Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/103/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200816 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1016200816.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: H. Z., nar. XX.XX.XXXX, št. príslušnosť F. demokratická ľudová republika, bytom O. č. XXX, XXX XX O., zastúpeného: JUDr. Peter Kovács, AK so sídlom Rovinka 651, 900 41 Rovinka, proti žalovanému: Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície, Hrobákova 44, 852 42 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ- HCP-BA2-2016/000960-026 zo dňa 25.04.2016 v spojení s rozhodnutím Oddelenia cudzineckej polície PZ Trnava spis. zn. PPZ-HCP-BA9-68-016/2015- AV zo dňa 01.06.2015, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Prezídia Policajného zboru, Úradu hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície v Bratislave č. PPZ-HCP- BA2-2016/000960-026 zo dňa 25.04.2016 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi sa p r i z n á v a úplná náhrada trov konania voči žalovanému, o výške ktorej rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. o d ô v o d n e n i e : I. žalobou napadnuté rozhodnutia 1. Oddelenie cudzineckej politic Policajného zboru Trnava, ako orgán príslušný podľa ustanovenia § 125 ods. 2 zákona Číslo 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 404/2011 Z. z. “) v zmysle § 77 odsek 1 zákona č. 404/2011 Z. z. vydalo rozhodnutie spis. zn. PPZ-HCP-BA9-68-016/2015- AV zo dňa 01.06.2015, ktorým podľa § 82 ods. 2 písmeno b) a c) zákona č. 404/2011 Z. z. administratívne vyhostilo štátneho príslušníka F. menom Z. H., narodený XX.XX.XXXX, číslo cestovného dokladu 142835416 platný od 12.05.2014 do 11.05.2024 (žalobca), pretože ohrozuje bezpečnosť štátu a bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin a nebol mu uložený trest vyhostenia. Účastníkovi konania sa v zmysle § 82 ods. 3 písmeno b) zákona č. 404/2011 Z. z. uložil zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky na dobu 5 (päť) rokov. V zmysle § 77 odsek 1 zákona č. 404/2011 Z. z. sa administratívne vyhostil do ktorejkoľvek tretej krajiny, do ktorej sa dobrovoľne rozhodne vrátiť a ktorá ho prijme. Podľa § 83 ods. 2 písm. c) zákona č, 404/2011 Z. z. sa účastníkovi konania neurčila lehota na vycestovanie z územia Slovenskej republiky. Podľa § 82 ods. 10 písm. a) zákona č. 404/2011 Z. z. lehota zákazu vstupu začala plynúť dňom vykonania administratívneho vyhostenia. Podľa § 55 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov správny orgán vylúčil odkladný účinok odvolania proti tomuto rozhodnutiu. 2. Žalovaný (Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava), ako odvolací orgán podľa §58 odsek 1 zákona číslo 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov preskúmal odvolanie štátneho príslušníka Alžírskej demokratickej ľudovej republiky, Z. H., nar, XX.XX.XXXX, proti rozhodnutiu Oddelenia cudzinecký polície Policajného zboru Trnava, &. p.: PPZ-HCP-BA9-68-016/2015-AV zo dňa 01.06.2015 a v rozhodnutí č. PPZ-HCP-BA2-2016/000960-026 zo dňa 25.04.2016, vo výrokovej časti vyslovil, že rozhodnutie vydané prvostupňovým orgánom sa mení zo znenia: „Podľa § 82 ods. 2 písm. b) a c) zákona Č. 404/2011 Z. z. sa administratívne vyhosťuje Štátny príslušník Alžírska menom Z. H., nar. XX.XX.XXXX, číslo cestovného dokladu XXXXXXXXX platný od 12.05.2014 do 11.05.2024, pretože účastník konania ohrozuje bezpečnosť štátu a bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin a nebol mu uložený trest vyhostenia“ na znenie: „Podľa § 82 ods. 2 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z. sa administratívne vyhosťuje štátny príslušník Alžírska menom Z. H., nar. XX.XX.XXXX, číslo cestovného dokladu XXXXXXXXX platný od 12.05.2014 do 11.05.2024, pretože účastník konania ohrozuje bezpečnosť Štátu“. 3. Žalovaný druhostupňové rozhodnutie odôvodnil predovšetkým tým, že trestným rozkazom Okresného súdu Dunajská streda č. k. OT/230/2014-29 zo dňa 31.12.2014, právoplatným dňa 31.12.2014 bol účastník konania uznaný vinným zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona. Podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. j), §38 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 353 ods. 2 Trestného poriadku bol účastník konania odsúdený k nepodmienečnému trestu odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov. Uvedeným Trestným rozkazom v mene Slovenskej republiky nebol účastníkovi konania uložený trest vyhostenia. Lustráciou v informačných systémoch Policajného zboru bolo zistené, že účastník konania mal na území Slovenskej republiky udelený prechodný pobyt na účel zamestnania od 17.10.2012 do 13.05.2014, prechodný pobyt na účel podnikania od 07.05.2014 do 06.05.2015 na adrese X. M., L. trh XXX/XX. Následne mu bol z úradnej moci udelený tolerovaný pobyt na území Slovenskej republiky na adrese Leopoldov, Gucmanova 19 v Ústave na výkon väzby a ústave na výkon trestu odňatia slobody a následne na adrese Hrnčiarovce nad Parnou, Dlhé Lúky 697/2 v Ústave na výkon trestu odňatia slobody, kde vykonával trest odňatia slobody. Dňa 01.06.2015 bol účastník konania podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody uznesením Okresného súdu Trnava pod Č. k. 2PP/55/2O15. Dňa 01.06.2015 bola na správny orgán z Odboru boja proti terorizmu Prezídia Policajného zboru doručená písomnosť č. p.: PPZ-GBT-18-022/2015 zo dňa 29.05.2015, z ktorej vyplýva, že Odbor boja proti terorizmu Prezídia Policajného zboru prijal informáciu z mimorezortného zdroja prostredníctvom ORKA P PZ č. p.: PPZ-RKA-V-221-1/2015 o osobe H., ktorá je utajovaného charakteru so stupňom utajenia „Vyhradené“ a podľa uvedenej informácie účastník konania predstavuje bezpečnostné riziko pre územie Slovenskej republiky. Na správnom orgáne bola s účastníkom konania spísaná zápisnica o podaní vyjadrenia č. p.: PPZ-HCP-BA9-68-008/2015-AV zo dňa 01.06.2015. Účastník konania na území Slovenskej republiky spáchal prečin nebezpečného vyhrážania a nebol mu uložený trest vyhostenia a ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky, a tak správny orgán na základe správnej úvahy a podkladov, ktoré si zabezpečil, rieši protiprávne konanie účastníka konania uložením administratívneho vyhostenia s určením zákazu vstupu na územie Slovenskej republiky na dobu S (päť) rokov. Správny orgán z vychádzajúc podkladov a to najmä Trestný rozkaz v mene Slovenskej republiky pod č. k. OT/230/2014-29 a písomnosti zaslanej správnemu orgánu z Odboru boja proti terorizmu Prezídia Policajného zboru, zápisnice o podaní vyjadrenia rozhodol administratívne vyhostiť účastníka konania berúc do úvahy hlavne bezpečnostný záujem Slovenskej republiky. Na základe uvedeného vydal dňa 01.06.2015 rozhodnutie o administratívnom vyhostení a určení zákazu vstupu účastníkovi konania pod č. p.: PPZ-HCP-BA9-68-O1Ó/2015-AV. 4. Zákon o pobyte cudzincov v ustanovení § 77 ods. 1 pripúšťa vyhostenie cudzinca bez určenia konkrétnej krajiny, do ktorej má byť cudzinec vyhostený. Správny orgán v súlade s uvedeným ustanovením uviedol v napadnutom rozhodnutí, že účastník konania sa administratívne vyhosťuje do ktorejkoľvek tretej krajiny, do ktorej sa účastník konania dobrovoľne rozhodne vrátiť a ktorá ho prijme z dôvodu, že v zápisnici zo dňa 01.06,2015 pod Č. p.: PPZ-HCP'BA9-68-015/2O15-AV účastník konania uviedol, že v domovskej krajine, t. j. v Alžírsku, ak sa alžírske orgány dozvedia o jeho vyhostení zo Slovenska, mu hrozí týranie a väzenie v púšti. Nevie, či mu hrozí trest smrti, pretože je v Alžírsku napätá situácia, preto sa nechce do Alžírska vrátiť. Ďalej účastník konania uviedol, že ak by bol vyhostený a dostane čas na rozmyslenie 30 dní, určite si vyberie niektorý zo štátov mimo EÚ a schengenského priestoru kam môže a chce vycestovať. Správny orgán preto akceptoval vyjadrenie účastníka konania a neurčil v rozhodnutí o administratívnom vyhostení krajinu vyhostenia. Správny orgán v konaní o administratívnom vyhostení účastníka konania vychádzal predovšetkým z existencie písomnosti utajovaného charakteru so stupňom utajenia „Vyhradené“ a preto vydal rozhodnutie o administratívnom vyhostení, z dôvodu, že účastník konania ohrozuje bezpečnosť Slovenskej republiky. Na základe uvedeného v odôvodnení rozhodnutia aplikoval ustanovenie § 120 ods. 2 písm. i) zákona o pobyte cudzincov, na základe čoho bol účastník konania následne aj zaistený podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov. Odvolací orgán uviedol, že ak počas konania o administratívnom vyhostení účastníka konania existuje utajovaná písomnosť, tak v zmysle § 120 ods. 2 písm. i) zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar uvedie v odôvodnení rozhodnutia iba skutočnosť, že ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky. Táto utajovaná písomnosť nemôže byť obsahom spisu, keďže je utajovaného charakteru. O oboznámení s utajovanou písomnosťou bol spísaný záznam. Taktiež odvolací orgán bol oboznámený s utajovanou písomnosťou. Tieto utajované skutočnosti preskúmavajú na základe žaloby Krajské súdy Slovenskej republiky, ktoré už v minulosti potvrdili postup správneho orgánu, ak účastník konania, prípadne jeho splnomocnený zástupca neboli oboznámení s utajovanou písomnosťou. V rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spi. zn. 9Sža/9/2O13 zo dňa 26.03.2014, Najvyšší súd Slovenskej republiky akceptoval postup správneho orgánu a potvrdil rozhodnutie Krajského sudu, ktorý dal za pravdu správnemu orgánu, nakoľko sa ako prvostupňový, tak aj druhostupňový správny orgán a následne aj Krajský súd oboznámili s konkrétnymi dôvodnú, z ktorých vychádzal pôvodca utajovanej písomnosti. Odvolací orgán sa vyjadril ku všetkým námietkam splnomocneného zástupcu účastníka konania, ostatné námietky považuje odvolací orgán za irelevantné. II. žaloba a námietky 5. Žalobca videl nezákonnosť rozhodnutia z nasledovných dôvodov: žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie na základe odvolania navrhovateľa proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa spis. zn.: PPZ-HCP-BA9-68-016/2015 -AV zo dňa 1. júna 2015. Z podaného odvolania navrhovateľa vyplýva, že žalobca v odvolaní napadol všetky výroky rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. Podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. Správny poriadok (ďalej len „Správny poriadok") ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. Z výroku napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný v odvolaní rozhodol len o jednom z mnohých výrokov napadnutého rozhodnutia, a to len o výroku, ktorý obsahuje dôvody administratívneho vyhostenia. Žalovaný tak opomenul rozhodnúť: o odvolaní proti výroku, že je napadnuté rozhodnutie vydané v súlade s § 77 zákona o pobyte cudzincov (1. výrok napadnutého rozhodnutia) o odvolaní proti výroku rozhodnutia o uložení zákazu vstupu o odvolaní proti výroku rozhodnutia, že žalobca sa vyhosťuje do ktorejkoľvek krajiny, do ktorej sa dobrovoľne rozhodne vrátiť a ktorá ho príjme o odvolaní proti výroku o neurčení lehoty na vycestovanie o odvolaní proti výroku o tom, že lehota zákazu vstupu začína plynúť dňom vykonania administratívneho vyhostenia o odvolaní proti výroku o vylúčení odkladného účinku odvolania proti rozhodnutiu Vo vzťahu k vyššie uvedeným výrokom napadnutého rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa žalovaný nerozhodol tak, že by ich zmenil, zrušil, alebo odvolanie navrhovateľa zamietol a tieto výroky potvrdil. 6. V obdobnej veci Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku spis. zn.: 10 Sža/36/2015 z 20. januára 2016 dospel k tomuto záveru: „Pokiaľ teda žalovaný zmenil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu len v časti výroku týkajúceho sa určenia zákazu vstupu na územie Slovenskej republiky s uvedením podľa neho správnej citácie zákona o pobyte cudzincov a opomenul rozhodnúť o ďalších častiach výroku, ktoré žalobca napadol odvolaním, teda výrok prvostupňového rozhodnutia v časti o administratívnom vyhostení žalobcu ani nezmenil, ani nepotvrdil a ani a odvolanie žalobcu v žiadnej časti nezamietol, jeho rozhodnutie je nie len nepreskúmateľné ale ako dôvodne namieta žalobca, je nevykonateľné.“ Z uvedeného je teda zrejmé, že výrok rozhodnutia žalovaného, z dôvodu chýbaj výroku o rozhodnutí v ostatných častiach rozhodnutia prvostupňového správneho t nebol formulovaný úplne, a teda dostatočne jasne a určite, a preto odvolací súd považuje rozhodnutie žalovaného za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť." Z napadnutého rozhodnutia ďalej vyplýva, že žalovaný výzvou spis. zn.: PPZ-HCP-BA2- 2015/009203-016 vyzval právneho zástupcu žalobcu, aby sa vyjadril k predmetnému podkladu rozhodnutia - odpoveď z Prezídia Policajného zboru sp.zn.: PP- RKA-727- 003/2015, kde je okrem iného uvedené, že procesné záruky obmedzenia oznámenia dôkazov vykonáva v týchto prípadoch súd, t.j. súd má k dispozícií tieto utajované dôkazy, ktoré v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov posudzuje jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach. Vo vyššie uvedenom dokumente sa ďalej výslovne uvádzalo: „V súvislosti s uvedeným Vás odvolací orgán informuje o možnosti využiť svoje právo na vyjadrenie sa k predmetnému zabezpečenému podkladu rozhodnutia." Ďalej sa v uvedenom dokumente výslovne uvádzalo: „Odvolací orgán vzhľadom na plynúcu zákonnú lehotu Vám určuje, aby ste sa k predmetnému stanovisku vyjadrili písomne v lehote 5 dní v zmysle § 27 ods. 1 Správneho poriadku." Vzhľadom na to, že právny zástupca žalobcu mal záujem oboznámiť sa aj s ostatnými podkladmi rozhodnutia, tzn. nie len s utajovanou informáciou a stanoviskom Prezídia PZ, výslovne požiadal žalovaného o stanovenie primeranej lehoty aj na vyjadrenie k ostatným podkladom rozhodnutia a požiadal ho o informáciu, v ktorých dňoch a hodinách bude možné prísť a oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia pred jeho vydaním. Na vyššie uvedenú žiadosť o informáciu, v ktorých dňoch a hodinách sa bude možné osobne oboznámiť s podkladmi pre rozhodnutie a žiadosť o predĺženie lehoty na vyjadrenie sa aj k iným podkladom rozhodnutia odporca v priebehu odvolacieho konania nijako nereagoval. Postup, ktorým žalovaný odignoroval žiadosť navrhovateľa o stanovenie termínu na oboznámenie sa s podkladmi rozhodnutia pred jeho vydaním, je neprípustný a predstavuje vážny zásah do práv žalobcu ako účastníka konania. 7. Žalovaný až v napadnutom rozhodnutí o odvolaní na strane č. 7 v 4. odseku uvádzal, že: „Odvolací orgán okrem uvedenej odpovede z útvaru Prezídia Policajného zboru nedisponuje žiadnymi novými podkladmi a dôkazmi, a preto je žiadosť splnomocneného zástupcu o oboznámenie sa s ostatnými podkladmi pre rozhodnutie nedôvodná" S vyššie uvedeným postupom žalobca nesúhlasil. Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Podľa čl. 2 ods. 2 zákona č. 460/1992 Z.z. Ústava Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava") štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Správny orgán má povinnosť dať účastníkom konania možnosť, aby sa vyjadrili k podkladom rozhodnutia. Z vyššie uvedených zákonných ustanovení nevyplýva pre správny orgán možnosť rozhodnúť či účastníkovi umožní, alebo neumožní vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia. Žalovaný tak postupoval v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy a s § 33 ods. 2 Správneho poriadku, keď vyhodnotil žiadosť účastníka o oboznámenie sa s podkladmi rozhodnutia pred jeho vydaním ako nedôvodnú z dôvodu, že odvolací správny orgán žiadnymi novými podkladmi a dôkazmi nedisponoval. Žalobca má pred každým rozhodnutím právo vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia pred jeho vydaním bez ohľadu na to, či to žalovaný považuje za dôvodné alebo nie. Navyše, podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spis. zn.: 8Sžo/390/2009 zo dňa 18. februára 2010 podľa konštantnej judikatúry správnych súdov prvostupňové ako druhostupňové správne konanie tvorí jeden celok. Žalovaný tak v konaní neumožnil žalobcovi vyjadriť sa pred vydaním napadnutého rozhodnutia k jeho podkladom, prípadne navrhnúť jeho doplnenie, a to aj napriek tomu, že žalobca ho výslovne požiadal o stanovenie termínu, kedy sa s podkladmi môže oboznámiť. Z dôvodu vážneho porušenia práva žalobcu ako účastníka konania napadnuté rozhodnutie nemohlo obstáť. 8. Žalobca poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn.: PL. ÚS 15/03, v zmysle ktorého vnútroštátne právo musí poskytovať ochranu svojvoľným zásahom štátnych orgánov, pričom nebezpečenstvo svojvôle vzniká zvlášť tam, kde je určitá právomoc výkonnej moci vykonávaná tajne. Preto musí zákon definovať rozsah a podmienky výkonu tejto právomoci dostatočne jasne a s ohľadom na sledovaný legitímny cieľ, aby jednotlivcovi poskytoval adekvátnu ochranu proti svojvôli. Podľa čl. 7 ods. 5 zákona Ústavy, medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi. Podľa čl. 6 Dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený. Vyššie uvedený čl. 6 Dohovoru sa nevzťahuje len na konanie pred súdom, ale aj na konanie pred orgánmi verejnej správy. Z logiky veci vyplýva, že spravodlivé je len také konanie, v ktorom môže účastník konania využiť všetky práva, ktoré mu príslušný právny predpis priznáva. Ako spravodlivé rozhodne nemožno vyhodnotiť konanie, v ktorom nemá účastník konania právo vyjadriť sa ku skutočnostiam, ktoré sú pre rozhodnutie jeho veci smerodajné. Postup správneho orgánu tak nedáva zmysel. Rovnako nedáva zmysel celé správne konanie a účasť účastníka konania, nakoľko tento nemohol využiť ani jedno zo svojich práv, ktoré sú mu právnym predpisom priznané. Nie je zrejmé, ako mohol účastník konania počas konania pred správnymi orgánmi navrhovať dôkazy, keď nevedel na preukázanie akých skutočností ich má navrhovať, nevedel, aké skutočnosti mal v rámci správneho konania tvrdiť, keďže nevedel, k čomu sa mal vyjadrovať, a taktiež sa nemohol zoznámiť s podkladmi rozhodnutia a navrhnúť ich doplnenie. Podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn.: PL. ÚS 15/03 vnútroštátne právo musí poskytovať ochranu svojvoľným zásahom štátnych orgánov, pričom nebezpečenstvo svojvôle vzniká zvlášť tam, kde je určitá právomoc výkonnej moci vykonávaná tajne. Preto musí zákon definovať rozsah a podmienky výkonu tejto právomoci dostatočne jasne a s ohľadom na sledovaný legitímny cieľ, aby jednotlivcovi poskytoval adekvátnu ochranu proti svojvôli. Vyššie uvedený postup odporcu a správneho orgánu prvého stupňa je tak nezákonný. Navrhovateľ nemá vedomosť o existencii žiadnej skutočnosti, na základe ktorej by mohol odporca dospieť k záveru, že navrhovateľ ohrozuje bezpečnosť štátu. Navrhovateľ už v podanom odvolaní namietal, že nemá vedomosť o tom, že by ohrozoval bezpečnosť štátu. Už vôbec nie je navrhovateľovi zrejmé, akou utajovanou informáciou o jeho osobe môže disponovať Odbor boja proti terorizmu Prezídia Policajného zboru. 9. Podľa § 81 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov cudzinca nemožno administratívne vyhostiť štátu, v ktorom by bol ohrozený jeho život z dôvodov jeho rasy, národnosti, náboženstva, príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo pre politické presvedčenie alebo v ktorom mu hrozilo mučenie, kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie, alebo trest. Rovnako nemožno cudzinca administratívne vyhostiť do štátu, v ktorom mu bol uložený trest smrtí alebo je predpoklad, že v prebiehajúcom trestnom konaní mu taký trest môže byť uložený. Rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a ani rozhodnutie žalovaného neobsahuje ani jednu zmienku o tom, že by sa správne orgány akýmkoľvek spôsobom zaoberali existenciou prekážok administratívneho vyhostenia navrhovateľa. Rozhodnutie žalovaného je v hrubom rozpore so zákonom, a to ako po stránke materiálnej, tak aj po stránke formálnej. Výkonom tohto nezákonného rozhodnutia by bolo fatálnym spôsobom zasiahnuté do základných práv žalobcu, predovšetkým do práva na jeho osobnú slobodu a práva na ochranu súkromného života. Žalobca si počas svojho pobytu na území Slovenskej republiky vytvoril zázemie, nadviazal nové kontakty a priateľstvá. Na území Slovenskej republiky má priateľku. Tieto skutočnosti vyplývajú aj z rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. Núteným odchodom z územia Slovenskej republiky na základe nezákonného rozhodnutia žalovaného dôjde k závažnému zásahu do práva navrhovateľa na jeho rodinný a súkromný život, nakoľko tento nútený odchod spôsobí pretrhnutie doteraz vytvorených väzieb s priateľkou a známymi a kamarátmi. Žalobca bol v čase podania žaloby stranou konania vedeného na Okresnom súde v Dunajskej Strede pod sp.zn.: OT 230/2014, kde vystupuje ako obžalovaný v dôsledku povolenia obnovy konania rozhodnutím Okresného súdu Dunajská Streda spis. zn.: 4Nt/9/2015 zo dňa 19. júna 2015. Podľa čl.6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Podmienkou spravodlivého rozhodnutia súdu je možnosť uplatňovať procesné práva, ktoré zákon obžalovanému priznáva. Ak by bolo napadnuté rozhodnutie vykonané, navrhovateľ by bol zbavený možnosti uplatňovať práva obžalovaného, ktoré mu priznávajú medzinárodné zmluvy a zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok. III. argumenty žalovaného 10. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, ako odvolací orgán podľa § 58 odsek 1 Zákona číslo 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov preskúmalo v zmysle § 59 odsek 1 zákona o správnom konaní odvolanie štátneho príslušníka Alžírskej demokratickej republiky pána H., proti rozhodnutiu Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava, č. p.: PPZ-HCP-BA9-68-016/2015-AV zo dňa 01.06.2015, ktorým bol žalobca administratívne vyhostený z územia Slovenskej republiky do Rakúskej republiky podľa ustanovenia § 82 ods. 2 písm. b) a c) Zákona číslo 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“). Zároveň mu bol uložený zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky na dobu 5 (päť) rokov. Odvolací orgán rozhodnutím č. p.: PPZ- HCP-BA2-2016/000960-026 zo dňa 25.04.2016 zmenil výrok napadnutého rozhodnutia podľa ust. § 59 ods. 2 zákona o správnom konaní tak, že pôvodný výrok rozhodnutia zmenil na: podľa § 82 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov administratívne vyhosťuje účastníka konania z územia Slovenskej republiky, pretože ohrozuje bezpečnosť štátu. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 05.05.2016. Zo spisového materiálu vyplýva, že žalobca bol dňa 01.06.2015 o 15:10 hod predvedený na správny orgán I. stupňa. Dôvodom jeho predvedenia bola skutočnosť, že bol prepustený z Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou po podmienečnom prepustení. Následne bol podrobený kontrole hliadkou správneho orgánu I. stupňa, pričom vzniklo podozrenie, že sa na území Slovenskej republiky zdržiava neoprávnene. Jeho totožnosť bola zistená a potvrdená z cestovného pasu Alžírska číslo 142835416 platného od 12.05,2014 do 11.05.2024. Zároveň bol v konaní preverený Trestný rozkaz v mene Slovenskej republiky č. k. OT/230/2014-29 zo dňa 31.12.2014, doklad o pobyte na území Slovenskej republiky č. RC4757505 platný do 06.05.2015, ako aj podklady z Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou. 11. Z Trestného rozkazu č. k. OT/230/2014-29 zo dňa 31.12.2014 vydaného Okresným súdom Dunajská Streda a právoplatného dňa 31.12.2014 bolo zistené, že žalobca spáchal prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona. Podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. j), § 38 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 353 ods. 2 Trestného poriadku bol žalobca odsúdený k nepodmienečnému trestu odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov. Uvedeným Trestným rozkazom v mene Slovenskej republiky mu nebol uložený trest vyhostenia. Lustráciou v informačných systémoch Policajného zboru bolo zároveň zistené, že žalobca mal na území Slovenskej republiky udelený prechodný pobyt na účel zamestnania od 17.10.2012 do 13.05.2014 a následne prechodný pobyt na účel podnikania od 07.05.2014 do 06.05.2015 na adrese Dunajská Streda, Rybný trh 336/17. Následne mu bol z úradnej moci udelený tolerovaný pobyt na území Slovenskej republiky na adrese Leopoldov, Gucmanova 19 v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody a následne na adrese Hrnčiarovce nad Parnou, Dlhé Lúky 697/2 v Ústave na výkon trestu odňatia slobody, kde vykonával trest odňatia slobody. Dňa 01.06.2015 bol podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody Uznesením Okresného súdu Trnava pod č. k. 2PP/55/2015. Dňa 01.06.2015 bola na správny orgán I stupňa z Odboru boja proti terorizmu Prezídia Policajného zboru doručená písomnosť č. p.: PPZ-OBT-18-022/2015 zo dňa 29.05.2015, z ktorej vyplýva, že Odbor boja proti terorizmu Prezídia Policajného zboru prijal informáciu z mimorezortného zdroja prostredníctvom ORKA P PZ č. p.: PPZ- RKA-V-221- 1/2015 o osobe H. Z., nar. XX.XX.XXXX v Q. Alžírsko, ktorá je utajovaného charakteru so stupňom utajenia „Vyhradené“ a podľa uvedenej informácie žalobca predstavuje bezpečnostné riziko pre územie Slovenskej republiky. Následne bola na správnom orgáne so žalobcom spísaná zápisnica o podaní vyjadrenia č. p.: PPZ-HCP-BA9-68- 008/2015-AV zo dňa 01.06.2015. 12. Správny orgán I. stupňa vo svojom konaní prihliadal na skutočnosť, že žalobca na území Slovenskej republiky spáchal prečin nebezpečného vyhrážania a nebol mu uložený trest vyhostenia zároveň prihliadal aj na to, že v tomto prípade existujú informácie utajovaného charakteru, ktoré potvrdzujú, že v prípade žalobcu ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky. Preto správny orgán I. stupňa na základe správnej úvahy a podkladov, ktoré si zabezpečil, riešil protiprávne konanie žalobcu uložením administratívneho vyhostenia s určením zákazu vstupu na územie Slovenskej republiky na dobu 5 (päť) rokov. Správny orgán I. stupňa vychádzal z nasledovných podkladov: Trestný rozkaz v mene Slovenskej republiky pod č. k. OT/230/2014-29 a písomnosť zaslaná správnemu orgánu I. stupňa z Odboru boja proti terorizmu Prezídia Policajného zboru. Zároveň vypočul žalobcu k predmetnej veci a spísal s ním zápisnicu o podaní vyjadrenia a následne rozhodol administratívne vyhostiť žalobcu z územia Slovenskej republiky (rozhodnutie o administratívnom vyhostení a určení zákazu vstupu č. PPZ-HCP-BA9-68-016/2015-AV zo dňa 01.06.2015). Predmetné rozhodnutie si žalobca prevzal dňa 02.06.2015 o 02.00 hod. Splnomocnenému zástupcovi bolo rozhodnutie doručené dňa 10.06.2015. Následne dňa 22.06.2015 bolo na správny orgán doručené prostredníctvom splnomocneného zástupcu včasné a prípustné odvolanie. Odvolací orgán vo svojom konaní preveril všetky relevantné skutočnosti a pristúpil k tomu, že zmenil výrok odvolaním napadnutého rozhodnutia tak, že vypustil ustanovenie § 82 ods. 2 písm. c) zákona o pobyte cudzincov (policajný útvar administratívne vyhostí štátneho príslušníka tretej krajiny, ak bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin a nebol mu uložený trest vyhostenia). Z uvedeného vyplýva, že odvolací orgán ponechal v rozhodnutí ustanovenie § 82 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov (policajný útvar môže administratívne vyhostiť štátneho príslušníka tretej krajiny, ak ohrozuje bezpečnosť štátu, verejný poriadok alebo verejné zdravie). Žalobca bol teda administratívne vyhostený z územia Slovenskej republiky a bol mu uložený zákaz vstupu na toto územie na päť rokov. Odvolací orgán pristúpil k zmene výroku napadnutého rozhodnutia z toho dôvodu, že v tom čase nebolo právoplatne ukončené konanie v trestnej veci (vypustenie § 82 ods. 2 písm. c) zákona o pobyte cudzincov), avšak z dôvodu existencie utajovanej informácie so stupňom utajenie „Vyhradené“, ktorou disponuje Odbor riadenie kriminálnych analýz Prezídia policajného zboru odvolací orgán ponechal v rozhodnutí § 82 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov. 13. Na str. 6 ods. 1 rozhodnutia o odvolaní je uvedené: „Odvolací orgán uvádza, že zákon o pobyte cudzincov v ustanovení § 77 ods. 1 pripúšťa vyhostenie cudzinca bez určenia konkrétnej krajiny, do ktorej má byť cudzinec vyhostený. Správny orgán v súlade s uvedeným ustanovením uviedol v napadnutom rozhodnutí, že účastník konania sa administratívne vyhosťuje do ktorejkoľvek tretej krajiny, do ktorej sa účastník konania dobrovoľne rozhodne vrátiť a ktorá ho prijme z dôvodu, že v zápisnici zo dňa 01.06.2015 pod č. p.: PPZ-HCP-BA9-68-015/2015-AV účastník konania uviedol, že v domovskej krajine, t. j. v Alžírsku, ak sa alžírske orgány dozvedia o jeho vyhostení zo Slovenska, mu hrozí týranie a väzenie v púšti. Nevie, či mu hrozí trest smrti, pretože je v Alžírsku napätá situácia, preto sa nechce do Alžírska vrátiť. Ďalej účastník konania uviedol, že ak by bol vyhostený a dostane čas na rozmyslenie 30 dní, určite si vyberie niektorý zo štátov mimo EU a schengenského priestoru kam môže a chce vycestovať. Správny orgán preto akceptoval vyjadrenie účastníka konania a neurčil v rozhodnutí o administratívnom vyhostení krajinu vyhostenia. Nakoľko účastník konania neuviedol štát, do ktorého môže byť vyhostený odvolací orgán nemohol skúmať prekážky vyhostenia. Táto skutočnosť však nie je vadou konania, nakoľko pri výkone rozhodnutia je vykonávajúci orgán povinný tieto prekážky skúmať.“ Z uvedeného je teda zrejmé, že odvolací orgán sa vyjadril k časti týkajúcej sa neurčenia krajiny do ktorej sa žalobca vyhosťuje, s tým súvisí aj skutočnosť, že neboli skúmané prekážky jeho vyhostenia. Odvolací orgán tak, ako sme vyššie uviedli, vypustil § 82 ods. 2 písm. c) zákona o pobyte cudzincov z dôvodu neukončeného súdneho konania, avšak preveril okolnosti týkajúce sa informácie utajovaného charakteru, ktorá potvrdzuje ohrozenie bezpečnosti štátu zo strany žalobcu. Žalovaná strana zároveň uviedla, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia o odvolaní jednoznačne vyplýva, čo mal odvolací orgán na mysli, keď zmenil výrok prvostupňového rozhodnutia. Zámerom odvolacieho orgánu bolo vypustiť § 82 ods. 2 písmeno c) zákona o pobyte cudzincov z dôvodu neukončeného súdneho konania. Uloženie zákazu vstupu na územie Slovenskej republiky podľa § 82 ods. 3 písm. b) zákona o pobyte cudzincov vo výške päť rokov zostáva nezmenené. Začatie plynutia lehoty zákazu vstupu bolo stanovené podľa § 82 ods. 10 písm. a) zákona o pobyte cudzincov, t.j. dňom vykonania administratívneho vyhostenia, nakoľko žalobca nepožiadal o asistovaný dobrovoľný návrat, ani nemal určenú lehotu na vycestovanie, tak ako to hovorí ustanovenie § 82 ods. 10 uvedeného zákona. Čo sa týka vylúčenia odkladného účinku podaného odvolania ten bol určený v súlade s ust. § 55 ods. 2 zákona o správnom konaní, t.j. ak to vyžaduje naliehavý všeobecný záujem alebo ak je nebezpečenstvo, že odkladom výkonu rozhodnutia utrpí účastník konania alebo niekto iný nenahraditeľnú ujmu, môže správny orgán odkladný účinok vylúčiť. Naliehavosť vylúčenia odkladného účinku bola odôvodnená bezpečnostným záujmom Slovenskej republiky v prvostupňovom rozhodnutí. 14. K námietke, že žalobca nemal možnosť vyjadriť sa dostatočne k podkladom rozhodnutia žalovaný uviedol, že odvolací orgán zaslal splnomocnenému zástupcovi informáciu, kde bolo uvedené, že sa má možnosť vyjadriť sa v lehote 5 dní k odpovedi, ktorú zaslal útvar Prezídia Policajného zboru pod č. p. PPZ-RKA-727-003/2015. Obsahom tejto informácie bola aj skutočnosť, že útvar Prezídia Policajného zboru nedal súhlas na oboznámenie sa s utajovanou skutočnosťou, ktorá bola jedným z dôvodov vydania rozhodnutia o administratívnom vyhostení. Obsahom listu bola aj informácia o tom, že súd má k dispozícií tieto utajované dôkazy, ktoré v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov posudzuje jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach. K týmto skutočnostiam zároveň odvolací orgán na str. 7 ods. 4 uviedol tak, ako to uvádza v žalobe žalobca, že „ Odvolací orgán okrem uvedenej odpovede z útvaru Prezídia Policajného zboru nedisponuje žiadnymi novými podkladmi a dôkazmi, preto je žiadosť splnomocneného zástupcu o oboznámenie sa s ostatnými podkladmi pre rozhodnutie nedôvodná. “ Toto bolo uvedené v rozhodnutí z toho dôvodu, že žalobca mal informácie o všetkom čo v konaní prebiehalo a žiadne nové skutočnosti neboli zistené. Žalobca sa však zrejme domnieval, že správny orgán mu odmieta sprístupniť obsah spisu. Dňa 27.11.2015 odvolací orgán predĺžil lehotu na rozhodnutie do 25.02.2016. Dňa 27.01.2016 odvolací orgán opätovne zaslal žiadosť na Prezídium Policajného zboru o jednorazové sprístupnenie informácie pre žalobcu, ktorá bola následne dňa 15.02.2016 písomnosťou č. PPZ-RKA-156-002/2016, doručenou na odvolací orgán 23.02.2016 opätovne zamietnutá. Dňa 11.02.2016 bola z Okresného súdu v Dunajskej Strede zároveň doručená informácia č. OT/230/2014 o odročení pojednávania vytýčeného na deň 20.01.2016 na ďalší termín 09.03.2016. Dňa 12.02.2016 odvolací orgán opätovne predĺžil lehotu na vydanie rozhodnutia z dôvodu získania relevantných dôkazov do 25.04.2016. 15. Odvolací orgán vo svojom rozhodnutí okrem iného uviedol, že ak počas konania o administratívnom vyhostení žalobcu existuje utajovaná písomnosť, tak v zmysle § 120 ods. 2 písm. i) zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar uvedie v odôvodnení rozhodnutia iba skutočnosť, že ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky. Táto utajovaná písomnosť nemôže byť obsahom spisu, keďže je utajovaného charakteru. O oboznámení s utajovanou písomnosťou je spísaný záznam. Taktiež odvolací orgán bol oboznámený s utajovanou písomnosťou. Tieto utajované skutočnosti preskúmavajú na základe žaloby Krajské súdy Slovenskej republiky, ktoré už v minulosti potvrdili postup správneho orgánu, ak účastník konania, prípadne jeho splnomocnený zástupca neboli oboznámení s utajovanou písomnosťou. V rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 9Sža/9/2013 zo dňa 26.03.2014, Najvyšší súd Slovenskej republiky akceptoval postup správneho orgánu a potvrdil rozhodnutie Krajského súdu, ktorý dal za pravdu správnemu orgánu, nakoľko sa ako prvostupňový, tak aj druhostupňový správny orgán a následne aj Krajský súd oboznámili s konkrétnymi dôvodmi, z ktorých vychádzal pôvodca utajovanej písomnosti. Pre doplnenie ešte uvádzame, že aj správny orgán 1. stupňa v konaní o administratívnom vyhostení žalobcu vychádzal predovšetkým z existencie písomnosti utajovaného charakteru so stupňom utajenia „Vyhradené“ a preto vydal rozhodnutie o administratívnom vyhostení, z dôvodu, že žalobca ohrozuje bezpečnosť Slovenskej republiky. Na základe uvedeného v odôvodnení rozhodnutia aplikoval ustanovenie § 120 ods. 2 písm. i) zákona o pobyte cudzincov, na základe čoho bol žalobca následne aj zaistený podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov. Tvrdenia o tom, že žalobca nemá možnosť dozvedieť sa o tom, akou informáciou žalovaný správny orgán disponuje považujeme za irelevantné. Zároveň uvádzame, že počas konania so žalobcom na prvostupňovom správnom orgáne mu bol predložený dva krát kompletný spisový materiál, čo je zaznamenané aj v zápisnici pred vydaním rozhodnutia o administratívnom vyhostení pod číslom PPZ- HCP- BA9-68-015/2015-AV a v zápisnici pred vydaním rozhodnutia o zaistení pod číslom PPZ- HCP- BA9-68-019/2015-AV. Obe tieto zápisnice boli žalobcovi riadne pretlmočené, pričom mu bol predložený kompletný spisový materiál čo aj potvrdil na oboch zápisniciach svojim podpisom. Počas tohto úkonu bol prítomný aj tlmočník a dvaja policajti prvostupňového správneho orgánu. Žalobcovi nebola v spise predložená písomnosť obsahujúca utajovanú skutočnosť so stupňom utajenia „ VYHRADENÉ“, nakoľko sa v spise nenachádzala. Uvedený spisový materiál obsahuje len úradný záznam o oboznámení sa s utajovanou skutočnosťou. Z uvedeného teda vyplýva, že prvostupňový správny orgán riadne sprístupnil žalobcovi celý spisový materiál a mal možnosť sa k nemu vyjadriť. Toto sa týka aj predchádzajúcej námietky, kde žalobca poukazuje na to, že nebol dostatočne oboznámený s podkladmi rozhodnutia. Pre doplnenie zároveň citujeme str. 6 ods. 7 rozhodnutia o odvolaní: „Odvolací orgán dňa 06.10.2015 požiadal Odbor riadenia kriminálnych analýz Prezídia Policajného zboru pod č. PPZ-HCP- BA2-2015/009203-010 o jednorazové sprístupnenie utajovanej informácie, ktorá je jedným z dôvodov administratívneho vyhostenia. 16. Nakoľko v zmysle § 35 zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov, za oprávnenú osobu sa považuje aj osoba, ktorá sa v konaní pred štátnym orgánom, na základe súhlasu vedúceho, do ktorého pôsobnosti utajovaná skutočnosť patrí, jednorazovo oboznámi s utajovanými skutočnosťami v rozsahu potrebnom na konanie, a to advokát, notár, znalec, tlmočník, súdny exekútor alebo starosta obce po podpísaní vyhlásenia o mlčanlivosti a poučení o povinnostiach pri ochrane utajovaných skutočností a možných dôsledkoch ich porušenia. Poučenie vykoná ten, kto bude oprávnený rozhodnúť o prizvaní takejto osoby na konanie, o čom vyhotoví písomný záznam. Dňa 07.12.2015 bola z Odboru kriminálnych analýz Prezídia Policajného zboru doručená odpoveď na Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava. V predmetnej odpovedi Odbor kriminálnych analýz Prezídia Policajného zboru okrem iného uvádza, že procesné záruky obmedzenia oznámenia dôkazov vykonáva v týchto prípadoch súd, t. j. súd má k dispozícií tieto utajované dôkazy, ktoré v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov posudzuje jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach. Dňa bola zaslaná splnomocnenému zástupcovi č. p. : PPZ-HCP-BA2-2015/009203- 016, na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia v lehote 5 dní odo dňa doručenia výzvy. Dňa si splnomocnený zástupca výzvu prevzal na pošte. Dňa 30.12.2015 bola na odvolací orgán doručená odpoveď splnomocneného zástupcu na predmetnú výzvu.“ Z uvedeného je zrejmé, že rovnako aj odvolací orgán oboznámil žalobcu so všetkým čo v konaní prebiehalo, tak aby nebol ukrátený na svojich právach. IV. pojednávanie 17. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný § 9 ods. 1 SSP nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 SSP dňa 04.04.2018. 18. Právny zástupca žalobcu pred súdom poukázal na písomné znenie žaloby. Zároveň predložil v danom čase neprávoplatný rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 0T/230/2014-175 zo dňa 30.06.2017, ktorým bol po obnovení trestného konania žalobca oslobodený spod obžaloby ohľadom skutku, ktorý zakladal dôvod administratívneho vyhostenia. Rovnako dal do pozornosti súdu rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave vo veci 4Sp/53/2015, ktorým bolo konštatované porušenie práva žalobcu. 19. Zástupkyňa žalovaného sa pred súdom pridržiavala písomne podaného vyjadrenie k žalobe a odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. V. Relevantné právne predpisy 20. Podľa § 82 ods. 2 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z., o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, policajný útvar môže administratívne vyhostiť štátneho príslušníka tretej krajiny, ak ohrozuje bezpečnosť štátu, verejný poriadok alebo verejné zdravie. 21. Podľa § 82 ods. 2 písm. c) zákona č. 404/2011 Z. z., policajný útvar môže administratívne vyhostiť štátneho príslušníka tretej krajiny, ak bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin a nebol mu uložený trest vyhostenia. 22. Podľa § 82 ods. 3 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z., policajný útvar môže v rozhodnutí o administratívnom vyhostení uložiť zákaz vstupu podľa odseku 1 a odseku 2 písm. b) až i) na jeden rok až päť rokov. 23. Podľa § 83 ods. 2 písm. c) zákona č. 404/2011 Z. z., policajný útvar neurčí v rozhodnutí o administratívnom vyhostení lehotu na vycestovanie, ak štátny príslušník tretej krajiny ohrozuje bezpečnosť štátu, verejný poriadok, verejné zdravie alebo práva a slobody iných. 24. Podľa § 120 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z. z., ak nie je v tomto zákone alebo osobitnom predpise ustanovené inak, vzťahuje sa na konanie podľa tohto zákona všeobecný predpis o správnom konaní. 25. Podľa § 59 ods. 1 Správneho poriadku, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. 26. Podľa § 59 ods. 2 a ods. 4 Správneho poriadku, ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. Proti rozhodnutiu odvolacieho orgánu o odvolaní sa nemožno ďalej odvolať. VI. Posúdenie veci správnym súdom 27. Z administratívneho spisu súd zistil, že podľa trestného rozkazu Okresného súdu Dunajská Streda, č. k. 0T/230/2014-29 zo dňa 31.12.2014, právoplatného dňa 31.12.2014 žalobca bol uznaný za vinného zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) písm. b) Trestného zákona. V zmysle § 360 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. j), § 38 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 353 ods. 2 Trestného poriadku bol menovaný odsúdený k nepodmienečnému trestu odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, pre výkon trestu bol zaradený do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Podľa záznamu zo dňa 01.06.2015, dňa 01.06.2015 bola na Oddelenie cudzineckej polície PZ Trnava doručená z Odboru boja proti terorizmu, Prezídia PZ písomnosť č. PPZ-OBT-18-022/2015 zo dňa 29.05.2015. V texte písomnosti bolo uvedené, že osoba menom H. Alžírsko, v zmysle informácie z mimorezortného zdroja prostredníctvom ORKA P PZ č. p. PPZ- RKA-V-221-1/2015, predstavuje bezpečnostné riziko pre územie SR. Písomnosť obsahovala utajovanú skutočnosť so stupňom utajenia „VYHRADENÉ“. 28. Dňa 01.06.2015 o 15:10 hod bol menovaný predvedený na správny orgán z dôvodu prepustenia z Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou po podmienečnom prepustení na slobodu uznesením Okresného súdu Trnava spis. zn. 2PP/55/2015. Okresný súd Dunajská Streda uznesením č. k. 4Nt/9/2015-18 zo dňa 19.06.2015 podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku, v trestnej veci obvineného H., vedenej pod spis. zn. 0T/230/2014 povolil obnovu konania a zrušil trestný rozkaz spis. zn. 0T/230/2014 zo dňa 31.12.2014. Z rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 0T/230/2014-175 zo dňa 30.06.2017 (v čase predloženia nenadobudol právoplatnosť) vyplýva, že obvinený H. bol podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku oslobodený spod obžaloby Okresnej prokuratúry Dunajská Streda č. 1Pv/1021/14. Oddelenie cudzineckej politic Policajného zboru Trnava podľa § 77 odsek 1 zákona č. 404/2011 Z. z. vydalo rozhodnutie spis. zn. PPZ-HCP-BA9-68-016/2015- AV zo dňa 01.06.2015, ktorým podľa § 82 ods. 2 písmeno b) a c) zákona č. 404/2011 Z. z. administratívne vyhostilo štátneho príslušníka Alžírska menom BT. (žalobca) , pretože ohrozuje bezpečnosť štátu a bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin a nebol mu uložený trest vyhostenia. Účastníkovi konania sa v zmysle § 82 ods. 3 písmeno b) zákona č. 404/2011 Z. z. uložil zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky na dobu 5 (päť) rokov. V zmysle § 77 odsek 1 zákona č. 404/2011 Z. z. sa administratívne vyhostil do ktorejkoľvek tretej krajiny, do ktorej sa dobrovoľne rozhodne vrátiť a ktorá ho prijme. Podľa § 83 ods. 2 písm. c) zákona č, 404/2011 Z. z. sa účastníkovi konania neurčila lehota na vycestovanie z územia Slovenskej republiky. Podľa § 82 ods. 10 písm. a) zákona č. 404/2011 Z. z. lehota zákazu vstupu začala plynúť dňom vykonania administratívneho vyhostenia. Podľa § 55 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov správny orgán vylúčil odkladný účinok odvolania proti tomuto rozhodnutiu. Žalovaný (Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava), ako odvolací orgán podľa §58 odsek 1 zákona číslo 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov a v rozhodnutí č. PPZ-HCP-BA2-2016/000960-026 zo dňa 25.04.2016, vo výrokovej časti vyslovil, že rozhodnutie vydané prvostupňovým orgánom sa mení zo znenia: „Podľa § 82 ods. 2 písm. b) a c) zákona Č. 404/2011 Z. z. sa administratívne vyhosťuje Štátny príslušník Alžírska menom Z. H., nar. XX.XX.XXXX, číslo cestovného dokladu XXXXXXXXX platný od 12.05.2014 do 11.05.2024, pretože účastník konania ohrozuje bezpečnosť štátu a bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin a nebol mu uložený trest vyhostenia“ na znenie: „Podľa § 82 ods. 2 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z. sa administratívne vyhosťuje štátny príslušník Alžírska menom BOUCHAREB H., nar. XX.XX.XXXX, číslo cestovného dokladu XXXXXXXXX platný od 12.05.2014 do 11.05.2024, pretože účastník konania ohrozuje bezpečnosť Štátu“. 29. V prípade tzv. vertikálnych administratívnoprávnych vzťahov, v ktorých orgány verejnej správy vystupujú voči účastníkom administratívneho konania v štátno-mocenskom postavení, teda rozhodujú o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb, tento mocenský prvok a nerovnomerné postavenie je vyvažovaný možnosťou dovolávať sa ochrany práv v správnom súdnictve. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu je v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Ustanovenie § 59 Správneho poriadku má pre odvolacie konanie osobitný význam, pretože vymedzuje rozsah preskúmavacej činnosti odvolacieho orgánu, ako aj spôsob rozhodovania odvolacieho orgánu, i problematiku formálnej právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho orgánu. Tu je potrebné zdôrazniť, že rozsah preskúmania odvolania je podľa Správneho poriadku koncipovaný široko. Žalovaný v administratívnom konaní vydal rozhodnutie č. PPZ-HCP- BA2-2016/000960-026 zo dňa 25.04.2016, na základe odvolania žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu Oddelenia cudzineckej polície PZ Trnava spis. zn. PPZ-HCP-BA9-68-016/2015- AV zo dňa 01.06.2015. Z odvolania podaného účastníkom konania (žalobca) zo dňa 16.06.2015 vyplýva, že odvolateľ napadol všetky výroky rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, teda napadol rozhodnutie v celom rozsahu. Žalovaný v druhostupňovom rozhodnutí č. PPZ-HCP- BA2-2016/000960-026 zo dňa 25.04.2016 rozhodol iba o výroku vzťahujúceho sa na administratívne vyhostenie podľa § 82 ods. 2 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z. Žalobca takto dôvodne namietal tú skutočnosť, že žalovaný v odvolaní rozhodol len o jednom z mnohých výrokov napadnutého rozhodnutia, teda len o výroku, ktorý obsahuje dôvody administratívneho vyhostenia. Žalovaný tak v rozpore s ustanovením § 59 ods. 2 Správneho poriadku nerozhodol o odvolaní proti výroku rozhodnutia o uložení zákazu vstupu; o odvolaní proti výroku rozhodnutia, že žalobca sa vyhosťuje do ktorejkoľvek krajiny, do ktorej sa dobrovoľne rozhodne vrátiť a ktoré ho prijme; o odvolaní proti výroku rozhodnutia o neurčení lehoty na vycestovanie; o odvolaní proti výroku, že lehota zákazu vstupu začína plynúť dňom vykonania administratívneho vyhostenia a o odvolaní proti výroku o vylúčení odkladného účinku odvolania proti rozhodnutiu. 30. Pre právne posúdenie predmetnej veci považoval správny súd za rozhodujúcu procesnú námietku žalobcu, že žalovaný správny orgán opomenul rozhodnutú vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia o ďalších častiach výroku, ktoré žalobca napadol odvolaním. Je teda evidentné, že tieto časti výroku druhostupňový správny orgán ani nezmenil, ani nepotvrdil a ani nezrušil a odvolanie žalobcu v žiadnej časti nezamietol. Rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BA2-2016/000960-026 zo dňa 25.04.2016 je preto nepreskúmateľné, v častiach o ktorých druhostupňový správny orgán nerozhodol nenadobudlo právoplatnosť a teda je aj nevykonateľné. V danej súvislosti je potrebné uviesť, že v správnom konaní, zavŕšenom vydaním rozhodnutia správneho orgánu, výrok rozhodnutia predstavuje jeho najdôležitejšiu časť, pretože sa v ňom vymedzujú konkrétne práva a povinnosti účastníka konania. Iba výrok môže obsahovať rozhodnutie vo veci, je jadrom rozhodnutia a k tomu sa viaže vykonateľnosť rozhodnutia. Výrok musí byť jasný, určitý a zrozumiteľný, aby účastník konania a správny orgán, ktorý má takýto výrok preskúmať alebo vykonať, mohol jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností poznať výsledok konania. Požiadavku určitosti, presnosti a zrozumiteľnosti výrokovej časti rozhodnutia treba dôkladne rešpektovať aj pri vydávaní rozhodnutí druhostupňových správnych orgánov. Krajský súd pri právnom posúdení tohto sporu zdôrazňuje, že aj keď z dikcie zákona č. 71/1967 Zb. <aspi:// module='ASPI'&link='71/1967%20Zb.'&ucin-k-dni='30.12.9999'> o správnom konaní nevyplýva, ako má odvolací orgán postupovať v prípade viaczložkového výroku v prípade, že je potrebné meniť len jeden alebo viaceré zložky výroku, z logiky veci, ale hlavne v záujme jasnosti a zrozumiteľnosti rozhodnutím založených alebo zmenených práv a povinností, aj vzhľadom na charakter konania (priestupkové konanie, kde len výrok je záväzný, pričom musí obsahovať obligatórne náležitosti) je potrebné, aby výrok druhostupňového rozhodnutia obsahoval aj vo vzťahu k nezmeneným výrokom prvostupňového rozhodnutia potvrdzujúci výrok a zamietnutie odvolania. Podľa ustálenej judikatúry zmena rozhodnutia nemusí byť úplná, ale môže byť aj čiastočná s tým, že odvolací správny orgán musí vo svojom rozhodnutí jednoznačne vyjadriť, ktorý výrok preskúmavaného rozhodnutia mení a v ktorej časti rozhodnutie potvrdzuje a odvolanie zamieta, čo bolo v prejednávanej veci splnené (napr. rozsudok NS SR spis. zn. 10Sžo/55/2015, rozsudok NS SR spis. zn. 5Sžo/190/2015). Ako už bolo uvedené - napadnuté rozhodnutie č. PPZ-HCP-BA2-2016/000960-026 zo dňa 25.04.2016 z dôvodu nerozhodnutia o ostatných výrokoch rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa trpí vadou nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť. 31. Na základe uvedených skutočností v tomto konaní Krajský súd dospel záveru, že napadnuté preskúmavané rozhodnutie žalovaného správneho orgánu je potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Išlo tak o prvoradý a najpodstatnejší dôvod zrušenia napadnutého rozhodnutia. V ďalšom konaní bude žalovaný viazaný vysloveným právnym záverom súdu (§ 191 ods. 6 SSP) a bude jeho povinnosťou vo veci opätovne konať, vyhodnotiť všetky dôkazy, a vydať nové rozhodnutie vo veci. 32. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP. Prihliadol pritom na skutočnosť, že žalobca mal v konaní plný úspech. 33. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).