnych sankciách“) ako aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr.
rozsudok Neumeister v. Rakúsko z júla 1976) Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojej dnes už
ustálenej judikatúre opakovane vyslovil názor, že trestanie za správne delikty (priestupky, správne delikty
právnických osôb a správne delikty fyzických osôb - podnikateľov) musí podliehať rovnakému režimu
ako trestný postih za trestné činy. Je preto nevyhnutné poskytnúť záruky a práva, ktoré sú zakotvené v
trestnom zákone a trestnom poriadku nielen obvinenému z trestného činu, ale aj subjektu, voči ktorému
je vyvodzovaná administratívnoprávna zodpovednosť, čo napokon vyplýva aj zo zásady č. 6 odporúčania
o správnych sankciách, podľa ktorej je nevyhnutné v rámci správneho konania vo veciach správnych
sankcií poskytovať okrem záruk spravodlivého správneho konania v zmysle rezolúcie (77)31 aj pevne
zavedené záruky v trestnom konaní. Nemožno pritom opomenúť, že hranice medzi trestnými deliktami,
za ktoré ukladá trest súd a správnymi deliktami, za ktoré ukladajú sankcie správne orgány, sú určené
prejavom vôle zákonodarcu a nie sú odôvodnené prirodzeno-právnymi princípmi /rozsudok NS SR
5Sžf/1/2013, resp. rozsudok NS SR 2Sžo/2/2012/. Judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky /
napr. spis. zn. 3Sž/68/2004, spis. zn.3Sž/85/2007, spis. zn. 8Sžo/28/2007, spis. zn. 8Sžo/147/2008, spis.



zn. 2Sžf/9/2010, spis. zn. 2Sžf/44/2011, spis. zn. 5Sž/21/2010/ je jednotná v tom, že tieto princípy sa v
správnom trestaní v plnom rozsahu aplikujú, a že trestanie za správne delikty (priestupky, správne delikty
právnických osôb a správne delikty fyzických osôb - podnikateľov) musí podliehať rovnakému režimu
ako trestný postih za trestné činy. Z tohto hľadiska treba vykladať aj všetky záruky, ktoré sa poskytujú
obvinenému z trestného činu. Na vyššie uvedené závery správneho súdu nadväzuje aj dôvodná
námietka žalobcu týkajúca sa nesprávneho právneho posúdenia a následného odôvodnenia uloženia
výšky pokuty v rozhodnutiach správnych orgánov. Úprava zodpovednosti za ostatné kategórie správnych
deliktov (iné správne delikty fyzických osôb, správne poriadkové delikty a správne delikty podnikajúcich
fyzických osôb a právnických osôb) nie je však precízna. Absentuje regulácia podmienok zodpovednosti
za tieto kategórie správnych deliktov. Zákony ustanovujú len skutkové podstaty správnych deliktov,
sankcie, kritériá pre určenie ich druhu a výšky, lehoty pre zánik zodpovednosti. Pri absencii špeciálnych
procesných pravidiel v osobitných zákonoch sa aplikuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
(správny poriadok) v znení neskorších predpisov. Ako procesnoprávny predpis všeobecnej povahy však
neupravuje nuansy konania o správnom delikte. Disciplinárne konanie je typom konania týkajúceho sa
administratívneho trestania, ktorého výsledok môže závažným spôsobom zasiahnuť do práv fyzickej
osoby nielen pri výkone jej povolania, ale môže ovplyvniť aj jej spoločenské postavenie a dobré meno
(napr. Uznesenie NS SR z 31.10.2011 spis. zn. 5Sžo/45/2010).

32. Správny súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že žalovaný kládol žalobkyni za vinu spáchanie
správneho deliktu podľa § 27 ods. 1 písm. b/ ZZTP, v zmysle ktorého znalec sa dopustí správneho
deliktu, ak poruší iné povinnosti ustanovené ZZTP. Malo ísť pritom o povinnosti znalca upravené
v ustanoveniach podľa § 17 ods. 6 druhá veta ZZTP, podľa ktorého úvod obsahuje úlohy určené
zadávateľom a právny úkon, na ktorý sa znalecký posudok použije, v spojitosti s povinnosťou podľa § 18
ZZTP, ktorý ustanovuje, že pri vykonávaní ostatných úkonov znaleckej činnosti znalec primerane použije
ustanovenia o znaleckom posudku, - povinnosť podľa § 17 ods. 3 písm. e) ZZTP, ktorý ustanovuje, že
písomne vyhotovený znalecký posudok obsahuje prílohy potrebné na zabezpečenie preskúmateľnosti
znaleckého posudku, v spojitosti s povinnosťou podľa § 18 ZZTP, ktorý ustanovuje, že pri vykonávaní
ostatných úkonov znaleckej činnosti znalec primerane použije ustanovenia o znaleckom posudku, -
povinnosť podľa § 17 ods. 6 piata veta ZZTP, ktorý ustanovuje, že celková skladba znaleckého posudku
musí umožniť preskúmať jeho obsah a overiť odôvodnenosť postupov, v spojitosti s povinnosťou
podľa § 18 ZZTP, ktorý ustanovuje, že pri vykonávaní ostatných úkonov znaleckej činnosti znalec
primerane použije ustanovenia o znaleckom posudku, - povinnosť podľa § 17 ods. 3 písm. f) ZZTP,
ktorý ustanovuje, že písomne vyhotovený znalecký posudok obsahuje znaleckú doložku v spojitosti s
povinnosťou podľa § 18 ZZTP, ktorý ustanovuje, že pri vykonávam ostatných úkonov znaleckej činnosti
znalec primerane použije ustanovenia o znaleckom posudku, - povinnosť podľa § 16 ods. 2 písm. b)
ZZTP vykonávať znaleckú činnosť riadne.

33. Nie je možné pritom opomenúť, že podľa § 19 ZZTP, znalecká činnosť je špecializovaná
odborná činnosť vykonávaná za podmienok ustanovených v tomto zákone znalcami pre zadávateľa.
Úkonmi znaleckej činnosti sú najmä znalecký posudok a jeho doplnok, odborné stanovisko alebo
potvrdenie a odborné vyjadrenie a vysvetlenie. Znalec je povinný vykonávať znaleckú činnosť a)
osobne, ak ide o fyzickú osobu; to neplatí, ak osobitný predpis ustanovuje inak, b) riadne a v určenej
lehote, c) účelne, hospodárne a d) nestranne. Pri vykonávaní ostatných úkonov znaleckej činnosti
znalec primerane použije ustanovenia o znaleckom posudku (§ 18 ZZTP). Bezpochyby vypracovanie
odborného vyjadrenia predstavuje znaleckú činnosť, v predmetnom zákone však vôbec nie je expressis
verbis ustanovené, že odborné vyjadrenie znalca musí obsahovať všetky náležitosti znaleckého posudku
tak, ako argumentačne dôvodil žalovaný v preskúmavaných rozhodnutiach. V prípadoch nejasnosti
alebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia právneho predpisu (umožňujúceho napríklad viac verzií
interpretácie ) alebo v prípade rozporu tohto znenia so zmyslom a účelom príslušného ustanovenia,
o ktorého jednoznačnosti niet pochybnosti, možno uprednostniť výklad e ratione legis pred jazykovým
výkladom s tým, že ust. čl. 2 Ústavy SR nepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov textom, ale
aj zmyslom a účelom zákona (napr. Nález ÚS SR, č.k. III. ÚS 341/0738 z 01.07.2008). Teleologicky
výklad (e ratione legis) je výklad účelový, ktorý ma zabezpečiť nájdenie účelu a zmyslu právnej normy.
Teleologicky výklad teda skúma, aký bol úmysel zákonodarcu a aký je účel rozoberanej právnej normy.
Ako prameň určitého poznania a interpretácie sporného ustanovenia § 18 ZZTP je možné považovať
aj jeho autentický výklad, t. j. výklad právnej normy, alebo právneho predpisu štátnym orgánom, ktorý
ho prijal (NR SR). Podľa Dôvodovej správy k zákonu č. 382/2004 Z.z., o znalcoch, tlmočníkoch a
prekladateľoch - LIT36411SK: „Odborné stanovisko, vyjadrenie, potvrdenie alebo vysvetlenie nemusí



spĺňať náležitosti znaleckého posudku, musí však byť v prípade jeho písomného podania zviazané,
označené číslom, pod ktorým je úkon zapísaný v denníku a opatrené pečiatkou a podpisom znalca.
Tieto odborné závery sa najčastejšie budú používať pri riešení čiastkových znaleckých úloh, na ktoré
nie je potrebné podať znalecký posudok.“ Keďže tento výklad nie je súčasťou tohto normatívneho
právneho aktu, nie je právne záväzný, ale zároveň citovaná právna úprava neukladá explicitne znalcovi
pri vypracovaní odborného vyjadrenia vypracovať ho tak, aby obsahoval všetky náležitosti znaleckého
posudku, resp. tie ktoré vytýkal žalovaný. Jednoznačne prisvedčuje tvrdeniam žalobkyne. Pokiaľ ide o
správne trestanie je nesporné, že postih môže správny orgán uplatniť iba za predpokladu, že došlo k
porušeniu zákonom ustanovenej povinnosti. V danom prípade žalovaný nesprávne vec právne posúdil.
Argumentačne síce zdôvodnil, prečo by napr. malo odborné vyjadrenie obsahovať náležitosti znaleckého
posudku, ale pri nejasnej, neurčitej a nejednoznačnej právnej úprave nie je možné na základe týchto
konštatovaní prijať záver, že žalobkyňa porušila predmetné ustanovenia ZZTP. Úvahy žalovaného o
tom, že odborné vyjadrenie a ďalšie tzv. iné úkony znaleckej činnosti sú (čo do svojich dôsledkov )
v zásade rovnocenné znaleckému posudku, odlišujú sa len rozsahom a zložitosťou riešenej úlohy
a preto musia tieto ostatné úkony znaleckej činnosti v každom prípade spĺňať obsahové náležitosti
ako znalecký posudok; by mohli podporovať prípadný budúci legislatívny zámer, ktorý by podrobne
upravil nejednoznačný zákon. S týmto argumentom žalovaného sa správny súd vôbec nestotožnil. V
prípade potreby posúdenia takých skutočností, na ktoré treba odborné znalosti, sa preferuje odborné
vyjadrenie od odborne spôsobilej osoby. Rozdielnosť dôsledkov odborného vyjadrenia a znaleckého
posudku je možné vyvodiť aj z procesných predpisov upravujúcich civilné a trestné súdne konanie.
Znalecké dokazovanie napr. v civilnom konaní je z dôvodu hospodárnosti a zníženia nákladov konania
až sekundárnym riešením, ak rozhodnutie závisí od posúdenia skutočností, na ktoré treba vedecké
poznatky, a pre zložitosť posudzovaných otázok nepostačuje odborné vyjadrenie (§ 206 a § 207 CSP).
Uvedené analogicky platí aj pre trestné konanie s tým, že ak sú na objasnenie skutočnosti dôležitej
pre trestné konanie potrebné odborné znalosti, vyžiada orgán činný v trestnom konaní a v konaní
pred súdom predseda senátu odborné vyjadrenie mimo znaleckú činnosť vykonávanú podľa osobitného
zákona. V jednoduchých prípadoch sa možno uspokojiť s písomným potvrdením, o ktorého správnosti
nie sú pochybnosti. Ak pre zložitosť objasňovanej skutočnosti nie je postup podľa § 141 <https://
www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/20180101> Trestného poriadku postačujúci, priberie
orgán činný v trestnom konaní a v konaní pred súdom predseda senátu znalca na podanie znaleckého
posudku. Ak ide o objasnenie skutočnosti obzvlášť zložitej, priberú sa dvaja znalci (§ 141 ods. 1 TP a §
142 ods. 1 TP). Aj z cit. znení Trestného poriadku vyplýva, že nadobudnutím účinnosti tohto procesného
predpisu nastala aj základná zmena vyplývajúca zo ZZTP (zákon č. 382/2004 Z. z.) spočívajúca v
rozdelení doterajšej znaleckej činnosti na dve časti: odbornú činnosť (§ 141 TP) a znaleckú činnosť (§
142 TP). Je možné aj rámcovo uzavrieť, že vzhľadom na absenciu presného, jasného a špecifického
zákonného ustanovenia § 18 ZZTP sa povinnosť znalca aplikovať ustanovenia o znaleckom posudku
tak, ako ich interpretoval žalovaný v napadnutých rozhodnutia stáva pochybnou a pri jej hodnotení je
potrebné aplikovať zásadu in dubio mitius - pri pochybnostiach miernejšie (napr. Nález ÚS SR I. ÚS
241/07, ktorý pri výklade verejného práva prikazuje uplatniť túto zásadu).

34. Správny súd zrušil napadnuté rozhodnutia správnych orgánov z dôvodu nesprávneho právneho
posúdenia (§ 191 ods. 1 písm. c/ SSP).

35. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP. Prihliadol pritom na skutočnosť, že
žalobkyňa mala v konaní plný úspech.

36. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§
139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd
v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi,



opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body
možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho
na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm.
a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum
právnej pomoci (písm. c/).

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 1016200339)

  1. 6. 2. 2018Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2S/42/2016 z 6. 2. 2018 (toto rozhodnutie)
  2. 6. 2. 2018Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2S/42/2016 z 6. 2. 2018
  3. 27. 7. 2021Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2S/211/2019 z 27. 7. 2021