Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Scud/11/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200744 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1016200744.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou, v právnej veci navrhovateľky: O. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XXX, XXX XX O., J. republika proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, ul. 29. augusta č. 8, 10, Bratislava, o invalidný dôchodok, na odvolanie navrhovateľa proti rozhodnutiu odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 01. apríla 2016 takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 01. apríla 2016 potvrdzuje. Navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Opravným prostriedkom doručeným súdu dňa 02.05.2016 sa navrhovateľ domáhal preskúmania rozhodnutia č. XXX XXX XXXX zo dňa 01.04.2016, ktorým mu odporkyňa podľa ust. § 73 a § 112 ods. 4 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom postení (ďalej len „ZSP“) zamietla žiadosť o zvýšenie invalidného dôchodku, čo odôvodnila tým, že posúdenie jeho zdravotného stavu, ktorému zodpovedá percentuálne vyjadrenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ( ďalej len „MPSVZČ“) je obsahom pripojeného odborného posudku zo dňa 22.03. 2016, tvoriaceho neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia rozhodnutia a sú v ňom uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, tvoriace podklad na vyhotovenie posudkového záveru o tom, že navrhovateľ je podľa § 71 ods. 1 ZSP naďalej invalidný, s rovnakou MPSVZČ ako pri predchádzajúcom posúdení jeho zdravotného stavu. Z toho dôvodu mu patrí invalidný dôchodok v nezmenenej miere, pretože sa v zmysle ust. § 73 ods. 2 ZSP nezmenili skutočnosti rozhodujúce pre nárok na výplatu invalidného dôchodku a jeho sumu. 2. Navrhovateľ v podanom opravnom prostriedku uviedol, že dňa 20.11.2015 bol posudkovým lekárom v Českom Krumlove uznaný pre dlhodobo zlý zdravotný stav, ktorý sa od mája 2015 radikálne zhoršil do plného invalidného dôchodku s poklesom pracovnej schopnosti o 70 %. Už roky nie je neurochirurgom aplikovaná operácia z dôvodu ďalších poškodení chrbtice a rizík s tým spojených. Ďalším dôvodom jeho plnej invalidity je skutočnosť, že pre neznesiteľné bolesti nie je schopný sedieť a stáť viac ako cca hodinu a tak nie je schopný vykonávať prácu v sede a ani na čiastočný pracovný úväzok, ako tvrdí posudkový lekár v Slovenskej poisťovne, ktorý ohodnotil jeho zdravotný stav len podľa tabuliek a nie skutočného stavu. Poznamenal, že sa pohybuje len pomocou francúzskych barlí, pretože jeho pohyblivosť je značne obmedzená. Podľa jeho názoru sa posúdenie zdravotného stavu nedá vypočítať len z tabuliek, ale k pacientom je treba pristupovať individuálne a s prihliadaním na ich skutočný zdravotný stav. Uviedol, že v Českej republike podstupuje ročne mnoho vyšetrení, na základe ktorých je hodnotený u posudkového lekára. Vzhľadom k jeho zdravotnému stavu, zníženej pohyblivosti a operácií žalúdka, ktorej sa podrobil dňa 08.03.2016, žiadal o vykonanie pojednávania bez jeho účasti. Žiadal, aby súd uznal jeho dôvody, správy od Českých lekárov a rozhodnutie sociálnej poisťovne zrušil a priznal mu invalidný dôchodok v plnej miere. K opravnému prostriedku doložil lekárske potvrdenie ošetrujúceho lekára W.. X. K. zo dňa 27.04.2016 o tom, že podstúpil dňa 08.03.2016 náročnú operáciu žalúdka na klinickom pracovisku v Prahe, okrem toho trpí pokročilými degeneratívnymi zmenami prakticky celej chrbtice, bedrových a kolenných kĺbov. Nie je schopný chôdze na dlhšie trasy a je nútený používať francúzske barle. Ďalej doložil rozhodnutie Českej správy sociálneho zabezpečenia zo dňa 19.02.2016, z ktorého vyplýva, že je invalidný pre invaliditu tretieho stupňa od 20.11.2015 a jeho pracovná schopnosť poklesla o 70 %. Z výrokovej časti rozhodnutia je zrejmé, že výška jeho invalidného dôchodku sa od 20.11.2015 zvýšila z invalidity druhého stupňa na tretí stupeň. Ďalej doložil posudok o invalidite zo dňa 20.11.2015 s posudkovým záverom, že pre jeho zdravotného postihnutie, uvedené v kapitole XIII. odd. E, položka 1d prílohy k vyhláške č. 359/2009 Zb., sa stanovuje miera poklesu pracovnej schopnosti 70 %. 3. Vo vyjadrení zo dňa 30.06.2016, po opätovnom posúdení zdravotného stavu navrhovateľa, odporkyňa s poukazom na ust. § 70 ods. 1, § 71 ods. 1 a § 72 uviedla, že podľa posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne - pobočka Senica zo dňa 22.03.2016, vypracovaného na základe žiadosti navrhovateľa o zvýšenie invalidného dôchodku, je navrhovateľ naďalej invalidný s MPSVZČ 60 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Posudkový lekár odborne posúdil a vyhodnotil zdravotný stav navrhovateľa a zdravotné postihnutie zaradil podľa prílohy č. 4 k zákonu do príslušnej kapitoly. Dňa 31.05.2016 bol posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne - pobočka Senica a dňa 28.06.2016 posudkovým lekárom SP - ústredie, opätovne posúdený zdravotný stav navrhovateľa, pričom posudkoví lekári zotrvali na jeho invalidite s MPSVZČ 60 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Odporkyňa uviedla, že navrhovateľ v konaní o opravnom prostriedku predloženými listinnými dôkazmi (najmä odbornými lekárskymi nálezmi) nepreukázal, že jeho zdravotný stav odôvodňuje vyššiu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, alebo zmenu dátumu vzniku invalidity a preto sa mu nepodarilo spochybniť správnosť napadnutého rozhodnutia, ktoré žiadala ako vecne správne potvrdiť. 4. Dňa 04.05.2017 bolo súdu doručené podanie navrhovateľa, ktorým doplnil svoje odvolanie a uviedol, že v novembri 2011 bol odbornými lekármi v ČR uznaný plne invalidným. Z dôvodu jeho veľkej nadváhy nemohla byť vykonaná operácia a preto dňa 08.03.2016 podstúpil operáciu žalúdka, na základe ktorej došlo k redukcii váhy cca o 40 kíl. Na základe tejto skutočnosti mohli lekári dňa 02.01.2017 rozhodnúť o operácii chrbtice a to fixáciu štvrtého stavca (prvý operačný zákrok) a výmenou platničky a uloženie kostného štepu (druhý operačný zákrok). Prvý zákrok je plánovaný na 09.05.2017 a v rozpätí 6 týždňov je plánovaný druhý operačný zákrok. Dodal, že je samoživiteľ 7 ročnej dcéry a plne závislý od dôchodku zo Slovenskej republiky, kde roky pracoval ako štátny zamestnanec. V ČR poberá len 1.300,- Kč invalidného dôchodku. Zamietnutím plnej invalidity slovenským lekárom, ktorý ho nikdy nevidel a vychádzal len z tabuliek a nie podľa skutočného stavu, sa aj s dcérou dostal do veľkých sociálnych a finančných problémov. Z uvedených dôvodov žiadal o zrušenie rozhodnutia odporkyne, priznanie plného invalidného dôchodku i v SR a jeho spätné doplatenie od novembra 2011. K tomuto podaniu doložil lekársku prepúšťaciu správu zo dňa 11.03.2016 a výzvu na dostavenie sa k hospitalizácií dňa 08.05.2017. Dňa 18.05.2017 doručil prepúšťaciu správu zo dňa 12.05.2017 o vykonaní operácie: pedikulárna fixácia L4-5, kombinácia Viper + expedium dňa 09.05.2017. Dňa 28.06.2017 doručil prepúšťaciu správu zo dňa 19.06.2017 o vykonaní druhej operácie. Alif L4-5 tibiálnym allograftom. 5. Súd listom zo dňa 29.06.2017, uvedené lekárske správy zaslal odporkyni na posúdenie prípadnej možnej zmeny posudkového záveru o zdravotnom stave navrhovateľa. Na základe lekárskej správy zo dňa 05.09. 2017, vydala odporkyňa dňa 25.09.2017 rozhodnutie, ktorým navrhovateľovi od 01.11.2017 znížila sumu invalidného dôchodku na 249,30 eur mesačne. Ide ale o rozhodnutie, ktoré súd už v tomto konaní s ohľadom na novo prijatú právnu úpravu nepreskúmava. Z lekárskej správy zo dňa 05.04.2018 vyplýva posudkový záver, podľa ktorého je navrhovateľ podľa § 71 ods. 1 ZSP invalidný, s MPSVZČ 45 % od 05.09.2017. 6. Pojednávania vytýčeného na deň 12.09.2018 sa navrhovateľ nezúčastnil. Dňa 06.09.2018 doručil súdu ospravedlnenie a súhlasil s konaním v jeho neprítomnosti. V tomto podaní uviedol, že v júni mu bolo trvalo priznané 70 % pracovné obmedzenie a plný invalidný dôchodok a tento stav trvá od novembra 2015, čo odporkyňa nechce akceptovať a dôchodok mu ešte znížila. Za absurdné považoval hodnotenie posudkových lekárov z tri resp. sedem dní starých prepúšťacích správ, vystavených po operácií a žiadal o priznanie 70 % pracovného obmedzenia a doplatenie invalidného dôchodku od novembra 2015. K tomuto podaniu doložil lekárske potvrdenie MUDr. X. K. zo dňa 03.09.2018, ambulantnú správu zo dňa 22.08.2018 a posudok o invalidite bez dátumu. Odporkyňa sa na pojednávaní pridržiavala svojich vyjadrení a uviedla, že navrhovateľovi sa nepodarilo spochybniť správnosť jej rozhodnutia zo dňa 01.04.2016, ktoré žiadala ako vecne správne potvrdiť. 7. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „súd“) ako vecne a miestne príslušný (§ 244, § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 O.s.p.) podľa ust. § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok vo veci konal podľa doterajších právnych predpisov, napadnuté rozhodnutie odporkyne ako i konanie ktoré mu predchádzalo, preskúmal postupom podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. v súlade s ust. § 250l ods. 1 O.s.p. v rozsahu a medziach dôvodov odvolania a keďže sa nejednalo o vec, v ktorej by k vybaveniu opravného prostriedku došlo spôsobom uvedeným v ust. § 250f, nariadil vo veci pojednávanie, na ktorom z pripojených listinných dôkazov v spisovej dôchodkovej dokumentácii, písomných podaní a obsahu administratívneho spisu, preskúmal správnosť právneho posúdenia veci, vypočul odporkyňu a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne XXX XXX XXXX X zo dňa 01. apríla 2016 je potrebné ako vecne správne potvrdiť (ust. § 250q ods. 3 O.s.p.). 8. Podľa § 491 ods. 1 Správneho súdneho poriadku č. 162/2015 Z.z. (ďalej len „S.s.p.“), ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 9. Podľa § 491 ods. 2, druhá veta Správneho súdneho poriadku, ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 10. Podľa § 492 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa dokončia podľa doterajších predpisov. 11. Podľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa dokončia podľa doterajších predpisov. 12. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „ZSP“), poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. 13. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia fyzická osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nárok na invalidný dôchodok tejto fyzickej osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku. Nárok na invalidný dôchodok má aj fyzická osoba, ktorá sa stala invalidnou počas doktorandského štúdia v dennej forme, nedovŕšila 26 rokov veku a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. 14. Z ust. § 71 ods. 1 a 2 ZSP vyplýva, že poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako o 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Pokles pracovnej schopnosti poistenca sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie, zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov. Prihliada sa na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 4). Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú, ale pokles pracovnej schopnosti priznaný pre rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť, najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, prípadne je tento dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí, podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa druhu zdravotného postihnutia orgánov a systémov je uvedená v percentách v prílohe č. 4 cit. zákona (§ 71 ods. 5, 6, 7 a 8 ZSP). 15. Podľa § 72 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku a/ do 20 rokov je menej ako jeden rok, b/ nad 20 rokov do 24 rokov je najmenej jeden rok, c/ nad 24 rokov do 28 rokov je najmenej dva roky, d/ nad 28 rokov do 34 rokov je najmenej päť rokov, e/ nad 34 rokov do 40 rokov je najmenej osem rokov, f/ nad 40 rokov do 45 rokov je najmenej 10 rokov, g/ nad 45 rokov je najmenej 15 rokov. Podľa ods. 2 cit. ust. počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity. 16. Podľa ust. § 112 ods. 4 ZSP, výplata dávky sa zastaví, uvoľní alebo sa dávka vypláca v nižšej sume alebo vo vyššej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dávky. 17. Posúdenie dlhodobosti nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na pracovnú schopnosť občana vyžaduje odborné lekárske znalosti, preto vo veciach sociálneho poistenia je takéto dokazovanie zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia (§ 153 ods. 5 ZSP). 18. Posudkový lekár pri výkone lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje s praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom a s revíznym lekárom zdravotnej poisťovne. Posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia môže posúdiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav poistenca v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore (§ 153 ods.8 ZSP). Posudkoví lekári túto posudkovú lekársku činnosť vykonávajú vo veciach sociálneho poistenia aj pre účely súdneho konania. 19. Z ust. § 209 ods. 1-4 ZSP vyplýva, že rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. V odôvodnení rozhodnutia má organizačná zložka Sociálnej poisťovne uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovala. 20. Údaje o zdravotnom stave poistenca sú chránenými osobnými údajmi, preto ich konkrétny výpočet a zhodnotenie nesubsumuje odôvodnenie rozhodnutia odporkyne, ktoré je verejnou listinou, ale je súčasťou obsahu posudku posudkového lekára, ktorý tvorí prílohu rozhodnutia odporkyne. V ňom musia byť zhrnuté všetky rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa aktuálneho zdravotného stavu poistenca a jeho vplyvu na jeho pracovnú schopnosť tak, aby bol spôsobilým podkladom na preskúmanie vecnej správnosti a teda zákonnosti rozhodnutia odporkyne. 21. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd v čl. 6 ods. 1 zaručuje právo na spravodlivé súdne konanie, neustanovuje ale žiadne pravidlá pre prípustnosť dôkazov alebo spôsob, ktorým majú byť posúdené. Význam dôkazov a potrebnosť ich vykonania sú otázky, ktorých posúdenie je zásadne v právomoci toho orgánu, ktorý rozhoduje o merite návrhu - inými slovami, právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich bude v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (viď § 120 ods. 1 O.s.p.), a nie účastníkov konania. Nevykonanie určitého dôkazu môže mať za následok len neúplnosť skutkových zistení (vedúcu prípadne k vydaniu nesprávneho rozhodnutia), nie však procesnú vadu v zmysle § 237 O.s.p. (viď R 37/1993). 22. Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. 23. Z ust.§ 195 ods.1 a 2 ZSP vyplýva organizačnej zložke Sociálnej poisťovne povinnosť postupovať pred vydaním rozhodnutia tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci a na ten účel má obstarať potrebné podklady na rozhodnutie. Podklady sú najmä návrhy, podania a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. 24. Podľa ust.§ 196 ods. 1 ZSP dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne. 25. Navrhovateľovi je potrebné dať do pozornosti, že súd v procese súdneho prieskumu nie je súdom skutkovým, jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti tretej hlavy O.s.p. upravujúcej rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov (§§ 250l a nasl. O.s.p.) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu je určený rozsahom dôvodov uvedených v opravnom prostriedku, ktorými navrhovateľ namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.). 26. Zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov v § 71 ods. 3 stanovuje, že pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa vyjadruje v percentách. Určuje, nakoľko následkom zdravotného postihnutia poklesla schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravým občanom rovnakého veku, vzdelania a pracovných skúseností. Rozhodujúcim na určenie miery poklesu schopnosti zárobkovej činnosti je funkčný stav organizmu, ktorý sa zistí na základe predložených lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie a na základe funkčných vyšetrení a ich záverov. Posúdením funkčného stavu organizmu sa zistia zostávajúce telesné, duševné a zmyslové schopnosti, ktoré možno využiť pri vykonávaní vhodnej práce a ktoré možno skvalitniť rehabilitáciou, alebo rozšíriť rekvalifikáciou. Pri odporúčaní vhodnej práce (pri pracovnej rekomandácii) sa dbá na to, aby navrhovaná práca nezhoršovala zdravotný stav, ale prispela k udržaniu alebo rozvoju schopností zárobkovej činnosti. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa určuje aj so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí, ktoré nesúvisia s rozhodujúcim zdravotným postihnutím. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti zárobkovej činnosti na ostatné ochorenia, sa nesčítavajú. Na ostatné ochorenia, ktoré nie sú rozhodujúcim zdravotným postihnutím, ale svojou podstatou ovplyvňujú funkčný stav organizmu, je možné zvýšiť percentuálnu mieru poklesu schopnosti zárobkovej činnosti najviac o 10%. V prípade, že v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách, podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne v rámci kontrolnej lekárskej prehliadky, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Posudkoví lekári sociálnej poisťovne pobočky a posudkový lekár sociálnej poisťovne ústredia vypracovali identické posudky so zaradením tak, ako je citované nižšie. 27. Krajský súd konajúci vo veci sa oboznámil s obsahom napadnutého rozhodnutia zo dňa 01.04.2016, ktorým odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľa o zvýšenie invalidného s odkazom na obsah pripojeného odborného posudku o invalidite zo dňa 22.03.2016, tvoriaceho súčasť odôvodnenia rozhodnutia, v ktorom sú uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom na vyhotovenie posudkového záveru o tom, že navrhovateľ je podľa § 71 ods. 1 ZSP invalidný, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 % oproti zdravej fyzickej osobe. Súd posúdil aj odborné lekárske posudky o invalidite v zmysle kritérií stanovených zákonom a dospel k záveru, že predložené posudky tieto kritéria spĺňajú, nakoľko zdravotný stav navrhovateľa zhodnotili posudkoví lekári z dostupných listinných dôkazov objektívne, vytvoriac spoľahlivý podklad pre zhodnotenie miery poklesu schopnosti navrhovateľa vykonávať zárobkovú činnosť. Správnosť miery zhoršenia zdravotného stavu navrhovateľa potvrdil aj lekársky posudok zo dňa 31.05.2016 a 28.06.2016, v ktorom posudkoví lekári dospeli k rovnakým záverom o miere poklesu schopnosti navrhovateľa vykonávať zárobkovú činnosť, určenej na 60 %. V osobnej anamnéze posudkoví lekári uviedli obraz zdravotného stavu navrhovateľa, v spojení s terajšími ochoreniami, a to chronickými problémami s chrbticou, s konzervatívnou liečbou, bez podstúpenia operácie, a s hospitalizáciou v roku 2012 pre LIS. MRI potvrdilo herniu L4/5 vpravo. Skonštatovali tiež liečenie na chronickú erozívnu gastritídu, do 03/2016 liečba konzervatívna a že navrhovateľ na základe doloženého lekárskeho potvrdenia od obvodného lekára z 27.04.2016, podstúpil dňa 08.03.2016 náročnú operáciu žalúdka v Prahe. 28. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie s mierou poklesu schopnosti zárobkovej činnosti v rozpätí 50 % boli u navrhovateľa určené degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, podľa pís. c/ položky 3, oddielu E kapitoly XV, s trvalým ťažkým postihnutím funkcie a často recidivujúcimi, dlhotrvajúcimi prejavmi dráždenia nervov a svalov, s ťažkou poruchou statiky a dynamiky chrbtice, s výraznou poruchou svalového korzetu. Zdravotné postihnutie bolo určené na hornej hranici určeného rozpätia miery poklesu schopnosti. Za iné zdravotné postihnutia bola percentuálna miera poklesu zvýšená o 10%. 29. Na základe odvolania navrhovateľa a doloženého rozhodnutia Českej správy sociálneho zabezpečenia zo dňa 19.02.2016, spolu s posudkom o invalidite navrhovateľa zo dňa 20.11.2015 bol znovu posúdený zdravotný stav navrhovateľa a to dňa 31.05.2016 posudkovým lekárom pobočky Sociálnej poisťovne v Senici a dňa 28.06.2016 posudkovým lekárom ústredia Sociálnej poisťovne. Z celkového posudku vykonaného na základe doložených lekárskych správ z interného vyšetrenia zo dňa 11.05.2015 vyplýva záver: chronický LIS, radikulopatia L5 vpravo pri hernii disku L4/5 vpravo, porucha hybnosti L chrbtice ťažkého stupňa + koreňový zánikový syndróm L5 vpravo, Obj: Obmedzenie pohyblivosti L chrbtice, Thomayer nad kolená, na DK tonus a troficita symetrická, r.r. L5/S2 bilat nevýbavné, L2/4 vpravo znížený, pyr. javy spast. negat., bilat, paretické vľavo negat. Mingazzini bez poklesu, fenomén palca (vpravo) pozit. pre plantárnu aj dorzálnu flexiu, hypestézian PDK v inervačnej zóne L5 (po vonkajšej strane a proximálne). Koxy bolestivá vonkajšia rotácia pravého BK. Z interného vyšetrenia zo dňa 09.09.2015 vyplýva záver: obj.: TK 145/100, bez dýchavice, akcia srdca prav., ozvy ohraničené. DK bez opuchov. EKG - bez ischemických zmien. Rádiodiagnostické vyšetrenie 12.11.2015: RTG koxy: obojstranná koxartróza I.-II., plytké acetábulá, subchondrálna skleróza., skelet bez deštrukcie a traumatických zmien, RTG kolien. Obraz gonartrózy I.-II. st., apozície na kĺbových okrajoch a prihrotené patelárne kĺbové plochy. Bez deštrukcie skeletu a bez traumatických zmien. Gastroenterologické vyšetrenie z 03.11.2015: (Fibrogastroskopické vyšetrenie) Záver: Erozívna gastritída tela žalúdka a chronická antrum gastritída, HP pozit. Atypická riasa prepylorická s aftom (vykonaná biopsia I., 2x) Zaver: Erozívna (vykonaná biopsia I., 2x) Preliečený (Klacid, Amoksiklav Helicid - pre HP pozitivitu - eradikačná liečba). Potvrdenie od obvodného lekára MUDr. K. 27.04.2016: Informácia o operácii žalúdka 08.03.2016, bez objektívneho nálezu, bez diagnózy. 30. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo opäť označené ochorenie chrbtice s trvalým ťažkým postihnutím a podľa prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z., ktoré je hodnotené hornou hranicou zákonom predpísaného rozpätia, t.j. MPSVZČ 50%. Posudkovými lekármi boli vzaté do úvahy aj ostatné ochorenia, ktoré sumárne majú vplyv na celkovú výšku MPSVZČ, samostatne hodnotené však neprevyšujú mierou poklesu rozhodujúce zdravotné postihnutie. Ku dňu posudzovania nebol predložený na zhodnotenie výsledok operačného riešenia žalúdka a výsledok histologického vyšetrenia vykonanej biopsie z prepylorickej riasy s aftom, ani typ operačného riešenia. 31. Zhodnotením obsahu spisu súd zistil, že napadnuté rozhodnutie zo dňa 01.04.2016, právne podriadené ust. § 71 ods. 1 a § 112 zák.č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, ktorým odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľa o zvýšenie invalidného dôchodku, vychádzajúc z nezmenenej miery poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 60 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, nevykazuje znaky nedostatočnosti, arbitrárnosti či nepreskúmateľnosti. Základ pre závery odporkyne poskytlo posúdenie posudkových lekárov sociálnej poisťovne v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia na základe predložených odborných nálezov. V lekárskych posudkoch zo dňa 22.03.2016, 31.05.2016, a aj 28.06.2016, bol prijatý zhodný záver, že zdravotný stav navrhovateľa je zhoršený na úroveň invalidity, lebo má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkoví lekári určili zdravotné postihnutie zaradené do Kapitoly XV - choroby podporného a pohybového aparátu, Oddielu E - dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, pod Položku 3 pís. c/ - Degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s trvalým ťažkým postihnutím funkcie a často recidivujúcimi, dlhotrvajúcimi prejavmi dráždenia nervov a svalov, s ťažkou poruchou statiky a dynamiky chrbtice, s výraznou poruchou svalového korzetu. Zdravotné postihnutie bolo určené na hornej hranici určeného rozpätia miery poklesu schopnosti 50 %. Na ostatné ochorenia, ktoré nie sú rozhodujúcim zdravotným postihnutím a svojou podstatou neovplyvňujú funkčný stav organizmu, percentuálnu mieru poklesu schopnosti zárobkovej činnosti (ktorá môže byť v rozpätí najviac 10%) navýšili o 10%. Na posudkové konania sa navrhovateľ dôvodiac svojim zdravotným stavom nedostavoval a ku konaniam o opravnom prostriedku doložil len vyššie uvedené listinné dôkazy. Nové skutočnosti, ktoré by pri dovtedajšom posudzovaní jeho zdravotného stavu neboli známe a zhodnotené a mohli skutkové vyhodnotenia ovplyvniť v jeho prospech, posudkoví lekári ani pri opätovnom posudzovaní nezistili a nezistil ich ani súd, nakoľko navrhovateľ sa na pojednávania súdu nedostavoval a listinné dôkazy z ktorých súd vychádzal, ich prítomnosti nenasvedčovali. Navrhovateľ doručil súdu prepúšťacie správy z hospitalizácie na neurochirurgickom oddelení Nemocnice v Českých Budejoviciach, zo dňa 08.05.2017 a zo dňa 13.06.2017, ktoré boli po dožiadaní súdu, za účelom objektívneho prehodnotenia zdravotného stavu navrhovateľa podkladom k ďalšiemu posúdeniu jeho zdravotného stavu, so záverom o znížení miery poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 45%, odo dňa 05.09.2017. Na základe tohto posúdenia vydala odporkyňa dňa 25.09.2017 nové rozhodnutie, ktorým navrhovateľovi znížila sumu invalidného dôchodku od 01.09.2017 na sumu 249,30 eur. Uvedené rozhodnutie odporkyne ale nepodlieha preskúmavaniu v tomto konaní. Z ďalšej lekárskej správy zo dňa 05.04.2018 vyplýva rovnaký posudkový záver o MPSVZČ a o dátume jej zmeny. 32. Navrhovateľ k svojim písomným podaniam dokladal rozhodnutia Českej správy sociálneho zabezpečenia, k čomu súd konštatuje, že zákon č. 461/2003 Z.z. priniesol vlastnú právnu úpravu sociálneho poistenia na Slovensku, s odklonom od Českej resp. predchádzajúcej spoločnej právnej úpravy a s odlišným posudzovaním jednotlivých situácii. Súd tak nemôže brať na zreteľ posudzovanie zdravotného stavu navrhovateľa, vykonávané v súlade s právnou úpravou platnou na území ČR. Navrhovateľ neprodukoval žiadne dôkazy, ktoré by mohli vyvolať zmenu v posudkových záveroch, nakoľko predložené lekárske nálezy a zdravotná dokumentácia neboli spôsobilé ovplyvniť, resp. zmeniť výsledky odbornej posudkovej činnosti lekárov odporkyne, ktorí sa v lekárskych správach podrobne, v súlade s ust. § 209 ods. 4 ZSP, vysporiadali so zdravotným stavom i zdravotnými problémami navrhovateľa, a z ničoho nebolo možné vyvodiť záver o pochybení alebo zanedbaní povinnosti posudkových lekárov. Predložené lekárske správy a nálezy v prvotnom posudzovaní nevytvorili dostatočný podklad na určenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ako odporkyňou určenej, v rozsahu 60%. Z uvedeného možno uzavrieť, že navrhovateľ v konaní o opravnom prostriedku nepreukázal, že jeho zdravotný stav odôvodňuje mieru invalidity u rozhodujúceho zdravotného postihnutia a ani vo forme iných, ním uvádzaných zdravotných problémov, tvoriacich sekundárne postihnutie, vyššiu ako 60 %. Naopak, posudky posudkových lekárov súd považoval za presvedčivé a nevnášajúce pochybnosti o komplexnom zhodnotení zdravotného stavu navrhovateľa, riadne odôvodňujúce a posudzujúce závažnosť jeho zdravotného postihnutia a obsahujúce logické úsudky a dôvody, ktoré viedli k záverom o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí ako aj o miere poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Ani na konania o opravnom prostriedku dokladané lekárske správy nepreukázali pochybenia v posudkových záveroch, odôvodňujúce vyššiu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ako na hornej hranici priznaných 50% pri rozhodujúcom zdravotnom postihnutí. 33. Na základe uvedeného možno teda skonštatovať, že záver o poklese pracovnej schopnosti navrhovateľa prijali posudkoví lekári na podklade potrebných odborných lekárskych nálezov, ktoré zobrali do úvahy komplexne a bez rozporov. Ich posudkové stanoviská boli zdôvodnené v súlade s aktuálne zistenými a objektivizovanými zdravotnými ťažkosťami navrhovateľa, posudkovými a zákonnými kritériami a na základe platnej právnej úpravy. Správny súd nezistil žiadnu takú skutočnosť, ktorá by závery posudkových lekárov spochybnila a s ohľadom na uvedené konštatuje, že konanie odporkyne, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia bolo v súlade so zákonom a zákonné a vecne správne bolo i napadnuté rozhodnutie. 34. Z pohľadu komplexnosti posúdenia veci súd dopĺňa, že posudkoví lekári pri posudzovaní zdravotného stavu postupujú okrem zákona o sociálnom poistení aj podľa prílohy č. 4 k tomuto zákonu, ktorá je rozdelená do príslušných kapitol podľa ochorení jednotlivých orgánov a miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách je podľa druhu zdravotného postihnutia uvedená v týchto kapitolách. Súd považuje za potrebné ešte zdôrazniť, že v prípade zmeny vo vývoji zdravotného stavu navrhovateľa a na základe nových či aktuálnych lekárskych nálezov, môže opätovne odporkyňu požiadať o nové posúdenie jeho zdravotného stavu (§ 71 ods. 10 ZSP). 35. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia dospel súd k záveru, že rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 01. apríla 2016 je vecne správne a preto ho podľa § 250q ods. 3 O.s.p. potvrdil. 36. Krajský súd rozhodol o trovách konania podľa ustanovenia § 250l ods. 2 v spojení s ustanovením § 250k ods. 1 O.s.p., a keďže navrhovateľ v konaní úspech nemal, právo na náhradu trov konania mu nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní, odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného súdu na Najvyšší súd SR, v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v ustanoveniach § 205 ods. 2 O.s.p.. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.