Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/95/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200747 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1016200747.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcov: 1. K. I., nar. XX.XX.XXXX, 2. S. I., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom Z. XX, XXXXX D., 3. K.. K. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. č. 23, XXX XX D., všetci zastúpení Mgr. Monikou Martonovou, advokátkou, AK so sídlom Vajnorská 8/A, Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, Odbor opravných prostriedkov, referát pôdohospodárstva, Tomášikova č. 46, 832 05 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OOP4/2016/014152 zo dňa 19.02.2016, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Bratislava, odbor opravných prostriedkov, referát pôdohospodárstva č. OU-BA-OOP4/2016/014152 zo dňa 19.02.2016 z r u š u je a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovia m a j ú voči žalovanému p r á v o na úplnú náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : I. administratívne rozhodnutie 1. Okresný úrad Bratislava, Odbor opravných prostriedkov, referát pôdohospodárstva (žalovaný) rozhodnutím č. OU-BA-OOP4/2016/014152 zo dňa 19.02.2016 o odvolaní žalobcov v 1. až 3. rade zo dňa 19.11.2015 voči rozhodnutiu Okresného úradu Bratislava, pozemkového a lesného odboru, spis. zn. OU-BA-PLO-2015/90862, č. k. 201843/2015-GRO zo dňa 02.11.2015 rozhodol tak, že v zmysle ust. §59 ods. 2 Správneho poriadku odvolaniu žalobcov nevyhovel a napadnuté rozhodnutie č. OU-BA-PLO-2015/90862, č. k. 201843/2015-GRO zo dňa 02.11.2015 potvrdil. Prvostupňový správny orgán - Okresný úrad Bratislava, pozemkový a lesný odbor, spis. zn. OU-BA-PLO-2015/90862, č.k. 201843/2015-GRO rozhodnutím zo dňa 02.11.2015podľa ust. §19 ods. l písm. b) zákona č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č.245/2003 Z. z. nezmenil poľnohospodársky druh pozemku „záhrady“ na navrhovaný druh pozemku „Zastavané plochy“ a neusporiadal nezákonný stav na poľnohospodárskej pôde. 2. Žalovaný napadnuté rozhodnutie odôvodnil predovšetkým tým, že podľa platného Územného plánu hl. m. SR Bratislavy rok 2007 v znení zmien a doplnkov predmetné pozemky, na ktorých sa hrubá stavba nachádza sú súčasťou plochy, pre ktorú stanovuje funkčné využitie: záhrady, záhradkárske a chatové osady kód 1203. Pre dané územie, ktorého súčasťou sú aj pozemky parc. č. XXXXX/XXX a prac. č. XXXXX/XXX v k.ú. Trnávka bola spracovaná Urbanistická štúdia Zlaté Piesky, ktorá bola odsúhlasená uznesením Mestského zastupiteľstva hlavného mesta SR Bratislavy č. 629/2009 zo dňa 29.01.2009, ako podklad pre spracovanie zmien a doplnkov územného plánu hlavného mesta SR Bratislavy a ako prehlbujúci územnoplánovací podklad. Pre dané územie nie je spracovaný žiadny územný plán na zonálnej úrovni. Z prešetrenia listín spisového materiálu č. 90862/2015 prvostupňového správneho orgánu je zrejmé, že na pozemkoch parc. č. XXXXX/XXX a parc.č. XXXXX/XXX došlo k neoprávnenému záberu poľnohospodárskej pôdy v dôsledku výstavby „Záhradnej chaty Zlaté piesky - Bratislava“, kde bez rozhodnutia stavebného úradu si vlastníci pozemkov parc.č. XXXXX/XXX, XXXXX/XXX postavili hrubú stavbu a to na území, pre ktoré platný Územný plán pre hl. mesto Bratislavu r.2007 povoľuje stavať bez obmedzujúcich regulatív, ale pre dané územie je spracovaná Urbanistická štúdia Zlaté piesky, ktorá bola odsúhlasená uznesením Mestského zastupiteľstva hl.m. SR Bratislavy v roku 2009 a ktorá pre pozemky parc. č. XXXXX/XXX, XXXXX/XXX v danom území dopĺňa reguláciu záhradkárskej lokality „Studený dolec“ tak, že pre novú výstavbu sa povoľujú jednoduché, jednopodlažné stavby na individuálnu rekreáciu, a to nepodpivničené objekty max. zastavanej plochy 20 m2 umiestnené v zadnej tretine pozemku od prístupovej komunikácie. 3. Rovnako žalovaný konštatoval, že podľa stanoviska Mestskej časti Bratislava -Ružinov č. UP/ CS/14950/2015/2/UP2 zo dňa 28.07.2015 k vyňatiu poľnohospodárskej pôdy z podnetu žiadateľky K.. K. F., Mestská časť Bratislava - Ružinov mestská časť trvá na svojom pôvodnom stanovisku č. UP/CS 27971/2014/2/UP2 zo dňa 30.12.2014 s odôvodnením, že Komisia územného plánovania, životného prostredia a dopravy žiadala Miestny úrad, referát územného plánu a regionálneho rozvoja pripraviť list na príslušný orgán štátnej správy, ktorým je Okresný úrad Bratislava, pozemkový a lesný odbor so zamietavým stanoviskom k žiadosti Mgr. K. F. rod. I. a upozornením pre zodpovedný orgán, že pokiaľ orgány územného plánovania neprijmú regulačné opatrenia k územiu záhradkárskej lokality Studený dolec, t.j. nespracujú územnoplánovaciu dokumentáciu na úrovni zóny, mestská časť Bratislava Ružinov ani orgán územného rozvoja, ktorým je Hlavné mesto SR Bratislava nebudú súhlasiť so žiadosťami na zmenu využitia pozemkov, resp. s vyňatím poľnohospodárskej pôdy v uvedenej lokalite. V zmysle ust. §17 ods. l zákona o ochrane pôdy na nepoľnohospodárske účely možno použiť poľnohospodársku pôdu len na základe rozhodnutia o odňatí poľnohospodárskej pôdy. Rozhodnutie o odňatí vydáva orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy, v ktorého obvode sa poľnohospodárska pôda navrhovaná na odňatie nachádza. Správny orgán musí upozorniť účastníka konania na právne následky nepravdivého Čestného vyhlásenia. Z Čestného prehlásenia Mgr. K. F. nachádzajúceho sa v spisovom materiáli prvostupňového správneho orgánu je zrejmé, že rok začatia stavby „záhradnej chatky Zlaté Piesky" o výmere 151,3 m2 na pozemkoch parc. č. XXXXX/XXX a parc. č. XXXXX/XXX bol dňa 21.02.2014 a ku dňu 28.03.2014 bola zrealizovaná hrubá stavba o výmere zastavanej plochy 151,3 m2, v zmysle ust. §19 ods. l písm. a) zákona o ochrane pôdy, ak orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy zistí, že niekto zabral poľnohospodársku pôdu bez rozhodnutia o odňatí na stavebný zámer, alebo iný zámer v termíne po 25.júni 1992, nariadi rekultiváciu poľnohospodárskej pôdy na základe odborného stanoviska pôdnej služby, alebo v zmysle ust.§19 ods. l písm. b) zákona o ochrane pôdy, ak nie je možné poľnohospodársku pôdu rekultivačnými opatreniami vrátiť do pôvodného stavu, rozhodne o usporiadaní nezákonného stavu na poľnohospodárskej pôde a vyzve toho, kto zabral poľnohospodársku pôdu, aby predložil doklady na usporiadanie druhu pozemku v katastri, najmä výpis z katastra, kópiu z katastrálnej mapy s vyznačením dotknutých parciel, výpis z listu vlastníctva, ak je založený, alebo geometrický plán, ak ide o časť parciel evidovaných v katastri. V stanovisku Mestskej časti Bratislava-Ružinov č. UP/ CS 14950/2015/2/UP2 zo dňa 28.07.2015 sa uvádza, že regulatívy pre dané územie záhradkárskej lokality Studený dolec sú jasne formulované aj v liste Magistrátu č, MAGS OKUS52586/14.297792 z 25.02.2015 a č. MAGS OKÚS 54739/41-312322. Z prešetrenia spisového materiálu č. 90862/2015 a vyhodnotenia listinných dôkazov je zrejmé, že prvostupňový správny orgán požiadal dňa 02.11.2015 Mestskú časť Bratislava Ružinov o súčinnosť v súvislosti s ust. § 88 ods. 1 Stavebného zákona a rozhodnutím spis. zn. OU-BA-PLO-2015/90862, č. k. 201843/2015-GRO zo dňa 02.11.2015 nezmenil poľnohospodársky druh pozemku na nepoľnohospodársky druh pozemku, čím neusporiadal skutočný stav v teréne so stavom evidencie katastra. Podľa stanoviska Mestskej časti Bratislava Ružinov č. UP/CS 14950/2015/2/UP2 mestská časť ani orgán územného plánovania Hlavné mesto SR Bratislava nebudú súhlasiť s vyňatím poľnohospodárskej pôdy, pokiaľ neprijmú regulačné opatrenia na úrovni zóny pre dané územie. Vzhľadom na uvedené okolnosti s poukazom na skutočnosť, že z hľadiska zastavanej plochy môže byť záväzný regulatív určený iba v záväznej časti územného plánu obce, alebo zóny a žiadosť prvostupňového správneho orgánu list č. spis. zn. OU-BA-PLO-2015/90862, č.k. 201848/2015- G zo dňa 02.11.2015 adresovaný na mestskú časť Bratislava-Ružinov je konanie na prvostupňovom správnom orgáne podmienené konaním príslušných orgánov územného plánovania. II. Žaloba a námietky 4. Žalobcovia v žalobe predovšetkým uviedli, že žalobkyňa v 3. rade v žiadosti o vydanie vyjadrenia Mestskej časti Bratislava - Ružinov k vyňatiu poľnohospodárskej pôdy z PPF žiadala Mestskú časť Bratislava - Ružinov o vydanie stanoviska k vyňatiu poľnohospodárskej pôdy o veľkosti 22,158 m2 z pozemku parcelné č. XXXXX/XXX o celkovej výmere XXX m2 a žalobcovia v 1. a 2. rade žiadali o vydanie vyjadrenia Mestskej časti Bratislava - Ružinov k vyňatiu poľnohospodárskej pôdy o veľkosti XXX,XXX m2 z pozemku parcelné číslo XXXXX/XXX o celkovej výmere XXX m2, čo predstavuje spolu XXX,XXX m2 z dvoch parciel o výmere spolu XXX m2. Namietali, že nie je zrejmé, ako dospela Mestská časť Bratislava - Ružinov vo svojich vyjadreniach zo dňa 30.12.2014 (č. UP/CS 27971/2014/2/UP2 a č. UP/CS 27974/2014/2/UP2) a následne aj v stanovisku Mestskej časti Bratislava - Ružinov k stanoveniu plochy pre účely vyňatia poľnohospodárskej pôdy z PPF pre každú parcelu o rozmeroch 15,1 x 11,7 m2. V odôvodnení stanoviska Mestskej časti Bratislava - Ružinov k vyňatiu pôdy sa Mestská časť Bratislava - Ružinov upriamuje na výstavby „rodinných domov", pričom v prípade žalobkyne v 3. rade ide o výstavbu „Záhradnej chatky Zlaté piesky" určenej na individuálnu rekreáciu, o ktorej dodatočnom povolení sa vedie stavebné konanie, a nie rodinného domu. Aj napriek vyššie uvedeným negatívnym vyjadreniam Mestskej časti Bratislava - Ružinov a negatívnemu stanovisku Mestskej častí Bratislava - Ružinov podala žalobkyňa v 3 rade. dňa 02.10.2015 na OU BA PLO žiadosť o vydanie rozhodnutia podľa § 19 ods. 1 písm. b) zákona o ochrane pôdy, v ktorej žiadala o usporiadanie neoprávneného záberu poľnohospodárskej pôdy pod vybudovanou stavbou „Záhradnej chatky Zlaté piesky" nachádzajúcej sa na pozemku, parcelné č. 16518/758, druh pozemku záhrady, o výmere XXX,XXX mX z celkovej plochy XXX mX a parcelné číslo XXXXX/XXX, druh pozemku záhrady o výmere XX,XXX m2 z celkovej plochy XXX m2, pričom ako prílohy predložila okrem iného aj stanovisko Mestskej časti Bratislava - Ružinov. 5. Správny orgán prvého stupňa vo veci žiadosti žalobkyne v 3. rade vydal dňa 02.11.2015 rozhodnutie, spis. zn. OU- BA-PLO-2015/90862, č. k. 201843/2015-GRO, ktoré bolo všetkým žalobcom doručené dňa 06.11.2015 a ktorým rozhodol tak, že podľa ustanovenia § 19 ods. 1 písm. b) zákona o ochrane pôdy nemení druh poľnohospodárskeho pozemku - „Záhrady" na navrhovaný druh „Zastavané plochy" v katastrálnom území Trnávka, a to vo vzťahu k parcelám registra „C" katastra nehnuteľností, parcelné číslo XXXXX/XXX o výmere XXX,XXX m2 a parcelné číslo XXXXX/XXX o výmere XX,XXXmX, t.j. spolu XXX,XXX m2. Rozhodnutie OU BA PLO do svojho obsahu doslovne prevzalo skutočnosti uvádzané v stanovisku Mestskej časti Bratislava - Ružinov. Žalobcovia pritom poukázali, že Územný plán Hlavného mesta SR Bratislavy, rok 2007, v znení zmien a doplnkov, ktorého záväzná časť bola vyhlásená Všeobecne záväzným nariadením Hlavného mesta SR Bratislavy č. 4/2007 z 31.05.2007 v znení Všeobecne záväzného nariadenia č. 12/2008 z 15.12.2008 a Všeobecne záväzného nariadenia č. 17/2011 z 15.12.2011, všeobecne záväzného nariadenia č. 5/2004 a všeobecne záväzného nariadenia č. 10/2014, je pre dané územie výlučným právne záväzným dokumentom v zmysle § 37 Stavebného zákona, a keďže doposiaľ nebol prijatý ďalší príp. iný záväzný dokument, a to územný plán zóny, potom akákoľvek urbanistická štúdia, ako aj odvolávanie sa na ňu, je v rozpore s platnou legislatívou, nakoľko táto nemá záväzný charakter, nie je nadradená územnému plánu a ani ho nemení, a nedopĺňa. Podkladom pre vydanie územného rozhodnutia v zmysle § 37 ods. 1 Stavebného zákona sú územné plány obcí a zón. Urbanistickú štúdiu ako podklad pre vydanie územného rozhodnutia je možno v zmysle uvádzaného zákonného ustanovenia uplatniť v prípade, ak nebol pre územie spracovaný územný plán obce alebo zóny, čo však daný prípad nie je, nakoľko hlavné mesto SR Bratislava územný plán obce spracovaný má. 6. Taktiež žiadosť o usmernenie č. SÚ CS 12793/2013/2/Zar zo dňa 22.05.2013, ktorou Mestská časť Bratislava - Ružinov ako príslušný stavebný úrad žiadala Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, odd. stavebného poriadku, o usmernenie k niektorým otázkam týkajúcich sa rozhodovacej činnosti stavebného úradu na úseku územného rozhodovania a stavebného poriadku, s ktorými sa potýka v rozhodovacej praxi a tieto presne nerieši Stavebný zákon, a to, či je záväzný podklad pre rozhodovanie stavebného úradu Urbanistická štúdia Zlaté Piesky schválená v Mestskom zastupiteľstve Hl. mesta SR Bratislava, podľa ktorej je v území záhradkárskej osady Studený dolec schválená zastavaná plocha záhradných chát 20 m2, keďže predmetné územie je definované podľa územného plánu Hl. mesta SR Bratislavy ako záhrady, záhradkárske osady a lokality, kde sú prípustné záhradné chaty, a v danom území nie je žiadny územný plán na zonálnej úrovni (bod 3. žiadosti o usmernenie, SÚ CS 12793/2013/2/Zar zo dňa 22.05.2013, Mestská časť Bratislava - Ružinov, Mierová 21, 827 05 Bratislava), pričom Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja ako odpoveď uviedlo, že Stavebný zákon ani jeho vykonávacie predpisy neurčujú striktne zastavanú plochu záhradných chát. Urbanistická štúdia ako jeden z územnoplánovacích podkladov má v zmysle § 3 Stavebného zákona len smerný charakter, preto je pre usmerňovanie výstavby záväzná len v rozsahu regulatívov schválených v platnej územnoplánovacej dokumentácii a z hľadiska zastavanej plochy môže byť záväzný regulatív určený iba v záväznej časti územného plánu obce alebo zóny vyhlásenej všeobecne záväzným nariadením príslušnej obce (ad bod 3 žiadosti o usmernenie - odpoveď č. 19406/2013/ B621-SV/41118, 08.08.2013, Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, odbor štátnej stavebnej úpravy). Územný plán neobsahuje vo svojej záväznej časti, ako aj v ostatných svojich častiach, minimálnu ani maximálnu zastavanosť v predmetnom území, a teda regulatív obmedzujúci zastavanú plochu neexistuje (jediný platný a záväzný regulatív daného územia je obsiahnutý v bode C.2. s funkciou kód 1203 - záhrady, záhradkárske a chatové osady a lokality). 7. K odôvodneniu časti rozhodnutia OU BA PLO poukazujúcej na to, že pokiaľ orgány územného plánovania nespracujú územnoplánovaciu dokumentáciu na úrovni zóny, Mestská časť Bratislava - Ružinov ani orgán územného rozvoja, ktorým je Hlavné mesto SR Bratislava, nebudú súhlasiť so žiadosťami na zmenu využitia pozemkov, resp. s vyňatím poľnohospodárskej pôdy v uvedenej lokalite, žalobcovia v 1. až 3. rade namietali, že rôzne pripravované koncepcie a vízie nemožno považovať ako právne relevantný podklad na vydanie nesúhlasného rozhodnutia, resp. zamietavého stanoviska. Apeláciu na absenciu územného plánu zóny nemožno považovať za právne relevantnú, a to vzhľadom na to, že ustanovenie § 11 ods. 6 Stavebného zákona, v zmysle ktorého územný plán obce ustanovuje v jeho záväznej časti, pre ktoré časti je potrebné obstarať a schváliť územný plán zóny, je potrebné považovať za možnosť obce, ako orgánu územného plánovania, zabezpečiť takúto územnoplánovaciu dokumentáciu (§12 ods. 1 Stavebného zákona), a teda je v príkrom rozpore s právnym poriadkom rozhodnutie zodpovedného orgánu zakladajúce sa práve na absencii územného plánu zóny, a nakoľko uvedené zakladá svojvoľné konanie takého orgánu nad rámec zákona (nemôže byť na škodu účastníka konania doposiaľ orgánom územného plánovania nespracovaná, avšak plánovaná územnoplánovacia dokumentácia na úrovni zóny). Rozhodnutie OU BA PLO vo svojom odôvodnení okrem vyššie uvedeného uvádzalo: „Z uvedeného vyplýva, že navrhovaná zmena druhu pozemkov registra c KN č. XXXXX/XXX, XXXXX/XXX, k.ú. Trnávka, o celkovej výmere navrhnutej na zmenu druhu pozemku - t.j. 151,335 m2, vysoko prevyšuje maximálnu zastavanú plochu 20 m2, stanovenú v regulácii záhradkárskej osady Studený dolec." K predmetnému žalobcovia uviedli, že žalobkyňa v 3. rade vo svojej žiadosti žiadala o vydanie rozhodnutia podľa § 19 ods. 1 písm. b) zákona pre dva rôzne pozemky, a to pozemok, parcela registra „C" KN, parcelné čisto XXXXX/XXX o rozlohe XXX,XXX m2 a pozemok, parcela registra „C" KN, parcelné číslo XXXXX/XXX o rozlohe 22,158 m2, a teda mali za to, že OU BA PLO sa v rozhodnutí OU BA PLO dostatočne nevysporiadalo s touto skutočnosťou, iba skonštatovalo, že výmera 151,335 m2 (súčet plôch oboch poľnohospodárskych pôd o vyňatie z PPF ktorých žalobkyňa v 3 rade žiadala), vysoko prevyšuje maximálnu zastavanú plochu 20 m2 stanovenú v regulácii záhradkárskej lokality Studený dolec obsiahnutú v urbanistickej štúdii zóny Bratislava, Zlaté piesky (právne nezáväznej). 8. Ďalej žalobcovia namietali, že z odôvodnenia rozhodnutia OU BA PLO zjavne vyplýva, že OU BA PLO sa v konaní o žiadosti žalobkyne v 3. rade riadilo výlučne stanoviskom Mestskej časti Bratislava - Ružinov k vyňatiu poľnohospodárskej pôdy. V závere odôvodnenia rozhodnutia OUBA PLO síce uvádzal, že po preskúmaní predložených dokladov a vzhľadom na nesúhlas príslušnej mestskej časti k navrhovanej zmene duhu pozemku dospel k záveru, že nie sú splnené zákonom stanovené podmienky na zmenu druhu pozemku, avšak ktoré zákonom stanovené podmienky na zmenu druhu pozemku splnené nie sú, sa v odôvodnení svojho rozhodnutia OUBA PLO nevysporiadal a na také ani nepoukázal. Proti rozhodnutiu OU BA PLO podali žalobcovia 1. a 2., ako bezpodieloví spoluvlastníci pozemku, na ktorý sa rozhodnutie OU BA PLO vzťahovalo, prostredníctvom vtedy zvoleného právneho zástupcu odvolanie zo dňa 19.11.2015, na poštovú prepravu odovzdané dňa 20.11.2015, o ktorom rozhodol žalovaný dňa 19.02.2016 vydaním napadnutého rozhodnutia, vtedy zvolenému právnemu zástupcu žalobcov doručenému dňa 29.02.2016. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplývalo, že toto vychádza výlučne zo skutkového stavu zisteného pred vydaním rozhodnutia OU BA PLO tak, ako ho opisuje odôvodnenie už skôr vydaného rozhodnutia OU BA PLO. Vzhľadom na obsah podaného odvolania žalobcov voči rozhodnutiu OU BA PLO, sa žalovaný zjavne nezaoberal dôvodmi odvolania, keďže v obsahu napadnutého rozhodnutia uvádzal odvolaním žalobcov napadnutú argumentáciu OU BA PLO nie len o aplikovaní urbanistickej štúdie, aj napriek tomu, že urbanistická štúdia ako jeden z územnoplánovacích podkladov má v zmysle § 3 Stavebného zákona len smerný charakter, a preto je pre usmerňovanie výstavby záväzná len v rozsahu regulatívov schválených v platnej územnoplánovacej dokumentácii a z hľadiska zastavanej plochy môže byť záväzný regulatív určený iba v záväznej časti územného plánu obce alebo zóny vyhlásenej všeobecne záväzným nariadením príslušnej obce. Nie je zrejmé z akého dôvodu sa žalovaný zaoberal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia urbanistickou štúdiou obsahujúcou právne nezáväzné regulatívy pre dotknuté územie, keď sám žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uvádzal: „postavili hrubú stavbu a to na území, pre ktoré platný Územný plán pre hl. mesto SR Bratislavu r. 2007 povoľuje stavať bez obmedzujúcich regulatív..." Územný plán pre hl. mesto SR Bratislavu je však jediným a výlučným právne záväzným dokumentom, nakoľko doposiaľ nebol prijatý ďalší príp. iný záväzný dokument - územný plán zóny. 9. Z vyjadrenia Mestskej časti Bratislava - Ružinov však už zrejmé nie je, na základe akého ustanovenia predpisu také vyjadrenie poskytuje, a či také vyjadrenie, resp. stanovisko je právne záväzné pre orgán, ktorý si také vyjadrenie, resp. stanovisko z bližšie nešpecifikovaných dôvodov vyžiadal. Stanovisko Mestskej časti Bratislava - Ružinov zo dňa 28.07.2015 vo svojom obsahu neodporuje vyjadreniu Mestskej časti Bratislava - Ružinov, toto iba uvedením totožných skutočností potvrdzuje. V zmysle ustanovenia § 117 Stavebného zákona je obec stavebným úradom, pričom zabezpečovanie funkcie stavebného úradu vykonáva obec v rámci preneseného výkonu štátnej správy podľa § 5 písm. a) bodu 1 zákona č. 608/2003 Z. z., tak obec právomoc stavebného úradu nadobúda v celom rozsahu a v správnom konaní vedenom podľa príslušných ustanovení stavebného zákona je kompetentná rozhodnúť. Avšak orgánom oprávneným konať o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach právnických a fyzických osôb je starosta obce, a teda nie je opodstatnené, aby pre účely správnych konaní podľa stavebného zákona obec v zastúpení starostu vydávala stanoviská k investičnej činnosti podľa § 4 ods. 3 písm. d) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení platných právnych predpisov, v zmysle ktorého obec pri výkone samosprávy usmerňuje ekonomickú činnosť v obci, a ak tak ustanovuje osobitný predpis, vydáva súhlas, záväzné stanovisko, stanovisko alebo vyjadrenie k podnikateľskej a inej činnosti právnických a fyzických osôb a k umiestneniu prevádzky na území obce, vydáva záväzné stanoviská k investičnej činnosti v obci. Predmetné zákonné ustanovenie však nezakladá obci, ktorá je súčasne stavebným úradom právo vydávať v zastúpení starostu obce stanoviská k investičnej výstavbe pre účely správnych konaní podľa Stavebného zákona. Podľa ustanovenia § 140a ods. 1 písm. b) Stavebného zákon obec na účely správnych konaní plní tiež funkciu dotknutého orgánu oprávneného vydávať záväzné stanoviská podľa Stavebného zákona a to za podmienky, že obec nie je stavebným úradom podľa Stavebného zákona a konanie sa týka stavby alebo pozemku na jej území. V zmysle § 140a ods. 2 Stavebného zákona na území hlavného mesta SR Bratislava sú dotknutými orgánmi mestské časti, ak podľa Štatútu hl. mesta SR Bratislavy vykonáva kompetencie stavebného úradu hlavné mesto SR Bratislava. Ak kompetencie stavebného úradu vykonáva mestská časť, dotknutým orgánom je hlavné mesto SR Bratislava, v zmysle ustanovenia §140b ods. 2 Stavebného zákona je dotknutý orgán oprávnený uplatňovať požiadavky v rozsahu svojej pôsobnosti ustanovenej osobitným predpisom, kedy vo svojom stanovisku je povinný vždy uviesť ustanovenie osobitného predpisu, na základe ktorého uplatňuje svoju pôsobnosť, a teda obece v postavení dotknutého orgánu v správnych konaniach podľa stavebného zákona sú povinné v stanovisku apelovať na všeobecne záväzný právny predpis, na základe ktorého uplatňujú svoje požiadavky. Ak sa stanovisko opiera o územnoplánovaciu dokumentáciu, ako lokálny zákon, je nevyhnutné, aby vychádzalo zo záväznej časti príslušnej územnoplánovacej dokumentácie, čo znamená, že ak obsah stanoviska vychádza z územného plánu obce príp. zóny, musí mať zákonnú oporu vo všeobecnom nariadení obce, ktorým je vyhlásená záväzná časť územného plánu obce, príp. zóny v jeho záväzných regulatívoch (§ 13 Stavebného zákona) a ostatné časti územného plánu majú len smerný charakter a môžu adekvátne k tomu slúžiť iba ako odporúčanie na účely správnych konaní podľa Stavebného zákona. 10. Ak sa aj zoberie do úvahy, že príslušná mestská časť vydáva vyjadrenia alebo stanoviská k vyňatiu pôdy z PPF v zmysle ustanovenia § 4 ods. 3 písm. d) zákona o obecnom zriadení:„...ak tak ustanovuje osobitný predpis, vydáva súhlas, záväzné stanovisko, stanovisko alebo vyjadrenie k podnikateľskej a inej činnosti právnických a fyzických osôb a k umiestneniu prevádzky na území obce, vydáva záväzné stanoviská k investičnej činnosti v obci.", tak je povinnosťou obce uviesť vo svojom vyjadrení alebo stanovisku, na základe akého osobitného predpisu toto vyjadrenie alebo stanovisko bolo vydané - poukazujúc zároveň aj na poučovaciu povinnosť správnych orgánov. V zmysle vyššie uvedeného žalobcovia 1. až 3. zastávali názor, že vydávanie vyjadrení alebo stanovísk ohľadom súladu stavebného zámeru, resp. investičnej činnosti s územnoplánovacou dokumentáciou nemá oporu v žiadnom zákone, a teda možno hovoriť v tomto prípade o ničotnosti takýchto vyjadrení alebo stanovísk. Uvedené podporuje aj práve tá skutočnosť, že obec vo vyjadrení alebo stanovisku neuvádza ustanovenie zákona na základe ktorého vyjadrenie alebo stanovisko vydala, a zároveň vydávanie vyjadrení alebo stanovísk nepodlieha ani poplatkovej povinnosti. Územnoplánovacia dokumentácia Územný plán hl. mesta SR Bratislavy, r. 2007 v znení zmien a doplnkov, ktorého záväzná časť bola vyhlásená všeobecne záväzným nariadením je verejne dostupnou územnoplánovacou dokumentáciou, a teda žalovaný ako aj OU BA PLO ako prvostupňový orgán v konaní o žiadosti žalobkyne v 3. rade v prípade, že by dostatočne zistili skutkový stav veci a postupovali by v zmysle platnej právnej úpravy, mali a museli vedieť posúdiť, že navrhovaný stavebný zámer bol v súlade so záväznou časťou platnej územnoplánovacej dokumentácie, a tiež, že urbanistická štúdia nie je právne záväzná, a teda, že pre dané územie neexistuje žiaden právne záväzný regulatív obmedzujúci veľkosť zastavanej plochy (čo sa paradoxne aj uvádzalo v odôvodnení napadnutého rozhodnutia). Rôzne pripravované koncepcie a vízie nemožno považovať ako právne relevantný podklad na vydanie nesúhlasného rozhodnutia. Apeláciu na absenciu územného plánu zóny nemožno považovať za právne relevantnú vzhľadom na to, že ustanovenie § 11 ods. 6 Stavebného zákona, v zmysle ktorého územný plán obce ustanovuje v jeho záväznej časti, pre ktoré časti je potrebné obstarať a schváliť územný plán zóny, je potrebné považovať za možnosť obce, ako orgánu územného plánovania, zabezpečiť takúto územnoplánovaciu dokumentáciu (§12 ods. 1 Stavebného zákona), a teda nemôže byť na škodu účastníka konania doposiaľ orgánom územného plánovania nespracovaná, avšak plánovaná územnoplánovacia dokumentácia na úrovni zóny. 11. Ak by žalovaný postupoval v súlade s platným územnoplánovacím podkladom, a to Územným plánom pre hl. mesto SR Bratislavu, r. 2007, v znení zmien a doplnkov, dospel by k záveru, že odvolávanie sa v obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia na urbanistickú štúdiu alebo na koncepcie a vízie o prijatí alebo neprijatí regulačných opatrení na úrovni zóny pre dané územie je v rozpore s postupmi majúcimi na následok dostatočné zistenie skutkového stavu a vydanie rozhodnutia v súlade so zákonom. Žalovaný ako odvolací orgán sa dostatočne nevysporiadal so skutočnosťou, že OU BA PLO pri rozhodovaní o žiadosti žalobkyne v 3. rade zo dňa 02.10.2015 opomenul konať so žalobcami 1. a 2. ako s účastníkmi konania. Účastníkom konania je aj ten, koho práva, právom chránené záujmy a povinnosti môžu byť správnym konaním priamo dotknuté, pričom také osoby sú účastníkmi konania nie len titulom, že podali návrh na začatie správneho konania, ale z dôvodu, že návrh podaný aj niekým iným môže mať priamy vplyv aj na ich záujmy, a teda takým osobám titul účastníka nemožno odňať. Žalobcovia 1. a 2. síce uzavreli dňa 14.04.2014 s žalobkyňou v 3. rade zmluvu o prevode práv a povinnosti stavebníka k stavbe „Záhradnej chatky SJ" a Zmluvu o budúcej zmluve o zriadení vecných bremien k pozemku v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov, avšak tieto zmluvy žalobkyne v . rade nepriznávali k pozemku v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov žiadne vlastnícke ani iné užívacie právo, pričom žalobcovia 1. a 2. ju na podanie takej žiadostí v ich mene ani nesplnomocnili. Žalobkyňa v 3. rade uviedla vo svojej žiadosti o usporiadanie neoprávneného záberu poľnohospodárskej pôdy aj pozemok v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov, t.j. svojich rodičov, v dobrej viere, nakoľko mala za to, že predmetnú žiadosť podáva pre účely stavebného konania, v ktorom je sama stavebníčkou, a tiež po odporučení zamestnancom OU BA PLO po objasnení mu na vec sa vzťahujúcich skutočností, čo však neznamená, že správny orgán nemá konať s účastníkmi konania, ktorým zákon účastníctvo priamo priznáva. Hoci v odôvodnení rozhodnutia OU BA PLO žalobcov 1. a 2. ako bezpodielových spoluvlastníkov pozemku, o ktorého zmenu druhu rozhodovalo uviedol, avšak účastníkom konania pred OU BA PLO bola výlučne žalobkyňa v 3. rade ako žiadateľka. Jej žiadosť obsahuje aj predtlačený výpočet príloh k žiadosti, medzi ktorými je potrebné okrem iného doložiť aj splnomocnenie vlastníkov na zastupovanie, avšak len v prípade, že vyňatím pozemkov poverili inú osobu. Uvedené splnomocnenie doložené nikdy nebolo a OU BA PLO a ani žalovaný ho nikdy nevyžiadali. 12. Záverom žalobcovia v 1. až 3. rade dodali, že napádajú zistenie skutkového stavu zo strany žalovaného, nakoľko nebolo dostačujúce na posúdenie veci. Napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov ako aj z dôvodu, že v konaní správneho orgánu bola taká vada, ktorá mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Správny orgán prvého stupňa nekonal so všetkými osobami, ktorým správny poriadok priznáva status účastníkov konania, pričom ani v napadnutom rozhodnutí sa žalovaný s uvedeným nevysporiadal. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentuje, okrem odvolania sa na argumentáciu uvádzanú v stanovisku Mestskej časti Bratislava - Ružinov, uvedenie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. V odôvodnení rozhodnutia je správny orgán povinný uvádzať všetky skutočnosti, ktoré bral do úvahy pri vydávaní rozhodnutia a je povinný analyzovať svoje úvahy, ktorými sa spravoval pri hodnotení dôkazov. Ak správny orgán vyberie jednu z viacerých zákonných možností, je potrebné, aby túto starostlivo zdôvodnil, prečo považoval zvolenú možnosť za najvhodnejšiu. Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia mali žalobcovia za to, že stanovisko Mestskej časti Bratislava - Ružinov bolo pre rozhodnutie žalovaného ako aj pre OU BA PLO jediným podkladom, na ktoré OU BA PLO bral zreteľ pri rozhodovaní vo verí žiadosti žalobkyni v 3. rade a následne aj žalovaný v konaní o odvolaní žalobcov. Žalovaný však opomenul uviesť skutočnosť, z akého dôvodu bral do úvahy iba stanovisko Mestskej časti Bratislava - Ružinov v kontexte s územným plánom, ktorého záväzná časť bola vyhlásená všeobecne záväzným nariadením, a ktorý je teda pre dané územie výlučným právne záväzným dokumentom a akékoľvek odvolávanie sa na urbanistickú štúdiu je v rozpore s platnou legislatívou, nakoľko táto nemá záväzný charakter. III. vyjadrenie žalovaného 13. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že v zmysle ust. §17 zákona o ochrane pôdy, na nepoľnohospodárske účely možno použiť poľnohospodársku pôdu, len na základe rozhodnutia o odňatí poľnohospodárskej. Rozhodnutie o odňatí vydáva orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy, v ktorého obvode sa poľnohospodárska pôda navrhovaná na odňatie nachádza. V zmysle ust. § 19 ods. l zákona o ochrane pôdy o neoprávnenom zábere poľnohospodárskej pôdy na nepoľnohospodársky zámer, ak orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy (§ 23) zistí, že niekto zabral poľnohospodársku pôdu bez rozhodnutia o odňatí na stavebný zámer, alebo iný zámer v termíne po 25. júni 1992, a) nariadi rekultiváciu poľnohospodárskej pôdy na základe odborného stanoviska pôdnej služby, alebo b) ak nie je možné poľnohospodársku pôdu rekultivačnými opatreniami vrátiť do pôvodného stavu, rozhodne o usporiadaní nezákonného stavu na poľnohospodárskej pôde a vyzve toho, kto zabral poľnohospodársku pôdu, aby predložil doklady na usporiadanie druhu pozemku v katastri, najmä výpis z katastra, kópiu z katastrálnej mapy s vyznačením dotknutých parciel, výpis z listu vlastníctva, ak je založený, alebo geometrický plán, ak ide o časť parciel evidovaných v katastri. Dňa 02.10.2015 bola na OU-BA-PLO doručená žiadosť č. 187401/90862/2015, Mgr. K. F. (žalobkyňa v 3. rade), o vydanie rozhodnutia podľa ust. §19 ods. l písm. b) zákona o ochrane pôdy. Predmetom žiadostí č. 187401/90862/2015 bolo usporiadanie nezákonného stavu na pozemkoch CKN parc.č. XXXXX/ XXX, o výmere XXX,XXXmX a parc. č. XXXXX/XXX o výmere XX,XXX m2, z dôvodu realizácie stavby: „Záhradná chata Zlaté piesky-Bratislava“, v dôsledku ktorej došlo k neoprávnenému záberu poľnohospodárskej pôdy. Súčasťou žiadosti č. 187401/90862/2015 zo dňa 02.10.2015 boli prílohy: listy vlastníctva LV č. XXXX zo dňa 08.10.2012 a LV č. XXXX zo dňa 08.10.2012, kópia katastrálnej mapy č. XX/XXXX/XXXX zo dňa 08.10.2012 so zákresom stavby, potvrdenie o bonitovanej pôdnoekologickej jednote - BPEJ č. 30/105-2015 zo dňa 02.02,2015, Čestné prehlásenie o pravdivosti údajov Mgr. K. F. rod. Szabóovej o roku začatia stavby - "Záhradná chata Zlaté Piesky" o výmere 151,3m2, na pozemkoch parc. č. XXXXX/XXX a parc.č. XXXXX/XXX, Stanovisko k vyňatiu poľnohospodárskej pôdy Mestskej časti Bratislava-Ružinov č. UP/CS 14950/2015/2/UP2 zo dňa 28.07.2015. 14. Podľa platných údajov katastra nehnuteľností je pozemok C KN parc. č. XXXXX/XXX v druhu pozemku záhrady o výmere 315 m2 zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov S. I. a K. I. a pozemok C KN parc. č. XXXXX/XXX v druhu pozemku záhrady o výmere XXX m2, na liste vlastníctva Č, XXXX, vo výlučnom vlastníctve K. I.. Podľa Čestného prehlásenia K. F., rod. I. je zrejmé, že výstavba „Záhradnej chatky Zlaté Piesky“ bola začatá v roku 2014 a hrubá stavba o výmere 151,3 m2 bola zrealizovaná k termínu 28.03.2014, teda po rozhodnom období v zmysle ustanovenia §19 ods. l písm. b) zákona o ochrane pôdy. V dôsledku výstavby „Záhradnej chaty Zlaté piesky - Bratislava" došlo k neoprávnenému záberu poľnohospodárskej pôdy, kde bez rozhodnutia stavebného úradu si vlastníci pozemkov parc. č. XXXXX/XXX a parc. č. XXXXX/XXX postavili hrubú stavbu o výmere 151,3m2. Podľa platného Územného plánu pre hl. mesto SR Bratislavu, r.2007 sú predmetné pozemky parc.č. XXXXX/XXX, XXXXX/XXX súčasťou územia, ktoré je určené v bode C.2 funkčným využitím „záhrady, záhradkárske a chatové osady a lokality - kód využitia 1203“ a za neprípustné funkčné využitie v danom území sa považujú napr. „rodinné domy“, obchodné centrá regionálne, ubytovacie zariadenia viažuce na funkciu... V textovej časti ÚPN mesta Bratislavy, časť C2, kapitola 2.2 Regulácia využitia jednotlivých plôch, podkapitola 2.2.1 Intenzita využitia funkčných plôch v časti Regulácia intenzity využitia územia v stabilizovaných územiach a v časti Posudzovanie dostavieb, prestavieb, nadstavieb a novostavieb, v rámci stabilizovaných území (str. 18 Záväzná časť, textovej časti „C“) sa hovorí:„ Stabilizované územia v rámci územného plánu mesta vzhľadom na svoju rozmanitosť a špecifiká nemôžu mať stanovené jednotné ukazovatele intenzity využitia územia. Z celomestského pohľadu nie je možné, ani účelné obsiahnuť detail a zložitosť, ktorú predstavuje stavba v stabilizovanom území. Stavebný úrad musí postupovať porovnaním návrhu investora s funkčným využitím územného plánu. Pokiaľ nový návrh nerešpektuje regulačné prvky, ktoré reprezentujú existujúcu zástavbu a vnáša do zástavby kontrast resp. neúmerné zaťaženie pozemku je nevyhnutné zabezpečiť spracovanie podrobnejšieho územnoplánovacieho podkladu pre dotknuté stabilizované územie, ktorý preukáže vhodnosť stavebného zámeru z jednotlivých hľadísk - funkčného využitia, kompozície, intenzity využitia, ako aj zhodnotenie jeho dopadov na funkčnosť nadväznej existujúcej zástavby. Z polohy systémového prístupu k regulácii novej zástavby v stabilizovanom území je žiaduce pre navrhované lokality na dostavbu stabilizovaného územia postupne spracovať podrobnejšie riešenie s návrhom detailných regulatívov (v predstihu pred realizáciou potenciálnych investičných zámerov). “ 15. Pre dané územie je spracovaná Urbanistická štúdia Zlaté piesky, ktorá bola odsúhlasená uznesením Mestského zastupiteľstva hl. m. SR Bratislavy v roku 2009 a ktorá pre pozemky parc. č. XXXXX/ XXX a parc. č. XXXXX/XXX v danom území dopĺňa reguláciu záhradkárskej lokality „Studený dolec“ tak, že pre novú výstavbu sa povoľujú jednoduché, jednopodlažné stavby na individuálnu rekreáciu, a to nepodpivničené objekty max, zastavanej plochy 20m2 umiestnené v zadnej tretine pozemku od prístupovej komunikácie. Podľa stanoviska Mestskej časti Bratislava Ružínov, Mierová 21, 827 05 Bratislava č. UP/CS 14950/2015/2/UP2 mestská časť ani orgán územného plánovania Hlavné mesto SR Bratislava nebudú súhlasiť s vyňatím poľnohospodárskej pôdy danom území, pokiaľ neprijmú regulačné opatrenia na úrovní zóny pre dané územie. V stanovisku Mestskej časti Bratislava - Ružinov č, UP/CS 14950/2015/2/UP2 zo dňa 28.07.2015 sa ďalej uvádza, že: „ Dané územie nie je pre výstavbu rodinných domov pripravené, nezodpovedá najmä bezpečnostným požiadavkám prístupu vozidiel záchrannej služby, nemá vybudované inžinierske siete. “ „ Územie je zaregulované, ale nie na výstabu rodinných domov, ktoré v tomto území pribúdajú, ako čierne stavby. Územie je potrebné zregulovať územnoplánovaciu dokumentáciou na úrovni zón až potom je možné zaoberať sa zmenami využívania pozemkov". OU-BA-PLO požiadal dňa 02.11.2015 Mestskú časť Bratislava Ružinov o účinnosť v súvislosti ust. §88 ods. l Stavebného zákona a rozhodnutím spis. zn. č. OU-BA- PLO-2015/90862, č.k.201843/2015-GRO zo dňa 02.11.2015 nezmenil poľnohospodársky druh pozemku na nepoľnohospodársky druh pozemku. Vzhľadom na uvedené okolnosti s poukazom na skutočnosť, že z hľadiska zastavanej plochy môže byť záväzný regulatív určený iba v záväznej časti územného plánu obce, alebo zóny a žiadosť prvostupňového správneho orgánu list č. spis .zn. OU-BA-PLO-2015/90862, č.k. 201848/2015-G zo dňa 02.11.2015 adresovaný na mestskú časť Bratislava-Ružinov je konanie na prvostupňovom správnom orgáne podmienené konaním príslušných orgánov územného plánovania. V súčasnosti v platnom územnom pláne UPN mesta Bratislavy sú záväzné regulatívy stanovené iba pre rozvojové územia. Stabilizované územie je územie mesta, v ktorom územný plán ponecháva súčasné funkčné využitie, predpokladá mieru stavebných zásahov prevažne do 15% celkovej podlažnej plochy existujúcej zástavby v území. Z terénneho prešetrenia pozemkov bolo zistené, že pozemky parc. č. XXXXX/XXX, XXXXX/XXX nachádzajúce sa v katastrálnom území Trnávka, v zastavanom území obce sú súčasťou záhradkovej osady „Studený dolec“ a na pozemkoch sa nachádza hrubá tehlová stavba o výmere cca. 150 m2 so strechou v tvare zodpovedajúcom zákresu na kópii katastrálnej mapy č. 15/4392/2012. Vzhľadom na okolité pozemky je potrebné poznamenať, že predmetné územie je využívané na záhradkárske a rekreačné účely a v súčasnosti nie je pripravené na výstavbu rodinných domov takéhoto typu. K jednotlivým pozemkom vedú úzke prístupové cesty. 16. Záverom žalovaný uviedol, že z predloženého spisového materiálu OU-BA-PLO je zrejmé, že sa jedná o stavbu postavenú protizákonne bez vydania rozhodnutí správnych orgánov. Stavby v záhradkárskej osade nie sú stavbami na trvalé bývanie. Ak občan dostane trvalý pobyt k takejto stavbe, mení sa funkčne a kvalitatívne celá stavba na stavbu obytnú aj jej pôvodná funkcia stráca zmysel a význam. Ak daný problém vzhľadom na tlak verejnosti pretrváva a mesto ho neustojí, je nutné zvážiť zmenu územného plánu, v tejto časti, a to so všetkými dôsledkami a následkami pre občanov a samosprávu. To znamená, že treba zmeniť funkciu územia, zadefinovať regulatívy a potom k danej oblasti pristupovať ako k obytnej zóne. V opačnom prípade nastanú protichodné vzťahy medzi tými, čo tam chcú pestovať poľnohospodárske plodiny a relaxovať a tými čo tam budú trvalo bývať a v mnohých prípadoch aj prevádzkovať rušivú živnosť, ktorá negatívne ovplyvní pôvodnú funkciu lokality. V zmysle ust. §3 ods.2 zákona o ochrane pôdy, každý vlastník poľnohospodárskej pôdy, alebo nájomca a správca poľnohospodárskej pôdy je povinný usporiadať a zosúladiť poľnohospodársky druh pozemku s jeho evidenciou v katastri. Na tento účel je vlastník prípadne užívateľ povinný požiadať orgán štátnej správy ochrany poľnohospodárskej pôdy menu druhu pozemku podľa zákona o ochrane poľnohospodárskej pôdy. V danom prípade znamená to, že správny orgán nevylúčil, že v budúcnosti nezosúladí skutočný stav so stavom evidencie katastra nehnuteľností, ale za daných okolností je potrebné počkať na stanovisko príslušných orgánov územného plánovania. Okresný úrad Bratislava, odbor opravných prostriedkov, referát pôdohospodárstva má za to, že rozhodnutie č. OU-BA-OOP4-2016/014152 bolo vydané v súlade splatnými právnymi predpismi a prvostupňový správny orgán dodržal všetky zákonom stanovené procesné postupy, ktoré smerujú k preukázaniu dôvodov splnenia podmienok ust. §19 ods. l písm. b) zákona o ochrane pôdy. IV. konanie pred správnym súdom 17. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil skutočnosti, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné tak, ako boli nimi opísané v ich písomných podaniach. Žalovaný v administratívnom konaní vydal v úvode odôvodnenia rozsudku opísané rozhodnutie, pričom jeho odôvodnenie bolo obdobné ako vyjadrenie k žalobe. K jednotlivým častiam týchto rozhodnutí a k skutočnostiam medzi účastníkmi sporným sa súd detailnejšie vyjadril nižšie v odôvodnení tohto rozsudku. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný § 9 ods. 1 SSP nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 SSP a rozhodol vo veci dňa 14.11.2018 rozsudkom. V. Relevantné právne predpisy 18. Podľa § 6 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a/ SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 19. Podľa § 1 Stavebného zákona, územným plánovaním sa sústavne a komplexne rieši priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia, určujú sa jeho zásady, navrhuje sa vecná a časová koordinácia činností ovplyvňujúcich životné prostredie, ekologickú stabilitu, kultúrno-historické hodnoty územia, územný rozvoj a tvorbu krajiny v súlade s princípmi trvalo udržateľného rozvoja. 20. Podľa § 3 pís. a) Stavebného zákona, urbanistická štúdia je územnoplánovacím podkladom. 21. Podľa § 4 ods. 1 Stavebného zákona, urbanistická štúdia rieši čiastkové problémy v území. Spracúva sa pri príprave územného plánu ako návrh koncepcie priestorového usporiadania a funkčného využívania územia alebo na spodrobnenie alebo overenie územného plánu a pri zmene a doplnkoch územného plánu, alebo na riešenie niektorých špecifických územno-technických, krajinno-ekologických, environmentálnych, urbanistických alebo architektonických problémov v území ako podklad pre územné rozhodovanie, alebo ak to ustanovuje osobitný predpis. 22. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 220/2004 Z. z., na nepoľnohospodárske účely možno použiť poľnohospodársku pôdu len na základe rozhodnutia o odňatí poľnohospodárskej pôdy (ďalej len „rozhodnutie o odňatí“). Rozhodnutie o odňatí vydáva orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy (§ 23 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/220/20180901>), v ktorého obvode sa poľnohospodárska pôda navrhovaná na odňatie nachádza. 23. Podľa § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 220/2004 Z. z., ak orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy (§ 23 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/220/20180901>) zistí, že niekto zabral poľnohospodársku pôdu bez rozhodnutia o odňatí na stavebný zámer alebo iný zámer v termíne po 25. júni 1992, a) nariadi rekultiváciu poľnohospodárskej pôdy na základe odborného stanoviska pôdnej služby, alebo b) ak nie je možné poľnohospodársku pôdu rekultivačnými opatreniami vrátiť do pôvodného stavu, rozhodne o usporiadaní nezákonného stavu na poľnohospodárskej pôde a vyzve toho, kto zabral poľnohospodársku pôdu, aby predložil doklady na usporiadanie druhu pozemku v katastri, najmä kópiu z katastrálnej mapy s vyznačením dotknutých parciel, údaje podľa osobitného predpisu potrebné na účel overenia vlastníckeho práva k pozemku alebo geometrický plán, ak ide o časť parciel evidovaných v katastri. 24. Podľa § 3 ods. 1 a 2 Správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne si vyžadovať plnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. 25. Podľa § 3 ods. 4 Správneho poriadku, správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. VI. Posúdenie veci správnym súdom 26. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je v medziach žalobných dôvodov posúdiť, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. Po preskúmaní veci súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného obsahuje všetky zákonom stanovené formálne i obsahové náležitosti a že ho vydal orgán na to príslušný, pričom postupoval v medziach zákonom stanoveného postupu. Právomoc a príslušnosť súdov v správnom súdnictve je primárne daná základným zákonom štátu - Ústavou <http://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=26&p=1015819&f=2>, ktorá v článku 142 ods. 1 <http://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=27&p=2109246&f=2> ustanovuje kompetenciu súdov preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon. Rovnako tak čl. 46 ods. 2 Ústavy SR <http://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=27&p=2108584&f=3> zakotvuje právo každého, kto tvrdí, že bol ukrátený na svojich právach rozhodnutím orgánu verejnej správy, obrátiť sa na súd s cieľom preskúmania zákonnosti takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Ústava však zároveň splnomocňuje zákon na úpravu preskúmavacej kompetencie v rámci správneho súdnictva. Takýmto zákonom je Správny súdny poriadok. Správne súdnictvo predstavuje oblasť so samostatnou súdnou právomocou pre spory vyplývajúce z tzv. vertikálnych administratívnych právnych vzťahov. 27. Aplikácia práva ako jedna z foriem realizácie práva je procesným právom upravený postup a činnosť štátnych orgánov s príslušnou právomocou, ktorá vyúsťuje vydávaním aktov aplikácie práva - individuálnych právnych aktov. Individuálne právne akty sa vzťahujú na konkrétne prípady a zaväzujú určité (individuálne) právne subjekty. Článok 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky určuje miesto a postavenie štátnej moci predstavovanej štátnymi orgánmi vo vzťahu k právu tak, že stanovuje ich podriadenosť ústave a zákonom. V uvedenom smere čl. 2 ods. 2 ústavy upravuje princíp právneho štátu, t. j. vládu práva. V dôsledku toho možno štátnu moc uplatňovať len pri splnení viacerých podmienok. Prvou z nich je tá, že k uplatneniu štátnej moci dochádza (môže dôjsť) len vtedy, ak to ustanovuje zákon. Každý orgán štátu má buď ústavou alebo zákonom určený rozsah právomoci, ktorý nemôže prekročiť, takže môže konať len to, čo mu ústava alebo zákon dovoľuje. Ústava ustanovuje, že zákon ustanoví aj spôsob, akým štátne orgány smú štátnu moc uplatňovať, vrátane druhu a obsahu sankcií, ktoré možno použiť v prípade neplnenia rozhodnutí orgánov štátu. 28.V dôsledku „uvedeného preto štátnym orgánom Slovenskej republiky zákony upravujúce ich postavenie a právomoci neumožňujú, aby samostatne rozhodovali o konaní nad rámec zákona, t. j. mimo rozsah zákonom ustanovených právomocí. Zákonom ustanovený rozsah právomoci jednotlivých orgánov štátu je stabilný a k jeho zmene môže dôjsť len v dôsledku neskoršej a obsahovo odlišnej zákonnej úpravy. Ten orgán štátu, ktorého postavenie a právomoci zákon upravuje, nie je preto oprávnený z vlastného rozhodnutia a podľa vlastnej úvahy konať nad rozsah svojich zákonných právomocí, keďže takéto konanie príslušný právny predpis neupravuje“ (z uznesenia Ústavného súdu SR spis. zn. I ÚS /98).Citované ustanovenie čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vytvára právnu istotu tiež v tom, že žiaden orgán štátu (odlišný od zákonodarcu) nie je oprávnený samostatne a podľa vlastnej úvahy rozhodnúť, kedy a za akých podmienok nebude konať v rozsahu zákona a zákonom ustanoveným 5 spôsobom. Právnej istote ako nedielnej súčasti právneho štátu podľa čl. 1 ústavy preto nezodpovedá taký stav (situácia), ktorý by orgánu štátu umožňoval konať podľa vlastnej úvahy a z vlastného rozhodnutia aj nad rámec zákona a tiež iným ako zákonom ustanoveným postupom. 29. Podľa zákona č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov druhmi poľnohospodárskej pôdy sú orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady, záhrady a trvalé trávne porasty. V zmysle ustanovenia §3 zákona č. 220/2004 Z. z., je každý vlastník poľnohospodárskej pôdy alebo nájomca či správca poľnohospodárskej pôdy povinný usporiadať a zosúladiť poľnohospodársky druh pozemku s jeho evidenciou v katastri. Na tento účel je vlastník povinný požiadať obvodný pozemkový úrad o zmenu druhu pozemku podľa § 11 alebo § 19 zákona č. 220/2004 Z. z. alebo o vyznačenie zmeny druhu pozemku v katastri, ak takáto zmena nevyžaduje rozhodnutie podľa tohto zákona. Podľa§ 17 zákona č. 220/2004 Z. z. na nepoľnohospodárske účely možno použiť poľnohospodársku pôdu len na základe rozhodnutia o odňatí poľnohospodárskej pôdy. Rozhodnutie sa nevyžaduje, ak ide o umiestnenie signálov, stabilizačných kameňov a iných značiek na geodetické účely, na vstupné šachty, prečerpávacie stanice, vrty a studne, stožiare alebo iné objekty nadzemného a podzemného vedenia a výmera jednotlivých uvedených objektov nepresiahne 25 m2 a ak ide o jednorazovú zmenu druhu pozemku do 15 m2, alebo ak ide o výmeru odnímanej plochy do 5000 m2 v hraniciach zastavaného územia obce, resp. ak ide o nehnuteľnosť, ktorej zastavaná plocha je do 25 m2, v území určenom územným plánom obce na záhradkárske účely, a ak ide o nehnuteľnosť, ktorej zastavaná plocha je do 25 m2, vo vinici. V týchto prípadoch obvodný pozemkový úrad vydáva stanovisko. Obvodný pozemkový úrad na základe žiadosti vlastníka alebo užívateľa poľnohospodárskej pôdy vydá rozhodnutie na zmenu poľnohospodárskeho druhu pozemku. 30. Z administratívneho spisu súd zistil, že stavebný úrad rozhodnutím zo dňa 12.11.2014 prerušil stavebné konanie vo veci vydania dodatočného stavebného povolenia a vyzval žalobkyňu v 3. rade v zmysle § 60 ods. XStavebného zákona, aby svoju žiadosť doplnila okrem iného aj o vyjadrenie Okresného úradu Bratislava, Pozemkového a lesného odboru. Žiadosťou zo dňa 11.12.2014 žiadala žalobkyňa v 3. rade ako vlastnícka pozemku, parcely registra „C" KN, parcelné číslo XXXXX/XXX o výmere 419 m2, katastrálne územie Trnávka, Mestskú časť Bratislava - Ružinov o vydanie stanoviska k vyňatiu poľnohospodárskej pôdy PPF, a to vo veľkosti 22,158 m2. Rovnako dňa 11.12.2014 žiadali aj žalobcovia 1. a 2. ako bezpodieloví spoluvlastníci pozemku, a to parcely registra „C" KN, parcelné číslo XXXXX/XXX o výmere 315 m2, katastrálne územie Trnávka, Mestskú časť Bratislava - Ružinov o vydanie stanoviska k vyňatiu poľnohospodárskej pôdy z PPF, a to vo veľkosti 129,177 m2, pričom k predmetnej parcele obdržali vyjadrenie Mestskej časti Bratislava - Ružinov zo dňa 30.12.2014, č. UP/CS 27974/2014/2/UP2, a to v znení doslovne totožnom s vyjadrením adresovaným žalobkyne v 3. rade, ktorá podala voči vyššie uvádzaným vyjadreniam Mestskej časti Bratislava - Ružinov odvolanie zo dňa 29.01.2015. Mestská časť Bratislava - Ružinov vo svojom stanovisku k odvolaniu zo dňa 28.07.2015, č. UP/CS 14950/2015/2/UP2 (ďalej ako „stanovisko Mestskej časti Bratislava - Ružinov") uvádzala, že odvolanie bolo postúpené komisii územného plánovania, životného prostredia a dopravy, ktorá po preštudovaní materiálov, vyjadrení orgánov územného plánovania, navrhla zamietnuť odvolanie k vyňatiu poľnohospodárskej pôdy v lokalite Studený dolec. Odôvodnenie stanoviska okrem iného obsahuje, že dané územie nie je pre výstavbu rodinných domov pripravené, nezodpovedá najmä bezpečnostným požiadavkám prístupu vozidiel záchrannej služby, nemá vybudované inžinierske siete, pričom územie je zregulované, ale nie na výstavbu rodinných domov, a teda územie je potrebné zaregulovať územnoplánovacou dokumentáciou na úrovni zóny, až potom je možné zaoberať sa zmenami využívania pozemkov. V stanovisku sa okrem uvedeného uvádza, že pokiaľ orgány územného plánovania neprijmú regulačné opatrenia k územiu záhradkárskej lokality Studený dolec, t.j. nespracujú územnoplánovaciu dokumentáciu na úrovní zóny, mestská časť Bratislava - Ružinov ani orgán územného rozvoja, ktorým je Hlavné mesto SR Bratislava, nebudú súhlasiť so žiadosťami na zmenu využitia pozemkov, resp. s vyňatím poľnohospodárskej pôdy v uvedenej lokalite. Okresný úrad Bratislava, pozemkový a lesný odbor rozhodnutím č. OU-BA-PLO-2015/90862, č. k. 201843/2015 zo dňa 02.11.2015 v zmysle ust. §19. ods.1 písm. b) zákona č.220/2004 Z. z., nezmenil druh poľnohospodárskeho pozemku C KN parc. č XXXXX/XXX, záhrady o výmere XXX,XXX m2 a pozemku C KN parc. č. XXXXX/XXX, záhrady, o výmere XX,XXX m2, v katastrálnom území Trnávka, v zastavanom území obce. Okresný úrad Bratislava, odbor opravných prostriedkov, referát pôdohospodárstva vydal rozhodnutie č. OU-BA- OOP4-2016/014152, v zmysle ust. § 59 ods. 2 Správneho poriadku, ktorým nevyhovel odvolaniu žalobcov 1. až 3 a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa. 31. Správny súd považoval námietky žalobcov v 1. až 3. rade za relevantné v niekoľkých rovinách. Zásada zákonnosti (legality) svojím významom presahuje rámec správneho konania, pretože ide o jeden z princípov právneho štátu zakotvený v Ústave SR (čl. 2 ods. 2 a 3), a je spoločná pre všetky procesné predpisy. Dodržiavanie zásady zákonnosti sa však nevzťahuje len na procesné predpisy, ale aj na hmotnoprávne predpisy upravujúce podmienky pre priznanie práv alebo určenie povinností. V prvom rade žalobcovia namietali nesprávne právne posúdenie a je nevyhnutné uviesť, že zo znenia ust. § 19 ods. 1 zákona č. 220/2004 Z. z. vyplýva, že ak orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy zistí, že niekto zabral poľnohospodársku pôdu bez rozhodnutia o odňatí na stavebný zámer alebo iný zámer v termíne po 25. júni 1992, nariadi jej rekultiváciu na základe odborného stanoviska pôdnej služby, resp. zákona dáva správnemu orgánu možnosť v prípade nemožnosti rekultivácie postupovať tak, že rozhodne o usporiadaní nezákonného stavu na poľnohospodárskej pôde a vyzve toho, kto zabral poľnohospodársku pôdu, aby predložil doklady na usporiadanie druhu pozemku v katastri, najmä kópiu z katastrálnej mapy s vyznačením dotknutých parciel, údaje podľa osobitného predpisu potrebné na účel overenia vlastníckeho práva k pozemku alebo geometrický plán, ak ide o časť parciel evidovaných v katastri. Žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán tak konali nad rámec zákonnej právomoci, keď hoc s odvolaním sa na cit. ustanovenie § 19 ods. 1 písm. b/ zákona č. 220/2004 Z. z. nerozhodli o usporiadaní nezákonného stavu, ale rozhodli tak, že nezmenili druh poľnohospodárskeho pozemku- „Záhrady“ na navrhovaný druh „Zastavané plochy“ v k. ú. Trnávka. Na uvedené nadväzuje aj námietka nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia bolo možné vysledovať, že stanovisko Mestskej časti Bratislava - Ružinov bolo pre rozhodnutie žalovaného jediným relevantným podkladom (spolu s odvolaním sa na urbanistickú štúdiu), absentovali však ďalšie dôvody, t.j. prečo žalovaný akceptoval iba toto stanovisko s nadväznosťou na platný územný plán, ktorého záväzná časť bola vyhlásená všeobecne záväzným nariadením, a ktorý je pre dané územie výlučným právne záväzným dokumentom, ani nebolo zrejmé akými úvahami bol žalovaný vedený pri hodnotení dôkazov a najmä ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. Ani z vyjadrenia Mestskej časti Bratislava - Ružinov nebolo možné vysledovať, na základe akého ustanovenia predpisu sa také vyjadrenie poskytlo, a či také vyjadrenie, resp. stanovisko je právne záväzné pre orgán, ktorý si také vyjadrenie, resp. stanovisko z bližšie nešpecifikovaných dôvodov vyžiadal. Neobstojí pritom argument žalovaného, že v súčasnosti v platnom územnom pláne UPN mesta Bratislavy sú záväzné regulatívy stanovené iba pre rozvojové územia. 32. Krajský súd sa na základe uvedených dôvodov stotožnil s námietkami žalobcov, kedy opísaný postup žalovaného bolo nevyhnutné považovať za nezákonný a odporujúci základným princípom právneho štátu, preto rozhodol tak, že napadnuté rozhodnutie zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c/d SSP a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom viazaný vysloveným právnym názorom súdu v tomto rozsudku a bude postupovať v naznačenom smere. 33. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP. Prihliadol pritom na skutočnosť, že žalobcovia mali v konaní plný úspech. 34. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).