Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/123/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200973 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Mališová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1016200973.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Mališovej a členiek senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Marty Barkovej, v právnej veci žalobcu: Y.. N. K., S.., J. S. XXX, X., proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky, Tomášikova 46, Bratislava, za účasti: 1. Y.. H. K., V. XX, X., 2. O. H., I. E. XXX, X., zastúpený JUDr. Stanislav Jakubčík, advokát, Trenčianska 57, X. 3. Y. Y., I. E. XXX, X., 4. N.. N. Y., I. E. XXX, X. o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OVBP2-2016/20568/ZAV zo dňa 05.04.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a . Ďalšiemu účastníkovi v 2. rade súd p r i z n á v a voči žalobcovi právo na náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. Súd ďalším účastníkom v 1., 3. a 4. rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : I. Administratívne konanie 1.Mestská časť Bratislava Karlova Ves, ako príslušný stavebný úrad (ďalej stavebný úrad) podľa § 117 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len stavebný zákon), v spojení s § 5 písm. a) zákona č. 608/2003 Z.z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), v znení neskorších zmien a doplnkov, § 7a ods. 2 písm. i) zákona Slovenskej národnej rady č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení neskorších predpisov, rozhodujúc podľa § 88 ods. 1 písm. b) v spojení s § 88a ods. 4 a 7 a § 46 a § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len správny poriadok) vydala rozhodnutie č. j. KV/SU/537/2015/12659/AP zo dňa 31.08.2015 (ďalej len prvostupňové rozhodnutie), ktorým dodatočne povolila stavbu stavebníkovi O. H., I. E. XXX, XXX XX X., názov stavby: „Rodinný dom - prístavba a nadstavba“, účel stavby: bývanie, zväčšenie obytnej plochy rodinného domu, miesto stavby: I. vedených na LV č. XXXX v k.ú. X. - W. P.. Spôsob uskutočnenia: dodávateľsky, stavebník oznámi do 15 dní po ukončení výberového konania. Projektová dokumentácia rieši prístavbu spojenú s nadstavbou z dôvodu zväčšenia obytných priestorov objektu. Daný objekt má obdĺžnikový pôdorysný tvar. Pôvodný objekt je dvojpodlažný. Má jedno nadzemné podlažie (1. NP) a suterén (1. PP). Celý objekt je využívaný na bývanie. V rámci prístavby sa navrhuje prístavba v zadnej časti domu v úrovni 1. NP spojená s nadstavbou nad celým objektom - 2. NP. Nad existujúcim objektom sa vyhotoví nová oceľová konštrukcia stropu, ktorá objekt scelí a stuží. Následne sa vyhotoví nadstavba a prístavba objektu s montovaným systémom HIPS. Prístavbou a nadstavbou pribudnú na úrovni 1. NP (prízemie) 1 izba a na úrovni 2. NP (poschodie) obývacia izba, pracovňa, spálňa, predsieň, 2 WC, kúpeľňa a terasa-balkón. 2. Stavebný úrad týmto rozhodnutím dodatočne povolil stavbu „Rodinný dom - prístavba a nadstavba“ v rozsahu dokončených stavebných prác: založenie prístavby, vymurované obvodové múry na základoch prístavby do úrovne súčasnej výšky pôvodného rodinného domu, za podmienok pre dokončenie stavby uvedených v bode 1. až 24. výroku rozhodnutia. V rámci konania boli vznesené námietky účastníkom konania Y.. N. K., S.. (žalobcom), s ktorými sa prvostupňový správny orgán vysporiadal v odôvodnení rozhodnutia. 3. Voči predmetnému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktoré bolo rozhodnutím žalovaného č. OU- BA-OVBP2-2016/20568/ZAV zo dňa 05.04.2016 (ďalej len druhostupňové rozhodnutie) zamietnuté a napadnuté prvostupňové rozhodnutie potvrdené. 4. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný konštatoval, že ako príslušný odvolací orgán podrobne v celom rozsahu preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie, ako aj postup stavebného úradu v konaní, ktoré predchádzalo jeho vydaniu. Porovnal výrokovú časť, odôvodnenie aj poučenie napadnutého rozhodnutia s hmotnoprávnymi a procesnoprávnymi predpismi, predovšetkým so stavebným zákonom, ako aj vyhláškami Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona č. 532/2002 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie a zákonom č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, pričom dospel k záveru, že nie je dôvod na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. Žalovaný citoval ust. § 140, § 46, § 43, § 88 ods. 1 písm. b), § 88a, § 61 ods. 1, 2, 3 a § 66 ods. 1, § 86, § 135 ods. 1, 2, § 139 ods. 2 písm. a), § 140b ods.1 stavebného zákona, ust. § 59 ods. 1, 2, § 32 ods. 1, 2 a § 46 právneho poriadku ako i ust. § 6 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z. z., pričom vo vzťahu k námietkam vznesených v odvolaní skonštatoval, že sú obsahovo totožné s podanými námietkami v konaní, ktorými sa stavebný úrad podrobne zaoberal a vysporiadal s nimi v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. 5. Z podkladov nachádzajúcich sa v predloženom spisovom materiáli a katastrálnej mapy mal za zrejmé, že už existujúci rodinný dom sa nachádza v tesnej blízkosti spoluvlastníckej hranice stavebníka a odvolateľa. Projektová dokumentácia predložená stavebnému úradu rieši nadstavbu, ktorá sa má realizovať na existujúcom rodinnom dome a jeho prístavbu, ktorá je navrhnutá v zadnej časti tohto domu, pričom sa charakter existujúcej zástavby zásadne nemení. Tak, ako vyplýva aj zo záväzného stanoviska Hlavného mesta SR Bratislava č. MAGS ORM 37370/13-461558 zo dňa 12.02.2013 k dodatočnému povoleniu stavby „nadstavba svojím riešením nepredstavuje neprijateľný kontrastný prvok, resp. neúmerné zaťaženie pozemku. Uvažovaný zámer je v súlade s Územným plánom hl. mesta SR Bratislavy, rok 2007 v znení zmien a doplnkov“. 6. Uviedol, že v danom prípade sa jedná o nadstavbu a prístavbu, ktorá sa má realizovať na existujúcom rodinnom dome a bude tvoriť jeden celok, preto nebolo možné vyhovieť námietke odvolateľa a umiestniť ju inak, ako je v overenej projektovej dokumentácii. V prípade nutnosti vykonať na predmetnej stavbe práce zo susedného pozemku, môže stavebný úrad v súlade s § 135 stavebného zákona uložiť opatrenia na susednom pozemku alebo stavbe. 7. Navrhovaná prístavba a nadstavba rodinného domu zo severozápadnej strany bude kopírovať pôdorys existujúceho rodinného domu a pokračovať v jeho predĺžení, pričom prístavba bude od pozemku parc.č. XXX a XXX/X vzdialená 1 m a na základe veľkosti pozemku a umiestnenia exitujúcich stavieb konštatoval, že v danej lokalite ide o stiesnené pomery. Z uvedeného dôvodu nie je možné v zmysle ustanovenia § 6 ods. 3 vyhlášky MŽP SR č. 532/2002 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, dodržať odstupovú vzdialenosť 2 m od spoločnej hranice pozemkov. V danom prípade bolo podľa názoru žalovaného možné pri posudzovaní odstupových vzdialeností vychádzať z ustanovenia § 6 ods. 5 vyhlášky MŽP SR č. 532/2002 Z.z.. 8. Ďalej mal žalovaný z predloženého spisového materiálu, ako aj z podkladu katastrálnej mapy za zrejmé, že rodinný dom na pozemku parc.č. XXX/X, je umiestnený v tesnej blízkosti hranice pozemku odvolateľa parc. č. XXX/X (pozn. podľa geodetického zamerania zo dňa 03.01.2011 vyhotoveného N.. P. L. je vzdialenosť stavby parc. č. XXX/X od spoločnej hranice podľa katastra nehnuteľností v rozmedzí od 0,04 - 0,32 m). Prístavba je umiestnená 1,0 m od pozemku parc. č. XXX a XXX/X k.ú. W. P.. Stavebný úrad pri posudzovaní odstupových vzdialeností od hraníc pozemkov a umiestnení prístavby vychádzal z katastrálnej mapy, ktorá slúži ako podklad k vydaniu rozhodnutia. Stavebník aj napriek písomnému súhlasu daného k nadstavbe a prístavbe dňa 26.09.2005 vlastníkmi susednej nehnuteľnosti JUDr. N. K. S.. a JUDr. H. K. na pozemku parc. č. XXX/X k.ú. W. P. (pôvodne parc. č. XXX) predložil prepracovanú projektovú dokumentáciu vypracovanú N.. Y. W., kde je navrhovaná nadstavba umiestnená tak, aby nezhoršovala svetlotechnické podmienky susednej stavby umiestnenej na pozemku pare. č. XXX/X, t.j. 2,60 m od vonkajšej hrany atiky jestvujúceho rodinného domu, na ktorom sa nadstavba realizuje a prístavba 1,0 m od pozemku parc. č. XXX a XXX/X, čo umožní údržbu prístavby z pozemku stavebníka. 9. Stavebný úrad na základe vykonaného štátneho stavebného dohľadu dňa 28.10.2014 zistil, že na pozemku je zrealizovaná prístavba bez právoplatného stavebného povolenia. Vzhľadom k týmto skutočnostiam stavebný úrad vydal rozhodnutie o zastavení územného a aj stavebného konania a v súlade s § 88a stavebného zákona vyzval stavebníka, aby si podal žiadosť o dodatočné povolenie stavby a predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom a osobitnými predpismi. Stavebný úrad sa v tomto konaní riadil aj právnym názorom Krajského stavebného úradu vysloveným v rozhodnutí č. A/2011/10691/LGZ zo dňa 28.02.2011, ktorý na strane 5 uvádza nasledovné: „Ak bude mať stavebný úrad v novom konaní za preukázané, že stavebník začal s realizáciou stavby, stavebné konanie zastaví a začne konanie o dodatočnom povolení stavby postupom podľa ustanovení § 88a stavebného zákona". 10. Žalovaný bol presvedčený, že v konaní vedenom príslušným stavebným úradom stavebník dostatočne preukázal súlad s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom a osobitnými predpismi. Na základe vypracovaného svetlotechnického posudku aj napriek predchádzajúcemu písomnému súhlasu vlastníkov susedného pozemku parc. č. XXX/X a XXX/X k. ú. W. P. s nadstavbou a prístavbou v tesnej blízkosti spoločnej hranice prepracoval projektovú dokumentáciu, ktorá bola v tomto konaní predložená a odsúhlasená stavebným úradom. Na základe veľkosti pozemku a umiestnenia exitujúcich susedných stavieb konštatoval, že v danej lokalite ide o stiesnené pomery. 11. Záverom žalovaný uviedol, že stavebník predložil kladné stanoviská dotknutých orgánov a súlad s územným plánom preukázal predložením súhlasného Záväzného stanoviska hl. mesta SR Bratislavy zo dňa 12.02.2013. Príslušný stavebný úrad preskúmal vecnú stránku žiadosti a projektu stavby spolu s vyjadreniami dotknutých orgánov a organizácií, ktoré sa k stavbe kladne vyjadrili a ich pripomienky boli zapracované do podmienok stavebného povolenia a dospel k záveru, že nič nebránilo vydaniu dodatočného stavebného povolenia na predmetnú stavbu, s čím sa aj žalovaný ako odvolací orgán stotožnil. II. Žaloba 12. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 08.06.2016 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OVBP2-2016/20568/ZAV zo dňa 05.04.2016 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím č.j. KV/SU/537/2015/12659/AP zo dňa 31.08.2015 a vrátenia veci na ďalšie konanie z dôvodu nedostatočného zistenia skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia. 13. Žalobca považoval rozhodnutie žalovaného za nezákonné, pretože bol ním na svojich subjektívnych právach vychádzajúcich zo všeobecne záväzných právnych predpisov (§ 3 ods. 1, 3, 4, § 32 ods. 1, § 46 zák. č. 71/1967 Zb.) ukrátený. 14. Rozhodnutie žalovaného v nadväznosti na rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu podľa žalobcu vychádza z nesprávne zisteného skutkového stavu veci. Žalobca namietal, že žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán nevychádzali predovšetkým z ustanovenia § 32 ods. 1 správneho poriadku (v nadväznosti na znenie § 140 stavebného zákona), ako i ust. § 46 správneho poriadku. Žalobca už v pôvodnom stavebnom a územnom konaní, ako aj v konaní o dodatočnom povolení stavby viackrát namietal, že postup stavebného úradu bol formálny a jeho rozhodnutie vo veci samej nemá oporu v skutočnom stave veci. Žalovaný podľa názoru žalobcu vychádzal zo zavádzajúceho názoru prvostupňového správneho orgánu, ktorý vo svojich predchádzajúcich stanoviskách viackrát deklaroval, že sú mu známe pomery týkajúce sa uvažovanej stavby na parc. č. XXX. Stavebný úrad ani na naliehanie žalobcu nebol ochotný zistiť skutočný stav na mieste vykonávania stavebnej činnosti, t.j. vykonať miestne zisťovanie, aby sa presvedčil o reálnej situácii na hranici medzi pozemkom stavebníka (parc. č. XXX/X a XXX/X) a pozemkom žalobcu (parc. č. XXX/X, č. XXX/X a č. XXXX). 15. Žalobca uviedol, že upozornil stavebný úrad už v rámci námietok k návrhu na začatie územného konania, ktoré predchádzalo rozhodnutiu o dodatočnom povolení stavby na to, že na pozemku parc. č. XXX sa začala realizovať nezákonná stavebná činnosť, a na pozemok žalobcu parc. č. XXX padá stavebný materiál z už existujúcej stavby stavebníka (ďalšieho účastníka v 2. rade). Následne na to prvostupňový správny orgán vykonal štátny stavebný dozor na mieste samom. Ani v rámci výkonu štátneho stavebného dozoru, ktorý vykonali tí istí pracovníci prvostupňového správneho orgánu, ktorí boli zainteresovaní na prebiehajúcom stavebnom konaní, neboli ochotní prihliadať na skutočný (reálny) stav na hraniciach oboch susediacich pozemkov, hoci štátny stavebný dozor bol uskutočnený na podnet žalobcu. Žalobca vyjadril podozrenie, že prvostupňový správny orgán konal vo veci zaujato, a to najmä preto, že ho upozornil na realizovanú čiernu stavbu, a z toho dôvodu mu vznikla povinnosť vykonať štátny stavebný dozor. 16. Ďalej uviedol, že v odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu ako vlastník susednej nehnuteľnosti opätovne výslovne upozornil žalovaného na tú skutočnosť, že uvažovaná nadstavba rodinného domu na parc. č. XXX sa má realizovať priamo na spoločnej vlastníckej hranici medzi pozemkami parc. č. XXX a XXX. Strana rodinného domu stavebníka na parc. č. XXX/X, na ktorom sa má uskutočniť uvažovaná nadstavba, kopíruje spoločnú hranicu medzi pozemkami parc. č. XXX a XXX, čomu zodpovedá aj priebeh hranice, ktorý pokračuje oplotením pozemkov smerom k ulici i k smerom záhradám. Podľa názoru žalobcu, tvrdenie žalovaného, že existujúci rodinný dom, na ktorom sa má nadstavba realizovať, sa nachádza „v tesnej blízkosti spoluvlastníckej hranice stavebníka a odvolateľa“ nezodpovedá skutočnému stavu veci. 17. Žalobca bol presvedčený, že pokiaľ aj stavebník dal vyhotoviť zameranie svojej parcely geodetom dňa 03.01.2011, na ktoré sa odvoláva žalovaný (str. 7, tretí odsek rozhodnutia žalovaného), nemá táto skutočnosť žiadny vplyv na reálne vlastnícke a užívacie vzťahy na susediacich pozemkoch. Pozemok na parc. č. XXX a XXX spolu s rodinným domom v I. E. č. XXX (X.) nadobudol žalobca na základe kúpnopredajnej zmluvy z 26.07.2002, s tým, že kópia katastrálnej mapy zodpovedá doteraz existujúcemu skutkovému stavu, t.j. že hranica rodinného domu na parc. č. XXX/X presne kopíruje hranicu parcely č. XXX. Odvtedy sa vlastnícke pomery k predmetným nehnuteľnostiam nezmenili. Na tomto reálne existujúcom právnom stave nemohlo nič zmeniť geodetické zameranie, ani administratívny postup stavebného alebo iného úradu, ktoré nie sú oprávnené bez zákonného dôvodu zrušiť, ani zmeniť existujúce vlastnícke pomery medzi susediacimi pozemkami. XX. Poznamenal, že podľa aktuálneho právneho stavu môže byť vlastník pozemku zbavený vlastníckeho práva proti svojej vôli iba na základe vyvlastnenia alebo trestu prepadnutia majetku. Rovnako zaťažiť vlastníka pozemku vecným bremenom v prospech iného vlastníka možno urobiť iba zo zákonných dôvodov, ktoré sú uvedené v § 151o Občianskeho zákonníka. Podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy SR vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. Žalovaný ani stavebný úrad takú právomoc nemá. Uskutočniť stavbu (alebo jej časť) na spoločnej (spoluvlastníckej) hranici, ktorá je predmetom spoluvlastníctva oboch vlastníkov susediacich pozemkov bez ich vzájomnej dohody, resp. rozhodnutia súdu, je protizákonné. Uvedenej skutočnosti si je vedomý aj stavebník, ktorý sa odvoláva na písomný súhlas žalobcu k jeho uvažovanej nadstavbe zo dňa 26.09.2005. 19. Žalobca poukázal na to, že súhlas dal iba žalobca s tým, že išlo o súhlas vynútený stavebníkom, pričom konkrétny zámer stavebníka stavať na svojom pozemku, nebol žalobcovi vtedy známy. Stavebník podmienil súhlasom žalobcu jeho súhlas na stavebné povolenie na stavbu, ktorá sa realizovala na pozemku žalobcu pred vyše 10 rokmi. Okrem toho, žalobca zároveň poukázal na tú skutočnosť, že písomnosť (súhlas) podpísal iba žalobca, pretože jeho manželka ako spoluvlastníčka pozemku parc. č. XXX a XXX s podpísaním takejto listiny nesúhlasila. Manželka žalobcu Y.. H. K. uvedenú písomnosť nepodpísala, a údajný podpis na listine nie je jej podpisom a bez jej podpisu je uvedená písomnosť bez právneho významu, pretože na takýto úkon je potrebný súhlas oboch spoluvlastníkov. Na uvedenú skutočnosť žalobca upozornil stavebný úrad už v pôvodnom konaní o vydanie stavebného a územného rozhodnutia, o ktoré sa usiloval stavebník v minulosti. Žalovaný túto okolnosť nezobral vôbec do úvahy a uvedenú písomnosť vyhodnotil na strane 7 svojho rozhodnutia, ako dôkaz svedčiaci v prospech stavebníka. 20. Žalobca ďalej namietal, že rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím stavebného úradu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Mal za to, že žalovaný nesprávne aplikoval ustanovenie § 6 vyhlášky č. 532/2002 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie. Žalovaný v rozhodnutí konštatoval, že prístavba schvaľovanej stavby je umiestnená 1,0 m od pozemku parc. č. XXX a XXX/X. Vôbec sa nezmieňuje o vzdialenosti uvažovanej nadstavby od hranice pozemku parc. č. XXX. 21. Podľa názoru žalobcu podmienkam stanoveným v § 6 ods. 3, 4 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. nevyhovuje nielen prístavba dodatočne schvaľovanej „stavby“ (podľa tvrdenia stavebného úradu je vzdialená od susedného pozemku 1.00 m) a vôbec už nie jej nadstavba. Celá nadstavba sa totiž nachádza priamo na vlastníckej hranici medzi parcelami č. XXX a č. XXX, pričom už existujúca stavba stavebníka na parc. č. XXX/X priamo kopíruje hranicu susednej parcely. To okrem iného neumožňuje stavebníkovi vykonať zateplenie nielen už existujúcej stavby, ale ani jej nadstavby bez zásahu do vlastníckeho práva k pozemku na parc. č. XXX, a nehovoriac o uvažovanom zvode dažďovej vody. Žalovaný podľa názoru žalobcu pochybil pri aplikácii § 6 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. v tom, že pojem „v stiesnených územných podmienkach“ uvedený v odseku 4 tohto ustanovenia, ktorý umožňuje neprihliadať na vzdialenostné pomery medzi stavbami, vyložil účelovo v pomeroch medzi parcelou č. XXX na jednej strane a parcelami č. XXX a XXX na druhej strane, t.j. iba vzhľadom na hranicu medzi pozemkom žalobcu a pozemkom stavebníka. Vôbec neprihliadal na celkové „územné podmienky“ dané na parc. č. XXX vo vzťahu k ďalším susedným pozemkom, t.j. s ohľadom aj na pozemky parc. č. XXX a XXX, ktoré sa nachádzajú na opačnej strane k uvažovanej prístavbe a nadstavbe. Pojem „v stiesnených územných podmienkach“ vyložil teda žalovaný (ako aj stavebný úrad) iba v pomere k pozemku žalobcu (parc. č. XXX a XXX), ktorý je zaťažený už existujúcou stavbou stavebníka na parc. č. XXX/X, a neprihliadal na „územné podmienky“ tak ako sú dané na parc. č. XXX vo vzťahu ku všetkým susediacim pozemkom. Pritom tvar (pôdorys) pozemku stavebníka parc. č. XXX je podobný ako tvar pozemku, parc. č. XXX. 22. Uviedol, že žalovaný aj napriek odvolaniu žalobcu, nezobral do úvahy najmä vzdialenosť medzi uvažovanou stavbou stavebníka od hranice ďalšej (opačne položenej) susednej parcely č. XXX, od ktorej je odstup 4,30 m a v rozhodnutí uvádza, že „v danej lokalite ide o stiesnené pomery”. Na základe uvedeného žalobca konštatoval, že existuje dostatočný priestor, aby stavebník mohol stavbu osadiť smerom k pozemku na opačnej strane pozemku parc. č. XXX. 23. Žalobca vyslovil názor, že stavebný úrad ustanovenie § 39a ods. 2 písm. a) stavebného zákona aplikoval iba vo vzťahu k prístavbe, avšak nie k ostatným častiam realizovanej stavby, čím konal v rozpore s citovaným ustanovením stavebného zákona. Pokiaľ ide o vzdialenosť medzi uvažovanou nadstavbou a hranicou pozemku žalobcu (parc. č. XXX), žalovaný vo svojom rozhodnutí na str. 6 a 7 píše, že rodinný dom na pozemku č. XXX/X je „v tesnej blízkosti hranice odvolateľa parc. č. XXX/X“. Žalovaný neuvádza, v akej vzdialenosti má byť nadstavba od hranice susedného pozemku, ktorého je vlastníkom žalobca. Túto skutočnosť zamlčal stavebník aj v pôvodnom stavebnom konaní, keď svojvoľne uvádzal vymyslenú vzdialenosť medzi hranicou už existujúcej stavby a hranicou pozemku parc. č. XXX. Až na výzvu stavebného úradu, dal stavebník vyhotoviť geometrické zameranie, hoci vedel o tom, že jeho stavba stojí na vlastníckej hranici medzi parc. č. XXX/X a XXX, pretože na mieste býva (trvalo sa zdržiava) od postavenia tejto stavby. 24. Žalobca tiež poukázal na to, že rozhodnutie stavebného úradu, a následne žalovaného sa opiera o ustanovenia § 61, § 88 ods. 1 písm. a), § 88a ods. 1 a 7 stavebného zákona. Podľa § 88a ods. 1 stavebného zákona, ktorý sa týka konania o dodatočnom povolení stavby, sa konanie začne, ak stavebný úrad zistí, že „stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním“. Zákon jasne hovorí o „postavenej stavbe“. Pod rozsah tohto pojmu nemožno podľa názoru žalobcu považovať začatie akejkoľvek stavby. Podľa názoru žalobcu, stavebník zatiaľ žiadnu stavbu nerealizoval. Založil len základy prístavby a vytiahol časť muriva. Nesúhlasil s názorom žalovaného, že za stavbu v zmysle § 88a stavebného zákona treba v nadväznosti na § 139 ods. 2 písm. a) stavebného zákona považovať aj „časť stavby“ vo forme prípravných prác na budúcej stavbe. 25. Tvrdil, že Krajský stavebný úrad v Bratislave dal stavebnému úradu vo svojom rozhodnutí č. A/2011/1069/LGZ zo dňa 28.02.2011 jasný príkaz, aby stavebnému konaniu, ktoré inicioval stavebník, predchádzalo územné konanie o umiestnení stavby. Konanie o územnom rozhodnutí o umiestnení stavby však bolo rozhodnutím stavebného úradu zastavené dňa 14.11.2014, a v ten istý deň došlo k zastaveniu ešte predtým začatého stavebného konania. Stavebný úrad tieto konania zastavil na základe upozornenia žalobcu zo dňa 28.10.2014, že na pozemku stavebníka začala stavebná aktivita. Namiesto toho, aby sa stavebný úrad pridržiaval stanoviska Krajského stavebného úradu v Bratislave, a trval na tom, aby vo veci prebehlo najprv územné a následne stavebné konanie, tak súčasne so zastavením oboch týchto konaní vyzval stavebníka dňa 14.11.2014 rozhodnutím č. KV/SU/2353/2014/15417/AP, aby tento podal žiadosť o dodatočné povolenie stavby, ktorá v tom čase nebola ani sčasti realizovaná. Podľa § 88a ods. 1 stavebného zákona platí, že „ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že ...“ Stavebný úrad sa týmto ustanovením neriadil, pretože začal konať o dodatočnom povolení stavby podľa § 88a stavebného zákona už v čase, keď stavebník žiadnu stavbu na svojom pozemku ešte nezrealizoval. Žalobca postup žalovaného (ako aj stavebného úradu) z tohto hľadiska hodnotil ako protiprávny a účelový, ktorý navyše pomáha stavebníkovi obchádzať ustanovenia stavebného zákona o stavebnom, resp. územnom konaní. V situácii, keď stavebník iba začal s prípravnými stavebnými prácami, by sa mal stavebný úrad v súčinnosti so stavebníkom vrátiť k pôvodnému územnému konaniu, rešpektujúc platný právny stav, existujúce pomery na mieste uskutočnenia stavby a záujmy všetkých účastníkov konania. III. Vyjadrenie žalovaného 26. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 28.07.2016 zotrval na svojom závere, že rozhodnutia správnych orgánov sú v súlade s ust. § 47 správneho poriadku a poskytujú dostatočný skutkový a právny základ výrokovej časti rozhodnutia, za súčasného rešpektovania práv a oprávnených záujmov účastníkov konania. 27. Žalovaný zastával názor, že žalobou napadnuté rozhodnutie vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu veci, predmet konania bol v odvolacom konaní podrobne a v celom rozsahu preskúmaný a správne právne posúdený a v konaní, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, boli zabezpečené procesné práva a povinnosti účastníkov konania. Obsah žaloby sa z veľkej časti stotožňuje s obsahom odvolania podaného žalobcom, pričom jeho námietkami sa žalovaný podrobne zaoberal v odôvodnení svojho rozhodnutia. 28. Žalovaný uviedol, že stavebný úrad pri posudzovaní odstupových vzdialeností od hraníc pozemkov a umiestnení prístavby vychádzal z katastrálnej mapy, ktorá slúži ako podklad k vydaniu rozhodnutia. Stavebník aj napriek písomnému súhlasu daného k nadstavbe a prístavbe dňa 26.09.2005 vlastníkmi susednej nehnuteľnosti Y.. N. K., S.. a Y.. H. K. na pozemku parc. č. XXX/X k. ú. W. P. (pôvodne parc. č. XXX) predložil prepracovanú projektovú dokumentáciu vypracovanú N.. Y. W., kde je navrhovaná nadstavba umiestnená tak, aby nezhoršovala svetlotechnické podmienky susednej stavby umiestnenej na pozemku parc. č. XXX/X, t. j. 2,60 m od vonkajšej hrany atiky jestvujúceho rodinného domu, na ktorom sa nadstavba realizuje a prístavba 1,0 m od pozemku parc. č. XXX a XXX/X, čo umožní údržbu prístavby z pozemku stavebníka. 29. Na základe vykonaného štátneho stavebného dohľadu dňa 28.10.2014 stavebný úrad zistil, že na pozemku je zrealizovaná prístavba bez právoplatného stavebného povolenia. Vzhľadom k týmto skutočnostiam stavebný úrad vydal rozhodnutie o zastavení územného a aj stavebného konania a v súlade s § 88a stavebného zákona vyzval stavebníka, aby si podal žiadosť o dodatočné povolenie stavby a predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom a osobitnými predpismi. 30. Argumentoval, že v konaní vedenom príslušným stavebným úradom stavebník dostatočne preukázal súlad s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom a osobitnými predpismi. Na základe vypracovaného svetlotechnického posudku aj napriek predchádzajúcemu písomnému súhlasu vlastníkov susedného pozemku parc. č. XXX/X a XXX/X k. ú. W. P. s nadstavbou a prístavbou v tesnej blízkosti spoločnej hranice prepracoval projektovú dokumentáciu, ktorá bola v tomto konaní predložená a odsúhlasená stavebným úradom. Na základe veľkosti pozemku a umiestnenia exitujúcich susedných stavieb je možné konštatovať, že v danej lokalite ide o stiesnené pomery. 31. Ďalej žalovaný poukázal na to, že stavebník predložil kladné stanoviská dotknutých orgánov a súlad s územným plánom preukázal predložením súhlasného Záväzného stanoviska hl. mesta SR Bratislavy zo dňa 12.02.2013. Týmto vydaným záväzným stanoviskom je viazaný aj odvolací orgán. 32. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia č. OU-BA-OVBP2-2016/20568/ZAV zo dňa 04.05.2016 je podľa žalovaného dostatočne rozvedená správna úvaha, ktorou sa žalovaný riadil pri vydávaní napadnutého rozhodnutia, na skutočnostiach uvedených v odôvodnení druhostupňového rozhodnutia zotrval. 33. Žalovaný s poukazom na uvedené skutočnosti konštatoval, že rozhodnutie č. OU-BA- OVBP2-2016/20568/ZAV zo dňa 05.04.2016 vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu veci, ako aj z jeho správneho právneho posúdenia. Rozhodnutie bolo vydané v súlade s príslušnými právnymi predpismi a tvrdenia žalobcu, respektíve dôvody žaloby, nezodpovedajú skutočnosti a vychádzajú z nesprávneho výkladu stavebného zákona a jeho vykonávacích vyhlášok. 34. Z uvedených dôvodov navrhol, aby Krajský súd v Bratislave žalobu ako nedôvodnú zamietol. IV. Vyjadrenie ďalších účastníkov v 1. - 4. rade 35. Ďalší účastník konania v 1. rade vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 20.12.2016 súhlasil s obsahom žaloby a v plnom rozsahu sa k nej pripojil. 36. Uviedol, že žalovaný a jemu podriadený stavebný úrad viedli celé konanie tendenčne bez snahy zisťovať skutočný stav veci na pozemku stavebníka a pozemku žalobcu. Stavebný úrad podľa názoru ďalšieho účastníka v 1. rade vyčkával až do chvíle, než stavebník začal realizovať svoju čiernu stavbu a až potom začal konanie o dodatočné povolenie stavby podľa § 88a stavebného zákona. Zastával názor, že stavebný úrad konal v rozpore s ustanovením § 88a ods. 1 a 2 stavebného zákona. 37. Za najzávažnejšie porušenie zákona videl v postupe stavebného úradu a žalovaného v konaniach, ktoré predchádzali samotnému konaniu o dodatočnom povolení stavby podľa § 88a stavebného zákona a ktoré následne viedli k vydaniu rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby. Tvrdil, že územné konanie o umiestnenie stavby nemohlo byť zastavené s poukazom na ustanovenie § 30 ods. 1 písm. h) správneho poriadku, pričom dôsledkom nezákonného zastavenia uvedeného konania bolo začatie konania o dodatočnom umiestnení stavby. 38. Ďalší účastník konania v 2. rade (stavebník) vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 10.02.2017 nepovažoval tvrdenia žalobcu za pravdivé, nakoľko stavebný úrad sa podnetom žalobcu zaoberal a vykonal štátny stavebný dohľad na predmetných pozemkoch za účelom zistenia skutočného stavu. To, že sa po objektívnom posúdení na mieste, stavebný úrad nerozhodol tak, ako to žalobca očakával, neznamená, že konal zaujato. Stavebník výzvu stavebného úradu v rámci štátneho stavebného dohľadu na okamžité zastavenie stavebných prác plne rešpektoval, všetky stavebné práce bezodkladne ukončil a ďalej sa riadil pokynmi stavebného úradu, v súlade s ktorými podal žiadosť o dodatočné povolenie stavby a následne v určenej lehote predložil aj všetky požadované doklady preukazujúce, že stavba nie je v rozpore s verejnými záujmami. 39. Ďalší účastník v 2. rade považoval v súvislosti s námietkami žalobcu ohľadom jeho súhlasu za potrebné zdôrazniť, že tvrdenie o vynútení jeho súhlasu sa v žiadnom prípade nezakladá na pravde, nakoľko žalobca ako prvý plánoval prestavať svoju nehnuteľnosť nachádzajúcu sa na susednom pozemku a žiadal o súhlas, ktorý mu bol stavebníkom ochotne daný. V nadväznosti na to, ďalší účastník konania v 2. rade oboznámil žalobcu, že aj on má v pláne vykonať stavebné práce na svojich pozemkoch, a za týmto účelom si od žalobcu a jeho manželky vyžiadal súhlas s touto činnosťou. Obidva súhlasy mu boli dané slobodne, vážne a bez výhrad s vlastnoručnými podpismi, ktorých autenticita nebola dodnes odborne spochybnená. 40. Taktiež poukázal na to, že už od roku 2010 sa márne snaží dosiahnuť vydanie stavebného povolenia na ním realizovanú stavbu, pričom splnil všetky zákonné povinnosti, rešpektoval všetky rozhodnutia a výzvy, zabezpečil prepracovanie projektovej dokumentácie tak, aby plánovaná nadstavba nezhoršovala svetlotechnické podmienky žalobcovej stavby a dostatočne preukázal súlad s verejnými záujmami, čo konštatovali aj príslušné štátne orgány vo svojich rozhodnutiach. 41. Ďalší účastník v 2. rade zdôraznil, že žalobca sa svojím konaním dlhodobo snaží zmariť dokončenie stavebných prác a všetky rozhodnutia príslušných štátnych orgánov napáda tými istými námietkami a to aj napriek tomu, že sa tieto orgány s nimi podrobne vysporiadali. S argumentáciou žalobcu v celom rozsahu nesúhlasil a plne sa stotožnil s názorom žalovaného ako aj stavebného úradu. 42. Ďalší účastníci v 3. a 4. rade sa k žalobe nevyjadrili. V. Replika žalobcu 43. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zo dňa 04.11.2016 nesúhlasil so žalovaným, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z dostatočne zisteného skutkového stavu, mal za to, že tým, že stavebný úrad nezisťoval odstupy stavby stavebníka od susedného pozemku a ani skutočný priebeh hranice medzi parc. č. XXX/X a XXX/X stavebníka na jednej strane a parc. č. XXX/X a XXX žalobcu na strane druhej, konal čisto formálne. Taktiež vzdialenosť prístavby ako čiernej stavby bola určená na 1,0 m, pričom táto bola meraná „od východného rohu stavby umiestnenej na parc. č. XXX/ X (str. 16 rozhodnutia), čo je vlastne už existujúca stavba stavebníka. Mal za to, že podľa stavebných predpisov sa polohové vzdialenosti novovznikajúcich stavieb určujú od spoločnej hranice pozemkov, nie od už realizovaných stavieb stavebníka. 44. Žalobca považoval tvrdenie žalovaného o tom, že rodinný dom na pozemku parc. č. XXX/X je umiestnený v „tesnej blízkosti“ hranice pozemku žalobcu parc. č. XXX/X za nepravdivé. Existujúci rodinný dom stavebníka sa nachádza na vlastníckej hranici pozemku žalobcu (parc. č. XXX/X a XXX), každá úprava existujúcej stavby stavebníka v súvislosti s jeho nadstavbou, tak ako to predpokladá rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby, najmä však zateplenie existujúcej nadstavovanej fasády rodinného domu stavebníka bude znamenať trvalý a nenapraviteľný zásah do vlastníckeho práva žalobcu. 45. Ďalej žalobca uviedol, že stiesnené pomery vytvára sám stavebník, pričom vzhľadom na šírku stavebníkovho pozemku sa uvažovaná prístavba k stavbe stavebníka tak mala a mohla osadiť rovnomerne 2,5 m od spoločnej hranice medzi pozemkom žalobcu a ďalším susediacim pozemkom tak, ako to vyžaduje všeobecne záväzný právny predpis (§ 6 ods. 3 vyhlášky MŽP SR č. 532/2002 Z.z.). Taktiež mal žalobca za to, že stavebný úrad nesprávne aplikoval § 6 ods. 5 vyhlášky namiesto § 6 ods. 4 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. s tým, že aplikácia § 6 ods. 5 vyhlášky prichádza do úvahy ako ultima ratio, keď nie je možné dodržať predchádzajúce odseky § 6 citovanej vyhlášky. 46. Žalobca zastával názor, že postup stavebného úradu nebol v súlade so zákonom, nakoľko nebol oprávnený dovtedy prebiehajúce stavebné konanie prerušiť a vonkoncom ho ani neskorším svojím rozhodnutím zastaviť a ak teda nebol oprávnený podľa zákona územné konanie o umiestnení stavby zastaviť, nemohol byť oprávnený ani začať nové konanie o dodatočnom povolení stavby podľa § 88a stavebného zákona. 47. Žalobca poukázal na to, že podľa tvrdenia žalovaného je ťažiskovým dokumentom preukazujúci verejný záujem stanovisko hl. mesta SR Bratislavy č. MAGS ORM 37370/13-461558 zo dňa 12.02.2013 k dodatočnému povoleniu stavby. Z rozhodnutia stavebného úradu vyplýva, že toto stanovisko nezaobstaral stavebník, ale ho od magistrátu vyžiadal stavebný úrad a týkalo sa iného konania, preto je bez právneho významu. VI. Právna úprava 48. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, 13 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, ďalej len SSP) po preskúmaní žalobou napadnutých rozhodnutí v rozsahu a dôvodoch v žalobe uvedených vec prejednal na nariadenom pojednávaní (§ 107 ods. 1 SSP) a rozhodol tak, že žalobu ako nedôvodnú zamietol. 49. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok. 50. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 51. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 52. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 53. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods. 2 Ústavy SR). 54. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa postupuje podľa ustanovení tretej časti SSP o správnych žalobách. 55. Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. 56. Podľa čl. 20 ods. 3 Ústavy SR, vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom. 57. Podľa § 140 stavebného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. 58. Podľa § 32 ods. 1, 2 správneho poriadku, správny orgán povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. 59. Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 60. Podľa § 88a stavebného zákona, ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b a podkladov predložených v stavebnom konaní. Ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určenej lehote, alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby. Ak vlastník stavby, pri ktorej sa preukáže, že jej dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami, v priebehu konania nepreukáže, že je vlastníkom pozemku zastavaného nepovolenou stavbou alebo jeho časti, alebo, že má k tomuto pozemku iné právo (§ 58 ods. 2) a vlastník zastavaného pozemku alebo jeho časti s dodatočným povolením nesúhlasí, stavebný úrad odkáže vlastníka pozemku na súd a konanie preruší (§ 137). Konanie o stavbe zostane prerušené až do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci. V rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby stavebný úrad dodatočne povolí už vykonané stavebné práce a určí podmienky na dokončenie stavby, alebo nariadi úpravy už realizovanej stavby. Ak sa v konaní o dodatočnom povolení stavby preukáže rozpor s verejnými záujmami, alebo stavebník v určenej lehote nesplní podmienky rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby. Stavebný úrad nariadi odstránenie stavby aj v prípade, ak stavebník v určenej lehote : a) nepredloží žiadosť o dodatočné povolenie stavby, b) nesplní podmienky rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby. Na konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane vzťahujú ustanovenia § 58 až 66. Podľa odsekov 1 až 7 sa postupuje aj pri neohlásenej jednoduchej stavbe alebo jej zmene, ak bola určená na ohlásenie podľa § 55 ods. 2 písm. a). S konaním o dodatočnom povolení stavby, ktorá je už dokončená, môže stavebný úrad spojiť kolaudačné konanie. 61. Podľa § 43 ods. 1 stavebného zákona, stavba je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou, alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu. Pevným spojením so zemou sa rozumie : a) spojenie pevným základom, b) upevnenie strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ v zemi alebo o inú stavbu, c) ukotvenie pilótami alebo lanami s kotvou v zemi alebo na inej stavbe, d) pripojenie na siete a zariadenia technického vybavenia územia, e) umiestnenie pod zemou. 62. Podľa § 139 ods. 2 písm. a) stavebného zákona, ak sa v tomto zákone používa pojem "stavba", rozumie sa tým aj jej časť. 63. Podľa § 6 ods. 1 až 7, vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 532/2002 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, vzájomné odstupy stavieb musia spĺňať požiadavky urbanistické, architektonické, životného prostredia, hygienické, veterinárne, ochrany povrchových a podzemných vôd, ochrany pamiatok, požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany, požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania. Odstupy musia umožňovať údržbu stavieb a užívanie priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia s funkčným využívaním územia. Stavbu možno umiestniť na hranici pozemku, len ak jej umiestnením nebude trvalo obmedzené užívanie susedného pozemku na určený účel. Ak rodinné domy vytvárajú medzi sebou voľný priestor, vzdialenosť medzi nimi nesmie byť menšia ako 7 m. Vzdialenosť rodinných domov od spoločných hraníc pozemkov nesmie byť menšia ako 2 m. V stiesnených územných podmienkach možno vzdialenosť medzi rodinnými domami znížiť až na 4 m, ak v žiadnej z protiľahlých častí stien nie sú okná obytných miestností; v týchto prípadoch sa nevyžaduje dodržanie vzdialeností od spoločných hraníc pozemkov podľa odseku 3. Iné riešenia vzdialeností rodinných domov, ako sú ustanovené v odsekoch 3 a 4, možno určiť iba na podklade výpočtov a meraní preukazujúcich splnenie požiadaviek na vzájomné vzdialenosti podľa odseku 1 alebo podľa územného plánu zóny. Vzdialenosť priečelí budov, v ktorých sú okná obytných miestností, musí byť najmenej 3 m od okraja pozemnej komunikácie; táto požiadavka neplatí pre budovy umiestňované v stavebných medzerách radovej zástavby. Vzájomné odstupy a vzdialenosti treba merať na najkratších spojniciach medzi vonkajšími povrchmi obvodových stien, ďalej od hraníc pozemkov a okrajov pozemnej komunikácie. Vystupujúca časť stavby sa zohľadňuje, ak vystupuje viac ako 1,50 m od steny. VII. Posúdenie veci 64. Krajský súd po preskúmaní žalobou napadnutých rozhodnutí ako aj konania, ktoré vydaniu rozhodnutí predchádzalo v intenciách žalobných námietok vznesených žalobcom, dospel k záveru o zákonnosti žalobou napadnutých rozhodnutí. 65. Krajský súd z obsahu administratívneho spisu zistil, Stavebný úrad prijal dňa 17.09.2010 od stavebníka: O. H., I. E. XXX, XXX XX X. X, žiadosť o vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby a stavebného povolenia v spojenom konaní na stavbu: „Rodinný dom - prístavba a nadstavba“, miesto stavby: I. E. XXX, XXX XX X. X, pare. č. XXX/X, XXX/X, LV č. XXXX, k.ú. W. P.. Stavebník svoju žiadosť doplnil dňa 03.11.2010 a opätovne dňa 01.12.2010. Dňom podania žiadosti stavebný úrad začal územné konanie o umiestnení stavby a stavebnom povolení v spojenom konaní, čo stavebný úrad v súlade s § X8 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, v znení neskorších predpisov oznámil známym účastníkom konania a dotknutým orgánom listom č.: SÚ-2010/12179/1170/Jak, zo dňa 27.09.2010. V určenej lehote, dňa 11.10.2010, boli vznesené námietky a pripomienky účastníkov konania: Y.. N. K., S.., J. S. XXX, XXX XX X. 1 a Y.. H. K., V. XX, XXX XX X. X. Stavebník po oboznámení sa s námietkami účastníkov konania, predložil na stavebný úrad dňa 03.11.2010 prepracovanú projektovú dokumentáciu, v ktorej predmetné námietky zohľadnil. 66. Stavebný úrad povolil predmetnú stavbu rozhodnutím - stavebným povolením, vydaným v spojenom územnom a stavebnom konaní, č. SU-2010/15210/1170/SP/Jak, zo dňa 01.12.2010. V rozhodnutí posúdil doručené vyjadrenia a stanoviská účastníkov konania a oprávnenosť ich námietok a voči doručeným námietkam zaujal stanoviská, pričom zohľadnil prepracovanú projektovú dokumentáciu, ako aj geodetickú dokumentáciu - zameranie skutkového stavu predmetného rodinného domu a hranice pozemkov parc. č. XXX/X, X a XXX, k.ú. W. P., ktorú vypracoval GEOREAL geodetická a realitná kancelária, N.. P. V., v termíne 10.11.2010. Voči predmetnému rozhodnutiu podali spoločné odvolanie dňa 05.01.2011 Y.. N. K., S.., a Y.. H. K.. Stavebný úrad vyhodnotil toto odvolanie ako podané po zákonnej lehote a dňa 11.01.2011 ho zaslal spolu so stavebným povolením a spisovným materiálom, na Krajský stavebný úrad v Bratislave, Odbor stavebného poriadku a štátneho stavebného dohľadu, Lamačská cesta 8, 845 14 Bratislava 45, na preskúmanie mimo odvolacieho konania. Dňa 07.03.2011 bolo na stavebný úrad doručené Oznámenie Krajského stavebného úradu v Bratislave, č. A/2011/1069/LGZ, zo dňa 23.02.2011, v ktorom sa konštatuje, že dňa 21.02.2011 bol Krajskému stavebnému úradu v Bratislave doručený Y.. N. K., S.. list, ktorý mu adresovala Pošta Bratislava 1, Nám. SNP 34, 810 00 Bratislava. Z uvedeného listu vyplynulo, že Slovenská pošta nedodržala úradný postup pre doručovanie zásielok a Y.. N. K., S.. nebol vykonaný opakovaný pokus o doručenie úradnej zásielky (rozhodnutie č. SÚ-2010-15210/1170/SP/Jak zo dňa 01.12.2010). Vzhľadom na uvedené preto nemožno uplatniť fikciu doručenia a je potrebné považovať doručenie písomnosti adresátovi až dňom jeho prevzatia, t.j. dňa 22.12.2010 a následne podané odvolanie vyhodnotiť ako podané v zákonnej lehote. Krajský stavebný úrad týmto listom oznámil stavebnému úradu, že odvolaním napadnuté rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť a teda nebolo možné uplatniť fikciu doručenia, odvolanie podané Y.. N. K. S.. vyhodnotil ako podané v zákonnej lehote. 67. Krajský stavebný úrad v Bratislave, ako príslušný odvolací orgán rozhodujúc o odvolaní Y.. N. K., S.., proti rozhodnutiu Mestskej časti Bratislava - Karlova Ves č. SÚ-2010-15210/1170/SP/Jak zo dňa 01.12.2010, podľa ustanovenia §§ 46, 47 a 59 ods. 3 správneho poriadku, ako aj podľa príslušných ustanovení stavebného zákona, uvedené rozhodnutie zrušil svojim rozhodnutím č. A/2011/1069/LGZ zo dňa 28.02.2011 a vec vrátil prvostupňovému stavebnému úradu na nové prejednanie a rozhodnutie. Krajský stavebný úrad v Bratislave uložil stavebnému úradu povinnosť, po vrátení spisového materiálu, v súlade s § 29 správneho poriadku, prerušiť stavebné konanie do doby vydania právoplatného územného rozhodnutia na predmetnú stavbu. V súlade s právnym názorom Krajského stavebného úradu v Bratislave, uvedeného v rozhodnutí č. A/2011/1069/LGZ zo dňa 28.02.2011 Mestská časť Bratislava Karlova Ves ako príslušný stavebný úrad I. stupňa, prerušila stavebné konanie rozhodnutím č. SÚ-201/2751/1008/PRER-SK/Jak zo dňa 20.04.2011. 68. Stavebný úrad prijal dňa 05.12.2011 od žiadateľa O. H., návrh na vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby na vyššie uvedenú stavbu. Dňom podania žiadosti bolo začaté územné konanie o umiestnení stavby. Stavebný úrad oznámil listom č. SÚ-2011/14595/OZN-UK/Jak zo dňa 12.12.2011 začatie konania známym účastníkom konania a dotknutým orgánom. V stanovenej lehote boli uplatnené námietky účastníkov konania. Na základe týchto námietok stavebný úrad vyzval stavebníka rozhodnutím č. KV/SU/520/2012/398/KJ zo dňa 10.01.2012, aby doplnil požadované doklady a konanie prerušil. Stavebník požiadal stavebný úrad o predĺženie lehoty na doplnenie dokladov dňa 18.04.2012. Stavebný úrad listom č. KV/SU/520/2012/6131/KJ zo dňa 19.04.2012 žiadosti vyhovel a predĺžil lehotu na doplnenie dokladov o 90 dní. Stavebník opäť podal žiadosť o predĺženie lehoty na doplnenie dokladov dňa 25.07.2012, ktorej stavebný úrad znovu vyhovel. Na základe svetlotechnického posudku na predmetnú stavbu stavebný úrad znova vyzval stavebníka listom č. KV/SU/520/2012/13988/KJ zo dňa 25.09.2012, aby predložil prepracovanú dokumentáciu pre územné rozhodnutie a posúdenie tejto zmeny dokumentácie z hľadiska denného osvetlenia. Po doložení požadovaných dokladov stavebný úrad oznámil listom č. KV/SU/2352/2014/11546/AP zo dňa 22.08.2014 opätovné prejednanie v územnom konaní o umiestnení stavby. Na základe vznesených námietok Y. N. K., S.., v ktorých okrem iného uviedol, že má podozrenie, že stavebník už začal so stavebnými prácami, bol dňa 28.10.2014 vykonaný na predmetnej stavbe štátny stavebný dohľad. Orgán štátneho stavebného dohľadu na mieste stavby zistil, že sa realizuje stavba bez právoplatného stavebného povolenia a vyzval stavebníka na okamžité zastavenie stavebných prác. Prvostupňový správny orgán na základe zistených skutočností rozhodnutím č. KV/SU/2352/2014/15448/ AP zo dňa 14.11.2014 zastavil územné konanie o umiestnení stavby „Rodinný dom - prístavba a nadstavba“ navrhovateľovi O. H., I.. XXX, X. a súčasne rozhodnutím č. KV/SU/2352/2014/15410/ AP zo dňa 14.11.2014 mu zastavil aj stavebné konanie, ktoré bolo prerušené rozhodnutím č. SÚ-201/2751/1008/PRER-SK/Jak zo dňa 20.04.2011. 69. Stavebný úrad súčasne rozhodnutím č. KV/SU/2353/2014/15417/AP zo dňa 14.11.2014 vyzval stavebníka, aby v stanovenej lehote podal žiadosť o dodatočné povolenie stavby. Stavebník tak urobil dňa 03.12.2014, ktorú doplnil dňa 23.02.2015. Prvostupňový správny orgán listom zo dňa 03.03.2015 oznámil začatie konania o dodatočnom povolení stavby „Rodinný dom - prístavba a nadstavba“, LW. na pozemku parc. č. XXX/X a XXX/X, k.ú. W. P.. Voči tomuto začatému konaniu boli vznesené námietky účastníka konania Y.. N. K.. Stavebný úrad vykonal na stavbe štátny stavebný dohľad dňa 21.05.2015, predmetom ktorého bolo umiestnenie prístavby k rodinnému domu. Stavebný úrad listom č. KV/SU/537/2015/9694/AP zo dňa 25.06.2015 oznámil doplnenie podkladov v konaní o dodatočnom povolení stavby, ku ktorým sa vyjadril účastník konania Y.. N. K.. Následne stavebný úrad vydal rozhodnutie č. KV/SU/537/2015/12659/AP zo dňa 31.08,2015, ktorým dodatočne povolil stavbu „Rodinný dom - prístavba a nadstavba“, I. E. XXX v X. na pozemku parc. č. XXX/X a XXX/X, k.ú. W. P., stavebníkovi O. H., I. E. XXX, X. (prvostupňové rozhodnutie). Voči vydanému rozhodnutiu sa odvolal účastník konania Y.. N. K., S.. Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky svojim rozhodnutím č OU-BA-OVBP2-2016/20568/ZAV zo dňa 05.04.2016 odvolanie zamietol a odvolaním napadnuté rozhodnutie Mestskej časti Bratislava - Karlova Ves č. KV/SU/537/2015/I2659/AP zo dňa 31.08.2015 potvrdil (druhostupňové rozhodnutie). 70. Vychádzajúc z uvedeného krajský súd pri preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia nezistil, že by sa príslušné správne orgány pri svojom rozhodovaní odchýlili od relevantných zákonných ustanovení citovaných v rozhodnutí. Podľa názoru krajského súdu žalovaný svoje rozhodnutie založil na riadne zistenom skutkovom stave a vec po právnej stránke správne vyhodnotil a aplikoval príslušné ustanovenia stavebného zákona a vyhlášky č. 532/2002 Z.z. 71. Krajský súd sa nestotožnil s námietkou žalobcu, že postup stavebného úradu bol formálny, zaujatý a rozhodnutie nemá oporu v skutkovom stave, keďže nebol ochotný zistiť skutkový stav na mieste obhliadkou. K uvedenému krajský súd uvádza, že žalovaný pri zisťovaní skutkového stavu vychádzal z podkladov nachádzajúcich sa v administratívnom spise a katastrálnej mapy a tieto považoval za dostatočné. Rozhodnutie stavebného úradu preskúmal žalovaný v súlade s ust. § 59 správneho poriadku v celom rozsahu a nezistil dôvod pre zmenu alebo zrušenie rozhodnutia. Krajský súd dáva žalobcovi do pozornosti, že správny orgán je v súlade s ust. § 32 správneho poriadku povinný presne a úplne zistiť skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie, pričom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Z uvedeného vyplýva, že správny orgán nebol povinný na naliehanie žalobcu ako účastníka správneho konania zistiť skutočný stav na mieste obhliadkou, ako sa domnieva žalobca. 72. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že v danom prípade sa jedná o nadstavbu a prístavbu, ktorá sa má realizovať na existujúcom rodinnom dome. Navrhovaná nadstavba rodinného domu bude zo severozápadnej strany kopírovať pôdorys existujúceho rodinného domu a pokračovať v jeho predĺžení. Charakter existujúcej stavby zásadne nemení. Žalobca namietal, že uvažovaná nadstavba rodinného domu na parc. č. XXX sa má realizovať priamo na spoločnej vlastníckej hranici. Uvedenú námietku vyhodnotil krajský súd ako nedôvodnú. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že rodinný dom na pozemku parc. č. XXX/X je umiestnený v tesnej blízkosti hranice pozemku žalobcu parc.č. XXX/X. Pri posudzovaní odstupových vzdialeností od hraníc pozemkov vychádzali správne orgány z katastrálnej mapy, ktorá slúžila ako podklad k vydaniu rozhodnutia. Napriek uvedenému je zrejmé, že podľa geodetického zamerania zo dňa 03.01.2011 vyhotoveného N.. P. L. je vzdialenosť stavby parc. č. XXX/X od spoločnej hranice podľa katastra nehnuteľností v rozmedzí od 0,04 - 0,32 m. Pokiaľ aj žalobca konštatoval, že kópia katastrálnej mapy zodpovedá doteraz existujúcemu skutkovému stavu, vychádzajúc z vyššie uvedeného krajský súd ustálil, že žalobca v čase kúpy svojej nehnuteľnosti vedel, že na spoločnej vlastníckej hranici, ako tvrdí žalobca, sa nachádza nehnuteľnosť. Súd zdôrazňuje, že v danom prípade práve na tejto existujúcej stavbe sa nadstavba realizuje. Krajský súd v tejto súvislosti nezistil, že by nadstavba umiestnená na existujúcej stavbe, nachádzajúcej sa v tesnej blízkosti spoluvlastníckej hranice, trvalo obmedzovala užívanie susedného pozemku na určený účel a zasahovala do vlastníckeho práva žalobcu. 73. Krajský súd poukazuje aj na záväzné stanovisko Hlavného mesta SR Bratislava zo dňa 12.02.2013 k dodatočnému povoleniu stavby, v ktorom bolo uvedené, že nadstavba svojím riešením nepredstavuje neprijateľný kontrastný prvok, resp. neúmerné zaťaženie pozemku. Uvažovaný zámer je v súlade s Územným plánom hl. mesta SR Bratislavy, rok 2007 v znení zmien a doplnkov“. Taktiež aj napriek žalobcom spochybňovanému písomnému súhlasu k nadstavbe a prístavbe zo dňa 26.09.2005 vlastníkmi susediacej nehnuteľnosti, bolo v konaní zistené na základe prepracovanej projektovej dokumentácie vypracovanej N.. Y. W., že navrhovaná nadstavba je umiestnená tak, aby nezhoršovala svetlotechnické podmienky susednej stavby umiestnenej na pozemku parc. č. XXX/X, t.j. 2,60 m od vonkajšej hrany atiky jestvujúceho rodinného domu, na ktorom sa nadstavba realizuje, čím sú splnené požiadavky stanovené v § 6 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. 74. Krajský súd sa nestotožnil ani s námietkou žalobcu, že rozhodnutia správnych orgánov vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia a to najmä vo vzťahu k nesprávnemu aplikovaniu ust. § 6 vyhlášky č. 532/2002 Z.z., keď namietal, že pojem „v stiesnených územných podmienkach“ uvedený v odseku 4 tohto ustanovenia, ktorý umožňuje neprihliadať na vzdialenostné pomery medzi stavbami, vyložil žalovaný účelovo v pomeroch medzi parcelou č. XXX na jednej strane a parcelami č. XXX a XXX na druhej strane, t.j. iba vzhľadom na hranicu medzi pozemkom žalobcu a pozemkom stavebníka. Vôbec neprihliadal na celkové „územné podmienky“ dané na parc. č. XXX vo vzťahu k ďalším susedným pozemkom, t.j. s ohľadom aj na pozemky parc. č. XXX a XXX, ktoré sa nachádzajú na opačnej strane k uvažovanej prístavbe a nadstavbe. Pojem „v stiesnených územných podmienkach“ vyložil teda žalovaný (ako aj Stavebný úrad) iba v pomere k pozemku žalobcu (parc. č. XXX a XXX), ktorý je už tak či tak zaťažený už existujúcou stavbou stavebníka na parc, č. XXX/X, a neprihliadal na „územné podmienky“ tak, ako sú dané na parc. č. XXX vo vzťahu ku všetkým susediacim pozemkom. 75. Podľa názoru krajského súdu, pokiaľ ide o odstup, stavieb správny orgán postupoval súladne s ust. § 6 vyhlášky č. 532/2002 Z.z., nakoľko na základe veľkosti pozemku a umiestnenia existujúcich susedných stavieb bolo možné konštatovať, že v danej lokalite ide o stiesnené pomery. Podľa ust. § 6 ods. 1 citovanej vyhlášky vzájomné odstupy stavieb musia spĺňať požiadavky urbanistické, architektonické, životného prostredia, hygienické veterinárne, ochrany povrchových a podzemných vôd, ochrany pamiatok, požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany, požiadavka na denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania. Odstupy musia umožňovať údržbu stavieb a užívanie priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia s funkčným využívaním územia. 76. Vychádzajúc zo stanoviska Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja k aplikácii § 6 vyhlášky č. 532/2002 Z.z., aplikovať § 6 ods. 4 a ods. 5 možno iba v stiesnených podmienkach, ktoré je potrebné špecifikovať v závislosti na vyhodnotení daností konkrétnej lokality a vlastností stavebného pozemku v zmysle § 5 citovanej vyhlášky. Stiesnené pomery môžu vyplývať z nevhodnej polohy pozemku, jeho tvaru, veľkosti, základových pomerov, konfigurácie terénu, jeho sklonu a orientácie k svetovým stranám, z negatívneho vplyvu už existujúcej okolitej zástavby, prípadne ochranných pásiem alebo iných obmedzení vyplývajúcich z osobitných predpisov. Uvedené ustanovenie citovanej vyhlášky sa vzťahuje na zmeny dokončených stavieb, teda aj na prístavby a nadstavby primerane. 77. V danom prípade bolo možné pri posudzovaní odstupových vzdialeností podľa názoru krajského súdu vychádzať z ustanovenia § 6 ods. 5 vyhlášky MŽP SR č. 532/2002 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie. Toto ustanovenie rieši situácie, keď stavebný pozemok, na ktorom sa nachádza prístavba a nadstavba nad už existujúcu stavbu, trpí takými obmedzeniami, ktoré neumožňujú aplikovať ust. § 6 ods. 3 ani ods. 4 citovanej vyhlášky, pokiaľ ide v nich uvedených odstupových vzdialeností. V prípade aplikácie ust. § 6 ods. 5 vyhlášky sa posudzuje splnenie požiadaviek na vzájomné vzdialenosti uvedené v ods. 1 tohto ustanovenia výlučne na podklade výpočtov a meraní. Tak ako už bolo uvedené vyššie, rodinný dom na pozemku parc. č. XXX/X je umiestnený v tesnej blízkosti hranice pozemku č. XXX/X. Vzdialenosť stavby parc.č. XXX/X od spoločnej hranice je od 0,04 - 0,32 m a prístavba je umiestnená 1,0 m od pozemku parc. č. XXX a XXX/X. Taktiež je zrejmé, že stavebný úrad sa vzhľadom na stiesnené územné podmienky v súlade s § 6 ods. 1 vyhlášky zaoberal, či vzájomné odstupy budú spĺňať požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie. Z projektovej dokumentácie predloženej stavebníkom uzavrel, že navrhovaná nadstavba je umiestnená tak, aby nezhoršovala svetlotechnické podmienky susednej stavby a prístavba 1,0 m od pozemku parc. č. XXX a XXX/X, čo umožní údržbu prístavby z pozemku stavebníka. Z uvedeného tak vyplýva, že správne orgány postupovali v súlade s citovanou vyhláškou, ktorú aj správne aplikovali. Navyše v konaní boli zo strany stavebníka predložené kladné stanoviská dotknutých orgánov ako i súlad s územným plánom mesta. 78. Vo vzťahu k žalobcovej námietke ohľadne toho, že správny orgán vôbec neprihliadal na celkové „územné podmienky“ dané na parc. č. XXX vo vzťahu k ďalším susedným pozemkom, t.j. s ohľadom aj na pozemky parc. č. XXX a XXX, ktoré sa nachádzajú na opačnej strane k uvažovanej prístavbe a nadstavbe možno uzavrieť, že postup správneho orgánu bol správny, keďže vychádzal z projektovej dokumentácie, ktorá riešila nadstavbu na existujúcom dome a prístavbu, ktorá je navrhnutá v jeho zadnej časti, ktorú posúdil ako jeden celok. Z uvedeného dôvodu nebolo možné vyhovieť námietke žalobcu a umiestniť ju inak, ako je v overenej projektovej dokumentácii. 79. Krajský súd nesúhlasil s názorom žalobcu o tom, že stavebný úrad sa neriadil ustanovením § 88a ods. 1 stavebného zákona, keď začal konať o dodatočnom povolení stavby podľa § 88a stavebného zákona už v čase, keď stavebník žiadnu stavbu na svojom pozemku ešte nezrealizoval, čo považoval za protiprávne a účelové. V prvom rade je potrebné zdôrazniť a poukázať na právny názor Krajského stavebného úradu vysloveného v rozhodnutí č. A/2011/10691/LGZ zo dňa 28.02.2011, ktorý na strane 5 uvádza nasledovné: „Ak bude mať stavebný úrad v novom konaní za preukázané, že stavebník začal s realizáciou stavby, stavebné konanie zastaví a začne konanie o dodatočnom povolení stavby postupom podľa ustanovení § 88a stavebného zákona. 80. Z obsahu administratívneho spisu krajský súd zistil, že na pozemku stavebníka prebiehala výstavba prístavby k rodinnému domu bez právoplatného povolenia (Zápisnica z vykonaného štátneho stavebného dohľadu dňa 28.10.2014), na základe čoho aj v súlade s právnym názorom Krajského stavebného úradu uvedeným vyššie, začal konanie o dodatočnom povolení stavby „Rodinný dom - prístavba a nadstavba“. Vychádzal pritom z § 43 stavebného zákona v spojení s § 139 ods. 2 písm. a) stavebného zákona, podľa ktorého možno za stavbu považovať stavebnú konštrukciu postavenú stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou ako i jej časť, čo v prípade už zrealizovanej stavby sú obvodové múry vybudované na základoch do výšky existujúceho rodinného domu, ktoré stavebný úrad dodatočne povolil. Správne orgány preto postupovali v súlade so stavebným zákonom, keď pri už stavebníkom zrealizovanej časti stavby v prvom rade skúmali, či takúto stavbu možno dodatočne povoliť. Vyhodnocuje sa pritom jej vplyv na životné prostredie, súlad s platnou územnoplánovacou dokumentáciou s prihliadnutím na stanoviská a vyjadrenia dotknutých orgánov. Pri dodatočnom povoľovaní rozostavanej stavby alebo stavby, ktorú možno povoliť len po vykonaní stavebných úprav, platia primerane ustanovenia pre stavebné konanie. 81. Krajský súd s poukazom na vyššie uvedené dospel k záveru, že rozhodnutie správnych orgánov je vecne správne a je v súlade so zákonom. Správne orgány postupovali v súlade so zákonom, dostatočne zistili skutkový stav, vec správne právne posúdili, pričom sa v dostatočnej miere vysporiadali s námietkami žalobcu vznesenými v rámci správneho konania. Žalobcove námietky vznesené v žalobe vyhodnotil krajský súd ako nedôvodné, ktoré nemajú vplyv na rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím o dodatočnom povolení stavby. 82. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel krajský súd k záveru o zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia, a preto žalobu v zmysle § 190 SSP zamietol. 83. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 168 SSP, avšak vo veci úspešnému žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. 84. O náhrade trov konania ďalšieho účastníka v 2. rade súd rozhodol podľa § 169 SSP a priznal mu voči žalobcovi právo na náhradu trov konania, ktoré mu vznikli v súvislosti s plnením povinností, ktoré mu správny súd uložil. 85. Podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 86. Súd ďalším účastníkom v 1., 3. a 4. rade náhradu trov konania podľa § 169 SSP nepriznal, pretože im v konaní žiadne trovy nevznikli. 87. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.