Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/46/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201093 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1016201093.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave ako správny súd, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členov JUDr. Andrey Kriškovej a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcov: v 1. rade U.. W.. K. B., E.. XX.XX.XXXX, I. I. XX, I., v 2. rade O.. A. B., E.. XX.XX.XXXX, I. O. X, I., v 3. rade U.. M. S., E.. XX.XX.XXXX, I. O. X, I., všetci zastúpení Advokátskou kanceláriou JUDr. Tomáš Plank, so sídlom Námestie slobody 10, Bratislava, proti žalovanému: Mestská časť Bratislava - Karlova Ves, so sídlom Nám. sv. Františka 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. KV/ MGI/1017/2016/8715/PP zo dňa 25.05.2016 a č. KV/MGI/1017/2016/8716/PP zo dňa 25.05.2016, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie Mestskej časti Bratislava -Karlova Ves č. KV/ MGI/1017/2016/8715/PP zo dňa 25.05.2016 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave priznáva žalobcom voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : I. Rozhodnutia správnych orgánov. 1. Rozhodnutím Mestskej časti Bratislava - Karlova Ves, pod č. KV/MP/2370/2015/5572/PP zo dňa 23.04.2015, v znení opravy pod č. KV/MGI/2370/2015/8910/PP zo dňa 30.06.2015, podľa § 2c ods. 1 zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a podľa vyhlášky Ministerstva vnútra SR č. 31/2003 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o označovaní ulíc a iných verejných priestranstiev a o číslovaní stavieb, bolo určené súpisné číslo XXXX, orientačné číslo XB na stavbu rodinný dom s 1 samostatnou bytovou jednotkou, na parc. č. XXXX/XX, kat. úz. D. K., na ulici O. žalobcom v 1. a 2. rade a rozhodnutím pod č. KV/MP/2371/2015/5573/PP zo dňa 23.04.2015, v znení opravy pod č. KV/MGI/2371/2015/8911/PP zo dňa 30.06.2015, bolo určené súpisné číslo XXXX, orientačné číslo XW. na stavbu rodinný dom s 1 samostatnou bytovou jednotkou, na parc. č. XXXX/XX, kat. úz. D. K., na ulici O. žalobcovi v 3. rade. 2. Na základe protestov prokurátora pod č. Pd 38/16/1104-4 zo dňa 22.04.2016, doručený Mestskej časti Bratislava - Karlova Ves dňa 02.05.2016 a pod č. Pd12/16/1104-13 zo dňa 22.04.2016, doručený Mestskej časti Bratislava - Karlova Ves dňa 02.05.2016, vydala Mestská časť Bratislava - Karlova Ves rozhodnutie pod č. KV/MGI/1017/2016/8715/PP zo dňa 25.05.2016, podľa § 2c zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, v súlade s § 4 a nasl. vykonávacej vyhlášky č. 31/2003 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o označovaní ulíc a iných verejných priestranstiev a o číslovaní stavieb, ktorým zrušila rozhodnutie Mestskej časti Bratislava-Karlova Ves pod č. KV/ MP/2370/2015/5572/PP zo dňa 23.04.2015, v znení opravy pod č. KV/MGI/2370/2015/8910/PP zo dňa 30.06.2015 a nevydala rozhodnutie o zápise do registra adries vo veci žalobcov v 1. a 2. rade a rozhodnutím pod č. KV/MGI/1017/2016/8716/PP zo dňa 25.05.2016, zrušila rozhodnutie Mestskej časti Bratislava-Karlova Ves pod č. KV/MP/2371/2015/5573/PP zo dňa 23.04.2015, v znení opravy pod č. KV/ MGI/2371/2015/8911/PP zo dňa 30.06.2015 a nevydala rozhodnutie o zápise do registra adries vo veci žalobcu v 3. rade. II. Žaloba. 3. V zákonnej lehote žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 23.06.2016 sa žalobcovia v 1. a 2. rade podľa §250m OSP domáhajú preskúmania rozhodnutia žalovanej pod č.KV/MGI/1017/2016/8715/PP zo dňa 25.05.2016, vec je vedená pod sp.zn. 6S/46/2017 a rovnako žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 23.06.2016 sa žalobca v 3. rade podľa §250m OSP domáha preskúmania rozhodnutia žalovanej pod č. KV/MGI/1017/2016/8716/PP zo dňa 25.05.2016, vec vedená pod sp.zn. 1S/46/2017, nakoľko napádané rozhodnutia sú zmätočné a nepreskúmateľné, pretože odôvodnenie rozhodnutí odporuje výroku. 4. Vo veci vedenej pod sp.zn. 1S/46/2017 žalovaná v rámci vyjadrenia k žalobe, podala návrh, v záujme hospodárnosti konania, na spojenie vecí vedených na tunajšom súde pod sp.zn. 1S/46/2017 a sp.zn. 6S/46/2017, nakoľko meritum veci spočíva v rovnakej otázke zákonnosti pridelenia súpisného čísla k stavbe „Polyfunkčný terasový dom, O. Q..“. kat. úz. D. K.. O predmetnom návrhu rozhodol súd uznesením pod sp.zn. 6S/46/2017 zo dňa 12.12.2017 tak, že spojil na spoločné konanie veci pod sp.zn. 6S/46/2017 a sp.zn. 1S/46/2017 s tým, že ďalej budú vedené pod sp.zn. 6S/46/2017. 5. Žalobcovia v 1. až 3. rade uviedli, že dňa 14.04.2015 doručili žalovanému žiadosti o vydanie rozhodnutí o určení súpisného a orientačného čísla, na základe ktorých žalovaná vydala rozhodnutia uvedené v odseku 1. tohto rozhodnutia. 6. Dňa 02.05.2016 boli Mestskej časti Bratislava - Karlova Ves doručené protesty prokurátora č. Pd 38/16/1104-04 zo dňa 22.04.2016 a č. Pd12/16/1104-13 zo dňa 22.04.2016, podľa §22 ods. l písm. c), §27 ods. l zák. č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“), proti rozhodnutiam Mestskej časti Bratislava - Karlova Ves, uvedené v odseku 1. tohto rozhodnutia, ktorými žalovaná určila súpisné a orientačné čísla žalobcom. O protestoch prokurátora rozhodla Mestská časť Bratislava - Karlova Ves rozhodnutiami uvedenými v odseku 2. tohto rozhodnutia tak, že zrušila svoje rozhodnutia o určení súpisných a orientačných čísel a rozhodnutia o zápise do registra adries žalobcom nevydala. 7. V žalobách žalobcovia zhodne poukázali na § 4 vyhl. MV SR č. 31/2003 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o označovaní ulíc a iných verejných priestranstiev a o číslovaní stavieb, na § 43a ods. 2, § 43b ods. 1 zák. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, z ktorých podľa názoru žalobcov vyplýva, že správny orgán, ktorý určuje súpisné a orientačné čísla je v zmysle zákona povinný každej budove, ktorou je aj rodinný dom určiť súpisné číslo, preto stanovisko žalovaného, že rodinnému domu nevydáva súpisné číslo je v rozpore so zákonom. Z rozhodnutí je zrejmé, že predmetné nehnuteľnosti považuje správny orgán za rodinné domy (výrok rozhodnutia), napriek tomu nevydal súpisné číslo. Výroky rozhodnutí posudzujú stavby ako rodinné domy a odôvodnenie rozhodnutí posudzujú stavby ako polyfunkčný terasový dom (t.j. stavbu, ktorú zákon nepozná). 8. Žalobcovia v ďalšom uviedli, že nehnuteľnosti boli označené v stavebnom povolení aj v kolaudačnom rozhodnutí (v roku 1997 a 1998) pojmom, ktorý zákon nepoznal a neexistuje ani dnes „Polyfunkčný terasový dom“. V súlade s reálnym stavom v čase kolaudácie išlo o bytový dom a dva samostatné rodinné dvojdomy, preto mal stavebný úrad skolaudovať predmetnú nehnuteľnosť ako štyri samostatné stavby. Ust. § 43b ods. 1 zák. č. 50/1976 Zb. pozná iba bytový dom pozostávajúci z bytov a rodinné domy. Žalobcovia poukazujú na právny nezmysel, aby nehnuteľnosť bola označená ako dom pozostávajúci z bytov a rodinných dvojdomov. Napriek tomu, že nehnuteľnosti boli takto skolaudované, nemôže byť takéto rozhodnutie podkladom pre pridelenie súpisného čísla v rozpore so skutočným reálnym stavom. Pochybením správneho orgánu nemôžu byť majitelia nehnuteľností ukrátení na svojich vlastníckych právach k rodinným domom a aby boli nútení stavebným úradom napraviť daný stav zákonom o vlastníctve bytov a nebytových priestorov tak, že doložia súhlas členov spoločenstva s odčlenením od spoločenstva, ktorého členmi boli na základe chyby správneho orgánu pri kolaudácii a nikdy členmi byť nemali. V prejednávanej veci nejde o dodatočné oddelenie časti budovy ale o nápravu chybného rozhodnutia správneho orgánu. Zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov sa na tento právny vzťah ani nevzťahuje, nakoľko predmetné nehnuteľnosti nemožno posudzovať podľa § 2 ani podľa § 21 zákona, pretože nejde o bytový dom ani o stavbu, ktorá vznikla zmluvou o výstavbe domu. Bytový dom nemôže pozostávať z rodinných dvojdomov. 9. Žalobcovia tiež poukázali na skutočnosť, že obidve stavby - rodinné domy, sú v ich o výlučnom vlastníctve, že všetky časti stavby sú samostatné a preto sú vo výlučnom vlastníctve žalobcov, že stavby sa nachádzajú na pozemkoch parc.č. XXXX/XX a parc.č. XXXX/XX, ktoré sú tiež vo výlučnom vlastníctve žalobcov. 10. K spoločným zariadeniam domu žalobcovia uviedli, že tieto sú na základe reálneho stavu de facto rozdelené na „spoločné zariadenia bytového domu"' a „spoločné zariadenia stavby" (spoločné zariadenia - hydraulický výťah, kotolňa, bleskozvody, komíny, pivnica, kanalizačné prípojky, atď. sú samostatné pre bytový dom a samostatné pre stavbu - rodinný dom, pričom plynové, vodovodné a elektrické dodávky sú dodávateľom priamo fakturované jednotlivým budovám - t.zn. zvlášť bytovému domu a zvlášť stavbe - rodinný dom). 11. Žalobcovia namietajú tvrdenie žalovanej, že konaním stavebného úradu by došlo k rozdeleniu stavby, čo by odporovalo §13 ods.2 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Podľa žalobcov, z faktického stavu je potrebné na stavbu - rodinný dom nazerať ako na stavbu samostatnú a poukazujú na stanovisko stavebného úradu I. stupňa, ktorý v svojom rozhodnutí z 27.07.2015 zdôraznil, že práve pridelením súpisného a orientačného čísla stavbe- rodinnému domu, došlo k náprave nesúladu medzi kolaudáciou stavby polyfunkčného terasového domu a spôsobu jeho užívania, keďže stavba bola skolaudovaná ako rodinný dom a k žiadnemu následnému deleniu nedošlo. 12. V ďalšom žalobcovia namietajú, že žalovaná sa vôbec nevysporiadala s ich námietkami, keďže v zmysle stavebného zákona, staveného povolenia a kolaudačného rozhodnutia, sa v prípade stavby jedná o samostatnú budovu, so samostatnými základmi, strechou, múrmi, atď., stojacou na samostatnom pozemku, ktorý je vo výlučnom vlastníctve žalobcov, ktorá nemá spoločné časti a spoločné zariadenia s inými stavbami. Žalobcovia namietajú tvrdenie žalovanej, že stavba „Polyfunkčný terasový dom“ bola skolaudovaná ako celok ako i skutočnosť, že na predmetnej stavbe došlo k stavebným úpravám (nadstavba, prestavba, prístavba, ...), ktorých dôsledkom by bol vznik samostatných stavieb potvrdený rozhodnutím stavebného úradu. V tejto súvislosti žalobcovia poukázali na stavebný zákon, ktorý stavby podľa stavebnotechnického vyhotovenia a účelu člení na pozemné stavby a inžinierske stavby (§ 43a ods.2, § 43b ods. l, § 43b ods.2 a ods. 3). Preto v zmysle stavebného povolenia aj kolaudačného rozhodnutia je súčasťou objektu viacero stavieb - bytový objekt resp. polyfunkčný objekt (päťpodlažný s 10 bytovými jednotkami, vrátane hydraulického výťahu), garážové státia, dva administratívne priestory a dva dvojpodlažné rodinné dvojdomy. Žalovaná však dvojpodlažný rodinný dvojdom subsumovala pod ust. §43b ods. l písm. a) stavebného zákona ako súčasť bytového domu. 13. Podľa vyjadrenia žalobcov, miestny úrad pochybil pri kolaudácii stavieb, keď pri zápise pridelil všetkým budovám spolu jedno súpisné a orientačné číslo a skolaudované stavby zapísal v nesúlade s vydaným stavebným povolením a kolaudačným rozhodnutím. Tento nesúlad bol napravený práve rozhodnutiami Mestskej časti Karlova - Ves pod č.KV/MP/2370/2015/5572/PP zo dňa 23.04.2015 v znení opravy č.KV/MGI/2370/2015/8910/PP zo dňa 30.06.2015 a č. KV/MP/2371/2015/5573/PP zo dňa 23.04.2015 v znení opravy pod č. KV/MGI/2371/2015/8911/PP zo dňa 30.06.2015, čo konštatovala i sama žalovaná v svojom vyjadrení zo dňa 27.07.2015 „Vydaním citovaných rozhodnutí došlo zo strany samotnej MČ Bratislava Karlova - Ves k náprave nesúladu medzi kolaudáciou stavby polyfunkčného terasového domu a spôsobu jeho užívania. Pridelením samostatného súpisného a orientačného čísla XXXX/XB rodinnému domu na parcele č. XXXX/XX, kat.úz. D. K. súčasne odpadol dôvod konania vo veci povolenia zmeny v užívaní stavby „ byt č. X na rodinný dom“. Uvedené sa rovnako týka pridelenia samostatného súpisného a orientačného čísla XXXX/XA rodinnému domu na parcele č. XXXX/XX, kat.úz. D. K.. 14. Žalobcovia k skutočnosti, že stavba spĺňala všetky požadované podmienky, dali vypracovať odborný posudok, na základe požiadavky stavebného úradu Mestskej časti Bratislava - Karlova Ves v zmysle rozhodnutia č. KV/SU/167/2015/606/KK zo dňa 12.01.2015 a rozhodnutia č. KV/SU/167/2015/625/KK zo dňa 12.01.2015. Dňa 03.03.2015 boli vypracované dva samostatné odborné posudky pod zn.č.:VD/ JBS- 003/02/2015 a zn.č. GS/JBS-007/02/2015 pre dva rodinné domy - stavbu (rodinný dom) vo výlučnom vlastníctve žalobcov. Odborný posudok vypracoval B.. U.. O. I. S., Z.., odborne spôsobilý inžinier vo výstavbe, ev.č. XXXXX*XX*, ktorý odmieta označenie zhluku rôznorodých stavieb ako „polyfunkčný terasový dom“. Označenie „Polyfunkčný terasový dom“ je podľa odborného posudku, vhodné pre bytový dom a nebytové priestory, kde stavba konštrukčne mapuje svahovitú konfiguráciu terénu formou ustupujúcich terás s prípadným vlastným strešným prekrytím, pričom posudzovaný „polyfunkčný terasový dom“ toto kritérium absolútne nespĺňa. Podľa odborného posudku i označenie štyroch rodinných domov ako „byty“ je ad absurdum, nakoľko tieto sú jednoznačne podľa stavebného zákona a po stavebno-technickej stránke štyrmi „rodinnými domami“ a v zmysle stavebného zákona, teplofikačných, hygienických a požiarnych STN a EN, spĺňajú predmetné stavby požiadavky na jeden samostatný (polyfunkčný) bytový dom a štyri rodinné domy. Štyri rodinné domy z ich celkovej samostatnej hmoty stavby „rodinného domu“, prevádzkovania v účelnosti a funkčnosti bývania rodinného typu, spĺňajú vo všetkých parametroch a podmienkach stanovených stavebným zákonom kritéria pre označenie „rodinný dom“, ktoré sú jednoznačne splnené. (Autor odborného posudku si cielene vzal na potvrdenie zisteného skutkového stavu budov na ulici O. X, I., A. Č. D. K., autorizovaný odborný článok z časopisu DOM a BYT z pera autora článku U.. W.. Z. Ž., T.., aQ.. W.., ktorý bol autorom projektovej dokumentácie budov s názvom: „Polyfunkčný terasový dom“. V tomto článku autor projektovej dokumentácie sám potvrdil, že kompozícia domu je riešená formou štyroch samostatných domov so šiestimi bytmi, pričom podľa autora článku „Voľným radením hmôt po teréne vznikol v strede pozemku spoločný vstup a pasáž pokračujúca na juh orientovaným malebným nádvorím z ktorého sú prístupné spodné byty v rodinných domoch.“) V tejto súvislosti žalobcovia uviedli, že žalovaná v svojom pôvodnom rozhodnutí zo dňa 23.04.2015, v ktorom bolo pridelené stavbe súpisné a orientačné číslo, sa stotožnila a vychádzala z obsahu odborného posudku. No v napadnutom rozhodnutí však žalovaná nezdôvodnila, prečo sa s obsahovými tvrdeniami odborného posudku nestotožnila, pričom správny orgán nie je spôsobilý posúdiť charakter stavby pokiaľ nemá v zamestnaneckom pomere osobu spôsobilú podávať takéto odborné stanoviská. 15. Žalobcovia uviedli, že v odôvodnení napadnutých rozhodnutí sa žalovaná nezaoberala dôsledne analýzou a aplikáciou relevantných zákonných ustanovení na predmetnú situáciu, rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci a zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie vecí. Žalovaná sa v zmysle § 47 Správneho poriadku nevysporiadala s návrhmi a vyjadreniami žalobcov, vychádzala výlučne zo stanovísk protestu prokurátora, čo mohlo mať vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí. III. Vyjadrenie žalovaného. 16. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila podaním z 26.04.2017, doručeným tunajšiemu súdu dňa 28.04.2017 k žalobe žalobcov v 1. a 2. rade a podaním z 13.06.2017 doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.06.2017 k žalobe žalobcu v 3. rade s tým, aby krajský súd po preskúmaní napadnuté rozhodnutia rozsudkom potvrdil. 17. K žalobám žalovaná uviedla, že napadnutými rozhodnutiami bolo vyhovené protestom prokurátora č. Pd 38/16/1104-4 zo dňa 22.04.2016 a č. Pd12/16/1104-13 zo dňa 22.04.2016, podané podľa § 22 ods. 1 písm. c), § 27 ods. 1 zák. č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov, proti rozhodnutiam Mestskej časti Bratislava Karlova - Ves č. KV/PM/2370/2015/5572/PP zo dňa 23.04.2015 vo veci určenia súpisného a orientačného čísla na stavbu nachádzajúcu sa na parc. č. XXXX/XX a č. KV/ PM/2371/2015/5573/PP zo dňa 23.04.2015 vo veci určenia súpisného a orientačného čísla na stavbu nachádzajúcu sa na parc. č. XXXX/XX v kat. úz. D. K.. 18. Podľa vyjadrení žalovanej, dôvody uvedené žalobcami, nie sú spôsobilé vyvrátiť argumentáciu obsiahnutú v protestoch prokurátora, ani v napadnutých rozhodnutiach. Rozsah námietok spochybňujúcich napadnuté rozhodnutia je nad rámec prípustného prieskumu v konaní o odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu. V zmysle výkladu inštitútu protestu prokurátora „predmetom odvolania (rozkladu) je rozhodnutie o proteste prokurátora, t.j. len rozhodnutie vydané v konaní o proteste. V odvolaní (rozklade) nie je možné napadnúť rozhodnutie vydané v správnom konaní o základnej veci. Odvolanie sa pripúšťa len v otázke, či sa protestu prokurátora malo alebo nemalo vyhovieť (Košičiarová, S. Správny poriadok. Komentár. Šamorín: Heuréka, 2013 s. 314).“, preto žalovaná nesúhlasí s preskúmaním skutkového stavu v predchádzajúcich konaniach podľa stavebného zákona, t.j. právoplatných rozhodnutí stavebného úradu, ktoré v tomto konaní nie sú preskúmateľné. 19. Žalovaná k námietkam smerujúcich k skutkovým zisteniam uviedla, že podľa tretej hlavy piatej časti OSP určujúci môže byť len skutkový stav, ktorý bol zistený a ustálený v čase vydania napadnutých rozhodnutí. Pričom napadnuté rozhodnutia v dostatočnej miere zohľadnili skutkový stav platný v čase ich vydania. V ďalšom žalovaná uviedla, že nie je dôvod ani na zrušenie napadnutých rozhodnutí pre nezákonnosť, keďže žalobcovia neuviedli konkrétne zákonné ustanovenia, s ktorými sú napadnuté rozhodnutia v rozpore a nekonkretizovali, ako sa napadnuté rozhodnutia dotkli ich hmotnoprávnej sféry, t.j. akým konkrétnym a preukázateľným spôsobom zasiahli do ich práv a povinností vyplývajúcich z hmotného práva. 20. Vo vzťahu k predloženému odbornému posudku DU.. U.. O. I. S., Z.. žalovaná uviedla, že len civilné sporové konanie o určovacej žalobe je konaním na riešenie otázok žalobcov pre konanie mestskej časti pri prideľovaní súpisných čísel, konania o proteste prokurátora a konania o opravnom prostriedku pred súdom. 21. Žalovaná je názoru, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nemá také nedostatky, ktoré by zakladali dôvody pre zrušenie napadnutých rozhodnutí pre nezákonnosť a žiada napadnuté rozhodnutia potvrdiť. IV. Replika žalobcov. 22. Žalobcovia v replikách z 21.07.2017, doručené súdu dňa 27.07.2017 reagovali na vyjadrenie žalovanej s tým, že sa stotožňujú s názorom žalovanej a s ustáleným výkladom inštitútu protestu prokurátora pri riadnom opravnom prostriedku proti prvostupňovému rozhodnutiu vydaného v správnom konaní o proteste prokurátora, z ktorého vyplýva, že v odvolaní (rozklade) nie je možné napadnúť rozhodnutie vydané v správnom konaní o základnej veci. Odvolanie sa pripúšťa len v otázke, či sa protestu malo alebo nemalo vyhovieť. 23. Zároveň sa žalobcovia vyjadrili, z akých dôvodov sa protestom prokurátora vyhovieť nemalo. Jedným z dôvodov je právoplatné kolaudačné rozhodnutie v základnej veci, preto nie je jasné, z akého dôvodu sa žalovaná stotožnila s protestami prokurátora, v ktorých napadol pridelenie súpisného a orientačného čísla právoplatne skolaudovaným rodinným domom. 24. Žalobcovia nesúhlasia s tvrdením žalovanej, že žalobcovia rozporujú zistený skutkový stav v predchádzajúcich konaniach podľa stavebného zákona a po právnej stránke aj právoplatné rozhodnutia stavebného úradu. Žalobcovia sa stotožňujú so žalovanou, že rozhodnutia stavebného úradu sú právoplatné s prezumpciou správnosti správnych aktov, no napriek právoplatným rozhodnutiam stavebného úradu nepridelila Mestská časť Bratislava Karlova - Ves dvom dvojpodlažným rodinným domom, samostatné súpisné a orientačné čísla, čo je v rozpore s §14 ods.2 zák. č.221 /1996 Z.z. o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky platného a účinného v čase nadobudnutia právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia. Preto vydaním rozhodnutí o pridelení súpisných a orientačných čísel zo dňa 30.06.2015, žalovaná uviedla právny stav do súladu s faktickým stavom skolaudovanej budovy. 25. Žalobcovia zdôraznili, že meritum sporu spočíva v pochybení mestskej časti po kolaudácii stavieb, keď pri zápise pridelila všetkým budovám spolu jedno súpisné a orientačné číslo, čím skolaudované stavby zapísala v nesúlade s vydaným stavebným povolením a kolaudačným rozhodnutím. Tento nesúlad bol napravený rozhodnutiami Mestskej časti Karlova-Ves špecifikovanými v odseku 1. tohto rozhodnutia, ktoré boli vydané v súlade s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp.zn.5 Cdo 132/2007 z 30.04.2008, v zmysle ktorého „Súpisným číslom sa označí každá samostatná stavba, ktorá má vlastný vchod. Ak ide o zoskupené stavby, súpisným číslom treba označiť každú stavbu, ktorá má vlastný vchod. V pochybnostiach, či určitá budova má povahu samostatnej budovy, je rozhodujúce stanovisko stavebného úradu.“ Zároveň žalobcovia poukázali na stanovisko stavebného úradu v predmetnej veci pod č.KV/SU/367/2017/1126/JP z 11.01.2017 podľa ktorého „Z uvedených podkladov, najmä z jazykového aj logického výkladu výrokovej časti kolaudačného rozhodnutia je zrejmé, že stavba „polyfunkčného terasového domu, O. Q..“. bola postavená aj skolaudovaná ako súbor niekoľkých stavebnotechnicky samostatných stavieb, ktorý okrem iných pozostáva z vlastného bytového objektu - 10 b.j. a dvoch dvojpodlažných rodinných dvojdomov - 6 b.j., pričom každý z rodinných domov je funkčne samostatný, so samostatným vchodom.“ Ďalej stavebný úrad v predmetnom vyjadrení konštatuje „Podľa názoru stavebného úradu z výroku kolaudačného rozhodnutia a podkladov v konaní o zmene v užívaní stavby nie je možné logickým, jazykovým ani žiadnym iným výkladom vyvodiť záver, že polyfunkčný terasový dom je funkčne aj stavebnotechnicky jedinou stavbou - bytovým domom so 16-timi bytovými jednotkami.“ V. Administratívne konanie. 26. Z administratívneho spisu súd zistil, že dňa 14.04.2015 žalobcovia doručili Miestnemu úradu Mestskej časti Karlova Ves žiadosť o vydanie rozhodnutí o určení súpisného/orientačného čísla podľa § 6 ods. 2 vyhlášky Ministerstva vnútra SR č. 31/2003 Z.z. a podľa § 2c ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení na stavbu rodinný dom na O., na pozemku registra „CKN“ parc.č. XXXX/XX a parc.č. XXXX/XX v kat. úz. D. K.. Svoje žiadosti odôvodnili kolaudačným rozhodnutím, v zmysle ktorého boli skolaudované dva dvojpodlažné rodinné dvojdomy, každý zo štyroch rodinných domov má samostatný vstup, stavba rodinného domu žalobcov v 1. a 2. rade na pozemku parc.č. XXXX/XX je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov a je zapísaná ako byt č.1 na LV č. XXXX, rovnako pozemok na ktorom je rodinný dom postavený je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, zapísaný na LV č. XXXX. Stavba rodinného domu na pozemku parc.č. XXXX/XX je vo výlučnom vlastníctve žalobcu v 3. rade a je zapísaná ako byt č.2 na LV č. XXXX, rovnako pozemok na ktorom je rodinný dom postavený je vo výlučnom vlastníctve žalobcu v 3. rade, zapísaný na LV č. XXXX. 27. O podaných žiadostiach rozhodla Mestská časť Karlova Ves o určení súpisného a orientačného čísla stavby rozhodnutiami špecifikovanými v odseku 1. tohto rozhodnutia. V odôvodnení rozhodnutí žalovaná poukázala na odborný posudok č.GS/JBS-007/02/2015 z 28.02.2015 ktorý vypracoval B.. U.. O.O. I. S., Z.. spolu s B.. U.. B. Š., v zmysle ktorého sa jedná o súbor piatich samostatných stavieb a to bytový dom a štyri rodinné domy, kde každá stavba má vystupovať ako samostatná stavba so samostatným súpisným číslom a nie ako jeden celok, jedna stavba. 28. Z protestov prokurátora, ktoré boli podané na Miestny úrad mestskej časti Karlova Ves dňa 02.05.2016 pod č. Pd38/16/1104-4 vo veci žalobcov v 1. a 2.rade a pod č. Pd12/16/1104-13 vo veci žalobcu v 3. rade súd zistil, že prokurátor poukázal na ust. § 2c ods. 1 až ods.3, § 27a ods.1 a ods.2 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, účinný do 30.06.2015, § 4, § 5 ods.1, § 6 ods.3 vyhl. MV SR č. 31/2003 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o označovaní ulíc a iných verejných priestranstiev a o číslovaní stavieb, § 117 ods.1, § 43b ods. 1, ods.2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), § 13 ods.1, ods.2 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov s tým, že uvedenými ustanoveniami sa mestská časť pri vydaní svojich rozhodnutí dôsledne neriadila. 29. Protest prokurátora bol odôvodnený ust. § 2c ods. 1 zákona o obecnom zriadení účinným v čase vydania rozhodnutí, ktorý upravuje určovanie súpisných a orientačných čísiel s tým, že predmetné ustanovenie treba vykladať v spojení s § 4 a nasl. vyhl. MV SR č. 31/2003 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o označovaní ulíc a iných verejných priestranstiev a o číslovaní stavieb v znení neskorších predpisov, z ktorých možno systematickým výkladom dospieť k záveru, že súpisné číslo je možne určiť len pozemnej stavbe vo vzťahu ktorej zavádza vyhláška legislatívnu skratku budova. Vymedzenie pojmu budova (pozemná stavba), vyhláška v poznámke odkazuje na §43a ods. 2 stavebného zákona, ktorý upravuje pozemnú stavbu ako pozemné stavby priestorovo sústredené zastrešené budovy vrátane podzemných priestorov, ktoré sú stavebnotechnicky vhodné a určené na ochranu ľudí, zvierat alebo vecí; nemusia mať steny, ale musia mať strechu; podľa účelu sa členia na bytové budovy a nebytové budovy. Vzhľadom na uvedené súpisné číslo ani orientačné číslo nebude možné prideliť inžinierskym stavbám (§ 43a ods. 3 stavebného zákona). Súpisné a orientačné číslo je možné prideliť len legálnej stavbe, vybudovanej v súlade s územným plánom obce a stavebnými predpismi, na základe povolenia alebo dodatočného súhlasu príslušného stavebného úradu. Z ustanovení zákona o obecnom zriadení a vyhl. MV SR č. 31/2003 Z.z. je zrejmé, že každej budove v obci, obec rozhodnutím o určení súpisného čísla, určí len jedno súpisné číslo. Ak by sa pripustil opak, t.j., že jednej budove možno prideliť viac súpisných čísiel, poprel by sa účel právnej normy, ktorým je evidencia budov v obci. Zo stavebného a kolaudačného rozhodnutia je zrejmé, že v prípade „Polyfunkčného terasového domu, O. Q.." ide o jednu stavbu bytového domu v zmysle § 43b ods. 2 stavebného zákona, čo bolo zrejmé i mestskej časti, keď stavbe - bytový dom „Polyfunkčný terasový dom a garáže" určila dňa 22.06.1998 jedno súpisné číslo: XXXX. 30. V ďalšom prokurátor v proteste poukázal na rozhodnutie o určení súpisného čísla s tým, že hoci predmetné rozhodnutie nie je rozhodnutím vydaným podľa správneho poriadku, nesporne však je rozhodnutím vydaným v správnom konaní. Výsledkom správneho konania musí byť rozhodnutie správneho orgánu vydané na základe a v súlade s hmotnoprávnymi predpismi (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžo/29/2007). Podľa § 6 ods. 3 písm. h) vvhl. č. 31/2003 Z.z., rozhodnutie o určení súpisného čísla alebo orientačného čísla budove obsahuje aj odôvodnenie. Z predmetných rozhodnutí o určení orientačného čísla je zrejmé, že odôvodnenie rozhodnutí nespĺňa zákonné nároky kladené na zákonnosť rozhodnutia, keď odôvodnenie rozhodnutí neobsahuje informáciu, z akého právneho predpisu mestská časť pri výroku o orientačnom čísle vychádzala, čo tvorilo podklad rozhodnutia, ako boli vyhodnotené dôkazy, resp. právne posúdenie. Preto z dôvodu nezákonnosti žiadal rozhodnutia zrušiť a o žiadostiach rozhodnúť v súlade so zákonom. 31. Na základe uvedených protestov prokurátora, žalovaná vydala rozhodnutia špecifikované v odseku 2. tohto rozhodnutia, ktoré sú predmetom súdneho prieskumu. VI. Právne posúdenie žaloby. 32. Podľa § 491ods. 1 zák.č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 33. Podľa § 491ods. 2 SSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 34. V predmetných veciach boli konania začaté podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. podaním žalôb na súd, zhodne dňa 23.06.2016, t.j. predo dňom nadobudnutia účinnosti zák.č. 162/2015 Z.z.. Súd pri preskúmavaní zákonnosti žalobou napadnutých rozhodnutí postupoval podľa zák.č. 162/2015 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.07.2016 a nahradil Občiansky súdny poriadok, s poukazom na prechodné ustanovenie § 491 ods. 1 a ods. 2 SSP, podľa ktorého, správny súd konanie dokončí podľa SSP s tým, že právne účinky úkonov, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona ostávajú zachované a nebude uplatňovať ustanovenia SSP, ak by boli v neprospech žalobcu. 35. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods.1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutia a konania, ktoré im predchádzali (§27 SSP) a dospel k záveru, že obe žaloby sú dôvodné. 36. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 37. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 38. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. V rámci správneho súdnictva súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, najmä z toho pohľadu, či toto procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Preto zistenie súdu musí smerovať k tomu, či objasnenie skutkového stavu správnym orgánom je úplné a jeho postup zákonný. 39. Podľa § 43 ods.1 vety prvej zák.č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia vo veci žiadosti o určenie súpisného a orientačného čísla, stavba je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu. 40. Podľa § 43a ods.1 zák.č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), stavby sa podľa stavebnotechnického vyhotovenia a účelu členia na pozemné stavby a inžinierske stavby. 41. Podľa § 43a ods.2 zák.č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), pozemné stavby sú priestorovo sústredené zastrešené budovy vrátane podzemných priestorov, ktoré sú stavebnotechnicky vhodné a určené na ochranu ľudí, zvierat alebo vecí; nemusia mať steny, ale musia mať strechu. Podľa účelu sa členia na bytové budovy a nebytové budovy. 42. Podľa § 43b ods.1 zák.č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), bytové budovy sú stavby, ktorých najmenej polovica podlahovej plochy je určená na bývanie. Medzi bytové budovy patria a) bytové domy, b) rodinné domy, c) ostatné budovy na bývanie, napríklad detské domovy, študentské domovy, domovy dôchodcov a útulky pre bezdomovcov. 43. Podľa § 43b ods.2 zák.č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), bytový dom je budova určená na bývanie pozostávajúca zo štyroch a z viacerých bytov so spoločným hlavným vstupom z verejnej komunikácie. 44. Podľa § 43b ods.3 zák.č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), rodinný dom je budova určená predovšetkým na rodinné bývanie so samostatným vstupom z verejnej komunikácie, ktorá má najviac tri byty, dve nadzemné podlažia a podkrovie. 45. Podľa § 4 vyhlášky Ministerstva vnútra SR č. 31/2003 Z.z. o označovaní ulíc a iných verejných priestranstiev a číslovanie stavieb, súpisné číslo sa určuje každej budove. 46. Podľa § 5 ods.1 vyhlášky Ministerstva vnútra SR č. 31/2003 Z.z. o označovaní ulíc a iných verejných priestranstiev a číslovanie stavieb, orientačné číslo sa určuje budove na účely orientácie na ulici. Ak má budova viac vstupov z ulice, určuje sa orientačné číslo každému vstupu. 47. Podľa § 5 ods.3 vyhlášky Ministerstva vnútra SR č. 31/2003 Z.z. o označovaní ulíc a iných verejných priestranstiev a číslovanie stavieb, rozhodnutie o určení, zmene alebo zrušení súpisného čísla alebo orientačného čísla budove obsahuje a) názov obce a jej číselný kód, b) názov časti obce, ak sa obec člení na časti, názov ulice a názov katastrálneho územia, v ktorých sa budova nachádza, c) parcelné číslo pozemku, na ktorom je budova postavená; ak je budova postavená na viacerých pozemkoch, uvedú sa všetky parcelné čísla týchto pozemkov, d) označenie budovy, e) dátum vydania a číslo kolaudačného rozhodnutia a názov orgánu, ktorý ho vydal, f) meno, priezvisko a trvalý pobyt stavebníka, ak je fyzickou osobou, alebo názov, sídlo a identifikačné číslo organizácie, ak je právnickou osobou, g) výrok o určení, zmene alebo zrušení súpisného čísla alebo orientačného čísla, h) odôvodnenie, i) poučenie o opravnom prostriedku, j) dátum, meno, priezvisko, funkciu a podpis oprávnenej osoby a odtlačok úradnej pečiatky s erbom obce. 48. Podľa § 1 ods. 1 zák.č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, tento zákon upravuje spôsob a podmienky nadobudnutia vlastníctva bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, práva a povinnosti vlastníkov týchto bytových domov, práva a povinnosti vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ich vzájomné vzťahy a práva k pozemku. 49. Podľa § 1 ods. 2 zák.č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, tento zákon sa nevzťahuje na byty osobitného určenia okrem bytov stavebne určených na bývanie ťažko telesne postihnutej osoby, najmä bezbariérový byt, byty v domoch osobitného určenia, byty v domoch určených podľa schváleného územného plánu na asanáciu a na predaj bytov v rodinných domoch, ktoré majú len jeden byt. 50. Podľa § 2 ods. 2 zák.č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, bytovým domom (ďalej len "dom") sa na účely tohto zákona rozumie budova, v ktorej je viac ako polovica podlahovej plochy určená na bývanie a má viac ako tri byty a v ktorej byty a nebytové priestory sú za podmienok ustanovených v tomto zákone vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve jednotlivých vlastníkov a spoločné časti domu a spoločné zariadenia tohto domu sú súčasne v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov. 51. Podľa § 2 ods. 3 zák.č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, nebytovým priestorom sa na účely tohto zákona rozumie miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu určené na iné účely ako na bývanie; nebytovým priestorom nie je príslušenstvo bytu ani spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu. 52. Podľa § 2 ods. 4 zák.č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, spoločnými časťami domu sa na účely tohto zákona rozumejú časti domu nevyhnutné na jeho podstatu a bezpečnosť, najmä základy domu, strechy, chodby, obvodové múry, priečelia, vchody, schodištia, spoločné terasy, podkrovia, povaly, vodorovné nosné a izolačné konštrukcie a zvislé nosné konštrukcie. 53. Podľa § 2 ods. 5 zák.č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, spoločnými zariadeniami domu sa na účely tohto zákona rozumejú zariadenia, ktoré sú určené na spoločné užívanie a slúžia výlučne tomuto domu, a to aj v prípade, ak sú umiestnené mimo domu. Takýmito zariadeniami sú najmä výťahy, práčovne a kotolne vrátane technologického zariadenia, sušiarne, kočíkarne, spoločné televízne antény, bleskozvody, komíny, vodovodné, teplonosné, kanalizačné, elektrické, telefónne a plynové prípojky. 54. Podľa § 2 ods. 6 zák.č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, spoločnými časťami domu a príslušenstvom domu, ktoré sú určené na spoločné užívanie a slúžia výlučne tomuto domu a pritom nie sú stavebnou súčasťou domu (ďalej len "príslušenstvo"), sa na účely tohto zákona rozumejú oplotené záhrady a stavby, najmä oplotenia, prístrešky a oplotené nádvoria, ktoré sa nachádzajú na pozemku patriacom k domu (ďalej len "priľahlý pozemok"). 55. Podľa § 2 ods. 7 zák.č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, podlahovou plochou bytu sa na účely tohto zákona rozumie podlahová plocha všetkých miestností bytu a miestností, ktoré tvoria príslušenstvo bytu, bez plochy lodžií a balkónov. 56. Podľa § 2 ods. 8 zák.č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, prevádzkou sa na účely tohto zákona rozumejú činnosti a prostriedky potrebné na pravidelné udržiavanie spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva a priľahlého pozemku v stave spôsobilom na ich riadne užívanie; za prevádzku sa považujú aj povinné revízie technických zariadení podľa osobitného predpisu. 57. Podľa § 2 ods. 9 zák.č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, údržbou sa na účely tohto zákona rozumejú činnosti, ktoré sú potrebné na zachovanie pôvodného štandardu a kvality spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva, ako aj odstránenie nedostatkov zistených servisnou kontrolou. 58. Podľa § 2 ods. 10 zák.č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, opravou sa na účely tohto zákona rozumie odstránenie čiastočného fyzického opotrebovania alebo poškodenia spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva z dôvodu ich uvedenia do predchádzajúceho alebo prevádzkyschopného stavu. 59. Podľa § 2 ods. 11 zák.č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, rekonštrukciou sa na účely tohto zákona rozumejú zásahy do spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva, ktoré znamenajú zmenu v ich kvalite alebo technických parametroch. 60. Podľa § 2 ods. 12 zák.č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, modernizáciou sa na účely tohto zákona rozumie obnova, zlepšenie alebo rozšírenie vybavenosti a použiteľnosti spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva. VII. Závery správneho súdu. 61. Úlohou súdu bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutí žalovanej, ktorými na základe protestov prokurátora nevydala rozhodnutia o zápise do registra adries vo veci žalobcov v 1. až 3. rade, t.j., či žalovaná protestom mala alebo nemala vyhovieť. Preto predmetom súdneho prieskumu bolo ako sa žalovaná s dôvodmi nezákonnosti uvedenými prokurátorom vysporiadala v svojich rozhodnutiach. 62. Podľa názoru súdu, v prvom rade je potrebné ustáliť označenie stavby, nakoľko táto skutočnosť je potrebná pre posúdenie žiadosti o určenie súpisného a orientačného čísla. Kolaudačné rozhodnutie Okresného úradu Bratislava IV, odbor životného prostredia č.98/1775/H/44/Gš/08H zo dňa 19.06.1998 bolo vydané na stavbu „Polyfunkčný terasový dom, O. Q..“. postavený na pozemkoch parc.č. 1XXX/X, X, X, X, X, X, X, XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX v kat. úz. D. K., ktorý pozostáva z vlastného bytového objektu (10 bytových jednotiek, osobného výťahu, 19 garážových stání, 2 administratívne priestory, 2 pivničné priestory, 2 dvojpodlažné rodinné domy so šiestimi bytovými jednotkami so sadovými úpravami, plynovej a vodovodnej prípojky). V čase vydania kolaudačného rozhodnutia, stavebný zákon neupravoval členenie stavieb, poznal len pojem stavba (vykonávacia vyhláška č. 85/1976 Zb. k stavebnému zákonu definovala základné pojmy avšak členenie stavieb nedefinovala). Až novela stavebného zákona s účinnosťou od 01.08.2000 v ustanovení § 43 upravila definíciu stavby v zmysle smernice č. 89/106/EHS, v §43a upravila členenie stavieb a v § 43b definovala bytovú budovu, členenie bytových budov a definovala bytový dom, rodinný dom, byt, obytnú miestnosť a príslušenstvo bytu. 63. S protestom prokurátora, s odkazom na vyhlášku č. 31/2003 Z.z., že obec je povinná určiť súpisné číslo každej budove, čo predstavuje jedinečné číslo každej budove v obci, čo je účelom súpisného čísla, čím obec rozhodnutím o určení súpisného čísla určí každej budove len jedno súpisné číslo, sa žalovaná v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia vysporiadala tým keď uviedla, že zo stavebného a kolaudačného rozhodnutia je zrejmé, že v prípade „Polyfunkčného terasového domu, O. Q..“ sa jednalo a jedná o jednu stavbu bytového domu v zmysle § 43b ods. 2 stavebného zákona, pričom o akejkoľvek stavbe môže v správnom konaní rozhodovať len stavebný úrad, čo platí aj v pre eventuálne rozdelenie stavby, čo nie je možné, nakoľko reálnemu rozdeleniu a vyporiadaniu spoluvlastníckych podielov bráni § 13 ods.2 zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Stavba bola skolaudovaná ako celok a k stavebným úpravám dôsledkom ktorých by došlo k vzniku samostatných stavieb schválených rozhodnutím stavebného úradu nedošlo. S takýmto odôvodnením nemožno súhlasiť jednak z dôvodu, že ide len o repliku protestu prokurátora, bez akéhokoľvek uchopenia právnej stránky veci správnym orgánom. V ďalšom, s takýmto názorom nemožno súhlasiť ani po stránke vecnej ani po stránke právnej, keďže v čase podaných žiadostí stavebný zákon už poznal členenie stavieb s definovaním bytovej budovy a žalobcovia aktuálnymi odbornými posudkami č. VD/JBS- 003/02/2015 a č.GS/ JBS-007/02/2015 z 28.02.2015 osvedčili, že stavba pozostáva z piatich samostatných stavieb - bytový dom a štyri rodinné domy. Zároveň k žiadnemu rozdeleniu stavby, t.j. odčleneniu rodinných domov od „Polyfunkčného domu“ nedôjde, nakoľko rodinné domy sú v zmysle nižšie uvedených odborných posudkov samostatné stavby a určením súpisných a evidenčných čísel rodinným domom žalobcov došlo k náprave skutkového stavu s aktuálne možným právnym stavom vo vzťahu k stavebnému zákonu, ktorý od 01.08.2000 upravil členenie stavieb. S uvedenou právnou otázkou i vo vzťahu k protestom prokurátora sa správny orgán vôbec nezaoberal. 64. Na tomto mieste správny súd opäť poukazuje na novelu stavebného zákona účinnou od 01.08.2000, spomenutú v bode 62. tohto rozhodnutia, účelom, ktorej bolo podrobnejšie definovať členenie stavieb práve zo stavebno technických dôvodov, ale aj iných napr. daňových dôvodov, čo prinieslo členenie stavieb na pozemné stavby a inžinierske stavby. Pozemné stavby sa podľa účelu začali členiť na bytové budovy a nebytové budovy. Medzi bytové budovy boli zaradené bytové domy, rodinné domy a ostatné budovy. Zákon priniesol definíciu bytového domu a rodinného domu. Práve z poukazom na zmenu zákona, žalobcovia po zabezpečení odborných posudkov pod zn.č.:VD/JBS- 003/02/2015 a zn.č. GS/ JBS-007/02/2015 preukázali, že označenie stavby „Polyfunkčný terasový dom“ je vhodné pre bytový dom a nebytové priestory, pričom štyri rodinné domy zo samotnej ich hmoty, prevádzkovania, účelnosti a funkčnosti bývania rodinného typu, spĺňajú vo všetkých parametroch a podmienkach stanovených stavebným zákonom kritéria pre označenie „rodinný dom“. Takéto označenie stavby ako budovy s definíciou rodinného domu bolo v zmysle aktuálnej legislatívnej úpravy v prospech žalobcov. Preto takýto skutkový a právny stav bol len logickým vyústením k žiadosti o určení súpisného a orientačného čísla stavieb. V tejto súvislosti súd tiež poznamenáva, ako už vyššie uviedol, že v čase vydania stavebného povolenia a kolaudačného rozhodnutia, stavebný zákon poznal len pojem stavba a práve v stavebnom povolení je nezameniteľne uvedené, že stavba pozostáva z polyfunkčného objektu, dvoch dvojpodlažných rodinných dvojdomov, prípojok inžinierskych sietí, terénnych a sadových úprav. Z uvedeného možno logicky vyvodiť členenie stavby. 65. S protestom prokurátora k otázke, že k rozdeleniu stavby nedošlo, čo nie je možné, nakoľko reálnemu rozdeleniu a vyporiadaniu spoluvlastníckych podielov bráni § 13 ods. 2 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, sa žalovaný nevysporiadal vôbec. Prokurátor ani žalovaná vôbec nevychádzali zo skutkového stavu preukázaného žalobcami už v čase podanej žiadosti o určení súpisného a orientačného čísla, keď preukázali listami vlastníctva, že stavba rodinného domu, zapísaný ako byt č. 1 je v bezpodielovom vlastníctve žalobcov v 1. a 2. rade (LV č. XXXX) ako i pozemok parc.č. XXXX/ XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 183 m2 v kat. úz. D. K. (LV č. XXXX) a rovnako, že stavba rodinného domu zapísaný ako byt č. 2 je vo výlučnom vlastníctve žalobcu v 3. rade (LV č. XXXX) ako i pozemok parc.č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 219 m2 v kat. úz. D. K. (LV č. XXXX). Rovnako dôležité boli i predložené odborné posudky pod zn.č.:VD/JBS- 003/02/2015 a zn.č. GS/JBS-007/02/2015 ktoré preukázali, že štyri rodinné domy spĺňajú vo všetkých parametroch a podmienkach stanovených stavebným zákonom kritéria pre označenie „rodinný dom“, pritom ust. § 1 ods. 2 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, na ktorý sa prokurátor odvoláva, výslovne upravuje, že tento zákon sa nevzťahuje na predaj bytov v rodinných domoch, z čoho možno logicky vyvodiť, že zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov ako taký sa nevzťahuje na byty v rodinných domoch, čo je prípad žalobcov. Práve uvedená skutočnosť je ďalším legitímnym dôvodom k určeniu súpisného a orientačného čísla stavbám rodinného domu, zapísaných ako byt č. 1 a byt č. 2. 66. Súdu neuniklo pozornosti ani právoplatné rozhodnutie žalovanej č. KV/PM/2570/2015/7112/PP zo dňa 27.05.2015, ktorým zmenila rozhodnutie o určení súpisného a orientačného čísla stavby pod č. 3439-1/98-V/PI zo dňa 09.12.1998, právoplatné 09.12.1998, vydané Mestskou časťou Bratislava- Karlova Ves, ktorým určila pre polyfunkčný terasový dom a garáže na ulici O., súpisné číslo XXXX a orientačné číslo 3 tak, že zrušila text v časti parc.č. XXXX/X, X, XX, XX, XX, XX, XX kat. úz. D. K. a určila nový text parc.č. XXXX/X, X, XX, XX, XX kat. úz. D. K.. V dôsledku tohto rozhodnutia, pozemky parc.č. XXXX/XX, XX kat. úz. D. K., na ktorých stoja rodinné domy žalobcov, boli vylúčené z plochy pozemkov na ktorých stojí „Polyfunkčný dom“. Táto aktuálna situácia len posilňuje postavenie a práva žalobcov k určeniu súpisných a orientačných čísel stavbám rodinných domov, ktoré stoja na pozemkoch, ktoré nie sú súčasťou stavby „Polyfunkčný dom“. 67. K zákonu o vlastníctve bytov a nebytových priestorov na ktorý protesty prokurátora poukázali súd uvádza, že aj otázka spoločných častí domu a spoločných zariadení domu ktorú zákon upravuje, sa reálne vymyká skutkovému stavu, čo žalobcovia pri podaní žiadosti o určení súpisného a orientačného čísla preukázali už vyššie uvedenými odbornými posudkami pod zn.č.:VD/JBS- 003/02/2015 a zn.č. GS/JBS-007/02/2015 ktorými preukázali, že rodinné domy žalobcov majú samostatné vlastné základy, strechu, samostatné technické zariadenia (kotol na ÚK a TÚV), samostatnú prípojku na verejné technické siete, samostatné napojenie splaškovej kanalizácie, samostatný vstup do domu z verejnej komunikácie, vlastné samostatné záhrady a vo vzťahu k polyfunkčnému bytovému domu nemajú žiadne spoločné časti a zariadenia. K uvedeným problémom povahy bytového domu pri určení súpisného a orientačného čísla vyjadril právny názor NS SR v svojom rozhodnutí sp.zn 5Cdo/132/2007 z 30.04.2008 podľa ktorého „Všetky budovy trvalého charakteru (obytné, prevádzkové, obchodné, kultúrne, školské, sociálne, zdravotnícke, pamiatkové a pod.) musia mať súpisné číslo. Súpisným číslom sa označí každá samostatná stavba, ktorá má vlastný vchod. Ak ide o zoskupené stavby, súpisným číslom treba označiť každú stavbu, ktorá má vlastný vchod. V pochybnostiach, či určitá budova má povahu samostatnej budovy, je rozhodujúce stanovisko stavebného úradu.“ 68. V predmetnej veci je potrebné prihliadnuť aj na záujem zákonodarcu vyjadrený v zák.č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, ako aj jeho vykonávacej vyhláške č. 31/2003 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o označovaní ulíc a iných verejných priestranstiev a o číslovaní stavieb, aby stavby boli očíslované, čo je v záujme žalovanej, ale ide aj o verejný záujem spočívajúci v zjednodušení identifikácie budov na bytové domy a rodinné domy. 69. Správny súd vzal do úvahy účel vyhlášky o označovaní ulíc v spojení so zákonom o obecnom zriadení, stavebný zákon ako i skutočný stav veci a dospel k záveru, keďže žalobcovia sú výlučnými vlastníkmi rodinných domov, ktoré sú samostatnými stavbami, stoja na pozemkoch, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve žalobcov, že určením súpisného a evidenčného čísla na základe ich žiadostí, došlo len k náprave skutkového stavu s právnym. 70. V zmysle vyššie uvedeného právneho názoru správneho súdu, v preskúmavaných rozhodnutiach žalovanej absentuje vysporiadanie sa so všetkými meritórnymi námietkami obsiahnutých v protestoch prokurátora uvedených v odsekoch 28. a 29. tohto rozhodnutia. Zároveň odôvodnenie rozhodnutí je len replikou protestov prokurátora, bez odôvodnenia v logických súvislostiach a právneho názoru na základe ktorého protestom prokurátora vyhovela a prečo rozhodnutia o zápise do registra adries nevydala. 71. Krajský súd v Bratislave po preskúmaní rozhodnutí a postupu správneho orgánu v rozsahu dôvodov uvedených v žalobách dospel k záveru, že rozhodnutia žalovanej sú nesprávne právne posúdené, preto tieto podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konania. Žalovaná je viazaná vysloveným právnym názorom súdu podľa § 191 ods. 6 SSP, bude povinná vo veciach opätovne konať, veci nanovo právne posúdiť a vydať nové rozhodnutia. VIII. Trovy konania. 72. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 v spojení s § 175 ods.1 SSP tak, že úspešným žalobcom priznal voči žalovanej právo na úplnú náhradu trov konania. 73. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).