Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/150/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201200 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1016201200.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: ALPINE SLOVAKIA, spol. s.r.o., so sídlom Vlčie hrdlo 90, 821 04 Bratislava IČO: 34 112 103, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, so sídlom Dunajská 68, P.O. BOX 58, 820 04 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.j. 8184-6000/2016-ON/80 zo dňa 22.06.2016, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. administratívne rozhodnutie 1. Úrad pre verejné obstarávanie (žalovaný) ako ústredný orgán štátnej správy pre verejné obstarávanie podľa § 140 a orgán príslušný podľa § 167 ods. 2 písm. b) zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vo veci námietok uchádzača ALPINE SLOVAKIA, spol. s.r.o., (žalobca) proti vylúčeniu z verejného obstarávania na predmet zákazky „Odstránenie havarijného stavu odvádzania dažďových vôd- Tr. kanál RI, kanál D5-6-1, Odvedenie dažďových vôd z komunikácií“, vyhláseného verejným obstarávateľom Obec Chorvátsky Grob, vo Vestníku verejného obstarávania č. 10/2016 dňa 15. 01. 2016 pod značkou 1099 - WYP podľa § 139 ods. 1 písm. c) zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zastavil konanie o námietkach. 2. Žalovaný predmetné rozhodnutie odôvodnil predovšetkým tým, že námietky boli podpísané osobami Ing. Jurajom Pojezdálom - prokuristom a Ing. Lenkou Škulecovou - prokuristkou, kedy k námietkam nebol priložený žiaden doklad, ktorý by preukazoval oprávnenie osôb Ing. Juraja Pojezdála a Ing. Lenku Škulecovú predmetné námietky podpísať. Z dokumentu „Plnomocenstvo“ vyplýval navrhovateľov úmysel splnomocniť prostredníctvom tohto plnomocenstva osobu Juraja Pojezdála, okrem iného aj na podpisovanie námietok. K námietke ani v ponuke nebol priložený doklad, ktorý by preukazoval oprávnenie Ing. Petra Russeggerra a Ing. Michala Kociana toto splnomocnenie udeliť. Žiaden z navrhovateľom predložených dokladov nebolo možné pritom považovať za doklad podľa § 138 ods. 7 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní, preukazujúci oprávnenie podpisovať námietky podľa § 138 ods. 6 písm. g) zákona o verejnom obstarávaní, nakoľko zo žiadneho z navrhovateľom predloženého dokladu úrad nemal za preukázané, že Ing. Peter Russeggerr a lng. Michal Kocian (označení ako konatelia) boli oprávnení konať za navrhovateľa, a teda že zároveň boli oprávnení splnomocniť na podpisovanie námietok Ing. Juraja Pojezdála, ktorý predmetné námietky (spolu s Ing. Lenkou Škulecovou) podpísal. Žalovaný po preštudovaní dokumentácie k predmetnému verejnému obstarávaniu poukázal aj na to, že doklad preukazujúci oprávnenie podpisovať námietky, resp. doklad, preukazujúci oprávnenie na udelenie splnomocnenia na podpisovanie námietok, nebol predložený ani kontrolovanému. Žalovaný dodal, že účelom predloženia dokladu podľa § 138 ods. 7 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní je preukázanie skutočnosti, že osoba, ktorá podpísala námietky, bola na to oprávnená, čo je možné preukázať napr. predložením výpisu z obchodného registra, z ktorého vyplýva na oprávnenie tejto osoby konať a podpisovať za právnickú osohu alebo predložením splnomocnenia, ktorým štatutárny orgán navrhovateľa splnomocnil inú osobu na podpísanie námietok, ale v takom prípade je potrebné zároveň priložiť k námietkam doklad, z ktorého vyplýva oprávnenie udeliť takéto splnomocnenie. Predloženie dokladu, z ktorého vyplýva oprávnenie podpisovať námietky navrhovateľa alebo osoby oprávnenej konať za navrhovateľa, sa nevyžaduje len v prípade predloženia tohto dokladu kontrolovanému, aby sa odstránila duplicita preukazovania tejto skutočnosti. Procesné podmienky pre meritórne rozhodovanie v konaní o námietkach sú splnené len vtedy, ak podanie obsahuje všetky náležitosti a prílohy podľa § 138 ods. 6 a ods. 7 zákona o verejnom obstarávaní. V opačnom prípade úrad postupuje podľa § 139 ods. 1 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní a rozhodnutím konanie o námietkach zastaví. II. žaloba a námietky 3. Žalobca v žalobe predovšetkým namietal, že námietka bola podpísaná prokuristom Ing. Jurajom Pojezdálom a prokuristkou Ing. Lenkou Škulecovou a bola podpísaná v súlade s pravidlami jednania za spoločnosť, ktoré sú uvedené v Obchodnom registri. To znamená dvomi prokuristami, dvomi konateľmi alebo v kombinácii jedným konateľom a prokuristom zároveň. Rozhodnutie o zastavení ÚVO odôvodnil absenciou dokladu, preukazujúceho oprávnenie prokuristov spoločnosti žalobcu Ing. Juraja Pojezdála a Ing. Lenky Škulecovej (bod 8 rozhodnutia). Ďalej ÚVO odôvodnil zastavenie aj tým, že v námietke absentoval doklad, z ktorého by vyplývalo, že Ing. Peter Russegger a Ing. Michal Kocián sú konatelia žalobcu (bod 9 rozhodnutia). Žalovaný tvrdil, že mal byť súčasťou námietky aj výpis z Obchodného registra žalobcu. Právne zastavenie konania o námietkach ÚVO odôvodnil absenciou náležitosti podania podľa §138 ods. 7 písm. c) ZVO „Prílohami námietok je doklad preukazujúci oprávnenie podpisovať námietky podľa odseku 6 písm. g), ak nebol predložený kontrolovanému." 4. Nesprávne právne posúdenie veci spočívalo podľa žalobcu v dlhodobo špatnom výklade ustanovenia § 138 ods. 7 písm. c) ZVO žalovaným. Žalovaný tvrdil, že z uvedeného ustanovenia plynie, že súčasťou námietky musí byť výpis z Obchodného registra alebo plnomocenstvo a súčasne výpis z obchodného registra. Podľa § 153 ZVO sa na revízne konanie o námietkach podľa ZVO použije v určitom obmedzenom rozsahu zákon č. 71/1967 Zb., správny poriadok. Mimo iné sa na revízne konanie aplikujú základné pravidlá konania podľa §3 Správneho poriadku: Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci (zásada materiálnej pravdy). Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy(zásada aktívnej súčinnosti). Správne orgány sú povinné svedomité a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb (zásada hospodárnosti a rýchlosti konania). Podľa § 17 ods. 2 a ods. 3 Správneho poriadku, ktorý sa na revízne postupy pred ÚVO aplikuje (§153 ZVO), právnická osoba koná prostredníctvom svojich orgánov alebo prostredníctvom svojho zástupcu. Splnomocnenie na zastupovanie treba preukázať písomným plnomocenstvom alebo plnomocenstvom vyhláseným do zápisnice. Správny poriadok teda ex lege určuje, kto (orgán) za právnickú osobu jedná bez nutnosti ďalšieho dokazovania svojho oprávnenia. Povinnosť predložiť plnomocenstvo správny poriadok uvádza len pri zastupovaní advokátom alebo iným zástupcom. Povinnosť prekladať výpis z Obchodného registra neupravuje Správny poriadok ani zákon o verejnom obstarávaní v žiadnom svojom ustanovení a už vôbec nie v prípade, kedy za účastníka jedná poverený zamestnanec alebo štatutárny orgán. Podľa § 13 ods. 1 Obchodného zákonníka: „Právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca." Podľa § 15 ods. 1 Obchodného zákonníka: „Kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou činnosťou, je splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza." Z týchto ustanovení Obchodného zákonníka ex lege vyplýva oprávnenie konateľov, prokuristov a poverených zamestnancov konať, a to bez nutnosti dokladať výpis z Obchodného registra. 5. K spornému §138 ods. 7 písm. c) dôvodová správa k novelizácii zák. č. 503/2009 Z. z. hovorí: „Navrhuje sa doplniť novú obsahovú náležitosť námietok, a to o doklad, ktorý preukazuje oprávnenie podpisovať námietky navrhovateľa (v prípade, že ide o fyzickú osobu) alebo osoby oprávnenej konať za navrhovateľa (v prípade právnickej osoby štatutárny orgán alebo osoba ním splnomocnená). V takomto prípade musí osoba, ktorá podpísala námietky, týmto dokladom preukázať, že na to bola oprávnená, napr. predložením výpisu z obchodného registra, z ktorého vyplýva oprávnenie tejto osoby konať a podpisovať za právnickú osobu alebo predložením splnomocnenia, ktorým štatutárny orgán navrhovateľa splnomocnil inú osobu (napr. právneho zástupcu) na podpísanie námietok. V prípade, ak za právnickú osobu konajú napr. dvaja konatelia, je potrebný v súlade s výpisom z obchodného registra podpis oboch konateľov, v prípade, ak podpisuje námietky jeden z konateľov, je potrebné k námietkam priložiť splnomocnenie od druhého konateľa, z ktorého takéto oprávnenie vyplýva, v opačnom prípade úrad nemá preukázané, že námietky podpísala osoba oprávnená konať za navrhovateľa. Predloženie dokladu, z ktorého vyplýva oprávnenie podpisovať námietky navrhovateľa alebo osoby oprávnenej konať za navrhovateľa, sa nevyžaduje len v prípade predloženia tohto dokladu kontrolovanému, aby sa odstránila duplicita preukazovania tejto skutočnosti." Podobne aj jediný na Slovensku dostupný komentár k ZVO k uvedenému zákonnému ustanoveniu §138 ods. 7 písm. c) uvádza: „V každom prípade bude prílohu podaných námietok tvoriť doklad o poukázaní kaucie na účet Úradu a doklad preukazujúci oprávnenie podpisovať námietky podľa ods. 6 písm. g), ak nebol predložený kontrolovanému, tj. plnomocenstvo alebo výpis z obchodného registra." (Tkáč J. Griga M. Zákon o verejnom obstarávaní, Iura Edition 2013) V obdobnom právnom systéme verejného obstarávania v Českej republike neexistuje povinnosť k námietke alebo žiadosti o preskúmanie dokladať výpis z Obchodného registra. 6. Novela zák. č. 503/2009 Z.z., ktorou bola do ZVO vložená povinnosť predkladať doklady o oprávnení podpísať námietky, bola zrejme reakciou na rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S/267/2007-46 a súvisiaceho rozsudku Najvyššieho súdu č.k. 3Sžf/80/2009 zo dňa 18.2.2010. Oba súdy správne a v súlade so zásadami správneho konania konštatovali, že doloženie dokladu nemožno z vtedajšieho znenia ZVO vydedukovať. Ako je ďalej uvedené oba súdy zhodne konštatovali, že „dokladom preukazujúcim oprávnenie podpisujúceho" je len a výhradne plnomocenstvo. Z pohľadu historického a aplikačného výkladu je vhodné odkázať na zmienený judikát NS SR a predchádzajúci zák. č. 523/2003 Zb., o verejnom obstarávaní a jeho § 107 ods. 5 písm. j) stanovujúci náležitosti námietok: „Námietky podané úradu musia obsahovať doklad preukazujúci oprávnenie konať, ak nebol predložený obstarávateľovi." Text derogovaného ZVO je takmer totožný s textom aktuálneho ZVO: „Prílohami námietok je doklad preukazujúci oprávnenie podpisovať námietky podľa odseku 6 písm. g), ak nebol predložený kontrolovanému“. Dalo by sa dokonca povedať, že aktuálne znenie obmedzuje gramaticky predmetný doklad len na „oprávnenie podpisovať námietky". Derogované znenie v gramatickom zmysle vyjadroval širšie význam „konať". Krajský súd v Bratislave v už zmienenom rozhodnutí spis. zn. 2S/267/2007-46 a následne NSSR v rozhodnutí 3 Sžf/80/2009 interpretoval pojem „doklad oprávnenia konať" takto: „V tomto prípade ide podľa názoru krajského súdu o pochybenie pri tvorbe tohto zákonného ustanovenia, nakoľko predchádzajúci zákon o verejnom obstarávaní požadoval predloženie plnomocenstva v § 107 ods. 5 písm. j/". Podobne aj v inej časti uvedeného rozhodnutia Najvyšší súd uvádzal: „Samotné znenie § 139 ods. 1 písm. c/ v spojení s § 139 ods. 6 zákona č. 25/2006 Z. z. neobsahuje povinnosť navrhovateľa v konaní o námietkach, aby predložil aj doklad preukazujúci plnomocenstvo na úkon podania námietok pre osobu oprávnenú konať za navrhovateľa". Novelou bola povinnosť predložiť doklad znovu zavedená. Novela sa ale nijak nedotkla definície „dokladu" a použila rovnaký text, ako v predchádzajúcom zák. č. 523/2003 Zb. Pod týmto dokladom KS v BA a NSSR chápe plnomocenstvo a žiadny iný dokument (výpis z OR) vo svojom aplikačnom výklade neuvádza. Ako už žalobca uvádza v bode 13 žaloby, subsidiárny správny poriadok o plnomocenstve hovorí len v súvislosti s advokátom alebo treťou osobou mimo účastníka. Starší výklad KS BA a NSSR je aplikovateľný aj na aktuálny ZVO, pretože textácia zákonov je takmer totožná a novšie rozhodnutie súdu, ktoré by predchádzajúci výklad menilo, neexistuje. 7. Predmetné ust. § 138 ods. 7 písm. c) ZVO podľa ktorého „Prílohami námietok je doklad preukazujúci oprávnenie podpisovať námietky podľa odseku 6 písm. g), ak nebol predložený kontrolovanému." je preto nutné podľa žalobcu vykladať tak, že sa pod týmto dokladom chápe len plnomocenstvo alebo poverenie. Netreba predkladať žiadne doklady, ak oprávnenie osôb konať vyplýva priamo z Obchodného zákonníka. Zo všetkých citovaných prameňov vychádza, že „dokladom preukazujúcim oprávnenie podpísať námietku" je plnomocenstvo, predkladané v prípadoch, kedy námietku podpisuje advokát alebo iná osoba mimo organizačnú štruktúru navrhovateľa. Ak za osobu koná konateľ alebo prokurista, ktorého oprávnenie vyplýva z jeho pracovnej funkcie, žiadny ďalší dokument netreba, pretože oprávnenie vyplýva priamo z právneho predpisu. Jediným prameňom práva, ktorý by mohol čiastočne svedčiť výkladu žalovaného, je dôvodová správa k novele ZVO, ktorá povinnosť doložiť doklad zaviedla. Pri skúmaní tohto autentického výkladového prameňa je treba vychádzať zo skutočnosti, že aj samotná dôvodová správa uvádza predkladanie dokladov alternatívne, t. j. buď obchodný register, alebo plnomocenstvo. Citovaný komentár k zákonu od Iura Edition len kopíruje dôvodovú správu a bližšie nerozvádza svoje myšlienky, dôvody a úvahy, preto k nemu žalobca uvádza rovnaké argumenty, ako k dôvodovej správe. Dôvodová správa je teda podľa žalobcu v rozpore s aplikovateľnou zásadou hospodárnosti podľa Správneho poriadku a ratio legis samotného Správneho poriadku a činnosti orgánov štátnej správy. Výklad podľa zásad právneho predpisu má prednosť pred výkladom podľa dôvodovej správy, pretože zásady sú súčasťou samotného právneho predpisu. Hore zmienená zásada hospodárnosti jasne hovorí, že správny orgán musí postupovať tak, aby čo najmenej zaťažil účastníkov konania. Úrad pre verejné obstarávanie je orgán štátnej správy, ktorý má za peniaze daňových poplatníkov zriadený priamy elektronický prístup do Obchodného registra. Taktiež je verejne dostupný elektronický Obchodný register na adrese www.orsr.sk <http://www.orsr.sk>, ktorého zriadenie a prevádzka taktiež stoja daňových poplatníkov nemalé peniaze. Žalobca nevidel dôvod, prečo by žalovaný pri svojej činnosti nemohol využiť tieto verejne dostupné elektronizované zdroje a namiesto toho nadmieru zaťažuje účastníkov svojimi formálnymi požiadavkami, ktoré ani nemožno jednoznačne dovodiť z platného znenia právnych predpisov. V žiadnom inom konaní (civilnom, daňovom atď.) sa výpis z Obchodného registra nepredkladá a identitu štatutárnych orgánov si zisťuje samotný správny orgán nahliadnutím do OR. V tomto duchu preto výklad a postup žalovaného vnímal ako formalisticko- úradnícku šikanu, ktorá nemá zákonné ani vecné opodstatnenie. Stricto sensu ani žalovaným uvádzaný výpis z Obchodného registra nie je absolútnym dokladom osvedčujúcim oprávnenie konať za osobu podávajúcu námietku. Oprávnenie konateľa konať za právnickú osobu totiž plynie z rozhodnutia valnej hromady právnickej osoby o menovaní štatutárneho orgánu, nie z výpisu z obchodného registra. Žalobca by teda musel pre spokojnosť ÚVO k námietke priložiť zápis z valného zhromaždenia. Napadané rozhodnutie pôsobí až absurdne vo svetle faktu, že aj samotný žalovaný mal u seba výpis z Obchodného registra žalobcu a zoznam jeho štatutárnych orgánov v rámci záznamov a dokumentov v zozname podnikateľov vedeným žalovaným podľa § 131 ZVO. Nebol teda dôvod, aby sa výpis z Obchodného registra predkladal duplicitne, keďže ÚVO platný výpis z OR mal a má k dispozícii v rámci záznamu podnikateľov. Dôkazom je náhľad záznamu zo zoznamu podnikateľov. III. zhrnutie argumentov žalovaného 8. S vyššie uvedenými tvrdeniami sa žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení nestotožnil a konštatoval, že v konaní o námietkach žalobcu vec správne právne posúdil. Vo väzbe na vyššie uvedenú argumentáciu žalobcu žalovaný zdôraznil tú skutočnosť, že konanie o námietkach bolo zastavené podľa § 139 ods. 1 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní z dôvodu, že doručené námietky neobsahovali všetky náležitosti podľa § 138 ods. 6 a prílohy podľa § 138 ods. 7 zákona o verejnom obstarávaní. Normatívna úprava zákona o verejnom obstarávaní jasne a jednoznačne vymedzuje obsahové náležitosti podaných námietok a ich prílohy, pričom z ustanovenia § 138 ods. 7 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní jednoznačne vyplýva, že prílohou podaných námietok je doklad preukazujúci oprávnenie podpisovať námietky podľa § 138 ods. 6 písm. g) zákona o verejnom obstarávaní. Jedinou výnimkou, kedy doklad preukazujúci oprávnenie podpisovať námietky nemusí byť prílohou podaných námietok je podľa § 138 ods. 7 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní situácia, kedy bol tento doklad záujemcom resp. uchádzačom predložený verejnému obstarávateľovi resp. obstarávateľovi napr. v rámci predloženej ponuky alebo žiadosti o účasť a teda je súčasťou kompletnej dokumentácie k verejnému obstarávaniu, ktorú verejný obstarávateľ resp. obstarávateľ po podaní námietok podľa § 138 ods. 10 zákona o verejnom obstarávaní predkladá žalovanému na účely rozhodnutia o námietkach. Zákon o verejnom obstarávaní v § 138 ods. 7 písm. c) vyžaduje expressis verbis ako prílohu podaných námietok doklad preukazujúci konkrétnu skutočnosť. V tomto prípade meritórna otázka súvisí výlučne s posúdením obsahových náležitostí žalobcom podaných námietok (teda s posúdením splnenia procesných podmienok pre meritórne rozhodnutie veci), pričom elementárnym princípom procesného práva je okrem iného pravidlo, že za úplnosť a perfektnosť návrhu zodpovedá navrhovateľ. 9. Námietky žalobcu boli podpísané prokuristom žalobcu G. a prokuristkou žalobcu G., splnomocneného G. a G. plnomocenstvom, ktoré bolo súčasťou ponuky, časť „Ostatné“ žalobcu. Prílohou námietok ani dokumentácie kontrolovaného však nebol doklad, ktorý by preukazoval oprávnenie osobám pánovi IA. ktorý predmetné námietky spolu s G. podpísal, na zastupovanie žalobcu v konaní o námietkach, teda aj podpisovať námietky. Na základe uvedeného, príloha podľa § 138 ods. 7 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní nebola preukázateľne predložená ako príloha námietok podaných žalobcom, v dôsledku čoho bola objektívne naplnená zákonná podmienka pre zastavenie konania podľa § 139 ods. 1 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 27. 05. 2008, č. k. 1 Sžo/62/2007:„ Ustanovenie § 107 ods. 5 zákona taxatívne vymedzuje obligatórne náležitosti námietok uchádzača. Podľa gramatického výkladu tohto ustanovenia má uchádzač okrem iného predložiť oznámenie o výsledku vybavenia žiadosti o nápravu alebo doklad o doručení žiadosti o nápravu, ak ju obstarávateľ v zákonnej lehote nevybavil - teda žalobkyňa mala v danom prípade pripojiť samotné oznámenie (jeho rovnopis), ktoré bolo obstarávateľom v súlade s citovaným ustanovením §105 ods. 7 zákona písomne vyhotovené a jej aj doručené. Súd poukazuje na to, že v zmysle zákona ide o špecifický druh rozhodnutia s formálnymi obsahovými náležitosťami, ktoré sú pre posúdenie dôvodnosti námietok uchádzača pre žalovaného rozhodujúce, preto podľa názoru súdu nepostačuje púha sprostredkovaná interpretácia jeho obsahu neumožňujúca jeho verifikáciu. Ustanovenie §107 ods. 5 v spojení s § 105 ods. 7 zákona túto obligatórnu náležitosť jednoznačne definuje a keďže v konaní sa nepreukázalo, že k námietkam bolo pripojené aj oznámenie obstarávateľa o vybavení žiadosti o nápravu prípadne doklad o doručení žiadosti o nápravu, ak obstarávateľ žiadosť nevybavil v zákonnej lehote, bol záver súdu prvého stupňa o nedôvodnosti zastavenia konania o námietkach podľa §108 ods. 1 písm. c) zákona nesprávny.“ 10. Rovnako žalovaný poukázal na účel ustanovenia § 138 ods. 7 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní. V prípade, že námietky podáva právnická osoba (napr. spoločnosť s ručením obmedzeným), je potrebné, aby boli podané námietky podpísané osobu oprávnenou konať za spoločnosť (napr. konateľ). Predložením dokladu v zmysle § 138 ods. 7 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní navrhovateľ preukazuje, že námietky boli podpísané oprávnenou osobou, t.j, právny úkon je perfektný, V opačnom prípade by žalovaný musel vychádzať z prezumpcie, že osoba, ktorá podpísala námietky je oprávnená konať v mene navrhovateľa, v dôsledku čoho by námietky mohol podpisovať ktokoľvek. Práve predložením dokladu podľa § 138 ods. 7 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní (napr. výpisom z obchodného registra) navrhovateľ potvrdzuje skutočnosť, že osoba, ktorá námietky podpísala, je oprávnená konať za navrhovateľa (napr. ako konateľ). V predmetnom prípade boli predložené námietky podpísané prokuristom žalobcu G.. JJ. a prokuristkou žalobcu Ing. D. Q.. Súčasťou ponuky, časť „Ostatné“ žalobcu zo dňa 08. 11. 2014 bolo plnomocenstvo, v zmysle ktorého žalobca udelil plnomocenstvo G.. U. F.. Nakoľko však prílohou námietok nebol výpis z obchodného registra žalobcu, tak ako to vyžaduje zákon o verejnom obstarávaní v § 138 ods. 7 písm. c), nebolo možné overiť, či G.. U. F. poverili osoby oprávnené konať za navrhovateľa. Bez predloženia uvedeného dokladu - výpisu z obchodného registra nebolo nijako preukázané, že osoba, ktorá námietky podpísala, t. j. G.. U. F. spolu s G.. D. Q., sú oprávnení podpisovať námietky v mene žalobcu. Z predloženého splnomocnenia vyplývalo, že fyzické osoby G.. F. H. a G.. P. O. splnomocňujú G.. U. F. na právne úkony pri uplatňovaní revíznych postupov, ale nepreukazuje oprávnenie konať v mene žalobcu dvom konateľom G.. F. H. a G.. P. O., a teda ani právo splnomocniť G.. U. F. na zastupovanie žalobcu v konaní o námietkach, teda aj podpisovať námietky. Žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s ustálenou judikatúrou Krajského súdu v Bratislave a Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudky spis. zn.: 8Sžf/74/2014 zo dňa 26. 05. 2016, č.k. 5S/241/2014-93 zo dňa 03. 11. 2015, 6S/255/2013-135 zo dňa 17. 04. 2015, 1S/293/2013-92 zo dňa 26.02.2015, 6S/144/2013-89 zo dňa 16. 01.2015, 6S/114/2013-65 zo dňa 21. 11.2014 a č.k. 6S/79/2013-38 zo dňa 08.08.2014). 11. Žalovaný ešte dodal, že je potrebné rozlišovať obligatórne náležitosti námietok a ich príloh podľa § 138 ods. 6 písm. g) zákona o verejnom obstarávaní v spojení s § 138 ods. 7 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní a § 128 a nasl. zákona o verejnom obstarávaní. To, že je žalobca držiteľom potvrdenia o zapísaní do zoznamu podnikateľov nijakým spôsobom nekonvalidovalo daný skutkový stav, t. j. nepredloženie dokladu v zmysle § 138 ods. 7 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní, ktorá je jednou z obligatórnych príloh k námietkam. Je tiež potrebné akcentovať, že v dôsledku výkladu prezentovaného žalobcom v žalobe, by podnikateľ zapísaný v zozname podnikateľov nemusel v prípade podania námietok predkladať aj doklad, resp. prílohu námietok podľa § 138 ods. 7 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní. Takýto výklad je contra legem, bez akéhokoľvek právneho základu. Podľa § 128 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní, cit.: „Úrad vedie zoznam podnikateľov, ktorí preukázali spôsobilosť na uzavieranie zmlúv alebo rámcových dohôd vo verejnom obstarávaní a ktorí o zapísanie požiadali. Zapísanie v zozname podnikateľov oprávňuje podnikateľa preukázať vo verejnom obstarávaní splnenie podmienok účasti týkajúce sa osobného postavenia podľa § 26 ods. 2 potvrdením úradu“. Účelom zoznamu podnikateľov, resp. potvrdenia o zapísaní do zoznamu podnikateľov je administratívne zjednodušiť preukazovanie podmienok účasti podľa § 26 zákona o verejnom obstarávaní, čo v praxi znamená, že podnikateľ zapísaný do zoznamu podnikateľov nemusí v procese verejného obstarávania preukazovať podmienky účasti týkajúce sa osobného postavenia podľa § 26 zákona o verejnom obstarávaní administratívne náročnejším spôsobom, t. j. prostredníctvom dokladov upravených v § 26 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, ale všetky doklady v zmysle § 26 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní môže nahradiť platným potvrdením o zapísaní do zoznamu podnikateľov. Z uvedeného teda vyplýva, že zápis do zoznamu podnikateľov v žiadnom prípade nezakladá právo zapísaného subjektu podávať námietky bez prílohy podľa § 138 ods. 7 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní. Pri tejto logike výkladu, by bolo potrebné rovnako posudzovať aj uchádzačov, resp. podnikateľov, ktorí permanentne za účelom ochrany svojich práv a právom chránených záujmov využívajú revízne postupy, t. j. podávajú námietky. Pri akceptácií argumentácie žalobcu, by postačovalo, ak by takýto uchádzač v rámci podávania námietok predložil doklad podľa § 138 ods. 7 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní v rámci jedného podania, pričom v rámci následných podaní, resp. námietok, by podľa výkladu žalobcu nebolo potrebné predmetný doklad predkladať, nakoľko splnenie obsahovej náležitosti námietok by mohol žalovaný verifikovať na základe svojej predchádzajúcej rozhodovacej činnosti. Teda inak povedané, obsahové náležitosti námietok nemôže žalovaný v konaní o námietkach posudzovať ako „notoriety“, t. j. na základe informácií, ktoré sú mu známe z predchádzajúceho, resp. iného výkonu verejnej moci (napr. zápis do zoznamu podnikateľov). Zároveň je potrebné akcentovať to, že pri posudzovaní, či navrhovateľ predložil všetky zákonom stanovené prílohy k námietkam, žalovaný nevykonáva žiadne dokazovanie a absenciu obligatórnej prílohy k námietkam žalovaný nemôže nahradiť vlastným skúmaním, resp. doplnením. IV. verejné vyhlásenie rozsudku 12. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) v spojení s § 9 ods. 1 SSP a § 246 ods. 1, rozhodol vo veci rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 13.06.2018, postupujúc podľa § 107 ods. 2 a § 137 ods. 4 SSP. Účastníci nežiadali o nariadenie pojednávania vo veci a súdom boli poučení, že ak sa výslovne nevyjadria, že žiadajú o nariadenie pojednávania, bude mať súd za to, že súhlasia s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania. V. Relevantné právne predpisy 13. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi právnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 14. Podľa § 138 ods. 6 zákona č. 25/2006 Z. z., o verejnom obstarávaní (účinného do 17.04.2016) v znení neskorších predpisov, námietky doručené úradu musia obsahovať a) identifikačné údaje navrhovateľa, b) identifikačné údaje kontrolovaného, c) označenie verejného obstarávania, proti ktorému námietky smerujú, d) označenie skutočností, proti ktorým námietky podľa odseku 2 smerujú, pričom ak podaniu námietok musí predchádzať doručenie žiadosti o nápravu, námietky nemôžu ísť nad rámec obsahu žiadosti o nápravu, e) opis rozhodujúcich skutočností a označenie dôkazov, f) návrh na rozhodnutie o námietkach podľa § 139 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/25/20160101.html> alebo <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2006/25/20160101.html>, g) podpis navrhovateľa alebo osoby oprávnenej konať za navrhovateľa. 15. Podľa § 138 ods. 7 zákona č. 25/2006 Z. z., o verejnom obstarávaní v znení neskorších predpisov, prílohami námietok sú a) ak ide o námietky podľa odseku 2 písm. a) až c), písomné oznámenie o výsledku vybavenia žiadosti o nápravu podľa § 136 ods. 6 písm. a) <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2006/25/20160101.html>, písomné oznámenie o zamietnutí žiadosti o nápravu podľa § 136 ods. 6 písm. b) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/25/20160101.html> alebo doklad o doručení žiadosti o nápravu, ak ju kontrolovaný v zákonnej lehote nevybavil, b) doklad o poukázaní kaucie na účet úradu, c) doklad preukazujúci oprávnenie podpisovať námietky podľa odseku 6 písm. g), ak nebol predložený kontrolovanému. 16. Podľa § 139 ods. 1 písm. c) zákona č. 25/2006 Z. z., o verejnom obstarávaní v znení neskorších predpisov, úrad zastaví rozhodnutím konanie o námietkach, ak námietky neobsahujú všetky náležitosti podľa § 138 ods. 6 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/25/20160101.html> a prílohy podľa § 138 ods. 7 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/25/20160101.html>. VI. Posúdenie veci správnym súdom 17. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je v medziach žalobných dôvodov posúdiť, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V tomto spore bolo ústrednou otázkou posúdenie postupu žalovaného, ktorý pre absenciu dokladu preukazujúceho oprávnenie podpisovať námietky zastavil konanie o námietkach podľa § 139 ods. 1 písm. c) zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní. Je preto nevyhnutné uviesť, že vo vzťahu zákonu o verejnom obstarávaní ako osobitnému predpisu sa Správny poriadok aplikuje subsidiárne (§ 153 ods. 2 <aspi://module='aspi'&link='25/2006 Z.z.%2523153'&ucin-k-dni='30.12.9999'> zákona o verejnom obstarávaní). § 138 ods. 7 písm. c) predstavuje osobitnú úpravu špecifickej prílohy podaných námietok a tou je doklad preukazujúci oprávnenie podpisovať námietky podľa odseku 6 písm. g), ak nebol predložený kontrolovanému. Konanie o námietkach je pomerne prísne formalizovaným procesom. Podanie námietok je právnym úkonom, s ktorým zákon o verejnom obstarávaní spája určité právne následky. Pri posudzovaní skutočnosti či námietky obsahujú všetky zákonom stanovené náležitosti a prílohy, vrátane dokladu preukazujúceho oprávnenie podpisovať námietky, je potrebné podľa záverov správneho súdu vychádzať z charakteru samotných námietok, ktoré sú procesným úkonom žalobcu, s ktorým zákon o verejnom obstarávaní spája vznik určitých právnych následkov. Za námietky obsahujúce všetky zákonom požadované náležitosti a prílohy možno považovať len také námietky, ktoré obsahujú náležitosti a prílohy použiteľné pre právne úkony. Z administratívneho spisu súd zistil, že žalobca podal voči postupu verejného obstarávateľa Obce Chorvátsky Grob námietky, ktoré sa týkali obsahu súťažných podkladov k súťaži podľa zákona o verejnom obstarávaní s názvom „Odstránenie havarijného stavu odvádzania dažďových vôd- Tr. Kanál R1, kanál D5-6-1, Odvedenie dažďových vôd z komunikácií“, oznámené vo Vestníku verejného obstarávania č. 10/2016 zo dňa 15.01.2016 pod zn. 1099-WYP. Predložené námietky boli podpísané dvoma prokuristami žalobcu a to: G.. U. F. a Ing. D. Q.. Prílohy tvorili: doklad o zaplatení kaucie, výzva k vysvetleniu MNC, doklad o doručení rozhodnutia o vylúčení, vysvetlenie MNC a oznámenie o vylúčení. Absentoval doklad preukazujúci oprávnenie podpisovať námietky podľa § 138 ods. 7 písm. c), teda doklad preukazujúci konkrétnu skutočnosť, teda ktorý by preukazoval oprávnenie menovaných prokuristov tieto podpísať. 18. Z vyššie citovaných ustanovení zákona o verejnom obstarávaní vyplýva, že oprávnenie podpisovať za navrhovateľa musí byť preukázané dokladom, ktorý musí tvoriť prílohu námietok, a z ktorého aj vyplýva toto oprávnenie pre osobu konať v mene spoločnosti, podávajúcej námietky. Prílohou ponuky, časť „Ostatné“ žalobcu zo dňa 08.11.2014 bolo plnomocenstvo, podľa ktorého žalobca udelil plnú moc Ing. U. F.. Z listín založených v administratívnom spise žalovaného týkajúceho sa konania o námietkach žalobcu je evidentné, že k námietkam nebol priložený žiaden doklad, ktorý by preukazoval oprávnenie prokuristov tieto podpísať, t.j. oprávnenie G.. F. H. a Ing. P. O. predmetné splnomocnenie udeliť. Tak, ako bolo konštatované judikatúrou NS SR: „v prípade verejného obstarávania ide o zo zákona taxatívne vymedzenú obligatórnu prílohu k námietke uchádzača. Podľa gramatického výkladu tohto ustanovenia má uchádzač okrem iného predložiť aj doklad preukazujúci oprávnenie podpisovať námietky podľa odseku 6 písm. g/, ak nebol predložený kontrolovanému. Najvyšší súd tak opätovne poukázal na to, že v zmysle zákona ide o špecifický druh rozhodovania s formálnymi obsahovými náležitosťami, ktoré sú pre posúdenie dôvodnosti námietok uchádzača pre žalovaného rozhodujúce, preto podľa jeho názoru nepostačuje iba prípadný odkaz v rámci dobrej správy na obchodný register“ /rozsudok NS SR 8Sžf/74/2014 zo dňa 26. 05. 2016/. Túto argumentáciu podporuje aj autentický výklad (subjektu ktorý právny predpis prijal) t. j. dôvodová správa k novelizácii zák. č. 503/2009 Z. z. Zákon zároveň podľa správneho súdu neukladá povinnosť žalovanému pred vydaním rozhodnutia o námietkach žiadať od navrhovateľa doplnenie námietok v prípade absencie niektorej obligatórnej náležitosti určenej zákonom ani iniciatívne si zabezpečovať doklad, ktorého predloženie vyplýva navrhovateľovi. Správny súd rovnako prijal záver, že absencia zákonom požadovanej náležitosti podaných námietok predstavuje dôvod pre obligatórne zastavenie konania o námietkach v zmysle § 139 ods. 1 písm. c) <aspi://module='aspi'&link='25/2006 Z.z.%2523P139'&ucin-k-dni='30.12.9999'>. Žalovaný preto postupoval zákonným spôsobom, keď pri nepredložení náležitosti námietky nevyzval žalobcu na jej doplnenie. Správny súd vychádzajúc z vyššie uvedených hľadísk dospel k záveru, že žalovaný ako príslušný správny orgán postupoval pri vydaní napadnutého rozhodnutia v súlade s príslušnými procesnoprávnymi normami, pričom pri svojom rozhodovaní nevybočil z rámcov správnej úvahy tak, ako je vymedzená vyššie. Súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že neexistuje žiaden zo zákonných dôvodov na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného, a preto žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol. 19.O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP tak, že žalovanému ako vo veci úspešnému účastníkovi konania náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli (resp. tieto nie sú preukázané) a žalovaný si ich náhradu ani neuplatnil, a pretože ide o orgán štátnej správy, ktorému možno náhradu trov konania priznať iba vtedy, ak to možno spravodlivo požadovať. 20.Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).