Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/100/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200798 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1016200798.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: IGNUM s.r.o., ICO: 36 614 203, Šalviova 40, Bratislava, zastúpený: JUDr. Alojz Baránik, advokát, Grősslingova 4, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, IČO: 42 499 500, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 455768/2016 zo dňa 11.04.2016, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Finančné riaditeľstva Slovenskej republiky č. .455768/2016 zo dňa 11.04.2016 ako aj rozhodnutie Daňového úradu Nitra č. 1782652/2015 zo dňa 16.12.2015 zrušuje a vec vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalobcovi sa priznáva úplná náhrada trov konania voči žalovanému, o výške ktorej rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou doručenou súdu dňa 10.05.2016 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 455768/2016 zo dňa 11.04.2016, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Nitra č. 1782652/2015 zo dňa 16.12.2015, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 20.000,- eur podľa § 54 ods. 1 písm. e/ zákona č. 171/2005 Z.z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákona č. 171/2005 Z.z.“), podľa § 56 ods. 3 zákona č. 171/2005 Z.z. za porušenie § 2 písm. r/ zákona č. 171/2005 Z.z. v nadväznosti na § 35 ods. 2 toho zákona. 2. Žalobca považoval rozhodnutia daňových orgánov za nezákonné, žiadal ich zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 3. Žalobca uviedol, že podniká na území Slovenskej republiky a v rámci svojej obchodnej činnosti poskytuje aj služby zákazníkom v oblasti automatizovaného spracovania dát. Žalobca tiež poskytuje svojim zahraničným zákazníkom aj služby spojené s registrovaním SK domén, pretože podľa príslušných právnych predpisov môžu slovenské domény registrovať výlučne slovenské subjekty. Takúto službu žalobca poskytol aj spoločnosti HB84 s.r.o., IČO: 28 955 480, so sídlom Bohdalecká 1460/8, Praha, Česká republika, kde predmetom bola registrácia SK domény Automaty - zadarmo, SK. Keďže spoločnosť HB84 nie je slovenským subjektom, nie je oprávnená vykonať registráciu takejto domény samostatne a je nútená využiť služby iných subjektov podnikajúcich v podobnej oblasti ako žalobca. Žalobca vykonal všetky potrebné kroky k registrácii uvedenej v SK domény v prospech českej obchodnej spoločnosti, pričom jeho činnosť spočívala výlučne vo vybavení registrácie u doménovej autority SK- NIC, a.s. uložení informácií potrebných na sfunkčnenie doménového mena a jeho následnej technickej správe. Žalobca v žiadnom prípade netvoril obsah internetovej stránky www.automaty-zadarmo.sk <http://www.automaty-zadarmo.sk> ani túto internetovú stránku ako takú nevytvoril. Oprávneným majiteľom internetovej stránky je spoločnosť HB84 a majiteľom SK - domény je Ján Becík ako užívateľ. Žalobca nemal faktickú, technickú ani právnu možnosť ovplyvniť obsah tejto internetovej stránky, ktorá je výlučne po technickej stránke fungovania na základe ním registrovaná na SK - domény. Rozhodnutie daňových orgánov žalobca považoval za rozporné s objektívnym právom najmä z dôvodu, že vo veci absentuje znak stotožnenia žalobcu ako zodpovednej osoby a vo veci absentuje znak protiprávnosti. 4. Daňové orgány v konaní nepostupovali v zmysle procesných predpisov (§ 3 ods. 1, 2 a § 33 ods. 1,2 Správneho poriadku), keď žalobca nemal možnosť oboznámiť sa s obsahom spisov pred vydaním rozhodnutia Daňového úradu Nitra ani rozhodnutia o odvolaní žalovaného a vyjadriť sa k podkladom týchto rozhodnutí. Takýmto postupom bola žalobcovi odňatá možnosť oboznámiť sa s celým obsahom administratívneho spisu a nebolo mu umožnené navrhovať dôkazy a ich doplnenie. 5. Žalobca tiež namietal nesprávne právne posúdenie, pričom poukazujúc na § 2 písm. r/ zákona č. 171/2005 Z.z. namietal, že sa daňové orgány vo svojich rozhodnutiach nevysporiadali s preukázanými skutočnosťami, a to najmä, že žalobca bol registrátorom domény výlučne v prospech spoločnosti HB84 a užívateľa, pretože podľa platných právnych predpisov slovenskej domény smie registrovať len slovenský subjekt. Daňové orgány sa nijako nevysporiadali s tým, že žalobca netvoril obsah internetovej stránky www.automaty-zadarmo.sk <http://www.automaty-zadarmo.sk>, pretože jeho činnosť spočívala výhradne v poskytnutí služby pre spoločnosť HB84. Žalobca pri poskytovaní tejto služby nebol povinný skúmať, aký obsah spoločnosť HB84, prípadne užívateľ do registrácii domény automaty - zadarmo.sk na internetovej stránke vytvorí, ani či spoločnosť HB84 alebo užívateľ disponovali licenciou na prevádzkovanie hazardných hier. Preto žalobca nemal možnosť ovplyvniť obsah internetovej stránky ani to, či tento obsah porušuje zákon č. 171/2005 Z.z.. Žalobca poskytol množstvo služieb spojené s registráciou SK domény pre zahraničné subjekty, preto ak by aj pripustil, že zodpovedá za obsah všetkých takýchto internetových stránok, bezosporu by išlo o neudržateľný výklad právnych noriem, čím by okrem iného mohlo dôjsť až k porušeniu čl. 16 Charty základných práv EÚ. Žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 3Obo/197/06, podľa ktorého platí, že len držiteľ domény môže sám priamo zasiahnuť do práv majiteľa ochrannej známky, a teda poskytovateľ, ktorý umožňuje registráciu internetových domény, prípadne zasahujúcich do práv majiteľa ochrannej známky, nepoužíva sám ochrannú známku tohto majiteľa. Inými slovami je vylúčená zodpovednosť poskytovateľa (žalobcu), ktorý umožnil registráciu internetovej domény, ktorá svojim obsahom zasahuje do práv majiteľa ochrannej známky, pretože on sám nepoužíva ochrannú známku tohto majiteľa. Naopak do práv majiteľa ochrannej známky priamo zasahuje držiteľ domény (HB84). Z uvedeného vyplýva, že žalobca neporušil zákon č. 171/2005 Z.z. a toto porušenie prichádza do úvahy výlučne konaním spoločnosti HB84. 6. Žalobca namietal, že daňové orgány sa nezaoberali otázkou, či v predmetnom prípade boli naplnené všetky definičné prvky správneho deliktu. Rozhodnutie vychádza z nesprávnej interpretácii a aplikácii § 35 ods. 2 v spojení s § 2 písm. r/ a § 56 ods. 3 zákona č. 171/2005 Z.z.. Činnosť žalobcu spočívala výlučne vo vybavení registrácie u doménovej autority SK - NIC, a.s. uložení potrebných informácií na sfunkčnenie doménového mena a jeho následnej technickej správe. Žalobca neparticipoval na obsahu domény, ktorá bola registrovaná výlučne v prospech a pre potreby spoločnosti HB84 ako užívateľa. Zodpovednosť žalobcu ako registrátora v súlade s výkladom Smernice č. 2000/31/ES o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu za obsah internetovej stránky vylúčená, pretože činnosť žalobcu sa analogicky považuje za činnosť „hostingu“, alebo „mereconduit“ v zmysle čl. 14 a čl. 12 Smernice o elektronickom obchode, ktoré určujú podmienky vylúčenia zodpovednosti poskytovateľa služby informačnej spoločnosti. 7. Žalobca namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu, ktorý podľa jeho názoru nepostačoval na posúdenie veci. Taktiež považoval rozhodnutie za zmätočné, keďže sa v ňom tvrdí, že sa žalobca dopustil správneho deliktu tým, že nemal uvedenú alebo vydanú licenciu na propagáciu hazardných hier prostredníctvom internetu. 8. Žalobca považoval rozhodnutie žalovaného za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Žalovaný sa nevysporiadal s konkrétnymi skutkovými a právnymi námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu. Napríklad z neho nevyplýva, na základe čoho dospel žalovaný k záverom, že tvrdenie žalobcu, že nie je dozorovaným subjektom je nesprávne, alebo že argumentácia žalobcu týkajúca sa skutočnosti, že žalobca nezodpovedá za napĺňanie obsahu predmetnej internetovej stránky je taktiež nesprávna. Z napadnutého rozhodnutia vôbec nevyplýva, na základe čoho žalovaný bez ďalšieho ustálil, že žalobca je dozorovaným subjektom podľa § 12 písm. e/ zákona č. 171/2005 Z.z. a že zodpovedá za obsah predmetnej internetovej stránky. Odôvodnenie rozhodnutia, ktoré obsahuje len rekapituláciu prednesov účastníkov konania a iba všeobecný stručný záver žalovaného o tom, že si dostatočne ustálil, že žalobca porušil zákon nie je možné považovať za ústavne akceptovateľné ale naopak za zjavne arbitrárne a nepreskúmateľné. 9. Záverom žalobca namietal, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu je nepreskúmateľné, pretože v jeho výroku absentuje dostatočne špecifikované obdobie, v ktorom sa žalobca mal dopustiť údajného protiprávneho konania, čo je taktiež v rozpore s ustálenou judikatúrou Ústavného súdu SR. Žalovaný následne svojim rozhodnutím potvrdil rozhodnutie daňového úradu, ktorého výrok nemal náležitosti § 47 ods. 2 Správneho poriadku, čím taktiež konal nezákonne. V rozhodnutiach trestného charakteru, ktorým nepochybne je aj žalobou napadnuté rozhodnutie, je nevyhnutné, aby správny orgán vymedzil presne za aké konkrétne konanie je subjekt postihnutý, čo je možné zaručiť len konkretizáciou údajov obsahujúcich v popise v skutku uvedeným miesta, času a spôsobu jeho spáchania. Táto miera podrobnosti je nevyhnutná pre celé sankčné konanie, a to najmä z dôvodu prekážky litispendencie, dvojitého postihu pre rovnaký skutok, pre určenie rozsahu dokazovania a aj pre zabezpečenie riadneho práva na obhajobu. Riadne formulovaný výrok a v ňom v prvom rade konkrétny popis skutku je nezastupiteľná časť rozhodnutia, z ktorého je možné zistiť, či a aká povinnosť bola porušená a aké opatrenie, či sankcia boli uložené. Len rozhodnutie obsahujúce takýto výrok môže byť vynutiteľné exekúciou. Ak správny orgán neuvedie tieto náležitosti vo výroku svojho rozhodnutia poruší základné zásady administratívneho trestania (rozsudok KS v BA sp. zn. 5S 193/2013 zo dňa 10.02.2015). II. Vyjadrenie žalovaného 10. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa 17.06.2016, zotrval na svojom doterajšom právnom názore, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. 11. K skutkovým okolnostiam uviedol, že orgán dozoru (Daňový úrad Nitra) v rámci vyhľadávacej činnosti dňa 11.09.2015 zistil, že po otvorení internetového portálu s adresou www.automaty-zadarmo.sk <http://www.automaty-zadarmo.sk> sa na danej stránke zobrazili také údaje, ktoré propagovali účasť na hazardnej hre n a území Slovenskej republiky, prípadne podnecovali k účasti na takéto hre, na ktorú nebola na území Slovenskej republiky vydaná licencia. Následne po kliknutí na niektorý z odkazov zobrazili sa stránky služieb, na ktorých bolo možné realizovať registráciu na hazardnej hre. Správny orgán zistil, že vlastníkom domény je žalobca, preto bolo voči nemu začaté administratívne konanie pre porušenie zákona č. 171/2005 Z.z.. 12. Prvostupňový správny orgán zaslal žalobcovi upovedomenie o začatí správneho konania, ktoré mu bolo doručené dňa 05.10.2015. Z predmetného upovedomenia je zrejmá skutočnosť, na základe čoho začal orgán dozoru správne konanie, z akých zistených skutočností a k čomu správne konanie smeruje. Zároveň v upovedomení správny orgán dal žalobcovi možnosť vyjadriť sa k predmetu správneho konania, k zisteným skutočnostiam v určenej 15- dňovej lehote, ktorú žalobca nevyužil. 13. K žalobným námietkam žalovaný uviedol, že na internetovej stránke národného registrátora domén SK - NIC, a.s. sa nachádzajú pravidlá poskytovania menného priestoru v internetovej doméne. Doména je základným prvkom pre tvorbu adresy na internete a služieb jednoznačne označeným miesta v priestore internetu. Užívateľ, ktorý uzavrel s SK - NIC, a.s. rámcovú zmluvu je užívateľom domény. Držiteľ domény je užívateľ, ktorý s SK - NIC, a.s. uzavrel zmluvu o doméne. Každá osoba, ktorá sa chce stať držiteľom domény a za tým účelom využívať služby SK - NIC, a.s. sa stane užívateľom len na základe uzatvorenej rámcovej zmluvy s SK - NIC, a.s.. Každá osoba, ktorá sa chce stať registrátorom a za tým účelom využívať služby SK - NIC, a.s. pri správe domén sa stane registrátorom len na základe uzatvorenej rámcovej zmluvy. Návrh zmluvy o doméne zasiela SK - NIC, a.s. v mene užívateľa registrátor. Registrátor musí byť v čase zaslania návrhu uvedený ako registrátor v zozname subjektu užívateľa, čím sa rozumie, že je zároveň splnomocnený na tento úkon užívateľom. 14. Tvrdenie žalobcu, že nie je dozorovaným subjektom považoval žalovaný za nesprávne, nakoľko žalobca ako právnická osoba a ako vlastník predmetnej internetovej stránky propagovala hazardné hry tak, že na tejto stránke boli umiestnené také služby, ktoré umiestňovali návštevníkom predmetnej internetovej stránky registrovať sa na hazardnú hru. Tým, že žalobca propagoval hazardnú hru bez vydania prípadne udelenej licencie, porušil zákon č. 171/2005 Z.z. Zriadením internetového portálu preberá zriaďovateľ na seba zodpovednosť za obsah tejto stránky a pokiaľ je obsah tejto stránky v rozpore s platnou právnou normou môžu byť tejto osobe zo strany oprávneného uložená sankcia pokiaľ to príslušná právna norma vo svojich ustanoveniach ukladá. Z tohto hľadiska rozhodnutie vychádza zo správneho zistenia skutkového stavu i právneho posúdenia veci. III. Konanie pred správnym orgánom 15. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil skutočnosti, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné tak, ako boli nimi opísané v ich písomných podaniach. Správne orgány v administratívnom konaní vydali v úvode odôvodnenia rozsudku opísané rozhodnutia, pričom ich odôvodnenia sú obdobné ako vyjadrenie k žalobe. K jednotlivým častiam týchto rozhodnutí a k skutočnostiam medzi účastníkmi sporným sa súd detailnejšie vyjadril nižšie v odôvodnení tohto rozsudku. IV. Relevantné právne predpisy 16. Podľa § 2 písm. r/ zákona č. 171/2005 Z.z. propagovaním hazardnej hry akákoľvek forma informovania alebo podnecovania k účasti na hazardnej hre dostupnej na území Slovenskej republiky, vrátane hazardnej hry prevádzkovanej prostredníctvom internetu, ktorej sa môže hráč zúčastniť z územia Slovenskej republiky najmä zaplatením vkladu alebo uskutočnením stávky, alebo akákoľvek forma informovania o prevádzkovateľovi hazardnej hry, o fyzickej osobe alebo o právnickej osobe, ktorá bez licencie podľa tohto zákona prevádzkuje hazardnú hru v akejkoľvek podobe s cieľom uplatniť túto hazardnú hru na trhu. 17. Podľa § 12 písm. e/ zákona č. 171/2005 Z.z. dozorovanými subjektmi podľa tohto zákona sú fyzické osoby a právnické osoby, ktoré propagujú hazardné hry. 18. Podľa § 35 ods. 2 toho zákona č. 171/2005 Z.z. propagovanie hazardnej hry je dovolené, len ak na jej prevádzkovanie bola udelená alebo vydaná licencia podľa tohto zákona a je prevádzkovaná za podmienok ustanovených týmto zákonom. 19. Podľa § 54 ods. 1 zákona č. 171/2005 Z.z. ak orgány dozoru v rámci výkonu svojej pôsobnosti podľa tohto zákona zistia, že dozorované subjekty porušili ustanovenia tohto zákona, osobitných zákonov alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na prevádzkovanie hazardných hier, podmienky prevádzkovania hazardných hier podľa udelenej alebo vydanej licencie, povinnosti podľa herného plánu vrátane pravidiel hazardných hier alebo nesplnia povinnosti im uložené právoplatným rozhodnutím orgánu dozoru, uložia im tieto sankcie: a) opatrenia na odstránenie a nápravu zistených nedostatkov vrátane lehoty na ich splnenie a povinnosti v určenej lehote informovať orgán dozoru o ich splnení, b) predkladanie osobitných výkazov, hlásení a správ, c) skončenie nepovolenej činnosti, d) pozastavenie prevádzkovania hazardnej hry, e) pokutu, f) úrok z omeškania vo výške a v prípadoch podľa odseku 2, g) podnet ministerstvu alebo obci na odňatie individuálnej licencie. 20. Podľa § 56 ods. 3 zákona č. 171/2005 Z.z. orgány dozoru uložia dozorovanému subjektu podľa § 12 písm. e) a f) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/171/20160701.html> pokutu od 20 000 eur do 500 000 eur, ak propaguje hazardné hry v rozpore s týmto zákonom. V. Právne posúdenie 21. Krajský súd v Bratislave preskúmal napadnuté rozhodnutie v rámci žalobných dôvodov (§ 182 SSP) a dospel k záveru, že rozhodnutia správnych orgánov boli vydané v rozpore so zákonom, a preto ich bolo potrebné zrušiť vec vrátiť orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. 22. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 23. Podľa § 6 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 24. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 25. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. 26. Zákon č. 171/2005 Z.z. predovšetkým upravuje podmienky prevádzkovania hazardných hier a podmienky ich propagovania, ďalej podmienky na používanie technických zariadení určených na prevádzkovanie hazardných hier, pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí v oblasti hazardných hier, štátny dozor nad prevádzkovaním hazardných hier, propagovaním hazardných hier a nad súvisiacimi činnosťami v rozsahu vymedzenom týmto zákonom. Jeho účelom je vo verejnom záujme vytvoriť podmienky na ochranu verejného poriadku pri prevádzkovaní hazardných hier a zabezpečenie spoločenskej kompenzácie rizík vyplývajúcich z prevádzkovania hazardných hier a účasti na nich. 27. Účelom deliktuálneho konania vo všeobecnosti je objektívne zistiť, či došlo k spáchaniu deliktu (priestupku, či iného správneho deliktu), kto ho spáchal a akú sankciu je potrebné páchateľovi uložiť. Orgány prejednávajúce správne delikty sú povinné čo najúplnejšie zistiť podklady pre rozhodnutie tak, aby neboli žiadne dôvodné pochybnosti o prejednávanej veci, pričom pochybnosti o spáchanom skutku sa v deliktuálnom konaní vykladajú v prospech obvineného. Objasniť správny delikt znamená okrem iného spoľahlivo zistiť a ustáliť všetky jeho typové znaky, teda znaky skutkovej podstaty správneho deliktu, medzi ktoré patrí aj jeho subjektívna stránka. Definičným znakom správneho deliktu je zavinenie, pričom pri správnom delikte prejednávanom v tomto konaní na naplnenie subjektívnej stránky postačuje zavinenie z nedbanlivosti. 28. Ak bol zistený skutkový stav v priebehu objasňovania správneho deliktu a dokazovania vykonaného správnym orgánom, úlohou správnych orgánov je vyhodnotiť dôkazy v prospech i v neprospech obvineného a vyhodnotením vykonaných dôkazov na základe voľného hodnotenia dôkazov rozhodnúť, či vykonané dôkazy sú dostatočné pre preukázanie zodpovednosti za správny delikt. 29. Pre preukázanie spáchania správneho deliktu nezáleží na tom, či je preukázaný jediným alebo skupinou dôkazov, či vo forme výpovede alebo listiny, ak taký dôkaz alebo dôkazy nepochybne preukazujú vinu. Z pripojeného administratívneho spisu, z dôkazov, ktoré, boli podkladom pre rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu i žalovaného, jednoznačne vyplynulo, že opis skutku vyplynuvší z vykonaných dôkazov je totožný so skutkom, ako bol popísaný v napadnutých rozhodnutiach a súd nemá žiadny relevantný dôvod spochybňovať skutkové ani právne závery správnych orgánov. 30. Správny súd sa plne stotožnil s názorom žalovaného, že žalobca bol v čase rozhodnom pre konanie správnych orgánov výlučným vlastníkom príslušného doménového mena www.automaty- zadarmo.sk <http://www.automaty-zadarmo.sk>. Je faktom, že v súlade s pravidlami poskytovania menného priestoru v internetovej doméne je užívateľom domény osoba, ktorá uzavrela s doménovou autoritou SK - NIC, a.s. rámcovú zmluvu. Držiteľom domény je ten užívateľ domény, ktorý s SK - NIC uzavrel zmluvu o doméne. Každá osoba, ktorá sa chce stať držiteľom domény a za tým účelom využívať služby SK - NIC, a.s. sa stane užívateľom len na základe uzatvorenej rámcovej zmluvy s SK - NIC, a.s.. Je nepopierateľné, že domény „.sk“ môžu byť len vo vlastníctve subjektov s trvalým pobytom alebo sídlom na území SR a tiež, že žalobca ako držiteľ domény nemohol vlastníctvo k predmetnej doméne previesť na zahraničný subjekt. 31. Správne orgány konajúce v súdenej veci vychádzali predovšetkým z vyššie uvedenej základnej premisy, že žalobca bol v čase rozhodnom pre konanie správnych orgánov výlučným vlastníkom doménového mena www.automaty-zadarmo.sk <http://www.automaty-zadarmo.sk>, hoci ho registroval pre tretiu osobu. Podľa názoru správneho súdu žalobca ako vlastník domén bol zároveň zodpovedný v súlade so zákonom č. 171/2005 Z.z. a tiež s pravidlami určenými SK-NIC, a.s. za to, že na doménach v jeho vlastníctve nebudú uverejňované informácie, ktoré sú pohoršujúce, v rozpore s dobrými mravmi alebo s všeobecne záväznými predpismi, prípadne ktorých zverejnením by mohla byť spôsobená ujma tretej osobe. 32. V zmysle príslušných ustanovení zákona č. 171/2005 Z.z. je prevádzkovateľom hazardnej hry právnická osoba, ktorej udelil príslušný orgán štátnej správy alebo obec individuálnu licenciu podľa tohto zákona, alebo právnická osoba, ktorá splnila podmienky všeobecnej licencie vydanej Ministerstvom financií Slovenskej republiky a podala oznámenie podľa § 19 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2005/171/20180101> zákona č. 171/2005 Z.z.. Licenciou je individuálna licencia, všeobecná licencia na žrebové vecné lotérie a tomboly a všeobecná licencia na kartové hry pokrového typu prevádzkované mimo kasína, pri ktorých hráči hrajú jeden proti druhému, ak v jednotlivých ustanoveniach tohto zákona nie je uvedená iba individuálna licencia alebo iba individuálne licencie na prevádzkovanie jednotlivých druhov hazardných hier, alebo iba všeobecná licencia (§ 2 písm. f) zákona č. 171/2005 Z.z.). 33. Zároveň z dikcie ustanovenia § 35 ods. 2 zákona č. 171/2005 Z.z. vyplýva, že dovolené je propagovanie len takej hazardnej hry, na ktorej prevádzkovanie bola udelená alebo vydaná licencia podľa tohto zákona a je prevádzkovaná za podmienok ustanovených týmto zákonom. Propagovaním hazardnej hry je akákoľvek forma informovania alebo podnecovania k účasti na hazardnej hre dostupnej na území Slovenskej republiky, vrátane hazardnej hry prevádzkovanej prostredníctvom internetu, ktorej sa môže hráč zúčastniť z územia Slovenskej republiky, alebo akákoľvek forma informovania o prevádzkovateľovi hazardnej hry, o fyzickej osobe alebo o právnickej osobe, ktorá bez licencie podľa tohto zákona prevádzkuje hazardnú hru v akejkoľvek podobe s cieľom uplatniť túto hazardnú hru na trhu. 34. Povinnosťou žalobcu bolo teda dozerať, aby nedošlo k nelegálnemu zneužitiu predmetnej domény, z čoho vzniká povinnosť dodržiavať aj ustanovenia zákona č. 171/2005 Z.z.. Súd dodáva, že za správne považoval posúdenie veci zo strany správneho orgánu, keď žalobcu správny orgán riešil ako vlastníka (držiteľa) predmetných domén, nie ako registrátora. 35. Súd nevylučuje zodpovednosť i ďalších osôb, že propagovali hazardné hry na predmetnej doméne v rozpore so zákonom č. 171/2005 Z.z., čo vo svojej žalobe naznačil i žalobca. Predmetom prieskumu je však rozhodnutie o skutku a jeho posúdení z hľadiska príslušnej právnej úpravy týkajúceho sa žalobcu, pričom skutočnosť, či bola vyvodená zodpovednosť i voči ďalším osobám je pre posúdenie zákonnosti napadnutých rozhodnutí právne irelevantná. 36. Niet pochýb o tom, že žalobca bol vlastníkom predmetných domén a skutočnosť, že ich registroval pre tretiu osobu, nezbavovala ho povinnosti dozerať na legálny obsah informácií dostupných na týchto doménach. Pokiaľ by žalobca s potrebnou starostlivosťou, ktorú od neho možno spravodlivo požadovať, pristupoval ku svojim povinnostiam, na ktoré ho ako vlastníka zaväzujú príslušné právne predpisy, dokázal by zabrániť zneužitiu jeho domén a túto skutočnosť by aj v prípade zistenia protiprávneho konania správny orgán bol povinný zohľadniť. 37. Možno teda zhrnúť, že žalobca nedostatočne zodpovedne pristupoval k svojim povinnostiam ako vlastníka (držiteľa) a z dôvodu jeho opomenutia došlo k nelegálnemu zneužitiu domén v jeho vlastníctve (držbe). Tým, že na žalobcových doménach boli propagované hazardné hry (§ 2 písm. r/ zákona č. 171/2005 Z.z.), ktoré však neboli licencované v súlade so zákonom, naplnil žalobca pojmové znaky správneho deliktu podľa § 35 ods. 2 zákona č. 171/2005 Z.z.. Zároveň z toho istého dôvodu, keďže propagoval hazardné hry, bol žalobca tiež dozorovaným subjektom podľa § 12 písm. e/ zákona č. 171/2005 Z.z.. 38. Súdu nad rámec uvedeného nedá nepoznamenať, že žalobcovi nič nebránilo urobiť aj také preventívne opatrenia, ktoré by dopredu zneužitiu jeho domén zabránilo. Pokiaľ pri výkone svojej činnosti nebol žalobca dostatočne obozretný, prípadné následky jeho konania riešené v deliktuálnom konaní nemožno považovať postup zo strany správnych orgánov za šikanózny. 39. Súd sa nestotožnil ani s námietkou žalobcu, že správne orgány v konaní nepostupovali v zmysle procesných predpisov, keď žalobca nemal možnosť oboznámiť sa s obsahom spisov pred vydaním rozhodnutia Daňového úradu Nitra ani rozhodnutia o odvolaní žalovaného a vyjadriť sa k podkladom týchto rozhodnutí, pričom podľa žalobcu takýmto postupom mu bola odňatá možnosť oboznámiť sa s celým obsahom administratívneho spisu a nebolo mu umožnené navrhovať dôkazy a ich doplnenie. Ako vyplýva z obsahu pripojeného administratívneho spisu, prvostupňový správny orgán (Daňový úrad Nitra) zaslal žalobcovi upovedomenie o začatí správneho konania pod č. 20829656/2015 zo dňa 16.09.2015, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 05.10.2015. Z obsahu upovedomenia je celkom zreteľné, na základe čoho začal správny orgán deliktuálne konanie. Taktiež je z upovedomenia zrejmé, z akých zistených skutočností správny orgán vychádzal a k akému právnemu záveru predbežne dospel a k čomu konanie smeruje. V upovedomení správny orgán dal žalobcovi možnosť vyjadriť sa k predmetu konania a k zisteným skutočnostiam, žalobca sa však v určenej 15- dňovej lehote k upovedomeniu ani ku konaniu nevyjadril. 40. Pokiaľ žalobca namietal nedostatočne zistený skutkový stav a nedostatočné odôvodnenie napadnutých rozhodnutí, z obsahu žaloby okrem týchto stručne uvedených výhrad nevyplýva žiadna bližšia argumentácia, preto k týmto námietkam správny súd nemohol zaujať stanovisko. 41. Pri akomkoľvek rozhodnutí možno polemizovať o jeho odbornej úrovni, či správny orgán mohol svoje argumenty vysvetliť podrobnejšie, alebo sa precíznejšie vysporiadať s tvrdeniami účastníka konania, ktoré možno považovať za právne významné. Súd však hodnotí preskúmateľnosť rozhodnutia správneho orgánu len v miere jeho minimálnej argumentačnej kvality a interpretačnej schopnosti, na základe akých logických úsudkov a zvážení všetkých dôkazov správny orgán vydal meritórne rozhodnutie. Skutočnosti, ku ktorým správny orgán dospel na základe voľnej úvahy, treba v rozhodnutí dostatočne odôvodniť, aby bolo zrejmé, čo bolo podkladom rozhodnutia a ako sa vyhodnotili vykonané dôkazy. V tejto svojej povinnosti je správny orgán limitovaný len všeobecnými vymedzeniami zákonných podmienok, ktoré predstavujú hranicu voľnej úvahy. Pre súd je rozhodujúce, či rozhodnutie vydané na základe zákonom povolenej úvahy nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. 42. Podľa názoru súdu je zrejmé, na základe čoho dospel žalovaný k právnemu záveru vo svojom rozhodnutí a z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia uvedené podľa názoru súdu jednoznačne vyplýva. Taktiež ako vyplýva z odôvodnenia tohto rozsudku mali správne orgány dostatočne za preukázané, že žalobca registroval predmetnú doménu, čo žalobca ani nespochybnil a tiež, že na uvedenej doméne boli propagované hazardné hry, čo opäť žalobca nespochybnil, iba namietal svoju priamu zodpovednosť za protiprávne konanie. Skutkový stav teda medzi účastníkmi súdneho konania nebol sporný, sporným bolo len jeho právne posúdenie. 43. Žalobca tiež namietal nepresnosť formulácie záveru o otázke, ktorá bola predmetom rozhodnutia - nepreskúmateľnosť výroku rozhodnutia žalovaného. Tejto žalobnej námietke správny súd prisvedčil. 44. Najvyšší súd SR rozhodoval vo viacerých veciach týkajúcich sa preskúmania zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu o uložení sankcie za spáchanie iného správneho deliktu (porovnaj napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. Sž/17-23-24-25/2011, 6Sžo/31/2011, 6Sž/19,24,27/2011, 3Sž/11/2008, 2Sž/2/2009 a 3Sžo/200/2010) a v uvedených rozhodnutiach definoval právny názor o otázke vymedzenia skutku v rozhodnutí správneho orgánu nasledovne: Trestanie za správne delikty (priestupky, správne delikty právnických osôb a správne delikty fyzických osôb - podnikateľov) musí podliehať rovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy. Je preto nevyhnutné poskytnúť záruky a práva, ktoré sú zakotvené v trestnom zákone a trestnom poriadku nielen obvinenému z trestného činu, ale aj subjektu, voči ktorému je vyvodzovaná administratívnoprávna zodpovednosť, čo napokon vyplýva aj zo zásady č. 6 Odporúčania o správnych sankciách, podľa ktorej je nevyhnutné v rámci správneho konania vo veciach správnych sankcií poskytovať okrem záruk spravodlivého správneho konania v zmysle Rezolúcie (77) 31 aj pevne zavedené záruky v trestnom konaní. Nemožno pritom opomenúť, že hranice medzi trestnými deliktami, za ktoré ukladá trest súd a správnymi deliktami, za ktoré ukladajú sankcie správne orgány, sú určené prejavom vôle zákonodarcu a nie sú odôvodnené prirodzeno-právnymi princípmi. 45. Právna teória v rámci verejnoprávnej zodpovednosti za protispoločenské konanie rozoznáva trestné činy, priestupky, iné správne delikty, v ďalšej špecifikácii ešte správne disciplinárne delikty a správne delikty poriadkové. Deliktom je len také porušenie povinnosti (konanie alebo opomenutie), ktoré konkrétny zákon takto označuje. Rozlišovacím kritériom medzi jednotlivými druhmi deliktov podľa závažnosti je miera ich typovej spoločenskej nebezpečnosti vyjadrenej v znakoch skutkovej podstaty, u iných správnych deliktoch a disciplinárnych deliktoch ešte aj okruh subjektov, ktoré sa deliktu môžu dopustiť (výstižne to určuje zákon o priestupkoch). Iné správne delikty sú svojou povahou najbližšie práve priestupkom. V oboch prípadoch ide o súčasť tzv. správneho trestania, o postih správnym orgánom za určité nedovolené konanie (či opomenutie). Je potrebné zdôrazniť, že formálne označenie určitého typu protispoločenského konania a tomu zodpovedajúcemu zaradeniu medzi trestné činy, priestupky, iné správne delikty a z toho vyvodené následky v podobe sankcií, vrátane príslušného konania, pritom či už ide o oblasť súdneho alebo správneho trestania, je len vyjadrením reálnej trestnej politiky štátu, teda reflexia názoru spoločnosti na potrebnú mieru ochrany jednotlivých vzťahov a záujmov. Kriminalizácia, či naopak dekriminalizácia určitého konania nachádza výraz v platnej právnej úprave a v ich zmenách, voľbe procesných nástrojov potrebných k odhaleniu a dokázaniu konkrétnych skutkov ako aj prísnosti postihu delikventa. 46. Z týchto hľadísk je potrebné vychádzať pri posúdení nevyhnutnosti konkretizácie skutku a jeho miesta v rozhodnutí. Zákonná úprava je jednoznačná pokiaľ ide o konanie o trestných činoch, pretože podľa trestného zákona musí výrok rozsudku presne označovať trestný čin, ktorého sa týka, a to nielen zákonným pomenovaním a uvedením príslušného zákonného ustanovenia, ale aj uvedením miesta, času a spôsobu spáchania, poprípade i iných skutočností potrebných, aby skutok nemohol byť zamenený i iným. U priestupkoch je obdobná právna úprava. Výrok rozhodnutia o priestupku musí obsahovať tiež popis skutku s označením miesta a času jeho spáchaniu, vyslovenie viny, druh a výmeru sankcie. Široká oblasť iných správnych deliktov však takéto jednoznačné vymedzenie výroku rozhodnutia nemá. Odkazuje sa len na správny poriadok (§ 47 ods. 2 správneho poriadku), čo však neznamená, že pri iných správnych deliktoch táto požiadavka dodržaná byť nemusí. 47. Podľa § 47 ods. 2 správneho poriadku výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia než ustanovuje osobitný zákon. 48. I keď citované zákonné ustanovenie explicitne neprikazuje, že výrok rozhodnutia musí obsahovať vecné, časové a miestne určenia konania, z ktorého správny delikt vyplýva, je nespochybniteľné, že vo výroku rozhodnutia o správnom delikte musí vymedzenie predmetu konania spočívať v špecifikácii deliktu tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním. Tento záver je z ustanovenia § 47 ods. 2 správneho poriadku nesporne priamo vyvoditeľný. V rozhodnutiach trestného charakteru, ktorými sú nepochybne i rozhodnutia o iných správnych deliktoch, je nevyhnutné vymedziť presne, za aké konkrétne konanie je subjekt postihnutý. To je možné zaručiť len konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným. Takáto miera podrobnosti je nevyhnutná pre celé sankčné konanie, a to najmä z dôvodu vylúčenia prekážky litispendencie, dvojitého postihu pre rovnaký skutok, pre vylúčenie prekážky veci rozhodnutej, pre určenie rozsahu dokazovania, a to aj pre zabezpečenie riadneho práva na obhajobu. Až vydané rozhodnutie jednoznačne určí, čoho sa páchateľ dopustil a v čom spáchaný delikt spočíva. Jednotlivé skutkové údaje sú rozhodné pre určenie totožnosti skutku, vylučujú pre ďalšie obdobie možnosť zámeny skutku a možnosť opakovaného postihu za rovnaký skutok, pritom je potrebné odmietnuť úvahu o tom, že postačí, ak tieto náležitosti sú uvedené len v odôvodnení rozhodnutia. Význam výrokovej časti rozhodnutia spočíva v tom, že iba táto časť rozhodnutia môže zasiahnuť do práv a povinností účastníkov konania. Riadne formulovaný výrok a v ňom v prvom rade konkrétny popis skutku je nezastupiteľná časť rozhodnutia, z ktorého je možné zistiť, či a aká povinnosť bola porušená a aké opatrenia či sankcie boli uložené. Len rozhodnutie obsahujúce takýto výrok môže byť vynútiteľné exekúciou. 49. Záver o nevyhnutnosti úplnej špecifikácie iného správneho deliktu (z hľadiska vecného, časového a miestneho) plne korešponduje i medzinárodným záväzkom Slovenskej republiky. Je potrebné pripomenúť, že i na rozhodovanie o iných správnych deliktoch dopadajú požiadavky čl. 6 ods. 1 dohovoru. Keď dohovor v článku 6 ods. 1 uvádza ,,akékoľvek trestné obvinenie“, je potrebné poskytnúť záruku tomu, kto je obvinený v trestnom konaní ako aj v správnom konaní pre podozrenie zo spáchania správneho deliktu. Takto vykladá dohovor stabilne i judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva a rovnako judikoval Ústavný súd Slovenskej republiky (pozri napr. nález sp. zn. III ÚS 2310/2010-38 zo dňa 25. augusta 2010). 50. Z uvedeného potom treba vyvodiť, že výrok rozhodnutia o inom správnom delikte musí obsahovať popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, poprípade i uvedenie iných skutočností, ktoré sú potrebné k tomu, aby nemohol byť zamenený za iný. Ak správny orgán neuvedie tieto náležitosti do výroku svojho rozhodnutia, podstatne poruší ustanovenie o správnom konaní (§ 47 ods. 2 správneho poriadku). 51. Súd pri posudzovaní problematiky vymedzenia skutku vo výroku prvostupňového rozhodnutia v predmetnom správnom konaní poukazujúc na vyššie uvedenú argumentáciu Najvyššieho súdu SR dospel k záveru, že zo znenia jeho výroku nevyplýva dostatočný opis skutku, ktorým sa žalobca dopustil porušenia právnej povinnosti ustanovenej podľa zákona č. 171/2005 Z.z.. Výrok prvostupňového rozhodnutia síce obsahuje zreteľný popis skutku s uvedením miesta a spôsobu jeho spáchania, avšak časové vymedzenie spáchania deliktu potrebné k tomu, aby nemohol byť zamenený za iný, vo výroku prvostupňového rozhodnutia absentuje. Z výroku nemožno zistiť, v akom čase žalobca nepostupoval pri svojej činnosti v súlade so zákonom, pričom z takto formulovaného výroku nie je možné potom ani určiť závažnosť (z hľadiska dĺžky trvania) správneho deliktu, ktorého sa mal žalobca dopustiť a či tomuto potom zodpovedá i uložená sankcia. 52. Súd z uvedených dôvodov považoval rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu za nepreskúmateľné, pre nezrozumiteľnosť jeho výroku, ktorý neposkytuje dostatočný základ na jeho vecné preskúmanie. Tým, že žalovaný bez odstránenia jeho právne významného nedostatku potvrdil prvostupňové rozhodnutie nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť výroku, nemohol ani toto rozhodnutie považovať správny súd za zákonné, keďže žalovaný neodstránil spomínanú neakceptovateľnú nezákonnosť rozhodnutia svojim rozhodnutím, hoci to sa na prvý pohľad javí po tejto stránke ako nezávadné (zákonné). 53. Sumarizujúc správny súd uvádza, že na základe uvedených skutočností a citovaných právnych predpisov zrušil rozhodnutie žalovaného aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP. 54. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu (§ 191 ods. 6 SSP). 55. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 SSP, a úspešnému žalobcovi priznal správny súd plnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 56. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30dní od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).