Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/153/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201236 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Krišková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1016201236.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Kriškovej a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu: I.. R. P., M..: XX.XX.XXXX, M. P. XXXX/X, XXX XX D., zast.: JUDr. Marián Ďurina, advokát, Sibírska 4, 831 02 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Kutuzovova 8, 832 47 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SEĽUZ-4-39-2/2016-OdSP zo dňa 27.06.2016, takto jednohlasne r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie a rozhodnutia správnych orgánov 1. Z predloženého administratívneho spisu súd zistil, že žalobca bol prepustený zo služobného pomeru vojaka z povolania dňom 31.12.2002 rozkazom ministra obrany č. 298 z 24.10.2002 podľa § 32 ods. 1 písm. c/ zákona č. 370/1997 Z.z. o vojenskej službe (ďalej len „zákon č. 370/1997Z.z.“). Z dávkového spisu žalobcu vedeného Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia (ďalej aj ako „prvostupňový orgán“) pod č. 65304005220005 (osobné číslo 52200) je zrejmé, že žalobcovi rozhodnutím č. 65304005220005/2 - VÚSZ/DO 2 z 05.02.2003 prvostupňový orgán priznal výsluhový dôchodok podľa § 123 ods. 2 a § 38 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z.z.“) v znení v rozhodnom čase, t.j. v čase posudzovania nároku žalobcu, a to od 01.01.2003. Pre nárok na výšku priznaného výsluhového dôchodku bola žalobcovi započítaná doba služobného pomeru od 01.08.1971 do 31.12.2002, t.j. 31 ukončených rokov. Podľa správy o prepustení profesionálneho vojaka zo služobného pomeru Č.j.: ÚVN-25/2003-PO zo dňa 08.01.2003 žalobca vykonával základnú vojenskú službu od 01.08.1971 do 31.07.1973 a službu profesionálneho vojaka od 01.08.1973 do 31.12.2002. Z výkazu dôb a kategórií funkcií (pracovných kategórií) rozhodných pre realizáciu kádrových opatrení, pre zabezpečenie peňažnými dávkami podľa zákona o niektorých služobných pomeroch vojakov a pre sociálne zabezpečenie (ďalej len „výkaz“), ktorý je súčasťou uvedeného dávkového spisu žalobcu, súd zistil, že žalobca bol v čase od 01.09.1969 do 31.07.1971 vedený ako žiak vojenskej strednej školy v III. pracovnej kategórii a toto obdobie sa započítavalo do doby občianskeho zamestnania. V období od 01.08.1971 do 31.07.1973 žalobca vo vojenskej strednej škole absolvoval základnú vojenskú službu v I. pracovnej kategórii. Následne až do 31.12.2002 žalobca vykonával službu profesionálneho vojaka (vojaka z povolania) v rôznych funkciách (v I., resp. II. pracovnej kategórii). Proti rozhodnutiu o priznaní výsluhového dôchodku sa žalobca neodvolal. 2. Ďalej súd z administratívneho spisu zistil, že dňa 04.09.2015 žalobca doručil prvostupňovému orgánu žiadosť o započítanie 2 rokov (1. a 2. ročník vojenskej strednej odbornej školy) do výsluhového dôchodku. Na uvedenú žiadosť bolo žalobcovi odpovedané listom prvostupňového orgánu zo dňa 02.10.2015, v ktorom bolo okrem iného uvedené, že obdobie 1. a 2. ročníka štúdia na vojenskej odbornej škole nie je považované za obdobie výkonu služby, a preto ho prvostupňový orgán nemôže započítať do doby rozhodujúcej pre výšku výsluhového dôchodku. Dňa 16.11.2015 žalobca doručil prvostupňovému orgánu opakovanú žiadosť o započítanie 2 rokov (1. a 2. ročník vojenskej strednej odbornej školy elektrotechnickej rádiolokačnej v Liptovskom Mikuláši) do výsluhového dôchodku, v ktorej trval na započítaní štúdia v 1. a 2. ročníku vojenskej strednej školy pre nárok na výsluhový dôchodok. V ten istý deň začal prvostupňový orgán správne konanie vo veci započítania 1. a 2. ročníka štúdia na vojenskej strednej škole pre nárok na výsluhový dôchodok žalobcu, ktoré rozhodnutím zo dňa 03.12.2015 č. VÚSZ-65304005220005 prerušil z dôvodu posúdenia predbežnej otázky presného zistenia doby služobného pomeru žalobcu a jeho zaradenia do kategórií funkcií (pracovných kategórií). Predtým listom zo dňa 02.12.2015 prvostupňový orgán požiadal Vojenský archív Trnava a Vojenský archív Olomouc o zaslanie osobného spisu, dávkového spisu a finančných dokladov žalobcu. 3. Následne po obdŕžaní všetkých potrebných dokladov vydal prvostupňový orgán rozhodnutie č. 65304005220005 zo dňa 19.03.2016 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa § 30 ods. 1 písm. i/ Správneho poriadku zastavil konanie vo veci prepočítania výsluhového dôchodku žalobcu, nakoľko v tej istej veci sa už právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil. Po odvolaní žalobcu, ktorého argumentačným základom boli žalobné dôvody, vydal žalovaný napadnuté rozhodnutie, ktorým odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného je obdobné ako vyjadrenie k žalobe a detailnejšie sa súd k jednotlivým jeho častiam vyjadril nižšie. II. Žaloba 4. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutie žalovaného za nezákonné, žiadal ho zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. V prvom rade namietal zmätočné poučenie v napadnutom rozhodnutí. Považoval ho za neprípustne stručné a strohé. Konkrétne podľa jeho názoru v poučení napadnutého rozhodnutia chýba lehota na podanie preskúmania, uvedenie vecne a mieste príslušného súdu a pod. 5. V prevažnej časti žaloby žalobca opisoval skutkový a právny stav vo vzťahu k vojenským stredným školám a štúdiu na nich v 1. a 2. ročníku. Do pozornosti dal rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 10Sd/216/2013 zo dňa 06.06.2014, v ktorom bolo uvedené, že toto štúdium treba nepochybne považovať za prípravu na výkon profesionálnej služby v ozbrojených silách SR (pozri § 6 ods. 1 písm. b/ zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení). S poukazom na príslušné právne predpisy v oblasti sociálneho zabezpečenia účinné v čase keď žalobca študoval na strednej vojenskej škole uviedol, že v jeho vojenskej knižke je toto obdobie zaznamenané ako „vojenská činná služba“. Mal za to, že toto obdobie je potrebné považovať za prípravu na výkon profesionálnej služby v ozbrojených silách SR. Zdôraznil, že jednoznačne išlo o verejnoprávny (služobný) pomer, ktorý má dôležitý význam všade tam, kde zúčastnené subjekty nemajú rovnaké postavenie a kde jeden z nich môže tomu druhému jednostranne stanovovať práva a povinnosti. Ďalej uviedol, že priebeh služby a hmotné zabezpečenie žiakov vo vojenských stredných školách sa riadil výlučne vojenskými právnymi predpismi. Vojenské školstvo nikdy nepodliehalo pod školský rezort a bolo podriadené zásadne ministerstvu obrany, z ktorého rozpočtovej kapitoly bolo aj financované. Žiaci vojenskej strednej školy od počiatku nosili uniformy regulárnej armády, vrátane štátneho znaku a pod. Od veku 16 rokov a 1 deň žiak vojenskej strednej školy zároveň podliehal brannému zákonu č. 92/1949 Zb., ktorý platil do roku 1998. Pri nástupe do vojenskej strednej školy a absolvovaní povinnej vstupnej komplexnej zdravotnej prehliadky vo vojenskej nemocnici bola každému žiakovi vydaná „Zdravotní knížka pro vojáky z povolání“, ktorá obsahovala zdravotné záznamy žiaka a nemenila sa aj keď sa žiak neskôr stal vojakom z povolania. Vojaci základnej služby takúto zdravotnú knižku nikdy nemali. V poslednom ročníku vojenskej strednej školy musel žiak podpísať záväzok služby vojaka z povolania na 6 rokov, resp. 8 rokov (neskôr 10 rokov) a ak to neurobil, nebol pripustený k maturitným skúškam a bol ihneď zo školy prepustený. Počas služby už od prvého ročníka dostávali žiaci mesačné služné (peniaze), mladiství žiaci mali pridelené osobné zbrane, bola určená finančná náhrada za neukončenie vojenskej strednej školy. Mal za to, že štúdium v 1. a 2. ročníku vojenskej strednej školy je možné považovať za ostatnú vojenskú službu podľa § 132 ods. 1 písm. b/ zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, pretože činnosť, ktorú títo žiaci vykonávali pred nástupom na základnú vojenskú službu, bola jednoznačne výkonom služby. V tejto súvislosti poukázal na dozornú službu, ktorú títo žiaci museli vykonávať. Na žiakov vojenských škôl sa podobne ako na vojakov povinne vzťahoval jednotný disciplinárny poriadok, ako aj základné vojenské poriadky. Na každého žiaka vojenskej strednej školy sa rovnako vzťahovali všetky vojenské predpisy, nariadenia a smernice. Učiteľmi na vojenských stredných školách boli zásadne vojaci z povolania, ktorí mali aj pedagogické hodnosti. Žiaci vojenských škôl sa museli pravidelne zúčastňovať od pondelka do soboty (od roku 1968 do piatku) vyučovania a špeciálneho odborného výcviku a byť osobne prítomní na denných rozkazoch veliteľa. Žiaci vojenských škôl absolvovali sústredenia, kde podliehali rovnakému dennému režimu ako vojaci z povolania. Od začiatku štúdia dostávali riadnu alebo krátku dovolenku, podobne ako vojaci. 6. Žalobca žiadal predložiť rezortný zoznam vydaný Ministerstvom národnej obrany ČSSR, t.j. zoznam druhov prác, ktoré odôvodňujú, aby služba, ktorá sa takto vykonávala, bola zaradená do I. alebo II. kategórie funkcií pre účely dôchodkového zabezpečenia. Poukázal na to, že písomne požiadal Ministerstvo obrany SR a ČR, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR a ČR o predloženie rezortného zoznamu preferovaných zamestnaní z rezortu obrany, avšak podľa získaných odpovedí ani jeden z týchto orgánov štátnej správy nedisponuje rezortným zoznamom preferovaných zamestnaní vydaným ministerstvom národnej obrany, pretože taký zoznam neexistuje. Na tomto mieste vyslovil presvedčenie, že takýto zoznam musel existovať, nakoľko každý nový sociálny zákon musel vyvolávať adekvátnu reflexiu, tieto právne normy museli byť aplikované do nových zoznamov a tie museli byť zosúladené do ich správneho časového rozpätia. 7. Poukázal na § 168 vyhlášky č. 149/1988 Zb. Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí, ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení, podľa ktorého sa doba vojenskej činnej služby vykonávanej pred prijatím do služobného pomeru vojaka z povolania započítava v tej kategórii funkcií, do ktorej bol vojak z povolania prvýkrát ustanovený. Vo vojenskej knižke má každý žiak vojenskej školy chronologicky uvedené oficiálne úradné záznamy. Mal za to, že doba odborného štúdia žiaka vojenskej strednej školy vychovávaného a sústavne pripravovaného pre zamestnanie I., resp. II. kategórie funkcií sa musí posudzovať ako doba zamestnania tejto pracovnej kategórie, ak sa v rámci študijného plánu pravidelne vykonával odborný výcvik žiaka na pracoviskách alebo v prevádzkach, kde sa vykonávalo zamestnanie I., resp. II. kategórie funkcií (išlo predovšetkým o kasárne, vojenské výcvikové priestory a pod.), teda v rovnakých podmienkach ako u vojakov z povolania, ktorí na nich dohliadali. Za diskriminačnú považoval skutočnosť, že vojaci vojenskej základnej služby a vojaci z povolania slúžili v tých istých priestoroch ako žiaci vojenských stredných škôl, pričom všetkým sa priznávala I., resp. II. kategória funkcií, avšak žiakom vojenských stredných škôl už nie. Tiež poukázal na § 1 uvedenej vyhlášky, podľa ktorého sa štúdium započítava v rozsahu, v akom sa hodnotí sústavná príprava na budúce povolanie. V tejto súvislosti zdôraznil, že každý žiak sa podľa dopredu určeného plánu pravidelne pripravoval na budúce povolanie vojaka z povolania v kasárňach alebo vo vojenských výcvikových priestoroch, kde získal a priamo v teréne si overoval rozsiahle vedomosti a zdokonaľoval potrebnú profesionálnu prípravu pre výkon základných veliteľských a technických funkcií. Na tomto mieste žalobca spochybňoval postoj niektorých orgánov štátnej správy o tom, že mladiství žiaci vojenských stredných škôl boli iba akýsi chovanci, keďže týchto žiakov neviedli vychovávatelia, ale velitelia v dôstojníckych hodnostiach. 8. Ďalej žalobca dôvodil získanými informáciami z Ministerstva obrany SR a ČR, pričom poukázal na jedno z ich stanovísk, podľa ktorého sa doba štúdia poslucháčov (žiakov) do dovŕšenia veku 17 rokov započítavala do nástupu vojenskej činnej služby ako doba potrebná na prípravu na povolanie po skončení povinnej školskej dochádzky (pozri § 10 ods. 1 písm. d/ zákona č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení), t.j. v III. pracovnej kategórii. Položil otázku, prečo od nadobudnutia účinnosti zákona č. 114/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov, teda od 01.05.1998, sa táto doba nezapočítala nikomu, komu bol priznaný len výsluhový dôchodok. Na rozdiel od tých poberateľov výsluhového dôchodku, ktorým bol priznaný aj starobný dôchodok. Uviedol, že zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom zabezpečení, ako všeobecný právny predpis, v ustanovení § 255 jasne stanovuje, že za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj náhradná doba získaná pred 01.01.2004 počas štúdia pri príprave na povolenie. Potom sa podľa žalobcu táto doba pri priznávaní výsluhových dôchodkov nemôže vypariť. Zdôraznil, že právnou podstatou tohto problému je snaha o posúdenie ústavnosti platnej právnej úpravy a poukázanie na ústavne nekonformnú a neprijateľnú aplikáciu zákonov, keď sa orgán štátnej správy prikloní k reštriktívnemu gramatickému výkladu jedného izolovaného zákona a nezohľadní jeho účel, pričom zanedbá historické súvislosti jeho vzniku a následného vývoja, čím viditeľne poškodzuje záujmy žalobcu. 9. Žalobca sa dožadoval vyslovenia názoru, že spĺňa podmienky pre zaradenie do preferovanej I., resp. II kategórie funkcií v prípade, že vojenská služba ním vykonávaná zodpovedala niektorému zamestnaniu zaradenému do I. alebo II. pracovnej kategórie, pričom sa musia posudzovať a zohľadňovať všetky podmienky, za ktorých mohla byť služba zaradená do rezortného zoznamu. Pripomenul, že od roku 1967, t.j. od vzniku vojenských stredných odborných škôl, uplynul dostatok času na objektívne a spravodlivé rozhodnutie o priznaní I. kategórie funkcií. Toto právne vákuum trvalo do roku 1985, kedy boli vydané smernice č. 11 zo dňa 02.08.1985 náčelníka kádrovej správy ministerstva národnej obrany ČSSR pre spracovanie výkazu dôb a kategórií funkcií (pracovných kategórií) rozhodných pre realizáciu kádrových opatrení, zabezpečenia peňažnými dávkami a pre sociálne zabezpečenie. Išlo o tzv. NAŘÍZENÍ náčelníka generálneho štábu Československej ľudovej armády Y. v ktorom sa jednoznačne uvádza o I. kategórii funkcií, cit.: „ostatní vojenská služba: v dílčích rubrikách součtu dob se uvede veškerá doba strávená ve vojenských školách při přípravě na službu vojáka z povolání před přijetím do služebního poměru vojáka z povolání nebo před přijetím do další služby. Veškerá služba ve vojenských školách před přijetím do služeního poměru (další služby) se vykáže v celkovým součtu“. Podľa žalobcu tento oficiálny právny dokument prvostupňový orgán nedokázal vyvrátiť. Ďalej mal za to, že za zamestnanie sa na tieto účely považujú i náhradné doby a doby uvedené v § 3, § 5 ods. 1 a § 6 ods. 1 nariadenia vlády ČSSR č. 117/1988 Zb. o zaraďovaní zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie na účely dôchodkového zabezpečenia. 10. Záverom žalobca dôvodil, že služobný pomer vzniká mocenským aktom služobného funkcionára a po celú dobu svojho priebehu sa výrazne odlišuje od pomeru pracovného. Právna povaha služobného pomeru žiakov vojenských stredných škôl postihuje zvláštnu povahu vojenskej školy ako primárneho nositeľa verejnej moci a potrebu pevného začlenenia jej žiakov a poslucháčov ako budúcich vojakov z povolania do organizmu verejnej moci a účasti na jej výkone. Ide o špecifický pomer verejného práva. Mal za to, že vzhľadom na § 2 Zákonníka práce možno na služobno-právne vzťahy príslušníkov ozbrojených síl vo vojenskej činnej službe aplikovať ustanovenia Zákonníka práce len pokiaľ to Zákonník práce výslovne stanovuje alebo pokiaľ to stanovujú zvláštne predpisy. III. Vyjadrenie žalovaného 11. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa 30.09.2016, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Uviedol, že predmetom sporu je opakované tvrdenie žalobcu, že príslušné správne orgány vo svojich rozhodnutiach neoprávnene kvalifikovali dobu jeho štúdia na vojenskej strednej škole v čase od 01.09.1969 do 31.07.1971 ako občianske zamestnanie započítané do III. pracovnej kategórie a prijali tak nesprávny právny záver, v dôsledku čoho nebolo toto sporné obdobie správne zhodnotené pre nárok žalobcu na výsluhový dôchodok. 12. Poukázal na Nariadenie náčelníka generálneho štábu Československej ľudovej armády, 1. zástupcu ministra národnej obrany č. 11 z 02.08.1985 (ďalej len „Nariadenie“), ktorým v prílohe č. 1 bola vydaná Smernica pre pracovanie výkazov dôb a kategórií funkcií (pracovných kategórií) rozhodných pre realizáciu kádrových opatrení, pre zabezpečenie peňažnými dávkami podľa zákona o niektorých služobných pomeroch vojakov a pre sociálne zabezpečenie (ďalej len „Smernica“) a dôvodil, že na presné vykazovanie a sledovanie dôb vojenskej služby v I. a II. kategórii funkcií a predchádzajúceho občianskeho zamestnania v jednotlivých kategóriách (I., II., III.) pre posúdenie nároku a výpočet dávok sociálneho zabezpečenia a na posúdenie nárokov a určenie výšky peňažných dávok podľa zákona č. 76/1959 Zb. o niektorých služobných pomeroch vojakov s odkazom na § 111 a § 130 zákona č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení sa predpisom Všeob-P-3 pre každého vojaka v služobnom pomere zaviedol výkaz. Z tohto výkazu, ktorý v prípade žalobcu potvrdilo Vojenské učilište Liptovský Mikuláš a Ústredná vojenská nemocnica v Ružomberku a s ktorým žalobca dňa 31.12.2002 vlastnoručným podpisom vyjadril súhlas, je zrejmé, že doba občianskeho zamestnania a služobného pomeru žalobcu je stanovená tak, že od 01.09.1969 do 31.07.1971 ide o dobu štúdia vo vojenskej škole a ide o dobu zamestnania v III. pracovnej kategórii. Žalovaný poukázal na to, že žalobca mal právo vzniesť proti tomuto Výkazu námietky, čo však neučinil. Podľa pokynov uvedených v Smernici výkaz a ústrižok schvaľuje veliteľ (náčelník) útvaru, u ktorého boli spracované. Tento veliteľ rieši aj prípadné námietky vojaka z povolania k vykazovaným údajom. Žalovaný zdôraznil, že o započítaní doby trvania vojenskej činnej služby rozhoduje príslušný veliteľ alebo riaditeľ organizačnej zložky služobného úradu vojaka z povolania, v ktorej naposledy vojak z povolania pôsobil. Rozhodovanie o personálnych záležitostiach vojakov tvorí predbežnú otázku vo vzťahu k rozhodovaniu prvostupňového orgánu o dávke výsluhového dôchodku, o ktorej si prvostupňový orgán nemôže urobiť vlastný úsudok. Dodal, že žalobca nebol v pracovnoprávnom vzťahu s prvostupňovým orgánom, a preto prvostupňový orgán nie je oprávnený vydať potvrdenie o tom, že doba štúdia žalobcu od 01.09.1969 do 31.07.1971 je zaradená do I. alebo II. kategórie funkcií. Žalobca navyše ani na výzvu prvostupňového orgánu v správnom konaní nepredložil potvrdenie o tom, že doba jeho štúdia v uvedenom období je dobou služobného pomeru I. alebo II. kategórie funkcií. 13. Ďalej dôvodil, že podľa správy o prepustení profesionálneho vojaka zo služobného pomeru Č.j.: ÚVN-25/2003-PO z 08.01.2003, ktorú potvrdila Ústredná vojenská nemocnica SNP Ružomberok, žalobca vykonával vojenskú základnú službu od 01.08.1971 (nástup na základnú vojenskú službu) do 31.07.1973 a službu profesionálneho vojaka od 01.08.1973 do 31.12.2002 (prepustenie zo služobného pomeru). Zdôraznil, že žalobca v tomto období vykonával vojenskú činnú službu v zmysle § 20 ods. 2 zákona č. 92/1949 Zb. Branný zákon. Žiaci 1. a 2. ročníka vojenskej strednej školy neboli vojakmi v činnej službe a počas štúdia nevykonávali ani základnú (náhradnú) vojenskú službu. Tú začali vykonávať až v 3. ročníku. Štúdium po skončení povinnej školskej dochádzky sa u žiakov vojenských stredných škôl vykazovalo v zmysle Smernice v I. a II. časti výkazu ako doba občianskeho zamestnania zaradená do III. pracovnej kategórie. Žiaci 1. a 2. ročníka vojenskej strednej školy nemohli byť vojakmi z povolania, nakoľko do služobného pomeru vojaka z povolania mohli byť prijatí až po vykonaní základnej vojenskej služby, a preto toto obdobie nemohlo byť dobou výkonu vojenskej činnej služby. V tejto súvislosti poukázal na § 5 ods. 2 zákona č. 92/1949 Zb. Branný zákon, podľa ktorého občan mohol byť vojakom najskôr od prvého dňa roka, v ktorom dosiahol vek 17 rokov. Z uvedeného je podľa žalovaného zrejmé, že činnosť, ktorú žalobca vykonával pred nástupom na základnú vojenskú službu, nemohla byť výkonom vojenskej služby, aj keď mohla v rôznom rozsahu a intenzite vykazovať znaky vojenskej služby alebo zamestnania, ktoré odôvodňujú zaradenie do I. alebo II. pracovnej kategórie. Žalovaný zhrnul, že v čase, keď bol žalobca žiakom 1. a 2. ročníka vojenskej strednej školy, v žiadnom prípade nevykonával vojenskú činnú službu v zmysle § 20 ods. 2 zákona č. 92/1949 Zb. Branný zákon, ani službu vojaka z povolania podľa § 130 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, ani službu v ostatných prípadoch podľa § 132 ods. 1 písm. b/ zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. 14. K žalobcom poukazovanému rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 10Sd/216/2013 žalovaný uviedol, že v tam prejednávanom prípade bola Sociálnej poisťovni uložená len povinnosť doplniť dokazovanie tak, aby bolo preukázané, že štúdium 1. a 2. ročníka na strednej vojenskej škole možno považovať v zmysle § 132 ods. 1 písm. b/ zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení za ostatnú vojenskú službu. Podľa žalovaného uvedený rozsudok nestanovuje a ani z neho nevyplýva, že obdobie štúdia na vojenských školách v 1. a 2. ročníku sa započítava na nárok na výsluhový dôchodok a je potrebné naň hľadieť ako na obdobie vojenskej činnej služby, resp. služobný pomer vojakov. Navyše v uvedenom konaní sa súd zaoberal nárokom na starobný dôchodok podľa všeobecného systému sociálneho zabezpečenia, čo nie je porovnateľné s nárokom na výsluhové zabezpečenie z osobitného systému sociálneho zabezpečenia, ktoré nepodmieňuje tie isté sociálne udalosti. Tieto dávky nie je možné vzájomne zamieňať. 15. Ďalej žalovaný poukázal na § 47 ods. 1 a 4 Správneho poriadku a uviedol, že každé rozhodnutie v správnom konaní musí obsahovať poučenie o tom, či ide o rozhodnutie konečné, alebo či je proti nemu prípustné odvolanie (rozklad). Zastával názor, že z poučenia napadnutého rozhodnutia je jednoznačné zrejmé, že ide o rozhodnutie konečné a vzhľadom na dátum vydania rozhodnutia bol žalobca poučený aj o možnosti jeho súdneho preskúmania v zmysle platnej právnej úpravy v rozhodnom čase. Okrem toho žalovaný s poukazom na § 30 ods. 1 Správneho poriadku dôvodil, že správny orgán je povinný v priebehu celého konania skúmať podmienky konania a po zistení niektorej z podmienok na zastavenie konania toto konanie musí zastaviť. Jedným zo zákonných dôvodov na vydanie rozhodnutia o zastavení konania je prekážka veci už raz právoplatne rozhodnutej. Pre zastavenie konania kvôli tejto prekážke je podľa žalovaného dôležité, aby už právoplatným rozhodnutím bolo rozhodnuté o práve (právom chránenom záujme) alebo povinnosti účastníka konania vyplývajúcich z hmotnoprávnych predpisov. V predmetnej veci je totožnosť veci daná totožnosťou účastníkov a totožnosťou predmetu konania, t.j. výsluhový dôchodok, o ktorom bolo rozhodnuté rozhodnutím č. VÚSZ č. 65304005220005/2-VÚSZ/DO 2 z 05.02.2003. Navyše v tomto prípade nedošlo ani k zmene skutkového stavu. IV. Posúdenie veci 16. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10 a 13 ods. 3 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 17. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 18. Podľa § 177 ods. 1 správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 19. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní (Správny poriadok). 20. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z.z. dávky výsluhového zabezpečenia poskytované policajtovi a profesionálnemu vojakovi závisia od doby trvania služobného pomeru v ozbrojených bezpečnostných zboroch, ozbrojených zboroch, Hasičskom a záchrannom zbore, Horskej záchrannej službe, Národnom bezpečnostnom úrade, Slovenskej informačnej službe a ozbrojených silách a od sumy služobného platu, ktorý dosiahli v ustanovenom období pred vznikom nároku na dávku. 21. Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. dobou trvania služobného pomeru rozhodujúcou na vznik nároku na výsluhový dôchodok, odchodné, úmrtné, výsluhový dôchodok a invalidný výsluhový dôchodok a pre výšku týchto dávok je doba a) výkonu základnej vojenskej služby alebo náhradnej vojenskej služby alebo prípravnej vojenskej služby v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom platným v dobe jej výkonu, b) trvania služobného pomeru v ozbrojených bezpečnostných zboroch, v ozbrojených zboroch a v ozbrojených silách Československej republiky, Československej socialistickej republiky a Českej a Slovenskej Federatívnej republiky pred 01. januárom 1993, c) trvania služobného pomeru príslušníka Federálnej bezpečnostnej informačnej služby v období od 01. júla 1991 do 31. decembra 1992, d) trvania služobného pomeru v armáde Českej republiky v období od 01. januára 1993 do 31. marca 1993, e) hodnotená ako doba služby podľa predpisu o súdnych rehabilitáciách a podľa predpisu o mimosúdnych rehabilitáciách, f) trvania služobného pomeru od 01. januára 1993 v ozbrojených bezpečnostných zboroch, v ozbrojených zboroch, v Slovenskej informačnej službe, v Národnom bezpečnostnom úrade a v ozbrojených silách Slovenskej republiky, g) pracovného pomeru colníka v colnej správe, ktorá bola započítaná do 30. júna 1998 podľa § 266 ods. 1 a 2 zákona č. 200/1998 Zb. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, h) trvania služobného pomeru hasiča, i) výkonu zamestnania ako pracovníka Hlavnej správy požiarnej ochrany ministerstva, zariadení ministerstva na úseku požiarnej ochrany, inšpekcie požiarnej ochrany národného výboru alebo verejného požiarneho útvaru národného výboru, ak bol zamestnanec vymenovaný do hodnosti, j) výkonu zamestnania ako príslušníka Zboru požiarnej ochrany, k) výkonu zamestnania v Mestskom požiarnom zbore hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava, Mestskom požiarnom zbore mesta Košice a Mestskom hasičskom a záchrannom zbore hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava, l) výkonu zamestnania záchranára v Slovenskom ústrednom výbore Československého zväzu telesnej výchovy do 31. mája 1990, m) výkonu zamestnania záchranára v Horskej službe na Slovensku od 01. júna 1990 do 31. decembra 2002, n) výkonu zamestnania záchranára v Správe Tatranského národného parku do 31. decembra 1994, o) výkonu zamestnania záchranára v Štátnych lesoch Tatranského národného parku od 01. januára 1995 do 31. decembra 2002, p) výkonu zamestnania ako zamestnanec Horskej záchrannej služby od 01. januára 2003 do 31. decembra 2007, r) výkonu zamestnania v závodnom požiarnom útvare do 31. marca 2002, ak bol zamestnanec vymenovaný do hodnosti a ak doba trvania služobného pomeru hasiča podľa písmena h), doba trvania výkonu zamestnania podľa písmena i), j) alebo k) alebo súčet týchto dvoch je najmenej desať rokov, s) pracovného pomeru príslušníkov Zboru ozbrojenej ochrany železníc, ktorý sa považuje za služobný pomer príslušníkov železničnej polície podľa zákona č. 230/1992 Zb. o Federálnej železničnej polícii v znení neskorších predpisov. 22. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 76/1959 Zb. o niektorých služobných pomeroch vojakov (v znení účinnom v dobe štúdia žalobcu na vojenskej strednej odbornej škole) vojakmi z povolania sú práporčíci, dôstojníci a generáli, ktorí vykonávajú vojenskú službu ako svoje povolanie v služobnom pomere, do ktorého boli prijatí na vlastnú žiadosť po vykonaní základnej (náhradnej) služby. 23. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 92/1949 Zb. Branný zákon (v znení účinnom v dobe štúdia žalobcu na vojenskej strednej odbornej škole) vojsko je súhrn vojenských osôb. Vojakmi sa rozumejú osoby, ktoré boli odvedené (§ 15 ods. 1) a majú služobnú povinnosť (§ 20). 24. Podľa § 5 ods. 2 zákona č 92/1949 Zb. Branný zákon (v znení účinnom v dobe štúdia žalobcu na vojenskej strednej odbornej škole) branná povinnosť vzniká 1. januárom roku, v ktorom občan dovŕši 17. rok, ak však bola prevzatá dobrovoľne (§ 6 ods. 1), dňom prevzatia. Trvá do 31. decembra roku, v ktorom občan dovŕši 60. rok. Osoby staršie majú brannú povinnosť, len ak konajú činnú službu v čase mimoriadnych opatrení (§ 46 ods. 4), alebo ak im bol na ich žiadosť čas trvania brannej povinnosti predĺžený (§ 22 ods. 3). 25. Podľa § 15 ods. 1, 2 zákona č. 92/1949 Zb. Branný zákon (v znení účinnom v dobe štúdia žalobcu na vojenskej strednej odbornej škole) zápis je úradné konanie, ktorého účelom je vziať brancov do vojenskej evidencie, zistiť predbežne ich spôsobilosť na vojenskú činnú službu a urobiť opatrenie na zlepšenie zdravotnej a inej spôsobilosti brancov pre výkon vojenskej činnej služby. Odvody sú pravidelné, mimoriadne alebo dobrovoľné. Účelom odvodu je rozhodnúť o povinnosti brancov na vojenskú činnú službu podľa zistenej telesnej a duševnej spôsobilosti brancov na túto službu. Rozhodnutie, že branec je povinný vojenskou činnou službou (odvedený), sa nazýva odvedením. 26. Podľa § 20 ods. 1 zákona č. 92/1949 Zb. Branný zákon (v znení účinnom v dobe štúdia žalobcu na vojenskej strednej odbornej škole) služobnou povinnosťou je povinnosť vojenských osôb včas nastúpiť a vykonávať vojenskú činnú službu (odsek 2). 27. Podľa § 20 ods. 2 zákona č. 92/1949 Zb. Branný zákon (v znení účinnom v dobe štúdia žalobcu na vojenskej strednej odbornej škole) vojenská činná služba zahrnuje: a) základnú službu (§ 27), b) náhradnú službu (§ 28), c) ďalšiu službu (§ 37), d) službu vojakov z povolania (§ 25, ods. 1), e) službu vojakov vo výslužbe, povolaných prechodne na činnú službu (§ 25, ods. 3), f) vojenské cvičenia (§ 39) a g) mimoriadnu službu (§ 46, ods. 1, § 47, ods. 1, § 49, ods. 2). 28. Podľa § 20 ods. 4 zákona č. 92/1949 Zb. Branný zákon (v znení účinnom v dobe štúdia žalobcu na vojenskej strednej odbornej škole) vojaci, ktorí plnia niektorú z povinností, uvedených v odseku 2, sú vojakmi v činnej službe, ostatní vojaci sú vojakmi mimo činnej služby. 29. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 92/1949 Zb. Branný zákon (v znení účinnom v dobe štúdia žalobcu na vojenskej strednej odbornej škole) služobná povinnosť vzniká dňom odvedenia. Týmto dňom sa odvedení zaraďujú do vojska a stávajú sa vojakmi. Až do dňa nastúpenia základnej (náhradnej) služby označujú sa vojaci výrazom „odvedenci“. 30. Podľa § 30 ods. 1 písm. i/ Správneho poriadku správny orgán konanie zastaví, ak v tej istej veci sa právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil. 31. Podľa § 47 ods. 1 Správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. 32. Podľa § 47 ods. 4 Správneho poriadku poučenie o odvolaní (rozklade) obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať (podať rozklad), v akej lehote, na ktorý orgán a kde možno odvolanie podať. Poučenie obsahuje aj údaj, či rozhodnutie možno preskúmať súdom. 33. Úlohou súdu bolo v tomto konaní v rozsahu žalobných dôvodov preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného a prvostupňového orgánu, ktorí zastavili správne konanie vo veci prepočítania výsluhového dôchodku žalobu z dôvodu už právoplatne skončenej veci a neexistencie nových skutkových zistení. Zastavenie konania je jednou z foriem, ktorou sa správne konanie uzatvára konečným spôsobom. Dochádza k nemu v prípadoch ustanovených v Správnom poriadku alebo v osobitných zákonoch z dôvodov, ktoré bránia pokračovať v konaní. Pri zastavení konania je správne konanie skončené skôr, než sa dospeje k meritórnemu rozhodnutiu vo veci samej. Keďže dôvody na zastavenie konania sú vymedzené taxatívne, ak sú splnené zákonné podmienky, správny orgán nemá inú možnosť. Voľná úvaha je v podstate vylúčená. Zastaviť správne konanie možno v ktoromkoľvek štádiu prvostupňového alebo druhostupňového konania. Najčastejšie však k nemu bude dochádzať v počiatočných štádiách konania, keď správny orgán skúma, či sú splnené podmienky, za ktorých vo veci môže konať. Ak správny orgán dospeje k záveru, že tu existuje niektorý z dôvodov na zastavenie konania, toto konanie obligatórne zastaví. Jedným z dôvodov zastavenia správneho konania je prekážka rozhodnutej veci (res iudicata), ktorá je zakotvená do § 30 ods. 1 písm. i/ Správneho poriadku. Právnym dôsledkom právoplatne rozhodnutej veci je tzv. formálna právoplatnosť. Jej podstata spočíva v tom, že ak sa v tej istej veci už právoplatne rozhodlo, opätovne konať o nej nemožno s výnimkou prípadu, ak sa podstatne zmenil skutkový stav. Správny orgán pred zastavením konania z tohto dôvodu preto musí skúmať, či ide o totožnosť veci. Táto je daná vtedy, ak ide o totožných účastníkov, totožnosť predmetu a rovnaký skutkový stav. Uvedené podmienky totožnosti musia byť splnené kumulatívne. 34. Ako je uvedené v úvode tohto rozhodnutia (viď bod 2), žalobca požiadal prvostupňový orgán o prepočítanie výsluhového dôchodku, t.j. o započítanie 2 rokov (1. a 2. ročníka vojenskej strednej odbornej školy) do výsluhového dôchodku, ktorý mu bol podľa § 123 ods. 2 a § 38 zákona č. 328/2002 Z.z. priznaný právoplatným rozhodnutím prvostupňového orgánu č. 65304005220005/2 - VÚSZ/DO 2 zo dňa 05.02.2003 (viď bod 1 tohto rozsudku). Podľa názoru súdu správne orgány rozhodli správne, keď predmetné správne konanie zastavili z dôvodu prekážky už rozhodnutej veci. V danom prípade boli všetky podmienky na zastavenie správneho konania splnené, keďže išlo o totožného účastníka konania (žalobcu), totožný predmet konania (konanie o výsluhovom dôchodku) a neexistenciu zmeny skutkového stavu, keďže žalobca žiadal prepočítať výsluhový dôchodok (mimo pravidelných valorizácií) na základe tých istých skutočností, ktoré boli známe pri pôvodnom rozhodovaní o jeho výsluhovom dôchodku. 35. Pre nárok na výsluhový dôchodok bolo žalobcovi zhodnotené obdobie služobného pomeru od 01.08.1971 do 31.12.2002, t.j. 31 ukončených rokov, a to vrátane základnej vojenskej služby absolvovanej počas štúdia 3. a 4. ročníka na vojenskej strednej odbornej škole (od 01.08.1971 do 31.07.1973). Uvedené bolo zaznamenané vo výkaze, ktorý bol na účely sociálneho zabezpečenia vedený prvostupňovým orgánom v dávkovom spise žalobcu a ktorý bol žalobcom ku dňu skončenia jeho služobného pomeru dňa 31.12.2002 podpísaný na znak súhlasu s jeho obsahom. V tejto súvislosti považuje súd za potrebné dať do pozornosti zásadu, ktorá platila už v rímskom práve a podľa ktorej „vigilantubis iura scripta sunt“, t.j. práva patria bdelým (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenie uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením, či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod. To platí obdobne aj vo využívaní zákonným procesných ustanovení, vrátane možností podania opravných prostriedkov (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vo veci pod sp. zn. 5Sžf/65/2011). To znamená, že pokiaľ sa žalobca domnieval, že mu do základu pre výpočet výsluhového dôchodku neboli zahrnuté všetky relevantné obdobia (prvé dva ročníky štúdia na vojenskej strednej škole), nielenže to mohol namietať pri podpise výkazu, v ktorom sú uvedené relevantné obdobia pre výpočet výsluhového dôchodku spolu so zaradením do príslušných pracovných kategórií, ale tiež mohol využiť právo podať riadny opravný prostriedok proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu č. 65304005220005/2 - VÚSZ/DO 2 zo dňa 05.02.2003 (viď bod 1 tohto rozsudku), ktorým bolo konanie o priznaní výsluhového dôchodku právoplatne skončené. Ani jednu z uvedených možností žalobca nevyužil, preto súd zastáva názor, že rozhodnutie č. 65304005220005/2 - VÚSZ/DO 2 zo dňa 05.02.2003 tvorí prekážku rozhodnutej veci vo vzťahu žiadosti žalobcu o prepočítanie výsluhového dôchodku. 36. Napriek uvedenému záveru však správny súd žalobu prejednal, nakoľko v predmetnom konaní je dôležité a to nielen pre žalobcu vyjadriť sa k uznaniu štúdia 1. a 2. ročníka vojenských stredných odborných škôl, či sa toto obdobie malo respektíve nemalo posudzovať ako I.respektíve II. kategória funkcií. 37. Žalobca v žalobe ako aj vo svojich prednesoch na ústnom pojednávaní pomer neroztiahol poukázal na svoje subjektívne názory súvisiace s niektorými aspektami a podmienkami štúdia Žiakov na VSOŠ. Žalobca poukázal na niekoľko okruhov uvedenej problematiky a zdôraznil, že vzhľadom na obsah jeho pôsobenia na strednej odbornej škole vojenskej, respektíve na režim, ktorému podliehal je spravodlivé považovať aj štúdium 1. a 2. ročníka za vojenskú službu. Uviedol pritom, že maloletí žiaci boli vyzbrojovaní strelnými zbraňami a takzvanými sečnými zbraňami, poukázal na vykonávanie služby maloletých Žiakov vojenských stredných škôl v strážených vojenských areáloch, poukázal ďalej na to, že so žiakmi sa zaobchádzalo ako s vojakmi, bežne mávali pohotovosť a to aj v nočných hodinách, bývali v kasárňach s uzavretým režimom bez možnosti vychádzok, často bolí povolávaní do aktívnej vojenskej služby ako napríklad ochranná hranice a podobne. 38. K uvedenému súd uvádza, že vojenská stredná odborná škola elektrotechnická-rádiolokačná v Liptovskom Mikuláši, ktorú žalobca navštevoval od 01.09.1969 do 31.07.1973, mu poskytla vzdelanie a pripravila ho na výkon povolania vojaka z povolania. Žalobca sa počas štúdia v 1. a 2. ročníku vojenskej strednej školy (v období od 01.09.1969 do 31.07.1971) vzdelával a pripravoval na výkon povolania vojaka z povolania prihliadnuc na ustanovenie § 20 ods. 2 zákona č. 92/1949 Zb. Branný zákon a § 58 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z., z ktorého dôvodu nie je možné považovať obdobie prvých dvoch rokov štúdia žalobcu na uvedenej vojenskej strednej škole za vojenskú činnú službu podľa citovaného § 2 ods. 2 zákona č. 92/1949 Zb. Branný zákon. Tiež nie je prípustné uvažovať o kvalifikácii tejto doby vzdelávania ako doby trvania služobného pomeru, ktorá je rozhodujúca na vznik nároku na výsluhový dôchodok. Žalobca iba v 3. a 4. ročníku vojenskej strednej školy (v období od 01.08.1971 do 31.07.1973) vykonával základnú službu, pričom v zmysle citovaného § 24 ods. 1 zákona č. 76/1959 Zb. vykonanie základnej služby bolo zákonnou podmienkou pre to, aby mohol vykonávať vojenskú službu ako svoje povolanie vojaka z povolania a zároveň v zmysle citovaného § 58 ods. 1 písm. a/ zákona č. 328/2002 Z. z. sa výkon vojenskej základnej služby považuje za dobu trvania služobného pomeru, ktorá je rozhodujúca na vznik nároku na výsluhový dôchodok. 39. Na tomto mieste súd poukazuje na názor vyslovený Najvyšším súdom SR v rozsudku sp. zn. 9So/108/2016 zo dňa 30.05.2018, podľa ktorého žiaci 1. a 2. ročníka vojenskej strednej odbornej školy sa štúdiom pripravovali na službu vojaka z povolania a neboli vojakmi v činnej službe. Prijatím žiaka na štúdium vojenskej strednej odbornej školy po skončení povinnej školskej dochádzky týmto žiakom v roku, v ktorom dovŕšili 17. rok veku, branná povinnosť vznikla podľa zákona č. 92/1949 Zb. Branný zákon. Neboli však povolaní na výkon základnej (náhradnej) vojenskej služby. Vykazovanie doby základnej (náhradnej) služby poslucháčov a žiakov vojenských škôl z radov občianskej mládeže bolo upravované aj smernicami. Pri štúdiu na vojenskej strednej odbornej škole sa výkon základnej vojenskej služby evidoval 24 mesiacov odo dňa vyradenia žiakov z vojenskej strednej odbornej školy, t.j. výkon základnej služby trval počas štúdia 3. a 4. ročníka. Štúdium po skončení povinnej školskej dochádzky sa u žiakov vojenských škôl vykazovalo ako doba štúdia v I. a II. časti výkazu so zaradením tejto doby do III. pracovnej kategórie. Žiaci vojenskej strednej odbornej školy vojenskú základnú službu vykonávali počas štúdia v 3. a 4. ročníku. Štúdium v 1. a 2. ročníku nie je možné považovať ani za ostatnú vojenskú službu podľa § 132 ods. 1 písm. b/ zákona č. 100/1988Zb. o sociálnom zabezpečení. Činnosť, ktorú títo žiaci vykonávali pred nástupom na základnú vojenskú službu, nebola výkonom vojenskej služby. Poslucháči (žiaci) vojenských škôl do dovŕšenia veku 17 rokov boli vo vojenských školách vedení ako chovanci a doba štúdia sa im započítavala do nástupu vojenskej činnej služby ako doba potrebná k príprave na povolanie po skončení povinnej školskej dochádzky. V uvedenom prípade nejde o problém súvisiaci výkladom zákona. Zákon a ustálená judikatúra správnych súdov SR jednoznačne stanovujú kategóriu do ktorej spadali študenti 1. a 2. ročníka VSOŠ. Súd, v súlade s názorom NSSR uvádza, že podľa Čl.2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Zo záväznej judikatúry Ústavného súdu týkajúcej sa uvedeného princípom legality štátnej moci vyplýva, že ... ustanovenie článku 2 ods. 2 ústavy nepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov textom, ale aj zmyslom a účelom zákona .... Právnej istote podľa článku 1 ústavy nezodpovedá taký stav (situácia), ktorý by orgánu štátu umožňoval konať podľa vlastnej úvahy a z vlastného rozhodnutia aj nad rámec zákona a iným ako zákonným postupom ( I. ÚS 3/98, III. ÚS 341/07, II. ÚS 426/2012 ). Zákon stanovuje formálne kritéria pre posudzovanie doby štúdia na vojenských stredných školách a neobsahuje zákonné zmocnenie pre odchylné posúdenie tejto doby u jednotlivca na základe jej obsahu či podobnosti so službou vykonávanou po dosiahnutí 18. roku veku v I. a II. kategórií funkcií, preto akékoľvek iné rozhodnutie správneho orgánu po započítaní tejto doby by bolo konaním v rozpore so spôsobom, ktorý pre jej posudzovanie ustanovuje zákon. 40. Ako bolo uvedené vyššie, žalobcovi bol priznaný výsluhový dôchodok. Rozhodnutím o priznaní výsluhového dôchodku bol žalobcovi priznaný výsluhový dôchodok za všetku dobu trvania služobného pomeru, čo vyplýva z výkazu, pričom na tomto mieste súd opakovane zdôrazňuje, že žalobca výkaz vlastnoručne podpísal, teda vedel aká doba trvania služobného pomeru mu môže byť zhodnotená. Zo žiadneho všeobecne záväzného právneho predpisu upravujúceho poskytovanie dávky výsluhového zabezpečenia profesionálnemu vojakovi nevyplýva, že by do doby trvania služobného pomeru v ozbrojených silách malo byť započítané aj celé štúdium vojenskej strednej odbornej školy, a teda aj štúdium žalobcu v 1. a 2. ročníku tejto školy, nakoľko podľa § 58 ods. 1 písm. a/ zákona č. 328/2002 Z. z. dobou trvania služobného pomeru rozhodujúcou na vznik nároku na výsluhový dôchodok je doba výkonu základnej vojenskej služby alebo náhradnej vojenskej služby alebo prípravnej vojenskej služby v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom platným v dobe jej výkonu. Vojenská činná služba v súlade s ustanovením § 20 ods. 2 zákona č. 92/1949 Zb. Branný zákon zahrňuje základnú službu, náhradnú službu, ďalšiu službu, službu vojakov z povolania, službu vojakov vo výslužbe povolaných prechodne na činnú službu, vojenské cvičenia a mimoriadnu službu, teda nezahrňuje obdobie, kedy sa študent vojenskej strednej odbornej školy vzdelával a pripravoval na výkon povolania vojaka z povolania do času, kým nebol odvedenec. Potom keď bol odvedenec a bol ešte študentom 3. a 4. ročníka vojenskej strednej odbornej školy sa toto obdobie považovalo za vykonávanie základnej služby a ako už bolo uvedené, obdobie vykonávania základnej služby aj v čase, keď žalobca bol ešte študentom vojenskej strednej odbornej školy, ale už bol odvedenec, mu bolo započítané do doby trvania služobného pomeru, a teda aj zhodnotené pri priznaní výsluhového dôchodku. 41. Krajský súd prisvedčil názoru žalovaného, že rozsudok tunajšieho súdu č.k. 10Sd/216/2013 zo dňa 06.06.2014 nie je možné aplikovať aj na danú vec, pretože týmto rozhodnutím súd preskúmaval rozhodnutie sociálnej poisťovne ohľadne nároku na starobný dôchodok, pričom v danom prípade žalobca žiadal o prepočítanie výsluhového dôchodku, ktorý mu bol priznaný podľa zákona č. 328/2002 Z.z. a nie podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, resp. zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Za nedôvodnú považuje súd aj námietku žalobcu vo vzťahu k poučeniu napadnutého rozhodnutia. V tejto súvislosti súd uvádza, že obligatórnou náležitosťou rozhodnutia je poučenie o odvolaní (rozklade). Poučenie musí obsahovať aj také rozhodnutie, proti ktorému už riadny opravný prostriedok nie je prípustný. Z hľadiska svojej podstaty poučením o opravnom prostriedku je údaj o tom, či je rozhodnutie konečné alebo či sa proti nemu možno odvolať. Charakter konečných rozhodnutí majú prvostupňové rozhodnutia, proti ktorým zákon nepripúšťa odvolanie a druhostupňové rozhodnutia. Povinnosť poskytnúť údaj o preskúmateľnosti rozhodnutia súdom sa týka druhostupňových rozhodnutí, ako je to aj v tomto prípade. Rozsah zákonnej povinnosti je zákonom limitovaný iba na údaj, či rozhodnutie správneho orgánu je, alebo nie je preskúmateľné súdom. Iné náležitosti sa nevyžadujú jednak preto, že tieto sú upravené v Správnom súdnom poriadku, a jednak preto, že pri preskúmavaní právoplatných rozhodnutí správnych orgánov žalobca musí byť zásadne zastúpený advokátom, pokiaľ on sám alebo jeho zamestnanec nemajú právnické vzdelanie. Z uvedeného vyplýva, že na splnenie poučovacej povinnosti druhostupňového orgánu (v tomto prípade žalovaného), stačí uviesť možnosť preskúmania súdom, čo v tomto prípade bolo splnené, keď žalovaný v poučení napadnutého rozhodnutia uviedol, že sa proti nemu nie je možné odvolať a toto rozhodnutie je podľa § 247 Občianskeho súdneho poriadku preskúmateľné súdom. 42. Súd vychádzajúc zo skutkových zistení v danej veci dospel k záveru, že správne orgány oboch stupňov v danom prípade postupovali v súlade s citovanou právnou úpravou, vo veci si zadovážili dostatok skutkových podkladov relevantných pre vydanie rozhodnutia, v odôvodnení rozhodnutia uviedli dôvody, na základe ktorých v danej veci rozhodli, námietkami žalobcu sa náležite zaoberali a žalovaný sa súčasne v dôvodoch svojho rozhodnutia náležite vyporiadal s odvolacími námietkami. Napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie, súd teda považuje za vecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol. 43. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 v spojení s § 175 ods. 1 SSP, avšak vo veci úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, ide o orgán štátnej správy, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. 44. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).