Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/50/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200408 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Peťovská PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1016200408.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a členiek senátu JUDr. Zuzany Mališovej a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: Retail Value Stores, a.s., Panónska cesta 16, 851 04 Bratislava, zast.: JUDr. Michal Matulník, advokát, s.r.o., Kýčerského 5, 811 05 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, Dobrovičova 12, 812 66 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 4052/2015-420 zo dňa 11.02.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 4052/2015-420 zo dňa 11.02.2016 v spojení s rozhodnutím Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 1048/2015-024, Z: 24696/2015 zo dňa 13.10.2015 zrušuje podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi súd priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie na správnom orgáne 1. Listom označeným ako „Oznámenie o začiatku kontroly“ zo dňa 14.02.2014 bolo žalobcovi ako účastníkovi konania (kontrolovanému subjektu) oznámené začatie kontroly (ďalej len „kontrola“) ministerstva vykonávanej na základe poverenia ministra č. 15/2014 z 11.02.2014 (ďalej len „poverenie“). V súvislosti s jednou kontrolou mu bolo zároveň doručených devätnásť protokolov o vykonanej kontrole, okrem iného i „Protokol o vykonanej kontrole“ z 15.05.2014, č.j.: 1998/2014-020/14037/2014 (ďalej len „Protokol“). K protokolu sa kontrolovaný subjekt vyjadril a vzniesol námietky proti zisteniam kontroly. V Protokole ministerstvo uviedlo, že kontrolná skupina identifikovala, že v obchodnom vzťahu medzi žalobcom a dodávateľom došlo k porušeniu tam špecifikovaných ustanovení zákona č. 362/2012 Z.z. o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, ktorých predmetom sú potraviny (ďalej aj „ZNP“ alebo „zákon o neprimeraných podmienkach“). K Protokolu sa žalobca vyjadril podaním označeným ako „Vyjadrenie účastníka konania a námietky účastníka proti zisteniam kontroly“. 2. Dňa 14.10.2015 bolo účastníkovi konania doručené prvostupňové rozhodnutie, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 65.000,- Eur založená na tom, že sa mal dopustiť správneho deliktu podľa ustanovenia § 8 ods. 1 ZNP uplatňovaním neprimeraných podmienok vo svoj prospech podľa ustanovenia § 4 ods. 4 písm. h) ZNP dňa 16.12.2013. 3. V zákonom stanovenej lehote podal účastník konania proti prvostupňovému rozhodnutiu rozklad. V rozklade namietal procesné pochybenia prvostupňového orgánu, ktoré predchádzali vydaniu rozhodnutia, hmotné aj procesné nedostatky prvostupňového rozhodnutia a v závere vzniesol námietku predpojatosti voči osobe ministra a navrhol, aby bolo rozhodnuté o vylúčení ministra prof. Ing. Ľubomíra Jahnátka, CSc. z prejednania a rozhodovania v predmetnej veci. 4. O rozklade bolo rozhodnuté druhostupňovým rozhodnutím tak, že rozklad bol zamietnutý a prvostupňové rozhodnutie ako vecne správne potvrdené. Rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 16.02.2016. II. Žaloba 5. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 09.03.2016 sa žalobca domáhal v tom čase podľa druhej hlavy piatej časti účinného Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj len „O.s.p.“) preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 4052/2015-420 zo dňa 11.02.2016 (ďalej aj len „druhostupňové rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie žalovaného“). 6. Druhostupňovým rozhodnutím žalovaný zamietol rozklad spoločnosti Retail Value Stores, a.s. IČO: 47 256 770 a zároveň potvrdil rozhodnutie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 1048/2015-024 z 13.10.2015 (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“) o uložení pokuty vo výške 65.000,- Eur za to, že sa mala dopustiť správneho deliktu podľa ustanovenia § 8 ods. 1 ZNP. 7. Žalobca dôvody žaloby vidí v nesprávnom právnom posúdení veci, rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, resp. nedostatok dôvodov (nedostatočné odôvodnenie) a zároveň vydaním druhostupňového rozhodnutia došlo k takej vade, ktorá mohla spôsobiť nezákonnosť rozhodnutia. 8. Žalobca predovšetkým namieta vecnú nesprávnosť rozhodnutia a nesúhlasí so záverom, že žalobca porušil § 4 ods. 4 písm. h) ZNP, keď vo svojom sídle sa mal dopustiť správneho deliktu uplatňovania neprimeraných podmienok vo svoj prospech požadovaním dodatočného peňažného plnenia po prevzatí potraviny vystavením faktúry dňa 16.12.2013 č. S162727 od dodávateľa spoločnosť ENCINGER, spol. s r.o. 9. Tvrdí ďalej žalobca, že z pojmového vymedzenia neprimeranej podmienky podľa § 4 ods. 4 písm. h) ZNP, ako aj zákonných definícií pojmov peňažné a nepeňažné plnenie je zrejmé, že zmluvnú pokutu nie je možné považovať ani za peňažné ani za nepeňažné plnenie a teda legitímnym uplatnením si nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty nemohlo dôjsť zo strany žalobcu k spáchaniu správneho deliktu. 10. Navyše sám správny orgán konštatoval, že „Osobitná komisia nepopiera legitimitu dohodnutia zmluvnej pokuty...“ (str. 14, štvrtý odsek druhostupňového rozhodnutia). Z obsahu administratívneho spisu celkom jednoznačne a nikým nespochybnene vyplýva, že žalobca a spoločnosť ENCINGER, s.r.o., so sídlom Jadranská 13, Bratislava, IČO: 17 329 001 (ďalej aj len „dodávateľ“) si riadne, platne a legitímne dohodli zmluvnú pokutu pre prípad porušenia zabezpečovanej povinnosti a zároveň, že k porušeniu zabezpečovanej povinnosti v skutočnosti došlo. 11. Záver správneho orgánu, že zmluvná pokuta je peňažným plnením podľa § 2 písm. d) ZNP je celkom zjavne nesprávny. Pokiaľ by tomu tak bolo, de facto každá zmluvná pokuta by bola zákonom o neprimeraných podmienkach zakázaná. Takýto záver však zo zákona o neprimeraných podmienkach nevyplýva, tento zákon zmluvné pokuty nezakazuje, naopak s existenciou zmluvných pokút počíta a v ustanovení § 4 ods. 4 písm. t) kvalifikuje také zmluvné pokuty, ktorých výška je zjavne neprimeraná s ohľadom na hodnotu a význam porušenej zmluvnej povinnosti, ktorej splnenie je zabezpečené touto zmluvnou pokutou. O takú pokutu však v prípade žalobcu nejde, keďže k tomuto záveru dospel aj samotný správny orgán, keď skonštatoval, že o neprimeranú podmienku podľa § 4 ods. 4 písm. t) ZNP v prípade žalobcu nešlo. Pokiaľ teda správny orgán o uvedenom nároku pojednáva ako o zmluvnej pokute, logicky nemôže správny orgán aplikovať ustanovenie § 4 ods. 4 písm. h) ZNP. Žalobcovi bola uložená pokuta za správny delikt podľa ustanovenia § 8 ods. 1 ZNP uplatnením si neprimeranej podmienky vo svoj prospech (výroková časť). Podľa § 8 ods. 1 ZNP sa kvalifikovaný subjekt môže dopustiť správneho deliktu iba tak, že niečo vo svoj prospech dohodne. Predpokladom dohody je potom aspoň formálny, v relevantnej forme zachytený a preukázaný konsenzus aspoň dvoch subjektov, v prípade ZNP pravdepodobne dodávateľa a odberateľa. Je zrejmé, že v konkrétnom prípade k ničomu takému nedošlo. 12. Zo skutočností uvedených v žalobe vyplýva, že pokiaľ žalobcovi vznikol z platnej zmluvy nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty a žalobca si tento nárok uplatnil, nemohol žalobca spáchať žiaden správny delikt podľa zákona o neprimeraných podmienkach. 13. V tejto súvislosti žalobca pripomenul, že ani správny orgán, ani dodávateľ nespochybňujú, že zmluva bola platne uzavretá; zmluva obsahuje platné ustanovenie ukladajúce dodávateľovi informačnú povinnosť; dodávateľ zmluvu (informačnú povinnosť) porušil; pre prípad porušenia informačnej povinnosti si strany platne dohodli zmluvnú pokutu, ktorej výška nie je neprimeraná; porušením povinnosti dodávateľa vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty; žalobca si nárok uplatnil riadne a včas. 14. Ďalšie námietky žaloby smerovali k procesným nedostatkom rozhodnutia. Žalobcovi bolo v súvislosti s jednou kontrolou vykonanou na základe poverenia doručených celkom devätnásť protokolov o vykonanej kontrole a následne vyše pätnásť oznámení o začatí správneho konania. Postup žalovaného s prihliadnutím na obsah na vec sa vzťahujúcich právnych noriem bol postupom svojvoľným, protizákonným a protiústavným a predstavuje zjavne arbitrárny zásah do práv žalobcu. 15. Ustanovenie § 6 ods. 7 ZNP alebo ustanovenie § 13 ods. 1 zákona o kontrole predpokladajú, že výsledkom kontroly je buď jeden záznam alebo jeden protokol, ktorý sa má vzťahovať na všetky kontrolou zistené porušenia. Rozhodnutie vydať pre každé, jednou kontrolou identifikované porušenie zákona, samostatný protokol a na základe neho začať samostatné správne konanie, žalobca považuje za protiústavné a vedené výlučne z dôvodu snahy udeliť čo možno najvyššiu pokutu. Preto nesúhlasí so záverom správneho orgánu, že „Citované ustanovenie však nevylučuje ukončenie jednej kontroly viacerými protokolmi.“ (str. 14 piaty odsek druhostupňového rozhodnutia). Pokiaľ zákon hovorí o jednom protokole (použijúc jednotné číslo), nemožno v súlade s Ústavou (čl. 2 ods. 2 Ústavy) vydať v rámci jednej kontroly protokolov viac. A už vôbec nie preto, aby správny orgán mohol uložiť kumulovanú pokutu nad rámec hornej hranice určenej zákonom. Takýto postup orgánu verejnej moci je svojvôľou absolútne neprípustnou v právnom štáte. 16. Dôvodom nezákonnosti napadnutého rozhodnutia je i, že boli porušené práva žalobcu vyjadriť sa k podkladom pre rozhodnutie. 17. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného je zrejmé, že jedným z podkladov pre rozhodnutie boli aj vyjadrenia účastníka konania - dodávateľa. Tento podklad pre rozhodnutie však žalobcovi nikdy doručený nebol a tento nemal možnosť sa k nemu vyjadriť. Tým došlo k porušeniu práva žalobcu podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku. 18. Vada v konaní žalovaného má spočívať aj v tom, že žalobca v rozklade proti prvostupňovému rozhodnutiu uviedol relevantné skutočnosti a pripojil tomu zodpovedajúce listinné dôkazy, ktoré mali preukázať predpojatosť prof. Ing. Ľubomíra Jahnátka, CSc. Zároveň žalobca navrhol, aby bolo rozhodnuté o jeho vylúčení z prejednania a rozhodovania v predmetnej veci. 19. S uvedenou námietkou zaujatosti a návrhom na vylúčenie z prejednania a rozhodovania v predmetnej veci sa v druhostupňovom rozhodnutí vysporiadal sám namietaný minister stručným konštatovaním, že vylúčenie ministra z prejednávania a rozhodovania vo veci možné nie je. 20. Vzhľadom na tvrdenia a skutočnosti uvádzané žalobcom v rozklade, žalobca zastáva názor, že v druhostupňovom konaní rozhodoval a druhostupňové rozhodnutie vydal subjekt, ktorý mal byť pre predpojatosť vylúčený z prejednania a rozhodovania v predmetnej veci. 21. Preto ak správny orgán nerozhodol zákonne o námietke zaujatosti, ktorú žalobca podal, jedná sa o vadu, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia (§ 250 j ods. 1 písm. e) O.s.p.), lebo vo veci mohol rozhodnúť zaujatý pracovník, zamestnanec správneho orgánu alebo minister. Súčasne mohlo byť takouto vadou majúcou vplyv na zákonnosť rozhodnutia aj to, že správny orgán nerozhodol formálne o námietke zaujatosti zákonom predpísaným procesným spôsobom. Je síce faktom, že rozhodnutie o zaujatosti pracovníka správneho orgánu je rozhodnutím predbežnej povahy, ktoré nepodlieha súdnemu preskúmavaniu, avšak toto rozhodnutie predchádzalo vydaniu rozhodnutia, ktoré už súdom preskúmateľné je. 22. Procesným dôvodom zrušenia rozhodnutia žalovaného je i skutočnosť, že druhostupňové rozhodnutie, okrem toho, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je rozhodnutím zmätočným, nezrozumiteľným a v podstate nepreskúmateľným. Osobitne sa táto nepreskúmateľnosť týka uloženej pokuty (jej výšky). Z druhostupňového rozhodnutia nie je ani zrejmé, akého presne správneho deliktu sa mal žalobca a akým konaním dopustiť (teda akým spôsobom si mal žalobca dohodnúť akú neprimeranú podmienku), ako vlastne a kto (pravdepodobne nie „osobitná (rozkladová) komisia“) rozhodol o námietke zaujatosti ministra a konštatovanie, že „návrh bol vybavený neformálnym spôsobom“ je nepostačujúce. 23. Čo sa týka nepreskúmateľnosti druhostupňového rozhodnutia v časti týkajúcej sa výšky uloženej pokuty, žalobca sa v celom rozsahu odvolal na časť 3 rozkladu, pričom toto odôvodenie vzťahujúce sa na prvostupňové rozhodnutie je taktiež odôvodnením konštatovania o nepreskúmateľnosti druhostupňového rozhodnutia v označenej časti. 24. V tejto súvislosti odkazuje žalobca na ustálenú judikatúru správnych súdov (napr. rozhodnutie č. Rs/89/2002, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 5 Sžo/204/2010, či sp. zn. 3SžoKS/64/2006, rozhodnutia č. 69/2008 ZSP alebo č. 58/2009 ZSP), podľa ktorej v prípade správneho trestania súd sleduje, či správny orgán náležíte zdôvodnil uloženie sankcie v určitej výške, ak zákon pripúšťa rozpätie sankcie, či prihliadol na okolnosti viazané na subjekt, samotný skutok a jeho následok. 25. Z obsahu druhostupňového rozhodnutia je zrejmé, že napriek viacerým všeobecným konštatovaniam uvedeným v jeho odôvodnení, zostala výška uloženej pokuty v podstate neodôvodnená. Druhostupňové rozhodnutie je v tejto časti absolútne nepreskúmateľné, keďže: ? sa správny orgán vôbec nezaoberal, aké postavenie má žalobca na relevantnom trhu; ? pokiaľ by sa správny orgán takouto otázkou (ktorej zodpovedanie je pre vyššie uvedený záver nevyhnutné) zaoberal, dospel by k záveru, že podiel žalobcu je vskutku marginálny (menej ako 2%); ? vzhľadom na vyššie uvedené žalobca pokladá hypotetickú otázku, akú pokutu by bol dostal konkurent žalobcu, ktorá má napr. 100 x viac prevádzok alebo l0x väčší trhový podiel. 26. V tejto súvislosti žalobca upozorňuje, že v iných, avšak obsahovo takmer identických, prvostupňových rozhodnutiach mu boli zo strany žalovaného uložené napríklad nasledovné pokuty: ? pokuta 16.600,- Eur rozhodnutím č. 3781/2014-024 z 29.09.2014 alebo ? pokuta 265.000,- Eur (teda takmer 16-násobne výchovnejšia) rozhodnutím č. 3733/2014- 024 z 29.09.2014. 27. Na základe uvedených skutočností žalobca rozhodnutie žalovaného napáda v celom rozsahu, považuje ho za nezákonné, pretože vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a je nepreskúmateľné pre jeho nezrozumiteľnosť a nedostatočnosť jeho odôvodnenia. Preto žalobca navrhol, aby súd napadnuté rozhodnutie ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR č. 4052/2015-420 z 11.02.2016 a rozhodnutie ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR č. 1048/2015-024 z 13.10.2015 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si žalobca uplatnil náhradu trov konania. III. Vyjadrenie žalovaného k žalobe 28. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 29.04.2016 predovšetkým namietal nesprávne označenie žalovaného v žalobe. 29. Žalobca označil žalovaného ako „Minister/Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky“. Takéto označenie pasívne vecne legitimovaného subjektu je nesprávne a nezodpovedá zákonu č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov. Minister nemôže byť v predmetnom konaní označený ako žalovaný subjekt. Ministerstvo je centralizovaným a monokratickým orgánom štátnej správy, na čele ktorého stojí minister menovaný prezidentom na návrh predsedu vlády SR, pričom právnu subjektivitu má ministerstvo, ktoré je definované ako právnická osoba (§ 35 ods. 1 zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov). Minister sám o sebe nie je správnym orgánom, ale osobou stojacou v čele tohto správneho orgánu 30. K meritu veci a dôvodom žaloby uviedol, že žalovaný ako vecne príslušný správny orgán prvostupňovým rozhodnutím č. 1048/2015-024 zo dňa 13.10.2015 vo veci uloženia pokuty za správny delikt podľa § 8 ods. 2 zákona č. 362/2012 Z. z. rozhodol, že sa žalobca dopustil správneho deliktu podľa ustanovenia § 8 ods. 1 zákona č. 362/2012 Z. z., a to dohodnutím si neprimeranej podmienky vo svoj prospech v zmysle ustanovenia § 4 ods. 4 písm. h) zákona č. 362/2012 Z. z. - požadovanie dodatočného peňažného plnenia po prevzatí potraviny vystavením faktúry č. S162727 zo dňa 16.12.2013 vo výške 25 000 Eur v obchodnom vzťahu so spoločnosťou ENCINGER, spoločnosť s ručením obmedzeným - ENCINGER, spol. s.r.o. /v skratke/, IČO: 17 329 001, so sídlom Jadranská 13, 841 01 Bratislava, uzatvorenom na základe Zmluvy o kúpe a predaji tovaru potraviny zo dňa 28.02.2013, za čo mu bola uložená pokuta podľa § 8 ods. 2 zákona č. 362/2012 Z. z. vo výške 65.000,- Eur. 31. Voči vyššie uvedenému prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca rozklad, o ktorom následne rozhodol žalovaný v súlade s § 61 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) rozhodnutím č. 4052/2015-420 dňa 11.02.2016, ktorým rozkladu žalobcu nevyhovel a potvrdil prvostupňové rozhodnutie č. 1048/2015-024 zo dňa 13.10.2015. 32. Žalovaný nesúhlasí so žalobou samotnou ani s návrhom na priznanie odkladného účinku žaloby ako nedôvodnými v plnom rozsahu. 33. Žalobca uzatvoril s dodávateľom Zmluvu o kúpe a predaji tovaru dňa 28.02.2013. Z predložených spisových materiálov pre vydanie žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného č. 4052/2015-420 zo dňa 11.02.2016 je nepochybne preukázané, že si žalobca v obchodnoprávnom vzťahu s dodávateľom uplatňoval neprimeranú podmienku vo svoj prospech v zmysle ustanovení zákona č. 362/2012 Z. z. a to podľa § 4 ods. 4 písm. h) zákona č. 362/2012 Z. z. - požadovanie dodatočného peňažného plnenia po prevzatí potraviny vystavením faktúry č. S162727 zo dňa 16.12.2013 vo výške 25.000,- Eur. 34. Medzi zmluvnými stranami bolo dohodnuté (bod 5.5.2. Zmluvy o kúpe a predaji), že v prípade potravinárskych výrobkov bude mať tovar požadované vlastnosti po dobu stanovenú na tovare alebo jeho obale. Potravinárske výrobky budú dodané žalobcovi tak, aby ku dňu ich dodania uplynula maximálne 1/3 doby použiteľnosti (maximálnej trvanlivosti výrobku vyznačenej na obale výrobku). Zároveň sa dodávateľ zaviazal, že pri každom dodaní tovaru informuje žalobcu o tom, kedy (dátum) bol tovar (jednotlivé tovary/výrobky) vyrobený a zároveň, kedy mu uplynie doba použiteľnosti. V prípade, ak dodávateľ poruší svoju povinnosť podľa predchádzajúcej vety, za každé takéto porušenie zaplatí žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške uvedenej v prílohe č. 3 Zmluvy, ktorá ustanovuje zmluvnú pokutu vo výške 100,- Eur za porušenie povinností bodu 5.5.2. Zmluvy o kúpe a predaji. 35. V zmysle bodu 5.6.1. Zmluvy okúpe a predaji, na povinnosť uvádzať na dodacom liste dátum, kedy bol tovar vyrobený a dátum, kedy tovaru uplynie doba použiteľnosti, sa neviaže žiadna sankcia a neumožňuje žalobcovi udeľovať zmluvné pokuty za nesplnenie tejto povinnosti. Z uvedeného nepochybne vyplýva, že zmluvná pokuta bola uložená za porušenie bodu 5.5.2. Zmluvy o kúpe a predaji, avšak povinnosť uvádzať údaj o dátume výroby a dátume použiteľnosti na dodacom liste je uvedená v bode 5.6.1. Zmluvy o kúpe a predaji. 36. Žalobca sa v žalobe odvolával na ustanovenie § 4 ods. 4 písm. h) bod 2 zákona č. 362/2012 Z z., ale žalobcovi nehrozilo uloženie pokuty za porušenie ust. § 4 ods. 4 písm. h) bod 2 zákona č. 362/2012 Z. z., nakoľko uvedené ustanovenie nestanovuje ako zákonnú povinnosť predaj potraviny konečnému spotrebiteľovi za nižšiu jednotkovú cenu v prípade uplynutiu % doby spotreby alebo minimálnej trvanlivosti. Jedinou povinnosťou žalobcu je umiestniť oddelene a/alebo takýto výrobok označiť informáciou pre spotrebiteľa o blížiacom sa ukončení doby spotreby, ktorá vyplýva so zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov. 37. Zároveň bod 5.5.4. Zmluvy o kúpe a predaji určuje, že tovar dodaný v rozpore s podmienkami tejto zmluvy, za ktorý bola uložená pokuta, sa bude považovať za tovar s vadami. Ďalej sa v bode 5.4.3. Zmluvy okúpe a predaji uvádza, že v prípade vád, ktoré budú zjavné pri dodaní tovaru, bude žalobca reklamovať vady tovaru na dodacom liste a na základe vlastného rozhodnutia je oprávnený uplatniť nároky zo zodpovednosti za vady, vrátane odmietnutia tovaru a jeho vrátenie dodávateľovi. Má žalovaný za to, že je nepravdepodobné, žeby žalobca nevyužil svoje právo na reklamovanie vád tovaru a po dobu deviatich mesiacov by uvádzal na trh tovar s vadami a vystavoval by sa riziku udelenia pokuty v zmysle zákona č. 362/2012 Z. z. 38. Ak žalobca tvrdí, že nemal možnosť vypočítať % doby spotreby dodaného tovaru, opomenul skutočnosť, že už po prevzatí dodávok tovaru mal zistiť, či dodanému tovaru neuplynula v zmysle bodu 5.5.2. Zmluvy o kúpe a predaji maximálna doba použiteľnosti. 39. Žalobca mal možnosť výberu medzi uložením zmluvnej pokuty za porušenie zmluvnej povinnosti dodávateľom a odmietnutím prevzatia tovaru s vadami v zmysle Zmluvy o kúpe a predaji. Žalovaný je toho názoru, že žalobca účelovo uplatnil uloženie zmluvnej pokuty za porušenie zmluvnej povinnosti, z ktorej mal majetkový prospech. Od platnosti Zmluvy o kúpe a predaji až do udelenia pokuty, t. j. 16.12.2013, žalobca neupozornil dodávateľa na neplnenie podmienok Zmluvy o kúpe a predaji, plnenie povinnosti nevyžadoval, resp. nevyzval dodávateľa na odstránenie tohto porušenia, keďže takto dodaný tovar sa podľa Zmluvy o kúpe a predaji považoval za tovar s vadami. Počas celej doby dodávok tovaru žalobca neodmietal preberanie tovaru z dôvodu porušenia zmluvy alebo vád na tovare v zmysle § 436 Obchodného zákonníka a bodu 5.5.4. Zmluvy o kúpe a predaji, prevzatý tovar ponúkal na predaj konečnému spotrebiteľovi a mal z jeho predaja majetkový prospech. Žalobca takto účelovo neupozornil dodávateľa o dlhodobom porušovaní zmluvnej povinnosti uvádzať dátum výroby dodaných tovarov počas deviatich mesiacov, t. j. od 28.02.2013 do 16.12.2013. 40. Žalobca vystavil faktúru č. S162727 zo dňa 16.12.2013 vo výške 25.000,- Eur až po deviatich mesiacoch od prvého porušenia predmetnej zmluvnej povinnosti. Žalobca pritom udelil zmluvnú pokutu iba za niektoré dodávky tovaru od dodávateľa, pričom žiadna dodávka tovaru neobsahovala žalobcom požadované informácie o tovare. Žalobca mal dodávateľa upozorniť na porušenie ustanovení Zmluvy o kúpe a predaji bez zbytočného odkladu potom, ako sa o porušení dozvedel a taktiež si mal ihneď uplatniť zmluvnú pokutu a nie čakať až kým sa pokuta niekoľkonásobne zvýši. 41. S námietkou nesprávneho právneho posúdenia veci preto žalovaný nesúhlasí. Pokiaľ žalobca v žalobe poukázal na konania vedené na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 5S 48/2015, 5S 89/2015, 5S 90/2015, 5S 91/2015, 5S 92/2015, 6S 83/2015, 2S 80/2015 a 2S 81/2015, ktoré sú takmer obsahovo identické ako je vec, ktorá je predmetom tejto žaloby a namietal, že si žalovaný v správnych konaniach elasticky aplikoval ustanovenia zákona č. 362/2012 Z. z., žalovaný uviedol, že v uvedených súdnych konaniach, v ktorých súd preskúmava zákonnosť rozhodnutí žalovaného síce žalovaný ako prvostupňový správny orgán porušenie povinnosti žalobcu subsumoval pod ustanovenia § 4 ods. 4 písm. t) a § 4 ods. 4 písm. y) zákona č. 362/2012 Z. z., avšak žalovaný ako druhostupňový správny orgán prekvalifikoval porušenia zákona č. 362/2012 Z. z. žalobcom pod ustanovenia § 4 ods. 4 písm. h) zákona č. 362/2012 Z. z. 42. Postup žalovaného nie je zmätočný, nepredvídateľný a tendenčný, nakoľko podľa ustanovenia § 59 ods. 3 Správneho poriadku je prvostupňový správny orgán viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu a z uvedeného vyplýva, že v ďalších konaniach bol prvostupňový správny orgán povinný obdobný skutkový stav posudzovať rovnako. 43. Žalovaný v odôvodnení svojho prvostupňového rozhodnutia č. 1048/2015-024 zo dňa 13.10.2015 uviedol, z ktorých dokladov vychádzal pri vydávaní rozhodnutia o uložení pokuty a akými správnymi úvahami sa zaoberal pri uložení sankcie. Rozhodujúcim pre posúdenie závažnosti protiprávneho konania žalobcu bol skutkový stav zistený v čase kontroly, pričom z výsledkov kontroly nepochybne vyplýva, že povinnosti vymedzené v zákone č. 362/2012 Z. z. boli žalobcom v obchodnoprávnom vzťahu s dodávateľom porušené. Vzhľadom na výšku a spôsob dohodnutej zmluvnej pokuty, ako aj na získanie majetkového prospechu žalobcom, žalovaný udelil pokutu vo výške 65.000 Eur,- podľa § 8 ods. 2 zákona č. 362/2012 Z. z. a podľa názoru žalovaného bola pokuta uložená odôvodnene a v adekvátnej výške. 44. Pri stanovení výšky pokuty žalovaný zohľadnil všetky zákonom stanovené hľadiská, ako aj sadzbu (od 1.000,- Eur do 300.000,- Eur) určenú pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu - podnikateľa, ktorá sa správneho deliktu dopustí tým, že v obchodnom vzťahu uplatní vo svoj prospech neprimeranú podmienku, uvedenú v § 4 ods. 2 až 4 zákona č. 362/2012 Z. z. Taktiež žalovaný vzal do úvahy tú skutočnosť, že žalobca sa dopustil viacerých správnych deliktov v obchodnom vzťahu s dodávateľom, ako aj opakované spáchanie správnych deliktov v zmysle zákona č. 362/2012 Z. z. v iných obchodných vzťahoch, v ktorých už boli vydané právoplatné rozhodnutie. Pokuta bola uložená v dolnej časti rozpätia zákonnej sadzby a rovnako zohľadňuje rozsah a charakter identifikovaného porušenia zákona č. 362/2012 Z. z., ktoré mohlo s vysokou pravdepodobnosťou spôsobiť zneužitie ekonomického postavenia žalobcu na vnútornom trhu s potravinami z hľadiska štruktúry tohto trhu a podielu odberateľa a dodávateľa na trhu vyžadovaním jednostranných výhodných obchodných podmienok. 45. Žalovaný dospel v prvostupňovom rozhodnutí č. 1048/2015-024 zo dňa 13.10.2015 ako aj v druhostupňovom rozhodnutí č. 4052/2015-420 zo dňa 11.02.2016 k záveru, že žalobca účelovo neupozornil dodávateľa o dlhodobom porušovaní zmluvnej povinnosti uvádzať dátum výroby dodaných tovarov počas deviatich mesiacov (od 28.02.2013 do 16.12.2013). Určená pokuta nie je podľa názoru žalovaného pokutou likvidačnou a nevybočuje z medzí ustanovených zákonom č. 362/2012 Z. z. 46. Žalobca v žalobe ďalej uvádza, že zmluvnú pokutu už z jej samotnej podstaty, nie je možné považovať ani za peňažné, ani za nepeňažné plnenie, teda legitímnym uplatnením si nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty nemohlo dôjsť k spáchaniu správneho deliktu. Pokiaľ by tak tomu bolo, de facto každá zmluvná pokuta by bola zákonom č. 362/2012 Z. z. zakázaná. 47. Pri každom posúdení skutkového stavu, podstatou ktorého je uplatnenie zmluvnej pokuty, je nutné skúmať aj iné skutočnosti, ktoré vedú k uplatneniu zmluvnej pokuty, a to najmä naplnenie účelu zmluvnej pokuty, spôsob jej uplatnenia, jej úmyselné kumulovanie a podobne. 48. Žalovaný pri skúmaní všetkých okolností skutkového stavu a spôsobu konania, ktoré viedli žalobcu k uplatneniu zmluvnej pokuty, dospel k záveru, že išlo o porušenie ustanovenia § 4 ods. 4 písm. h) zákona č. 362/2012 Z. z. a žalobcom uplatnenú zmluvnú pokutu s poukazom i na rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 28. mája 2007, sp. zn. 32 Odo 202/2006 žalovaný nemohol vyhodnotiť ako zmluvnú pokutu v zmysle ustanovenia § 4 ods. 4 písm. y) zákona č. 362/2012 Z. z., pretože nenapĺňala jej zákonom ustanovené znaky, avšak napĺňala znaky neprimeranej podmienky požadovania peňažného plnenia po prevzatí potraviny podľa § 4 ods. 4 písm. h) zákona č. 362/2012 Z. z. Žalovaný posudzoval účel konania žalobcu „skrytý“ pod inštitút zmluvnej pokuty a nie legitímne dohodnutú zmluvnú pokutu v Zmluve o kúpe a predaji. 49. Žalovaný opakovane zdôraznil, že pri vyhodnotení skutkového stavu posudzoval spôsob uplatnenia zmluvnej pokuty a nie jej dohodnutie medzi účastníkmi obchodného vzťahu, keďže k spáchaniu správneho deliktu došlo započítaním zmluvnej pokuty. Z uvedeného dôvodu sa žalovaný nestotožnil s názorom žalobcu, že pokiaľ mu vznikol z platnej zmluvy nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty a nárok si uplatnil, nemohol spáchať žiaden správny delikt podľa zákona č. 362/2012 Z. z. 50. Žalobca v žalobe poukázal i na ust. § 8 ods. 1 zákona č. 362/2012 Z. z. a namietal, že kvalifikovaný subjekt sa môže dopustiť správneho deliktu iba spôsobom, že si niečo vo svoj prospech dohodne. 51. Žalovaný sa v tejto súvislosti odvoláva na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2Sžo/l 1/2012, v zmysle ktorého „Ustanovenie čl. 2 ods. 2 ústavy nepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov textom, ale aj zmyslom a účelom zákona“ Z uvedeného vyplýva dôležitosť účelu zákona. Podľa názoru žalovaného je účelom zákona č. 362/2012 Z. z. postihovať nielen dohodnutie, ale aj uplatňovanie neprimeraných podmienok, a to z dôvodu, že zmyslom dohody je následne plnenie jej obsahu. Ak by zákonodarca nemal úmysel sankcionovať uplatňovanie neprimeraných podmienok, samotný zákon č. 362/2012 Z.z. by bol v značnej miere nevykonateľný, pretože podstatná časť protiprávnych konaní spočíva v uplatňovaní neprimeraných podmienok, z ktorých má zmluvná strana prospech, a nie v ich dohodnutí. Už z dôvodovej správy k zákonu č. 362/2012 Z. z. vyplýva, že jeho účelom je upraviť posudzovanie, zamedzenie, kontrolu a konanie vo veciach uplatňovania neprimeraných obchodných podmienok v zmluvách medzi odberateľmi a dodávateľmi potravín. Vychádzajúc z uvedeného, za správny delikt je potrebné považovať nielen dohodnutie, ale aj uplatnenie neprimeranej podmienky vo svoj prospech. 52. Žalobou boli namietané i procesné nedostatky napadnutého rozhodnutia a procesného postupu žalovaného ako správneho orgánu. Žalovaný s uvedeným nesúhlasí a má za to, že v konaní neboli zistené žiadne pochybenia. Žalovaný ako prvostupňový správny orgán pri zisťovaní, objasňovaní, a sankcionovaní postupoval plne v súlade s platnými ustanoveniami Správneho poriadku, na ktorý odkazuje § 8 ods. 9 zákona č. 362/2012 Z. z. 53. V tejto časti žaloby žalobca namieta vydanie 19 protokolov o vykonanej kontrole v súvislosti s jednou kontrolou vykonávanou na základe Poverenia č. 15/2014 zo dňa 11.02.2014. Ďalej namieta, že mu počas správneho konania nebolo doručené vyjadrenie dodávateľa a tým mu bola odopretá možnosť vyjadriť sa v zmysle § 22 ods. 2 správneho poriadku. 54. Ustanovenie § 6 ods. 7 zákona č. 362/2012 Z. z. upravuje vo všeobecnosti spôsob ukončenia kontroly a umožňuje ukončenie kontroly viacerými protokolmi. V zmysle zákonného ustanovenia vyplýva, že kontrola je ukončená záznamom o vykonanej kontrole, ak neboli zistené porušenia tohto zákona alebo protokolom o vykonanej kontrole, ktorý obsahuje opatrenia na odstránenie zistených porušení tohto zákona. Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov sa nevylučuje vydanie viacerých protokolov ako spôsob ukončenia jednej kontroly. Protokol je akt, ktorý musí obsahovať výsledky kontroly, teda porušenia všeobecne záväzného právneho predpisu v konkrétnom dodávateľsko-odberateľskom vzťahu, z čoho vyplýva, že nie je možné do protokolu zahrnúť porušenia zákona vo vzťahu k iným dodávateľským subjektom. Z uvedeného dôvodu sa žalovaný nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že úmyselne ukončil kontrolu viacerými protokolmi z dôvodu uloženia kumulovanej pokuty nad rámec hornej hranice určenej zákonom č. 362/2012 Z. z. 55. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobca mal počas celého správneho konania možnosť nahliadnuť do administratívneho spisu, pričom toto právo nevyužil a ani nežiadal kópie písomností tvoriacich podklad pre vydanie rozhodnutia. Žalobcovi v rámci listu ukončenie dokazovania v správnom konaní boli oznámené dokumenty tvoriace podklad pre vydanie rozhodnutia v správnom konaní č. 1048/2015-024. 56. Žalobca vidí vadu konania i v tom, že v správnom konaní namietal predpojatosť ministra prof. Ing. Ľubomíra Jahnátka, CSc. a zároveň že navrhol, aby bolo rozhodnuté o jeho vylúčení z prejednávania a rozhodovania vo veci. Tento návrh bol vybavený neformálnym spôsobom, a to listom zo dňa 05.12.2014 označeným ako Oznámenie skutočnosti z dôvodu, že v zmysle § 9 Správneho poriadku z prejednávania a rozhodovania vo veci je vylúčený zamestnanec správneho orgánu, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosť o jeho nepredpojatosti. Z uvedeného ustanovenia Správneho poriadku jasne vyplýva, že možno vylúčiť iba zamestnanca správneho orgánu, avšak minister nie je zamestnancom ministerstva. Za zamestnanca správneho orgánu sa považuje osoba, ktorá je pracovnoprávnom alebo obdobnom vzťahu so správnym orgánom. 57. Vychádzajúc z uvedených skutočností žalovaný navrhol, aby Krajský súd v Bratislave žalobu návrh žalobcu zamietol v celom rozsahu ako nedôvodnú. IV. Replika žalobcu k vyjadreniu žalovaného 58. Žalobca sa v replike doručenej súdu dňa 27.04.2018 vyjadril k niektorým skutočnostiam, ktoré žalovaný uviedol vo vyjadrení k žalobe. Žalobca v celom rozsahu zotrval na svojich vyjadreniach a tvrdení obsiahnutých v doterajších podaniach, osobitne v žalobe zo dňa 08.03.2016 doručenej súdu dňa 09.03.2016. 59. Žalovaný svoje vyjadrenie rozdelil do troch celkov. V prvom celku žalovaný všeobecne argumentuje a odôvodňuje správnosť svojho žalobou napadnutého rozhodnutia/rozhodnutí bez toho, že by túto argumentáciu podradil pod niektorú zo skutkových podstát správneho deliktu podľa zákona o neprimeraných podmienkach. V druhom celku žalovaný v stručnosti (a spravidla dogmaticky) konštatuje nevyhnutnosť subsumpcie konania žalobcu pod tam uvedené stanovenia ZNP. V treťom celku sa žalovaný vysporadúva s procesnými námietkami žalobcu. 60. V úvodnej časti vyjadrenia žalovaný predkladá súdu len „všeobecné argumenty“ so zrejmým záverom navodiť dojem, že tam opísané konanie žalobcu je všeobecne škodlivé, a to bez ohľadu na jeho nutné podradenie pod niektorú zo skutkových podstát správneho deliktu podľa ZNP. Jedná sa o manipulatívnu argumentáciu, ktorá sa buď nezakladá na pravde resp. pravdu účelovo deformuje, prípadne s vecou v podstate nesúvisí. Ad (i) - zmluvný pôvod pokuty Podľa ustanovenia čl. V bod 5.5.2 Zmluvy (ktoré žalovaný vo vyjadrení cituje) sa zmluvné strany dohodli, že: „Zároveň sa Dodávateľ potravinárskych výrobkov zaväzuje, že pri každom dodaní Tovaru informuje RVS v písomnej forme o tom (i) kedy (dátum) bol Tovar (jednotlivé tovary/výrobky) vyrobený a zároveň (ii) kedy mu uplynie doba použiteľnosti. V prípade, ak Dodávateľ poruší svoju povinnosť podľa predchádzajúcej vety, bude Dodávateľ povinný za každé takéto porušenie zaplatiť RVS zmluvnú pokutu vo výške uvedenej v Prílohe č. 3“. V súlade s ustanovením čl. V bod 5.6.1 písm. g) Zmluvy sa Dodávateľ zaviazal doručiť Účastníkovi spolu s Tovarom dodací list, ktorý „... musí obsahovať nasledovné údaje: ... v prípade, ak sú Tovarom potraviny, dátum, kedy bol Tovar vyrobený a dátum, kedy tovaru uplynie doba použiteľnosti...“. Dodávateľ žalobcu o dátume výroby neinformoval vôbec (teda ani na dodacom liste, ani iným spôsobom). Dodávateľ tým teda porušil ako ustanovenie čl. V bod 5.5.2 Zmluvy, tak ustanovenie čl. V bod 5.6.1 písm. g) Zmluvy. Tvrdenie Žalovaného, že „Z uvedeného vyplýva, že zmluvná pokuta bola uložená za porušenie bodu 5.5.2 avšak povinnosť uvádzať údaj o dátume výroby a dátume použiteľnosti na dodacom liste je uvedená v bode 5.6.1 Zmluvy ...“. nemá v tomto kontexte žiadnu argumentačnú hodnotu. Ad (ii) - povinnosť predávať za nižšiu jednotkovú cenu Vo vzťahu k riziku pokuty súvisiacej s aplikáciou podľa § 4 ods. 4 písm. u) bod. 2 ZNP dospel žalovaný k záveru, že toto nehrozí, keďže žalobca „nemá zákonnú povinnosť predávať potraviny za nižšiu jednotkovú cenu“. Túto skutočnosť však žalobca nikdy netvrdil. Žalobca však počas celého trvania sporu argumentoval, že pokiaľ tak robia ostatní súťažitelia (teda pokiaľ ostatní súťažitelia predávajú tovar za nižšiu jednotkovú cenu), dostáva sa žalobca do značnej komparatívnej nevýhody, ktorej dôsledkom je strata obratu a počtu zákazníkov. Ad (iii) - „Máme za to, že je nepravdepodobné... “ Žalobca je presvedčený, že je neprípustné zdôvodňovať administratívne trestanie (naviac v agregátnej výške sankcie vyjadrenej rádovo v miliónoch eur) argumentom typu „Máme za to, že je nepravdepodobné... “. Ak žalovaný dospel v rámci argumentácie k právnemu záveru, že pokiaľ si zmluvná strana uplatní nárok na zmluvnú pokutu inokedy ako bezodkladne (avšak skôr, ako sa nárok premlčí), nebude sa už jednať o uplatnenie nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty. Túto úvahu žalobca považuje za absurdnú. 61. Žalovaný v súvislosti s polemikou o tom, čo zákon o neprimeraných podmienkach ako správny delikt postihuje, teda či postihuje „dohodnutie“ neprimeranej podmienky (tak ako to stanovuje znenie § 8 ods. 1 ZNP) alebo aj „uplatňovanie“ neprimeranej podmienky (čo však už ZNP nestanovuje) argumentuje dôvodovou správou zákona o neprimeraných podmienkach a uznesením NS SR sp. zn. 2 Sžo/11/2012 podávajúcim výklad čl. 2 ods. 2 ústavy. 62. V prvom rade žalobca poukazuje, že na dôvodovú správu zákona, je nevyhnutné nahliadať ako na dokument, ktorý vypracoval jeden z účastníkov sporu. Žalovaný je teda „tvorca“, „aplikátor“ aj následný „interpretátor“ normy. Jeho tvrdenia sú nutne účelové, keďže je prirodzené, že interpretáciu normy používa podporne. Bez ohľadu na túto skutočnosť je však pre posúdenie sporu relevantné najmä znenie zákona. Zákon nie je nezrozumiteľný, jasne v § 8 ods. 1 ZNP stanovuje, že „správneho deliktu sa dopustí právnická osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ, ktorá v obchodnom vzťahu dohodne vo svoj prospech neprimeranú podmienku uvedenú v § 4 ods. 2 až 4“. Zákon používa výlučne výraz „dohodne“, ktorý má svoj jasne ohraničený význam. 63. Podstatu sporu žalovaný artikuluje na siedmej strane vyjadrenia, keď uvádza, že „Žalovaný opakovane zdôrazňuje, že pri vyhodnotení skutkového stavu posudzoval spôsob uplatnenia zmluvnej pokuty a nie jej dohodnutie medzi účastníkmi obchodného vzťahu ...“. Ústredný orgán štátnej správy uložil obchodnej spoločnosti pokuty v celkovej výške rádovo v miliónoch eur „preto, lebo spôsob uplatnenia legitímnej zmluvnej pokuty vykazoval akési znaky“. K identifikácii týchto „znakov“ dospel ústredný orgán štátnej správy aj úvahou (natoľko významnou, že ju zachytil na hmotný substrát), že „Máme za to, že je nepravdepodobné, že by žalobca nevyužil svoje právo“. 64. Aj pre uvedené žalobca zotrval na žalobe a svojich doterajších vyjadreniach a argumentácii. V. Právne posúdenie veci 65. Bolo povinnosťou Krajského súdu v Bratislave ako súdu vecne a miestne príslušného preskúmať žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 4052/2015-420 zo da 11.02.2016, ktorým žalovaný rozklad žalobcu proti rozhodnutiu ministerstva č. 1048/2015-024 zo dňa 13.10.2015 zamietol a napadnuté rozhodnutie, ktorým bolo rozhodnuté, že žalobca sa dopustil správneho deliktu podľa ust. § 8 ods. 1 zákona č. 362/2012 Z.z., za čo mu bola podľa § 8 ods. 2 zákona uložená pokuta vo výške 65.000,- Eur, ako vecne správne potvrdil. Žalobca žalobu dôvodil nesprávnym právnym posúdením veci a procesnými pochybeniami žalovaného. 66. Krajský súd v Bratislave ako vecne a mieste príslušný na konanie primárne skúmal splnenie procesných podmienok v konaní a zistil, že tieto splnené boli, žaloba bola podaná v zákonnej lehote a pokiaľ žalovaný namieta nesprávne označenie žalovaného v žalobe (Minister / Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR) súd poznamenáva, že kto je žalovaným vyplýva priamo zo zákona, ktorý určuje, kto žalovaným je. V danom prípade preto súd vychádzajúc zo zákona (§ 250 ods. 1 v čase podania žaloby dňa 09.03.2016 O.s.p.) konal so žalovaným Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, ako ústredným orgánom štátnej správy. 67. Meritórne potom bolo povinnosťou súdu vysporiadať sa s dôvodmi žaloby, ktoré žalobca zhrnul v námietke nesprávneho právneho posúdenia veci, nepreskúmateľnosti rozhodnutia a zároveň, že konanie žalovaného predchádzajúce vydaniu rozhodnutia je zaťažené takou vadou, ktorá môže privodiť nezákonnosť rozhodnutia. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia podľa § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z., Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) v spojení s § 177 a nasl. SSP na pojednávaní konanom dňa 07.06.2018 súd rozsudkom napadnuté rozhodnutie zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP, keď sa stotožnil s námietkou nepreskúmateľnosti. 68. Podľa § 2 písm. d) ZNP, sa peňažným plnením rozumie platba poskytnutá dodávateľom alebo odberateľom súvisiaca s dodaním potraviny vrátane platby na obchodné aktivity odberateľa potraviny, najmä zľavy, dary, bonusy, rabaty, skontá. 69. Podľa § 2 písm. e) ZNP, sa nepeňažným plnením rozumie iné plnenie ako plnenie podľa písmena d) súvisiace s dodaním potraviny, najmä vecné dary a služby, marketingová aktivita na podporu pri otvorení novej prevádzkarne, rozvoz potraviny zo skladov odberateľa do jeho prevádzkarní. 70. Podľa § 4 ods. 1 ZNP, dohodnúť neprimeranú podmienku medzi odberateľom a dodávateľom sa zakazuje. 71. Podľa § 4 ods. 4 písm. h) ZNP, za neprimeranú podmienku sa považuje aj požadovanie dodatočného peňažného plnenia alebo nepeňažného plnenia po prevzatí potraviny. 72. Podľa § 6 ods. 8 ZNP: „Na výkon kontroly sa vzťahujú primerane ustanovenia osobitného predpisu, 7) ak odseky 1 až 7 neustanovujú inak. " 73. Podľa § 6 ods. 7 písm. a) ZNP, kontrola sa ukončí záznamom o vykonanej kontrole, ak neboli zistené porušenia tohto zákona. 74. Podľa § 6 ods. 7 písm. b) ZNP, kontrola sa ukončí protokolom o vykonanej kontrole, ktorý obsahuje opatrenia na odstránenie zistených porušení tohto zákona. 75. Podľa § 8 ods. 1 ZNP, správneho deliktu sa dopustí právnická osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ, ktorá v obchodnom vzťahu dohodne vo svoj prospech neprimeranú podmienku uvedenú v § 4 ods. 2 až 4. 76. Podľa § 8 ods. 2 ZNP, ministerstvo uloží pokutu za správny delikt od 1.000,- Eur do 300.000,- Eur. 77. Podľa § 8 ods. 9 ZNP, na konanie o uložení pokuty sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. 78. Podľa § 11 ods. 2 písm. g) zákona č. 10/1996 Z.z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o kontrole“), pracovníci kontroly sú v súvislosti s výkonom kontroly povinní prerokovať protokol o výsledku kontroly vrátane jeho súčastí, priebežného protokolu, čiastkového protokolu a dodatku k protokolu s vedúcim kontrolovaného subjektu; pred prerokovaním protokolu upozorniť vedúceho kontrolovaného subjektu na dôsledky porušenia právnej povinnosti podľa § 12 ods. 4. 79. Podľa § 13 ods. 1 zákona o kontrole, o výsledku vykonanej kontroly, ktorou boli zistené nedostatky, vypracujú pracovníci kontroly protokol, ktorý obsahuje najmä označenie orgánu kontroly, ktorý kontrolu vykonal, označenie kontrolovaného subjektu, meno, priezvisko a titul pracovníkov kontroly, ktorí kontrolu vykonali, miesto a čas vykonania kontroly, predmet kontroly, kontrolované obdobie, preukázané kontrolné zistenia, zoznam príloh protokolu, dátum vypracovania protokolu, dátum oboznámenia vedúceho kontrolovaného subjektu s protokolom, vlastnoručné podpisy pracovníkov kontroly, podpis vedúceho kontrolovaného subjektu, ktorý bol s protokolom oboznámený, prílohy k protokolu, správu o zistenej nezrovnalosti, ak kontrolou zistený nedostatok je nezrovnalosťou podľa osobitného predpisu. 80. Podľa § 13 ods. 2 zákona o kontrole, pri kontrole, ktorej predmet je osobitý alebo náročný a vyžaduje zaznamenať stav predmetu kontroly priamo na mieste v určenom čase, vypracujú pracovníci kontroly za účasti zamestnancov, ktorí sú za príslušný úsek zodpovední, alebo ďalších zamestnancov, priebežný protokol (písm. a/), zaznamenať stav časti predmetu kontroly z dôvodu potreby osobitného postupu pri kontrole alebo osobitného spôsobu riešenia zistených nedostatkov, vypracujú pracovníci kontroly čiastkový protokol (písm. b/). 81. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. 82. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 83. Podľa § 32 ods. 2 Správneho poriadku, podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. 84. Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. “. 85. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 86. Podľa § 491 ods. 1 zákona č. 1662/2015 Z.z., Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 87. Podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP, ak správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. 88. Podľa § 167 ods. 1 SSP, správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. 89. V predmetnej právnej veci teda ide o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o uložení sankcie za spáchanie správneho deliktu podľa § 4 ods. 4 písm. h) zákona č. 362/2012 Z.z. 90. Na tomto mieste je treba pripomenúť, že právna teória v rámci verejnoprávnej zodpovednosti za protispoločenské konanie rozoznáva trestné činy, priestupky, iné správne delikty, v ďalšej špecifikácii ešte správne disciplinárne delikty a správne delikty poriadkové. Deliktom je len také porušenie povinnosti (konanie alebo opomenutie), ktoré konkrétny zákon takto označuje. Rozlišovacím kritériom medzi jednotlivými druhmi deliktov podľa závažnosti je miera ich typovej spoločenskej nebezpečnosti, vyjadrenej v znakoch skutkovej podstaty, u iných správnych deliktoch a disciplinárnych deliktoch ešte aj okruh subjektov, ktoré sa deliktu môžu dopustiť. Formálne označenie určitého typu protispoločenského konania a tomu zodpovedajúcemu zaradeniu medzi trestné činy, priestupky, iné správne delikty a z toho vyvodené následky v podobe sankcií, vrátane príslušného konania, či už ide o oblasť súdneho alebo správneho trestania, je len vyjadrením reálnej trestnej politiky štátu, teda reflexiou názoru spoločnosti na potrebnú mieru ochrany jednotlivých vzťahov a záujmov (pozri napr. rozsudky ESĽP vo veci Öztürk proti Nemeckej spolkovej republike z 21. februára 1984, č. sťažnosti 8544/79, Escoubet proti Belgicku, z 28. októbra 1999, č. sťažnosti 26780/95, Zolotukhin proti Rusku z 10. februára 2009, č. sťažnosti 14939/03). 91. Trestanie za správne delikty (priestupky, správne delikty právnických osôb a správne delikty fyzických osôb - podnikateľov) má podliehať rovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy. Je preto nevyhnutné poskytnúť záruky a práva, ktoré sú zakotvené v Trestnom poriadku nielen obvinenému z trestného činu, ale aj subjektu, voči ktorému je vyvodzovaná administratívnoprávna zodpovednosť, čo napokon vyplýva aj zo zásady č. 6 Odporúčania o správnych sankciách, podľa ktorej je nevyhnutné v rámci správneho konania vo veciach správnych sankcií poskytovať okrem záruk spravodlivého správneho konania v zmysle Rezolúcie (77)31 aj pevne zavedené záruky v trestnom konaní. 92. Pri ukladaní pokút za správne delikty nestačí len všeobecne poukázať na preventívnu, represívnu a generálnu funkciu sankcie bez bližšieho odôvodnenia jednotlivých aspektov rozhodujúcich pre uloženie sankcie. Správny súd nespochybňuje skutočnosť, že ukladanie sankcií v rámci určitého zákonom stanoveného rozsahu je na správnej úvahe správneho orgánu, no ten musí presvedčivým a logickým spôsobom odôvodniť, čo ho viedlo k uloženiu sankcie v konkrétnej výške. 93. Pokuta má byť pre podnikateľa natoľko citeľná, aby ho od podobného konania v budúcnosti odradila, avšak nemôže byť pokutou likvidačnou (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Sžhpu 3/2011 zo dňa 22.05.2013, sp. zn. 1 Sžhpu 1/2008 zo dňa 25.01.2011). 94. Po preskúmaní napadnutých rozhodnutí súd sa musel stotožniť s námietkou a argumentáciou žalobcu smerujúcou k namietanej nepreskúmateľnosti rozhodnutia čo do nedostatku konkretizácie (identifikácie spôsobu spáchania správneho deliktu), ale aj nedostatočne konkrétneho zdôvodnenia výšky uloženej pokuty. 95. Predovšetkým súd poukazuje na výrokovú časť napadnutého prvostupňového rozhodnutia, ktoré bolo druhostupňovým rozhodnutím potvrdené. Vo výrokovej časti prvostupňový orgán uviedol, že správneho deliktu sa spoločnosť žalobcu dopustila vo svojom sídle vystavením faktúry č. S162727 dňa 16.12.2013 vo výške 25.000,- Eur v obchodnom vzťahu so spoločnosťou ENCINGER, spoločnosť s ručením obmedzeným, IČO: 17 329 001 so sídlom Jadranská 13, 841 01 Bratislava. 96. Zo záhlavia rozhodnutia č. 1048/2015-024, Z:24696/2015 zo dňa 13.10.2015 ale vyplýva, že spoločnosť Retail Value Stores, a.s., IČO: 43 768 083 so sídlom Panónska cesta 16, 851 04 Bratislava vznikla dňa 01.02.2015 na základe zmluvy o cezhraničnom splynutí (neuvedené ďalej s kým). Z uvedeného je zrejmé, že správneho deliktu sa nemohla dňa 16.12.2013 dopustiť spoločnosť žalobcu, ale iný právny subjekt, ktorý mal byť aj vo výrokovej časti ako právny predchodca uvedený. 97. Tiež má súd za to, že nedostatočne konkrétne čo do spôsobu bolo identifikované ako došlo k spáchaniu správneho deliktu. Za nepostačujúce súd považuje označenie, že správneho deliktu sa spoločnosť žalobcu dopustila vystavením faktúry č. S162727 dňa 16.12.2013 vo výške 25.000,- Eur v obchodnom vzťahu so spoločnosťou ENCINGER, spol. s r.o., keď z odôvodnenia rozhodnutia ako aj vyjadrenia žalovaného k žalobe vyplýva, že žalobca udelil zmluvnú pokutu iba za niektoré dodávky tovaru od dodávateľa - spoločnosti ENCINGER, spol. s r.o., pričom žiadna dodávka tovaru neobsahovala žalobcom požadované informácie o tovare. 98. Ak potom žalovaný zistil, že dodávateľ žalobcu nesplnil zmluvne dohodnutú informačnú povinnosť, na mieste bolo potom zrejme sankcionovanie v komplexnosti. Pokiaľ pristúpil žalovaný k sankcionovaniu žalobcu len vo vzťahu k určitému dodanému tovaru, v popise správneho deliktu mal vo výrokovej časti uviesť, vo vzťahu ku ktorému a kedy dodanému tovaru sa faktúra č. S162727 zo dňa 16.12.2013 vzťahuje. V predmetnej veci sa ale tak nestalo a tento nedostatok rovnako spôsobuje neurčitosť výrokovej časti rozhodnutia. Navyše nie je možné vzhľadom na vydaných viacero rozhodnutí vo vzťahu k prebiehajúcim pätnástim správnym konaniam vylúčiť, či nedošlo k porušeniu zásady „ne bis in idem“. 99. Za nepostačujúce súd považuje i zdôvodnenie výšky uloženej pokuty. Žalovaný síce v rozhodnutí uvádza, že žalobca za rok 2014 vykázal mínusový výsledok hospodárenia (- 1.398.309,- Eur), v ďalšom bez bližšieho zdôvodnenia prečo len uviedol, že túto skutočnosť nie je možné zohľadniť a uložiť nižšiu pokutu, ako by mu reálne prináležala za podmienky, žeby nevykazoval stratu. 100. Úloha správneho súdu vo veciach administratívneho trestania je limitovaná preskúmateľnosťou vydaného rozhodnutia a posúdením, len či orgán verejnej správy vo veci konajúci nevybočil z voľnej úvahy. 101. V danom prípade zákon č. 362/2012 Z.z. umožňuje uložiť za správny delikt sankciu v rozmedzí 1.000,- Eur - 300.000,- Eur. 102. Aby súd mohol po preskúmaní ustáliť, či konajúci orgán konal plne legitímne a aká bola vôbec jeho úvaha, zdôvodnenie uloženej sankcie musí zohľadňovať všetky kritériá (spôsob spáchania správneho deliktu, jeho možné a reálne následky, osobu páchateľa) a zároveň musí plniť výchovnú, represívnu a nie likvidačnú funkciu. 103. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je možné uvedené posúdiť, pretože žalovaný a ani prvostupňový orgán výšku uloženej sankcie v danej veci (109.000,- Eur) dostatočne konkrétne vzhľadom na všetky požiadavky ako tieto vyplývajú už z konštantnej judikatúry NS SR nezohľadnili. 104. Zároveň prvostupňový ani druhostupňový orgán v rozhodnutiach zákonným spôsobom nijako zruzumiteľne nevysvetlili, prečo z jednej kontroly vystavili viacero protokolov. Argument žalovaného, že išlo o zložitejší prípad v tomto kontexte neobstojí. Zákon č. 362/2012 Z.z. ani zákon č. 10/1996 Z.z. neumožňujú, aby boli z jednej kontroly začatej na základe jedného a toho istého poverenia zameranej na ten istý predmet u toho istého subjektu vystavené viaceré protokoly (§ 6 ods. 7 zákona č. 362/2012 Z.z., § 13 ods. 1 zákona č. 10/1996 Z.z.). Oba zákony pri slovách „kontrola“ a „protokol“ používajú jednotné číslo (pri tvorbe návrhu právneho predpisu sa používa oznamovací spôsob, prítomný čas a jednotné číslo, ak z kontextu návrhu právneho predpisu nevyplýva inak - Príloha č. 1 k Legislatívnym pravidlám vlády SR bod 3). Z kontextu oboch zákonov však nevyplýva, žeby výsledkom jednej kontroly mali byť viaceré protokoly. Zákon č. 10/1996 Z.z. v zložitých prípadoch umožňuje vypracovať priebežný protokol alebo čiastkový protokol (§ 13 ods. 2), no nie viaceré finálne protokoly. Je treba poukázať aj na čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, v zmysle ktorého štátne orgány môžu konať len na základe Ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Čl. 2 ods. 2 Ústavy SR určuje nielen to, aký druh právnej úpravy štátny orgán použije pri rozhodovaní, ale aj to, akým spôsobom prikročí k jeho výkladu v súlade s princípom právneho štátu; ústavný príkaz zakotvený v čl. 2 ods. 2 Ústavy SR je súčasne aj ustanovením povinnosti vykladať ústavné a zákonné normy tak, aby sa tento príkaz rešpektoval v celom vymedzenom rozsahu (napríklad nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 143/02 zo dňa 05.11.2002). Keďže zákon č. 10/1996 Z.z. ani zákon č. 362/2012 Z.z. neumožňujú vypracovať viaceré protokoly z jednej kontroly zameranej na ten istý predmet u toho istého subjektu, žalovaný tak nebol oprávnený urobiť. Ak tak napriek tomu urobil, porušil zákon č. 10/1996 Z.z., č. 362/2012 Z.z. a čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Ústavný princíp, na základe ktorého konajú orgány štátu, si nemožno zamieňať s oprávnením fyzických a právnických osôb zakotveným v čl. 2 ods. 3 Ústavy SR, ktoré má opačný cieľ - každý môže konať to, čo mu zákon nezakazuje (samozrejme za situácie, že tento článok ústavy nevytvára právny základ pre protiprávne konanie). 105. Žalovaný sa v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal ani so skutočnosťou, či zmluvná pokuta ako taká predstavuje peňažné plnenie podľa citovaného ustanovenia zákona č. 362/2012 Z.z. a podľa § 2 písm. d) tohto zákona. Zmluvná pokuta je vo všeobecnosti prostriedkom zabezpečenia záväzkov, ktorý vzniká na základe právneho úkonu (dohody) medzi dvoma a viacerými subjektmi. Ide o účastníkmi zmluvného vzťahu dohodnutú peňažnú sumu, ktorú sa dlžník (subjekt porušujúci zmluvu) zaväzuje zaplatiť druhej zmluvnej strane v prípade porušenia jeho zmluvnej povinnosti. Povinný účastník zmluvného vzťahu je zaviazaný zmluvnú pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zaplatenia zmluvnej pokuty sa oprávnený subjekt môže domáhať už len na základe toho, že došlo ku skutočnosti, pre ktorú bola pokuta dohodnutá. Právna úprava pritom poskytuje účastníkom dohody o zmluvnej pokute značnú dispozičnú voľnosť z hľadiska práv a povinností z nej vyplývajúcich (§ 544 a nasl. OZ v spojení s § 1 ods. 2 ObZ). Možnosť moderácie zmluvnej pokuty súdom zákon pripúšťa len v prípade jej neprimeranej výšky (§ 545a OZ, § 301 ObZ). Otázka neprimeranej výšky zmluvnej pokuty však nie je predmetom tohto preskúmavacieho konania. Zmluvná pokuta má prevenčnú funkciu, represívnu aj reparačnú funkciu (Luby, Š.: Prevencia a zodpovednosť v občianskom práve II. Vydavateľstvo SAV, Bratislava 1958, s. 398 a nasl.). Žalovaný sa v uvedenom kontexte nevysporiadal s tým, či zmluvnú pokutu možno považovať za „dodatočné“ peňažné plnenie alebo „dodatočné“ nepeňažné plnenie po prevzatí potraviny. Krátky slovník slovenského jazyka, Slovník súčasného slovenského jazyka a Synonymický slovník slovenčiny slovo „dodatočný“ vysvetľujú ako uskutočnený po dokončení niečoho, urobený až po dokončení, po uzavretí niečoho, teda bez ohľadu na penalizáciu nedodržania zmluvnej povinnosti. Vysvetlenie pojmov „dodatočné peňažné plnenie“ za dodané potraviny vo vzťahu k zmluvnej pokute zo strany orgánov verejnej správy oboch stupňov absentuje, pričom ide o základný prvok skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 4 ods. 4 písm. h/ zákona č. 362/2012 Z.z. aj v nadväznosti na § 2 písm. d/ tohto zákona. 106. Na margo veci je ešte potrebné uviesť, že osobitná (rozkladová) komisia má len poradnú funkciu a nie je kompetentná o rozklade rozhodnúť, môže predkladať len stanoviská k rozkladu, ktoré minister môže, ale aj nemusí akceptovať. V tejto súvislosti nemožno opomenúť ďalší formálny nedostatok žalobou napadnutého rozhodnutia, keď v odôvodňovaní druhostupňového rozhodnutia sa uvádza výlučne právny názor osobitnej (rozkladovej) komisie, ktorá však má len poradnú funkciu, no názor ministra ako kompetentného a funkčné príslušného orgánu podľa § 61 ods. 2 SP prakticky absentuje. Tento nedostatok spôsobuje nezrozumiteľnosť rozhodnutia v tom smere, či svoj právny názor prezentuje minister alebo osobitná (rozkladová) komisia ako orgán rozhodujúci o rozklade. 107. Sumarizujúc správny súd uvádza, že žalobou napadnuté rozhodnutie ministra vo výrokovej časti i v časti odôvodnenia, najmä vo vzťahu k výške uloženej pokuty je nepreskúmateľné, čo je dôvodom na jeho zrušenie spolu s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, ktoré trpí rovnakou nezákonnosťou ako druhostupňové rozhodnutie, podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. 108. Na druhej strane sa správny súd nestotožnil s námietkou žalobcu o vylúčení ministra z konania a rozhodnutia o podanom rozklade podľa § 61 ods. 2 SP. Podľa § 9 SP môže byť v administratívnom konaní vylúčený len konkrétny zamestnanec správneho orgánu. Z tohto dôvodu nie je možné použiť ustanovenia o vylúčení v prípadoch, keď ako správny orgán vystupuje jediná fyzická osoba, ktorá navyše nemá postavenie zamestnanca správneho orgánu; preto neprichádza do úvahy vylúčenie vedúceho ústredného orgánu štátnej správy pri rozhodovaní o rozklade (bližšie pozri Košičiarová, S.: Správny poriadok. Komentár, Heuréka, Šamorín 2013, s. 44 a nasl.; Sobihard, J.: Správny poriadok. Komentár, IURA EDITION, Bratislava 2005, s. 51 a nasl.). 109. Zamestnancom správneho orgánu sa rozumie osoba, ktorá je v pracovnoprávnom, služobnom alebo štátnozamestnaneckom vzťahu k správnemu orgánu. Minister ako vedúci ústredného orgánu štátnej správy nie je zamestnancom ministerstva v pracovnoprávnom, služobnom, štátnozamestnaneckom ani obdobnom vzťahu, je členom vlády, ktorý stojí na čele ministerstva (§ 3 zákona č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov), je menovaný prezidentom SR na návrh predsedu vlády. Ministerstvo je úradom predstavujúcim súhrn osobných a vecných prostriedkov zorganizovaných do jedného celku za účelom výkonu určitého vymedzeného úseku verejnej správy. Navyše, v prípade vylúčenia ministra z konania a rozhodovania o rozklade Správny poriadok neupravuje postup ani subjekt, ktorý by o podanom rozklade rozhodol. 110. Bude povinnosťou žalovaného po vrátení veci súdom, riadiac sa právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku (§ 191 ods. 6 SSP), aby vo veci opätovne rozhodol a svoje rozhodnutie riadne a súladne s požiadavkami preskúmateľnosti odôvodnil a zároveň odstránil vytýkané vady výrokovej časti zrušených rozhodnutí. 111. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 SSP a úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 112. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 755/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov z znení účinnom od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave na Najvyšší súd SR (§ 443 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.