Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/76/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200653 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Filová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1016200653.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dáši Filovej a členov senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Evy Fulcovej, v právnej veci žalobcu: CRH (Slovensko) a. s., 906 38 Rohožník, zastúpený: Pricewaterhouse Coopers Legal, s. r. o., Karadžičova 2, 815 32 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 116351/2016 zo dňa 04.02.2016, takto r o z h o d o l : Žaloba sa z a m i e t a. Žalobcovi sa náhrada trov konania voči žalovanému nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie pred orgánmi verejnej správy 1. Správca dane vykonal podľa § 46 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len Daňový poriadok) u daňového subjektu CRH (Slovensko) a. s. daňovú kontrolu na dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2009 až december 2009. Daňová kontrola bola vykonaná na základe Oznámenia o výkone daňovej kontroly č. 9900403/5/2213072/12/Zat zo dňa 15.08.2012 a bola začatá dňa 18.09.2012. O výsledku daňovej kontroly bol vyhotovený protokol z daňovej kontroly č. 378015/2015 zo dňa 04.05.2015, ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie k protokolu a na jeho prerokovanie č. 378055/2015 zo dňa 04.05.2015 doručený splnomocnenému zástupcovi daňového subjektu dňa 06.05.2015. 2. Daňový objekt prostredníctvom splnomocneného zástupcu sa k protokolu vyjadril dňa 04.05.2015. Protokol bol s daňovým subjektom prejednaný dňa 21.10.2015 na ústnom pojednávaní, z ktorého bola spísaná zápisnica č. XXXXXXX/XXXX. Podľa správcu dane pripomienky a dôkazy predložené daňovým subjektom vo vyjadrení neobsahovali žiadne nové skutočnosti týkajúce sa záverov správcu dane uvedených v protokole a preto správca dane trval na svojich záveroch a v súlade s nimi vydal rozhodnutie č. 1610292/2015 dňa 29.10.2015 a vyrubil daňovému subjektu rozdiel dane v sume XX.XXX,XX,- € na dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2009. 3. Správca dane v odôvodnení svojho prvostupňového rozhodnutia uviedol, že kontrolou zistil, že v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie apríl 2009 daňový subjekt neoprávnene uplatnil oslobodenie od dane v celkovej sume XXX.XXX,XX,- € z odberateľských faktúr č. XXXXXXXXXX zo dňa 01.04.2009, č. XXXXXXXXXX zo dňa 06.04.2009 č. XXXXXXXXXX zo dňa 06.04.2009, č. XXXXXXXXXX zo dňa 06.04.2009, č. XXXXXXXXXX zo dňa 06.04.2009, č. XXXXXXXXXX zo dňa 07.04.2009, č. XXXXXXXXXX zo dňa 08.04.2009, č. XXXXXXXXXX zo dňa 09.04.2009, č. XXXXXXXXXX zo dňa 14.04.2009, č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.04.2009, č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.04.2009, č. XXXXXXXXXX zo dňa 17.04.2009, č. XXXXXXXXXX zo dňa 18.04.2009, č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.04.2009, č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.04.2009, č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.04.2009, č. XXXXXXXXXX zo dňa 23.04.2009, č. XXXXXXXXXX zo dňa 24.04.2009, č. XXXXXXXXXX zo dňa 24.04.2009, č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.04.2009, č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.04.2009, č. XXXXXXXXXX zo dňa 29.04.2009, č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.04.2009, ktorým deklaroval dodanie tovaru cementu zahraničnému odberateľovi Nezval okna-dveře s. r. o., Čajkovského 4211/41 Hodonín, Česká republika, IČ DPH CZ 282 88777 a to z dôvodu porušenia ustanovení § 43 ods. 1, ods. 5 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH v znení neskorších predpisov, pretože daňový subjekt nepreukázal splnenie podmienok pre oslobodenie od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu. Za účelom preverenia zdaniteľných obchodov podľa uvedených faktúr vykonal správca dane rozsiahle dokazovanie a využil tiež informácie súvisiace a získané v inom daňovom konaní. 4. Správca dane kontrolou predložených medzinárodných nákladných listov - CMR zistil, že tieto nie sú úplne vyplnené a potvrdené prepravcom a odberateľom. V riadku 03 je uvedené Hodonín CZ/Česká republika, v riadku 23 (podpis a pečiatka prepravcu) je uvedený len nešpecifikovaný podpis bez pečiatky, prípadne údaj nie je vôbec vyplnený, v riadku 16 (dopravca, meno, adresa, štát) sú uvedený Nezval okna-dvere s. r. o., resp. spoločnosť Tm sanit SK s. r. o., v riadku 24 (prevzatie tovaru) nie je uvedená žiadna osoba - subjekt, ani dátum prevzatia tovaru. V niektorých medzinárodných nákladných listoch nie sú vyplnené údaje ani v riadku 16 ani v riadku 23 a ani v riadku 24. Správca dane kontrolou predložených dodacích listov zistil, že na nich nie je odberateľ Nezval okna- dvere s. r. o. potvrdené prevzatie tovaru. 5. Proti uvedenému prvostupňovému rozhodnutiu podal daňový subjekt včas odvolanie o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 116351/2016 zo dňa 04.02.2016, ktorým zamietol odvolanie daňového subjektu a potvrdil správnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa. 6. Daňový subjekt v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy sa zaoberal výkladom požiadaviek na preukázanie odoslania tovaru do iného členského štátu v rámci EÚ a poukázal na rozsudok SDEU č. C-273/11, ďalej na formálne požiadavky na uplatnenie oslobodenia od DPH a to na ustanovenie § 43 ods. 1 až. ods. 5 zákona o DPH, rozoberal „reťazový obchod“, popísal prepravu tovaru zo Slovenska do iného členského štátu a poukázal na výpoveď svedka Z.. H. Q.. 7. Keďže daňový subjekt nesúhlasil ani s rozhodnutím žalovaného, podal včas na súde správnu žalobu. II. Žalobné dôvody 8. Včas podanou žalobou na tunajšom súde dňa 15.04.2016 sa žalobca domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. 116351/2016 zo dňa 04.02.2016, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil správnosť rozhodnutia Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty č. XXXXXXX/XXXX zo dňa 29.10.2015 ako vecne správne. 9. V prvej časti žaloby žalobca v krátkosti zhrnul konanie na orgánoch verejnej správy. 10. V bode 2.1 žaloby žalobca uviedol, že rozhodnutie žalovaného trpí takou vadou konania, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia žalovaného, ktorá spočíva v nezákonnom prerušení daňovej kontroly a v nezákonne dlhom trvaní daňovej kontroly, ktorá bola spolu s protokolom podkladom pre vydanie rozhodnutia daňového úradu a následne rozhodnutia žalovaného. Daňová kontrola trvala nezákonne od 18.09.2012 do 06.05.2015, t. j. viac ako 2 roky a 6 mesiacov. Daňový úrad prerušil daňovú kontrolu za účelom doplnenia skutkovej situácie a že výsledky proklamovaného medzinárodného dožiadania informácii sa pretavia v rozhodnutí daňového úradu a v rozhodnutí žalovaného, čo sa však podľa žalobcu nestalo. Žalovaný a daňový úrad použil pre svoje skutkové a právne závery len informácie získané z medzinárodného dožiadania informácii z Českej republiky vykonaného v čase ešte pred začatím samotnej daňovej kontroly. Uvedené znamená, že prerušenie daňovej kontroly bolo nezákonné z dôvodu, že bolo uskutočnené neefektívne, nadbytočne, bezdôvodne a účelovo, nakoľko daňový úrad a žalovaný ustálili vlastné skutkové a právne závery len na základe informácii získaných ešte pred začatím samotnej daňovej kontroly. V tejto súvislosti poukázal žalobca na nález Ústavného súdu SR, sp. zn. III. US 24/2010 z 29.06.2010, rozhodnutím Ústavného súdu SR, č. k. IV. US 4005/090-28 zo dňa 10.12.2009 a ako aj rozhodnutia Najvyššieho súdu SR. 11. V bode 2.2 žalobca tvrdí, že rozhodnutie žalovaného trpí takou vadou konania, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia žalovaného. Uvedená vada spočíva v nezákonnom vylúčení žalobcu z účasti na úkonoch vykonávaných zo strany daňového úradu prostredníctvom iného daňového úradu v Českej republike (vypočutie pána Q. ako svedka Českou daňovou správou dňa 09.08.2011) použitých ako podklad pre protokol a pre rozhodnutie daňového úradu a pre rozhodnutie žalovaného. Uvedená vada konania spočíva v odňatí práva žalobcovi klásť svedkovi pánovi Q. otázky pri jeho vypočutí, spôsobuje nezákonnosť celého daňového konania a je v hrubom rozpore so zásadou zákonnosti daňového konania a jednoznačným porušením zákona a práv žalobcu ako daňového subjektu zaručených mu zákonom, čo konštatuje aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 3Sžf/12/2012. Ďalej v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 8Sžf/6/2012, sp. zn. 4Sžf 68/98, sp. zn. 4Sž 74/98, sp. zn. 4Sž 75/98. 12. V bode 2.3 žalobca má za to, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a trpí takou vadou konania, ktorá spôsobuje jeho nezákonnosť, keď žalovaný nesprávne v rozpore so zákonom neprihliadol na žalobcom predložený dôkaz (čestné vyhlásenie pána Q. zo dňa 28.05.2015 a tento dôkaz nesprávne nepovažoval za dôkaz podľa daňového poriadku, ani naň neprihliadal s odôvodnením, že ho žalobca nepredložil do konca daňovej kontroly. Uvedený záver žalovaného je nesprávnym právnym posúdením veci žalovaným a porušením práva žalobcu predkladať dôkazy v daňovom konaní a tiež porušením povinnosti daňového úradu a žalovaného vykonať a vyhodnotiť dôkazy predložené v daňovom konaní. 13. Ďalej poukázal žalobca na to, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko žalovaný nesprávne právne ustálil, že rozhodnou skutočnosťou pre posúdenie nároku žalobcu na oslobodenie od DPH je doklad o preprave, čo je však v rozpore s § 43 ods. 1 a ods. 5 písm. c/ Daňového poriadku. Ďalej žalovaný nesprávne vyhodnotil splnenie podmienok pre oslobodenie od DPH na strane žalovaného za rok 2009 vo vzťahu k preprave tovaru do Českej republiky pre odberateľa Q., nakoľko so žalobcom predložených a navrhnutých dôkazov je zrejmé, že žalobca v dobrej viere predával tovar do iného členského štátu, predložil o tom doklady a preto si oprávnene uplatnil oslobodenie od DPH. Na základe uvedených skutočností žalobca žiada, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. III. Vyjadrenie žalovaného 14. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené dňa 25.05.2016 uviedol, že nesúhlasí s námietkou žalobcu uvedenou pod bodom 2.1, ktorou namieta nezákonné prerušenie daňovej kontroly a nezákonné dlhé trvanie daňovej kontroly a ani s uvedenou argumentáciou. Žalovaný nepovažuje túto žalobnú námietku za relevantnú. Žalobca túto námietku neuplatnil v odvolacom konaní a preto nebola predmetom odvolacieho konania. Uvedené námietky neboli žalobcom uplatnené ani vo vyjadrení protokolu. 15. Žalovaný k námietke žalobcu, že nebol informovaný o dôvodoch vydania rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly uviedol, že správca dane spísal so splnomocneným zástupcom žalobcu dňa 21.05.2013 zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 9900403/5/2050078/2013/Zat vo veci oboznámenia so skutočnosťami súvisiacimi s priebehom vykonávanej daňovej kontroly. Prostredníctvom ústneho pojednávania bol žalobca oboznámený so skutočnosťami týkajúcimi sa zaslaných žiadostí o medzinárodnú výmenu daňových informácii do iného členského štátu ku dňu 21.05.2013. 16. V súvislosti s preverovanými faktúrami pre zahraničného odberateľa Holcim White Ltd. a odberateľom Holcim White Ltd., IČ DPH: ATU57306846 a odberateľom Holcim White Ltd., IČ DPH: DE813742694 správca dane do dňa 21.05.2013 zaslal celkom 9 žiadostí o medzinárodnú výmenu daňových informácii do iného členského štátu ( Rakúsko, Nemecko, Česká republika, Maďarsko) za účelom preverenia dodávok tovaru pre vyššie uvedených zahraničných odberateľov a za účelom preverenia prepravy tovaru do iného členského štátu. 17. Žalovaný tiež uviedol, že správca dane vykonaním medzinárodnej výmeny informácii uvádza v protokole, pričom z výsledkov preverovania nevyplynuli skutočnosti, ktoré by mali vplyv na výšku nadmerného odpočtu uvedeného v daňových priznaniach. Žalovaný považuje za irelevantnú námietku žalobcu, že pokiaľ neboli z medzinárodnej výmeny informácie zistené také skutočnosti, ktoré by mali vplyv na dorúbenie dane, nebol dôvod na prerušenie daňovej kontroly. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca nespochybňoval zákonnosť prerušenia daňovej kontroly ani vo svojom vyjadrení protokolu, ani v odvolacom konaní. 18. Informácie získané prostredníctvom medzinárodnej výmeny daňových informácii mohli mať zásadný vplyv na správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Na základe uvedeného konštatovanie žalobcu, že výsledky medzinárodnej výmeny daňových informácii týkajúcich sa spoločností Nezval okna-dvere s. r. o. boli obstarané pred začatím daňovej kontroly a preto nebol dôvod na prerušenie daňovej kontroly nie je opodstatnené. 19. Čo sa týka vypočutia svedka Z.. H. Q. Českou daňovou správou, žalovaný uviedol, že Z.. H. Q. bol konateľom spoločnosti Tm sanit SK s. r. o. od 27.04.1998 do 09.11.2010. V súvislosti s preverením skutočností týkajúcich sa prepravy predmetného tovaru a nadobudnutia tovaru z iného členského štátu od spoločnosti Nezval okna-dvere s. r. o. je protokol o ústnom pojednávaní zo dňa 09.08.2011 spísaný s bývalým konateľom spoločnosti Tm sanit SK s. r. o. s Z.. H. Q.. V predmetnom protokole o ústnom pojednávaní sa Z.. Q. vyjadril ku skutočnostiam týkajúcich sa medzinárodnej prepravy tovaru, ktorú mala vykonať spoločnosť Tm sanit SK s. r. o. a preverením nadobudnutia tovaru spoločnosti Tm sanit SK s. r. o. z iného členského štátu od spoločnosti Nezval okna-dvere s. r. o. Z uvedeného vyplýva, že predmetom ústneho prejednania s Z.. H. Q., bývalým konateľom spoločnosti Tm sanit SK s. r. o. boli skutočnosti týkajúce sa obchodného vzťahu medzi spoločnosťami Nezval okna-dvere s. r. o. a spoločnosťou Tm sanit SK s. r. o., ktorých konateľom v čase uskutočnenia predmetných obchodov bol Z.. H. Q.. Žalobca nebol účastníkom obchodného vzťahu medzi spoločnosťou Nezval okna-dvere s. r. o. a spoločnosťou Tm sanit SK s. r. o. Z uvedeného vyplýva, že nebol žalobca oprávnený byť prítomný na vypočutí uvedeného svedka. Žalovaný má za to, že v danom prípade teda nedošlo k porušeniu práv žalobcu, pretože predmetný dôkaz nebol získaný v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. 20. Čo sa týka predloženého čestného prehlásenia žalobcu zo dňa 28.05.2015, ktoré spísal Z.. Q. nemožno považovať v daňovom konaní za dôkaz. Ustanovenie § 24 ods. 4 Daňového poriadku obsahuje demonštratívny výpočet dôkazných prostriedkov, z vymenovaných dôkazných prostriedkov vyplýva, že musí ísť o listinné dôkazy a výpovede svedkov založené na overiteľných skutočnostiach. Čestné vyhlásenie predstavuje jednostranný úkon, ktorý nemôže nahrádzať dôkaz, pretože to daňový poriadok v spojení s článkom 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky nedovoľuje. Z uvedeného vyplýva, že správca dane postupoval správne, keď na čestné vyhlásenie predloženého daňovým subjektom ako na dôkaz neprihliadol. 21. Žalovaný trvá na svojom vyjadrení v napadnutom rozhodnutí „v zmysle § 43 zákona o DPH platiteľ, ktorý dodáva tovar do iného členského štátu Európskej únie, môže uplatniť oslobodenie dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu len vtedy, ak sú splnené podmienky: tovar je fyzicky prepravený do iného členského štátu (t. j. tovar fyzicky opustí územie Slovenskej republiky), existencia odplatného obchodného vzťahu medzi dodávateľom a odberateľom; tovar je odberateľom objednaný pod IČ DPH, ktoré bolo pridelené v inom členskom tovar, tovar prepraví dodávateľ alebo odberateľ, alebo je prepravený inou osobou na účet dodávateľa alebo odberateľa. Aby bolo možné platiteľovi uznať oslobodenie od daní podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH, musí mať platiteľ k dispozícii dôkazy o tom, že sa dodanie tovaru do iného členského štátu reálne uskutočnilo. Podstatným dôkazom pre uznanie oslobodenia od dane v súvislosti s dodaním tovaru do iného členského štátu Európskej únie je doklad o preprave. 22. Žalovaný v súvislosti s tvrdením žalobcu o konaní v dobrej viere poukazuje na vyjadrenie žalobcu na to, že z vyjadrení splnomocneného zástupcu žalobcu v zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 19.11.2012 vyplýva, že žalobca nedisponoval medzinárodnými nákladnými listami CMR s potvrdením prevzatia tovaru odberateľom. Žalobca okrem medzinárodných nákladných listov CMR a prehlásenia o preprave tovaru do Českej republiky nedisponuje žiadnym iným dokladom s uvedením miesta určenia tovaru, ktorý by preukazoval oslobodenie od dane v zmysle § 43 zákona o DPH, žalobca od odberateľa a prepravcu nevyžadoval potvrdenie riadku 24 (tovar prevzal) medzinárodného nákladného listu CMR, ďalej nevyžadoval od odberateľa potvrdenie dodacích listov z dôvodu, že za obdobie kalendárneho polroka sa vyhotovuje prehlásenie o preprave tovaru do Českej republiky. Žalovaný má za to, že správca dane pri výkone daňovej kontroly a vyrubovacom konaní postupoval v súlade so zákonom č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov, zisťoval a preveroval skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane a dodržiavanie ustanovení zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH v znení neskorších predpisov. Na základe uvedených skutočností žalovaný žiada, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. 23. Žalobca sa vyjadril k vyjadreniu žalovaného písomne dňa 09.02.2018, v ktorom zhrnul svoje právne závery, ktoré uviedol aj v žalobe. IV. Právne posúdenie krajského súdu 24. K 01.07.2016 bol prijatý správny súdny poriadok a podľa ustanovenia § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak platí tento zákon aj na konanie začaté podľa tretej časti OSP predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že súd rozhodol danú vec už podľa správneho súdneho poriadku 25. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10 SSP) na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 SSP) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia orgánu verejnej správy boli v súlade so zákonom. 26. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú o ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 27. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. 28. Úlohou súdu v danej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 116351/2016 zo dňa 04.02.2016, ako aj rozhodnutie Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty č. 1610292/2015 zo dňa 29.10.2015. 29. Súd po preskúmaní spisového materiálu, administratívneho spisu orgánu verejnej správy, ako aj rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy dospel k záveru, že neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie napadnutých rozhodnutí. Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu, ktoré uviedol vo svojom odvolaní. 30. Súd vyhodnotil žalobné námietky uvedené v žalobe ako nedôvodné. V prvom rade musí súd zdôrazniť, že žalobca v odvolaní proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa uviedol a rozobral dva dôvody nezákonnosti prvostupňového rozhodnutia a to prepravu a dodanie tovaru do iného členského štátu Únie, čestné prehlásenie Z.. H. Q. zo dňa 28.05.2015, že tovar bol z Rohožníka do Hodonína prepravovaný. V žalobe žalobca okrem týchto dvoch námietok namietal nezákonnosť prerušenia daňovej kontroly a v jej nezákonnom dlhom trvaní. S námietkou, ktorá nebola vznesená v odvolacom konaní a nebola vznesená ani vo vyjadrení k protokolu, sa žalovaný vo svojom rozhodnutí nemohol vysporiadať. 31. Správca dane začal u žalobcu daňovú kontrolu dňa 18.09.2012 za zdaňovacie obdobie január až december 2009. Dňa 20.05.2013 bolo vydané rozhodnutie č. 9900430/5/2005681/13/Zat o prerušení daňovej kontroly dňom 22.05.2013 z dôvodu podania žiadosti o medzinárodnú výmenu daňových informácii týkajúcich sa dane z pridanej hodnoty. V súvislosti s preverovanými faktúrami správca dane zaslal celkom 9 žiadostí o medzinárodnú výmenu daňových informácii do iného členského štátu za účelom preverenia dodávok tovaru. Žalobca bol o prerušení daňovej kontroly informovaný na ústnom pojednávaní dňa 21.05.2013. Oznámením č. 9900430/5/206357/2015/Zat zo dňa 28.01.2015 správca dane oznámil žalobcovi že dňa 26.01.2015 pominuli prekážky, pre ktoré sa daňová kontrola prerušila a správca dane bude pokračovať vo výkone predmetnej daňovej kontroly. 32. Konajúci súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR III. ÚS 726/2016, v ktorom sa hovorí „Ústavný súd ako orgán ochrany ústavnosti v konaní podľa článku 127 odsek 1 Ústavy neposkytuje ochranu pred formálnou nezákonnosťou, ale len pred takou nezákonnosťou, ktorá materiálne poškodzuje individuálnu sféru sťažovateľa tvorenú jeho základnými právami a slobodami.“ Prerušená daňová kontrola (či už zákonne alebo nezákonne) nemôže spôsobovať obmedzenie základných práv a slobôd daňového subjektu, lebo v období prerušenia správca dane nesmie realizovať žiadnu kontrolnú aktivitu. 33. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 34. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k ním. 35. Predmetom sporu v danej veci je, či dodanie cementu spoločnosťou Nezval okna - dveře s. r. o. došlo k odoslaniu alebo k preprave tovaru zo Slovenska do Českej republiky. 36. Podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH, oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. 37. Podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH, platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4. Platiteľ je povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu kópiou faktúry a a) ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ inou osobou prepravným dokladom alebo iným dokladom o odoslaní, v ktorom je uvedené miesto určenia, b) ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, písomným potvrdením prijatia tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, c) ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, písomným vyhlásením odberateľa alebo ním poverenej osoby, že tovar prepravil do iného členského štátu, d) inými dokladmi, ako napr. zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar. 38. V zmysle vyššie uvedeného ustanovenia je stanovené akým dokladom preukazujúcim prepravu je platiteľ povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu okrem faktúry. 39. Súd z administratívneho spisu žalovaného mal za preukázané, že žalobca v priebehu výkonu daňovej kontroly predložil správcovi dane za účelom preukázania splnenia podmienok oslobodenia od dane podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH k faktúram sa dodanie tovaru do iného členského štátu pre zahraničného odberateľa Nezval okna - dveře s. r. o. doklady a to medzinárodné nákladné listy CMR - jeden exemplár pre odosielateľa, dodacie listy k faktúram, písomné prehlásenie odberateľa zo dňa 06.07.2009, kúpnu zmluvu cement 2009 zo dňa 26.01.2009. V priebehu vyrubovacieho konania predložil žalobca ako ďalší dôkaz čestné prehlásenie zo dňa 28.05.2015. 40. Správca dane pri preverovaní obchodných transakcií uskutočnených medzi žalobcom a spoločnosťou Nezval okna - dveře s. r. o., využil výsledky medzinárodnej výmeny informácii s českou daňovou správou vo veci preverenia dodávok tovaru pre odberateľa Nezval okna - dveře s. r. o. za obdobie roka 2009. Česká daňová správa uviedla, že tovar bol doručený na adresu Čajkovského 4211/41 Hodonín, ČR, prepravcom predmetného tovaru bola spoločnosť Tm sanit SK s. r. o. Holíč, SR. Z českej daňovej správy vyplynulo, že tovar nebol vyložený, ale bol po preprave do Hodonína vybavený ďalšími dokladmi a expedovaný ďalej. Tovar nadobudnutý od spoločnosti Holcim (Slovensko) a. s., spoločnosť Nezval okna - dveře s. r. o. predala do iného členského štátu spoločnosti Tm sanit SK s. r. o. 41. Z výpovede bývalého konateľa spoločnosti Tm sanit SK s. r. o., Ing. Jiřího Nezvala vyplynulo, že v období roku 2009 spoločnosť Tm sanit SK s. r. o. vykonávala prepravu tovaru so spoločnosťou Holcim (Slovensko) a. s. do Hodonína odberateľovi Nezval okna - dveře s. r. o. svojimi vlastnými ťahačmi. Spoločnosť Tm sanit SK s. r. o. faktúry za prepravy tovaru nevyhotovila, pretože cena prepravy bola zahrnutá v cene tovaru. Spoločnosť Tm sanit SK s. r. o. vlastnila 4 ťahače a dve cisterny a 2 cisterny si prenajímala od Z.. H. Q.. 42. Súd má za to, že doklady, ktoré žalobca predložil za účelom preukázania oslobodenia od dane a to medzinárodné nákladné listy CMR, písomné prehlásenie odberateľa, dodacie listy nie je možné považovať za vierohodné doklady, ktoré reálne preukazujú prepravu tovaru z tuzemska do iného členského štátu. Medzinárodné nákladné listy CMR neboli riadne vyplnené, preprava nebola riadne potvrdená prepravcom a ani odberateľom nebolo potvrdené prevzatie tovaru. Dodacie listy neboli potvrdené odberateľom uvedeným na faktúre a ani žiadnou inou osobou. Žalobca v žalobe ďalej namietal, že v zmysle § 43 ods. 5 Daňového poriadku účinného v rozhodnom čase (rok 2009) bolo postačujúce doložiť písomné vyhlásenie odberateľa o tom, že tovar prepravil do iného členského štátu, čo žalobca splnil. Napriek tomu správca dane požadoval od žalobcu doklad o preprave, čo bolo nad rámec právnej normy. 43. V zmysle § 43 ods. 8 zákona o DPH, ak prepravu tovaru z tuzemska do iného členského štátu vykoná odberateľ alebo ich zabezpečí odberateľ inou osobou, platiteľ je povinný mať doklady podľa ods. 5 písm. a/ alebo c/ do konca šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení kalendárneho mesiaca, v ktorom sa uskutočnilo dodanie tovaru. Ak platiteľ nemá doklady podľa ods. 5 písm. a/ alebo c/ v lehote podľa prvej vety, uvedie dodanie tovaru bez oslobodenia od dane do daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplynula táto lehota. 44. V tejto súvislosti súd poukazuje na komentár k § 43 Daňového poriadku platného v roku 2009 a na tam uvedený príklad, cit.: „Platiteľ dane dodá tovar odberateľovi identifikovanému pre daň v inom členskom štáte paritou EXW v marci 2008. Toto oslobodenie od dane má preukázať príslušným dokladom, ktorým je kópia faktúry, alebo ak prepravu zabezpečí odberateľ inou osobou, prepravovaným dokladom alebo iným dokladom o odoslaní, alebo v prípade ak prepravu vykoná sám odberateľ, písomným vyhlásením odberateľa alebo ním poverenej osoby, že tovar prepravil do iného členského štátu, najneskôr do konca septembra 2008. Ak do tohto termínu nebude mať k dispozícii príslušný doklad potvrdzujúci oslobodenie od dane, potom v daňovom priznaní za september 2008 alebo za tretí štvrťrok 2008 uvedie toto podanie tovaru bez oslobodenia od dane - dodanie tovaru bude musieť zdaniť. 45. V danom prípade je predmetom preskúmania rozhodnutie žalovaného a správcu dane za zdaňovacie obdobie apríl 2009 za ktoré si žalobca uplatnil oslobodenie od DPH. Žalobca, ak by si chcel uplatniť oslobodenie od DPH za apríl 2009, ak prepravu vykonáva sám odberateľ musel by písomné vyhlásenie odberateľa mať k dispozícii najneskôr do 6 mesiaca, t. j. do konca októbra. Žalobcom predložené prehlásenie štatutárneho zástupcu firmy Nezval okna - dveře s. r. o., že nakúpil a prepravil tovar je z 26. novembra 2009. Z uvedeného vyplýva, že dodanie tohto tovaru za apríl 2009 nemôže byť oslobodené od dane. 46. V zmysle § 43 zákona o DPH platiteľ, ktorý dodáva tovar do iného členského štátu Európskej Únie môže uplatniť oslobodenie od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu len vtedy, ak sú splnené podmienky a to, že tovar je fyzicky prepravovaný do iného členského štátu, existencia odplatného obchodného vzťahu medzi dodávateľom a odberateľom, tovar prepraví dodávateľ alebo odberateľ, alebo je prepravovaný inou osobou na účet dodávateľa alebo odberateľa. Žalobca nepreukázal splnenie týchto podmienok a preto nebolo možné v daňovom priznaní za apríl 2009 mu priznať dodanie tovaru s oslobodením od dane. 47. Čo sa týka námietky žalobcu, že nebol prítomný pri vypočutí pána Q. ako svedka Českou daňovou správou dňa 09.08.2011, táto neobstojí, nakoľko súd mal za preukázané, že Z.. Q. bol konateľom firmy Tm sanit SK s. r. o. od 27.04.1998 do 09.11.2010 a predmetom vypočutia boli skutočnosti týkajúce sa obchodného vzťahu medzi spoločnosťami Nezval okna-dvere s. r. o. a spoločnosťou Tm sanit SK s. r. o. a žalobca nebol účastníkom obchodného vzťahu s uvedenými spoločnosťami. 48. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že orgány verejnej správy dostatočne zistili skutkový stav veci a tento aj po právnej stránke správne posúdili. Súd má za to, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj orgánu verejnej správy prvého stupňa bolo z pohľadu žalobných dôvodov v súlade so zákonom, nakoľko námietky žalobcu neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia, žalobu v celom rozsahu podľa § 190 SSP zamietol. 49. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi náhradu trov konania voči žalovanému nepriznal, nakoľko nemal vo veci úspech. 50. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.