Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/86/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200652 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Mališová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1016200652.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Mališovej a členiek senátu JUDr. Anny Peťovskej PhD. a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: CRH (Slovensko) a.s., 906 38 Rohožník, IČO: 00 214 973, zastúpený: PricewaterhouseCoopers Legal, s.r.o., advokátska kancelária, Karadžičova 2, 815 32 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 116891/2016 zo dňa 04.02.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalovanému súd právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie na správnom orgáne 1. Listom Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 17.09.2009 bol správcovi dane postúpený podnet, v ktorom anonymný pisateľ upozorňoval daňové orgány na protizákonné konanie a daňového úniky žalobcu - CRH (Slovensko) a.s. (do 27.08.2015 Holcim (Slovensko) a.s. Na základe tohto podnetu správca dane vykonal dňa 22.01.2010 v sídle žalobcu miestne zisťovanie za účelom preverenia skutočností týkajúcich sa dodania tovaru (cementu) spoločnosti E. F. - B., S..X..F.. O tomto miestnom zisťovaní bola spísaná zápisnica z tohto istého dňa, prílohu ktorej tvoria žalobcom predložené doklady. Správca dane listom zo dňa 14.04.2010 požiadal českú daňovú správu o medzinárodnú výmenu informácií týkajúcich sa žalobcom deklarovaných obchodov - dodania tovaru (cementu) českému odberateľovi - spoločnosti E.. Po urgencii zo strany správcu dane bola na uvedenú žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií správcovi dane doručená odpoveď českej daňovej správy dňa 15.11.2010. Na základe uvedenej medzinárodnej výmeny informácií správca dane zistil, že pri predmetnom dodaní tovaru spoločnosti E. prepravu tovaru zabezpečovala spoločnosť J. S. SK, S..X..F.. Za účelom preverenia tejto informácie zaslal správca dane listom zo dňa 28.03.2011 dožiadanie Daňovému úradu Bratislava III, ktorý bol v tom čase miestne príslušný správca dane spoločnosti J. S. SK, S..X..F.. Daňový úrad Bratislava III na uvedené dožiadanie správcu dane odpovedal listom zo dňa 09.09.2011. 2. Dňa 18.09.2012 správca dane začal u žalobcu výkon daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobie január 2009 až december 2009, čo bolo žalobcovi oznámené listom zo dňa 15.08.2012, doručeným dňa 20.08.2012. Správca dane vykonal so zástupcom žalobcu v priebehu daňovej kontroly niekoľko ústnych pojednávaní, z ktorých vypracoval zápisnice zo dňa 18.09.2012, 05.10.2012, 13.11.2012, 19.11.2012, 07.12.2012, 11.01.2013, 25.01.2013, 12.02.2013 a 18.02.2013. Na základe informácií získaných v priebehu ústnych pojednávaní správca dane listami zo dňa 06.05.2013 požiadal Daňový úrad Bratislava, odbor kontroly, o preverenie informácií týkajúcich sa: - spoločnosti W., S..X..F.., ktorá mala vykonávať prepravu tovaru pri dodaní tovaru žalobcom pre českého odberateľa W. T., S..X..F.. (od 01.04.2009 do 31.06.2009 a od 01.09.2009 do 31.12.2009). Odpoveď bola správcovi dane doručená dňa 23.12.2013. - spoločnosti J. S. J., S.. S. X..F.., ktorá mala vykonávať prepravu tovaru pri dodaní tovaru žalobcom pre švajčiarskeho odberateľa G. R. P.. (v zdaňovacích obdobiach apríl 2009 až júl 2009) a rakúskeho odberateľa G. (R.) M.. (v zdaňovacích obdobiach marec 2009, máj 2009 a november 2009). Odpoveď bola správcovi dane doručená dňa 02.07.2013. - spoločnosti J. (S.), S..X..F.., ktorá mala vykonávať prepravu tovaru pri dodaní tovaru žalobcom pre švajčiarskeho odberateľa G. R. P.. (v zdaňovacích obdobiach január 2009 až máj 2009) a rakúskeho odberateľa G. (R.) M.. (v zdaňovacích obdobiach január 2009, február 2009 a august 2009). Odpoveď bola správcovi dane doručená dňa 19.07.2013 (čiastočná odpoveď) a dňa 10.12.2013. 3. Správca dane vypracoval nasledovné žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií: - žiadosť zo dňa 09.05.2013 adresovaná nemeckej daňovej správe týkajúca sa preverenia dodania tovaru žalobcom nemeckému daňovému subjektu G. R. P.. a prepravy s ním súvisiacej, ktorú podľa zistení správcu dane vykonali nemecké spoločnosti A. X. a A. J. F.. Po urgencii zo dňa 20.08.2013 obdržal správca dane odpoveď dňa 05.09.2013. - žiadosť zo dňa 09.05.2013 adresovaná rakúskej daňovej správe týkajúca sa preverenia dodania tovaru žalobcom rakúskemu daňovému subjektu G. R. P.. a prepravy s ním súvisiacej, ktorú podľa zistení správcu dane vykonali rakúske spoločnosti L. J. C..Q.. W. Z.-E.. Po viacerých urgenciách správcom dane zo dňa 20.08.2013, 12.02.2014, 03.09.2014 a 16.01.2015 bola odpoveď rakúskej daňovej správy doručená dňa 26.01.2015. - žiadosť zo dňa 09.05.2013 adresovaná maďarskej daňovej správe týkajúca sa preverenia prepravy tovaru dodávaného žalobcom pre švajčiarskeho odberateľa G. R. P.. vykonanej maďarským daňovým subjektom T. - J. D.. Po urgencii zo dňa 20.08.2013 správca dane obdržal odpoveď dňa 05.09.2013 (čiastočná) a dňa 26.09.2013. - žiadosť zo dňa 09.05.2013 adresovaná českej daňovej správe týkajúca sa preverenia prepravy tovaru dodávaného žalobcom pre švajčiarskeho odberateľa G. R. P.. vykonanej českým daňovým subjektom T.-X., S..X..F.. Po urgencii zo dňa 20.08.2013 správca dane obdržal odpoveď dňa 19.09.2013 a prílohy k odpovedi dňa 29.10.2013. - žiadosť zo dňa 09.05.2013 adresovaná rumunskej daňovej správe týkajúca sa preverenia prepravy tovaru dodávaného žalobcom pre švajčiarskeho odberateľa G. R. P.. vykonanej rumunským daňovým subjektom M. S..X..P.. Po urgencii zo dňa 20.08.2013 správca dane obdržal odpoveď dňa 04.09.2013. - žiadosť zo dňa 09.05.2013 adresovaná českej daňovej správe týkajúca sa preverenia prepravy tovaru dodávaného žalobcom pre švajčiarskeho odberateľa G. R. P.. vykonanej českým daňovým subjektom P. S., S.. S. X..F.. Po urgencii zo dňa 20.08.2013 správca dane obdržal odpoveď dňa 10.09.2013 (čiastočná) a dňa 26.11.2013. - žiadosť zo dňa 09.05.2013 adresovaná českej daňovej správe týkajúca sa preverenia prepravy tovaru dodávaného žalobcom pre švajčiarskeho odberateľa G. R. P.. vykonanej českým daňovým subjektom P. M., S..X..F.. Po urgencii zo dňa 20.08.2013 správca dane obdržal odpoveď dňa 11.12.2013. - žiadosť zo dňa 09.05.2013 adresovaná rumunskej daňovej správe týkajúca sa preverenia prepravy tovaru dodávaného žalobcom pre švajčiarskeho odberateľa G. R. P.. vykonanej rumunským daňovým subjektom S. A. Z. S. S..X..P.. Po urgencii zo dňa 20.08.2013 správca dane obdržal odpoveď dňa 19.11.2013 (čiastočná) a dňa 11.02.2014. - žiadosť zo dňa 09.05.2013 adresovaná maďarskej daňovej správe týkajúca sa preverenia prepravy tovaru dodávaného žalobcom pre švajčiarskeho odberateľa G. R. P.. vykonanej maďarským daňovým subjektom S. E.-I. S. É. D. D.. Po urgencii zo dňa 20.08.2013 správca dane obdržal odpoveď dňa 05.09.2013 a prílohy k odpovedi dňa 24.09.2013. - žiadosť zo dňa 10.05.2013 adresovaná maďarskej daňovej správe týkajúca sa preverenia dodania tovaru žalobcom maďarskému daňovému subjektu R.-J. D. É. S. D. a prepravy s ním súvisiacej, ktorú podľa zistení správcu dane vykonala maďarská spoločnosť R. J. D.. Po urgenciách zo dňa 20.08.2013 a 12.02.2014 obdržal správca dane odpoveď dňa 02.06.2014. - žiadosť zo dňa 10.05.2013 adresovaná maďarskej daňovej správe týkajúca sa preverenia dodania tovaru žalobcom maďarskému daňovému subjektu P. G.Á. É. D. a prepravy s ním súvisiacej, ktorú podľa zistení správcu dane vykonali maďarské spoločnosti S. R. D.. a R. J. D.. Po urgenciách zo dňa 19.08.2013 a 12.02.2014 obdržal správca dane odpoveď dňa 03.03.2014. - žiadosť zo dňa 14.05.2013 adresovaná českej daňovej správe týkajúca sa preverenia dodania tovaru žalobcom českému daňovému subjektu W. T., S..X..F.. a prepravy s ním súvisiacej, ktorú podľa zistení správcu dane vykonala česká spoločnosť W., S..X..F.. Odpoveď bola správcovi dane doručená dňa 09.09.2013. 4. Dňa 20.05.2013 vydal správca dane rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly s tým, že predmetná daňová kontrola bola prerušená odo dňa 22.02.2013 do doručenia odpovedí na žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií uvedené v predchádzajúcom bode. Ako dôvod prerušenia daňovej kontroly správca dane uviedol uskutočňovanú medzinárodnú výmenu informácií. Po obdržaní všetkých odpovedí na jednotlivé žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií správca dane listom zo dňa 28.01.2015, doručeným dňa 30.01.2015, žalobcovi oznámil, že dňa 26.01.2015 pominuli prekážky, pre ktoré sa daňová kontrola prerušila a v predmetnej daňovej kontrole pokračoval. 5. O výsledku daňovej kontroly vypracoval správca dane protokol zo dňa 04.05.2015, ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie a na jeho prerokovanie doručený žalobcovi dňa 06.05.2015. Žalobca svoje právo na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole využil a v lehote určenej správcom dane podal vyjadrenie, ktoré bolo správcovi dane doručené dňa 28.05.2015. Dňa 21.10.2015 správca dane prerokoval so žalobcom ním predložené pripomienky a dôkazy k zisteniam uvedeným v protokole, o čom bola spísaná zápisnica z toho istého dňa. Dňom doručenia protokolu bola predmetná daňová kontrola ukončená a nasledujúci deň po dni doručenia protokolu správca dane začal vyrubovacie konanie podľa § 68 ods. 1 daňového poriadku. Vyrubovacie konanie bolo ukončené vydaním rozhodnutia správcu dane opísaného v bode 1 tohto rozsudku, ktoré bolo po odvolaní žalobcom potvrdené napadnutým rozhodnutím žalovaného. 6. Na základe výsledkov zistených v priebehu výkonu daňovej kontroly Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty (ďalej aj ako „správca dane” alebo „prvostupňový orgán”) rozhodnutím č. 1611084/2015 zo dňa 30.10.2015 podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok”) vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume XX.XXX,XX eura na dani z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH”) za zdaňovacie obdobie september 2009 a znížil nadmerný odpočet na DPH za toto zdaňovacie obdobie zo sumy XXX.XXX,XX eura na sumu XXX.XXX,XX eura. 7. Prvostupňový orgán tak rozhodol z dôvodu, že na základe zistení vyplývajúcich z daňovej kontroly DPH vykonanej u žalobcu za zdaňovacie obdobie január 2009 až december 2009 nebolo preukázané splnenie zákonných podmienok pre oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu ustanovených v § 43 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH”) pri faktúrach v celkovej hodnote XXX.XXX,XX eura za dodanie tovaru (cementu) pre zahraničného odberateľa E. F. - B., S..X..F.., Č. XXXX/XX, G., Č. X.. 8. Žalobou napadnutým rozhodnutím č. 116891/2016 zo dňa 04.02.2016 žalovaný podľa ust. § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní potvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutie Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty č. 1611084/2015 zo dňa 30.10.2015, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume XX.XXX,XX eura na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2009. 9. Žalovaný mal za preukázané, že správcom dane bol zistený skutkový stav dostatočne, aby mohol prijať záver, na základe ktorého rozhodol. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ platí, že k uplatneniu oslobodenia dodania tovaru v rámci Spoločenstva od dane dôjde len vtedy, keď právo nakladať s tovarom ako vlastník je prevedené na nadobúdateľa, keď predávajúci preukáže, že tovar bol odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu dodania (C-409/04 Teleos, C-184/05 Twoh International). 10. Žalovaný mal za to, že zo zistených skutočností správcom dane a predložených dôkazov žalobcom vyplýva, že podmienka oslobodenia od dane podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH nebola žalobcom preukázaná. Poukázal na zistenia správcu dane z medzinárodného dožiadania, podľa ktorého česká daňová správa v odpovedi na žiadosť o medzinárodnú výmenu daňových informácií, ako aj U.. O. E., bývalý konateľ spoločnosti J. S. SK, s.r.o. potvrdili, že prepravu tovaru vykonala spoločnosť J. S. SK, S..X..F.., avšak spoločnosť J. S. SK, S..X..F.. žiadnu faktúru za vykonanú prepravu tovaru nevyhotovila. Z kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi spoločnosťou E. F. - B., S..X..F.. a spoločnosťou J. S. SK, S..X..F.. zo dňa 10.01.2009 vyplýva, že prepravu tovaru v rámci dodávok predmetného tovaru medzi uvedenými spoločnosťami zabezpečovala na vlastné náklady spoločnosť J. S. SK, S..X..F.. Na základe uvedených skutočností mal správca dane za preukázané, že prepravu predmetného tovaru vykonala spoločnosť J. S. SK, S..X..F.. vo vlastnom mene a na svoj účet. 11. Nestotožnil s názorom žalobcu, že konal v dobrej viere a že prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie je v súlade s podmienkami pre oslobodenie od dane v zmysle zákona o DPH. V súvislosti s tvrdením žalobcu, že jedným z opatrení bolo preverenie výpisu z obchodného registra ČR a tiež aj opatrenie v rámci kontrolných mechanizmov osobné ručenie U.. O. E. za záväzky spoločnosti E. F. - B., S..X..F.. v súvislosti s predmetnou kúpnou zmluvou, žalovaný uviedol, že správcom dane z obchodného registra ČR bolo však zistené, že spoločnosť E. F. - B., S..X..F.. nemá v predmete činnosti prepravu tovaru a ani medzinárodnú prepravu tovaru a preskúmaním predmetnej kúpnej zmluvy zistil aj skutočnosť, že v predmetnej kúpnej zmluve sa zmluvné strany dohodli o zabezpečení pohľadávok zriadením záložného práva na majetok tretej osoby na motorové vozidlá spoločnosti J. S. SK, S..X..F.., práve tieto vozidlá podľa EČV uvedených na nákladných listoch CMR boli použité na prepravu tovaru. 12. Žalovaný dospel k záveru, že žalobca neposkytol správcovi dane také dôkazy, ktoré by jednoznačne preukazovali nárok na oslobodenie od dane dodaním tovaru do iného členského štátu. Konštatoval neúplné a nepotvrdené medzinárodné nákladné listy CMR, ako aj veľmi všeobecné písomné prehlásenie odberateľa, ktoré na rozdiel od prípadu Teleos neobsahovalo ďalšie podrobnosti, na základe ktorých by bolo možné faktické uskutočnenie prepravy predpokladať, ako napríklad miesto určenia, údaj o prevzatí tovaru v mieste určenia, označenie dopravného prostriedku, ktorým bol tovar prepravovaný, údaj o vodičovi a pod. Všeobecnosť predmetného prehlásenia o dodaní tovaru do iného členského štátu, neúplné a nepotvrdené nákladné listy, nepotvrdené dodacie listy o prevzatí tovaru a ich bezvýhradná akceptácia žalobcom ako postačujúci dôkaz o uskutočnení intrakomunitárneho dodania, podľa žalovaného, nesvedčí o dobrej viere žalobcu, ktorý za daných okolností mal byť opatrnejší a mal požadovať od odberateľa alebo prepravcu ďalšie dôkazy preukazujúce faktické dodanie tovaru do iného členského štátu. Pokiaľ tak neurobil, nemohol, v dobrej viere vystavovať daňové doklady oslobodené od DPH. 13. Žalovaný uviedol, že overenie uplatnenia oslobodenia od dane podľa § 43 zákona o DPH znamená objasnenie všetkých okolností, ktoré umožnia prijať závery, či podmienky oslobodenia od dane boli splnené. Keďže ide o hmotno-právne podmienky, k takému záveru nestačí len samotná existencia konkrétnych faktúr, dodacích listov, dokladov CMR a potvrdení o preprave tovaru do iného členského štátu, hoci tieto by obsahovali všetky formálno-právne náležitosti, musí sa overiť, či údaje v nich uvedené reálne preukazujú predmetnú skutočnosť. Správca dane vykonal v preskúmavanej veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu a skutkové okolnosti aj správne vyhodnotil a prijal správny právny záver. 14. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane. II. Žaloba 15. Žalobca sa žalobou doručenou krajskému súdu dňa 15.04.2016 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 116891/2016 zo dňa 04.02.2016, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty č. 1611084/2015 zo dňa 30.10.2015, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume XX.XXX,XX eura na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2009. 16. Podľa názoru žalobcu rozhodnutie žalovaného trpí vadou konania, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia žalovaného, spočívajúca v nezákonnom prerušení daňovej kontroly a v nezákonne dlhom trvaní daňovej kontroly. Táto bola spolu s protokolom podkladom pre vydanie rozhodnutia daňového úradu a následne rozhodnutia žalovaného. Daňová kontrola trvala nezákonne od 18.09.2012 do 06.05.2015, t. j. viac ako 2 roky a 6 mesiacov, z toho bola nezákonne prerušená počas 614 dní. 17. Daňový úrad prerušil daňovú kontrolu za účelom doplnenia skutkovej situácie, na základe čoho predpokladal, že výsledky proklamovaného medzinárodného dožiadania informácii sa pretavia v rozhodnutí daňového úradu a v rozhodnutí žalovaného, čo sa však podľa žalobcu nestalo. 18. Uviedol, že správca dane ho oznámením zo dňa 28.01.2015 upovedomil, že dňa 26.01.2015 pominuli prekážky, pre ktoré sa daňová kontrola prerušila, avšak bez bližšieho zdôvodnenia rozhodných údajov spôsobujúcich koniec prerušenia daňovej kontroly. 19. Žalobca ďalej uviedol, že napriek prerušeniu daňovej kontroly správca dane a následne žalovaný použili pre svoje skutkové a právne závery len informácie získané z medzinárodného dožiadania informácií z Českej republiky vykonaného v čase ešte pred začatím samotnej daňovej kontroly. Z tohto dôvodu považoval prerušenie daňovej kontroly za neefektívne, nadbytočné, bezdôvodné a účelové. 20. V tejto súvislosti poukázal žalobca na nález Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 24/2010 z 29.06.2010, rozhodnutie Ústavného súdu SR, č. k. IV. ÚS 405/90-28 zo dňa 10.12.2009 a ako aj rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (sp.zn. 5Sžf/68/2008, 3Sžf/2/2009, 3Sžf/1/2009, 3Sžf/107/2009, 5Sžf/68/2008, 8Sžf/62/2011 a 8Sžf/16/2013. 21. Okrem účelnosti a dôvodnosti prerušenia daňovej kontroly je podľa žalobcu potrebné posudzovať aj primeranosť samotnej dĺžky prerušenia daňovej kontroly. V tejto súvislosti žalobca poukázal na Nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010 zo dňa 07.10.2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty (ďalej len „Nariadenie č. 904/2010“), konkrétne na oddiel 2, článok 10, podľa ktorého „žiadaný orgán poskytuje informácie uvedené v článku 7 a 9 tak rýchlo, ako je to len možné, no najneskôr tri mesiace po dni prijatia žiadosti. Pokiaľ však žiadaný orgán už uvedenú informáciu má, lehota sa znižuje maximálne na jeden mesiac.“ Dôvodil, že slovné spojenie „pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo“ (§ 61 ods. 4 daňového poriadku) je potrebné v kontexte uvedeného nariadenia vykladať tak, že pominutie dôvodov, pre ktoré sa daňová kontrola prerušila, je ohraničené maximálnou dĺžkou lehôt stanovených v uvedenom nariadení pre poskytnutie požadovaných informácií. Z toho podľa žalobcu vyplýva, že podmienka primeranosti dĺžky trvania prerušenia daňovej kontroly splnená nebola, a teda išlo o nezákonné prerušenie daňovej kontroly. Prerušenie daňovej kontroly musí byť v súlade so zákonom, t.j. účelné a nevyhnutné na preukázanie takých skutočností, ktoré správcovi dane nie sú známe, čo v danom prípade splnené nebolo. Ak tieto limity daňovej kontroly nie sú zo strany správcu dane dodržiavané, dôsledkom toho je, že protokol z daňovej kontroly má charakter nezákonne získaného dôkazného prostriedku a nemôže byť použitý ako dôkaz v daňovom (vyrubovacom) konaní. 22. Žalobca ďalej namietal, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a trpí takou vadou konania, ktorá spôsobuje jeho nezákonnosť, keď žalovaný nesprávne v rozpore so zákonom neprihliadol na žalobcom predložený dôkaz (čestné vyhlásenie pána Nezvala zo dňa 28.05.2015 a tento dôkaz nesprávne nepovažoval za dôkaz podľa daňového poriadku, ani naň neprihliadal s odôvodnením, že ho žalobca nepredložil do konca daňovej kontroly. Uvedený záver žalovaného je nesprávnym právnym posúdením veci žalovaným a porušením práva žalobcu predkladať dôkazy v daňovom konaní a tiež porušením povinnosti daňového úradu a žalovaného vykonať a vyhodnotiť dôkazy predložené v daňovom konaní. 23. Podľa žalobcu žalovaný nesprávne právne ustálil, že rozhodnou skutočnosťou pre posúdenie nároku žalobcu na oslobodenie od DPH je doklad o preprave, čo je v rozpore s § 43 ods. 1 a 5 písm. c/ daňového poriadku. Zastával názor, že v zmysle § 43 ods. 5 daňového poriadku účinného v rozhodnom čase (rok 2009) bolo postačujúce doložiť písomné vyhlásenie odberateľa o tom, že tovar prepravil do iného členského štátu, čo splnené bolo. Žalovaný napriek tomu v rozpore so zákonom od žalobcu požadoval doklady nad rámec právnej normy, keď od žalobcu požadoval predloženie všetkých dokladov podľa § 43 ods. 5 daňového poriadku. 24. Taktiež žalobca zastával názor, že žalovaný nesprávne vyhodnotil splnenie podmienok pre oslobodenie od DPH za rok 2009 vo vzťahu k preprave tovaru do Českej republiky pre odberateľa E., nakoľko so žalobcom predložených a navrhnutých dôkazov je zrejmé, že žalobca v dobrej viere predával tovar do iného členského štátu (Českej republiky), predložil o tom doklady, a preto si oprávnene uplatnil oslobodenie od DPH. 25. Napadnuté rozhodnutie považoval žalobca za nezákonné a preto navrhol, aby Krajský súd v Bratislave preskúmavané rozhodnutie zrušil alternatívne aj v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. III. Vyjadrenie žalovaného 26. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe doručeným súdu dňa 25.05.2016, nesúhlasil s námietkou žalobcu o nezákonnom prerušení daňovej kontroly a jej nezákonne dlhom trvaní. Zdôraznil, že žalobca túto námietku neuplatnil v odvolacom konaní a ani vo vyjadrení k protokolu. Uviedol, že podľa zistení správcu dane počas daňovej kontroly žalobca v priebehu roka 2009 (kontrolované obdobie) vykonával obchodné transakcie s viacerými zahraničnými spoločnosťami, nielen so spoločnosťou E. F. - B., S..X..F.. Správca dane preto považoval za potrebné preveriť všetky obchodné transakcie, a to zaslaním žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií. Z tohto dôvodu bolo dňa 20.05.2013 vydané rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly. Poukázal tiež na zápisnicu o ústnom pojednávaní zo dňa 21.05.2013, na ktorom bol žalobca oboznámený so skutočnosťami týkajúcimi sa zaslaných žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií. 27. Žalovaný ďalej uviedol, že správca dane dňa 21.05.2013 zaslal celkom 9 žiadostí o medzinárodnú výmenu daňových informácií do iného členského štátu (Rakúsko, Nemecko, Česká republika, Maďarsko) za účelom preverenia dodávok pre zahraničného odberateľa G. R. P., IČ DPH: W. a odberateľa G. R. P., IČ DPH: B., odberateľa P. G. D.., IČ DPH: G., odberateľa R. - J.Z. D.., IČ DPH: G., odberateľa W. T. S..X..F.., IČ DPH: T.. 28. V tejto súvislosti žalovaný tiež uviedol, že správca dane vykonanie medzinárodnej výmeny informácii uvádza v protokole, pričom z výsledkov preverovania nevyplynuli skutočnosti, ktoré by mali vplyv na výšku nadmerného odpočtu uvedeného v daňových priznaniach. Považoval námietku žalobcu, že pokiaľ neboli z medzinárodnej výmeny informácie zistené také skutočnosti, ktoré by mali vplyv na dorubenie dane, nebol dôvod na prerušenie daňovej kontroly, za irelevantnú. Poznamenal, že žalobca nespochybňoval zákonnosť prerušenia daňovej kontroly ani vo svojom vyjadrení protokolu a ani v odvolacom konaní. 29. Mal za to, že informácie získané prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií mohli mať zásadný vplyv na správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Žalovaný nesúhlasil so žalobcom, že správca dane prijal záver len z dôkazov vykonaných pred začatím daňovej kontroly, keďže z rozhodnutia správcu dane je zrejmé, že vychádzal z vyjadrenia žalobcu k predloženým dokladom ku kontrole za zdaňovacie obdobia január 2009 až december 2009 (zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 19.11.2012) a všetky dôkazy vyhodnotil podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku. 30. Vo vzťahu k námietke žalobcu vo veci nezákonného vylúčenia žalobcu z účasti na úkonoch vykonávaných zo strany správcu dane prostredníctvom iného daňového úradu v Českej republike, vypočutie U.. O. E., žalovaný uviedol, že menovaný bol konateľom spoločnosti J. S. SK, S..X..F.. od 27.04.1998 do 09.11.2010, a to v súvislosti s preverovaním skutočností týkajúcich sa prepravy tovaru a nadobudnutia tovaru z iného členského štátu od spoločnosti E. F. - B., S..X..F.. Súčasťou odpovede českej daňovej správy je protokol o ústnom pojednávaní zo dňa 09.08.2011, v ktorom je zachytená výpoveď p. E. k skutočnostiam týkajúcim sa medzinárodnej prepravy tovaru, ktorú mala vykonať spoločnosť J. S. SK, S..X..F.. z iného členského štátu od spoločnosti E. F. - B., S..X..F.. Čiže predmetom ústneho pojednávania s p. E. boli skutočnosti týkajúce sa obchodného vzťahu medzi spoločnosťami E. F. - B., S..X..F.. a J. S. SK, S..X..F.. Žalovaný dôvodil, že žalobca nebol účastníkom obchodného vzťahu medzi spoločnosťami E. a J. S. SK, S..X..F.., a preto nebol oprávnený byť prítomný na vypočutí uvedeného svedka. 31. Žalovaný zastával názor, že žalobcom predložené čestné prehlásenie zo dňa 28.05.2015 spísané U.. E. nemožno považovať v daňovom konaní za dôkaz. Aj keď § 24 ods. 4 daňového poriadku obsahuje demonštratívny výpočet dôkazných prostriedkov, musí ísť o listinné dôkazy a výpovede svedkov založené na overiteľných skutočnostiach. Čestné vyhlásenie predstavuje jednostranný úkon, ktorý nemôže nahrádzať dôkaz, pretože to daňový poriadok v spojení s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky nedovoľuje. Tiež žalovaný zdôraznil, že predmetným čestným vyhlásením zo dňa 28.05.2015 sa správca dane vo svojom rozhodnutí zaoberal, keď konštatoval, že ho žalobca nepredložil v priebehu výkonu daňovej kontroly a zároveň žalobca nemal predmetný doklad k dispozícii v zmysle § 43 ods. 8 zákona o DPH do konca šiesteho kalendárneho mesiaca, v ktorom sa uskutočnilo dodanie tovaru. 32. Žalovaný trval na svojom vyjadrení v napadnutom rozhodnutí „V zmysle § 43 zákona o DPH platiteľ, ktorý dodáva tovar do iného členského štátu Európskej únie, môže uplatniť oslobodenie dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu len vtedy, ak sú splnené podmienky: tovar je fyzicky prepravený do iného členského štátu (t. j. tovar fyzicky opustí územie Slovenskej republiky), existencia odplatného obchodného vzťahu medzi dodávateľom a odberateľom; tovar je odberateľom objednaný pod IČ DPH, ktoré bolo pridelené v inom členskom tovar, tovar prepraví dodávateľ alebo odberateľ, alebo je prepravený inou osobou na účet dodávateľa alebo odberateľa. Aby bolo možné platiteľovi uznať oslobodenie od dani podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH, musí mať platiteľ k dispozícii dôkazy o tom, že sa dodanie tovaru do iného členského štátu reálne uskutočnilo. Podstatným dôkazom pre uznanie oslobodenia od dane v súvislosti s dodaním tovaru do iného členského štátu Európskej únie je doklad o preprave. Zdôraznil, že správca dane od žalobcu v priebehu výkonu daňovej kontroly nepožadoval žiadny konkrétny doklad nad rámec uvedeného zákonného ustanovenia. 33. Žalovaný vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu sa nestotožňoval s názorom žalobcu, že konal v dobrej viere a prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie je v súlade s podmienkami pre oslobodenie od dane podľa zákona o DPH. K žalobcovmu poukazovaniu na preverenie výpisu z obchodného registra ČR žalovaný uviedol, že spoločnosť E. F. - B., S..X..F.. nemá v predmete činnosti prepravu tovaru a ani medzinárodnú prepravu tovaru. K ďalšiemu opatreniu žalobcu ohľadom osobného ručenia p. E. za záväzky spoločnosti E. F. - B., S..X..F.. v súvislosti s predmetnou kúpnou zmluvou žalovaný uviedol, že podľa tejto kúpnej zmluvy sa zmluvné strany dohodli o zabezpečení pohľadávok zriadením záložného práva na majetok tretej osoby, a to na motorové vozidlá spoločnosti J. S. SK, S..X..F.. Práve tieto vozidlá podľa EČV uvedených na nákladných listoch CMR boli použité na prepravu tovaru. Zdôraznil, že žalobca okrem medzinárodných nákladných listov CMR a prehlásenia o preprave tovaru do Českej republiky nedisponuje žiadnym iným dokladom s uvedeným miesta určenia tovaru, ktorý by preukazoval oslobodenie od dane v zmysle § 43 zákona o DPH. Žalobca tiež od odberateľa nevyžadoval potvrdenie riadku 24 (tovar prevzal) medzinárodného nákladného listu CMR a ani potvrdenie dodacích listov, čo odôvodňoval prehlásením o preprave tovaru do Českej republiky na polročnej báze. 34. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný trval na svojich záveroch uvedených v žalobou napadnutom rozhodnutí a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. IV. Replika žalobcu k vyjadreniu žalovaného 35. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného doručenom súdu dňa 25.04.2017 vyslovil názor, že nie je vadou na strane žalobcu, ak nezákonnosť priebehu, dĺžky trvania a prerušenia daňovej kontroly nenamietal ešte v priebehu odvolacieho konania pred žalovaným, alebo vo vyjadrení k protokolu daňovej kontroly, keďže daňový úrad ani žalovaný nie je zo zákona oprávnený posúdiť zákonnosť prerušenia daňovej kontroly a na toto posúdenie je oprávnený výlučne súd. 36. Nesúhlasil s argumentáciou žalovaného, že daňový úrad „...považoval za potrebné preveriť všetky obchodné transakcie“, pretože pri takomto všeobecnom zdôvodnení zjavne absentuje zákonom vyžadovaný účel daňovej kontroly limitujúci jej rozsah na takú mieru, aby nezasahovala v rozpore so zákonom do práv kontrolovaného daňového subjektu. 37. Zotrval na tvrdení, že daňový úrad hrubo procesne pochybil, ak neumožnil žalobcovi konfrontovať svedka p. E. a teda neumožnil klásť svedkovi otázky, najmä ak ide o jeho rozporné vyhlásenia. Žalobca mal za to, že žalovaný tým, že nepripustil čestné vyhlásenie p. E. zo dňa 28.05.2015 ako dôkaz a nevykonal ani dôkaz navrhovaný žalobcom (vypočutie svedka p. E.), konal v rozpore so zákonom, a ide o také vady konania, ktoré spôsobujú nezákonnosť rozhodnutia žalovaného. V. Právna úprava 38. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok - ďalej len SSP) po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia v rozsahu a dôvodoch v žalobe uvedených, vec prejednal na nariadenom pojednávaní (ust. § 107 ods. 1 SSP) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 39. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok. 40. Podľa ust. § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 41. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 42. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa postupuje podľa ustanovení tretej časti S.s.p. o správnych žalobách. 43. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. 44. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 45. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje: a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 46. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 47. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 48. Podľa § 46 ods. 10 daňového poriadku, lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu, druhostupňový orgán môže lehotu podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o 12 mesiacov. 49. Podľa § 61 ods. 1 daňového poriadku, správca dane daňové konanie a) preruší, ak má vedomosť, že sa začalo konanie o predbežnej otázke, b) môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. 50. Podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH, oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. 51. Podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH, platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4. Platiteľ je povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu kópiou faktúry, a a) ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ inou osobou, prepravným dokladom alebo iným dokladom o odoslaní, v ktorom je uvedené miesto určenia, b) ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, písomným potvrdením prijatia tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, c) ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, písomným vyhlásením odberateľa alebo ním poverenej osoby, že tovar prepravil do iného členského štátu, d) inými dokladmi, ako napríklad zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar. 52. Podľa § 43 ods. 8 zákona o DPH, ak prepravu tovaru z tuzemska do iného členského štátu vykoná odberateľ alebo ju zabezpečí odberateľ inou osobou, platiteľ je povinný mať doklady podľa odseku 5 písm. b) alebo c) do konca šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení kalendárneho mesiaca, v ktorom sa uskutočnilo dodanie tovaru. Ak platiteľ nemá doklady podľa odseku 5 písm. b) alebo c) v lehote podľa prvej vety, uvedie dodanie tovaru bez oslobodenia od dane do daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplynula táto lehota. 53. Podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH, platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je povinný platiť daň, ak tento zákon neustanovuje inak. VI. Závery správneho súdu 54. Krajský súd po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia ako aj konania, ktoré vydaniu rozhodnutia predchádzalo v intenciách námietok vznesených žalobcom dospel k záveru o zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia. 55. Krajský súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že listom Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 17.09.2009 bol správcovi dane postúpený podnet, v ktorom anonymný pisateľ upozorňoval daňové orgány na protizákonné konanie a daňové úniky žalobcu. Na základe tohto podnetu správca dane vykonal dňa 22.01.2010 v sídle žalobcu miestne zisťovanie za účelom preverenia skutočností týkajúcich sa dodania tovaru spoločnosti E. F. - B., S..X..F.. O tomto miestnom zisťovaní bola spísaná zápisnica z tohto istého dňa, prílohu ktorej tvoria žalobcom predložené doklady. 56. Listom zo dňa 14.04.2010 požiadal správca dane českú daňovú správu o medzinárodnú výmenu informácií týkajúcich sa žalobcom deklarovaných obchodov - dodania tovaru (cementu) českému odberateľovi - spoločnosti E. F. - B., S..X..F.. Na základe uvedenej medzinárodnej výmeny informácií správca dane zistil, že pri predmetnom dodaní tovaru spoločnosti E. F. - B., S..X..F.. prepravu tovaru zabezpečovala spoločnosť J. S. SK, S..X..F.. Za účelom preverenia tejto informácie zaslal správca dane listom zo dňa 28.03.2011 dožiadanie Daňovému úradu Bratislava III, ktorý bol v tom čase miestne príslušný správca dane spoločnosti J. S. SK, S..X..F.. Daňový úrad Bratislava III na uvedené dožiadanie správcu dane odpovedal listom zo dňa 09.09.2011. 57. Správca dane začal u žalobcu daňovú kontrolu DPH dňa 18.09.2012 za zdaňovacie obdobie január až december 2009. Dňa 20.05.2013 bolo vydané rozhodnutie č. 9900430/5/2005681/13/Zat o prerušení daňovej kontroly dňom 22.05.2013 z dôvodu podania žiadostí o medzinárodnú výmenu daňových informácií týkajúcich sa dane z pridanej hodnoty. V súvislosti s preverovanými faktúrami správca dane zaslal celkom 9 žiadostí o medzinárodnú výmenu daňových informácií do iného členského štátu za účelom preverenia dodávok tovaru. Žalobca bol o prerušení daňovej kontroly informovaný na ústnom pojednávaní dňa 21.05.2013. Oznámením č. 9900430/5/206357/2015/Zat zo dňa 28.01.2015 správca dane oznámil žalobcovi že dňa 26.01.2015 pominuli prekážky, pre ktoré sa daňová kontrola prerušila a správca dane bude pokračovať vo výkone predmetnej daňovej kontroly. 58. Na základe zistených skutočností správca dane vyslovil záver, že žalobca v prípade deklarovaného dodania tovaru do iného členského štátu nemá nárok na uplatnenie oslobodenia v zmysle § 43 ods. 1 zákona o DPH a je povinný znášať zaťaženie daňou z pridanej hodnoty, s čím žalobca nesúhlasil. Z predložených medzinárodných nákladných listov CMR vyplynulo, že prepravu tovaru mala vykonať spoločnosť E. F. - B., S..X..F.. a miestom vykládky tovaru pre odberateľa E. F. - B., S..X..F.. malo byť mesto G., Česká republika. Z informácií získaných prostredníctvom medzinárodnej výmeny daňových informácií ako aj informácií získaných preverovaním vykonaným Daňovým úradom Bratislava III vyplynulo, že prepravu predmetného tovaru vykonala spoločnosť J. S. SK, s.r.o., t. j. prepravu v skutočnosti vykonala iná osoba ako dopravca uvedený na predložených medzinárodných nákladných listoch CMR resp. dopravca deklarovaný platiteľom. Z preverovania na základe medzinárodnej výmeny daňových informácií ďalej vyplynulo, že tovar nebol pre odberateľa E. F. - B., S..X..F.. na adrese uvedenej na medzinárodných nákladných listoch CMR ako miesto vykládky fyzicky vyložený. 59. Neúplné a nepotvrdené medzinárodné nákladné listy CMR, ako aj veľmi všeobecné písomné prehlásenie odberateľa, nepotvrdené dodacie listy o prevzatí tovaru a ich bezvýhradná akceptácia žalobcom ako postačujúci dôkaz o uskutočnení intrakomunitárneho dodania podľa žalovaného, nesvedčia o dobrej viere žalobcu, ktorý za daných okolností mal byť opatrnejší a mal požadovať od odberateľa alebo prepravcu ďalšie dôkazy preukazujúce faktické dodanie tovaru do iného členského štátu. Pokiaľ tak neurobil, nemohol v dobrej viere vystavovať daňové doklady oslobodené od DPH. 60. Jednou zo základných zásad daňového konania je v zmysle zákona o správe daní zásada zákonnosti, ktorá ustanovuje povinnosť pre správcu dane v daňovom konaní postupovať v súlade so všeobecne záväznými predpismi (§ 2 ods. 1 zákona o správe daní) v zmysle zásady súčinnosti (§ 2 ods. 2 zákona o správe daní) správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi. Daňová kontrola je z tohto pohľadu jedným z najvýznamnejších nástrojov štátu v podmienkach správy daní, ktorá slúži na ochranu fiškálnych záujmov štátu pri súčasnom zachovaní práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb a zároveň predstavuje verejno- mocenský zásah do individuálnej sféry daňového subjektu, ktorý v konečnom dôsledku najčastejšie smeruje k dorubovaniu daní a sekundárne k ukladaniu sankcií. Dokazovanie vykonáva správca dane, pričom daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania. Daňový subjekt preukazuje aj vierohodnosť, správnosť a úplnosť povinných evidencií alebo záznamov, ktoré vedie. Inštitút daňovej kontroly slúži na zistenie alebo overenie si skutočností a údajov rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo dodržiavanie hmotnoprávnych daňových predpisov a zároveň predstavuje nástroj na overenie pravdivosti a úplnosti podaného daňového priznania. 61. Zákon o dani z pridanej hodnoty (v znení účinnom k 31.12.2009) jednoznačne stanovuje, že tovar, ktorý je prepravený alebo odoslaný do iného členského štátu odberateľovi, ktorý má pridelené IČ DPH, je oslobodený od dane z pridanej hodnoty tovaru iba za splnenia podmienok uvedených v § 43 ods. 5 zákona. 62. Ako vyplýva zo skutkového stavu, ktorý bol zistený správcom dane, prepravu tovaru vykonala spoločnosť J. S. SK, S..X..F.., t. j. prepravu vykonala iná osoba ako prepravca deklarovaný na predložených medzinárodných nákladných listoch CMR. Z preverovania tiež vyplynulo, že tovar na mieste určenia alebo uvedenej adrese odberateľa E. F. - B. S..X..F.. nebol fyzicky vyložený a nebol ani odberateľom prevzatý. 63. Odberateľ E. F. - B. S..X..F.., ktorý sa stal vlastníkom tovaru na území Slovenska v priestoroch dodavateľa Holcim (Slovensko) a. s. následne predal tovar slovenskému odberateľovi, ktorý vykonával prepravu tovaru spoločnosti J. S. SK, S..X..F.. a v cene tovaru bola započítaná aj preprava, t. j. preprava nebola osobitne fakturovaná. Spoločnosť E. F. - B. S..X..F.. ako predávajúci uzavrel kúpnu zmluvu s odberateľom spoločnosťou J. S. SK S..X..F.. na ten istý tovar, ktorý nakupoval od spoločnosti Holcim (Slovensko) a.s., v ktorej je uvedené, že dopravu zaisťuje na vlastné náklady kupujúci J. S. SK S..X..F.. Zo zistení českej daňovej správy vyplynulo, že spoločnosť E. F. - B. S..X..F.. nemá splnené materiálno - technické podmienky na vykonávanie predmetného druhu obchodu, ktorým bolo obchodovanie s voľne loženým cementom. 64. Správca dane pri preverovaní obchodných transakcií uskutočnených medzi žalobcom a spoločnosťou E. F. - B. S..X..F.., využil výsledky medzinárodnej výmeny informácii s českou daňovou správou vo veci preverenia dodávok tovaru pre odberateľa E. F. - B. S..X..F.. za obdobie roka 2009. Česká daňová správa uviedla, že tovar bol doručený na adresu Č. XXXX/XX G., ČR, prepravcom predmetného tovaru bola spoločnosť J. S. SK S..X..F.. G., SR. Z českej daňovej správy vyplynulo, že tovar nebol vyložený, ale bol po preprave do G. vybavený ďalšími dokladmi a expedovaný ďalej. Tovar nadobudnutý od spoločnosti Holcim (Slovensko) a. s., spoločnosť E. F. - B. S..X..F.. predala do iného členského štátu spoločnosti J. S. SK S..X..F.. 65. Súd konštatuje, že bolo povinnosťou žalobcu predložiť dôkazy preukazujúce oprávnenosť jeho nároku na oslobodenie od DPH. Doklady, ktoré žalobca predložil za účelom preukázania oslobodenia od dane a to medzinárodné nákladné listy CMR, písomné prehlásenie odberateľa, dodacie listy nie je možné považovať za vierohodné doklady, ktoré reálne preukazujú prepravu tovaru z tuzemska do iného členského štátu. Medzinárodné nákladné listy CMR neboli riadne vyplnené, preprava nebola riadne potvrdená prepravcom a ani odberateľom nebolo potvrdené prevzatie tovaru. Dodacie listy neboli potvrdené odberateľom uvedeným na faktúre a ani žiadnou inou osobou. 66. Daň z pridanej hodnoty je ľahko zneužiteľná, preto každý subjekt pri svojom podnikaní musí byť dostatočne predvídavý a obozretný, aby reálny obsah faktúr mohol preukázať aj inými dôkazmi pred daňovými orgánmi. 67. Ak žalobca argumentuje v žalobe, že požadované doklady predložil, súd musí konštatovať, že nepostačuje iba formálna existencia faktúr, resp. dodacích listov, CMR, ktoré sú aj podľa názoru súdu nedostatočné, neúplné, reálne nepreukazujú konkrétnu príslušnú prepravu z tuzemska do Českej republiky. V danom prípade mal prepravu zabezpečiť odberateľ a preto bolo povinnosťou žalobcu ako dodávateľa preukázať dodanie tovaru z územia Slovenskej republiky do iného členského štátu (ČR) s poukazom na obsah ustanovenia § 43 ods. 5 písm. c) zákona o DPH, kópiou faktúry a písomným vyhlásením odberateľa alebo ním poverenej osoby, že tovar prepravil do iného členského štátu. 68. Z ustanovenia § 43 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z. vyplýva, že splnenie podmienok pre oslobodenie od dane je povinný preukázať platiteľ, ktorý oslobodenie od dane uplatňuje. Žalobca nepreukázal rozhodujúcu podmienku pre oslobodenie od dane a to, že tovar bol prepravený z tuzemska do iného členského štátu a že nadobúdateľom deklarovaného dodania sporného tovaru - cementu je spoločnosť E. F. - B. S..X..F.., ktorá je deklarovaná na odberateľských faktúrach ako odberateľ, pretože tvrdenia žalobcu, ním predložené doklady splnenie týchto podmienok nepreukazujú. Žalobca by teda úspešne mohol uplatniť oslobodenie od DPH podľa § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. len za podmienky, že by bolo v daňovom konaní preukázané, že sporný tovar opustil územie SR a prepravu tovaru vykonal odberateľ, spoločnosť E. F. - B. S..X..F.., tak ako to žalobca deklaroval v priebehu daňového konania. 69. Žalobca preukazoval intrakomunitárne dodanie tovaru písomným vyhlásením odberateľa zo dňa 08.01.2010, v ktorom U.. O. E. - konateľ spoločnosti E. F. - B. S..X..F.., prehlásil, že v období od 01.07.2009 - 31.12.2009 nakúpil od spoločnosti Holcim (Slovensko) a. s. tovar - šedý cement v objeme 26 088,27 t a v hodnote X.XXX.XXX,XX eura, ktorý bol prepravený do Českej republiky. Vo vzťahu k tomuto dôkazu súd uvádza, že na prehlásení sa nenachádza pečiatka potvrdzujúca dátum doručenia predmetného prehlásenia spoločnosti Holcim (Slovensko) a.s. a nevyplýva z neho skutočnosť, ktorá osoba vykonala prepravu. 70. Súd preto súhlasil s argumentáciou správcu dane, že z predloženého písomného prehlásenia odberateľa nevyplýva, že predmetný tovar prepravil do iného členského štátu odberateľ E. F. - B. S..X..F.. a vzhľadom na skutočnosť, že predmetnú prepravu tovaru vykonala spoločnosť J. S. SK, S..X..F.. mal správca dane oprávnenú pochybnosť o skutočnostiach deklarovaných prostredníctvom predkladaného písomného potvrdenia odberateľa a zároveň pochybnosť o dôveryhodnosti písomného prehlásenia predloženého za účelom preukázania oslobodenia od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu pre odberateľa E. F. - B. S..X..F.. 71. Žalobca namietal, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a trpí takou vadou konania, ktorá spôsobuje jeho nezákonnosť, keď žalovaný nesprávne v rozpore so zákonom neprihliadol na žalobcom predložený dôkaz (čestné vyhlásenie p. E. zo dňa 28.05.2015) a tento dôkaz nesprávne nepovažoval za dôkaz podľa daňového poriadku, ani naň neprihliadal s odôvodnením, že ho žalobca nepredložil do konca daňovej kontroly. 72. Vo vzťahu k predloženému čestnému prehláseniu zo dňa 28.05.2015 spolu s písomným vyjadrením k Protokolu, ktorým žalobca potvrdzoval skutočnosť, že náklady a riziká s prepravou tovaru z Rohožníka do Hodonína znášala spoločnosť E. F. - B. S..X..F.. a zároveň preukazoval, že dodanie tovaru pre spoločnosť žalobcu predstavovala pohyblivú dodávku, súd uvádza, že tieto tvrdenia žalobcu nemohli byť správcom dane zohľadnené. Správne bolo správcom dane v rozhodnutí uvedené, že predmetné prehlásenie zo dňa 28.05.2015 žalobca nepredložil v priebehu výkonu daňovej kontroly, keď žalobca predmetný doklad nemal v dispozičnej sfére v zmysle § 43 ods. 8 zákona o DPH do konca šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení kalendárneho mesiaca, v ktorom sa uskutočnilo dodanie tovaru. V preskumávanej veci si žalobca uplatňoval oslobodenie od DPH za dodanie tovaru v mesiaci september 2009 s tým, že prepravu vykoná sám odberateľ teda spoločnosť E. F. - B. S..X..F.., potom bol žalobca povinný písomné vyhlásenie odberateľa mať k dispozícii najneskôr do 6 mesiaca, t. j. do konca marca 2010. Žalobcom predložené prehlásenie štatutárneho zástupcu firmy E. F. - B. S..X..F.., že nakúpil a prepravil tovar je z 28.05.2015, teda cca 5 rokov po zákonom stanovenej lehote. 73. S poukazom na uvedenú konštatáciu súdu nebolo možné súhlasiť s tvrdením žalobcu ohľadom nesprávneho právneho posúdenia veci žalovaným v súvislosti s čestným prehlásením zo dňa 28.05.2015 a rovnako s tvrdením o porušení povinnosti daňového úradu a žalovaného vykonať a vyhodnotiť dôkazy predložené v daňovom konaní, keďže bolo nesporne preukázané, že žalovaný a tiež správca dane sa otázkou posúdenia predloženého čestného prehlásenia zo dňa 28.05.2015 riadne zaoberali a svoje stanovisko premietli aj v svojom rozhodnutí. 74. Krajský súd sa stotožňuje so žalovaným, že nebolo jednoznačne preukázané, že prepravu tovaru vykonala spoločnosť E. F. - B. S..X..F.., ale prepravu predmetného tovaru vykonala spoločnosť J. S. SK, S..X..F.. vo vlastnom mene a na svoj účet. 75. Aj podľa názoru súdu, správca dane správne a v súlade s § 3 ods. 2 zákona na základe dostatočne zisteného skutkového stavu vyhodnotil všetky dôkazné prostriedky, ktoré boli jednak predložené žalobcom, ako aj tie, ktoré získal vyžiadaním informácií, pričom postupoval v súlade so zásadou uvedenou v § 3 ods. 6 zákona a jednoznačne mal preukázané, že tieto dôkazy predložené žalobcom reálne neodrážali zistené skutočnosti v zmysle požadovaných dokladov s poukazom na obsah ust. § 43 ods. 5 zákona o DPH konkrétne preukázania prepravy tovaru, pretože deklarované prepravenie tovaru potvrdené nebolo. Predložené doklady ani podľa názoru súdu nie je možné považovať za vierohodné doklady, ktoré objektívne a reálne preukazujú prepravu z tuzemska do Českej republiky. 76. Preukázať oprávnenosť tvrdení a dôkazných prostriedkov je na daňovom subjekte. Povinnosť splnenia dôkazného bremena nie je na daňovom orgáne, táto povinnosť mu zo zákona nevyplýva. V daňovom konaní je povinnosť uložená daňovému subjektu preukázať oprávnenosť jeho nárokov, čo sa týka otázky vierohodnosti predložených dokladov a to v danom prípade žalobca nepreukázal, aj keď predložil doklady, na ktoré v žalobe poukazuje, avšak tieto nepreukázali reálne plnenie toho čo bolo v dokladoch uvádzané. 77. V nadväznosti na pochybnosti vyplývajúce z predkladaných medzinárodných nákladných listov CMR, dodacích listov, písomných prehlásení odberateľa, žalobca mohol mať vedomosť o nezrovnalosti medzi skutočnosťou, že dopravcom je česká spoločnosť, vozidlá používané týmto dopravcom majú slovenské EČV, t. j. žalobca mohol mať prípadnú pochybnosť o vykonaní prepravy tovaru odberateľom E. F. - B. S..X..F.. Získanie informácie o predmete podnikania odberateľa E. F. - B. S..X..F.. tak mohlo viesť žalobcu k overeniu si skutočností týkajúcich sa prepravy tovaru, o ktorej realizácii mohol z predkladaných dokladov žalobca oprávnene pochybovať. Taktiež z predložených medzinárodných nákladných listov CMR nevyplýva potvrdené prevzatie tovaru odberateľom E. F. - B. S..X..F.. V tomto smere žalovaný konštatoval, že v nadväznosti na predložené doklady za účelom preukázania oslobodenia od dane mohli byť uvedené skutočnosti vo sfére vplyvu poznania spoločnosti žalobcu a v prípade existencie adekvátnych kontrolných mechanizmov v uvedených prípadoch viesť žalobcu k zvýšenej pozornosti pri uplatnení oslobodenia od dane. 78. Krajský súd zastáva názor, že nielen podľa názoru žalovaného, ale i z rozsudkov Súdneho dvora EÚ C-80/11 a C-142/11 z 21.06.2012 vyplýva, že Súdny dvor predpokladá obozretnosť daňového subjektu, jeho povinnosť zistiť si informácie o druhom subjekte, ubezpečiť sa o zákonnom konaní (dodržiavaní daňových povinností) obchodného partnera. V tejto súvislosti možno uviesť i rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Sžf/97/2009, v ktorom poukázal na základnú zásadu obchodného práva, a to poctivého obchodného styku, ale aj na tú skutočnosť, že súčasným základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti je to, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie, ale aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Ak takéto vedomosti evidentne chýbajú, potom ide o výkon práva na podnikanie, ktorý nepožíva v zmysle § 264 Obchodného zákonníka právnu ochranu. 79. Je potrebné uviesť, že splnenie hmotnoprávnych podmienok ustanovených v § 43 ods.1 a ods. 5 zákona o DPH, pre oslobodenie od dane musí byť súčasné, takže pokiaľ žalobca zastával názor, že dodanie tovaru do iného členského štátu predloženými listinami preukázal, nič to nemení na skutočnosti, že nepreukázal splnenie podmienky a tou je, že prepravu tovaru do Českej republiky vykonal odberateľ, spoločnosť E. F. - B. S..X..F.. Zároveň súd zastáva názor, že správca dane v priebehu výkonu daňovej kontroly nepožadoval od žalobcu žiadny doklad nad rámec uvedeného zákonného ustanovenia. 80. Krajský súd sa stotožnil s argumentáciou žalovaného, že daňový subjekt nebol dostatočne obozretný a neprijal všetky dostupné opatrenia, aby sa uistil, že sa nezúčastňuje plnení, ktoré by mohlo viesť k jeho účasti na daňovom podvode. 81. Súd námietku žalobcu, že daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nadmerného odpočtu DPH vykonaná u žalobcu za zdaňovacie obdobie január 2009 až december 2009 trvala nezákonne dlho, a to predovšetkým z dôvodu jej neprimerane dlhého prerušenia za účelom medzinárodného dožiadania informácií, považoval za neopodstatnenú. Správca dane začal daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie január 2009 až december 2009 dňa 18.09.2012 a ukončil ju dňa 06.05.2015. Žalobca v žalobe uviedol, že samotná daňová kontrola za rok 2009 trvala 347 dní, t. j. menej ako rok, ale pre nezákonné prerušenie daňovej kontroly mal žalobca za to, že daňová kontrola trvala dlhšie ako rok. 82. Daňový poriadok umožňuje daňovú kontrolu prerušiť, keď je daňová kontrola prerušená, lehota na jej vykonanie neplynie, t. j. daňová kontrola sa predlžuje o čas, po ktorý bola prerušená. Je potrebné uviesť, že v zmysle § 44 daňového poriadku, sa daňová kontrola vykonáva vždy len v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu (čl. 2 ods. 2 Ústavy SR), čo znamená, že správca dane by nemal pri jej výkone zbytočne zaťažovať daňový subjekt, no zároveň ju musí vykonať v takom rozsahu, aby čo najpresnejšie a najobjektívnejšie zistil potrebné skutočnosti na splnenie jej účelu. Rozsah a spôsob daňovej kontroly, ktorý zvolí správca dane musí spĺňať požiadavku nevyhnutnosti, primeranosti a účelnosti. 83. V prejednávanej veci súd má za preukázané, že daňová kontrola bola prerušená odo dňa 22.05.2013 rozhodnutím správcu dane č. 9900430/5/2005681/13/Zat zo dňa 20.05.2013 v zmysle ust. § 61 ods. 1 daňového poriadku, s odôvodnením začatia konania o inej skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia, t. j. z dôvodu podania žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií týkajúcich sa DPH. Oznámením zo dňa 28.01.2015 správca dane pokračoval v daňovej kontrole, ktorú ukončil vydaním protokolu zo dňa 04.05.2015. 84. Z administratívneho spisu je zrejmé, že správca dane oboznámil žalobcu s počtom zaslaných žiadostí, s uvedením konkrétneho partnera daňového subjektu a konkrétnych preverovaných faktúr, s ktorými žiadosti súvisia a tiež s uvedením krajín, do ktorých boli predmetné žiadosti zaslané. 85. Správca dane medzinárodnou výmenou informácií preveroval skutočnosti týkajúce sa splnenia podmienok pre oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu pre vybraných odberateľov v zmysle § 43 zákona o DPH, skutočnosti týkajúce sa prepravy tovaru do iného členského štátu a skutočnosti týkajúce sa správneho posúdenia miesta dodania v zmysle § 19 zákona o DPH. 86. Súd zastáva názor, že správca dane nemôže vopred predpokladať obsah zistených skutočnosti z jednotlivých odpovedí, ich vzájomné súvislosti a či informácie získané prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií budú mať a v akom rozsahu, vplyv na správne určenie dane. Potom tvrdenie žalobcu, že pokiaľ neboli z medzinárodnej výmeny informácií zistené také skutočnosti, ktoré by mali vplyv na dorubenie dane, nebol dôvod na prerušenie daňovej kontroly, je nedôvodné. 87. V súvislosti s otázkou neprimeraného prerušenia daňovej kontroly súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR III. ÚS 726/2016, podľa ktorého záverov: „Ústavný súd ako orgán ochrany ústavnosti v konaní podľa článku 127 odsek 1 Ústavy neposkytuje ochranu pred formálnou nezákonnosťou, ale len pred takou nezákonnosťou, ktorá materiálne poškodzuje individuálnu sféru sťažovateľa tvorenú jeho základnými právami a slobodami. Prerušená daňová kontrola (či už zákonne alebo nezákonne) nemôže spôsobovať obmedzenie základných práv a slobôd daňového subjektu, lebo v období prerušenia správca dane nesmie realizovať žiadnu kontrolnú aktivitu“. 88. Potrebné je ešte dodať, že žalobca bol s dôvodmi prerušenia daňovej kontroly oboznámený, pričom náročnosť veci si prerušenie daňovej kontroly vyžadovala a jeho právo vyjadriť sa ku skutočnostiam zisteným daňovou kontrolou porušené nebolo a preto argumentácii žalobcu vo vzťahu k dĺžke daňovej kontroly a dôvodom jej prerušenia nemožno priznať právnu relevanciu. Uvedený názor je v súlade s názorom vysloveným v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/24/2012 z 13.11.2012. 89. Upriamenie pozornosti žalobcu na dĺžku kontroly nemalo vplyv na samotné závery kontroly, a s poukazom na právny názor ústavného súdu vyjadrený v náleze sp. zn. III. ÚS 726/2016, táto kontrola aj podľa názoru súdu bola vykonaná v súlade s ustanoveniami daňového poriadku. 90. Účelom daňového konania je zistenie, či daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane, alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Pokiaľ ide o námietky ohľadom dokazovania v daňovom konaní, dôkaznú povinnosť má v tomto druhu konania prioritne daňový subjekt. Úlohou správcu dane je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, pričom dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Z uvedeného vyplýva, že je to práve správca dane, kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy. V zmysle týchto zásad sú príslušné finančné orgány povinné postupovať. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžf/30/2014 zo dňa 17.02.2015, aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu danie viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním, v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, nakoľko daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. 91. Rovnako ako nedôvodnú s poukazom na vyššie uvedené vyhodnotil správny súd aj námietku žalobcu, že nebol prítomný pri vypočutí p. E. ako svedka českou daňovou správou dňa 09.08.2011. Správca dane na základe žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií do Českej republiky obdržal v rámci odpovede českej daňovej správy protokol o ústnom pojednávaní zo dňa 09.08.2011 spísaný s bývalým konateľom spoločnosti J. S. SK S..X..F.. - U.. E., ktorý bol konateľom od 27.04.1998 do 09.11.2010, pričom predmetom vypočutia bývalého konateľa spoločnosti J. S. SK S..X..F.., boli skutočnosti týkajúce sa obchodného vzťahu medzi spoločnosťami E. F. - B.C. S..X..F.. a spoločnosťou J. S. SK S..X..F.., ktorých konateľom v čase uskutočnenia obchodu bol U.. O. E.. Žalobca nebol účastníkom obchodného vzťahu medzi spoločnosťou E. F. - B. S..X..F.. a spoločnosťou J. S. SK S..X..F.., z uvedeného dôvodu mu ani právo byť prítomný pri vypočutí svedka Ing. E. nevyplývalo. 92. Pokiaľ správca dane nevykonal dôkaz navrhovaný žalobcom - vypočutie svedka p. E. s odôvodnením, že vzhľadom na osobnú účasť U.. O. E. v spoločnostiach E. F. - B. S..X..F.. a J. S. SK S..X..F.., zúčastnených na predmetných obchodoch, dodatočného predkladania dokladov, o ktorých vznikla správcovi dane oprávnená pochybnosť o vierohodnosti a skutočnom účele ich vyhotovenia (čestné prehlásenie zo dňa 28.05.2015) a z toho vyplývajúcej možnosti ďalšieho účelového konania prípadného svedka, nemožno tento postup správcu dane hodnotiť ako nesúladný so zákonom. Okrem už uvedeného vo vzťahu k otázke dokazovania súd ešte dodáva, že je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii. 93. Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že rozhodnutie správcu dane ako aj žalovaného sú vecne správne, názor v nich vyslovený zodpovedá zásadám správneho uváženia a je v súlade aj s hmotno-právnymi ustanoveniami § 43 ods. 1, ods. 5 zákona o DPH platného v čase posudzovaného zdaňovacieho obdobia, podrobne vyhodnotil, že žalobca vierohodne nepreukázal rozhodujúcu podmienku pre oslobodenie od dane a to, že tovar bol prepravený z tuzemska do iného členského štátu. Žalovaný správny orgán sa logicky a vecne vysporiadal s námietkami žalobcu a v konaní neboli porušené procesné práva žalobcu ako účastníka konania. 94. Krajský súd v Bratislave konštatoval zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia a preto žalobu s poukazom na ust. § 190 SSP zamietol. 95. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 168 SSP, avšak vo veci úspešnému žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. 96. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 2 SSP). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.