Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/104/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200879 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Filová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1016200879.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dáši Filovej a členov senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Evy Fulcovej, v právnej veci žalobcu: RC & T Detva s. r. o., Záhradná 857/3, 962 12 Detva, zastúpený: Mgr. Marek Benedikt, Rudnayovo námestie č. 1, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo zdravotníctva SR, Limbová 2, 837 52 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. S09523-OP-2015 zo dňa 21.03.2016, takto r o z h o d o l : Žaloba sa z a m i e t a. Žalobcovi súd n e p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie na orgánoch verejnej správy 1. Žiadosťami doručenými dňa 02.09.2009 spoločnosť RC & T Detva s. r. o. (ďalej len účastník konania) požiadal o vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby v sídlach Hriňová a Žiar nad Hronom na základe výberového konania vypísaného Ministerstvom zdravotníctva SR v zmysle § 14 zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti. 2. Ministerstvo zdravotníctva zriadilo podľa § 14 ods. 4 zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti v roku 2009 výberovú komisiu na vykonanie výberového konania. Výberová komisia preskúmala a vyhodnotila žiadosti účastníkov výberového konania. Jednotlivý členovia komisie hodnotili v súlade s § 14 ods. 9 zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti personálne zabezpečenie prevádzkovania ambulancie záchrannej zdravotnej služby, materiálno-technické vybavenie ambulancie záchrannej zdravotnej služby, výšku peňažných prostriedkov vinkulovaných v peňažnom ústave Slovenskej republiky, ak sa ich vinkulácia vyžaduje. 3. Ministerstvo zdravotníctva dňa 08.01.2010 vydalo rozhodnutie č. 07814/2010-OP, ktorým zamietlo žiadosti žiadateľa o vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby v sídlach Hriňová a Žiar nad Hronom. Voči tomuto rozhodnutiu podal žiadateľ rozklad, ktorý bol rozhodnutím ministra č. 11449/2010 zo dňa 12.03.2010 zamietnutý, z dôvodu, že vydaním rozhodnutia nedošlo k porušeniu zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti a nezistil dôvody na zrušenie napadnutého rozhodnutia. 4. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 2S 224/2010-114, 2S 237-240/2010-114, zrušil rozhodnutie ministerstva zdravotníctva č. 07814/2010-OP zo dňa 08.01.2010 o zamietnutí žiadosti žiadateľa o vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby aj rozhodnutie ministra č. 11449/2010 zo dňa 12.03.2010 o zamietnutí rozkladu a vrátil ministerstvu zdravotníctva vec na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave zrušil rozhodnutie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci prvostupňového správneho orgánu, pričom poukázal najmä na povahu „podmienok výberového konania“ na vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby a ich nesúlad so zákonom o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti. Ďalším dôvodom bola nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov a to najmä pre nejasnosť odôvodnenia v časti uvedenia skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia. 5. Najvyšší súd SR rozsudkom č. k. 3Sžo/25-29/2012 zmenil rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č. k. 2S 224/2010-114, 2S 237-240/2010-114, pričom zamietol žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ministerstva zdravotníctva č. 07814/2010-OP zo dňa 08.01.2010 o zamietnutí žiadosti žiadateľa o vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby aj rozhodnutie ministra č. 11449/2010 zo dňa 12.03.2010 o zamietnutí rozkladu. Najvyšší súd SR v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že podmienky výberového konania na vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby možno považovať iba za organizačný interný právny predpis, pričom správny orgán nepotreboval na jeho vydanie osobitné zákonné splnomocnenie. Ďalej sa vyjadril, že určenie úspešného uchádzača zo všetkých, ktorí splnili podmienky výberového konania bol závislý na správnej úvahe členov výberovej komisie, preto súd môže preskúmavať túto správnu úvahu len v rozsahu, či takéto rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk stanovených zákonom. 6. Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom č. k. III. ÚS 12/2014-53, zrušil rozsudok Najvyššieho súdu SR, č. k. 3Sžo/25-29/2012 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení Ústavný súd SR poukázal na dôležitosť objektívneho a rozumového odôvodnenia v prípade odlišných výsledkov rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR v analogických právnych veciach. Ústavný súd SR považuje odôvodnenie Najvyššieho súdu SR za nedostatočné, pretože Najvyšší súd SR sa žiadnym spôsobom nevyrovnal so svojou rozchádzajúcou sa rozhodovacou činnosťou pri výklade dopadu nezákonne aplikovaných podmienok na výsledky konaní o udelení povolení na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby. 7. Vzhľadom na vyššie uvedený nález Ústavného súdu SR, Najvyšší súd SR rozsudkom č. k. 3Sžo/64-68/2014 rozhodnutie Krajského súdu č. k. 2S 224/2010-14, 2S 237-240/2010-114 potvrdil, pričom v odôvodnení sa stotožnil s právnym názorom Ústavného súdu SR a konštatoval, že v ďalšom administratívnom konaní je potrebné doplniť odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia. 8. Keďže vec bola Krajským súdom v Bratislave vrátená na ďalšie konanie, Ministerstvo zdravotníctva SR vydalo dňa 09.10.2015 rozhodnutie č. S05449-OP-2015, ktorým boli žiadosti účastníka konania o povolenie na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby v sídlach Hriňová a Žiar nad Hronom v zmysle žiadosti o vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby doručenými dňa 02.09.2009 zamietnuté. Účastník konania podal v zákonnej lehote, v ktorom navrhol, aby minister zrušil rozhodnutie ministerstva zdravotníctva zo dňa 09.10.2015, pretože je nezákonné a nepreskúmateľné z dôvodu, že správny orgán svoje rozhodnutie riadne neodôvodnil. 9. O rozklade účastníka konania Minister zdravotníctva SR vydal rozhodnutie č. S09523-OP-2015 zo dňa 21.03.2016, ktorým rozklad zamietol a potvrdil správnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa. Keďže účastník konania s týmto rozhodnutím nesúhlasil, podal žalobu na správny súd. II. Žalobné dôvody 10. Včas podanou žalobou na tunajšom súde dňa 24.05.2016 sa žalobca domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. S09523-OP-2015 zo dňa 21.03.2016, ktorým zamietol rozklad žalobcu a potvrdil správnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa S05449-OP-2015 zo dňa 09.10.2015. Žalobca je toho názoru, že žalovaný opätovne vydal rozhodnutia v rozpore so zákonom. 11. Žalobca v žalobe uviedol, že právny akt označený Ministerstvom zdravotníctva SR ako „podmienky výberového konania na vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby“ je nezákonný. 12. ZoPZS, ktorý upravuje vydávanie povolení na prevádzkovanie ambulancií záchrannej zdravotnej služby, vydanie podmienok vôbec nepredpokladá. ZoPZS v § 11 až § 26 predstavuje úplnú úpravu vydávania povolení, podmienok na vydanie povolenia, žiadosti o vydanie povolenia výberového konania, vydania povolenia, zmeny údajov, dočasného pozastavenia povolenia a zrušenia povolenia, konania o vydanie povolenia, dočasného pozastavenia povolenia a zrušenia povolenia. ZoPZS naopak vôbec nepredpokladá doplnenie, modifikáciu alebo zmenu podmienok iným aktom. 13. V zmysle článku 2 odsek 2 Ústavy SR, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanovuje zákon. Z uvedeného teda vyplýva, že podmienky sú nezákonným aktom a to už len z dôvodu, že ide o akt štátneho orgánu právnym poriadkom neupravený. 14. Ďalej žalobca zdôraznil, že podmienky sa zásadným spôsobom odchyľujú od zákonnej úpravy podľa druhej časti ZoPZS. Podmienky sa totiž neobmedzujú len na úpravu procesno-technických aspektov výberového konania, ale obsahujú také ustanovenia, ktoré zásadným spôsobom modifikujú zákonnú úpravu a to je neprípustné. 15. Žalobca poukázal na úvod dokumentu „podmienky výberového konania na vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby“ a to písmeno i./ - sa zákonom nepredpokladaným spôsobom obmedzuje spôsob podávania žiadosti (bod 5.), na písmeno i./,i./ - bez zákonnej opory vyhlasovateľ výberového konania vyžaduje od účastníka neobmedzenú akceptáciu podmienok a požiadaviek výberového konania (bod 6.), bod i./,i./,i./ bez zákonnej opory si vyhlasovateľ vyhradzuje možnosť výberové konanie zrušiť a ukončiť, zmeniť vyhlásené výberové konanie a odmietnuť všetky žiadosti (bod 8.), bod i./,v./ nad rámec zákonných podmienok si vyhlasovateľ výberového konania upravil možnosť vylúčenia účastníka, bod v./ úplne bez ústavnej a zákonnej opory stanovil podmienku, že zamietnutie žiadosti nevytvára nárok na uplatnenie náhrady škody zo strany žiadateľa. 16. V časti a./ podmienky z účasti vo výberovom konaní vyhlasovateľ výberového konania stanovil rad požiadaviek na predloženie dokladov, ktoré zákon uchádzačovi predložiť neukladá. Pritom v § 13 ZoPZS sú taxatívne vymedzené jednak náležitosti žiadosti a jednak doklady, ktoré je žiadateľ povinný v žiadosti doložiť. 17. V časti b./ náležitosti žiadosti o vydanie povolenia, vyhlasovateľ výberového konania v zjavnom rozpore s § 13 ods. 7 ZoPZS požaduje doklady, ktoré v zmysle predmetného zákonného ustanovenia nemožno od žiadateľa požadovať. 18. V časti c./ podmienky vydania povolenia vyhlasovateľ v bode 1.1, 1.2, pripustil, že žiadateľ môže preukázať vlastníctvo pozemných dopravných prostriedkov záchrannej zdravotnej služby zmluvou o prenájme alebo leasingovou zmluvou. Z ust. § 13 ods. 8 ZoPZS, však jednoznačne vyplýva, že takýmto spôsobom vlastníctvo hnuteľnej veci preukázať nemožno. Nájomná zmluva ani leasingová zmluva sama osebe titulom na nadobudnutie vlastníckeho práva nie sú. 19. V časti d./ hodnotenie žiadosti o povolenie - postup, nad rámec zákona vyhlasovateľ upravil ďalšie hodnotiace kritéria, čo je v rozpore s § 14 ods. 9 ZoPZS, ktoré stanovuje tri kritériá hodnotenia žiadosti o povolenie a to personálne zabezpečenie prevádzkovania ambulancie záchrannej zdravotnej služby, materiálno-technické vybavenie ambulancie záchrannej zdravotnej služby a výšku peňažných prostriedkov vinkulovaných v peňažnom ústave Slovenskej republiky, ak sa ich vinkulácia vyžaduje. 20. Žalobca má za to, že proces výberového konania trpel závažnými právnymi vadami a preto nemôžu byť v súlade so zákonom ani výsledky výberového konania a ani výsledky konania o udelenie povolení na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby. 21. Žalobca v žalobe poukázal na to, že orgány verejnej správy vo svojich posledných rozhodnutiach - preskúmavaných rozhodnutiach v tomto konaní opätovne v odôvodnení neuviedli, prečo účastníci konania splnili hodnotiace kritéria na nižšej kvalitatívnej úrovni ako úspešný žiadateľ, hoci je to dôvod zamietnutia žiadosti. V napadnutých rozhodnutiach nie je uvedené, ktoré skutočnosti z hľadiska zákonných kritérií podľa § 14 ods. 9 zák. č. 578/2004 Z.z. boli podkladom na rozhodnutie a akými úvahami bola komisia vedená pri ich hodnotení. Účelom odôvodnenia je preukázať správnosť vydaného rozhodnutia, presvedčiť o správnosti účastníkov konania, pričom na základe odôvodnenia nadriadený orgán preskúmava správnosť napadnutého rozhodnutia. Správne orgány sa nevysporiadali ani s ďalšími námietkami účastníka konania, ktoré uplatnil počas konania. Správny orgán v rozpore s § 33 ods. 2 Správneho poriadku nedal účastníkovi konania možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohol vyjadriť k jeho podkladu i spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Takto postupoval žalovaný na prvom stupni konania i na druhom stupni konania. Na základe uvedených skutočností žalobca žiada, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. III. Vyjadrenie žalovaného 22. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené dňa 26.08.2016 k tvrdeniu žalobcu o nezákonnosti podmienok výberového konania na vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby poukázal na predchádzajúce rozhodnutia súdov a na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Sžo 25-29/2012 zo dňa 11.06.2016, z ktorého vyplýva, že tento vychádzal z právneho názoru, že vady podmienok sa týkali prístupu do výberového konania a preto vada výberového konania sa prejavila iba vo vzťahu k uchádzačom, ktorí boli vylúčení. Tí uchádzači, ktorí sa výberového konania riadne zúčastnili a vady podmienok, ktoré boli voči nim aplikované rovnako Najvyšší súd SR hodnotil bez vplyvu na získané poradie. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na nález Ústavného súdu SR 12/2014-53 zo dňa 06.05.2014, ktorý rozhodoval o pôvodných rozhodnutiach žalovaného v uvedenej veci a nevyslovil záver, v zmysle ktorého by bolo možné považovať podmienky za nezákonný akt ako uvádza žalobca v žalobnom návrhu. Práve naopak, vyplýva z neho a vyslovil Najvyšší súd SR právny záver, v zmysle ktorého správny orgán nepotrebuje na jeho vydanie osobitné zákonné splnomocnenie. 23. Žalovaný uviedol, že žalobca bol rovnako ako ostatní uchádzači oboznámený s podmienkami výberového konania, ako začal samotný priebeh výberového konania, teda proces hodnotenia splnenia podmienok výberového konania na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby, teda žalobca bol oboznámený s týmito podmienkami predtým, ako boli vydané pôvodné rozhodnutia žalovaného, ktoré žalobca takisto napadol žalobou. V prípade, že žalobca považoval podmienky za nezákonné, alebo nad rámec zákona o poskytovateľoch ako uvádza v žalobe, mal ich napadnúť hneď potom, ako s nimi bol oboznámený, teda po ich prevzatí. Žalobca mal možnosť napadnúť zákonnosť podmienok, resp. využiť všetky právne inštitúty, ktoré mu platná legislatíva vrátane Ústavy SR umožňovala. 24. Žalovaný uviedol, že vzhľadom na obsah právnej úpravy obsiahnutých v § 12 § 14 zákona o poskytovateľoch, prípadne nové administratívne konanie nebude mať vo vzťahu ku skutkovej stránke veci reálnu možnosť dosiahnuť priaznivejšie rozhodnutie vo veci pre žalobcu, nakoľko vyššie citovanou zákonnou úpravou viazanosti žalovaného výsledkom výberového konania a takisto aj z dôvodu, že žalovaný nemôže nahradiť v novom konaní výsledok výberovej komisie. Je nespochybniteľné, že v rámci zachovania právnej istoty účastníkov konania žalovaný nemôže svojvoľne zrušiť platne vydané povolenie. Tieto povolenia neboli ani zrušené právoplatným rozhodnutím súdu. Z toho dôvodu nie je možné ani vyhlásiť nové výberové konanie na sídla staníc záchrannej zdravotnej služby vo vyššie uvedených sídlach ambulancií záchrannej zdravotnej služby a nie je možné ani zvolať z vyššie uvedených zákonných dôvodov novú výberovú komisiu. Žalobca nebol v správe výberovej komisie určený ako úspešný žiadateľ na vyššie uvedené sídla staníc, pričom úspešným žiadateľom boli vydané povolenia, ktoré boli platné do prvej polovice roku 2014. Z vyššie uvedeného je preto zrejmé, že žaloba žalobcu žiadnym spôsobom nesmeruje proti napadnutým rozhodnutiam, nakoľko žalobca neuvádza časti napadnutých rozhodnutí, ktoré napáda, neuvádza relevantné zákonné ustanovenia, v zmysle ktorých by mali byť napadnuté rozhodnutia žalovaného nezákonnými a neuvádza relevantné dôvody, ktorými by svoje tvrdenia, resp. závery o nezákonnosti napadnutých rozhodnutí odôvodnil. 25. Žalovaný nesúhlasí s tvrdením žalobcu, v zmysle ktorých mal proces výberového konania trpieť závažnými právnymi vadami a v zmysle, ktorých nemôžu byť preto podľa názoru žalobcu ani výsledky výberového konania a ani výsledky konania o udelenie povolení na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby v súlade so zákonom. Žalovaný uvádza, že žalobca nesplnil podmienku podľa § 12 ods. 4 písm. b/ zákona o poskytovateľoch, t. j. neabsolvoval úspešne výberové konanie na vypísané sídla staníc záchrannej služby a ich žiadosti o vydanie povolania na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby boli zamietnuté. 26. Z obsahu žalobného návrhu je zrejmé, že žalobca sa pri formulovaní žaloby obmedzil len na konštatovanie a sumarizáciu dôvodov uvedených v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu Ministerstva zdravotníctva SR bez toho, aby svoje tvrdenia a názory preukázal relevantným spôsobom. Žalobcovi je známy obsah právnej úpravy a teda mal a má vedomosť, že zákon neupravuje možnosť, aby Ministerstvo zdravotníctva SR mohlo znovu vytvoriť výberovú komisiu a prerokovať žiadosti, ktoré boli už raz hodnotené. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov je preto zrejmé, že žaloba podaná žalobcom je účelová bez reálneho právneho základu. 27. Právny zástupca žalobcu sa odvoláva na ust. § 33 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb., ktoré podľa jeho názoru bolo zo strany žalovaného porušené, avšak bez toho, aby účel ustanovenia vykladal v spojitosti s § 3 ods. 2, ako aj v spojitosti s § 3 ods. 4 uvedeného zákona. Správny orgán postupoval v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania a teda aj so žalobcom práve tým, že mu umožnil, aby si mohol tak ako ostatný uchádzači prevziať organizačný akt žalovaného a aby prostredníctvom neho mohlo dôjsť k spoľahlivému zisteniu skutkového stavu nevyhnutnému na naplnenie ust. § 14 ods. 9 zákona o poskytovateľoch. 28. K tvrdeniu žalobcu, ktorý namieta materiálnu nezákonnosť z dôvodu, že žalovaný zamietol žiadosť účastníka konania z údajných nezlučiteľných dôvodov žalovaný uvádza, že žalobca v súvislosti s týmto tvrdením považuje na rozpor kritérií so zákonom, čo je podľa jeho názoru nesporné. Uvedené tvrdenie žalobcu nie je pravdivé, nakoľko predchádzajúce rozhodnutia žalovaného neboli zrušené z dôvodu nezákonnosti kritérií, ale z dôvodu absencie odôvodnenia rozhodnutia žalovaného, ktorým by odôvodnil svoj postup. 29. K druhému dôvodu materiálnej nezákonnosti rozhodnutia, ktorým žalobca spochybňuje postup žalovaného, nakoľko podľa jeho názoru žalovaný nemohol zamietnuť žiadosť z druhého dôvodu preto, pretože mu to § 14 ods. 11 zákona o poskytovateľoch ani iné ustanovenia zákona neumožňujú, žalovaný uvádza, že uvedené dôvodenie žalobcu právne neobstojí, nakoľko ak podľa názoru žalobcu zákon takýto dôvod zamietnutia žiadosti nepredpokladá a preto ho ani neupravuje, potom je zrejmé a nespochybniteľné, že zákon nepredpokladá, že žalovaný by mohol po uplynutí obdobia, na ktoré žalobca žiada vydanie povolenia spätne zrušiť už vydané povolenie úspešného žiadateľovi a vydať nové povolenie žalobcovi. Na základe uvedených skutočností žalovaný žiada, aby súd žalobu zamietol ako bezpredmetnú. IV. Právne posúdenie súdu prvého stupňa 30. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci ( § 10 SSP) na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 SSP) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy boli v súlade so zákonom. 31. K 01.07.2016 bol prijatý správny súdny poriadok. Podľa prechodných ustanovení § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté podľa tretej časti OSP predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že súd rozhodol danú vec už podľa správneho súdneho poriadku, i keď žaloba bola podaná na tunajší súd dňa 24.05.2016. 32. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánu verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú o ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 33. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. 34. Úlohou súdu v danej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. S09523-OP-2015 zo dňa 21.03.2016 v spojení s rozhodnutím orgánu verejnej správy prvého stupňa č. S05449-OP-2015 zo dňa 09.10.2015. 35. Súd po preskúmaní spisového materiálu, administratívneho spisu orgánu verejnej správy, ako aj rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy dospel k záveru, že neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie napadnutých rozhodnutí. Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu, ktoré uviedol vo svojom rozklade. 36. Tak ako už bolo spomenuté v bode 1./ tohto rozhodnutia súd preskúmaval v danej veci rozhodnutia orgánov verejnej správy č. S09523-OP-2015 zo dňa 21.03.2016 a č. S05449-OP-2015 zo dňa 09.10.2015, ktoré boli vydané potom ako Najvyšší súd SR rozhodnutím sp. zn. 3Sžo/64-68/2014 zo dňa 03.03.2015 potvrdil rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č. k. 2S 224/2010-114, 2S 237/2010-114 zo dňa 11.01.2012, ktorými boli zrušené rozhodnutia žalovaného č. 22956/2009-OP zo dňa 26.11.2009, rozhodnutie Ministra zdravotníctva SR č. 11451/2010 zo dňa 09.03.2010, rozhodnutie č. 07685/2010- OP zo dňa 05.01.2010, rozhodnutie Ministra zdravotníctva SR, č. 09017-1/2010 zo dňa 09.03.2010, rozhodnutie žalovaného č. 07772/2010-OP zo dňa 07.01.2010, rozhodnutie Ministra zdravotníctva SR č. 11452/2010 zo dňa 12.03.2010, rozhodnutie žalovaného č. 07832/2010-OP zo dňa 08.01.2010, rozhodnutie Ministra zdravotníctva SR č. 11449/2010 zo dňa 12.03.2010, rozhodnutie žalovaného č. 07814/2010-OP zo dňa 08.01.2010 a vec bola vrátená žalovanému na ďalšie konanie. 37. Ústavný súd na str. 20 Nálezu uviedol, že pokiaľ sa pri vyhodnocovaní doručených žiadostí o vydanie povolenia vo výberovom konaní posudzovali jednotlivé kritériá podľa podmienok, ktoré svojím obsahom išli nad rámec ustanovení zákona, potom nemožno vylúčiť, že v prípade, ak by sa predložené ponuky vyhodnocovali len podľa kritérií ustanovených zákonom, mohla výberová komisia dospieť k iným záverom a tým aj inému poradiu uchádzačov. Postup ministerstva vo výberovom konaní podľa nezákonne vydaných podmienok potom mohla mať vplyv na zákonnosť celého konania i napadnutého rozhodnutia ministerstva. 38. Najvyšší súd SR v citovanom rozhodnutí sp. zn. 3Sžo/64-68/2014 sa odvolal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 12/2014-53 zo dňa 03.03.2015 a uviedol, že v ďalšom administratívnom konaní je potrebné odôvodniť, či vady podmienok výberového konania sa prejavili i pri vytváraní správnej úvahy výberovej komisie a či mali vplyv na získané poradie uchádzačov. K tomuto musí poskytnúť argumentáciu žalovaný. 39. Orgány verejnej správy sa mali vo svojich rozhodnutiach vysporiadať s vyššie uvedenými názormi ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR a to, či vady podmienok výberového konania sa prejavili i pri vytváraní správnej úvahy výberovej komisie a či mali vplyv na získané poradie uchádzačov. 40. Žalobca v žalobe napádal nezákonnosť výberového konania, absenciu odôvodnenia, prečo účastníci konania splnili hodnotiace kritériá na nižšej kvalitatívnej úrovni ako úspešný žiadateľ, absenciu skutočností, ktoré boli podkladom na rozhodnutie a akými úvahami bola komisia vedená pri ich hodnotení a že pred vydaním rozhodnutia sa žalobca nemohol k veci vyjadriť. 41. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 42. Konajúci súd po preskúmaní rozhodnutí orgánov verejnej správy skonštatoval, že tieto svoje rozhodnutia riadne zdôvodnili v zmysle ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku i v súlade s odporúčaniami, ktoré boli uvedené v Náleze Ústavného súdu SR a v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR. 43. Výberová komisia skúmala a kontrolovala všetky doklady, ktoré žiadatelia predložili, ako aj v nich uvedené údaje. Jednotlivý členovia komisie hodnotili personálne zabezpečenie prevádzkovania ambulancie záchrannej zdravotnej služby, materiálno-technické vybavenia ambulancie záchrannej zdravotnej služby, preukázanie výšky peňažných prostriedkov vinkulovaných v banke, prípadne preukázanie počtu sanitných vozidiel. Žalobca získal na základe posúdenia výberovej komisie nižší počet bodov ako úspešný žiadateľ. 44. Výberová komisia bola zriadená v roku 2009. Zákon neupravuje možnosť, aby žalovaný mohol znovu vytvoriť výberovú komisiu a prerokovať žiadosti, ktoré boli už raz hodnotené. Žalovaný po 9 rokoch pri svojom odôvodnení v preskúmavanom rozhodnutí mohol vychádzať len z podkladov, ktoré sú v administratívnom spise a z toho ako vyhodnotila výberová komisia žiadosti účastníkov výberového konania v danom čase. Keďže úspešným žiadateľom, ktorý na základe § 14 ods. 10 zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti podľa hodnotenia výberovej komisie najlepšie splnili kritériá výberového konania, boli vydané povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby v sídlach Hriňová a Žiar nad Hronom, ostatným žiadateľom boli ich žiadosti zamietnuté. Keďže nebolo zistené, že by úspešný žiadatelia prestali spĺňať počas trvania platnosti ich povolení podmienky na vydanie povolenia v zmysle § 19 zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, povolenia úspešných uchádzačov boli platné od roku 2010 až do prvej polovice roku 2014. Žalovaný nemôže svojvoľne zrušiť platne vydané povolenia. Tieto povolenia neboli ani zrušené právoplatnými rozsudkami súdov. Čo sa týka námietky žalobcu, že správny orgán nedal účastníkovi konania možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohol vyjadriť k jeho podkladu i spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie je treba poukázať na to, že vydaniu rozhodnutia o zamietnutí žiadosti účastníka konania o vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia prechádza výberové konanie a v zmysle § 14 ods. 11 zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti je ministerstvo zdravotníctva viazané rozhodnutím výberovej komisie. Nie je možné zvolať k posúdeniu tých istých žiadostí znovu výberovú komisiu a prvostupňový správny orgán tým nemohol zabezpečiť nové podklady rozhodnutia ani nemohol rozhodnúť iným spôsobom ako v súlade s rozhodnutím výberovej komisie a preto pri vydávaní rozhodnutia neboli ani nové žiadne skutočnosti zistené. 45. Tak ako už podotkol vo svojom rozhodnutí žalovaný minister nemôže preskúmavať rozhodnutie výberovej komisie, pretože ust. § 14 ods. 11 zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, ktorým sa určuje záväznosť rozhodnutia výberovej komisie pre ministerstvo zdravotníctva je kogentným ustanovením. Minister preskúmava rozhodnutie Ministerstva zdravotníctva z hľadiska dodržania procesného a formálneho postupu a z hľadiska dodržania právnych predpisov najmä správneho poriadku a zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti. 46. Čo sa týka námietky žalobcu ohľadne výberového konania, ktoré uviedol v žalobe a sú opísané v bode 14./ až 19./ tohto rozhodnutia, súd má za to, že v prvom rade, ak žalobca mal voči podmienkam výberového konania námietky a považoval ich za nezákonné mal ich napadnúť v čase, kedy sa s nimi oboznámil a mal využiť všetky právne inštitúty, ktoré mu platná legislatíva umožňuje. 47. V zmysle rozhodnutia NS SR, sp. zn. 3Sžo/64-68/2014 v rozhodnutí orgánu verejnej správy prvého stupňa bolo potrebné doplniť jeho odôvodnenie. Súd má za to, že pri opätovnom rozhodnutí orgánu verejnej správy prvého stupňa sa tento s touto námietkou vysporiadal a rozhodnutie riadne odôvodnil. Uviedol, ako postupoval pri vyhodnocovaní podmienok výberového konania, ktoré mali uchádzači splniť. Členovia výberovej komisie pri výbere úspešného ako i neúspešných uchádzačov použili správnu úvahu a táto bola v rozhodnutí uvedená. Výberová komisia kontrolovala všetky podklady a doklady, ktoré žiadatelia predložili, ako aj v nich uvedené údaje. Členovia komisie hodnotili personálne zabezpečenie prevádzkovania ambulancie záchrannej služby, materiálno-technické vybavenie, preukázanie výšky peňažných prostriedkov, prípadne preukázanie počtu sanitných vozidiel. Žalobca nebol úspešný pri výberovom konaní na vypísanie sídla staníc záchrannej služby, čím nesplnil podmienku podľa ust. § 12 ods. 4 písm. b/ zákona o poskytovateľovi. 48. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že orgány verejnej správy dostatočne zistili skutkový stav veci a tento aj po právnej stránke správne posúdili. Súd má za to, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj orgánu verejnej správy prvého stupňa bolo z pohľadu žalobných dôvodov v súlade so zákonom a nakoľko námietky žalobcu neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia, žalobu v celom rozsahu podľa § 190 SSP zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že neúspešnému žalobcovi právo na jej náhradu nepriznal. 49. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.