Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/145/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201168 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Peťovská PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1016201168.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Peťovskej PhD. a členiek senátu JUDr. Zuzany Mališovej a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: CRH (Slovensko) a.s., Rohožník, IČO: 00214973, právne zastúpený: PricewaterhouseCoopers Legal s.r.o., advokátska kancelária, Karadžičova 2, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 103038162/2016 zo dňa 29.04.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva SR č. 103038162/2016 zo dňa 29.4.2016 zrušuje podľa ust. § 191 ods. 1 písm. d/ SSP a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi súd priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom. o d ô v o d n e n i e : I. Skutkový stav 1. Daňový úrad ako správca dane vykonal podľa § 46 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) u žalobcu ako daňového subjektu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie marec 2013 (ďalej len „daňová kontrola“). 2. Daňová kontrola začala dňa 19.06.2013 (Oznámenie č. 9900430/5/2800109/2013/Zat zo dňa 14.06.2013). O výsledku daňovej kontroly bol vyhotovený Protokol z daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti č. 9900430/5/1674036/2014/ Zat zo dňa 30.04.2014 (ďalej len „Protokol“), ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie k protokolu a na jeho prerokovanie č. 9900430/5/1674087/2014/Zat zo dňa 30.04.2014 doručený splnomocnenému zástupcovi daňového subjektu dňa 02.05.2014. V uvedenej výzve správca dane v zmysle § 46 ods. 8 daňového poriadku určil daňovému subjektu lehotu do 15 pracovných dní odo dňa doručenia výzvy predložiť písomné vyjadrenie k protokolu a označiť dôkazy preukazujúce tvrdenia daňového subjektu, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. V zmysle § 46 ods. 9 písm. a) daňového poriadku bola daňová kontrola ukončená dňom doručenia protokolu, t. j. dňa 02.05.2014. 3. Splnomocnený zástupca daňového subjektu dňa 26.5.2014 elektronickými prostriedkami doručil správcovi dane v určenej lehote písomné vyjadrenie k protokolu. Súčasne vo svojom vyjadrení označil a predložil ďalšie dôkazy, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. 4. Správca dane na základe tohto písomného vyjadrenia k protokolu a predložených dôkazov vykonal v zmysle § 68 ods. 3 daňového poriadku ďalšie dokazovanie a miestne zisťovanie a dňa 30.03.2015 oboznámil daňový subjekt o priebehu a o výsledkoch tohto dokazovania, o čom spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 156490/2015 zo dňa 30.03.2015. Daňový subjekt k skutočnostiam uvedeným v zápisnici zaslal písomné vyjadrenie, ktoré bolo správcovi dane doručené elektronicky dňa 20.04.2015. Správca dane v zmysle § 68 ods. 3 daňového poriadku opakovane spísal s daňovým subjektom zápisnice dňa 22.06.2015 (zápisnica o ústnom pojednávaní č. 20399142/2015) a dňa 07.01.2016 (zápisnica o ústnom pojednávaní č. 100104795/2016) o priebehu a výsledkoch dokazovania na základe pripomienok a dôkazov predložených daňovým subjektom. 5. Správca dane zotrval na svojich záveroch uvedených v protokole a v súlade s § 68 ods. 3 daňového poriadku v lehote do 15 dní odo dňa spísania poslednej zápisnice s daňovým subjektom vydal rozhodnutie č. 46751/2016 zo dňa 18.01.2016, ktorým určil daňovému subjektu rozdiel dane v sume nadmerného odpočtu XX XXX,XX eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2013, znížil nadmerný odpočet zo sumy XXX XXX,XX eur na sumu XXX XXX,XX eur z dôvodu nesplnenia podmienok pre oslobodenie od dane v zmysle § 43 ods. 1 a 5 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“ alebo „zákon č. 222/2004 Z.z.“). Voči predmetnému rozhodnutiu správcu dane daňový subjekt podal odvolanie, ktorému žalovaný nevyhovel a rozhodnutie správcu dane potvrdil rozhodnutím č. 103038162/2016 zo dňa 29.04.2016, napadnutým touto žalobou. II. Žaloba 6. Žalobca sa žalobou podanou v zákonom stanovenej lehote podľa § 250b ods. 1 v tom čase účinného Občianskeho súdneho poriadku domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 103038162/2016 zo dňa 29.04.2016 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“), ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty (ďalej len „DÚ“ alebo „prvostupňový správny orgán“) č. 46751/2016 zo dňa 18.01.2016 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“). 7. Žalobca vytýka rozhodnutiu žalovaného a prvostupňovému rozhodnutiu jeho nezákonnosť spočívajúcu v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 250i ods. 2 písm. a/ OSP) z dôvodu, že žalovaný na zistený skutkový stav veci nesprávne aplikoval právnu normu (§ 43 ods. 5 zákona o DPH), keď aplikáciu uvedenej právnej normy nevykonal v súlade so Smernicou Rady č. 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej len „Smernica o DPH“), zásadami, na ktorých je Smernica o DPH a jednotná úprava DPH v Spoločenstve založená a v rozpore s príslušnými rozhodnutiami Európskeho súdneho dvora (ďalej len „ESD“) vzťahujúcimi sa na predmetnú vec, keď žalovaný dodávke tovaru žalobcom vykonanú pre odberateľa U. v rozpore s uvedenými predpismi nepriznal oslobodenie od DPH, napriek tomu, že žalobca v konaní pred žalovaným predložil viaceré dôkazy, ktoré také dodanie na strane žalobcu preukazovali. 8. Žalovaný nesprávne právne vyhodnotil, že žalobca nesplnil pri dodaní tovaru odberateľovi U. do iného členského štátu (Česká republika) podmienky pre oslobodenie od DPH pre formálne nedostatky v dokladoch žalobcu a v rozpore so žalobcom predloženými dôkazmi a v rozpore so skutkovým stavom veci vyhodnotil dodanie tovaru odberateľovi U. podľa § 13 ods. 1 písm. c) zákona o DPH ako dodanie v tuzemsku, čo je v rozpore s článkom 138 ods. 1 Smernice o DPH i v rozpore s ustálenou judikatúrou ESD, na ktorú v žalobe poukázal. 9. Žalovaný v rozhodnutí uvádza (str. 13, druhý odsek), že potom ako sa oboznámil s obsahom spisu, nezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov DÚ. Daňový úrad sa dostatočne zaoberal zistenými skutkovými skutočnosťami, rozhodnutie DÚ vychádza z týchto skutočností, pričom prijatý tento záver riadne a dostatočne odôvodnil. Hlavným dôvodom, pre ktorý žalovaný odvolaniu žalobcu nevyhovel a rozhodnutie DÚ potvrdil, bol právny záver DÚ (str. 23 tretí odsek a str. 26 tretí odsek rozhodnutia žalovaného), ktorý spochybnil dodanie do iného členského štátu a neuznal opodstatnenosť oslobodenia od DPH podľa § 43 zákona o DPH a prijal záver, že doklady predložené žalobcom v daňovom konaní (CMR, písomné vyhlásenie odberateľa, dodacie listy) nie je možné podľa názoru DÚ a žalovaného považovať za vierohodné doklady, ktoré by preukazovali dodanie tovaru do iného členského štátu. 10. S uvedeným konštatovaním žalovaného a DÚ žalobca nesúhlasí, nakoľko sa žalovaný pri právnom posúdení veci nezaoberal príslušnou právnou úpravou (Smernica o DPH) ani ustálenou judikatúrou ESD, resp. vec právne vykladal nesprávne a účelovo v rozpore so skutkovým základom veci. Žalovaný i DÚ subjektívne a formalistický hodnotili dôkazy predložené žalobcom v daňovom konaní a pri právnom posúdení neprihliadali na skutočnosť, že tovar bol skutočne dodaný do Českej republiky, i keď na podklade formálne neúplných dokladov. Dodanie tovaru do Českej republiky potvrdila i česká daňová správa. Preto žalobca tvrdí, že na základe uvedeného došlo k naplneniu práva žalobcu na oslobodenie dodávky tovaru od DPH podľa Smernice o DPH a ustálenej rozhodovacej praxe ESD. 11. Žalovaný fyzické dodanie tovaru do Českej republiky napokon ani nespochybňuje, ani ho spochybňovať nemôže, nakoľko i dožiadaná česká daňová správa uvádza (str. 21 štvrtý odsek rozhodnutia žalovaného), že „...predmetný tovar bol doručený na sídlo spoločnosti Z. Prepravcom predmetného tovaru bola spoločnosti U.“ Žalovaný uvedenú zásadnú informáciu poskytnutú od českej daňovej správy na základe jeho dožiadania pri právnom posúdení veci celkom opomína. Žalovaný namietal nepreukázanie fyzického vyloženia tovaru v mieste jeho doručenia (str. 25 druhý odsek rozhodnutia žalovaného, pričom parafrázuje výsledky medzinárodnej výmeny informácii od českej daňovej správy). Uvedené je však k posúdeniu uskutočnenia fyzického presunu tovaru do iného členského štátu len skutočnosťou druhoradej relevancie. Výklad článku 138 Smernice o DPH nestanovuje, že tovar sa má v mieste doručenia aj fyzicky vyložiť, prípadne, že dodávateľ má sledovať, či a ako ďalej s tovarom odberateľ nakladá, nakoľko je to neprimerané obvyklej obchodnej opatrnosti dodávateľa. Preto je výklad žalovaného v tomto smere nad rámec a v rozpore s účelom Smernice o DPH, ktorá má zabezpečiť jednoduché oslobodenie od DPH pre tých dodávateľov, ktorí v dobrej viere uskutočnili dodanie tovaru do iného členského štátu. 12. Pripomína žalobca, že článok 138 ods. 1 Smernice o DPH má priamy účinok, a teda sa ho zdaniteľné osoby môžu dovolávať pred vnútroštátnymi súdmi voči štátu s cieľom dosiahnuť oslobodenie od dane z pridanej hodnoty na základe dodania v rámci Spoločenstva. 13. Výklad ustanovenia § 43 ods. 1 a 5 zákona o DPH v kontexte článku 138 ods. 1 Smernice o DPH sa má uskutočňovať nie formalisticky, rigidne a doslovne, ale s ohľadom na obsah, účel a význam uvedenej právnej normy ako aj s ohľadom na princípy zaručujúce jednoduché uplatnenie oslobodenia cezhraničnej dodávky tovaru v rámci EÚ od DPH a smerujúce k zabezpečeniu neutrality DPH v určitých prípadoch dodaní v rámci Spoločenstva. Pri výklade ustanovenia § 43 zákona o DPH preto žalovaný a DÚ nepostupovali v súlade s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ale naopak riadili sa formalistickým a doslovným výkladom uvedeného ustanovenia bez zohľadnenia obsahu, účelu a významu uvedeného zákonného ustanovenia v kontexte Smernice o DPH a ustálenej súdnej praxe ESD, preto ich právne posúdenie veci trpí znakmi nezákonnosti. 14. Skutočnosť, že žalobca dodanie tovaru uskutočňoval a v dobrej viere predával tovar do iného členského štátu EÚ, konkrétne pre odberateľa U. (W. republika), žalovaný nerozporuje, nakoľko uvedené žalobca v konaní pred žalovaným preukázal viacerými dokladmi. Žalovaný dal žalobcovi za vinu, že dodanie do iného členského štátu nepreukázal z formálneho hľadiska (predložením bezchybných dokladov s náležitosťami podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH), čo je však nezákonný prístup žalovaného a DÚ v duchu článku 138 ods. 1 Smernice o DPH a judikatúry ESD. Podľa judikatúry ESD zásada daňovej neutrality totiž vyžaduje, aby oslobodenie od DPH bolo priznané, ak sú splnené základné požiadavky, hoci určité formality boli zdaniteľnými osobami zanedbané. 15. Žalobca tvrdí, že v daňovom konaní predložil hneď niekoľko dôkazov preukazujúcich skutočnosť, že uskutočňoval v dobre viere dodanie tovaru do iného členského štátu inej osobe (U.) konajúcej pod českým DPH v tomto inom členskom štáte, i keď s formálnymi nedostatkami, a to najmä predložil: - Potvrdenie overenia IČ DPH odberateľa U. v zmysle § 43 ods. 1 Zákona o DPH (U. bol inou osobou podnikajúcou v W. republike pod B.- Kúpnu zmluvu s odberateľom U. s dodacou podmienkou Y. a dodatok č. 1 k zmluve, - Faktúry za dodanie tovaru odberateľovi U. ako špecifikované na str. 13 prvý odsek Rozhodnutia žalovaného, - Doklady o medzinárodnom dodaní tovaru, tzv. CMR doklady s miestom vyloženia tovaru Hodonín, Česká republika, - Dodacie listy o dodaní tovaru odberateľovi U., - Písomné vyhlásenie odberateľa U. za obdobie 01.01.2013 - 30.09.2013 (ako príloha k zápisnici o ústnom pojednávaní č. 9900430/5/4824284/2013/Zat zo dňa 28.10.2013), v ktorej odberateľ U. vyhlásil, že tovar prevzali konkrétni vodiči za odberateľa U. s odkazom na príslušné CMR doklady a identifikujúc i rozhodné obdobie prevzatia tovaru 01.01.2013 - 30.09.2013, - Písomné vyhlásenie odberateľa U. zo dňa 19.05.2014, - Plné moci pre vodičov k prevzatiu tovaru preukazujúce odobratie tovaru priamo odberateľom ním splnomocnenými osobami - vodičmi, - Zmluva o výpožičke nákladných vozidiel zo dňa 27.10.2010. 16. I keď žalobca pripúšťa niektoré formálne nedostatky uvedených dokladov, napriek tomu nimi uskutočnenie dodávky na strane žalobcu do iného členského štátu odberateľovi, ktorým bola osoba konajúca v tomto inom členskom štáte (U.), považuje za preukázané. Preto žalovaný nesprávne právne vyhodnotil vec, keď napriek zistenému skutkovému stavu neaplikoval článok 138 ods. 1 Smernice o DPH a príslušnú judikatúru ESD a nepriznal žalobcovi oslobodenie o DPH pre formálne nedostatky v ním predložených dokladoch. 17. Žalovaným namietanú absenciu vierohodnosti dokladov však nijako nemohol spôsobiť žalobca, keďže tento v dobrej viere predával tovar odberateľovi U. ako dodanie do Českej republiky. Ak mal žalovaný za to, že v dôsledku rozporuplných výpovedí svedka p. U., konateľa U. a zároveň ako konateľa ďalšieho odberateľa V., malo dôjsť k spochybneniu preukaznej situácie o dodaní tovaru do iného členského štátu, nemožno uvedené dávať za vinu žalobcovi, keďže tento o rozporných skutočnostiach a o ďalšej dodávke nevedel, ani vedieť nemohol. V tejto súvislosti žalobca poukazuje na rozsudok C-271/06 Netto Supermarket GmbH & Co. OHG: bod 23, podľa ktorého bolo by zjavne neprimerané, ak by bola zdaniteľnej osobe pripísaná zodpovednosť za stratu v daňových príjmoch spôsobenú podvodným správaním tretích osôb, na ktoré nemá daná osoba žiadny vplyv. 18. V prípade, keď žalovaný uvádza, že z výpovede p. U. a v dôsledku jeho konania ako odberateľa žalobcu je daná pochybnosť o skutočnom dodaní tovaru žalobcom do iného členského štátu (ČR), je v rozpore so zásadou proporcionality presúvať na žalobcu dôkazné bremeno o prípadnom podvodnom konaní na strane odberateľa U., nakoľko táto úloha a dokazovanie prináleží žalovanému. Preto ak žalovaný žiadne podvodné konanie v dodávke tovaru žalobcom neidentifikoval a v celom rozhodnutí žalovaného o tom nie je ani zmienka, mal priznať dodávke tovaru oslobodenie od DPH. Uvedené je v súlade s ustálenou súdnou praxou ESD, napr. vec C-271/06 Netto Supermarket GmbH & Co. OHG, najmä body 23 a 27. 19. Nesprávne právne posúdil vec žalovaný i v tom rozsahu, že podstatným dôkazom pre uznanie oslobodenia od dane v súvislosti s dodaním tovaru do iného štátu Európskej únie je doklad o preprave (str. 32, prvý odsek, posledná veta rozhodnutia), ale pritom CMR doklady predložené žalovaným neakceptoval pre ich formálnu neúplnosť. 20. V kontexte uvedeného má žalobca za to, že žalovaný nesprávne právne posúdil vec, keď žalobcovi nepriznal oslobodenie dodávky tovaru (cementu) od DPH. Rozhodnutie žalovaného a jeho postup tomu predchádzajúci trpia preto znakmi nezákonnosti spočívajúcej v nesprávnej aplikácii a výkladu príslušnej právnej normy na daný skutkový stav. 21. Žalobca ďalší dôvod nezákonnosti vidí v nedostatočnom zistení skutkového stavu, z ktorého vychádza rozhodnutie žalovaného, a že tento je v rozpore s obsahom spisov. 22. Daňový úrad prijal vo veci skutkový záver, že na podklade zistených skutočností a dôkazov, bolo spochybnené dodanie tovaru žalobcom do iného členského štátu a preto neuznal opodstatnenosť oslobodenia od DPH podľa § 43 zákona o DPH. Uvedený skutkový záver si osvojil i žalovaný. 23. Uvedený skutkový záver je v hrubom rozpore s obsahom spisu, nakoľko česká daňová správa v odpovedi na žiadosť o medzinárodnú výmenu daňových informácií uviedla, že prepravu tovaru zabezpečila spoločnosť U. O.., prepravu objednala a organizovala spoločnosť U. O., cena za prepravu bola zahrnutá v cene tovaru, t.j. vo faktúrach za dodanie tovaru; sám žalovaný na str. 21 štvrtý odsek rozhodnutia odkazom na zistenie českej daňovej správy pripúšťa; doručenie tovaru potvrdzuje i informácia na str. 3 písm. i), j) a k) rozhodnutia žalovaného. 24. Obsah spisu teda jasne deklaruje dodanie tovaru žalobcom do ČR, pričom žalovaný skutkovo uzavrel, že o dodanie tovaru do ČR nešlo, ale že išlo o tuzemské dodanie tovaru. V zmysle uvedeného má žalobca za to, že pre vyššie uvedený rozpor skutkových záverov žalovaného s obsahom spisu (rozhodnou informáciou dožiadanou v rámci medzinárodnej výmeny informácií od českej daňovej správy o dodaní tovaru do ČR), trpí rozhodnutie žalovaného vadou nezákonnosti a je potrebné ho zrušiť. 25. Žalobca vytýka tiež žalovanému, že nedostatočne zistil skutkový stav veci vo vzťahu k tomu, kto vykonal prepravu tovaru, t.j. neustálil dostatočným spôsobom skutkovo, ktorá z viacerých dodaní bola tzv. pohyblivá zložka dodania tovaru v reťazci. Žalovaný bez dostačujúco zisteného skutkového stavu len na základe domnienok a prenesením dôkaznej núdze na žalobcu uzavrel, že prvá dodávka tovaru od žalobcu odberateľovi U. nebola spojená s prepravou, t.j. ide o tuzemské dodanie tovaru podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. 26. Pritom žalovaný tvrdí (str. 29, druhý odsek rozhodnutia), že podľa jeho názoru a zo zistených skutočností sa javí, že spoločnosť U. nemohla reálne vykonať prepravu tovaru, pretože nemala dopravné prostriedky. Pritom žalovaný i DÚ opomínajú dôkaz predložený žalobcom v daňovom konaní - Zmluvu o výpožičke nákladných vozidiel zo dňa 27.10.2010, ktorou žalobca preukázal, že odberateľ U. dopravné prostriedky na uvedenú prepravu k dispozícii mal. 27. Pokiaľ žalovaný vytýka žalobcovi, že jeho tvrdenie, že právo nakladať s tovarom bolo prevedené na druhého z odberateľov (V.) v T. (ČR), t.j. v členskom štáte určenia prepravy, nebolo žalobcom preukázané, žalobca namieta, že zo strany žalovaného ide o neúplné a nedostatočné zistenie skutkového stavu veci, nakoľko identifikáciu prepravy, k tej ktorej dodávke v reťazci medzi jednotlivými subjektmi považoval žalovaný za rozhodujúcu z pohľadu priznania oslobodenia dodávke tovaru od DPH. 28. Uvedený skutkový záver žalovaného, že prvá dodávka tovaru v reťazci nebola spojená s prepravou, je naviac aj v rozpore s obsahom spisu, keďže česká daňová správa dožiadaná žalovaným na výmenu daňových informácií, potvrdila, že prvá dodávka tovaru od žalobcu odberateľovi U., bola spojená s prepravou a že túto prepravu realizoval (zabezpečoval) U.. 29. Z uvedeného žalobcovi vyplýva, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné najmä pre neúplné a nedostačujúce zistenie skutkového stavu ohľadne vykonania „prvej“ prepravy tovaru v rámci reťazca od žalobcu odberateľovi U., ako i nezákonným postupom žalovaného, keď túto dôkaznú povinnosť v rozpore so zásadou proporcionality v daňovom konaní preniesol na žalobcu. 30. Tvrdí napokon žalobca, že dôvodom zrušenia napadnutého rozhodnutia je, že konanie správneho orgánu je zaťažené takou vadou, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 31. Uvedená vada spočíva v nezákonnom vylúčení žalobcu z účasti na úkone vykonávanom zo strany dožiadaného Daňového úradu Trnava, pobočka Skalica - vypočutí p. U., bývalého konateľa V. ako svedka v konaní zo strany DÚ TT dňa 12.02.2014, pričom zápisnica z tohto vypočutia svedka bola použitá ako dôkaz v konaní pred DÚ a v odvolacom konaní pred žalovaným. 32. Tým došlo k odňatiu práva žalobcu klásť svedkovi p. U. ako konateľovi V. otázky pri jeho vypočutí zo strany dožiadaného DÚ TT, čo spôsobuje nezákonnosť celého daňového konania, protokolu, rozhodnutia DÚ, ako aj rozhodnutia žalovaného, ktoré je preto potrebné pre ich nezákonnosť zrušiť. V tejto súvislosti žalobca poukazuje na ust. § 25 ods. 4 a § 45 ods. 1 písm. e) daňového poriadku, podľa ktorého má daňový subjekt, počas daňovej kontroly aj mimo nej, v daňovom konaní právo klásť svedkovi pri jeho vypočutí otázky. 33. Z dôvodu, že žalobca bol vylúčený z možnosti uplatnenia svojho práva podľa § 25 ods. 4 a § 45 ods. 1 písm. e) daňového poriadku a pre zjavný rozpor so zákonom (a contrario § 25 ods. 4 a§ 24 ods. 4 daňového poriadku) nadobúda uvedený dôkaz (svedecká výpoveď p. U. ako bývalého konateľa V. a výsledky ústneho pojednávania zo dňa 12.02.2014 vykonané DÚ TT na podklade dožiadania DÚ) povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno použiť. 34. Žalobca uvedenú vadu vytýkal už v odvolaní voči rozhodnutiu žalovaného. S touto námietkou žalobcu sa žalovaný vysporiadal nezákonným, nepostačujúcim spôsobom. 35. Na základe všetkých uvádzaných dôvodov a argumentácie žalobca záverom navrhol, aby súd po preskúmaní veci napadnuté rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky číslo 103038162/2016 zo dňa 29.04.2016 v celom rozsahu zrušil a vec vrátil žalovanému späť na ďalšie konanie. Zároveň aby súd priznal žalobcovi náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia. 36. V prípade, ak súd dospeje na základe posúdenia veci k záveru, že sú dané podmienky a okolnosti aj na zrušenie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, navrhol alternatívne, aby súd zrušil rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 103038162/2016 zo dňa 29.04.2016 i rozhodnutie Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty číslo 46751/2016 zo dňa 18.01.2016 v celom rozsahu a vec vrátil žalovanému späť na ďalšie konanie a zaviazal žalovaného k náhrade trov konania. III. Vyjadrenie žalovaného k žalobe 37. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe túto neuznal dôvodnou a zotrval na právnom názore a argumentácii ako sú v napadnutom rozhodnutí uvedené. 38. K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci, v ktorej žalobca argumentuje, že správca dane nesprávne posúdil predmetnú vec týkajúcu sa preukázania prepravy tovaru žalobcom zo Slovenska do iného členského štátu odberateľovi U. O., žalovaný má za to, že správca dane pri svojom závere správne vychádzal zo splnenia podmienok pre oslobodenie od dane v zmysle ustanovení § 43 zákona o DPH, ktorých splnenie daňový subjekt jednoznačne nepreukázal. Oslobodenie od dane podľa § 43 zákona o DPH pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu je v súlade so smernicou 2006/112/ES. Smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v článku 138 ods. 1 ustanovuje, že členské štáty oslobodia od dane dodanie tovaru odoslaného alebo prepraveného do miesta určenia mimo ich územia, ale v rámci Spoločenstva predávajúcim, nadobúdateľom alebo na ich účet, uskutočnené pre inú zdaniteľnú osobu alebo nezdaniteľnú právnickú osobu konajúcu ako takú v inom členskom štáte, než je členský štát, v ktorom sa odoslanie alebo preprava tovaru začala. Do 31.12.2006, dokedy bola v platnosti šiesta smernica, oslobodenie od dane z pridanej hodnoty bolo upravené v článku 28c A písm. a) prvý odsek tejto smernice. Smernica 2006/112/ES nešpecifikuje, aké dôkazy o dodaní tovaru má mať dodávateľ k dispozícií a každý členský štát má právo na základe čl. 131 smernice stanoviť konkrétne podmienky, za akých sa môže uplatniť oslobodenie od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu. Slovensko upravilo konkrétne podmienky pre uplatnenie oslobodenia od dane v § 43 ods. 1 až 8 zákona o DPH. Novelou zákona vykonanou zákonom č. 246/2012 Z.z. s účinnosťou od 1.10.2012 sa podmienky spresnili a zákon ich vymedzuje v závislosti od toho, kto prepravu do iného členského štátu zabezpečil (§ 43 ods. 5 zákona o DPH). 39. Žalovaný sa nestotožňuje s názorom žalobcu, že doklady, ktoré predložil za účelom preukázania uskutočnenia predmetných dodávok odberateľovi U.. obsahujú len formálne nedostatky (nákladné listy CMR, dodacie listy a prehlásenie odberateľa). Žalovaný taktiež nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že by správca dane, resp. žalovaný vykladali ust. § 43 ods. 1 a 5 zákona o DPH formalisticky, rigidne a doslovne, keďže ide o hmotnoprávne podmienky, bez splnenia ktorých nie je možné uznať oslobodenie od dane. Aby bolo možné platiteľovi uznať oslobodenie od dane podľa 43 ods. 1 zákona o DPH, musí mať platiteľ k dispozícii jednoznačné dôkazy o tom, že sa dodanie tovaru do iného členského štátu uskutočnilo. Podľa § 43 ods. 5 písm. c) zákona o DPH platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ alebo odberateľ. V zmysle § 43 ods. 5 písm. c) bod 3 zákona o DPH, potvrdenie musí obsahovať adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ. Splnenie zákonných podmienok pre oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu ustanovených v § 43 zákona o DPH nespočíva len v predložení dokladov s predpísaným obsahom. Faktúry, dodacie listy a doklady CMR preukazujúce oslobodenie stanovené v uvedenom ustanovení zákona o DPH musia jednoznačne preukazovať všetky znaky vyžadovanej skutočnosti - objekt, subjekt i právnu skutočnosť. Ako dôkaz sú použiteľné len vtedy, ak údaje v nich uvedené pravdivo odrážajú skutočnosť. Overenie uplatnenia oslobodenia od dane podľa § 43 zákona o DPH znamená objasnenie všetkých okolností, ktoré umožnia prijať závery, či podmienky oslobodenia od dane boli splnené, či uplatnenie oslobodenia pre nesplnenie hoci len jednej zo zákonom o DPH vyžadovaných podmienok nie je vylúčené. Keďže ide o hmotnoprávne podmienky, k takému záveru nestačí len samotná existencia konkrétnych faktúr, dodacích listov, dokladov CMR a potvrdení o preprave tovaru do iného členského štátu, hoci tieto by obsahovali všetky formálnoprávne náležitosti. Musí sa overiť, či údaje v nich uvedené skutočne dokladujú predmetnú skutočnosť. 40. V danom prípade na základe zistených skutočností a dôkazov správca dane spochybnil dodanie tovaru do iného členského štátu EÚ a neuznal opodstatnenosť uplatnenia oslobodenia od dane v zmysle § 43 zákona o DPH. Vzhľadom na uvedené zistené skutočnosti správca dane prijal záver, že doklady (medzinárodné nákladné listy CMR, písomné prehlásenie odberateľa, dodacie listy), ktoré platiteľ predložil za účelom preukázania oslobodenia od dane podľa § 43 zákona o DPH, nie je možné považovať za vierohodné doklady, ktoré reálne preukazujú prepravu tovaru z tuzemska do iného členského štátu, čím daňový subjekt nesplnil podmienky pre oslobodenie od dane v zmysle ustanovení § 43 ods. 5 písm. c) zákona o DPH. V tomto prípade správca dane deklarované dodanie tovaru vyhodnotil v zmysle § 13 ods. 1 písm. c) zákona o DPH ako dodanie tovaru s miestom dodania v tuzemsku. Správca dane v tejto súvislosti poukázal na skutočnosti, že daňový subjekt disponoval originálmi CMR dokladov - exemplár pre odosielateľa a aj ďalšou verziou tohto dokladu kópiou, ktoré predložil ku kontrole, pričom medzinárodné nákladné listy CMR neboli riadne vyplnené, resp. originály týchto dokladov sa líšili od ich kópií. Medzinárodné nákladné listy CMR obsahujú ako odberateľa a zároveň ak aj ako dopravcu tovaru spoločnosť U. pričom správca dane zistil, že vozidlá uvedené na CMR nepatria tejto spoločnosti, ale spoločnosti V. s.r.o. a v oboch spoločnostiach je jediným konateľom pán B.. C. U.. Z predložených medzinárodných nákladných listov CMR nie je možné určiť dátum skončenia prepravy tovaru v inom členkom štáte, resp. dátum prevzatia tovaru odberateľom U. O. v inom členskom štáte (§43 ods. 5 písm. c) bod 3 zákona o DPH). Medzinárodné nákladné listy CMR neobsahujú adresu miesta vykládky tovaru (okrem medzinárodného nákladného listu CMR č. E.). Správca dane zistil, že podľa predloženej plnej moci zo dňa 01.01.2013 mali vodiči predmetných vozidiel splnomocnenie na prevzatie tovaru za spoločnosť U.. v mieste plnenia Rohožník, pričom svojim podpisom potvrdzovali aj prevzatie tovaru za odberateľa v inom členskom štáte podľa riadku 24 CMR, resp. v danom riadku je len pečiatka odberateľa bez podpisu. Správcom dane na základe vyjadrenia konateľa spoločnosti V. s.r.o. bolo zistené, že prepravu tovaru mala vykonať táto spoločnosť. Daňový subjekt až po ukončení daňovej kontroly predložil správcovi dane Vyhlásenie o prevzatí tovaru v inom členskom štáte vystavené spoločnosťou U. zo dňa 19.05.2014, ale ani toto vyhlásenie správca dane nepovažuje za vierohodné a ani v súlade s ustanovením § 43 ods. 5 písm. c) bod 3 zákona o DPH. V prípade, že prepravu vykonal sám odberateľ, t.j. spoločnosť U. tak, ako vyplýva z predložených medzinárodných nákladných listov CMR, ako aj z vyjadrenia daňového subjektu, tak daňový subjekt bol povinný preukázať oslobodenie od dane predložením potvrdenia o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ktoré obsahuje všetky náležitosti v zmysle § 43 ods. 5 písm. c) zákona o DPH. Predmetné vyhlásenie tieto náležitosti neobsahuje. 41. Žalovaný preskúmaním tohto listinného dôkazu predloženom žalobcom zistil, že vyhlásenie je vystavené v zmysle § 43 ods. 5 písm. b) zákona o DPH, čím by sám odberateľ potvrdzoval skutočnosť, že prepravu tovaru zabezpečoval inou osobou, teda ju nevykonal sám, ako je uvedené na medzinárodných nákladných listoch CMR a ako tvrdí aj daňový subjekt. Žalovaný ďalej zistil, že v predmetnom Vyhlásení o prevzatí tovaru v inom členskom štáte zo dňa 19.05.2014 B. v zmysle § 43 ods. 5 písm. b) zákona o DPH vyhlásil, že spoločnosť U. ako odberateľ fyzicky prebrala tovar uvedený na faktúrach číslo: XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX za obdobie marec 2013 v Českej republike na adrese sídla spoločnosti v Hodoníne. Predmetom kontrolných zistení uvedených v Protokole z daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti č. j.: 9900430/5/1674036/2014/Zat zo dňa 30.04.2014 za zdaňovacie obdobie marec 2013 sú skutočnosti týkajúce sa faktúr číslo: XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX vyhotovených spoločnosťou T. (E.) a.s. pre zahraničného odberateľa U. O. Faktúry uvedené vo Vyhlásení o prevzatí tovaru v inom členskom štáte zo dňa 19.05.2014 nie sú predmetom kontrolných zistení uvedených v predmetnom protokole. Z uvedeného dôvodu Vyhlásenie o prevzatí tovaru v inom členskom štáte zo dňa 19.05.2014 nepreukazuje prevzatie tovaru uvedeného na faktúrach číslo: XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX vyhotovených spoločnosťou T. (E.) a.s. pre zahraničného odberateľa U. O. 42. Správca dane vo svojom závere taktiež poukázal na skutočnosť, že v prípade, ak by dodacie listy k faktúram, ktoré boli predložené daňovým subjektom, mali preukazovať prijatie tovaru odberateľom v inom členskom štáte, tak by mali byť potvrdené odberateľom, pričom predmetné dodacie listy neboli potvrdené odberateľom uvedeným na faktúre a ani žiadnou inou osobou. 43. Rovnako za nedôvodný žalovaný považuje žalobný dôvod, že zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádza rozhodnutie žalovaného, je v rozpore s obsahom spisov. 44. I v súvislosti s touto námietkou si žalovaný osvojil skutkový záver správcu dane, ktorý na podklade zistených skutočností a dôkazov spochybnil dodanie tovaru do iného členského štátu a neuznal opodstatnenosť oslobodenia od DPH podľa § 43 zákona o DPH. Podľa žalobcu uvedený skutkový záver prijatý žalovaným, je v hrubom rozpore s obsahom spisu, pretože podľa odpovede českej daňovej správy bol tovar doručený na sídlo spoločnosti NY.o aj uvádza žalovaný v napadnutom rozhodnutí na stranách č. 18 a č. 21. 45. Podľa názoru žalovaného, správca postupoval v súlade so zásadami správneho konania obsiahnutými v § 3 daňového poriadku. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju neodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada. 46. Žalovaný tiež poukázal na skutočnosť, že z odpovede českej daňovej správy na žiadosť o medzinárodnú výmenu daňových informácií tiež vyplýva, že svedok B.. C. U. nepredložil žiadne nové doklady týkajúce sa následného predaja a prepravy predmetného tovaru medzi spoločnosťou U. a spoločnosťou V. spoločnosťou V. a fyzickou osobou B. len osvedčil doklady, t.j. faktúry za dodanie tovaru a medzinárodné nákladné listy CMR zaslané slovenskou daňovou správou a následne predložené B.. C. U. českou daňovou správou k nahliadnutiu. 47. Podľa zistení českej daňovej správy, spoločnosť NY. nakúpila predmetný tovar za účelom ďalšieho predaja konečnému spotrebiteľovi. Spoločnosť U. predmetný tovar predala odberateľovi V. Česká daňová správa v odpovedi ďalej uviedla, že daňový subjekt U. nedisponuje materiálno - technickými podmienkami potrebnými na vykonávanie predmetného druhu obchodovania, predmetné obchody boli zabezpečované v spolupráci so spoločnosťou CY.. Žalovaný v tejto súvislosti poukazuje na vyjadrenie pána B. ako konateľa spoločnosti V. v zápisnici o ústnom pojednávaní č.: 9213401/5/569938/2014 zo dňa 12.02.2014, v ktorej potvrdil, že predmetnú prepravu vykonala spoločnosť V. s.r.o., pričom tento následne v Protokole o výsluchu svedka č. 3829837/14/3010-05403-707970 zo dňa 24.10.2014 spísanom českou daňovou správou uviedol, že predmetnú prepravu tovaru vykonala spoločnosť NY. Podľa žalovaného je potrebné vziať do úvahy aj fakt, že B.. C. U. bol v období od 26.02.2010 do 09.01.2015 jediným konateľom spoločnosti V. s.r.o. a zároveň v období od 13.06.2008 do 15.09.2014 jediným konateľom spoločnosti NY. , ďalej že podľa výpisu obchodného registra Krajského súdu v Brne zo dňa 24.02.2XX5 spoločnosti U. bol od 13.06.2008 do 15.09.2014 jediným konateľom a spoločníkom uvedenej spoločnosti B.. C. U., H. XXX/XX, XXX 01 A.. Z predmetného výpisu tiež vyplýva, že spoločnosť v predmete činnosti nemala prepravu tovaru. 48. Z uvedeného žalovaný vyvodzuje, že správcom dane v zmysle ust. § 3 ods. 3 daňového poriadku boli posúdené všetky dôkazy získané vedením dokazovania, ako aj dôkazy predložené žalobcom, ktoré mali preukazovať uskutočnenie predmetných zdaniteľných plnení v zdaňovacom období marec 2013, ako aj ďalšie zistenia správcom dane, napr. výpisy z mýtnych transakcií vozidiel použitých na prepravu tovaru za zdaňovacie obdobie marec 2013 a až po ich celkovom vyhodnotení prijal záver uvedený v rozhodnutí. 49. Žalobca tiež namieta, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci a je v spojení s nesprávnym právnym posúdením veci a v spojení s rozporným zistením skutkového stavu k obsahu spisu ďalším dôvodom pre zrušenie napadnutého rozhodnutia. 50. Žalobca namieta, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav veci vo vzťahu k tomu, kto vykonal prepravu tovaru, t.j. neustálil dostatočným spôsobom skutkovo, ktorá z viacerých dodaní bola tzv. pohyblivá zložka dodania tovaru v reťazci a že žalovaný bez dostačujúco zisteného skutkového stavu len na základe domnienok a prenesením dôkaznej núdze na žalobcu uzavrel, že prvá dodávka tovaru od žalobcu odberateľovi U. nebola spojená s prepravou. Teda, že ide o tuzemské dodanie tovaru podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, pretože dodávka tovaru medzi žalobcom a odberateľom U. nebola tzv. pohyblivá, lebo podľa dodacej podmienky Y. A. nebola založená na zaslaní alebo na preprave, a že spoločnosť U. nemohla ani reálne vykonať prepravu tovaru, pretože nemala dopravné prostriedky. 51. Ďalej žalobca namieta voči žalovanému, že právo nakladať s tovarom bolo prevedené na druhého z odberateľov (V.) v T., ČR, a že zo strany žalovaného potom ide o neúplné a nedostatočné zistenie skutkového stavu veci, pretože identifikáciu prepravy, k tej ktorej dodávke v reťazci medzi jednotlivými subjektmi považoval žalovaný za rozhodujúcu z pohľadu priznania oslobodenia dodávke tovaru od DPH. Uvedený postup je podľa žalobcu v rozpore so zásadou proporcionality v konaní o DPH, pretože žalovaný preniesol na žalobcu dôkazné bremeno k dodávke medzi odberateľom U. a odberateľom V., ktorá nebola žalobcom uplatňovaná na oslobodenie od DPH a na ktorú nemal žalobca žiadny dosah. Žalovaný tak uložil žalobcovi splniť dôkaznú povinnosť nad rámec zákona, Smernice o DPH a ustálenej praxe ESD. Uvedený skutkový záver žalovaného je v rozpore s obsahom spisu, keďže česká daňová správa potvrdila, že prvá dodávka tovaru od žalobcu odberateľovi U. bola spojená s prepravou a že túto prepravu realizoval zabezpečoval U.. 52. Podľa názoru žalovaného, námietky uvedené v tomto žalobnom bode nie sú dôvodné. Dôkazné bremeno preukázania splnenia podmienok oslobodenia od dane podľa § 43 je na daňovom subjekte, ktorý si uplatňuje právo na oslobodenie od dane. Dodacia podmienka EXW znamená, že dňom uskladnenia tovaru si dodávateľ splnil svoj záväzok voči odberateľovi a týmto dňom nadobudol k tovaru vlastnícke právo odberateľ, ktorý si má sám zabezpečiť prepravu tovaru do iného členského štátu. V prípade, ak sa tovar dodáva bez odoslania alebo prepravy, miestom dodania tovaru je podľa § 13 ods. 1 písm. c) zákona o DPH miesto, kde sa tovar nachádza v čase, kedy sa jeho odoslanie uskutočňuje a jedná sa o tzv. nepohyblivú dodávku tovaru bez odoslania a prepravy. Len dodávka, ktorá je pohyblivou dodávkou, môže byť oslobodená od dane podľa § 43 zákona o DPH. Keďže dodávka tovaru uskutočnená medzi žalobcom a spoločnosťou NY. podľa dodacej podmienky EXW nebola založená na zaslaní alebo preprave a nebola ani zmluvne dohodnutá preprava tovaru, považuje sa za nepohyblivú dodávku tovaru. Žalovaný uvádza, že i v prípade dodacej podmienky EXW je možné dodávku tovaru oslobodiť od dane, ale len v prípade, ak platiteľ, v tomto prípade žalobca, si zabezpečí jednoznačný dôkaz o preprave do iného členského štátu. Ako bolo správcom dane v konaní zistené, žalobca takýto jednoznačný dôkaz nepredložil. Žalobca sa opakovane odvoláva na výsledok medzinárodných dožiadaní, v ktorých česká daňová správca podľa jeho názoru potvrdila, že prvá dodávka tovaru od žalobcu odberateľovi U. bola spojená s prepravou a že túto prepravu realizoval (zabezpečoval) U.. Žalovaný má za to, že správca dane pri posudzovaní reťazového obchodu práve vychádzal z výsledkov medzinárodných dožiadaní a odpovedí českej daňovej správy. Správca dane zistil skutočnosti, že predmetom obchodu bolo dodanie toho istého tovaru medzi viacerými spoločnosťami v nezmenenom stave (potvrdené českou daňovou správou v odpovedi prijatej dňa 18.11.2014 na zaslanú žiadosť o medzinárodnú výmenu daňových informácií). Z medzinárodnej výmeny informácií správcovi dane vyplývalo, že tovar určený pre odberateľa U. nebol v mieste určenia, resp. vykládky v Hodoníne fyzicky vyložený a ani v skutočnosti nebol cieľovým miestom určenia tovaru. Svoj záver správca dane odôvodňuje tým, že zo šetrení vyplýva skutočnosť, že tovar bol dodávaný v rámci reťazca, t.j. medzi viacerými daňovými subjektmi a bol prepravovaný od nákupu kontrolovaného daňového subjektu - žalobcu k poslednému odberateľovi v reťazci v nezmenenom stave. Preprava tovaru mala byť vykonaná tými istými vozidlami. 53. Žalobca vytýka žalovanému, že v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Vada konania mala spočívať v nezákonnom vylúčení žalobcu z účasti na úkone vykonávanom zo strany dožiadaného Daňového úradu Trnava, pobočka Skalica - vypočutie p. U., bývalého konateľa V. ako svedka v konaní zo strany DÚ Trnava dňa 12.02.2014, pričom zápisnica z tohto vypočutia bola použitá ako dôkaz v konaní pred správcom dane a v odvolacom konaní pred žalovaným, pritom zápisnica č. 9213401/5/569938/2014 zo dňa 12.02.2014 je v zmysle znenia rozhodnutia žalovaného podstatným dôkazom pre skutkové a právne závery žalovaného. Vytýkaná vada konania - odňatie práva žalobcovi klásť svedkovi p. U. ako konateľovi V. otázky pri jeho vypočutí zo strany dožiadaného daňového úradu, preto spôsobuje nezákonnosť celého daňového konania, protokolu, rozhodnutia správcu dane, ako aj rozhodnutia žalovaného. 54. Žalovaný má za to, že uvedená žalobná námietka nie je dôvodná. Správca dane požiadal v priebehu výkonu daňovej kontroly Daňový úrad Trnava, pobočka Skalica o vykonanie miestneho zisťovania u daňového subjektu V. s.r.o. za účelom preverenia skutočností týkajúcich vozidiel s Y.: E E E uvedených na medzinárodných nákladných listoch CMR. Podľa záznamov z evidencie vozidiel Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Skalici, Okresné riaditeľstvo dopravného inšpektorátu E., bola držiteľom nákladných vozidiel - ťahačov návesov s Y.: E E E v čase uskutočnenia prepravy tovaru spoločnosť V. s.r.o., D. T. XXXX/XX, E., B.: XX XXX XXX. 55. Z odpovede na dožiadanie zaslanej Daňovým úradom Trnava, pobočka Skalica vyplýva, že zamestnanci Daňového úradu Trnava, pobočka Skalica navštívili dňa 18.12.2013 sídlo spoločnosti V. s.r.o. za účelom vykonania miestneho zisťovania. Miestne príslušný správca dane na mieste zistil, že v prípade sídla uvedenej spoločnosti sa jedná o bytový dom, názov spoločnosti bol spolu s ďalšími cca 11 spoločnosťami uvedený na papieriku, ktorý bol prilepený na poštovej schránke s menom R.. V odpovedi na dožiadanie miestne príslušný správca uvádza, že na adrese sídla spoločnosti V. s.r.o. nebol zamestnancami správcu dane nikto zastihnutý a z uvedeného dôvodu nebolo možné vykonať miestne zisťovanie. 56. Z odpovede na predmetné dožiadanie ďalej vyplýva, že na základe opakovane zaslanej výzvy sa dňa 12.02.2014 B.. C. U. - konateľ spoločnosti V. s.r.o. dostavil na Daňový úrad Trnava, pobočka Skalica za účelom preverenia skutočností uvedených v dožiadaní, o čom bola spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní č. j.: 9213401/5/569938/2014 zo dňa 12.02.2014. 57. Zo Zápisnice o ústnom pojednávaní č. 9213401/5/569938/2014 zo dňa 12.02.2014 spísanej Daňovým úradom Trnava, pobočka Skalica s B.. C. U. a zároveň ani z odpovede na dožiadanie, ktorého je predmetná zápisnica súčasťou, nevyplýva skutočnosť, že predmetom ústneho pojednávania uskutočneným s B.. C. U. - bývalým konateľom spoločnosti V. s.r.o., bolo vypočutie svedka v zmysle § 25 daňového poriadku. Za podstatné považuje žalovaný, ako aj správca dane, tú skutočnosť, že zo samotného dožiadania, ako aj z obsahu predmetnej zápisnice vyplýva, že predmetom preverenia boli skutočnosti týkajúce sa prepravy tovaru vykonanej vozidlami, ktorých držiteľom bola spoločnosť V. s.r.o., ktorá mala nimi vykonať prepravu daňovému subjektu U. O. Žalobca nebol účastníkom obchodného vzťahu medzi spoločnosťou U. a spoločnosťou V., preto nebol oprávnený byť prítomný ako tretia osoba pri ústnom pojednávaní s konateľom spoločnosti V. s.r.o. V danom prípade teda nedošlo k porušeniu práv žalobcu, pretože predmetný dôkaz nebol získaný v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. 58. Záverom preto žalovaný uviedol, že správca dane dostatočne zistil skutkový stav, na základe ktorého prijal záver, že žalobcom neboli jednoznačne preukázané splnené podmienky v zmysle § 43 zákona o DPH o oslobodení od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu. Žalovaný má za to, že tvrdenie žalobcu o tom, že správca dane v rozpore so zákonom požadoval od žalobcu doklady nad rámec § 43 zákona o DPH je zavádzajúce a nepravdivé. Správca dane požadoval od žalobcu doklady na preukázanie oslobodenia od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu len v zmysle § 43 ods. 1 a 5 zákona o DPH, preto ani nepovažuje poukázania žalobcu na rozsudky ESD za dôvodné. Správca dane pri hodnotení dôkazov vychádzal z vlastných zistení dokladov, ktoré predložil žalobca za účelom preukázania oslobodenia od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu v zmysle § 43 zákona o DPH. 59. Žalovaný má za to, že správca dane pri výkone daňovej kontroly a vyrubovacom konaní postupoval v súlade s daňovým poriadkom a preveroval skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane a dodržiavanie ustanovení zákona o DPH. Žalovaný sa preto stotožňuje so záverom správcu dane, že žalobca v posudzovanej veci jednoznačne nepreukázal splnenie podmienok v zmysle § 43 ods. 1 a ods. 5 zákona o DPH pre oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu. 60. Na základe uvedeného žalovaný trvá na svojom žalobou napadnutom rozhodnutí, a preto navrhol žalobu zamietnuť a žalobcovi náhradu trov konania nepriznať. IV. Právne posúdenie veci 61. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný, vec preskúmal postupom podľa § 177 a nasl. v spojení s § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z., Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) a po preskúmaní veci na nariadenom pojednávaní konanom dňa 24.05.2018 napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP zrušil. 62. Úlohou súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia/opatrenia orgánu verejnej správy je posudzovať, či orgán vecne príslušný na konanie a rozhodnutie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi a aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy je podmienená zákonnosťou jeho postupu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci preskúmavacieho konania správny súd skúma aj procesné pochybenia orgánu verejnej správy namietané v žalobe, a to, či uvedené procesné pochybenie je takou vadou konania pred týmto orgánom, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 63. Predmetom preskúmania v danej prejednávanej veci bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým ten potvrdil prvostupňové rozhodnutie daňového úradu. Daňový úrad rozhodnutím určil žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu XX.XXX,XX eur na DPH za zdaňovacie obdobie marec 2013, znížil nadmerný odpočet na DPH zo sumy XXX.XXX,XX eur na sumu XXX.XXX,XX eur žalobcovi ako daňovému subjektu, ktoré bolo založené na nesplnení podmienok pre oslobodenie od dane v zmysle ust. § 43 ods. 1 a 5 zákona o DPH. Žalobca námietky vecnej nesprávnosti a nezákonnosti rozhodnutia vymedzil nesprávnym posúdením veci, nedostatočne zisteným skutkovým stavom, rozporom zisteného skutkového stavu deklarovaného v rozhodnutí s obsahom administratívneho spisu a vadou konania. 64. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov (daňový poriadok) pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. 65. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju neodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. 66. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 67. Podľa § 3 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada. 68. Podľa § 24 ods. l zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov, daňový subjekt preukazuje: a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočností, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 69. Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 70. Podľa § 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov, ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 71. Podľa § 44 ods. l zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. 72. V zmysle § 43 ods. 1 zákona o DPH, oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. V zmysle § 43 ods. 5 zákona o DPH, účinnom od 01.01.2013, platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4: a) kópiou faktúry, b) dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ a odberateľ poštovým podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá, prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom, c) potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ alebo odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať: 1. meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, 2. množstvo a druh tovaru, 3. adresu, miesto a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, 4. meno a priezvisko vodiča pozemného motorového vozidla uvedené paličkovým písmom a jeho podpis, 5. evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru, a d) inými dokladmi, najmä zmluvou a dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar, dokladom o platbe za prepravu tovaru. 73. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) prvá veta zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH v znení neskorších predpisov, dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník. 74. Podľa § 13 ods. 1 písm. a) cit. zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH v znení neskorších predpisov, miestom dodania tovaru, ak je dodanie tovaru spojené s prepravou tovaru je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa odoslanie alebo preprava tovaru osobe, ktorej má byť tovar dodaný, začína uskutočňovať, s výnimkou podľa písmena b), odseku 2 a § 14. 75. Podľa § 13 ods. 1 písm. c) zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH v znení neskorších predpisov, miestom dodania tovaru, ak je dodanie tovaru bez odoslania alebo prepravy, je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa jeho dodanie uskutočňuje. 76. Podľa § 19 ods. 1 prvá a druhá veta zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. 77. Podľa § 69 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH v znení neskorších predpisov platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je povinný platiť daň, ak tento zákon neustanovuje inak. 78. V zmysle § 43 ods. 8 zákona o DPH, ak prepravu tovaru z tuzemska do iného členského štátu vykoná odberateľ, alebo ju zabezpečí odberateľ inou osobou, platiteľ je povinný mať doklady podľa odseku 5 písm. b) alebo c) do konca šiesteho kalendárneho mesiaca, nasledujúceho po skončení kalendárneho mesiaca, v ktorom sa uskutočnilo dodanie tovaru. Ak platiteľ nemá doklady podľa odseku 5 písm. b) a c) v lehote podľa prvej vety, uvedie dodanie tovaru bez oslobodenia od dane do daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplynula táto lehota. 79. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 80. Podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. 81. Podľa § 167 ods. 1 SSP, správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. 82. Na tomto mieste súd považuje za potrebné poukázať na všeobecné zásady a princípy daňového konania - daňovej kontroly, ktorej účelom je zistiť alebo preveriť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržanie osobitných predpisov. Daňová kontrola je z tohto pohľadu jedným z najvýznamnejších nástrojov štátu v podmienkach správy daní, ktorá slúži na ochranu fiškálnych záujmov štátu pri súčasnom zachovaní práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb a zároveň predstavuje verejno-mocenský zásah do individuálnej sféry daňového subjektu, ktorý v konečnom dôsledku najčastejšie smeruje k dorubovaniu daní a sekundárne k ukladaniu sankcií. Dokazovanie vykonáva správca dane, pričom daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania. Daňový subjekt preukazuje aj vierohodnosť, správnosť a úplnosť povinných evidencií alebo záznamov, ktoré vedie. Inštitút daňovej kontroly slúži na zistenie alebo overenie si skutočností a údajov rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo dodržiavanie hmotnoprávnych daňových predpisov a zároveň predstavuje nástroj na overenie pravdivosti a úplnosti podaného daňového priznania. 83. V danom prípade základ žalobných námietok žalobcu tvorilo tvrdenie, že právny názor žalobcu a daňového úradu je vecne nesprávny, vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a tento je v rozpore s obsahom spisu a že napadnuté rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nedostatok konkrétnych dôvodov a obsahujú v mnohom si odporujúce tvrdenia. 84. Za primárne vo vzťahu k predmetnému zdaňovaciemu obdobiu marec 2013 súd považoval práve námietku nepreskúmateľnosti, ktorej aj vyhovel a napadnuté rozhodnutie zrušil. Ostatným námietkam súd nepriznal dôvodnosť. 85. Už z konštantnej judikatúry súdov vyplýva, že v odôvodnení správny orgán musí uviesť dôkazy, z ktorých vychádzal pri vydaní rozhodnutia, ako sa vysporiadal s návrhmi na vykonanie dôkazov, prípadne s ich námietkami k vykonaným dôkazom (napr. rozsudok NS SR vo veci sp.zn. 4So 226/04). Platí to aj v daňovom konaní. Nedostatočne odôvodnené rozhodnutie správneho orgánu negatívne ovplyvňuje ústavné právo navrhovateľa na súdny prieskum rozhodnutia správneho orgánu v zmysle čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, nakoľko sa účastníkovi správneho konania odopiera možnosť efektívne spochybniť takéto rozhodnutie, lebo samotný účastník môže iba odhadovať právne dôvody, na základe ktorých by mal úspešne uplatňovať svoje subjektívne právo (bližšie pozri napr. rozsudok NS SR vo veci sp.zn. 1 So 115/2010). 86. Najvyšší súd SR dlhodobo a ustálene judikuje (porovnaj napr. rozhodnutie publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, ďalej len „Zbierka“ pod č. R 29/1996), že rozhodnutie súdu, ktorým ako nepreskúmateľné zruší rozhodnutie správneho orgánu, ak rozhodnutie nie je náležite odôvodnené (§ 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb.) je vecne správne. 87. Podobná v tomto smere je i judikatúra Nejvyššího správního soudu (napr. rozsudok zo dňa 22.01.2004, č. j. 4 Azs 55/2003-51), z ktorej vyplýva, že rozhodnutie správneho orgánu, v odôvodnení ktorého absentuje úvaha, ktorou bol správny orgán vedený pri hodnotení dôkazov, ktoré vykonal, ako aj správna úvaha, ktorú použil pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, rovnako tak aj chýbajúca argumentácia, ako sa vyrovnal s námietkami žalobcu ako účastníka správneho konania, je v rozpore s ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku a takéto rozhodnutie je nepeskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Analogicky to možno použiť aj § 63 ods. 5 daňového poriadku. 88. Pritom nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov je založená na nedostatku skutkových dôvodov, o ktoré sú opreté rozhodovacie dôvody. Za takýto nedostatok je možné považovať prípad, keď nie je zrejmé, z akých dôkazov žalovaný v konaní vychádzal, resp. nie je zrejmé, aký vplyv mali skutočnosti zistené z vykonaného dokazovania na samotné rozhodnutie. Na jednej strane je potrebné, aby bola dobre vystihnutá podstata veci a aby odôvodnenie nebolo zbytočne zaťažované údajmi a úvahami bezvýznamnými, ktoré sú na úkor zrozumiteľnosti rozhodnutia. Na druhej strane je zároveň potrebné, aby rozhodnutie správneho orgánu obsahovalo správnu úvahu o tom, ako sa správny orgán vysporiadal a ako vyhodnotil skutočnosti získané vykonaným dokazovaním, a teda, aby jeho rozhodnutie netrpelo nedostatkom dôvodov. Žalobou napadnuté rozhodnutia tieto požiadavky nespĺňajú, nakoľko z nich nie je dostatočne zrejmé, akým spôsobom sa prvostupňový orgán a žalovaný vysporiadali so zisteniami vyplývajúcimi z rozsiahlej medzinárodnej výmeny informácií uskutočnenej správcom dane. Rozhodnutie žalovaného nie je výsledkom postupu podľa § 74 ods. 2 daňového poriadku, keďže žalovaný nebral ohľad na skutočnosti (výsledky medzinárodnej výmeny informácií vykonanej počas daňovej kontroly), ktoré mali podstatný vplyv na výrok rozhodnutia a na ktoré ako odvolací orgán mal prihliadať. Je nepochybné, že správca dane pre vyvodenie záveru premietnutého do rozhodnutia použil predovšetkým informácie získané pred začatím daňovej kontroly. Preto bolo povinnosťou žalovaného, ak potvrdil závery správcu dane, dôsledne odôvodniť správnosť postupu správcu dane 89. V prejednávanej veci daňový úrad a potvrdzujúcim rozhodnutím i žalovaný svoje rozhodnutie založil na závere, že žalobca nepreukázal počas daňovej kontroly splnenie podmienok pre oslobodenie od DPH (§ 43 ods. 1 a 5). Žalovaný spochybňuje dodanie tovaru odberateľovi - spoločnosti U. (ČR), teda do iného členského štátu, ale s ohľadom na jeho zistenia by sa malo jednať zrejme o tuzemské dodanie tovaru, nakoľko po preprave tovaru (cement) do Hodonína (ČR) nasledovalo (bez vyloženia tovaru) jeho ďalšie dodanie inému odberateľovi. Na inom mieste zas spochybňuje žalovaný prvé dodanie tovaru. Oproti tomu ale poukazuje v rozhodnutí na záver šetrenia dožiadanej českej daňovej správy, ktorou bolo skonštatované, že tovar bol doručený na sídlo spoločnosti NY. (str. 21 štvrtý odsek). Ak žalovaný namieta na jednej strane fyzické vyloženie tovaru a na druhej strane dodanie tovaru vôbec, takéto rozporné tvrdenia zákonite vedú k nezrozumiteľnosti rozhodnutia a privodzujú jeho nepreskúmateľnosť. Preto, a tu súd súhlasí s námietkou žaloby, bolo potom potrebné, aby žalovaný ale i daňový úrad nadobudnuté zistenia posúdili a vo svojom rozhodnutí presne, konkrétne a s určitosťou, nie s pripustením pochybenia, subsumovali pod príslušné zákonné ustanovenie. Takto ale postupované vo veci nebolo. 90. Na základe zistených skutočností ako tieto súdu vyplynuli z obsahu napadnutých rozhodnutí a administratívneho spisu súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného trpí vadou nepreskúmateľnosti a ako také je, i so zreteľom na poukázanú judikatúru NS SR, potrebné ho zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 91. Zároveň uvedená vada rozhodnutia zakladá dôvod, pre ktorý sa súd nemohol za daných okolností meritórne vysporiadať s námietkou smerujúcou k nesprávnemu právnemu záveru. 92. Nemohol sa súd stotožniť ani s ďalšími námietkami ohľadne nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a že tento odporuje obsahu spisu. 93. Obsahom administratívneho spisu je preukázané, že skutkový stav vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu marec 2013 počas výkonu daňovej kontroly, bol postačujúco zistený, tento sa premietol do obsahu administratívneho spisu. Čo súd žalovanému i daňovému úradu vytýka, že vyhodnotenie dokazovania sa nepreskúmateľne premietlo do odôvodnenia napadnutých rozhodnutí. 94. Neobstojí podľa názoru súdu ani námietka žaloby, podľa ktorej bol žalobca nezákonne vylúčený z účasti na výsluchu svedka p. U. pred Daňovým úradom Trnava, pobočka Skalica dňa 12.02.2014, keďže zápisnica z tohto výsluchu tvorí podklad napadnutého rozhodnutia. Súd nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že contra lege došlo k odňatiu práva žalobcovi klásť svedkovi p. U. otázky. Naopak plne sa súd stotožnil s názorom žalovaného, že predmetom preverenia boli skutočnosti týkajúce sa prepravy tovaru vykonanej vozidlami, ktorých držiteľom bola spoločnosť V., s.r.o., ktorá mala nimi vykonať prepravu daňovému subjektu NY.o. Žalobca nebol účastníkom tohto obchodného vzťahu, nebol preto oprávnený byť prítomný pri ústnom pojednávaní s konateľom spoločnosti V. s.r.o. A potom nemohlo dôjsť ani k porušeniu tvrdeného práva žalobcu. 95. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a v konaní úspešnému žalobcovi súd priznal voči žalovanému úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku súdnym úradníkom. 96. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 2 SSP). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.