Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Sd/59/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200753 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1016200753.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou, v právnej veci navrhovateľa: V.. B. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX, XXX XX Z., zastúpený JUDr. Mariánom Ďurinom, advokátom so sídlom Sibírska 4, 831 02 Bratislava proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o starobný dôchodok, na odvolanie navrhovateľa proti rozhodnutiu odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12. apríla 2016 v spojení s rozhodnutím zo dňa 1. júna 2016 takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 12. apríla 2016 v spojení s rozhodnutím zo dňa 1. júna 2016 podľa ust. § 250l ods. 2 a § 250j ods. 2 pís. c/ Občianskeho súdneho poriadku z r u š u j e a vec v r a c i a odporkyni na ďalšie konanie. Odporkyňa je povinná nahradiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia vo výške 463,92 eur, na účet JUDr. Mariána Ďurinu, advokáta, vedený vo J. banka, a.s., pobočka zahraničnej banky, R.: M Z./M.:J. do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : 1. Opravným prostriedkom zo dňa 02.05.2016, tunajšiemu súdu doručeným dňa 03.05.2016, navrhovateľ žiadal zrušiť rozhodnutie odporkyne zo dňa 12.04.2016 a vec jej vrátiť na ďalšie konanie, pre nesprávne a v rozpore so zákonom zistený skutkový stav veci (vyhodnotenie celkovej doby zamestnania), pre rozpor s ustálenou judikatúrou a čl. 33 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, uverejneným v Zbierke zákonov, pod č. 416/1991 Zb. Za diskriminačné považoval konanie odporkyne, ktorá mu pre priznanie starobného dôchodku nezhodnotila dobu služby v I. kategórií funkcií, už zhodnotenej pre nárok na výsluhový dôchodok (16 rokov) a tiež nezhodnotenie 108 odpracovaných dní na výsluhový dôchodok. Poukázal na to, že od 16.10.1998 má priznaný výsluhový príspevok a nie výsluhový dôchodok, ktorý ust. § 124 ods. 2 zák. č. 328/2002 Z.z. za dôchodok iba považuje. Dodal, že výsluhový príspevok získal za výsluhu rokov, t.j. trvanie služobného pomeru v policajnom zbore, podľa priloženého potvrdenia Úradu sociálneho zabezpečenia Slovenskej informačnej služby zo dňa 09.12.2010. Ďalej poukázal na nedodržanie zákonnej lehoty určenej zákonom č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej iba “ZSP”), keďže odporkyňa o jeho žiadosti o priznanie starobného dôchodku, spísanej dňa 14.12.2015, rozhodla až napadnutým rozhodnutím zo dňa 12.04.2016. Súčasne s týmto rozhodnutím odporkyňa zaslala vo forme listu, tiež zo dňa 12.04.2016, navrhovateľovi oznámenie v súvislosti s rozhodovaním o starobnom dôchodku, v ktorom uviedla, že dobu výkonu náhradnej vojenskej služby a dobu služobného pomeru na dôchodkové účely mu nehodnotila, čo právne odôvodnila citáciou ust. § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 ZSP. Navrhovateľ uviedol, že návrh na preskúmanie podáva aj voči tomuto „Oznámeniu,” keďže s takýmto postupom odporkyne, ktorý naviac zákonným spôsobom ani neodôvodnila, nesúhlasí a skonštatoval, že nárok na výsluhový dôchodok nezískal v rozsahu pokrytom znením ust. § 255 ods. 5 ZSP a súčasne žiadal prepočítať a zvýšiť starobný dôchodok za poistné obdobie od 14.11.2015, keďže naďalej je v pracovnom pomere. V návrhu na preskúmanie rozhodnutia poukázal na rozsiahlu judikatúru NS SR, obsahujúcu výklad k ust. § 60 a § 255 ods. 5 ZSP a namietol, že odporkyňa v zmysle jej záverov nepostupovala a ani na ňu neprihliadla. Do obdobia dôchodkového poistenia pre priznanie starobného dôchodku žiadal započítať aj dobu hodnotenú pri priznaní výsluhového dôchodku, ktorú mu odporkyňa pre priznanie starobného dôchodku vylúčila. 2. Vo vyjadrení zo dňa 10.06.2016 odporkyňa konštatovala, že dňa 14.12.2015 navrhovateľ požiadal o starobný dôchodok, odvolala sa na ust. § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zák. č. 555/2007 Z.z. a § 65 ods. 2 ZSP a dosiahnutie 62 rokov navrhovateľa, t.j. dôchodkového veku, dňa 14.11.2015, od ktorého žiadal priznať starobný dôchodok. Uviedla, že k tomuto dňu získal 11 292 dní obdobia dôchodkového poistenia, t.j. 30 rokov a 342 dní a týmto dňom splnil podmienky nároku na starobný dôchodok. Poukázala na obsah spisov a najmä potvrdenie Úradu sociálneho zabezpečenia Slovenskej informačnej služby zo dňa 09.12.2010, z ktorých vyplýva, že navrhovateľovi bol podľa zák. č. 73/1998 Zb., od 16.10.1998 priznaný výsluhový príspevok, ktorý sa od 01.07.2002 podľa ust. § 124 ods. 2 zák. č. 328/2002 Z.z. považuje za výsluhový dôchodok. Na účely vzniku nároku na výsluhový príspevok a jeho výšku, bola navrhovateľovi zhodnotená doba služby v rozsahu 16 rokov a 108 dní a to doba výkonu náhradnej vojenskej služby od 03.10.1977 do 28.02.1978 v I. kategórii funkcií, doba služobného pomeru na Ministerstve vnútra SR od 01.03.1978 do 30.09.1991 v I. kategórii funkcií a doba služobného pomeru príslušníka Slovenskej informačnej služby od 01.07.1996 do 15.10.1998 v I. kategórii funkcií. Odporkyňa poukázala na ust. § 255 ods. 5 ZSP z ktorého vyplýva, že za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, získané do 31.12.2003, ak toto obdobie takýto poistenec nezískal v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok a nebol mu priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok, podľa zák. č. 328/2002 Z.z. K tomu uviedla, že navrhovateľ získal takéto obdobie výkonu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok a nie je možné hodnotiť mu ho pre starobný dôchodok. K podanému návrhu na preskúmanie jej rozhodnutia uviedla, že dňa 19.05.2016 vydala rozhodnutie o zvýšení starobného dôchodku navrhovateľa od 14.11.2015 do 31.03.2016, t.j. od priznania starobného dôchodku za ďalšie obdobie počas poberania starobného dôchodku podľa § 66 ods. 3 ZSP a poznamenala, že „Oznámenie” zo dňa 12.04.2016 nie je rozhodnutím a z toho dôvodu nie je možné podať proti nemu opravný prostriedok. Odporkyňa vo vyjadrení žiadala obe rozhodnutia ako vecne správne potvrdiť. 3. Navrhovateľ v podaní zo dňa 23.06.2016 a identickom podaní zo dňa 24.06.2016 poukázal na to, že toto druhé rozhodnutie odporkyne nič nové a podstatné do súdneho sporu nevnáša a zotrval na dôvodoch pôvodne podaného návrhu na preskúmanie rozhodnutia súdom. 4. Navrhovateľ vo vyjadrení doručenom súdu dňa 04.05.2018 uviedol, že opravným prostriedkom napadol správnosť rozhodnutia z 12.04.2016, nakoľko mu nebola zhodnotená doba za odslúžené roky v I. kategórií funkcií, ktorá mu už bola zhodnotená pre nárok na výsluhový dôchodok, čím sa cíti diskriminovaný. Zdôraznil, že mu bol priznaný výsluhový príspevok a nie výsluhový dôchodok a preto zistenie odporkyne s odkazom na ust. § 255 ods. 5 a § 60 ods. 2 ZSP je nesprávne a v rozpore s právnymi predpismi a na neho sa nevzťahuje. Poukázal na rozsudok NS SR sp.zn. 9So/213/2014 zo dňa 28.09.2016 vo veci poberania jeho invalidného dôchodku, z ktorého vyplýva, že mu nebol priznaný výsluhový dôchodok ani invalidný výsluhový dôchodok podľa zák.č. 328/2002 Z.z., pretože jeho služobný pomer netrval k 30. júnu 2002 ale ho ukončil ku dňu 15.10.1998 a z toho dôvodu sa aplikácia ust. § 255 ods. 5 ZSP ani § 60 ods. 2 ZSP na neho nevzťahuje. Za nesprávne a v rozpore so skutočnosťou preukázanou v spisovnej dokumentácii (doklady o dobe služby a výške zárobku) označil tvrdenie odporkyne, že ku dňu 14.11.2015 získal 11 292 dní, t.j. 30 rokov a 342 dní obdobia dôchodkového poistenia a boli mu zhodnotené všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia a ďalšie nepreukázal, pretože ich preukázal príslušnými dokladmi ako aj Potvrdením SIS zo dňa 09.12.2010, z ktorého je zrejmé, že mu od 16.10.1998 bol priznaný výsluhový príspevok, je tu uvedená doba služby a ďalšie doklady o dobe služby a výške zárobku, ktoré potvrdzujú rozsah tejto nezhodnotenej doby obdobia dôchodkového poistenia, takže ďalšie obdobie dôchodkového poistenia preukázal. Ďalej poukázal na to, že podľa ust. § 274 ZSP mu zo zaradenia zamestnania I. a II. pracovnej kategórie, patrí zvýšenie sumy starobného dôchodku o 2%, v nadväznosti na ust. § 22 zák.č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení (ZSZ) a poukázal, že v I. a II. kategórii funkcií má odpracovaných 18 rokov a 324 dní. 5. Na pojednávaní súdu dňa 16.05.2018 sa navrhovateľ v plnom rozsahu pridržiaval argumentácie z návrhu na preskúmanie rozhodnutia odporkyne zo dňa 03.05.2016 a súvisiacich písomností, doručených súdu. Upozornil, že vo veci už raz rozhodol krajský súd, ktorý rozhodnutie odporkyne zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie, Najvyšší súd SR toto rozhodnutie potvrdil, ale odporkyňa v intenciách názoru súdov nepostupuje. Poukázal na to, že výška jeho starobného dôchodku nie je akceptovateľná a odo dňa priznania starobného dôchodku mu podľa ust. § 22 ZSZ patrí zvýšenie 2%. Odporkyni vytkol aplikáciu nesprávnych právnych predpisov a neakceptovanie doby služby a doby vojenskej služby v rozsahu 16 rokov a 108 dní. Uviedol, že skutková podstata obsiahnutá v ust. § 60 ods. 2 ZSP a ust. § 255 ods. 5 ZSP sa naňho nevzťahuje, čo vo svojom rozhodnutí sp.zn. 9So 76/16 z 28.02.2018 a sp.zn. 7So 138/2011 z 18.08.2012 vyslovil aj NS SR, kde v rovnako posudzovanej veci bola odporkyňa odpracované roky (dobu služby) povinná pre nárok na starobný dôchodok zhodnotiť. Poukázal na vyjadrenie zo dňa 24.06.2016, ktorým rozšíril svoj návrh aj na zmenové rozhodnutie zo dňa 01.06.2016, ktoré žiadal tiež zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie. Zástupkyňa odporkyne sa rovnako pridržiavala svojho vyjadrenia z 10.06.2016 a napadnuté rozhodnutie z 12.04.2016 ako aj zmenové rozhodnutie zo dňa 01.06.2016 žiadala ako vecne správne potvrdiť. Poukázala na ust. § 22 zák.č. 100/1988 Zb., v zmysle ktorého starobný dôchodok navrhovateľovi zvýšiť o 2% nemožno, pretože pre nárok na starobný dôchodok je posudzovaný podľa ZSP a ZSZ sa naňho nevzťahuje. Uvedenú dobu služby a vojenskej služby mu nie je pre starobný dôchodok možné zhodnotiť vzhľadom na znenie ust. § 255 ods. 5 a § 60 ods. 2 ZSP. 6. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „súd“) ako vecne a miestne príslušný (§ 244, § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) podľa ust. § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok vo veci konal podľa doterajších právnych predpisov, napadnuté rozhodnutie odporkyne ako i konanie ktoré mu predchádzalo preskúmal postupom podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. v súlade s ust. § 250l ods. 1 O.s.p. v rozsahu a medziach dôvodov odvolania, keďže sa nejednalo o vec, v ktorej by k vybaveniu opravného prostriedku došlo spôsobom uvedeným v ust. § 250f, nariadil vo veci pojednávanie, na ktorom sa oboznámil s obsahom administratívneho spisu, pripojenými listinnými dôkazmi v spisovej dôchodkovej dokumentácii, písomnými podaniami, najmä so žiadosťou navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku, s osobným listom dôchodkového poistenia vypracovaným k napadnutému rozhodnutiu, s potvrdením Slovenskej informačnej služby Úradu sociálneho zabezpečenia zo dňa 09.12.2010 a 10.02.2011, oznámením Ministerstva vnútra SR zo dňa 02.10.2013, z ktorých vyplýva, že navrhovateľovi bol priznaný výsluhový príspevok od 16.10.1998 podľa zák.č. 73/1998 Zb., ktorý sa od účinnosti zák.č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov od 01.07.2002 považuje za výsluhový dôchodok, s priebehom dôchodkového poistenia vypracovaným odporkyňou a dospel k presvedčeniu, že vo výroku označené rozhodnutia odporkyne je potrebné zrušiť podľa § 250j ods. 2 pís. c/ O.s.p., pretože vychádzalo z nesprávneho a nedostatočne zisteného skutkového stavu a je v rozpore s právnymi predpismi a podľa ods. 3 cit. zákona vrátil vec odporkyni na ďalšie konanie. 7. Podľa § 491 ods. 1 Správneho súdneho poriadku č. 162/2015 Z.z. (ďalej len „S.s.p.“), ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 8. Podľa § 491 ods. 2, druhá veta Správneho súdneho poriadku, ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 9. Podľa § 492 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa dokončia podľa doterajších predpisov. 10. Podľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa dokončia podľa doterajších predpisov. 11. Z ust. § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, ktorý vstúpil do účinnosti dňom 1. júla 2002 vyplýva, že tento zákon upravuje sociálne zabezpečenie policajtov a profesionálnych vojakov, ktoré tvorí nemocenské zabezpečenie, úrazové zabezpečenie, výsluhové zabezpečenie a služby sociálneho zabezpečenia. Pod pojmom policajt sa na účely tohto zákona rozumie aj colník. 12. Podľa § 4 ods. 3 cit. zákona dávky výsluhového zabezpečenia závisia od doby trvania služobného pomeru a od sumy služobného platu, ktorý dosiahli dotknuté osoby v ustanovenom období pred vznikom nároku na dávku. Z výsluhového zabezpečenia sa poskytuje výsluhový príspevok, odchodné, úmrtné, výsluhový dôchodok, invalidný výsluhový dôchodok, vdovský výsluhový dôchodok, vdovecký výsluhový dôchodok a sirotský výsluhový dôchodok (§ 30 písm. a/- h/). 13. Podľa § 65 ods. 1 a 2 zákona 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „ZSP“) má poistenec nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak. 14. Určenie obdobia dôchodkového poistenia, osobného vymeriavacieho základu, osobného mzdového bodu, priemerného osobného mzdového bodu či aktuálnej dôchodkovej hodnoty vyplýva z ust. § 60-64 ZSP. 15. Podľa § 60 ods. 2 ZSP je obdobím dôchodkového poistenia aj obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka(aj colníka), ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. 16. Podľa § 255 ods. 1 a ods. 5 ZSP sa za obdobie dôchodkového poistenia považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004 podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak. Obdobím dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby (vzťahuje sa aj na colníkov) získané do 31.12.2003, ak toto obdobie nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu(zák. č. 328/2002). 17. Podľa § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zák. č. 140/2015 Z.z. nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú. 18. Podľa ust. § 195 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. 19. Podľa ods. 2 cit. ust. podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti . 20. Podľa § 196 ods.1 ZSP dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzický osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne. 21. Podľa § 209 ods.1 ZSP sa rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 22. Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. 23. Podľa § 250q ods. 3 O.s.p., o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. 24. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128) vyhláseného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb., ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku. 25. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd v čl. 6 ods. 1 zaručuje právo na spravodlivé súdne konanie, neustanovuje ale žiadne pravidlá pre prípustnosť dôkazov alebo spôsob, ktorým majú byť posúdené. Význam dôkazov a potrebnosť ich vykonania sú otázky, ktorých posúdenie je zásadne v právomoci toho orgánu, ktorý rozhoduje o merite návrhu - inými slovami, právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (viď § 120 ods. 1 O.s.p.), a nie účastníkov konania. Nevykonanie určitého dôkazu môže mať za následok len neúplnosť skutkových zistení (vedúcu prípadne k vydaniu nesprávneho rozhodnutia), nie však procesnú vadu v zmysle § 237 O.s.p. (viď R 37/1993). 26. Správny súd považuje za potrebné dať do pozornosti, že v procese súdneho prieskumu nie je súdom skutkovým, jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti tretej hlavy O.s.p. upravujúcej rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov (§§ 250l a nasl. O.s.p.) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu je určený rozsahom dôvodov uvedených v opravnom prostriedku, ktorými navrhovateľ namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.). 27. Napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12. apríla 2016 odporkyňa podľa ust. § 65 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „ZSP“) priznala od 14.11.2015 navrhovateľovi starobný dôchodok v sume 466,10 eur, ktorý po zákonnej valorizácii odo dňa jeho priznania, t.j. za rok 2015 a 2016 podľa § 1 Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 295/2014 a č. 283/2015 Z.z. zvýšila na sumu 468,- eur mesačne. V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že navrhovateľ splnil podľa ust. § 65 ZSP, v znení zákona č. 555/2007 Z.z., podmienky nároku na starobný dôchodok k 14.11.2015, kedy dovŕšil 62 rokov veku a k tomuto dňu získal 11 292 dní, čo je 30 rokov a 342 dní obdobia dôchodkového poistenia, t.j. 30,9370 rokov obdobia dôchodkového poistenia. Sumu starobného dôchodku určila podľa ust. § 66 ods. 1 ZSP ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Odporkyňa v odôvodnení uviedla spôsob určenia osobného mzdového bodu, spôsob určenia priemerného osobného mzdového bodu s tým, že prehľad hodnôt osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia od 01.10.1990 do 30.06.1996, od 16.10.1998 do 31.12.2014 je uvedený v priloženom osobnom liste k rozhodnutiu. Úhrn osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia je 31,8545, podiel úhrnu osobných mzdových bodov a rokov dôchodkového poistenia 21,9754, v rozhodujúcom období je priemerný osobný mzdový bod vo výške 1,4496, redukovaný podľa § 63 ods. 3 pís. c/ ZSP na 1,3938. Aktuálna dôchodková hodnota stanovená podľa § 64 ods. 6 ZSP, ktorá platí k 14.11.2015 je 10,6865 eur. Suma starobného dôchodku vo výške 460,90 eur, je vypočítaná ako súčin priemerného osobného mzdového bodu (1,3938), obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok (30,9370 rokov) a aktuálnej dôchodkovej hodnoty (10,6865). Suma starobného dôchodku 460,90 eur sa zvýšila podľa § 82 ZSP po zákonnej valorizácii odo dňa priznania starobného dôchodku t.j. za rok 2015 a rok 2016 celkom na sumu 468 eur mesačne. 28. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 1. júna 2016 odporkyňa zmenila a doplnila svoje predchádzajúce rozhodnutie zo dňa 12. apríla 2016 v časti odôvodnenia, v ktorom uviedla, že navrhovateľovi dobu výkonu náhradnej vojenskej služby od 03.10.1977 do 28.02.1988 v I. kategórii funkcií, dobu služobného pomeru príslušníka policajného zboru od 01.03.1978 do 30.09.1991 v I. kategórii funkcií a dobu služobného pomeru príslušníka v Slovenskej informačnej služby od 01.07.1996 do 15.10.1998 v I. kategórií funkcií na dôchodkové účely nehodnotila. Svoj postup právne odôvodnila ust. § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 ZSP a tieto dôvody (obsahovo rovnaké) pôvodne oznámila navrhovateľovi iba listom k napadnutému rozhodnutiu z 12.04.2016, proti ktorému navrhovateľ podal návrh na preskúmanie jeho zákonnosti. 29. Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľ žiadosťou spísanou dňa 14.12.2015 požiadal odporkyňu o priznanie starobného dôchodku, ktorý žiadal priznať od 14.11.2015, t.j. od dovŕšenia dôchodkového veku. Z priebehu dôchodkového poistenia a osobného listu dôchodkového poistenia k napadnutému rozhodnutiu vyplýva, že odporkyňa navrhovateľovi do obdobia dôchodkového poistenia zhodnotila dobu učebného pomeru a zamestnania od 01.09.1969 až do 02.10.1977 a od 01.10.1990 do 30.06.1996, dobu nezamestnanosti od 16.10.1998 do 14.03.1999, dobu zamestnania od 15.03.1999 do 13.11.2015 a celkom vyčíslila obdobie jeho dôchodkového poistenia v rozsahu 11 292 dní, t.j. 30 rokov 342 dní , bez započítania obdobia dôchodkového poistenia, ktoré mu bolo zohľadnené pri priznaní výsluhového príspevku, t.j. celkom 16 rokov a 108 dní. Nezhodnotenie uvedeného obdobia na dôchodkové účely odporkyňa oznámila listom zo dňa 12.04.2016 a zaslala navrhovateľovi spolu s napadnutým rozhodnutím zo dňa 12.04.2016, ktoré potom zmenovým rozhodnutím zo dňa 01.06.2016 v časti odôvodnenia zmenila tak, že ho doplnila obsahom uvedeného listu. Zo spisu a dokladov Slovenskej informačnej služby, Úradu sociálneho zabezpečenia zo dňa 09.12.2010 a tiež zo dňa 10.02.2011 a z oznámenia Ministerstva vnútra SR zo dňa 02.10.2013 súd zistil, že navrhovateľovi bol podľa zák.č. 73/1998 Zb. priznaný od 16.10.1998 výsluhový príspevok, ktorý sa od účinnosti zák.č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov od 01.07.2002 považuje za výsluhový dôchodok a bola mu pre výsluhový príspevok zhodnotená uvedená doba služby a náhradnej vojenskej služby, v rozsahu celkom 16 rokov a 108 dní obdobia dôchodkového poistenia. Súčasťou administratívneho spisu boli aj evidenčné listy dôchodkového zabezpečenia, v ktorých jednotliví zamestnávatelia navrhovateľa potvrdili konkrétne obdobie jeho dôchodkového poistenia počas výkonu jednotlivých zamestnaní, i zárobky, ktoré v tom období dosiahol. 30. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia z 12.04.2016 a osobného listu v prílohe vyplýva, že odporkyňa sa vôbec nezaoberala zisťovaním obdobia dôchodkového poistenia navrhovateľa, ktoré dosiahol za dobu služby, vrátane vojenskej služby v rozsahu 16 rokov a 108 dní, zhodnotenej pre priznanie výsluhového príspevku. O uvedenom svedčí aj list z 12.04.2016, ktorým mu túto skutočnosť s odkazom na ust. § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 ZSP oznámila a zaslala spolu s napadnutým rozhodnutím. Odporkyňa svoj postup v konaní zdôvodnila zmenou napadnutého rozhodnutia v časti odôvodnenia, zmenovým rozhodnutím zo dňa 01.06.2016, ktoré v rozsahu troch odsekov doplnila textom identickým s oznámením zo dňa 12.04.2016, kde v prvom odseku oznámila dobu služby a náhradnej vojenskej služby, ktoré nehodnotila a v ďalších dvoch odsekoch iba citovala ust. § 255 ods. 5 a ust. § 60 ods. 2 ZSP, bez akéhokoľvek odôvodnenia aplikácie citovaných ustanovení na skutkový stav veci. Súd preto konštatuje, že odporkyňa riadne a úplne nezistila skutkový stav veci podľa právnych predpisov, keďže pri zisťovaní obdobia dôchodkového poistenia pre starobný dôchodok vynechala jeho časť v rozsahu 16 rokov a 108 dní a nezaoberala sa ňou v rovine skutkovej ani právnej. Citácia ust. § 60 a § 255 ods. 5 ZSP bez akejkoľvek zmienky na aký skutkový stav sú citované ustanovenia aplikované, je v rozpore s ust. § 195 a § 196 ZSP a rozhodnutie tak nevychádza zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci nie je ani v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi v zmysle ust. § 209 ods.1 ZSP. 31. Krajský súd v súvislosti s ďalším postupom odporkyne v tejto veci, poukazuje na ustálenú judikatúru NS SR v obdobných veciach, hlavne na rozsudok NS SR sp.zn. 1So/2/2015 zo dňa 24.08.2016, ako aj na ďalšie rozsudky napr. sp.zn. 10So/59/2014, sp.zn. 9So/214/2008 (Zbierka stanovísk NS a súdov SR č. 5/2011), v ktorých NS SR dospel k záveru, že na účel nároku na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme je potrebné zhodnotiť aj obdobie zhodnotené v osobitnom systéme (u navrhovateľa pre výsluhový príspevok) a aplikovať čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, krátením vypočítanej teoretickej sumy starobného dôchodku najviac o sumu, ktorá neprevyšuje sumu výsluhového dôchodku (príspevku). Vychádzajúc z úpravy ust. § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 ZSP, podmienky tam uvedené musia byť splnené súčasne. Výkladom uvedených zákonných ustanovení (§ 60 ods. 2, § 255 ods. 5) vo vyššie opísaných súvislostiach dospel Najvyšší súd SR opakovane k záveru (ktorý bol zovšeobecnený zverejnením v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk č. 5/2011), že priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov nevylučuje, aby obdobie výkonu štátnej služby nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení, ktoré je významné pre zistenie vzniku nároku poistenca na starobný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení a určenie jeho výšky. Z uvedeného vyplýva, že pre posúdenie vzniku nároku navrhovateľa na starobný dôchodok podľa § 65 zákona o sociálnom poistení mala odporkyňa hodnotiť celú dobu navrhovateľovho dôchodkového poistenia, t.j. obdobie dôchodkového poistenia získané vo všeobecnom a aj osobitnom systéme a z takto zistenej doby dôchodkového poistenia mala vypočítať teoretickú výšku dôchodku. 32. Dohovor č. 128 <http://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=26&p=1015065&f=2>má charakter medzinárodnej zmluvy, ktorá priamo zakladá právo fyzických osôb na zachovanie nároku na starobný dôchodok, a teda na jeho vykonanie nebolo potrebné prijať osobitný zákon. Príslušné ustanovenia Dohovoru <http://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=26&p=1015065&f=2>majú prednosť pred zákonom o sociálnom poistení a sú priamo záväzné aj pre odporkyňu. Ustanovenia zákona o sociálnom poistení / zabezpečení, je preto potrebné vykladať v kontexte s Dohovorom <http://www.epi.sk/form/ goto.ashx?t=26&p=1015065&f=2>. Z článku 33 ods. 2 Dohovoru <http://www.epi.sk/form/goto.ashx? t=27&p=1994552-1994552&f=2>vyplýva, že v prípade súbehu nárokov na starobný dôchodok tak zo všeobecného, ako aj osobitného systému sociálneho zabezpečenia je možné starobný dôchodok zo všeobecného systému iba krátiť a nemožno ho odňať, pokiaľ starobný dôchodok z osobitného systému svojou výškou neprevyšuje výšku starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia. Výsluhový dôchodok plní od určitého veku poistenca funkciu starobného dôchodku a v prípade poistenca, ktorý má oba tieto dôchodky, je to dávka sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť (prežitie určitého veku, v SR je to 62 rokov) a pri výpočte výšky starobného dôchodku sa uplatňuje postup krátenia podľa tohto článku. 33. Keďže odporkyňa v napadnutom rozhodnutí vychádzala z obdobia dôchodkového poistenia navrhovateľa, ktoré nebolo zistené ani zohľadnené v celosti, t.j. pre účely rozhodnutia o jeho starobnom dôchodku vylúčila zo zisťovania obdobie dôchodkového poistenia, ktoré získal v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia, t.j. za výkon služby vrátane vojenskej základnej služby, vychádzalo jej rozhodnutie z nesprávneho a nedostatočne zisteného skutkového stavu veci v rozpore s právnymi predpismi , preto ho krajský súd zrušil a vec odporkyni vrátil na ďalšie konanie. Odporkyňa v ďalšom konaní opätovne posúdi nárok navrhovateľa na starobný dôchodok v zmysle právneho názoru uvedeného v tomto rozhodnutí v súlade s ustálenou judikatúrou NS SR a urobí výpočet starobného dôchodku podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. 34. Záverom súd ešte dáva do pozornosti čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. 35. K tomuto ústavnému právu uvádza rozhodnutie NS SR R 1So/2/2015 zo dňa 24.08.2016 v súvislosti s obdobnou prejednávanou vecou, že primeraným je také hmotné zabezpečenie, ktoré zodpovedá celej dĺžke poistenia bez ohľadu na to, či poistenie bolo získané v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia (ktorý sa vyčlenil zo všeobecného systému dôchodkového poistenia) alebo iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. 36. Podľa ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p., ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. 37. Podľa ustanovenia § 250l ods. 1 O.s.p., pokiaľ v tretej hlave piatej časti nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/1963/99/20160614>. 38. Podľa ustanovenia § 137 ods. 1 O.s.p., trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát. 39. Podľa ustanovenia § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi. 40. Podľa ustanovenia § 151 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia (ods. 1). Ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (ods. 2). 41. Podľa ustanovenia § 11 ods. 4 prvá veta vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej iba „vyhláška 655/2004 Z. z.), základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna šestina výpočtového základu vo veciach zastupovania v konaniach podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. V dávkových veciach sociálneho poistenia, vo veciach sociálnych služieb a vo veciach preskúmavania rozhodnutia o priestupkoch patrí odmena za jeden úkon právnej služby vo výške jednej trinástiny výpočtového základu. 42. V zmysle ustanovenia § 13a ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby: a/ prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, b/ ďalšia porada alebo rokovanie s klientom za každú skončenú hodinu, c/ písomné podanie na súd alebo iný orgán alebo protistrane týkajúce sa veci samej, d/ účasť na konaní pred súdom alebo iným orgánom a na konaní o zmieri, a to za každé začaté dve hodiny bez ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich úkonov vykonaných počas dvoch hodín. 43. Podľa ustanovenia § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol. 44. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 250l ods. 1 v spojení s ustanoveniami § 137 ods. 1, § 149 ods. 1, § 151, § 250k ods. 1 O.s.p. a § 11 ods. 4, § 13a ods. 1 a § 16 ods. 3 vyhlášky 655/2004 Z. z. Keďže navrhovateľ mal v konaní celkový úspech, súd mu priznal právo na úplnú náhradu trov konania. 45. Právny zástupca navrhovateľa v podaní zo dňa 17.05.2018 vyčíslil trovy konania pozostávajúce z tarifnej odmeny za zastupovanie a režijného paušálu, celkovo v sume 538,50 eur. 46. Súd navrhovateľovi priznal náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastupovania nasledovne: Odmena advokáta - vypočítaná zo základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby ako jedna trinástina z výpočtového základu podľa § 1 ods. 3 v spojení s § 11 ods. 4 druhá veta vyhlášky č. 655/2004 Z. z.: - za 3 úkony právnej služby v roku 2016 - prevzatie a príprava zastúpenia dňa 25.04.2016 (§ 13a ods. 1 písm. a/ vyhl.), návrh na preskúmanie rozhodnutia zo dňa 02.05.2016 (§ 13a ods. 1 písm. c/ vyhl.), konzultácia a porada s klientom v dĺžke 1 a 1 hod. dňa 12.06.2016 (§ 13a ods. 1 písm. b/ vyhl.), pri použití základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vo výške 66 eur, vypočítanej z jednej trinástiny výpočtového základu, ktorý v r. 2016 predstavoval sumu 858 eur, t. j. spolu 198,00 eur; - za 3 úkony právnej služby v r. 2018 - konzultácia a porada s klientom v dĺžke 1 a 1 hod. dňa 02.05.2018 (§ 13a ods. 1 písm. b/ vyhl.), písomné vyjadrenie žalobcu zo dňa 04.05.2018 (§ 13a ods. 1 písm. c/ vyhl.), zastupovanie na pojednávaní dňa 16.05.2018 v dĺžke 1 hod. (§ 13a ods. 1 písm. d/ vyhl.), pri použití základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vo výške 70,85 eur, vypočítanej ako jedna trinástina výpočtového základu, ktorý v r. 2018 predstavuje sumu 921 eur, t. j. spolu 212,55 eur. , Režijný paušál - podľa § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. patrí advokátovi vo výške jednej stotiny výpočtového základu za jednotlivé úkony právnej služby, t. j. za r. 2016 z výpočtového základu 858 eur za tri úkony právnej služby spolu v sume 25,74 eur, za r. 2018 z výpočtového základu 921 eur za tri úkony právnej služby v sume 27,63 eur; t. j. spolu 53,37 eur. 47. Trovy konania v celkovej sume 463,92 eur, ktorých účelnosť vynaloženia právny zástupca navrhovateľa dostatočne a vierohodne preukázal, je odporkyňa povinná zaplatiť navrhovateľovi na účet jeho právneho zástupcu v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia. 48. Súd nepriznal advokátovi uplatnenú odmenu a režijný paušál spolu v sume 74,58 eur za rozšírenie návrhu po vydaní zmenového rozhodnutia z 24.06.2016, nakoľko sa nejednalo o podanie týkajúce sa veci samej v zmysle ustanovenia § 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky 655/2004 Z. z. Súd je v súlade s ustáleným právnym názorom vyjadreným v judikatúre Najvyššieho súdu Slovenskej republiky povinný preskúmať všetky rozhodnutia vydané v administratívnom konaní súvisiace s prejednávanou vecou, preto súd dospel k záveru, že uvedené podanie žiadnym spôsobom neprispelo k objasneniu skutočností podstatných pre konanie a rozhodnutie v predmetnom súdnom konaní. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.