Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/45/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200378 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Krišková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1016200378.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Kriškovej a sudcov Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu: K.. K. Z., R.. XX.XX.XXXX, D. I.. T. X, D., zastúpený Advokátska kancelária ZUZÁK, s.r.o., so sídlom Račianska 1571/66, Bratislava, IČO: 47 243 228, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ulica 29. augusta 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 57199-2/2015-BA zo dňa 21.12.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na prerušenie konania zamieta. Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Sociálnej poisťovne - ústredie č. 57199-2/2015-BA zo dňa 21.12.2015 ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava č. 700-0219222515-GC04/15 zo dňa 09.09.2015 z r u š u j e a vec vracia Sociálnej poisťovni, pobočka Bratislava na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : I. Rozhodnutia správnych orgánov. 1. Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava vydala podľa § 178 ods. 1 písm. a) deviaty bod a § 240 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) rozhodnutie č. 700-0219222515-GC04/15 zo dňa 09.09.2015, ktorým predpísala žalobcovi za obdobie január 2009 až marec 2014, jún 2014, júl 2014, august 2014, september 2014, november 2014, penále v sume 5.099,96 EUR, ktoré bolo vypočítané z dlžnej sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie, poistného do rezervného fondu solidarity (ďalej len „poistné a povinné príspevky"), vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatností poistného a povinných príspevkov do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom žalovaná rozhodnutím č. 57199-2/2015-BA zo dňa 21.12.2015 rozhodla tak, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava, číslo: 700-0219222515-GC04/15 z 09.09.2015 zmenila tak, že do výrokovej časti rozhodnutia za text: „...do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti..." doplnila text: „...resp. do dňa predchádzajúceho dňu povolenia splátok dlžných súm poistného. ...“ a v ostatnej časti rozhodnutie potvrdila. II. Žaloba. 2.Včas podanou žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 07.03.2016, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu napadnutého rozhodnutia, ktoré žiadal spolu s prvostupňovým rozhodnutím zrušiť a vec vrátiť žalovanej na ďalšie konanie. 3. Žalobca uviedol, že žalovaná rozhodnutím č. 700-0250618113-GC04/13 zo dňa 05.12.2013 v zmysle § 144 ods. 1, § 152 a § 178 ods. 1 písm. a) ôsmy bod zákona o sociálnom poistení v znení zák.č. 572/2009 Z.z. a zák.č. 43/2004 Z.z., predpísala žalobcovi za obdobie január 2009 až október 2013 poistné na nemocenské poistenie v sume 1.187,26 EUR, poistné na starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové poistenie v sume 4.861,90 EUR, poistné na invalidné poistenie v sume 1.620,06 EUR a poistné do rezervného fondu solidarity v sume 1.007,64 EUR, t.j. v celkovej sume 8.676,86 EUR. A rozhodnutím č. 700-0250618013-GC04/13 toho istého dňa t.j. z 05.12.2013 žalovaná predpísala žalobcovi poistné za obdobie júl 2005 až december 2008 v celkovej sume 6.746,46 EUR. Žalobcovi tak z dôvodu nevedomosti a neinformovanosti v spravovaní daňového priznania vznikol nedoplatok na poistnom v období júl 2005 - december 2008 v sume 6.746,46 EUR a v období január 2009 - november 2014 v sume 8.676,86 EUR, spolu v sume 15.423,32 EUR. 4. Žalobca výpočet dlžných súm zo strany žalovanej akceptoval a bezodkladne po obdržaní predmetných rozhodnutí mal snahu splniť si svoje odvodové povinnosti, preto už dňa 08.01.2014 aktívne pristúpil k splácaniu predpísaného poistného. No vzhľadom na vysokú sumu a nepravidelné príjmy žalobcu ako živnostníka, nebolo v jeho možnostiach splatiť predpísané poistné v zmysle rozhodnutí v lehote 15 dní, preto listom zo dňa 08.01.2014 oznámil žalovanej, že pristúpil k čiastočnej úhrade poistného vo výške 1.000,- EUR (500,-EUR + 500,-EUR) a súčasne v zmysle oznámenia, ktoré bolo priložené k rozhodnutiu o predpísaní poistného, žalobca požiadal podľa § 146 zákona o sociálnom poistení, o možnosť splatiť vyrubené poistné formou splátok vo výške 700,-EUR, maximálne 1.000,-EUR mesačne. Žalovaná na žiadosť o splátkový kalendár nereagovala a dňa 11.03.2014 podala návrh na vykonanie exekúcie, napriek tomu, že žalobca z predpísanej sumy poistného 6.746,46 EUR k uvedenému dňu uhradil sumu 1.805,-EUR a bez rozhodnutia o splátkovom kalendári, vystavila žalobcu exekučnému konaniu. V rámci exekučného konania bolo ozrejmené, že žalovaná nerozhodla o žiadosti o splátkový kalendár a žalobca, aby predišiel exekučnému konaniu, musel pristúpiť k úhrade sumy vymáhanej v exekučnom konaní. 5. Žalovaná o žiadosti o povolenie splatiť predpísané poistné formou splátok nerozhodla v zákonom stanovenej lehote 60 dní, čím porušila zákonnú povinnosť konať a rozhodnúť v zmysle § 210 ods. 2 v spojení s § 210 ods. 1 a § 178 ods. 1 písm. a) bod 10. zákona o sociálnom poistení, pričom táto nečinnosť mala za následok negatívny dopad na ďalšie postavenie žalobcu, pri následnom vyrubení penále. 6. O žiadosti žalobcu o splátkový kalendár zo dňa 08.01.2014 rozhodla žalovaná až dňa 29.10.2014, takmer po desiatich mesiacoch, ktorým povolila splácanie dlžných súm po 416,66 EUR mesačne, ktoré rozložila na obdobie od 01.12.2014 do 01.11.2015, pričom zvyšná suma poistného sa vzťahovala na zostávajúce neuhradené poistné, ktoré bolo predpísané rozhodnutím č. 700-0250618113-GC04/13 zo dňa 05.12.2013 na sumu 8.676,86 EUR. 7. Poistné predpísané rozhodnutím č.700-0250618013-GC04/13 zo dňa 05.12.2013 na sumu 6.746,46 EUR bolo v plnom rozsahu uhradené k 23.06.2014, t.j. pred vydaním rozhodnutia o splátkovom kalendári a zvyšnú sumu predpísaného poistného na základe rozhodnutia č. 700-0250618113-GC04/13 zo dňa 05.12.2013 na sumu 8.676,86 EUR, žalobca splácal na základe splátkového kalendára zo dňa 29.10.2014. Po splatení predpísaného poistného za obdobie júl 2005 až december 2008 v sume 6.746,46 EUR a splatení predpísaného poisteného za obdobie január 2009 až október 2013 v celkovej sume 8.676,86 EUR bol žalobca presvedčený, že v tejto časti rozhodnutia sú jeho pohľadávky voči žalovanej vysporiadané. 8. Žalovaná po splatení predpísaného poistného vydala rozhodnutie č. 700-0219222515-GC04/15 zo dňa 09.09.2015, ktorým podľa § 178 ods. 1 písm. a) deviaty bod a § 240 zákona o sociálnom poistení predpísala žalobcovi za obdobie január 2009 až november 2014 penále vo výške 5.099,96 EUR. Voči predmetnému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, nakoľko mal za to, že už v rámci splátkového kalendára boli splatené predpísané úroky z omeškania, nakoľko podľa § 146 ods. 4 zákona o sociálnom poistení sa na povolené sumy splátok dlžných súm ustanovenie o predpísaní penále nepoužije. Zároveň predpísané penále bolo aj na tú časť predpísaného poistného, na ktoré požiadal o splátkový kalendár, žiadosti o splátkový kalendár žalovaná vyhovela, čím sa žalobca cíti poškodený. V odôvodnení druhostupňového rozhodnutia žalovaná na str. 4 uviedla, že žiadosť o povolenie splácať dlžnú sumu poistného v splátkach zo dňa 08.01.2014 bola Sociálnej poisťovni pobočka, Bratislava doručená dňa 06.10.2014. S uvedeným tvrdením žalobca nesúhlasí, nakoľko z predložených listinných dôkazov je nepochybné, že žalovaná žiadosťou disponovala už dňa 09.01.2014 a nie až dňa 06.10.2014, čím rozhodnutie žalovanej vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu, resp. zistenie skutkového stavu žalovanou je v rozpore s obsahom spisu, čo je dôvod na zrušenie rozhodnutia v zmysle § 250j ods. 2 OSP. 9. Žalobca namietal predpísané penále za obdobie január 2009 až november 2014, keďže rozhodnutím č. 700-0250618113-GC04/13 zo dňa 05.12.2013 bolo predpísané poistné za obdobie január 2009 až október 2013, preto aj z uvedeného dôvodu sú rozhodnutia správnych orgánov č. 57199-2/2015-Ba zo dňa 21.12.2015 v spojení s rozhodnutím č. 700-0219222515-GC04/15 zo dňa 09.09.2015 v rozpore s obsahom spisu, čo je dôvod na zrušenie rozhodnutia v zmysle § 250j ods. 2 OSP. 10. Žalovaná vypočítala žalobcovi penále v jednej časti ku dňu 28.10.2014, splátkový kalendár bol schválený dňa 29.10.2014, pričom z rozhodnutia nie je zrejmé, ako dospela žalovaná k tomu, že penále je splatené do dňa predchádzajúceho dňu povolenia splátok dlžných súm poistného a neuviedla ani zákonné ustanovenie z ktorého pri rozhodnutí vychádzala. Ak by žalovaná rozhodla o schválení splátkového kalendára včas, t.j. v zákonom stanovenej lehote 60 dní a nie až o desať mesiacov, žalobca nemusel byť vystavený exekučnému konaniu a výška penále by bola minimálne o desať mesiacov nižšia. Takýto nezákonný postup žalovanej, ktorý predchádzal vydaniu napadnutých rozhodnutí nemôže mať za následok vydanie zákonných rozhodnutí, preto podľa žalobcu sú naplnené dôvody na zrušenie predmetných rozhodnutí. Rovnako absencia zákonného ustanovenia pri určení splatnosti penále ku dňu predchádzajúceho dňu povolenia splátok dlžných súm poisteného spôsobuje, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. 11. Žalobca namietal nesprávne poučenie o možnosti požiadať Sociálnu poisťovňu o povolenie zaplatiť predpísané penále formou splátok, keďže ust. § 558 Občianskeho zákonníka upravuje uznanie dlhu, pričom možnosť splatiť penále formou splátok upravuje priamo zákon o sociálnom poistení (§ 172 ods. 5 zákona o sociálnom poistení). V tejto časti žalobca považuje rozhodnutie žalovanej za zmätočné a nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, nakoľko nie je zrejmé ako ust. § 558 Občianskeho zákonníka upravujúce uznanie dlhu má súvislosť s možnosťou splácať penále formou pravidelných platieb. 12. V ďalšom žalobca považuje ust. § 240 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov za rozporné s Ústavou Slovenskej republiky, nakoľko výška penále 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania, čo predstavuje 18,25% ročný úrok, z hľadiska princípov právneho štátu, je neprijateľná. Právna úprava penále obsiahnutá v § 240 ods. 1 zákona o sociálnom poistení je tak v rozpore s čl. 1 ods. 1 Ústavy SR, a to so základným princípom proporcionality, ktorý spočíva v tom, že jednotlivec má byť chránený pred zbytočnými zásahmi štátnej moci, pričom má ísť o primeraný vzťah medzi cieľom (účelom) sledovaným štátom, v danom prípade cieľ plniť odvodové povinnosti včas, riadne a použitými prostriedkami, ktoré v danom prípade predstavujú penále vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania, čo predstavuje 18,25% ročný úrok, ktorý sa z hľadiska občianskoprávnych vzťahov považuje za nezákonný a v rozpore s dobrými mravmi. 13. Žalobca namietal, že ust. § 146 ods. 4 zákona o sociálnom poistení je Ústavne nekonformné a neaplikovateľné, je v rozpore s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, nakoľko vzbudzuje dojem pre prípad, že ak sa dostal do omeškania s plnením poistného a bolo mu umožnené splatiť predpísané poistné formou splátok, v uvedenom prípade sa ustanovenie o predpísaní penále nepoužijú t.j. penále sa nevyrubí, pričom Sociálna poisťovňa uvedené ustanovenie vykladá tak, že ustanovenie o predpísaní penále sa nepoužije na obdobie, kedy dochádza k splácaniu dlžených súm t.j. na obdobie splátkového kalendára. Žalobca bol presvedčený, že keď mu bol schválený splátkový kalendár, už na povolené sumy splátok mu nebude vyrubené penále, ale “len” úrok z omeškania v zmysle 146 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, v zmysle ktorého v rámci povolenia splátok dlžných súm Sociálna poisťovňa uvedie aj zvýšenie dlžných súm o úrok vo výške trojnásobku ročnej základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej ku dňu povolenia splátok dlžných súm. 14. Spolu so správnou žalobou podal žalobca návrh v zmysle § 109 ods. 1 písm. b) OSP na prerušenie konania do zaujatia stanoviska Ústavného súdu SR k súladu § 240 ods. 1 a § 146 ods. 4 zákona o sociálnom poistení s Ústavou SR. III. Vyjadrenie žalovanej. 15. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila podaním z 13.04.2016, doručeným tunajšiemu súdu dňa 18.04.2016 s tým, že považuje žalobu za nedôvodnú a žiada ju v celom rozsahu zamietnuť. 16. V zmysle príslušných ustanovení zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov je každá povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba povinná platiť poistné včas a v správnej sume. Fyzická osoba, ktorá je povinná platiť poistné, je povinná podľa § 141 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistné odvádzať. Podľa § 142 ods. 1 zákona o sociálnom poistení sa poistné platí na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici za kalendárny mesiac pozadu, ak tento zákon neustanovuje inak. Lehotu, v ktorej je samostatne zárobkovo činná osoba povinná odviesť poistné, upravuje § 143 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého je poistné splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné. Ak samostatne zárobkovo činná osoba neodvedie poistné v súlade so zákonom o sociálnom poistení včas a v správnej sume, Sociálna poisťovňa je povinná podľa § 240 ods. 1 zákona o sociálnom poistení predpísať penále vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti alebo do dňa začatia kontroly, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 240 ods. 2 zákona o sociálnom poistení predpísané penále nemôže presiahnuť dlžnú sumu poistného za kontrolované obdobie. Sociálna poisťovňa penále nepredpíše, ak penále za kontrolované obdobie nie je vyššie ako 3,32 EUR. Penále je základným, zákonom ustanoveným právnym následkom pri nesplnení odvodovej povinnosti (nesplnenie odvodovej povinnosti vôbec, nesplnenie v správnej výške alebo včas). Ak by žalobca plnil svoje odvodové povinnosti voči Sociálnej poisťovni v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o sociálnom poistení, nevznikla by mu povinnosť zaplatiť penále. 17. Žalobcovi, ako samostatne zárobkovo činnej osobe, vzniklo od 01.07.2005 povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, pričom svoje povinnosti (oznamovaciu a odvodovú povinnosť) voči Sociálnej poisťovni v lehote ustanovenej zákonom o sociálnom poistení nesplnil. Oznamovaciu povinnosť podľa § 228 ods. 3 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010 si žalobca splnil až dňa 12.11.2013, kedy podal v Sociálnej poisťovni, pobočka Bratislava, Registračný list FO - prihlášku na sociálne poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby s dátumom vzniku poistenia dňa 01.07.2005. Odvodovú povinnosť, ktorá vznikla žalobcovi od januára 2009 do novembra 2014 (obdobie za ktoré bolo predpísané penále napadnutým rozhodnutím), si žalobca splnil až na základe rozhodnutí Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava č. 700-0250618113-GC04/13 zo dňa 05.12.2013, vo veci predpísania poistného za obdobie január 2009 až október 2013 a č.700-0211265514-GC04/14 zo dňa 05.02.2014, vo veci predpísania poistného za obdobie november 2013 a december 2013 a bez vydania rozhodnutia za obdobie január 2014 až marec 2014, jún 2014 až september 2014, november 2014. Preto Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, bola podľa § 240 ods. 1 zákona o sociálnom poistení povinná penále predpísať, pričom pri predpísaní penále vychádzala z dlžnej sumy poistného za sporné obdobie, ktoré žalobca uhradil po lehote splatnosti. 18. Námietka žalobcu, že poistné, ktoré mu bolo predpísané rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava, zo dňa 05.12.2013 (zrejme rozhodnutie č. 700-0250618113-GC04/13) splatil ešte pred vydaním splátkového kalendára, pričom penále mu bolo vypočítané a predpísané až ku dňu vydania rozhodnutia, sa nezakladá na pravde. Z prílohy k rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava, č. 700-0219222515-GC04/15 z 09.09.2015, ktorým bolo predpísané penále vyplýva, že za niektoré mesiace mu bolo predpísané penále odo dňa splatnosti poistného do dňa jeho úhrady (t.j. pred schválením splátkového kalendára) a za ostatné mesiace do dňa, ktorý predchádzal dňu schválenia splátkového kalendára. Pokiaľ žalobca myslel, že pred vydaním splátkového kalendára splatil poistné, ktoré mu bolo predpísané rozhodnutím č. 700-0250618013-GC04/13 z 05.12.2013, uvedené rozhodnutie sa vzťahuje k obdobiu od júla 2005 do decembra 2008, za ktoré bolo žalobcovi predpísané poistné v sume 6.746,46 EUR ku ktorému bolo predpísané penále rozhodnutím č. 700-0219222315-GC04/15 z 09.09.2015. 19. K námietke žalobcu vo veci písomnej žiadosti o splátkový kalendár zo dňa 08.01.2014 a rozhodnutia č. 1100-81012-GC13/2014 zo dňa 29.10.2014, ktorým Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, povolila žalobcovi splátky dlžných súm poistného v sume 4.999,86 EUR žalovaná uviedla, že žiaden odvádzateľ resp. platiteľ poistného, nemá na povolenie splátok dlžných súm zo zákona právny nárok. Z ust. § 146 ods. 1 zákona o sociálnom poistení je zrejmé, že Sociálna poisťovňa „môže“ povoliť splátky dlžných súm poistného, t.zn. nie je povinná. K písomnej žiadosti o splátkový kalendár žalovaná uviedla, že z e-mailovej komunikácie medzi zamestnancami Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava (príloha administratívneho spisu č. 15) je zrejmé, že žiadosť o splátkový kalendár, ktorú podal žalobca dňa 08.01.2014, nebola po jej doručení Sociálnej poisťovni, pobočka Bratislava, bezprostredne priradená na vybavenie oprávnenému zamestnancovi Sociálnej poisťovne, ale až dňa 06.10.2014, preto bolo o nej rozhodnuté až dňa 29.10.2014. Skutočnosť, že nebola dodržaná 60-dňová lehota na vydanie rozhodnutia v zmysle § 210 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, však nemá vplyv na jeho zákonnosť. Žalovaná podotkla, že k nedodržaniu lehoty na vydanie rozhodnutia sa nepochybne pričinil žalobca, keď žiadosť o splátkový kalendár nebola bezodkladne doručená organizačnému útvaru Sociálnej poisťovne. 20. K aplikácii § 146 ods. 4 zákona o sociálnom poistení žalovaná uviedla, že v súlade s týmto ustanovením môže Sociálna poisťovňa povoliť splátky dlžných súm poistného na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby povinnej odvádzať poistné, pri splnení zákonom ustanovených podmienok. Ak Sociálna poisťovňa povinnej osobe povolí splátky dlžných súm poistného, ustanovenie o predpísaní penále sa na povolené sumy splátok v súlade s § 146 ods. 4 citovaného zákona nepoužije. Podľa právneho názoru žalovanej, postupovala Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, v súlade s § 146 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, keď pri predpise penále žalobcovi za časť mesiaca február 2011 a za mesiace marec 2011 až október 2013 (obdobia týkajúce sa dlžných súm poistného na ktoré mal žalobca povolené splátky dlžných súm poistného) do dňa, ktorý predchádza dňu, od ktorého Sociálna poisťovňa povolila žalobcovi zaplatiť dlžné sumy poistného v splátkach (ostatné obdobia, uvedené v prílohe k prvostupňovému rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava, č. 700-0219222515- GC04/15, bolo žalobcovi predpísané penále odo dňa splatnosti poistného do dňa jeho úhrady). Žalovaná vychádza zo skutočnosti, že na základe § 146 ods. 4 zákona o sociálnom poistení sa ustanovenie o predpísaní penále nevzťahuje len na povolené splátky dlžných súm poistného a že pobočka Sociálnej poisťovne povolila žalobcovi zaplatiť dlžné sumy poistného v splátkach až dňa 29.10.2014. Uvedený výklad je založený na logickom princípe, keď odo dňa, od ktorého je dlžníkovi rozhodnutím povolené splácať dlžné sumy poistného v splátkach, sa omeškanie s platením týchto dlžných súm penalizuje len navýšením o úrokovú sadzbu. Avšak za obdobie omeškania s platením poistného pred schválením „splátkového kalendára", kedy neboli žalobcovi povolené splátky týchto dlžných súm poistného, sa penalizujú štandardne, t.j. za všetky dni omeškania až do dňa schválenia „splátkového kalendára“. Skutočnosť, že v § 240 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nie je výslovne uvedené, že Sociálna poisťovňa predpíše penále odo dňa splatnosti poistného do dňa predchádzajúceho dňu povolenia splátok dlžných súm poistného, sa podľa právneho názoru žalovanej neprieči uvedenému výkladu ust.§ 146 ods. 4 v spojení s § 240 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. 21. Žalovaná k námietke žalobcu, že rozhodnutie je v rozpore s obsahom spisu, keďže obdobie, za ktoré prvostupňový orgán predpísal penále (január 2009 až november 2014) sa nezhoduje s obdobiami, za ktoré žalobcovi bolo predpísané poistné rozhodnutiami Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava č. 700-0250618013- GC04/13 a č. 700-0211265514-GC04/14 uviedla, že zákon o sociálnom poistení Sociálnej poisťovni neurčuje, za aké obdobie má predpísať poistné, resp. penále, alebo, že obdobie predpísania penále má korešpondovať s rovnakým obdobím, za ktoré bolo predpísané poistné. Poistné vôbec nemusí byť predpísané rozhodnutím (ak dôjde k jeho zaplateniu), preto rozhodnutie o predpísaní poistného nepredstavuje zákonný podklad pre výpočet penále. Penále sa vypočítava vždy odo dňa splatnosti poistného, bez ohľadu na to, či bolo poistné predpísané rozhodnutím alebo nie. Preto je v súlade so zákonom o sociálnom poistení, že bolo žalobcovi predpísané penále aj za obdobia od januára 2014 do marca 2014, od júna 2014 do septembra 2014 a za mesiac november 2014, za ktoré zaplatil poistné priebežne, bez vydania rozhodnutia o predpísaní poistného. 22. Tvrdenie žalobcu, že ho žalovaná nesprávne „naviedla“, aby penále uznal ako dlh podľa § 558 Občianskeho zákonníka, pramení z nesprávneho pochopenia podmienok, za ktorých je možné splatiť dlh prostredníctvom „splátkového kalendára“ podľa zákona o sociálnom poistení a prostredníctvom uznania dlhu podľa Občianskeho zákonníka. V čase vydania druhostupňového rozhodnutia nespĺňal žalobca jednu z obligatórnych podmienok pre povolenie splátok dlžných súm poistného v zmysle § 146 ods.1 zákona o sociálnom poistení, lebo nebol aktívnym odvádzateľom poistného a keďže mal žalobca v čase vydania druhostupňového rozhodnutia zrušené živnostenské oprávnenie, nebolo možné posúdiť schopnosť žalobcu plniť si odvodové povinnosti v čase rozhodovania o povolení splátok dlžných súm poistného a jeho prípadná žiadosť o „splátkový kalendár“ by bola zamietnutá. Z uvedeného dôvodu bolo v druhostupňovom rozhodnutí odporučené žalobcovi, že môže dlh na penále uznať v zmysle Občianskeho zákonníka, čo bol jediný spôsob, v rámci proklientskeho prístupu ako žalobcovi poradiť, aby mohol dlžnú sumu zaplatiť postupne, aby nedošlo k vymáhaniu celej dlžnej sumy v exekučnom konaní. Ak by sa žalobca zodpovedne postavil k svojej odvodovej povinnosti, mohol využiť výhody tzv. „generálneho pardonu“. Zákon o sociálnom poistení neukladá Sociálnej poisťovni povinnosť upozorňovať odvádzateľov poistného na plnenie ich zákonných povinností, v praxi to ani nie je možné. Žalobca, tak ako všetci ostatní odvádzatelia poistného bol sám zodpovedný za plnenie svojej odvodovej povinnosti, preto námietka, že ho Sociálna poisťovňa nevyzvala na splnenie tejto povinnosti, je právne irelevantná. Rovnako úvahy o neprimeranej sadzbe pri výpočte penále sú vzhľadom na to, že sadzba je stanovená zákonom o sociálnom poistení, právne bezvýznamné. IV. Replika žalobcu. 23. Žalobca doručil súdu repliku dňa 02.05.2018, v ktorej k vyjadreniu žalovanej, že „penále je základným zákonom ustanoveným právnym následkom nesplnenia odvodovej povinnosti ... a v prípade, že by žalobca plnil svoje odvodové povinnosti voči Sociálnej povinnosti v súlade s príslušnými ustanoveniami citovaného zákona, nevznikla by mu povinnosť zaplatiť penále.“ uviedol, že žalobca bezodkladne po tom, čo obdržal rozhodnutie žalovanej, mal snahu svoje odvodové povinnosti splniť v čo najkratšom čase, preto už dňa 08.01.2014 aktívne pristúpil k splácaniu poistného, avšak vzhľadom na vysokú sumu a nepravidelné príjmy žalobcu ako živnostníka, nebolo možné, aby tak vysokú sumu uhradil jednorazovo, preto požiadal o možnosť splniť svoju povinnosť formou splátok. Avšak v dôsledku nečinnosti žalovanej, ktorá v zákonom stanovenej lehote 60 dní nerozhodla o žiadosti povolenia splátok dlžných súm, o splátkovom kalendári rozhodla až po desiatich mesiacoch od podania žiadosti. Žalobca v dôsledku obavy z exekučného konania, splnil svoj dlh ešte pred jeho vydaním, keďže exekútorovi bolo vydané už poverenie na vykonanie exekúcie. Ak by žalovaná rozhodla v zákonom stanovenej lehote 60 dní, výška penále mohla byť minimálne o desať mesiacov nižšia. Žalovaná uviedla, že nemá povinnosť povoliť splátky dlžných súm, pričom opomenula, že má zákonom uloženú povinnosť o žiadosti rozhodnúť v lehote 60 dní, aby subjekt práva vedel, či mu splátky boli alebo neboli povolené. Skutočnosť, že žalovaná o žiadosti žalobcu z januára 2014 rozhodla až v októbri 2014, po desiatich mesiacoch a po tom, čo podala návrh na vykonanie exekúcie, vníma žalobca ako neúctu voči svojej osobe ako občanovi, ktorý požiadal o možnosť splatiť tak vysokú sumu, ktorú nedokázal uhradiť a v dôsledku čoho sa musel de facto zadlžiť, aby neprišiel o svoj majetok v exekučnom konaní. K vyjadreniu žalovanej, že k nedodržaniu lehoty došlo z objektívnych príčin, žalobca uviedol, že žiadosť adresoval žalovanej a je na žalovanej, koho poverí vybavením žiadosti pri povinnosti dodržať zákonnú lehotu. 24. Vo vzťahu žalovanou posúdenému vyrubeniu penále podľa § 240 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, žalobca opäť poukázal na svoj právny názor vyjadrený v žalobe v celom rozsahu s tým, že uvedené zákonné ustanovenie je v rozpore s Ústavou SR a ak žalovaná aplikovala ústavne nekonformné ustanovenie zákona, nie je možné vec správne právne posúdiť a ani rozhodnutie žalovanej nemôže byť zákonné a ústavne konformné. 25. Žalovanou prezentovaný právny výklad § 146 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, že ... odo dňa, od ktorého je dlžníkovi rozhodnutím povolené splácať dlžné sumy poistného v splátkach, sa omeškanie s platením týchto dlžných súm penalizuje len navýšením o úrokovú sadzbu. Avšak za obdobie omeškania s platením poistného, pred schválením „splátkového kalendára", kedy neboli žalobcovi povolené splátky týchto dlžných súm poistného, sa penalizujú štandardne t.j. za všetky dni omeškania až do schválenia splátkového kalendára.“, žalobca považuje za účelový. Pri uvedenom výklade, že ... pred schválením splátkového kalendára sa penalizujú dlžné sumy „štandardne" t.j. vo výške 0,05% denne z dlžnej sumy,...“ sama žalovaná potvrdzuje, že nesplním zákonom stanovenej povinnosti rozhodnúť v lehote 60 dní o žiadosti o splátkový kalendár, keď rozhodla až o desať mesiacov, vystavila žalobcu do horšieho postavenia, ako keby si splnila svoju povinnosť a rozhodla by v zákonom stanovenej lehote. Znenie ust. § 146 ods. 4 zákona o sociálnom v žalobcovi ako adresátovi právnej normy vyvoláva indíciu, že v prípade, ak sa dostal do omeškania s plnením poistného a bolo mu umožnené splatiť predpísané poistné formou splátok, v uvedenom prípade sa ustanovenie o predpísaní penále nepoužijú t.j. penále sa nevyrubí, keďže zákonná dikcia znie na povolené sumy splátok dlžných súm. Žalobca bol presvedčený, že keď mu bol schválený splátkový kalendár, už na povolené sumy splátok mu nebude penále vyrubené. Výklad Sociálnej poisťovne však spočíva v tom, že ustanovenie o predpísaní penále sa nepoužije na obdobie, kedy dochádza k splácaniu dlžených súm t.j. na obdobie splátkového kalendára. Vzhľadom na výšku penále 0,05 % denne má zákonná dikcia a rozdiel pri jej výklade zásadný dosah na práva občanov, ktorí keď sa dozvedeli, že im vznikol voči sociálnej poisťovni dlh a nemali k dispozícii dostatočné finančné prostriedky, požiadali o možnosť splatiť ich formou splátok. 26. V ostatnej časti repliky žalobca už len kopíruje svoj právny názor uvedený v žalobe. V. Administratívne konanie. 27. Z administratívneho spisu súd zistil, že oznamovaciu povinnosť podľa § 228 ods. 3 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010 si žalobca splnil až dňa 12.11.2013, kedy podal v Sociálnej poisťovni, pobočka Bratislava, Registračný list FO - prihlášku na sociálne poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby s dátumom vzniku poistenia dňa 01.07.2005. Na základe uvedenej skutočnosti Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava začala konať a podľa § 144 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení zák.č. 572/2009 Z.z., § 152a zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a § 178 ods. 1 písm. a) ôsmy bod v znení zák.č. 43/2004 Z.z., rozhodnutím č. 700-0250618013-GC04/13 zo dňa 05.12.2013, predpísala žalobcovi za obdobie júl 2005 až december 2008, poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, poistné na invalidné poistenie, poistné do rezervného fondu solidarity, spolu v sume 6.746,46 EUR. Ďalším rozhodnutím z toho istého dňa Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava podľa § 144 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení zák.č. 572/2009 Z.z., § 152a zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a § 178 ods. 1 písm. a) ôsmy bod v znení zák.č. 43/2004 Z.z., rozhodnutím č. 700-0250618113-GC04/13 zo dňa 05.12.2013, predpísala žalobcovi za obdobie január 2009 až október 2013, poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, poistné na invalidné poistenie, poistné do rezervného fondu solidarity, spolu v sume 8.676,86 EUR. A rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava podľa § 144 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení zák.č. 572/2009 Z.z., § 152a zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a § 178 ods. 1 písm. a) ôsmy bod v znení zák.č. 43/2004 Z.z., pod č. 700-0211265514-GC04/14 zo dňa 05.02.2014, predpísala žalobcovi za obdobie november 2013, december 2013 poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, poistné na invalidné poistenie, poistné do rezervného fondu solidarity, spolu v sume 327,52 EUR. 28. Listom z 08.01.2014 adresovaným a doručeným Sociálnej poisťovni, pobočka Bratislava, v zmysle jeho obsahu, žalobca požiadal o povolenie splátok zvyšnej sumy dlžného poistného. Bez toho, aby žalovaná rozhodla o žiadosti o povolenie splátok zvyšnej sumy dlžného poistného, bolo žalobcovi doručené upovedomenie súdneho exekútora o začatí exekúcie pod sp. zn. EX 13489/14 zo dňa 02.06.2014. O žiadosti o povolenie splátok žalovaná rozhodnutím č. 1100-81012-GC13/14 zo dňa 29.10.2014, žalobcovi povolila splácanie dlžných súm poistného v sume 4.999,86 EUR a úrokov v sume 274,08 EUR, spolu v sume 5.273,94 EUR v mesačných splátkach najneskôr k prvému dňu v mesiaci podľa prílohy splátkového kalendára v období od 01.12.2014 do 01.11.2015. 29. Následne Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, rozhodnutím č. 700-0219222515-GC04/15 zo dňa 09.09.2015, ktoré je predmetom súdneho prieskumu, predpísala žalobcovi za obdobie január 2009 až marec 2014, jún 2014, júl 2014, august 2014, september 2014, november 2014, penále v sume 5.099,96 EUR (neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia je príloha vo forme tabuľky - výpočet penále v prehľade od 1/2009 do 11/2014), ktoré bolo rozhodnutím žalovanej, ako druhostupňového správneho orgánu č. 57199-2/2015-BA zo dňa 21.12.2015 zmenené tak, že vo výrokovej časti rozhodnutia za text: „...do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti..." doplnila text: „...resp. do dňa predchádzajúceho dňu povolenia splátok dlžných súm poistného. ...“ a v ostatnej časti prvostupňové rozhodnutie potvrdila. VI. Právne posúdenie žaloby. 30. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods.1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo (§27 SSP) a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 31. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 32. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 33. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP súd posudzuje, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či náležite zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. Každé rozhodnutie správneho orgánu musí spĺňať všetky zákonom naň kladené formálne náležitosti, t.j. musí byť vydané v písomnej forme, vecne príslušným správnym orgánom. Musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať náležitosti určené právnou úpravou správneho konania na posudzovanú vec, v danom prípade zákon o sociálnom poistení. Odôvodnenie rozhodnutia musí opisovať a hodnotiť všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutia, primerane sa vysporiadať s návrhmi, námietkami a vyjadreniami účastníkov konania. Medzi výrokom a odôvodnením musí byť logická zhoda. Odôvodnenie musí byť presvedčivé. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti, znamenajúci porušenie ústavou garantovaného základného práva, majúcu za následok nepreskúmateľnosť takéhoto rozhodnutia. Je potrebné zdôrazniť, že súdy vykonávajúce prieskum rozhodnutí orgánov verejnej správy nie sú súdmi skutkovými, ale súdmi preskúmavacími. Správne súdnictvo nenahrádza činnosť správnych orgánov tým, že by v predmetných veciach vykonávalo alebo opakovalo dokazovanie, ktoré mal vykonať alebo vykonal správny, teda nenáhrádza činnosť správnych orgánov. 34. Podľa § 141 ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné platiť poistné, sú povinné poistné odvádzať, ak tento zákon neustanovuje inak. 35. Podľa § 142 ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, poistné sa platí na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici za kalendárny mesiac pozadu, ak tento zákon neustanovuje inak. Zaplatením pohľadávky na poistnom postúpenej podľa § 149 sa podmienka zaplatenia poistného považuje na účely nároku na dávku za splnenú. 36. Podľa § 143 ods. 1 vety prvej zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, poistné je splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné. 37. Podľa § 146 ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, Sociálna poisťovňa môže na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby povinnej odvádzať poistné povoliť splátky dlžných súm pre platobnú neschopnosť tejto osoby, ak dôvodne možno predpokladať, že v období nie dlhšom ako 18 mesiacov bude schopná zaplatiť dlžné sumy poistného a ak je už v čase rozhodovania o povolení splátok týchto dlžných súm schopná plniť odvodové povinnosti. 38. Podľa § 146 ods. 2 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, v rámci povolenia splátok dlžných súm Sociálna poisťovňa uvedie aj zvýšenie dlžných súm o úrok vo výške trojnásobku ročnej základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej ku dňu povolenia splátok dlžných súm. Ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 10%, použije sa ročná úroková sadzba 10%. 39. Podľa § 146 ods. 4 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, na povolené sumy splátok dlžných súm sa ustanovenie o predpísaní penále nepoužije. 40. Podľa § 178 písm. a) bod 10. zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať v prvom stupni o povolení splátok dlžných súm poistného, príspevku na starobné dôchodkové sporenie, pokuty a penále. 41. Podľa § 179 ods.1 písm. b) zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, do pôsobnosti ústredia patrí rozhodovať v druhom stupni vo veciach, o ktorých rozhodovať v prvom stupni patrí do pôsobnosti pobočky. 42. Podľa § 209 ods.1 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 43. Podľa § 209 ods. 4 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. 44. Podľa § 210 ods.1 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, organizačné zložky Sociálnej poisťovne vydávajú rozhodnutie vo veciach uvedených v § 178 ods. 1 písm. a) a v § 179 ods. 1 písm. a) a b). 45. Podľa § 210 ods.2 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, organizačné zložky Sociálnej poisťovne sú povinné rozhodnúť vo veciach uvedených v odseku 1 najneskôr do 60 dní od začatia konania, v mimoriadne zložitých prípadoch možno túto lehotu predĺžiť najviac o 60 dní, čo treba oznámiť účastníkom konania. 46. Podľa § 240 ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, fyzickým osobám a právnickým osobám povinným odvádzať poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré neodviedli poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac včas alebo ich odviedli v nižšej sume, Sociálna poisťovňa predpíše penále vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti alebo do dňa začatia kontroly, ak tento zákon neustanovuje inak. 47. Podľa § 240 ods. 2 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, predpísané penále podľa odseku 1 nemôže presiahnuť dlžnú sumu poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za kontrolované obdobie. Sociálna poisťovňa penále nepredpíše, ak penále za kontrolované obdobie nie je vyššie ako 3,32 eura. VII. Závery správneho súdu. 48. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutie žalovanej ako aj prvostupňového správneho orgánu, ktorými bolo žalobcovi predpísané penále v sume 5.099,96 EUR, bez aplikácie § 146 ods. 4 v spojení s § 210 ods.2 zákona o sociálnom poistení. 49. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalobca si nesplnil povinnosti podľa § 228 ods. 3 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010 riadne a včas, preto Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava až na základe prihlášky žalobcu dňa 12.11.2013, predpísala žalobcovi poistné rozhodnutiami uvedenými v odseku 27. tohto rozsudku. Poistné obdobie ani predpis poistného rovnako nebol medzi účastníkmi konania sporný. 50. Návrh na prerušenie konania uvedený v odseku 14. tohto rozsudku správny súd zamietol s odkazom na právny názor vyslovený v rozhodnutí NS SR sp.zn. 3Sžo/259/2015 z 24.05.2017 v ktorom sa riešila otázka prerušenia konania pre postúpenie veci na Ústavný súd SR z dôvodu zaujatia stanoviska. Najvyšší súd SR vyslovil názor, že ak súd konanie v zmysle § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. (toho času § 100 ods.1 písm. b) SSP) nepreruší, neodníme týmto postupom účastníkovi možnosť konať pred súdom (uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 424/2010 zo 06.10.2010, sp. zn. II. ÚS 418/2010 zo 06.10.2010). V prípade, že krajský súd nepredloží návrh Ústavnému súdu SR na zaujatie stanoviska o súlade právnych predpisov, bude jeho povinnosťou vo veci samej vykonať ústavne konformný výklad dotknutej právnej normy v zmysle čl. 152 ods. 4 Ústavy SR. Zároveň Najvyšší súd SR v svojom rozhodnutí poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 47/96 z 22.07.1996, v ktorom je vyslovený názor k ust. § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. v spojení s čl. 144 ods.2 Ústavy SR, ktorý súdu ukladá prerušiť konanie len v prípade, že sa domnieva, že iný právny predpis odporuje zákonu. Potreba tohto postupu však nie je daná v prípade, že o ústavnosti zákona má pochybnosti účastník nie však prejednávajúci súd. S poukazom na uvedenú judikatúru, správny súd má zato, že nie je daný dôvod na postup súdu podľa § 100 ods.1 písm. b) SSP, nakoľko v merite veci sa súd bude zaoberať ústavne konformným výkladom ust. § 240 ods. 1 a § 146 ods.4 zákona o sociálnom poistení. 51. K námietke žalobcu o nedodržaní lehoty podľa § 210 ods. 2 v spojení s § 210 ods. 1 a § 178 ods. 1 písm. a) bod 10. zákona o sociálnom poistení, keď táto nečinnosť mala za následok negatívny dopad na ďalšie postavenie žalobcu, pri následnom vyrubení penále správny súd je názoru, že lehota stanovená ust. § 210 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, je lehotou procesnou a nedodržanie procesnej lehoty na vydanie rozhodnutia príslušného orgánu nepredstavuje takú vadu, ktorá by mohla mať za následok ničotnosť takéhoto rozhodnutia, t.j. rozhodnutia č. 1100-81012-GC13/14 zo dňa 29.10.2014 (nie je predmetom súdneho prieskumu), ktorým Sociálna poisťovňa žalobcovi povolila splácanie dlžných súm poistného v sume 4.999,86 EUR a úrokov v sume 274,08 EUR, spolu v sume 5.273,94 EUR v mesačných splátkach najneskôr k prvému dňu v mesiaci podľa prílohy splátkového kalendára v období od 01.12.2014 do 01.11.2015. 52. Aj keď platiteľ poistného nemá na povolenie splátok dlžných súm zo zákona právny nárok, na druhej strane treba povedať, že zákonodarca priamo v zákone o sociálnom poistení stanovil lehotu pre rozhodnutie nie bezúčelne, práve pre taxatívne vymedzené rozhodnutia (§ 210 ods.1 zákona o sociálnom poistení), medzi ktoré zaradil aj rozhodovanie o žiadosti na povolenie splátok dlžných súm poistného. 53. Je nepochybné, že rozhodnutie o povolení splátok má vplyv pre žalobcu ako platiteľa poistného, napr. pri rozhodovaní Sociálnej poisťovne o predpísaní penále. Preto ak malo nedodržanie zákonnej lehoty o povolení splátok vplyv na predpis penále, ktoré v tejto časti by mohlo mať znaky škody, táto právna skutočnosť nie je predmetom správneho konania. 54. Pokiaľ ide o prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu (je predmetom súdneho prieskumu), ktorým bolo predpísané žalobcovi za obdobie január 2009 až marec 2014, jún 2014, júl 2014, august 2014, september 2014, november 2014, penále v sume 5.099,96 EUR a jeho neoddeliteľnou súčasťou je príloha vo forme tabuľky - výpočet penále v prehľade od 1/2009 do 11/2014), správny súd musí konštatovať, že predmetné rozhodnutie v neprimerane stručnom odôvodnení, vôbec neobsahuje ani len zmienku o tom, čo bolo právnym titulom pre rozhodnutie o penále (tri rozhodnutia uvedené v odseku 27. tohto rozsudku). Keďže predmetné rozhodnutia sú esenciou pre rozhodnutie o predpísaní penále, preto ich absencia, ako aj absencia logických odôvodnení súvislostí k rozhodnutiu o predpise penále s oporou o príslušné zákonné ustanovenia, podľa názoru súdu, s poukazom na ust. § 209 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, spôsobuje nepreskúmatelnosť predmetného rozhodnutia. Informácie z prílohovej tabuľky majú korešpondovať s informáciami v odôvodnení rozhodnutia. 55. V ďalšom súd poukazuje aj na rozhodnutie Sociálnej poisťovne č. 1100-81012-GC13/14 zo dňa 29.10.2014 o povolení splátok, ktoré rovnako nie je uvedené v preskúmavanom rozhodnutí, práve v kontexte jeho dopadu na preskúmavané rozhodnutie, ktorým bolo predpísané penále (odsek 52. a 53. tohto rozsudku), čo rovnako spôsobuje nepreskúmatelnosť predmetného rozhodnutia. 56. Vadu nepreskúmateľnosti prvostupňového rozhodnutia neodstránila ani žalovaná v svojom rozhodnutí, v ktorom síce označila rozhodnutie pod č.700-0250618113-GC04/13 zo dňa 05.12.2013, ktorým bolo predpísané poistné za obdobie január 2009 až október 2013 a rozhodnutie pod č. 700-0211265514-GC04/13 zo dňa 05.02.2014, ktorým bolo predpísané poistné za obdobie november 2013 a december 2013, avšak rozhodnutie pod č. 700-0250618013-GC04/13 zo dňa 05.12.2013, ktorým bolo predpísané poistné za obdobie júl 2005 až december 2008, neuviedla vôbec, resp. túto skutočnosť neodôvodnila. Všetky rozhodnutia, ktoré boli právnym titulom pre predpis penále a ich časové obdobie by malo korešpondovať s prílohovou tabuľkou výpočtu, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia, mali byť uvedené v odôvodnení rozhodnutia vo vzťahu k výpočtu predpísaného penále uvedeného v prílohe tabuľky, aby odôvodnenie rozhodnutia korešpondovalo s prílohovou tabuľkou. 57. Podľa názoru súdu, vada nepreskúmateľnosti rozhodnutí Sociálnej poisťovne prvého a druhého stupňa uvedená v odsekoch 52. až 54. tohto rozsudku sa premietla aj do odôvodnenia žalovanej, v časti aplikácie ust. § 146 ods.4 zákona o sociálnom poistení, keď z predmetného odôvodnenia nie je jednoznačne zrejmé, kedy a na základe akých skutkových a právnych okolností rozhodnutie o žiadosti povolenia splátok (bolo vydané skôr ako rozhodnutie o predpise penále), malo dopad na preskúmavané rozhodnutie. 58. Správny orgán nedostatočne uviedol skutočnosti, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie, neuviedol žiadne skutkové zistenia, ktoré by mali tvoriť materiálny základ pre tvorbu záveru o skutkovom stave veci. Argumentácia odôvodnenia rozhodnutia má byť presvedčivá tak, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým správny orgán na základe týchto premís dospel, boli prijateľné, racionálne a presvedčivé. Iba riadne, logické a pre účastníka správneho konania zrozumiteľné odôvodnenie sa pre neho stáva titulom presvedčenia o zákonnosti vydaného správneho rozhodnutia alebo východiskom pre spochybnenie tohto rozhodnutia (NS SR sp.zn. 5Sžp 76/2009, sp.zn. 5Sžp 87/2009). 59. Súd považuje za dôležité zdôrazniť, že Najvyšší súd SR dlhodobo a ustálene judikuje (rozhodnutie publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, ďalej len „Zbierka“ pod č. R 29/1996), že rozhodnutie súdu, ktorým ako nepreskúmateľné zruší rozhodnutie správneho orgánu, ak rozhodnutie nie je náležite odôvodnené (§ 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb.), je vecne správne. 60. Pre porovnanie z rozhodnutia publikovaného v Zbierke pod č. R 33/2006 vyplýva, že rozhodnutie správneho orgánu je nepreskúmateľné a treba ho zrušiť aj vtedy, ak správny orgán svoje rozhodnutie neodôvodnil vôbec, hoci dôvody jeho rozhodnutia možno vyvodiť z obsahu administratívneho spisu. Skutočnosť, že rozhodnutie je zrozumiteľné pre orgán, ktorý ho vydal, nepostačuje, lebo rozhodnutie musí byť zrozumiteľné aj pre ostatných účastníkov konania, najmä ak sa ním účastníkovi ukladá konkrétna povinnosť. 61. Ako podporné rozhodnutia, ktoré potvrdzujú ustálenosť judikatúry najvyššieho súdu v otázke nárokov na náležité odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu možno uviesť aj rozhodnutie publikované v Zbierke pod č. R 3/2014, podľa ktorého, za rozhodnutie vydané v súlade so zákonom nemožno považovať rozhodnutie, ktoré je zrozumiteľné iba pre správny orgán, ktorý ho vydal; najmä ak ide o rozhodnutie, ktoré samo osebe znamená prekážku výkonu vybraných činností. Ďalej rozhodnutie uverejnené v Zbierke pod č. R 60/2000 podľa ktorého, zákonné požiadavky na konanie o právach a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb stanovené zák.č. 71/1967 Zb. (prípadne iným procesným predpisom), nie sú naplnené tým, že správny orgán v rozhodnutí doslovne paragrafovaným znením alebo voľne uvedie ich znenie a ustálenými formuláciami deklaruje, že sa nimi pri rozhodovaní riadil. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť správnych orgánov, ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, teda posúdiť, či správne orgány splnili povinnosti stanovené zákonom. 62. Pre porovnanie Najvyšší súd SR v rozsudku sp.zn. 10Sžo 323/2015 poukazuje na obdobnú judikatúru Nejvyššího správního soudu ČR (rozsudok z 22.01.2004 č.j. 4 Azs 55/2003-51), z ktorej vyplýva, že rozhodnutie správneho orgánu, v odôvodnení ktorého absentuje úvaha, ktorou bol správny orgán vedený pri hodnotení dôkazov, ktoré vykonal ako aj správna úvaha, ktorú použil pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, rovnako tak aj chýbajúca argumentácia ako sa vyrovnal s námietkami žalobcu ako účastníka správneho konania je v rozpore s § 47 odst. 3 Správneho poriadku a takéto rozhodnutie je nepeskúmateľné pre nedostatok dôvodov. 63. Žalovaná sa snažila absenciu odôvodnenia nahradiť vo vyjadrení k žalobe, avšak súd na tomto mieste zdôrazňuje, že preskúmava zákonnosť rozhodnutia žalovanej, preto doplnenie dôvodov nemožno nahradiť vo vyjadrení k žalobe. Uvedený názor súdu je v súlade s názorom Najvyššieho súdu SR vyslovený v rozsudku sp.zn. 10Sžo 323/2015 a má oporu aj v ustálenej judikatúre Najvyššieho súdu SR (rozsudok NS SR z 18.03.2016 sp.zn. 10Sza/6/2016, rozsudok NS SR z 21.06.2016 sp.zn. 10Sza/13/2016), že „vytýkané nedostatky odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia nemôžu byť konvalidované prípadným dodatočným vysvetlením resp. doplňujúcim vyjadrením správneho orgánu a ani súdu neprislúcha spôsobom presahujúcim akceptovateľnú mieru dopĺňať resp. absentujúce argumenty správneho orgánu nahrádzať svojimi a vyvodzovať z nich závery, ku ktorým mal dospieť správny orgán, ktorého postup a úvahy mali byť obsahom odôvodnenia jeho rozhodnutia, pretože takáto aktivita presahuje rámec preskúmavacej právomoci súdu a zároveň zasahuje do sféry kompetencie správneho orgánu v agende vymedzenej zákonom.“. 64. K námietke poučenia uvedenej v odseku 11. tohto rozsudku správny súd uvádza, že inštitút uznania dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka je zabezpečovacím inštitútom pohľadávky veriteľa, čo však neznamená, že po splnení záväzku (dlhu) na základe uznania dlhu a s ním súvisiaceho splátkového kalendára nastala situácia, že by Sociálna poisťovňa nemala na tento prípad aplikovať ustanovenie o predpísaní penále (§ 240 ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z.). V tejto časti podľa názoru súdu nič nebránilo žalobcovi ako dlžníkovi, aby nemohol uznať svoj dlh na poistnom voči Sociálnej poisťovni. Ide o jednostranný právny úkon slúžiaci na zabezpečenie pohľadávky veriteľa (Sociálnej poisťovne). 65. K námietke k ust. § 240 ods. 1 zákona o sociálnom poistení uvedenú v odseku 12. a 13. tohto rozsudku súd uvádza, že bolo povinnosťou prvostupňového správneho orgánu penále žalobcovi predpísať vzhľadom na skutočnosť, že ust. § 240 ods. 1 zákona o sociálnom poistení je kogentným ustanovením, nepripúšťajúcim modifikáciu a ani vylúčenie jeho normatívneho (zaväzujúceho) účinku. 66. V zmysle čl. 1 ods. 1 prvá veta Ústavy SR, je Slovenská republika zvrchovaný, demokratický a právny štát. Základnú premisu materiálneho právneho štátu prezentuje všeobecná záväznosť práva, čo znamená, že štátne orgány, orgány územnej samosprávy, ako aj každý jednotlivec musí konať tak, ako určuje právny poriadok. Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 Ústavy SR je zabezpečenie materiálneho a nie formálneho právneho štátu. Ústavný súd SR princíp materiálneho právneho štátu vyslovil v nálezoch (sp.zn. ÚS 17/1999 z 22.09.1999 zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s. 365; sp.zn. I. ÚS 44/1999 z 13.10.1999 zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s. 382; sp.zn. I. ÚS 54/02 z 13.11.2002 zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 2002-II.polrok, s.750) ,,V právnom štáte, v ktorom sú ako neoddeliteľné súčasti okrem iných stelesnené princípy, ako sú právna istota a spravodlivosť (princíp materiálneho právneho štátu), čo možno spoľahlivo vyvodiť z čl. 1 Ústavy SR, sa osobitný dôraz kladie na ochranu tých práv, ktoré sú predmetom jej úpravy. Povinnosťou všetkých štátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnosť ich uplatnenia tými subjektmi, ktorými boli priznané.“ Z uvedeného vyplýva, že pre zabezpečenie materiálneho právneho štátu je povinnosťou orgánov štátu konať a rozhodovať v súlade so zákonom v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Z čl. 152 ods. 4 Ústavy SR vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou. Vplyvom ústavy dochádza k vsunutiu jej obsahovo-hodnotových vlastností do všeobecných pojmov zákona tak, aby bol zabezpečený ústavne konformný výklad. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je súčasťou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. Práve tu je ťažisko činnosti správneho súdnictva, pretože dikcia zákona nemôže byť interpretovaná izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Z citovaných ustanovení § 240 ods. 1 a § 241 ods. 1 zákona o sociálnom poistení vyplýva, že zákonodarca v zákone o sociálnom poistení ustanovuje fyzickým a právnickým osobám povinnosť platiť poistné. Pre prípad nesplnenia si tejto povinnosti súčasne ustanovuje oprávnenie sociálnej poisťovne predpísať penále, vo výške stanovenej priamo v zákone, ako sankciu za nesplnenie si zákonnej povinnosti zaplatiť poistné riadne a včas. 67. Krajský súd v Bratislave s poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a rozhodnutie žalovanej aj rozhodnutie prvostupňového orgánu ako nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť podľa § 191 ods.1 písm. d) SSP zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. Žalovaná je viazaná právnym názorom súdu vysloveným v tomto rozsudku (§ 191 ods.6 SSP). VIII. Trovy konania. 68. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 167 v spojení s § 175 ods. 1 SSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanej právo na úplnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením. 69. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).