Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/44/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200358 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1016200358.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: PRE SENT, s.r.o., so sídlom Súťažná 10, Bratislava, zastúpeného: TÖGEL SIKORA & TL, s.r.o., AK so sídlom Záborského č. 19, 831 03 Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, so sídlom Tomášikova č. 46, 83205 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OCDPK2-2015/095003/VME zo dňa 22.12.2015 v spojení s prvostupňových rozhodnutím primátora Hlavného mesta SR Bratislavy č. j. 45560/2015-324079, ev. č. 91/2015-Sá zo dňa 24.08.2015, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie okresného úradu Bratislava, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií č. OU-BA-OCDPK2-2015/095003/VME zo dňa 22.12.2015, ako aj prvostupňové rozhodnutie primátora Hlavného mesta SR Bratislavy č. j. 45560/2015-324079, ev. č. 91/2015-Sá zo dňa 24.08.2015 zrušuje a vec vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalobcovi sa priznáva úplná náhrada trov konania voči žalovanému, o výške ktorej rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. o d ô v o d n e n i e : I. administratívne rozhodnutie 1. Okresný úrad Bratislava odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií (žalovaný) ako príslušný odvolací orgán podľa § 3 ods. 5 písm. c) zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „cestný zákon“), rozhodnutím č. OU-BA- OCDPK2-2015/095003/VME zo dňa 22.12.2015 vo veci odvolania účastníka konania spoločnosti PRE SENT, s.r.o, Súťažná 10, 821 08 Bratislava, IČO 35688513 (žalobca), proti rozhodnutiu Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava ako príslušného cestného správneho orgánu č.45560/2015-324079, ev. č. 91/2015-Sá zo dňa 24. 8. 2015, ktorým bolo nariadené odstránenie nepovolených reklamných, informačných a propagačných zariadení v počte 400 ks o ploche 0,07 m2/ks a 28 ks o ploche 0,14 m2/ks, t.j. o celkovej ploche 31,92 m2 z miestnych komunikácií I. a II. triedy v Bratislave - Kamenné námestie, Hodžovo námestie, Dunajská, Námestie SNP, Jesenského, Šafárikovo námestie, Dostojevského rad, Štúrova, Mýtna, Námestie Slobody, Jánska, Kollárovo námestie, Špitálska, Americké námestie, Mickiewiczova, Štefánikova, Predstaničné námestie, Šancová, Račianske mýto, Račianska, Námestie 1. mája, Bajkalská, Krížna, Miletičova, Záhradnícka, Mlynské nivy, Landererova, Karadžičova, Legionárska, Radlinského, Rajská, Cintorínska, Rázusovo nábrežie, Staromestská, Suché mýto, Trnavské mýto, Galvaniho, Ivánska cesta, Vajanského nábrežie, Trnavská cesta, Vajnorská, 29,augusta, Prievozská, Rožňavská, Gagarinova, Budatínska, Mlynská dolina, Molecova, Karloveská, Nábrežie arm. gen. L, Svobodu, Limbová, Tomášikova, ulica Imricha Karvaša, Botanická, podľa § 46 a § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku odvolanie účastníka konania spoločnosti PRE SENT, s.r.o., Súťažná 10, 821 08 Bratislava, IČO 35688513 proti rozhodnutiu Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava ako príslušného cestného správneho orgánu č. 45560/2015- 324079, ev. č. 91/2015- Sá zo dňa 24. 8. 2015 zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil. 2. V odôvodnení predmetného rozhodnutia žalovaný tiež konštatoval, že pokiaľ ide o vydanie povolenia na zvláštne užívanie komunikácií, toto upravuje ustanovenie § 8 ods. 1 cestného zákona, podľa ktorého je na zvláštne užívanie potrebné povolenie príslušného cestného správneho orgánu vydané so súhlasom dopravného inšpektorátu. Cestný správny orgán podľa citovaného ustanovenia môže v povolení určiť podmienky na zvláštne užívanie a pre ich nesplnenie môže udelené povolenie zrušiť. Cestný zákon dáva možnosť povoliť zvláštne užívanie na dobu určitú, ak u užívateľa trvajú dôvody, pre ktoré bolo povolenie udelené, pričom pri zmene užívateľa, podmienok užívania a podobne, je potrebné požiadať o nové povolenie, prípadne o zmenu povolenia. V ďalšom citované ustanovenie zákona upravuje, v ktorých prípadoch nie je potrebné povolenie na zvláštne užívanie, ktoré činnosti sa nepovažujú za zvláštne užívanie a pod. Predmetné ustanovenie zákona však rigorózne neupravuje, v ktorých prípadoch zvláštne užívanie nemožno povoliť. Vzhľadom k tomu, že zákon neupravuje, resp. taxatívne nestanovuje, v ktorých prípadoch, teda z akých dôvodov zvláštne užívanie nemožno povoliť, na vydanie takéhoto povolenia neexistuje právny nárok žiadateľa. Pri takejto právnej úprave ustanovenia zvláštneho užívania, nepovolenie zvláštneho užívania komunikácií je vo výlučnej kompetencii konajúceho príslušného povoľovacieho orgánu. V súlade s § 11 ods. 1 písm. b) vyhlášky č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva cestný zákon, zvláštnym užívaním diaľnic, ciest a miestnych komunikácií je aj umiestňovanie zariadení, alebo predmetov predajných, reklamných alebo zábavných, na ktoré je potrebné povolenie príslušného cestného správneho orgánu, ktoré podlieha úhrade správneho poplatku podľa osobitného predpisu. V súlade s vyššie uvedeným sa odvolací orgán nestotožnil s názorom účastníka konania, ktorý dospel k subjektívnemu záveru, že na zvláštne užívanie miestnych komunikácií má zákonný nárok, ktorý odôvodňuje tým, že už niekoľko rokov užíval miestne komunikácie na tento účel, a preto stačí podanie návrhu na povolenie zvláštneho užívania komunikácií za účelom umiestnenia RIPZ a prvostupňový orgán je povinný vydať povolenie na ďalšie obdobie. To, že účastník konania užíval miestne komunikácie niekoľko rokov po sebe nezakladá automaticky dôvod, že môže v ich užívaní pokračovať bez právoplatného rozhodnutia. Naopak účastník konania mal vydané rozhodnutie na zvláštne užívanie miestnych komunikácií časovo obmedzené, t.j. do 5.6.2015, z čoho jednoznačne vyplýva, že uplynutím tejto lehoty je užívanie miestnych komunikácií v rozpore so zákonom. Na odstránenie protiprávneho stavu vyzval prvostupňový orgán účastníka konania výzvou na odstránenie RIPZ, listom č. MAGS OKDS 45560/2015/282813 zo dňa 8.6.2015, ktorá bola účastníkovi konania doručená dňa 6.7.2015. Nakoľko účastník konania nepristúpil k dobrovoľnému plneniu, prvostupňový orgán začal konanie o nariadení odstránenia RIPZ a následne pristúpil k vydaniu napadnutého rozhodnutia, nakoľko vyjadrenie účastníka k začatému konaniu neobsahovalo skutočnosti, ktoré by boli pre prvostupňový orgán relevantné na zastavenie konania. Odvolací orgán v tejto súvislosti poukázal aj na to, že podaním žiadosti na zvláštne užívanie komunikácií za účelom umiestnenia reklamných zariadení konanie v predmetnej veci iba začína. Až ukončením konania, t.j. vydaním právoplatného rozhodnutia, ktorým sa povoľuje zvláštne užívanie, je účastník konania oprávnený na zvláštne užívanie miestnych komunikácií aj napriek tomu, že mohol na tento účel užívať komunikácie niekoľko rokov predtým. Samotné podanie žiadosti na zvláštne užívanie komunikácií za účelom umiestnenia RIPZ automaticky nezakladá istotu, že v predmetnej veci bude aj naďalej rozhodnuté tak, ako predpokladá účastník konania. Ak mal účastník konania pochybnosti o konaní prvostupňového orgánu, že prvostupňový orgán nekonal v podanej žiadosti v intenciách zákona, resp. že nerozhodol včas, mohol sa účastník konania pri riešení žiadosti o povolení zvláštneho užívania miestnych komunikácií domáhať nápravy zákonnými prostriedkami, keďže ju považuje za kľúčovú otázku a tak predísť vzniknutej skutočnosti užívania miestnych komunikácií bez príslušného povolenia. 3. Pokiaľ išlo o námietky účastníka konania, ktoré smerovali a súviseli s rozhodnutím o nepovolení zvláštneho užívania miestnych komunikácií za účelom umiestnenia RIPZ na ďalšie obdobie, odvolací orgán sa nimi v tomto odvolacom konaní podľa svojho názoru nemohol zaoberať, pretože išlo o rozhodovanie prvostupňového orgánu v samostatnom konaní. Odvolací orgán sa nestotožnil ani s názorom účastníka konania, ktorý podmieňoval konanie o odstránení RIPZ až vydaním právoplatného rozhodnutia vo veci povolenia, resp. nepovolenia zvláštneho užívania miestnych komunikácií na ďalšie obdobie, napriek tomu, že ide o totožné RIPZ umiestnené na miestnych komunikáciách. Odvolací orgán bol toho názoru, že pokiaľ účastník konania nedisponuje právoplatným rozhodnutím o povolení zvláštneho užívania miestnych komunikácií za účelom umiestnenia RIPZ, bez rozdielu dôvodu jeho nevydania, bol povinný súčasný protiprávny stav uviesť do súladu so zákonom, t.j. odstrániť RIPZ z miestnych komunikácií, pokiaľ do vydania rozhodnutia odvolacieho orgánu nezískal rozhodnutie o povolení zvláštneho užívania komunikácií na ďalšie obdobie. Naplnením povinnosti odstránenia RIPZ nebola dotknutá možnosť účastníka konania získať rozhodnutie na zvláštne užívanie miestnych komunikácií v požadovanom, resp. upravenom rozsahu, ktoré musí byť vydávané v zmysle cestného zákona so súhlasom dopravného inšpektorátu. Žalovaný ďalej konštatoval, že účastník konania nespochybniteľné užíva miestne komunikácie v rozpore so zákonom, čo nespochybňuje ani sám účastník konania, naopak za vzniknutý protiprávny stav označuje ako zodpovedného prvostupňový orgán, ktorý podľa jeho názoru, nevydal účastníkovi očakávané rozhodnutie o povolení zvláštneho užívania miestnych komunikácií za účelom umiestnenia RIPZ. Tento subjektívny názor účastníka konania ho neoprávňuje pokračovať v užívaní miestnych komunikácií, keďže povolenie na umiestnenie RIPZ na miestnych komunikáciách stratilo platnosť 4. 6. 2015. 4. Odvolací orgán sa taktiež nestotožnil s tvrdením účastníka konania, že súčasný protiprávny stav, spočívajúci v umiestnení jeho RIPZ na miestnych komunikáciách bez príslušného povolenia zodpovedá prvostupňový orgán, ktorý na základe žiadosti účastníka konania vydal nezákonné rozhodnutie, čo bolo potvrdené aj odvolacím orgánom v odvolacom konaní, keď rozhodnutie o nepovolení zvláštneho užívania miestnych komunikácií za účelom umiestnenia RIPZ zrušil. Odvolací orgán zastával názor, že ani táto skutočnosť neoprávňuje účastníka konania užívať miestne komunikácie bez povolenia. Odvolací orgán opakovane dával do pozornosti účastníka konania, že ak bol účastník konania vo svojich právach a právom chránených záujmoch priamo dotknutý v súvislosti s nepovolením zvláštneho užívania miestnych komunikácií za účelom umiestnenia RIPZ na ďalšie obdobie, je oprávnený svoje právo uplatňovať v prebiehajúcom konaní. Odvolací orgán neakceptoval názor účastníka konania, že pre vydanie zákonného rozhodnutia o odstránení nepovolených RIPZ je predbežnou otázkou vydanie právoplatného rozhodnutia o povolení alebo nepovolení zvláštneho užívania miestnych komunikácií. Predbežnou otázkou sa rozumie taká otázka, zodpovedanie ktorej podmieňuje rozhodnutie vo vecí, ktorá je predmetom správneho konania a na jej meritórne rozhodnutie je príslušný iný správny orgán. Z uvedeného je zrejmé, že pre správne konanie o odstránení RIPZ umiestnených na miestnych komunikáciách bez príslušného povolenia nemá rozhodnutie o povolení resp. nepovolení zvláštneho užívania charakter predbežnej otázky. Zvláštne užívanie miestnych komunikácií bolo povolené rozhodnutím, ktorého platnosť bola ukončená dňa 4.6.2015. Po tomto termíne, bez ohľadu na okolnosti pre ktoré nie je vydané nové povolenie je ďalšie užívanie miestnych komunikácií nezákonné, čo je dôvodom samostatného správneho konania o odstránení predmetných RIPZ. Odvolací orgán ďalej preskúmal postup prvostupňového orgánu pri vydávaní napadnutého rozhodnutia a zistil, že prvostupňový orgán postupoval v súlade s cestným zákonom a správnym poriadkom, keď vyzval účastníka konania na odstránenie nepovolených RIPZ z miestnych komunikácií a oznámil mu dôsledky neuposlúchnutia výzvy. Nakoľko účastník konania na základe výzvy neodstránil RIPZ umiestnené na miestnych komunikáciách v stanovenej lehote, prvostupňový orgán pristúpil k začatiu konania vo veci nariadenia odstránenia RIPZ účastníkovi konania a následne vydal napadnuté rozhodnutie. Prvostupňový orgán odôvodnenie vydania napadnutého rozhodnutia oprel a odôvodnil nespochybniteľnou skutočnosťou, že účastník konania nemá právoplatné rozhodnutie na zvláštne užívanie miestnych komunikácií za účelom umiestnenia RIPZ. Táto skutočnosť bola prvostupňovému orgánu zrejmá nielen z vykonaného ŠOD ale aj zo samotnej úradnej činnosti, nakoľko vydanie povolenia na zvláštne užívanie miestnych komunikácií spadá do kompetencie prvostupňového orgánu. Odvolací orgán sa stotožnil s vyhodnotením námietok účastníka konania prvostupňovým orgánom, že tieto námietky uvedené účastníkom konania vo vyjadrení k začatému konaniu považuje za neopodstatnené a nezakladajúce dôvod k nevydaniu rozhodnutia o nariadení odstránenia RIPZ z miestnych komunikácií. II. námietky žalobcu 5. Žalobca mal od roku 1999 umiestnené RIP zariadenia na miestnych komunikáciách I. a II. triedy na území Hlavného mesta SR Bratislavy, a to v období rokov 1999 až 2006 na základe nájomných zmlúv a od roku 2007 na základe povolení vydaných primátorom Hlavného mesta SR Bratislavy. Predmetné povolenia boli vždy vydané na dobu určitú v zmysle § 8 ods. 1 cestného zákona, podľa ktorého sa zvláštne užívanie miestnych komunikácií povoľuje na dobu určitú. Posledné povolenie bolo žalobcovi vydané v roku 2014 na obdobie od 05.06.2014 do 04.06.2015, Po voľbách do samosprávy obcí konaných v roku 2014 a po nástupe súčasného primátora Hlavného mesta SR Bratislavy, začal prvostupňový orgán v rozpore s jeho dovtedajšou praxou vydávať rozhodnutia a robiť ďalšie opatrenia, ktorých jediným cieľom bolo nevydať žalobcovi povolenie na zvláštne užívanie miestnych komunikácií na ďalší rok. Prvostupňový orgán pri tomto konaní sústavne a opakovane porušoval ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok"), ako aj ďalších príslušných zákonov a v tomto svojom protiprávnom konaní pokračuje až doteraz. Prvostupňový orgán dňa 10.04.2015 vydal rozhodnutie č.j. MAGS OKDS 41573/2015-67502, ev. č. 37/2015, ktorým zrušil povolenie na zvláštne užívanie miestnych komunikácií I. a II. triedy na území Hlavného mesta SR Bratislavy vydané žalobcovi svojim rozhodnutím č.k. MAGS OKDS 49355/2014-274338-1 zo dňa 03.06.2014, právoplatným dňa 05.06.2014, ktorým povolil žalobcovi zvláštne užívanie miestnych komunikácií za účelom umiestnenia 428 ks RIP zariadení na obdobie od 05.06.2014 do 04.06.2015. Ako dôvod zrušenia tohto povolenia prvostupňový orgán uviedol nesplnenie podmienok vydaného povolenia. Proti tomuto rozhodnutiu prvostupňového orgánu žalobca podal dňa 28.05.2015 odvolanie z dôvodu, že toto rozhodnutie bolo vydané v rozpore s ustanoveniami správneho poriadku, a preto bolo nezákonné. O odvolaní žalobcu rozhodol druhostupňový orgán svojim rozhodnutím č. OU-BA- OCDPK2-2015/054193/VME zo dňa 08.07.2015, ktorým napadnuté rozhodnutie prvostupňového orgánu v celom rozsahu zrušil, avšak vzhľadom na skutočnosť, že zrušené rozhodnutie prvostupňového orgánu bolo vydané na dobu určitú do dňa 04.06.2015, a teda týmto dňom stratilo platnosť, vec nevrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. Omnoho podstatnejšie však je, že druhostupňový orgán vo svojom rozhodnutí skonštatoval, že prvostupňový orgán nepostupoval v konaní v súlade s ustanoveniami správneho poriadku a porušil aj ustanovenia cestného zákona, keď štátny odborný dozor nevykonal v súlade s ustanoveniami tohto zákona. 6. Dňa 04.05.2015 žalobca podal na prvostupňovom orgáne žiadosť o vydanie povolenia na zvláštne užívanie miestnych komunikácií I. a II. triedy na území Hl. mesta SR Bratislavy za účelom umiestnenia 428 ks RIP zariadení na obdobie od 05.06.2015 do 04.06.2016. Žalobca podotýka, že RIP zariadenia mali byť umiestnené na rovnakých miestach a rovnakým spôsobom, ako boli umiestnené aj v rokoch 2007 až 2015, keď prvostupňový orgán bez akýchkoľvek prekážok povolil žalobcovi umiestnenie týchto RIP zariadení. Vzhľadom na túto skutočnosť mal žalobca legitímne očakávania, že mu prvostupňový orgán opätovne za rovnakých podmienok povolí zvláštne užívanie miestnych komunikácií. Prvostupňový orgán dňa 02.06.2015 vydal rozhodnutie č.j. 43242/2015-263664, ev. č. 71/2015-Sá, ktorým nepovolil žalobcovi zvláštne užívanie miestnych komunikácií na obdobie od 05.06.2015 do 04.06.2016. Proti tomuto rozhodnutiu prvostupňového orgánu podal žalobca dňa 02.07.2015 odvolanie z dôvodu, že bolo vydané v rozpore s príslušnými ustanoveniami správneho poriadku. Druhostupňový orgán rozhodol o odvolaní žalobcu rozhodnutím č. OU-BA-OCDPK2- 2015/070880/VME zo dňa 24.09.2015, ktorým rozhodnutie prvostupňového orgánu zrušil v celom rozsahu a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie. Druhostupňový orgán vo svojom rozhodnutí uviedol, že pri vydávaní napadnutého rozhodnutia došlo zo strany prvostupňového orgánu k porušeniu zákona. Druhostupňový orgán vyčítal prvostupňovému orgánu okrem iných vecí napríklad aj to, že neumožnil žalobcovi vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, neprerokoval žiadosť žalobcu s dopravným inšpektorátom v zmysle § 8 ods. 1 cestného zákona a nedostatočne odôvodnil rozhodnutie, keď odôvodnenie rozhodnutia neobsahuje konkrétne dôvody, ktoré viedli prvostupňový orgán k vydaniu rozhodnutia. Rozhodnutie druhostupňového orgánu bolo žalobcovi doručené dňa 07.10.2015. Napriek tomu prvostupňový orgán ani do dňa podania tejto žaloby vo veci nevydal nové rozhodnutie. Namiesto toho dňa 27.11.2015 doručil žalobcovi výzvu na zaplatenie správneho poplatku č.j. MAGS OD 43242/15-365968 zo dňa 02,11.2015, ktorou žalobcu vyzval na zaplatenie správneho poplatku za konanie o vydanie povolenia na zvláštne užívanie miestnych komunikácií vo výške 34.240 €, pričom zákon č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správnych poplatkoch") v položke č. 82 písm. c) sadzobníka správnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona o správnych poplatkoch, predpisuje pre takéto konanie správny poplatok vo výške 80 € s možnosťou jeho zvýšenia na päťnásobok s prihliadnutím na rozsah a dobu používania miestnej komunikácie. Keďže prvostupňový orgán nevyužil zákonné splnomocnenie obsiahnuté v položke č. 82 písm. c), sadzobníka správnych poplatkov, ale namiesto toho vyrubil v rozpore so zákonom absolútne nezmyselný správny poplatok v likvidačnej výške 34.240 € žalobca dňa 10.12.2015 uhradil zákonom predpísaný správny poplatok vo výške 80,- € a túto skutočnosť oznámil prvostupňovému orgánu svojim listom „Oznámenie o zaplatení správneho poplatku" zo dňa 10.12.2015. Prvostupňový orgán však naďalej pokračuje vo svojom protiprávnom konaní, keď namiesto vydania rozhodnutia vo veci povolenia zvláštneho užívania miestnych komunikácií, dňa 15.02.2016 doručil žalobcovi výzvu na doplnenie údajov vo veci správneho poplatku č.j. MAGS OD36783/16/13935 zo dňa 12.01.2016, v ktorej naďalej zotrváva na správnom poplatku vo výške 34.240 €, a keďže podľa jeho názoru žalobca uhradením správneho poplatku vo výške 80 € uhradil správny poplatok len za konanie o povolení umiestnenia jedného RIP zariadenia, vyzval žalobcu, aby uviedol, pre ktorú konkrétnu miestnu komunikáciu a jej presné polohové určenie žiada povoliť zvláštne užívanie na umiestnenie jedného RIP zariadenia. Prvostupňový orgán zároveň v tejto výzve upozornil žalobcu, že konanie zastaví z titulu nezaplatenia správnych poplatkov vo výške určenej vo výzve na zaplatenie súdnych poplatkov. 7. Žalobca upozornil na skutočnosť, že podľa § 9 zákona o správnych poplatkoch sa proti rozhodnutiu o zastavení konania pre nezaplatenie správneho poplatku nemožno odvolať. Z konania prvostupňového orgánu je teda evidentné, že jeho jedinou snahou po tom, ako druhostupňový orgán zrušil jeho rozhodnutie č.j. 43242/2015-263664, ev. č. 71/2015-Sá zo dňa 02.06.2015, ktorým nepovolil žalobcovi zvláštne užívanie miestnych komunikácií na obdobie od 05.06.2015 do 04.06.2016, je dosiahnuť zastavenie konania o vydanie povolenia na zvláštne užívanie miestnych komunikácií, a to aj formou protiprávneho konania, a tým sa vyhnúť vydaniu riadneho a zákonného rozhodnutia o povolení zvláštneho užívania miestnych komunikácií. Z uvedeného je teda nepochybné, že žalobca riadne a včas podal žiadosť o vydanie povolenia na zvláštne užívanie miestnych komunikácií na obdobie od 05.06.2015 do 04.06.2016 a vzhľadom na predchádzajúcu prax prvostupňového orgánu mal oprávnené legitímne očakávania, že mu takéto povolenie bude vydané. Namiesto toho však prvostupňový orgán vydal vo veci nezákonné rozhodnutie a aj po zrušení tohto rozhodnutia odvolacím orgánom vo veci nerozhodol, ale naopak pokračuje vo svojom absolútne bezprecedentnom nezákonnom konaní proti žalobcovi, ktoré častokrát hraničí až so šikanovaním žalobcu zo strany orgánu miestnej samosprávy, ktorý v konaní o vydanie povolenia na zvláštne užívanie miestnych komunikácií vykonáva prenesený výkon štátnej správy, pričom jeho jedinou motiváciou je neudelenie povolenia za každú cenu, a to aj za cenu nedodržiavania zákonov. 8. Prvostupňový orgán Výzvou na odstránenie reklamných zariadení č. MAGS OKDS 45560/2015/282813 zo dňa 08.06.2015, ktorá bola žalobcovi doručená dňa 06.07.2015 vyzval žalobcu na odstránenie RIP zariadení v lehote 7 dní od doručenia výzvy. Vo výzve prvostupňový orgán uviedol, že dňa 05.06.2015 vykonal z vlastného podnetu štátny odbor dozor, ktorým bolo zistené, že na dotknutých miestnych komunikáciách I. a II. triedy sa naďalej nachádzajú RIP zariadenia, napriek tomu, že povolenie na zvláštne užívanie miestnych komunikácií bolo platné len do 04.06.2015. Na predmetnú výzvu prvostupňového orgánu reagoval žalobca svojim listom „Výzva na odstránenie reklamných zariadení - odpoveď" zo dňa 07.07.2015, v ktorom poukázal na skutočnosť, že prvostupňový orgán vykonal štátny odbor dozor dňa 05.06.2015, t.j. ihneď nasledujúci deň po dni, v ktorom uplynula doba platnosti povolenia, a teda ani pri najlepšej vôli žalobcu by nebolo možné RIP zariadenia odstrániť. Žalobca zároveň poukázal na to, že rozhodnutie prvostupňového orgánu č.j. 43242/2015-263664, ev. č. 71/2015- Sá zo dňa 02.06.2015, ktorým nepovolil žalobcovi zvláštne užívanie miestnych komunikácií na ďalšie obdobie od 05.06.2015 do 04.06.2016 je nezákonné, nakoľko neobsahuje zákonné náležitosti a je absolútne neodôvodnené a prvostupňový orgán pri jeho vydávaní postupoval v rozpore s ustanoveniami správneho poriadku tým, že žalobcu neoboznámil s podkladmi rozhodnutia, neumožnil mu vyjadriť sa k týmto podkladom a uplatniť jeho návrhy k nim a taktiež neuviedol, aké právne predpisy pri svojom rozhodovaní aplikoval a akou správnou úvahou bol pri ich aplikácii vedený. Žalobca na záver uviedol, že existujúci protiprávny stav bol vyvolaný výlučne prvostupňovým orgánom, ktorý v konaní o vydanie povolenia na zvláštne užívanie miestnych komunikácií vydal nezákonné rozhodnutie, a teda sa nemôže dovolávať odstránenia protiprávneho stavu, ktorý sám spôsobil. 9. Prvostupňový orgán Oznámením o začatí správneho konania č. MAGS OKDS 45560/2015/303976 zo dňa 15.07.2015, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 07.08.2015, oznámil žalobcovi začatie správneho konania vo veci nariadenia odstránenia RIP zariadení. Prvostupňový orgán v tomto oznámení uviedol, že dňa 14.07.2015 vykonal ďalší štátny odborný dozor, ktorým bolo zistené, že RIP zariadenia žalobcu sú naďalej umiestnené na miestnych komunikáciách, napriek tomu, že žalobca bol vyzvaný na ich odstránenie výzvou na odstránenie reklamných zariadení č. MAGS OKDS 45560/2015/282813 zo dňa 08.06.2015. Z tohto dôvodu prvostupňový orgán začal voči žalobcovi konanie o nariadenie odstránenia RIP zariadení a vyzval ho, aby sa v lehote 7 dní od doručenia oznámenia vyjadril k podkladom rozhodnutia. Žalobca sa na výzvu prvostupňového orgánu vyjadril k podkladom rozhodnutia svojim listom „Oznámenie o začatí správneho konania - vyjadrenie účastníka k podkladom rozhodnutia" zo dňa 12.08.2015, v ktorom zopakoval všetky svoje tvrdenia uvedené vo svojom liste „Výzva na odstránenie reklamných zariadení - odpoveď" zo dňa 07,07.2015. Nad rámec týchto tvrdení uviedol len to, že vydanie právoplatného rozhodnutia o povolení alebo nepovolení zvláštneho užívania miestnych komunikácií je vo vzťahu k začatému konaniu o nariadenie odstránenia RIP zariadení absolútne kľúčovou otázkou, bez vyriešenia ktorej nie je možné v danom konaní relevantne rozhodnúť, a preto ju treba považovať za predbežnú otázku v zmysle § 29 ods. 1 iho poriadku. Z tohto dôvodu žalobca požiadal prvostupňový orgán, aby konanie prerušil až do právoplatného rozhodnutia v konaní o vydanie povolenia na zvláštne užívanie miestnych komunikácií. 10. Predmetnými nezákonnými rozhodnutiami a postupom môže byť žalobca, ako účastník správneho konania, poškodený na svojich právach a zákonom chránených záujmoch, keď mu v dôsledku nezákonného nariadenia odstránenia RIP zariadení môže vzniknúť škoda v podobe sankcií zo strany jeho obchodných partnerov, ktorým poskytuje reklamný priestor na svojich RIP zariadeniach. Na základe vyššie uvedeného podáva žalobca v zmysle § 247 a naši. OSP túto žalobu na preskúmanie zákonnosti druhostupňového rozhodnutia č. OU-BA-OCDPK2- 2015/095003/VME zo dňa 22.12.2015, ako aj prvostupňového rozhodnutia č. 45560/2015- 324079, ev. č. 91/2015-Sá, ako i postupu predchádzajúceho vydaniu týchto rozhodnutí. Žalobca vo svojom vyjadrení „Oznámenie o začatí správneho konania - vyjadrenie účastníka k podkladom rozhodnutia" zo dňa 12.08.2015 namietal, že pre vydanie rozhodnutia v konaní o odstránenie nepovolených RIP zariadení je absolútne kľúčovou otázkou vydanie právoplatného rozhodnutia v konaní o povolení zvláštneho užívania miestnych komunikácií, a táto otázka je teda predbežnou otázkou v zmysle § 29 ods. 1 správneho poriadku. Prvostupňový orgán sa však touto námietkou žalobcu vo svojom prvostupňovom rozhodnutí vôbec nezaoberal. Žalobca túto istú námietku vzniesol aj vo svojom odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu. Druhostupňový orgán sa s touto námietkou žalobcu vysporiadal v druhostupňovom rozhodnutí, keď uviedol, že neakceptuje názor žalobcu, že pre vydanie zákonného rozhodnutia o odstránení nepovolených RIP zariadení je predbežnou otázkou vydanie právoplatného rozhodnutia o povolení alebo nepovolení zvláštneho užívania miestnych komunikácií. Podľa názoru druhostupňového orgánu sa predbežnou otázkou rozumie taká otázka, zodpovedanie ktorej podmieňuje rozhodnutie vo veci, ktorá je predmetom správneho konania a na jej meritórne rozhodnutie je príslušný iný správny orgán. Takýto striktný výklad pojmu „predbežná otázka" je však neakceptovateľný. 11. Podľa § 29 ods. 1 správneho poriadku správny orgán konanie preruší, ak sa začalo konanie o predbežnej otázke. Správny poriadok však v žiadnom svojom ustanovení neobsahuje definíciu pojmu „predbežná otázka". Preto určenie, čo je predbežnou otázkou vo vzťahu ku konkrétnemu konaniu, treba vždy posudzovať podľa okolností konkrétneho prípadu. Žalobca môže súhlasiť so záverom druhostupňového orgánu, že predbežnou otázkou je taká otázka, ktorej zodpovedanie podmieňuje rozhodnutie vo veci. Toto tvrdenie druhostupňového orgánu by však bolo potrebné rozšíriť aj o otázku, ktorej zodpovedanie síce nie je nevyhnutnou podmienkou na rozhodnutie vo veci, ale pre rozhodnutie správneho orgánu vo veci môže mať význam. Žalobca však v žiadnom prípade nemôže súhlasiť s tvrdením druhostupňového daňového orgánu, že predbežnou otázkou je len taká otázka, o ktorej je príslušný rozhodnúť iný správny orgán. Nemožno totiž v žiadnom prípade vylúčiť, že o predbežnej môže rozhodovať aj ten istý správny orgán, ak vedie dve samostatné konania, pričom rozhodnutie v jednom konaní môže mať vplyv na rozhodnutie v druhom konaní. V danom prípade ide o situáciu, keď ten istý správny orgán (prvostupňový orgán) je oprávnený rozhodovať ako o vydaní povolenia na zvláštne užívanie miestnych komunikácií, tak aj odstránení nepovolených RIP zariadení. Toto oprávnenie prvostupňového orgánu vyplýva cestného zákona, a preto voči nemu nemožno nič namietať. Namietať však možno proti absolútne rozdielnemu postupu prvostupňového orgánu v týchto dvoch konaniach, z ktorého akýchkoľvek pochybností jasné, že jediným cieľom prvostupňového orgán je nepovoliť žalobcovi zvláštne užívanie miestnych komunikácií a dosiahnuť odstránenie RIP zariadení žalobcu z miestnych komunikácií. Ako vyplýva aj z genézy sporu o vydanie povolenia na zvláštne užívanie miestnych komunikácií uvedenej vyššie v bode II tejto žaloby, prvostupňový orgán v konaní o vydanie povolenia na zvláštne užívanie miestnych komunikácií opakovane porušoval ustanovenia príslušných zákonov a pokúša sa nájsť akékoľvek dôvody, pre ktoré by nemusel žalobcovi povoliť zvláštne užívanie miestnych komunikácií a vo veci do dňa podania tejto žaloby nerozhodol. Na druhej strane prvostupňový orgán veľmi promptne konal a rozhodol o odstránení RIP zariadení. 12. Dňa 04.05.2015, teda v lehote 30 dní pred vypršaním platnosti povolenia, ktoré ho oprávňovalo na zvláštne užívanie miestnych komunikácií na obdobie od KJ06l2014 do 04.06,2015, podal na prvostupňovom orgáne žiadosť o vydanie povolenia na obdobie ďalšieho jedného roka, teda od 05.06.2015 do 04.06.2016. Prvostupňový orgán síce v zákonnej 30 dňovej lehote rozhodol vo veci tak, že žalobcovi nepovolil zvláštne užívanie miestnych komunikácií, toto jeho rozhodnutie č.j. 43242/2015-263664, ev. č. 71/2015-Sá zo dňa 02.06.2015 však bolo nezákonné, keď nespĺňalo ani len základné náležitosti rozhodnutia, čo potvrdil aj druhostupňový orgán vo svojom rozhodnutí č. OU- BA-OCDPK2-2015/070880/VME zo dňa 24.09.2015, ktorým zrušil rozhodnutie prvostupňového orgánu a vec mu vrátil na nové konanie. Treba podotknúť, že prvostupňový orgán si v tomto konaní pred vydaním svojho rozhodnutia o nepovolení zvláštneho užívania miestnych komunikácií nevyžiadal ani len stanovisko Krajského dopravného inšpektorátu PZ v Bratislave, ktoré je podmienkou pre vydanie povolenia na zvláštne užívanie miestnych komunikácií v zmysle § 8 ods. 1 cestného zákona. Napriek tomu, že druhostupňový orgán zrušil rozhodnutie prvostupňového orgánu a vrátil mu vec na ďalšie konanie ešte v septembri 2015, prvostupňový orgán do dna podania tejto žaloby vo veci nerozhodol a namiesto toho vyrubil žalobcovi absolútne protizákonne správny poplatok v neúmernej výške 34.240 €, na ktorého splatení trvá aj po tom, čo ho žalobca na túto nezákonnosť upozornil. Je teda zrejmé, že prvostupňový orgán ani po vyše deviatich mesiacoch nerozhodol riadne o žiadosti žalobcu na vydanie povolenia na zvláštne užívanie miestnych komunikácií. Táto skutočnosť je v príkrom rozpore s tým, ako prvostupňový orgán dokázal promptne konať vo veci nariadenia odstránenia RIP zariadení. Prvostupňový orgán ihneď na druhý deň po vypršaní platnosti povolenia na zvláštne užívanie miestnych komunikácií č.j. MAGS OKDS 49355/2014-274338- 1 č: 59/2014-Sá zo dňa 03.06.2014 vykonal štátny odborný dozor a vyzval žalobcu na odstránenie RIP zariadení, hoci mu muselo byť nepochybne zrejmé, že aj keby žalobca pri najlepšej vôli chcel tieto RIP zariadenia z miestnych komunikácií odstrániť, nebolo by to v tejto reálne možné. Rovnako rýchlo konal prvostupňový orgán aj ďalej v tejto veci, keď dňa 14.07.2015, teda opäť na druhý deň po uplynutí lehoty stanovenej vo výzve na odstránenie reklamných zariadení č. MAGS OKDS 45560/2015/282813 zo dňa 08.06.2015 vykonal ďalší štátny odborný dozor a hneď na ďalší deň začal vo veci konanie o nariadenie odstránenia RIP zariadení vydaním oznámenia o začatí správneho konania. 13. Je teda nepochybné, že ak by prvostupňový orgán v konaní o povolení zvláštneho užívania miestnych komunikácií konal v zmysle príslušných zákonov a vo veci by zákonnej lehote vydal riadne zákonné rozhodnutie, mohol by sa ďalej domáhať odstránenia zariadení. Z konania prvostupňového orgánu je však viac ako zrejmé, že vo veci úmyselne konal tak, aby dosiahol čo najskoršie odstránenie RIP zariadení, a to aj bez riadneho rozhodnutia bodnutia o žiadosti žalobcu o povolenie zvláštneho užívania miestnych komunikácií na ďalšie obdobie. Žalobca je tak vydaný na svojvôľu prvostupňového orgánu, ktorý zámerne nevydal rozhodnutie o povolení zvláštneho užívania miestnych komunikácií, resp. vydal nezákonné rozhodnutie č.j. 43242/2015-263664, ev. č. 71/2015-Sá zo dňa 02.06.2015, čo potvrdil aj druhostupňový orgán svojim rozhodnutím č. OU-BA-OCDPK2-2015/07Q880/VME zo dňa 24.09.2015 a následne vydal rozhodnutie o odstránení nepovolených RIP zariadení, takéto úmyselné protiprávne konanie prvostupňového orgánu nemôže požívať právnu ochranu. Naopak, druhostupňový orgán mal túto ochranu poskytnúť žalobcovi tým, že otázku vydania rozhodnutia vo vecí povolenia zvláštneho užívania miestnych komunikácií mal posúdiť ako predbežnú otázku v zmysle § 29 ods. 1 správneho poriadku, ktorej zodpovedanie je potrebné pre rozhodnutie v konaní o nariadenie odstránenia RIP zariadení. Túto možnosť dáva druhostupňovému orgánu ustanovenie § 29 ods. 1 správneho poriadku, ktoré žiadnym spôsobom nekonkretizuje čo je predbežnou otázkou, a teda dáva správnemu orgánu pomerne široký priestor na určenie toho, čo je predbežnou otázkou. Vzhľadom na špecifickosť situácie a očividné zneužívanie postavenia zo strany prvostupňového orgánu, ktorý za účelom dosiahnutia svojho cieľa využil skutočnosť, že je orgánom oprávneným rozhodovať tak o povolení zvláštneho užívania miestnych komunikácií ako aj o nariadení odstránenia RIP zariadení, mal druhostupňový orgán dospieť k záveru, že rozhodnutie o povolení zvláštneho užívania miestnych komunikácií je vo vzťahu ku konaniu o nariadenie odstránenia RIP zariadení predbežnou otázkou, lebo len tak bolo možné prvostupňový orgán prinútiť k tomu, aby vo veci povolenia zvláštneho užívania miestnych komunikácií začal riadne konať. 14. V súvislosti s vyššie uvedeným žalobca poukázal aj na ďalšie tvrdenie druhostupňového orgánu uvedené v jeho napadnutom rozhodnutí č. OU-BA-OCDPK2-2015/095003/VME zo dňa 22. decembra 2015. Hoci tento názor vyslovil druhostupňový orgán skôr v súvislosti s námietkou legitímnych očakávaní žalobcu, je tento názor relevantný aj z hľadiska posúdenia predbežnej otázky. Druhostupňový orgán vo svojom rozhodnutí totiž uviedol nasledovné: „Samotné podanie žiadosti na zvláštne užívanie komunikácií za účelom umiestnenia RIP zariadení automaticky nezakladá istotu, že v predmetnej veci bude aj naďalej rozhodnuté tak, ako predpokladá účastník konania. V tejto súvislosti si odvolací orgán dovolí upozorniť na skutočnosť, že ak mal účastník konania pochybnosti o konaní prvostupňového orgánu, že prvostupňový orgán nekonal v podanej žiadosti v intenciách zákona, resp. že nerozhodol včas, mohol sa účastník konania pri riešení žiadosti o povolení zvláštneho užívania miestnych komunikácií domáhať nápravy zákonnými prostriedkami, keďže ju považuje za kľúčovú otázku a tak predísť vzniknutej skutočnosti užívania miestnych komunikácií bez príslušného povolenia.“ Žalobca sa totiž riadne a včas domáhal nápravy zákonnými prostriedkami, keď v zákonnej lehote podal proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu č.j. 43242/2015-263664, ev. č. 71/2015-Sá zo dňa 02.06.2015 odvolanie. Žiadne ďalšie zákonné prostriedky nemal žalobca v čase vydania napadnutého prvostupňového rozhodnutia č. 45560/2015-324079, ev. č. 91/2015- Sá zo dňa 24.08.2015 k dispozícii, nakoľko v tomto čase ešte nebolo rozhodnuté o jeho odvolaní proti rozhodnutiu č.j. 43242/2015-263664, ev. č. 71/2015-Sá o nevydaní povolenia na zvláštne užívanie miestnych komunikácií. O tomto odvolaní žalobcu totiž druhostupňový orgán rozhodol svojim rozhodnutím č. OU-BA-OCDPK2-2015/070880/VME až dňa 24.09.2015, teda presne mesiac po vydaní napadnutého prvostupňového rozhodnutia o nariadení odstránenia RIP zariadení a viac ako dva a pol mesiaca po podaní odvolania zo strany žalobcu. Keďže v danom prípade sa jednalo o nečinnosť druhostupňového orgánu, žalobca nemohol využiť opatrenia proti nečinnosti podľa § 50 správneho poriadku, a preto jediným skutočným zákonným prostriedkom, ktorý na svoju obranu vzhľadom na situáciu mohol žalobca použiť, bolo požadovať, aby vydanie zákonného rozhodnutia vo veci povolenia zvláštneho užívania miestnych komunikácií bolo v konaní o nariadenie odstránenia RIP zariadení posúdené ako predbežná otázka. 15. Napadnuté druhostupňové rozhodnutie vo svojom odôvodnení obsahuje niektoré podstatné skutočnosti, ktoré mal podľa druhostupňového orgánu údajne uviesť žalobca, avšak žalobca tieto skutočnosti, tak ako ich uvádza druhostupňový orgán, nikdy vo svojom odvolaní proti napadnutému prvostupňovému rozhodnutiu a ani v žiadnom inom svojom vyjadrení v tomto konaní neuviedol. Druhostupňový orgán na str. 2 svojho napadnutého rozhodnutia uvádza: „Podľa názoru účastníka konania prvostupňový orgán postupoval nezákonne, keď tejto žiadosti nevyhovel a tým za súčasný protiprávny stav spočívajúci v umiestnení RIPZ na miestnych komunikáciách bez príslušného povolenia v plnej miere zodpovedá prvostupňový orgán." Hrubo zvýraznená časť tejto vety je absolútne nepravdivá a absolútne zavádzajúca. Žalobca nikdy netvrdil a v žiadnom svojom vyjadrení nikdy neuviedol, že postup prvostupňového orgánu považuje za nezákonný z dôvodu, že prvostupňový orgán nevyhovel jeho žiadosti. Žalobca vo svojom vyjadrení „Oznámenie o začatí správneho konania - vyjadrenie účastníka k podkladom rozhodnutia" zo dňa 12.08.2015 na str. 2 uviedol: „Toto rozhodnutie primátora je však nezákonné, keďže cestný správny orgán porušil ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok") nielen tým, že predmetné rozhodnutie neobsahuje zákonné náležitosti a je absolútne neodôvodnené, ak aj tým, že cestný správny orgán neoboznámil našu spoločnosť s podkladmi rozhodnutia, a neumožnil našej spoločnosti vyjadriť sa k týmto podkladom a uplatniť naše návrhy k nim a taktiež neuviedol, aké právne predpisy pri svojom rozhodovaní aplikoval a akou správnou úvahou bol pri ich aplikácii vedený." Tieto isté skutočnosti, ale v skrátenej forme uviedol žalobca aj vo svojom odvolaní zo dňa 01.10.2015 proti napadnutému prvostupňovému rozhodnutiu. Je teda nepochybné, že žalobca nikdy nepovažoval rozhodnutie prvostupňového orgánu, ktorým mu nebolo povolené zvláštne užívanie miestnych komunikácií za nezákonné z dôvodu, že prvostupňový orgán nevyhovel jeho žiadosti, tak ako sa to snaží prezentovať druhostupňový orgán, ale z dôvodu, že toto rozhodnutie prvostupňového orgánu ako aj jemu predchádzajúci postup boli v rozpore s ustanoveniami správneho poriadku. Tento názor žalobcu nakoniec potvrdil aj druhostupňový orgán, keď rozhodnutie prvostupňového orgánu č.j. 43242/2015-263664, ev. č. 71/2015-Sá zo dňa 02.06.2015 v celom rozsahu zrušil. Je preto nepochopiteľné a priam zarážajúce, prečo potom druhostupňový orgán uvádza v napadnutom rozhodnutí vyššie uvedené nepravdivé tvrdenie. Druhostupňový orgán na str. 2 svojho napadnutého rozhodnutia ďalej uvádza: „Účastník konania namieta, že prvostupňový orgán v odôvodnení napadnutého rozhodnutia neuviedol, že včas t.j. 04.05.2015 požiadal o povolenie na zvláštne užívanie miestnych komunikácií na ďalšie obdobie, o ktorej prvostupňový orgán rozhodol až dňa 02.06.2015 tak, že nepovolil zvláštne užívanie miestnych komunikácií za účelom umiestnenia RIPZ na miestnych komunikáciách napriek tomu, že na tých istých miestach boli RIPZ niekoľko rokov po sebe umiestnené." Opäť ide o nepravdivé a hrubo zavádzajúce tvrdenie druhostupňového orgánu, ktorý absolútne skresľujúco spojil do jedného tvrdenia viacero samostatných tvrdení žalobcu. Žalobca nikdy vo svojom odvolaní nenamietal skutočnosť, že prvostupňový orgán v odôvodnení napadnutého rozhodnutia neuviedol, že včas t.j. 04.05.2015 požiadal o povolenie na zvláštne užívanie miestnych komunikácií na ďalšie obdobie a už vôbec nenamietal ďalšie skutočnosti tak, ako ich prezentuje druhostupňový orgán. Žalobca vo svojom odvolaní proti napadnutému prvostupňovému rozhodnutiu poukázaním na svoju žiadosť zo dňa 04.05.2015 a na dátum vydania rozhodnutia prvostupňového orgánu, ktorým rozhodol o tejto žiadosti, ako aj poukázaním na to, že sa jedná o RIP zariadenia, ktoré sú už niekoľko rokov umiestnené na tých istých miestach, poukazoval len na rozdielnosť v prístupe a v rýchlosti konania prvostupňového orgánu v konaní o vydanie povolenia na zvláštne užívanie miestnych komunikácií a v konaní o nariadenie odstránenia RIP zariadení. Žalobca konkrétne na str. 3 svojho odvolania uviedol: „V tejto súvislosti je potom viac ako zaujímavé, že rovnako rýchlo nekonal vo veci našej žiadosti zo dňa 04.05.2015, ktorou naša spoločnosť požiadala o povolenie zvláštneho užívania miestnych komunikácií a o tejto našej žiadosti rozhodol až dňa 02.06.2015. Pritom išlo o jednoduchú vec, keď naša spoločnosť po niekoľkýkrát opakovane žiadala o povolenie tých istých RIP zariadení na tých istých miestach, na ktorých boli tieto RIP zariadenia povolené niekoľko rokov po sebe. V zmysle § 49 ods. 1 správneho poriadku mal tak cestný správny orgán o tejto našej žiadosti rozhodnúť bezodkladne, čo však neurobil." Pre žalobcu je absolútne nepochopiteľné, ako z tohto jeho tvrdenia dospel druhostupňový orgán k tvrdeniu, ktoré uviedol vo svojom napadnutom rozhodnutí. Na konci str. 3 a na začiatku str. 4 druhostupňového rozhodnutia uvádza druhostupňový orgán ďalšie absolútne nepravdivé a zavádzajúce tvrdenie: „V súlade s vyššie uvedeným sa odvolací orgán nestotožňuje s názorom účastníka konania, ktorý dospel k subjektívnemu záveru, že na zvláštne užívanie miestnych komunikácií má zákonný nárok, ktorý odôvodňuje tým, že už niekoľko rokov užíval miestne komunikácie na tento účel, a preto stačí podanie návrhu na povolenie zvláštneho užívania komunikácií za účelom umiestnenia RIPZ a prvostupňový orgán je povinný vydať povolenie na ďalšie obdobie". Žalobca zdôrazňuje, že vo svojom odvolaní a ani v žiadnom svojom vyjadrení nikdy neuviedol, že by podľa jeho názoru mal mať na zvláštne užívanie miestnych komunikácií zákonný nárok, a preto stačí podanie návrhu na povolenie zvláštneho užívania komunikácií za účelom umiestnenia RIP zariadení a prvostupňový orgán je povinný vydať povolenie na ďalšie obdobie. 16. Žalobca sa vo svojich podaniach nikdy nevyjadroval k tomu, či na zvláštne užívanie miestnych komunikácií existuje právny nárok. Žalobca poukazoval len na svoje oprávnené legitímne očakávania, že mu takéto užívanie bude povolené, zvlášť ak žiada o povolenie zvláštneho užívania miestnych komunikácií na tých istých cestách a za rovnakých podmienok, za akých mal povolené zvláštne užívanie miestnych komunikácií niekoľko predchádzajúcich rokov. Legitímnosť týchto očakávaní žalobcu napokon potvrdzuje aj samotné tvrdenie druhostupňového orgánu, ktorý na str. 3 svojho rozhodnutia t OU-BA-OCDPK2-2015/070880/VME zo dňa 24.09.2015, ktorým zrušil rozhodnutie prvostupňového orgánu č.j. 43242/2015-263664, ev. č. 71/2015-Sá zo dňa 02.06.2015 o nepovolení zvláštneho užívania miestnych komunikácií, uviedol: „Skutočnosti, ktoré správny orgán viedli k zamietnutiu, resp. nepovoleniu však musí v odôvodnení rozhodnutia náležíte o presvedčivo objasniť, v danom prípade aj s ohľadom na skutočnosť, že účastník konania takýmto povolením v predchádzajúcom období už disponoval." Z uvedeného tvrdenia druhostupňového orgánu je okrem iného teda nepochybné aj to, že aj rozhodnutie prvostupňového orgánu o nepovolení zvláštneho užívania miestnych komunikácií musí byť riadne, náležíte a presvedčivo odôvodnené, čo však prvostupňové rozhodnutie č.j. 3242/2015-263664, ev. č. 71/2015-Sá zo dňa 02.06.2015 rozhodne nebolo. Práve na základe týchto skutočností sa žalobca vo svojich vyjadreniach odvolával na riadne a včasné podanie žiadosti a domáhal sa vydania riadneho právoplatného rozhodnutia, pričom tak vo svojom liste - Oznámenie o začatí správneho konania - vyjadrenie účastníka k podkladom rozhodnutia" zo dňa 12.08.2015 ako aj vo svojom odvolaní proti napadnutému prvostupňovému orgánu zo dňa 01.10.2015 výslovne uviedol, že vydanie právoplatného rozhodnutia o povolení alebo nepovolení zvláštneho užívania miestnych komunikácií je v konaní o nariadenie odstránenia zariadení kľúčovou otázkou. Z tohto vyjadrenia žalobcu je nepochybné, že žalobca pripúšťa aj nepovolenie zvláštneho užívania miestnych komunikácií, avšak o tomto nepovolení musí byť vydané zákonné a riadne odôvodnené rozhodnutie. Je teda zrejmé, že žalobca nikdy neprezentoval názor, ktorý sa mu snaží podsúvať druhostupňový orgán a síce, že „...stačí padanie návrhu na povolenie zvláštneho užívania komunikácií za účelom umiestnenia RIPZ o prvostupňový orgán je povinný vydať povolenie na ďalšie obdobie." Zo strany druhostupňového orgánu teda ide o ničím nepodloženú konštrukciu, ktorá nevyplýva zo žiadnych tvrdení žalobcu, a ak druhostupňový orgán hovorí o subjektívnom názore žalobcu, potom jeho tvrdenie uvedené na začiatku tohto odstavca nie je ničím iným, ako subjektívnym a ničím nepodloženým tvrdením druhostupňového orgánu, ktoré nie je možné podložiť žiadnymi objektívnymi skutočnosťami. III. Zhrnutie argumentov žalovaného 17. Zastával ten názor, že obsah žaloby žiadnym relevantným spôsobom neodôvodňuje, že nedošlo k porušeniu zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, v znení neskorších predpisov ( ďalej len „ cestný zákon“) a že na užívanie miestnych komunikácií nedisponuje právoplatným rozhodnutím v zmysle § 8 citovaného zákona a vyhlášky č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva cestný zákon . V súlade s § 11 ods. 1 písm. b) tejto vyhlášky zvláštnym užívaním diaľnic, ciest a miestnych komunikácií je aj umiestňovanie zariadení, alebo predmetov predajných, reklamných alebo zábavných, na ktoré je potrebné povolenie príslušného cestného správneho orgánu. Žalovaný sa nestotožnil s názorom žalobcu, ktorý dospel k subjektívnemu záveru, že na zvláštne užívanie miestnych komunikácií má zákonný nárok, ktorý odôvodňuje tým, že už niekoľko rokov užíval miestne komunikácie na tento účel, a preto stačí podanie návrhu na povolenie zvláštneho užívania komunikácií za účelom umiestnenia reklamných zariadení a prvostupňový orgán je povinný vydať povolenie na ďalšie obdobie. To, že účastník konania užíval miestne komunikácie niekoľko rokov po sebe nezakladá automaticky dôvod, že môže v ich užívaní pokračovať bez právoplatného rozhodnutia. Naopak, účastník konania mal vydané rozhodnutie na zvláštne užívanie miestnych komunikácií časovo obmedzené, t.j. do 5.6.2015, z čoho jednoznačne vyplýva, že uplynutím tejto lehoty je užívanie miestnych komunikácií v rozpore so zákonom. 18. Nestotožnil sa s názorom žalobcu, ktorý podmieňuje konanie o odstránení reklamných zariadení až vydaním právoplatného rozhodnutia vo veci povolenia, resp. nepovolenia zvláštneho užívania miestnych komunikácií na ďalšie obdobie. Pokiaľ účastník konania nedisponuje právoplatným rozhodnutím o povolení zvláštneho užívania miestnych komunikácií za účelom umiestnenia reklamných zariadení, bez rozdielu dôvodu jeho nevydania, je povinný súčasný protiprávny stav uviesť do súladu so zákonom, t.j. odstrániť reklamné zariadenia z miestnych komunikácií. Žalobca nespochybniteľné užíva miestne komunikácie v rozpore so zákonom ( bez platného povolenia), čo nespochybňuje ani sám žalobca, naopak za vzniknutý protiprávny stav označuje ako zodpovedného prvostupňový orgán, ktorý podľa jeho názoru, nevydal účastníkovi očakávané rozhodnutie o povolení zvláštneho užívania miestnych komunikácií za účelom umiestnenia reklamných zariadení. Žalovaný sa nestotožnil s názorom žalobcu, že pre vydanie zákonného rozhodnutia o odstránení nepovolených reklamných zariadení je predbežnou otázkou vydanie právoplatného rozhodnutia o povolení alebo nepovolení zvláštneho užívania miestnych komunikácií. Predbežnou otázkou sa podľa názoru žalovaného rozumie taká otázka, zodpovedanie ktorej podmieňuje rozhodnutie vo veci, ktorá je predmetom správneho konania a na jej meritórne rozhodnutie je príslušný iný správny orgán. Z uvedeného je zrejmé, že pre správne konanie o odstránení reklamných zariadení, umiestnených na miestnych komunikáciách bez príslušného povolenia nemá rozhodnutie o povolení resp. nepovolení zvláštneho užívania charakter predbežnej otázky. Zvláštne užívanie miestnych komunikácií bolo povolené rozhodnutím, ktorého platnosť bola ukončená dňa 4.6.2015. Po tomto termíne, bez ohľadu na okolnosti pre ktoré nie je vydané nové povolenie je ďalšie užívanie miestnych komunikácií nezákonné, čo je dôvodom na ich odstránenie. Žalovaný, dôvody žalobcu uvedené v žalobe, považuje za neopodstatnené a v celom rozsahu trvá na znení odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia, v ktorom odôvodnil zamietnutie odvolania. IV. Pojednávanie 19. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný § 9 ods. 1 SSP nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 SSP a rozhodol vo veci dňa 07.02.2018 v prítomnosti právneho zástupcu žalobcu rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil. Súd vec prejednal v neprítomnosti žalovaného, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil podľa § 114 SSP. V. Relevantné právne predpisy 20. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (ďalej len cestný zákon), Na užívanie diaľnic, ciest a miestnych komunikácií iným než zvyčajným spôsobom alebo na iné účely, než na ktoré sú určené (ďalej len „zvláštne užívanie“), je potrebné povolenie cestného správneho orgánu s výnimkou prípadov uvedených v odsekoch 6, 7 a 8 vydané so súhlasom dopravného inšpektorátu. Cestný správny orgán môže v povolení určiť podmienky na zvláštne užívanie a pre ich nesplnenie môže udelené povolenie zrušiť. Zvláštne užívanie sa povoľuje na dobu určitú, ak u užívateľa trvajú dôvody, pre ktoré bolo povolenie udelené. Pri zmene užívateľa, podmienok užívania a podobne je potrebné požiadať o nové povolenie, prípadne o zmenu povolenia. Povolenie nie je potrebné pre vozidlá ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov a na presun poľnohospodárskych strojov a zariadení pri poľnohospodárskych prácach v rámci obhospodarovaného územia. Povolenie cestného správneho orgánu na účely konania automobilových pretekov je možné vydať len po predložení kladného stanoviska od organizácie, ktorá je členom medzinárodnej federácie automobilového športu (FIA Paríž). 21. Podľa § 8 ods. 3 písm. a) cestného zákona, Na rozhodovanie o povoľovaní zvláštneho užívania diaľnic, ciest a miestnych komunikácií sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní s týmito odchýlkami: a) § 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/>, 7, 8 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/>, 14 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/ > a § 18 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/> o správnom konaní (správny poriadok) sa nepoužijú. 22. Podľa § 3 ods. 1 správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. 23. Podľa § 3 ods. 2 správneho poriadku, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. 24. Podľa § 3 ods. 4 správneho poriadku, správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. 25. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 26. Podľa § 32 ods. 2 správneho poriadku podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. 27. Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 28. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. V. Posúdenie veci správnym súdom 29. V prípade tzv. vertikálnych administratívnoprávnych vzťahov, v ktorých orgány verejnej správy vystupujú voči účastníkom administratívneho konania v štátno-mocenskom postavení, teda rozhodujú o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb, tento mocenský prvok a nerovnomerné postavenie je vyvažovaný možnosťou dovolávať sa ochrany práv v správnom súdnictve. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu je v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Podľa § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 30. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že primátor Hlavného mesta SR Bratislavy (ďalej len „Hlavné mesto“) ako príslušný cestný správny orgán podľa § 3 ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len cestný zákon) a § 12 ods. 4 zákona SNR č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení neskorších predpisov podľa § 3c ods. 4 cestného zákona v súlade s § 46 a § 47 zákona č.71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov nariadil rozhodnutím č. 45560/2015-324079, ev. č. 91/2015-Sá zo dňa 24.08.2015 nariadil žalobcovi odstránenie nepovolených reklamných, informačných a propagačných (ďalej len „RIP“) zariadení v počte 400 ks o ploche 0,07 m2/ks a 28 ks o ploche 0,14 m2/ks, , t.j. o celkovej ploche 31,92 m2 na miestnych komunikáciách I. a II. triedy: Kamenné námestie, Hodžovo námestie, Dunajská, Námestie SNP, Jesenského, Šafárikovo nám., Dostojevského rad, Štúrova, Mýtna, Námestie Slobody, Jánska , Kollárovo nám., Špitálska, Americké nám., Mickiewiczova, Štefánikova, Predstaničné nám., Šancová, Račianske mýto, Račianska, Námestie 1. mája, Bajkalská, Krížna, Miletičova, Záhradnícka, Mlynské nivy, Landererova, Karadžičova, Legionárska, Radlinského, Rajská, Cintorínska, Rázusovo nábrežie, Staromestská, Suché mýto, Trnavské mýto, Galvaniho, Ivánska cesta, Vajanského nábrežie, Trnavská cesta, Vajnorská, 29. augusta, Prievozská, Rožňavská, Gagarinova, Budatínska, Mlynská dolina, Molecova, Karloveská, Nábrežie arm. gen. L. Svobodu, Limbová, Tomášikova, ul, Imricha Karvaša, Botanická v lehote do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. V rozhodnutí správny orgán prvého stupňa konštatoval, že účastník konania užíva časti miestnych komunikácií I. a II. triedy na umiestnenie RIP zariadení v počte 400 ks o ploche 0,07 m /ks a 28 ks o ploche 0,14 m2/ks, , t.j. o celkovej ploche 31,92 m2', bez povolenia cestného správneho orgánu od 5.6.2015. Dôvody, pre ktoré mu cestný správny orgán nepovolil zvláštne užívanie miestnych komunikácií, neoprávňujú účastníka konania užívať miestne komunikácie bez príslušného povolenia. Porovnaním skutkových zistení s citovanými právnymi predpismi cestný správny orgán po správnej úvahe dospel k právnym záverom, že účastník konania napriek výzve cestného správneho orgánu neurobil nápravu, neodstránil z častí miestnych komunikácií RIP zariadenia umiestnené bez povolenia cestného správneho orgánu. Okresný úrad Bratislava odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií (žalovaný) ako príslušný odvolací orgán podľa § 3 ods. 5 písm. c) zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „cestný zákon“), rozhodnutím č. OU-BA-OCDPK2-2015/095003/VME zo dňa 22.12.2015 vo veci odvolania účastníka konania spoločnosti PRE SENT, s.r.o, Súťažná 10, 821 08 Bratislava, IČO 35688513, proti rozhodnutiu Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava ako príslušného cestného správneho orgánu č.45560/2015-324079, ev. č. 91/2015-Sá zo dňa 24. 8. 2015, ktorým bolo nariadené odstránenie nepovolených reklamných, informačných a propagačných zariadení podľa § 46 a § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku odvolanie účastníka konania spoločnosti PRE SENT, s.r.o., Súťažná 10, 821 08 Bratislava, IČO 35688513 proti rozhodnutiu Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava ako príslušného cestného správneho orgánu č. 45560/2015- 324079, ev. č. 91/2015-Sá zo dňa 24. 8. 2015 zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil. Nie je možné opomenúť, že správny orgán Oznámením o začatí správneho konania zo dňa 15.07.2015 č. MAGS OKDS 45560/2015/303976 oznámil žalobcovi ako účastníkovi administratívneho konania jeho začatie vo veci rozhodnutia o odstránení nepovolených reklamných, informačných a propagačných (RIP) zariadení na miestnych komunikáciách I. a II. triedy s tým, že výkonom štátneho odborného dozoru dňa 14.07.2015 bolo zistené, že na označených miestnych komunikáciách sú naďalej umiestnené reklamné zariadenia spoločnosti žalobcu, na osadenie ktorých bolo vydané povolenie na zvláštne užívanie miestnych komunikácií len do 04.06.2015 a to aj napriek výzve na odstránenie reklamných zariadení osadených bez povolenia a uplynutí lehoty na ich odstránenie stanovenej vo výzve zo dňa 08.06.2015 pod č. MAGS OKDS 45560/2015/282813. Od vydania napadnutých rozhodnutí do tohto časového úseku sa javí postup správnych orgánov ako zákonný. 31. Pre rozhodnutie súdu v tomto spore bol však rovnako dôležitý postup správnych orgánov, ktorý predchádzal Oznámeniu o začatí správneho konania zo dňa 15.07.2015 z posúdenia aspektu zákonnosti konania o odstránení reklamných, informačných a propagačných (RIP) zariadení na miestnych komunikáciách I. a II. triedy. V zmysle rozhodnutia Hl. mesta SR Bratislavy č. j. MAGS OKDS 49355/2014-274338-1, ev. č. 59/2014 Sá zo dňa 03.06.2014 bolo žalobcovi udelené povolenie na zvláštne užívanie miestnych komunikácií I. a II. triedy na dobu od 05.06.2014 do 04.06.2015. Dňa 04.05.2015 žalobca podal na prvostupňovom orgáne žiadosť o vydanie povolenia na zvláštne užívanie miestnych komunikácií I. a II. triedy na území Hl. mesta SR Bratislavy za účelom umiestnenia 428 ks RIP zariadení na obdobie od 05.06.2015 do 04.06.2016. Prvostupňový orgán dňa 02.06.2015 vydal rozhodnutie č.j. 43242/2015-263664, ev. č. 71/2015-Sá, ktorým nepovolil žalobcovi zvláštne užívanie miestnych komunikácií na obdobie od 05.06.2015 do 04.06.2016. Proti tomuto rozhodnutiu prvostupňového orgánu podal žalobca dňa 02.07.2015 odvolanie z dôvodu, že bolo vydané v rozpore s príslušnými ustanoveniami správneho poriadku. Druhostupňový orgán rozhodol o odvolaní žalobcu rozhodnutím č. OU-BA-OCDPK2- 2015/070880/VME zo dňa 24.09.2015, ktorým rozhodnutie prvostupňového orgánu zrušil v celom rozsahu a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie. Druhostupňový orgán vo svojom rozhodnutí uviedol, že pri vydávaní napadnutého rozhodnutia došlo zo strany prvostupňového orgánu k porušeniu zákona. Druhostupňový orgán vyčítal prvostupňovému orgánu okrem iných vecí napríklad aj to, že neumožnil žalobcovi vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, neprerokoval žiadosť žalobcu s dopravným inšpektorátom v zmysle § 8 ods. 1 cestného zákona a nedostatočne odôvodnil rozhodnutie, keď odôvodnenie rozhodnutia neobsahuje konkrétne dôvody, ktoré viedli prvostupňový orgán k vydaniu rozhodnutia. 32. Správne konanie je vybudované na určitých právnych zásadách, ktorými sa správny poriadok odlišuje jednak od ostatných procesov prebiehajúcich v oblasti verejnej správy, ako aj od procesných zásad uplatňovaných inými orgánmi štátnej moci, najmä súdmi. Týmito procesnými zásadami sa spravuje celé správne konanie, vo všetkých jeho štádiách. Procesné zásady nie sú len kategóriou právnej teórie, ale ich premietnutie do zákona z nich vytvorilo záväzné pravidlá správania. Zákonodarca niektoré najdôležitejšie zásady upravil hneď v úvodných ustanoveniach zákona a označil ich ako základné pravidlá konania ( § 3 <aspi://module='ASPI'&link='71/1967%20Zb.%25233'&ucin-k- dni='30.12.9999'> a <aspi://module='ASPI'&link='71/1967%20Zb.%25234'&ucin-k-dni='30.12.9999'>). Základné pravidlá konania plnia v podstate dve funkcie: a) sú záväzným právnym nástrojom pre postup správnych orgánov a ich nerešpektovanie alebo opomenutie predstavuje vadu konania, ktorá podľa svojej závažnosti môže viesť až k zrušeniu rozhodnutia, b) sú interpretačným pravidlom pre jednotlivé ustanovenia správneho poriadku, resp. procesných ustanovení osobitných právnych predpisov. Zásada aktívnej súčinnosti účastníkov konania vychádza z koncepcie, že účastník konania je aktívnym činiteľom tohto procesu, a nie iba pasívnym objektom činnosti správnych orgánov. Premietnutie tejto zásady do správneho konania sa prejavuje v tom, že v celom priebehu konania sa ráta s aktívnou spoluúčasťou účastníka konania. Správny poriadok ukladá správnym orgánom vytvárať pre takúto spoluúčasť optimálne podmienky. Preto správny poriadok výslovne formuluje povinnosť správnych orgánov dať účastníkom konania príležitosť, aby sa vyjadrili k podkladom pre rozhodnutie a uplatnili svoje návrhy. Porušenie zásady súčinnosti správneho orgánu s účastníkmi konania je jedným z dôvodov pre povolenie alebo nariadenie obnovy konania (§ 62 ods. 1 písm. c/). Napriek konštatovaniu nezákonnosti v rozhodnutí správneho orgánu druhého stupňa č. OU-BA-OCDPK2- 2015/070880/VME zo dňa 24.09.2015, ktorým bola vec vrátená prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie ešte v septembri 2015, správny orgán prvého stupňa bez sebareflexie vo veci nerozhodol a namiesto toho vyrubil žalobcovi správny poplatok v neúmernej výške 34.240 €, na ktorého splatení trval aj po tom, čo ho žalobca na túto nezákonnosť upozornil. Zákon č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v položke č. 82 písm. c) sadzobníka správnych poplatkov pritom jednoznačne stanovuje poplatok 80 € za povolenie na zvláštne užívanie miestnych komunikácií. Správny orgán môže v odôvodnených prípadoch znížiť, prípadne odpustiť poplatok podľa tejto položky. V závislosti od rozsahu a doby užívania komunikácie môže správny orgán zvýšiť poplatok až na päťnásobok. Žalobca správny poplatok v sume 80 € riadne uhradil a dôvodne namietal v žalobe, že v prípade zastavenia konania pre nezaplatenie súdneho poplatku už nie je možné podľa § 9 zákona o správnych poplatkoch podať odvolanie. 33. Je nepochybné, že správne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom právneho štátu, ktorým Slovenská republika je. Správnym súdnictvom sa zabezpečuje realizácia ústavného princípu práva domáhať sa súdnej ochrany práv fyzických a právnických osôb na nezávislom a nestrannom súde. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím, či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o koho práva v konaní ide. Úlohou súdu je práve rozpoznať cez zákon spravodlivosť. Súd zdôrazňuje, že je nevyhnutné vychádzať aj z individuálnych, teda na konkrétnych skutkových zisteniach založených, dimenziách každej prejednávanej veci. Mnohé prípady a ich špecifické okolnosti môžu byť značne komplikované a netypické; to však nezbavuje súd povinnosti urobiť všetko pre spravodlivé riešenie, akokoľvek sa to môže zdať zložité. Spravodlivosť musí byť v procese, ktorým súd interpretuje a aplikuje právo, vždy prítomná ako hodnotový činiteľ. Spravodlivosť je hodnotovým princípom, ktorý je spoločný všetkým demokratickým právnym poriadkom. Nad každým vytváraním súdneho rozhodnutia sa nesie dvojaký imperatív: rozhodnutie musí byť nielen zákonné, ale predovšetkým spravodlivé. V tejto súvislosti poukazuje súd na to, že z hľadiska princípu právnej istoty, podlieha ochrane aj legitímne očakávanie, ktoré je užšou kategóriou ako právna istota (nález Ústavného súdu SR, sp. zn.PL. ÚS 16/06 zo dňa 30.04.2008). Účelom legitímneho očakávania je garancia čitateľnosti správania sa orgánov verejnej moci a ochrana súkromných osôb pred nepredvídateľným mocenským zásahom do ich právnej situácie, na vyústenie ktorej do určitého výsledku sa spoliehali (nález Ústavného súdu SR sp. zn.PL. ÚS 10/04 zo dňa 06.02.2008). I keď sa legitímne očakávania nedajú absolutizovať žalobca mohol v správnom konaní legitímne očakávať, že správny orgán riadne rozhodne o jeho žiadosti a to aj v intenciách vysloveného právneho názoru v rozhodnutí správneho orgánu druhého stupňa, ktorý pôvodné prvostupňové rozhodnutie zrušil pre nezákonnosť. Konaním žalovaného bol porušený princíp právnej istoty a spravodlivosti. Podľa názoru súdu bola v tomto prípade podstatná aplikácia materiálneho hľadiska, nakoľko právny formalizmus v podmienkach demokratického právneho štátu nemôže celkom prevládnuť. Úlohou súdu v podmienkach materiálneho právneho štátu je nájsť také riešenie, ktoré je v súlade so všeobecnou ideou spravodlivosti, resp. v súlade s prirodzeno- právnymi princípmi. Súd nemôže tolerovať formalistický prístup, pričom je nutné zdôrazniť, že povinnosť súdu nachádzať právo neznamená len vyhľadávať priame a výslovné pokyny v zákonnom texte, ale tiež formulovať, čo je zmyslom a účelom právnych predpisov. Súd teda musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musia smerovať k spravodlivému výsledku (napr. analogicky rozsudok NS SR 10Sža/13/2015). Bez meritórneho rozhodnutia o žiadosti žalobcu, po nezákonnom vyrubení správneho poplatku (konanie bolo zastavené rozhodnutím č. j. MAGS OD 36783/16/52478 zo dňa 03.03.2016 pre nezaplatenie správneho poplatku), žalovaný začal voči žalobcovi viesť správne konanie o odstránení reklamných zariadení. Žalobca takto dôvodne namietal, že ak by prvostupňový správny orgán v konaní o povolení zvláštneho užívania miestnych komunikácií konal zákonným spôsobom a rozhodol v merite veci, mohol správny orgán následne iniciovať správne konanie o odstránení zariadení. Žalovaný pochybil, keď sa v rozhodnutí č. OU-BA-OCDPK2-2015/095003/VME zo dňa 22.12.2015 dôsledne nezaoberal touto otázkou ako predbežnou podľa § 40 SP, kedy mal poskytnúť ochranu procesným právam žalobcu. V rámci zisťovania podkladov pre rozhodnutie totiž správny poriadok upravuje tzv. predbežnú (prejudiciálnu) otázku, ktorá môže byť predmetom samostatného konania. A tou sa rozumie taká otázka, ktorá môže byť predmetom samostatného správneho konania a od posúdenia ktorej závisí rozhodnutie vo veci. Týmto postupom orgánu verejnej správy došlo k odňatiu možnosti účastníkovi riadne konať pred správnym orgánom (išlo o podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. g/ SSP). 34. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP. Prihliadol pritom na skutočnosť, že žalobca mal v konaní plný úspech 35. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).