Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/154/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201237 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Krišková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1016201237.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Kriškovej a členov senátu JUDr. Otílie Belavej a JUDr. Viery Šebestovej, v právnej veci žalobcu: SPOL AGRO POČÚVADLO, s.r.o., IČO: 36 036 102, Ludanská 7, 934 01 Levice, zast.: JUDr. Ondrej Mészáros, advokát, Brezová 10, 937 01 Želiezovce, proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, Dobrovičova 12, 812 66 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 12365/2016, 1446/2016-640 zo dňa 06.05.2016, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie a rozhodnutia správnych orgánov 1. Z predloženého administratívneho spisu súd zistil, že dňa 23.04.2014 podal žalobca na regionálnom pracovisku Pôdohospodárskej platobnej agentúry (ďalej aj ako „prvostupňový orgán“ alebo „platobná agentúra“) Jednotnú žiadosť na rok 2014 pod evidenčným číslom 214/MA-BK/23042014/001/SAPS, ktorou požiadal o poskytnutie podpory formou jednotnej platby na plochu na užívanú výmeru 228,42 ha, doplnkovej platby na plochu na užívanú výmeru 67,04 ha, vyrovnávací príspevok na znevýhodnené oblasti, platbu na dojnice a agroenvironmentálnu platbu, konkrétne podopatrenie ekologické poľnohospodárstvo na ornej pôde vo výmere 67,04 ha a ekologické poľnohospodárstvo na trvalých trávnatých porastoch vo výmere 161,38 ha. Dňa 10.12.2014 vydala platobná agentúra, ako príslušný orgán štátnej správy pre oblasť poskytovania podpory pre pôdohospodárstvo, rozvoj vidieka a rybné hospodárstvo podľa zákona č. 543/2007 Z.z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka (ďalej len „zákon č. 543/2007 Z.z.“), v zmysle nariadenia Rady (ES) č. 73/2009, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá režimov priamej podpory pre poľnohospodárov v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky (ďalej len „nariadenie Rady č. 73/2009“), nariadenia Komisie (ES) č. 1122/2009, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Rady č. 73/2009, pokiaľ ide o krížové plnenie, moduláciu a integrovaný správny a kontrolný systém v rámci schém priamej podpory pre poľnohospodárov (ďalej len „nariadenie Komisie č. 1122/2009“), nariadenia vlády SR č. 488/2010 Z.z. o podmienkach poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou priamych platieb (ďalej len „nariadenie vlády č. 488/2010 Z.z.“), nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (ďalej len „nariadenie Rady č. 1698/2005“), nariadenia Komisie (EÚ) č. 65/2011, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady č. 1698/2005, pokiaľ ide o realizáciu kontrolných postupov a krížového plnenia pri opatreniach na podporu rozvoja vidieka (ďalej len „nariadenie Komisie č. 65/2011“), nariadenia vlády SR č. 499/2008 Z.z. o podmienkach poskytovania podpory podľa programu rozvoja vidieka (ďalej len „nariadenie vlády č. 499/2008 Z.z.“), nariadenia vlády SR č. 152/2013 Z.z. o podmienkach poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou prechodných vnútroštátnych platieb v znení nariadenia vlády SR č. 20/2014 Z.z. (ďalej len „nariadenie vlády č. 152/2013 Z.z.“) a v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 Z.z. o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky (ďalej len „Nariadenie č. 1306/2013“) rozhodnutie č. 500/1056/16058/2014, ktorým schválila poskytnutie podpory formou jednotnej platby na plochu v sume 31.886,38 Eur podľa § 2 nariadenia vlády č. 488/2010 Z.z., platby na dojnice v sume 5.609,78 Eur podľa § 3 tohto nariadenia, vyrovnávacieho príspevku v znevýhodnených oblastiach v sume 17.316,46 Eur podľa § 57 nariadenia vlády č. 499/2008 Z.z., doplnkovej platby na plochu v sume 0,00 Eur podľa § 2 nariadenia vlády č. 152/2013 Z.z. a úhrady finančnej disciplíny v sume 776,90 Eur podľa čl. 26 ods. 5 Nariadenia č. 1306/2013. 2. Následne platobná agentúra preskúmala žiadosť žalobcu spolu so zoznamom poľnohospodárskych pozemkov a grafickými prílohami a po kontrolách vykonaných v zmysle nariadenia Komisie č. 65/2011 vydala rozhodnutie č. 500/1056/17256/2014 zo dňa 27.02.2015, ktorým schválila žalobcovi poskytnutie podpory formou platby na agroenvironmentálne opatrenie v sume 18.281,91 Eur podľa § 35 nariadenia vlády č. 499/2008, čím znížila požadovanú platbu na agroenvironmentálne opatrenie o sumu 4.514,67 Eur z dôvodu nedodržania deklarovanej výmery bez zistenia úmyslu v zmysle čl. 16 nariadenia Komisie č. 65/2011 a o sumu 565,42 Eur z dôvodu porušenia podmienok krížového plnenia v zmysle čl. 19 ods. 2 uvedeného nariadenia. Po odvolaní žalobcu vydal žalovaný rozhodnutie č. 13901/2015, 1627/2015-640 zo dňa 04.06.2015, ktorým uvedené rozhodnutie platobnej agentúry zrušil a vec jej vrátil na nové konanie a rozhodnutie. Dôvodom zrušenia rozhodnutia platobnej agentúry bola skutočnosť, že platobná agentúra sa nevysporiadala s vyjadrením žalobcu zo dňa 11.02.2015 (doručenom platobnej agentúre dňa 12.02.2015), čím podľa žalovaného porušila § 47 ods. 3 správneho poriadku. 3. Platobná agentúra následne v novom konaní opätovne preskúmala žalobcovu dokumentáciu a správy z kontrol na mieste vykonaných v prítomnosti žalobcu a vydala rozhodnutie č. 500/1056/18477/2014 zo dňa 14.07.2015, ktorým opätovne schválila žalobcovi poskytnutie podpory formou platby na agroenvironmentálne opatrenie v sume 18.281,91 Eur podľa § 35 nariadenia vlády č. 499/2008. Po odvolaní žalobcu vydal žalovaný dňa 02.10.2015 rozhodnutie č. 23773/2015, 2965/2015-640, ktorým uvedené rozhodnutie platobnej agentúry zrušil a vec jej vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Dôvodom opätovného zrušenia rozhodnutia platobnej agentúry bola skutočnosť, že platobná agentúra sa podľa názoru žalovaného nedostatočne vysporiadala s námietkami a dôkazmi predloženými žalobcom. 4. Po opätovnom preskúmaní veci a vysporiadaní sa s nedostatkami vytknutými žalovaným v jeho rozhodnutiach vydala platobná agentúra dňa 20.01.2016 rozhodnutie č. 500/1056/18505/2014 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým opätovne schválila žalobcovi poskytnutie podpory formou platby na agroenvironmentálne opatrenie v sume 18.281,91 Eur podľa § 35 nariadenia vlády č. 499/2008. Po odvolaní žalobcu, ktorého argumentačným základom boli žalobné dôvody, vydal žalovaný napadnuté rozhodnutie, ktorým odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie platobnej agentúry potvrdil. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného je obdobné ako vyjadrenie k žalobe a detailnejšie sa súd k jednotlivým jeho častiam vyjadril nižšie. II. Žaloba 5. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutie žalovaného za nezákonné, žiadal ho zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 6. Uviedol, že v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu popísal, akým spôsobom platobná agentúra ignorovala rozhodnutie žalovaného č. 1267/2015-640 zo dňa 04.06.2015 a opätovné rozhodnutie č. 2965/2015-640 vo veci predchádzajúceho zrušeného rozhodnutia, a to predovšetkým zabezpečiť aktívnu súčinnosť účastníkov konania. Zároveň podľa žalobcu platobná agentúra dospela k nesprávnemu záveru, že povaha veci si nevyžaduje ústne pojednávanie, o ktoré žalobca žiadal. Poukázal na postup platobnej agentúry pred vydaním prvostupňového rozhodnutia, v rámci ktorého bol žalobca požiadaný o vyjadrenie sa k rozhodnutiu (list platobnej agentúry č. 500/415/2015 zo dňa 21.10.2015), na čo žalobca reagoval listom zo dňa 28.10.2015 a žiadal o vysvetlenie, ku ktorej skutočnosti sa má vyjadriť. Platobná agentúra na tento list reagovala odpoveďou 13.11.2015, v ktorej v podstate zopakovala svoje rozhodnutie o krátení dotácií bez zrejmých zmien a vysvetlení. Pre nespokojnosť s postupom platobnej agentúry žalobca požiadal o nahliadnutie do spisu, pričom pri nahliadnutí do spisu namietal, že z neho nie je zrejmý priebeh kontroly a ani jej výsledok, boli v ňom len protokoly a výsledky, ktoré v predchádzajúcich vyjadreniach rozporoval. Okrem toho v nich absentovali dôkazy o porušení podmienok v nich uvádzaných. Zároveň pri nahliadnutí do spisu poukázal na klamstvo uvádzané v protokoloch ohľadom jeho prítomnosti na kontrole, ako aj na zneužitie tlačiva, v ktorom sú tieto údaje predtlačené. Platobná agentúra na základe konania žalobcu požiadala o opätovné vyjadrenie oddelenie kontroly, ktoré malo potvrdiť žalobcovu neprítomnosť na kontrole. Namietal, že platobná agentúra žalobcu o tejto skutočnosti pred vydaním rozhodnutia neinformovala. 7. Nesúhlasil s názorom platobnej agentúry, že ústne pojednávanie nebolo potrebné. V tejto súvislosti uviedol, že v odpovedi z kontroly sa špecifikujú porušenia, ku ktorým by sa žalobca mal v termíne troch mesiacov od kontroly (nie od jej skončenia) vyjadriť. Podľa žalobcu zámerom platobnej agentúry bolo za každých okolností obhájiť nesprávnu činnosť svojich zamestnancov. Pokiaľ sa dá toto vyjadrenie v rozhodnutí považovať za informáciu o porušení princípu údržby pozemkov, podľa žalobcu je ťažké sa k týmto okolnostiam po takmer roku vyjadriť. Pokiaľ je toto vyjadrenie z kontroly výsledkom, ktorý v zmysle čl. 54 ods. 2 nariadenia Komisie č. 1122/2009 má byť poslaný do troch mesiacov odo dňa kontroly na mieste, tak sa jedná o oznámenie po takmer jednom roku. Správu z kontroly vzhľadom na jej formálnosť a nezrozumiteľnosť nepovažoval za oznámenie o zistenom nesúlade. Za podstatnú považoval tú skutočnosť, že pri písaní listu platobnej agentúry č. 500/2435/2015, v ktorom sa vyjadrovala k stanovisku žalobcu ku kontrole a výsledkom nazretia do spisu, platobná agentúra vedela o zásadných výsledkoch z došetrenia a o týchto skutočnostiach žalobcu pred vydaním rozhodnutia neinformovala. Zdôraznil, že platobná agentúra hrubo porušila správny poriadok a opakovane žalobcu poškodila. 8. Mal za to, že žalovaný ho napadnutým rozhodnutím, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie platobnej agentúry, ukrátil na jeho subjektívnych právach, a to predovšetkým podľa § 3 ods. 1, 4 a 5, § 21 ods. 1, § 32 ods. 1 a § 46 správneho poriadku. Zdôraznil, že od samého začiatku mal záujem na tom, aby vydané rozhodnutie v predmetnej veci bolo v súlade so zákonom a platnými právnymi predpismi. S poukazom na čl. 12 ods. 4 nariadenia Komisie č. 1122/2009 dôvodil, že platobná agentúra už 5 rokov pred rokom 2014 poskytovala žalobcovi podpory formou platby na agroenvironmentálne opatrenie v rovnakej výške a na výmeru parciel, ktorá menená nebola. V tejto súvislosti poukázal na tú skutočnosť, že ani v roku 2014 nenastala žiadna zmena vo veľkosti obhospodarovaných parciel a z tohto dôvodu nebol povinný urobiť opravu týkajúcu sa referenčných parciel, keďže k žiadnej zmene v porovnaní s predchádzajúcimi obdobiami nedošlo. S poukazom na čl. 29 ods. 2 nariadenia Rady č. 73/2009 uviedol, že mu v minulosti boli platby vyplácané včas a v plnej výške, ale za rok 2014 mu nebolo vyplatené nič, a to ani suma vo výške 18.281,91 Eur, ktorá bola podľa platobnej agentúry opodstatnená. III. Vyjadrenie žalovaného 9. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa 20.09.2016, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Zastával názor, že žalobca v žalobe žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal nezákonnosť postupu žalovaného pri vydávaní napadnutého rozhodnutia. Poukázal na priebeh správneho konania a uviedol, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané na základe správneho právneho posúdenia veci, v konaní bol dostatočne zistený a preukázaný skutkový stav, ktorý bol v napadnutom rozhodnutí náležite odôvodnený. Napadnuté rozhodnutie je podľa názoru žalovaného preskúmateľné, zrozumiteľné, dostatočne odôvodnené a v súlade s právnymi predpismi SR a EÚ. Zdôraznil, že žalobcovi bol v priebehu správneho konania poskytnutý dostatočný priestor na uplatnenie jeho procesných práv, ktorý žalobcovi umožňoval účinne obhajovať jeho práva a záujmy, najmä vyjadriť sa k podkladom napadnutého rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy, pričom žalobca bol v priebehu správneho konania dostatočne oboznámený so všetkými dôvodmi a skutočnosťami, ktoré zistila platobná agentúra a ktoré boli podkladom pre jej rozhodnutie. Zároveň žalovaný konštatoval, že konanie prebehlo hospodárne, bez zbytočného zaťažovania žalobcu a svedomite. 10. Uviedol, že v rámci preskúmavania prvostupňového rozhodnutia platobnej agentúry zistil, že platobná agentúra umožnila žalobcovi viackrát vyjadriť sa k podkladom jej rozhodnutia a súčasne mu bolo umožnené nahliadnuť do administratívneho spisu jednotnej žiadosti na rok 2014, z ktorého mu boli vyhotovené fotokópie požadovaných dokladov. Preto k námietke žalobcu týkajúcej sa ukrátenia na jeho zákonnom práve žalovaný dodal, že v rámci celého prvostupňového a druhostupňového konania správne orgány postupovali v súlade so zásadou aktívnej súčinnosti účastníka konania tak, že pred vydaním každého rozhodnutia poskytli žalobcovi možnosť vyjadriť sa k jeho podkladom a s jednotlivými námietkami žalobcu sa náležite zaoberali a vysporiadali. K námietke žalobcu týkajúcej sa jeho požiadavky na ústne pojednávanie žalovaný poukázal na § 21 ods. 1 správneho poriadku a uviedol, že správne konania sú spravidla ovládané zásadou písomnosti, a preto sa ústne pojednávanie, na rozdiel od súdneho konania, nevyžaduje a ani ho ako povinnosť žiadny všeobecne záväzný právny predpis nepredpisuje. Podľa žalovaného v danom prípade bola pri vydaní správnych rozhodnutí oboch stupňov dodržaná zásada materiálnej pravdy a dostatočne zistený a preverený skutkový stav veci, preto nebolo potrebné nariadenie ústneho pojednávania. 11. Ďalej žalovaný poukázal na čl. 26 nariadenia Komisie č. 1122/2009, podľa ktorého sa administratívne kontroly a kontroly na mieste ustanovené v tomto nariadení vykonávajú takým spôsobom, aby sa zaistilo efektívne overenie dodržiavania podmienok, podľa ktorých sa poskytuje pomoc a požiadaviek a noriem rozhodujúcich pre krížové plnenie. Predmetné ustanovenie upravuje povinnosť platobnej agentúry vykonávať administratívne kontroly žiadostí a kontroly na mieste takým spôsobom, aby sa zaistila efektivita overenia platobnej agentúry nad dodržiavaním ustanovených podmienok žiadateľom (žalobcom) pre poskytnutie požadovaných podpôr v žiadosti. To znamená, aby počas ich výkonu platobná agentúra náležitým spôsobom zistila skutočný stav veci. Zo správy z kontroly na mieste žalovaný zistil, že u žalobcu bola zistená naddeklarácia na viacerých deklarovaných dieloch pôdnych blokov v celkovej výmere 24,35 ha. Súčasťou správy z kontroly na mieste je i zoznam pozemkov so zistenými naddeklaráciami, v ktorých platobná agentúra uvádza konkrétne zistené naddeklarácie na jednotlivých dieloch pôdnych blokov u žalobcu. Správu z kontroly na mieste, ktorá obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti podľa Nariadenia Komisie č. 1122/2009, žalobca podpísal dňa 04.12.2015, pričom svojim podpisom potvrdil svoje oboznámenie sa s jednotlivými zisteniami platobnej agentúry, ku ktorým neuviedol žiadne výhrady, keďže nevyužil ani možnosť sa k nim vyjadriť. Upozornil na to, že platobná agentúra súčasne s kontrolou na mieste vykonala u žalobcu i kontrolu podmienok krížového plnenia, ktorou bolo zistené porušenie podmienok v oblasti „minimálnej miery údržby“. Žalobca uvedenú správu z kontroly na mieste a krátku správu z kontroly podmienok krížového plnenia podpísal dňa 04.12.2014, pričom k svojmu podpisu neuviedol žiadne námietky k jednotlivým zisteniam ani k vypracovaniu predmetných správ. 12. Žalovaný konštatoval, že platobná agentúra v súlade s čl. 54 ods. 2 Nariadenia Komisie č. 1122/2009 informovala žalobcu o nesúladoch zistených počas kontroly na mieste v lehote troch mesiacov od vykonania kontroly na mieste. Dodal, že list platobnej agentúry č. 300/1241/2015 zo dňa 07.01.2016 predstavuje relevantný dôkaz a zároveň je akýmsi doplňujúcim stanoviskom k vykonanej kontrole na mieste. Zároveň platobná agentúra v súlade s čl. 54 ods. 2 nariadenia Komisie č. 1122/2009 informovala žalobcu o zistených nesúladoch v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom správy z kontroly na mieste a krátkej správy z kontroly podmienok krížového plnenia, o čom svedčí samotný podpis žalobcu na predmetných správach. Žalovaný zastával názor, že žalobca bol v priebehu správneho konania dostatočne oboznámený so všetkými dôvodmi a skutočnosťami, ktoré platobná agentúra zistila a ktoré boli podkladom pre jej rozhodnutie. Dôkazom o tom je predovšetkým správa z kontroly na mieste, z ktorej podľa žalovaného jednoznačne vyplýva, že žalobca bol po oboznámení sa s ňou poučený o možnosti túto správu podpísať, čím potvrdí svoju účasť na kontrole a oboznámenie sa so stavom zisteným počas jej výkonu, pričom mu bola poskytnutá možnosť vyjadriť/doplniť svoje poznámky ku kontrole na mieste, ako i k zisteniam platobnej agentúry uvedeným v správe z kontroly na mieste osobitným listom, ktorý tvorí jej prílohu. S poukazom na čl. 12 ods. 3 a 4 nariadenia Komisie č. 1122/2009 dôvodil, že žalobca pri predkladaní žiadosti o poskytnutie pomoci deklaroval správnosť a úplnosť údajov a bol povinný prípadné nesprávnosti opraviť alebo chýbajúce údaje doplniť. Zdôraznil, že žalobca podpisom svojej žiadosti vyhlásil správnosť, úplnosť a pravdivosť všetkých údajov a informácií v nej uvedených. 13. K námietke žalobcu týkajúcej sa porušenia povinnosti vyplatenia finančných prostriedkov žalovaný dodal, že v zmysle platnej legislatívy EÚ má žalobca vystavené tri nezrovnalosti v celkovej sume 2.542,46 Eur, k vysporiadaniu ktorých zo strany žalobcu nedošlo. Z tohto dôvodu je žalobca v platobnej agentúre vedený ako dlžník. Preto platobná agentúra pozastavila žalobcovi vyplácanie schválených podpôr v súlade s nariadením Rady (ES) č. 2988/95 z 18.12.1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev. V tejto súvislosti žalovaný upozornil na skutočnosť, že platobná agentúra zaslala žalobcovi žiadosti o vysporiadanie vzájomných finančných vzťahov, ktorých prílohu tvorili jednotlivé správy o zistených nezrovnalostiach u žalobcu a ktorými bol žalobca upozornený, že dňom vystavenia správy o zistenej nezrovnalosti je pozastavené uhrádzanie všetkých ostatných platieb, a to až do úplného vysporiadania nezrovnalostí zo strany žalobcu. Súčasne bol žalobca platobnou agentúrou informovaný o možnosti vysporiadania pohľadávok formou započítania, čo však žalobca nevyužil. IV. Posúdenie veci 14. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10 a 13 ods. 3 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 15. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 16. Podľa § 177 ods. 1 správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 17. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. 18. Podľa čl. 12 ods. 3 nariadenia Komisie č. 1122/2009 na účely identifikácie všetkých poľnohospodárskych parciel v poľnohospodárskom podniku uvedených v odseku 1 písm. d) sa v predtlačených formulároch, ktoré sa poľnohospodárom poskytnú v súlade s článkom 19 ods. 2 nariadenia (ES) č. 73/2009, uvádza v prípade každej referenčnej parcely maximálna oprávnená plocha na účely režimu jednotnej platby alebo režimu jednotnej platby na plochu. Okrem toho sa v geografickom materiáli poskytnutom poľnohospodárovi v súlade s uvedeným ustanovením uvádzajú hranice referenčných parciel a ich jedinečná identifikácia a poľnohospodár v ňom uvedie miesto každej poľnohospodárskej parcely. 19. Podľa čl. 12 ods. 4 nariadenia Komisie č. 1122/2009 ak nastali akékoľvek zmeny a doplnenia, najmä prevody platobných nárokov v súlade s článkom 43 nariadenia (ES) č. 73/2009, alebo ak je ktorýkoľvek z údajov v predtlačených formulároch uvedených v odsekoch 2 a 3 nesprávny, pri predkladaní formulára žiadosti poľnohospodár tento predtlačený formulár opraví. 20. Podľa čl. 26 ods. 1 nariadenia Komisie č. 1122/2009 administratívne kontroly a kontroly na mieste ustanovené v tomto nariadení sa vykonávajú takým spôsobom, aby sa zaistilo efektívne overenie dodržiavania podmienok, podľa ktorých sa poskytuje pomoc, a požiadaviek a noriem rozhodujúcich pre krížové plnenie. 21. Podľa čl. 32 ods. 1 prvá veta nariadenia Komisie č. 1122/2009 z každej kontroly na mieste podľa tohto oddielu sa vypracuje správa z kontroly, ktorou sa umožní zrevidovať podrobnosti uskutočnených kontrol. 22. Podľa čl. 32 ods. 2 nariadenia Komisie č. 1122/2009 poľnohospodárovi sa poskytne príležitosť podpísať správu, aby tak potvrdil svoju prítomnosť na kontrole a doplnil svoje vyjadrenie. Pokiaľ sa zistia nedostatky, poľnohospodár dostane kópiu správy z kontroly. 23. Podľa čl. 54 ods. 2 nariadenia Komisie č. 1122/2009 o každom zistenom nesúlade sa poľnohospodárovi zašle informácia do troch mesiacov odo dňa kontroly na mieste. 24. Podľa § 3 ods. 1 správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. 25. Podľa 3 ods. 2 správneho poriadku správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. 26. Podľa § 3 ods. 4 správneho poriadku správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. 27. Podľa § 3 ods. 5 správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. 28. Podľa § 21 ods. 1 správneho poriadku správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Ak sa má pri ústnom pojednávaní uskutočniť ohliadka, uskutočňuje sa ústne pojednávanie spravidla na mieste ohliadky. 29. Podľa § 23 ods. 1 správneho poriadku účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom. 30. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 31. Podľa § 32 ods. 2 správneho poriadku podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Údaje z informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich, okrem údajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na právne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať dokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa považujú za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať. 32. Podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. 33. Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 34. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 35. V danom prípade bolo predmetom súdneho prieskumu v rozsahu žalobných dôvodov napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie platobnej agentúry, ktorým tá rozhodla o žiadosti žalobcu zo dňa 23.04.2014 tak, že mu schválila poskytnutie podpory formou platby na agroenvironmentálne opatrenie v sume 18.281,91 Eur podľa § 35 nariadenia vlády č. 499/2008, čím znížila žalobcom požadovanú platbu na agroenvironmentálne opatrenie o sumu 4.514,67 Eur z dôvodu nedodržania deklarovanej výmery bez zistenia úmyslu v zmysle čl. 16 nariadenia Komisie č. 65/2011 a o sumu 565,42 Eur z dôvodu porušenia podmienok krížového plnenia v zmysle čl. 19 ods. 2 uvedeného nariadenia. Podľa zistení platobnej agentúry obsiahnutých v administratívnom spise (na základe viacerých kontrol na mieste a zároveň kontroly podmienok krížového plnenia) žalobca deklaroval diel pôdneho bloku (Počúvadlo 1405/1 B), na ktorom sa nachádzali novostavby. Platobná agentúra na viacerých dieloch pôdneho bloku deklarovaných žalobcom (presný popis dielov pôdneho bloku je obsahom odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia) zistila naddeklaráciu. Okrem toho platobná agentúra pri preverovaní žiadosti žalobcu zistila porušenie podmienok v oblasti minimálnej miery údržby tzv. „dobrých poľnohospodárskych a environmentálnych podmienok“ - GAEC. 36. Žalobca v žalobe, podobne aj v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, namietal, že platobná agentúra nerešpektovala názor žalovaného vyjadrený v rozhodnutí zo dňa 04.06.2015, a to predovšetkým zabezpečiť jeho aktívnu súčinnosť ako účastníka konania. Mal za to, že postupom platobnej agentúry bol ukrátený na svojich právach ako účastník správneho konania. Zároveň namietal, že platobná agentúra nesprávne nenariadila vo veci ústne pojednávanie. Po preskúmaní administratívneho spisu platobnej agentúry súd ustálil, že jej konaním žalobca nebol ukrátený na svojich právach ako účastník správneho konania. Súd sa stotožňuje so žalovaným, že administratívny spis obsahuje všetky procesne úkony platobnej agentúry, ktoré platobná agentúra vykonala v záujme čo najúplnejšieho zistenia skutkového stavu veci, pričom žalobca ako účastník konania mal možnosť vyjadriť sa k jednotlivým skutkovým zisteniam a podkladom rozhodnutia tak, ako mu to umožňuje § 33 ods. 2 správneho poriadku. Sám žalobca poukázal na to, že využil možnosť nahliadnutia do spisu platobnej agentúry, v rámci ktorého mu boli poskytnuté kópie príslušných dokladov (krátka správa z kontroly na mieste zo dňa 01.12.2014 a dňa 19.12.2014, deklaračná časť správy z kontroly na mieste zo dňa 04.12.2014). Zároveň aj z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že platobná agentúra po zrušení jej pôvodných rozhodnutí opakovane vyzývala žalobcu o vyjadrenie sa k jej zisteniam, resp. na doplnenie jeho podaní, čo žalobca aj využil a k zisteniam platobnej agentúry sa opakovane vyjadroval. Svedčia o tom napríklad výzva na doplnenie podania zo dňa 21.10.2015, odpoveď žalobcu zo dňa 28.10.2015, opakovaná výzva na doplnenie podania zo dňa 13.11.2015, odpoveď žalobcu zo dňa 17.11.2015, zápisnica o uskutočnení nazerania do spisov zo dňa 17.12.2015, odpoveď zo dňa 04.01.2016 na stanovisko žalobcu k vykonanej kontrole na mieste a k výsledkom z nazerania do spisov zo dňa 26.12.2015 a iné. 37. Vo vzťahu k namietanému nenariadeniu ústneho pojednávania súd uvádza, že ustanovenie § 21 ods. 1 správneho poriadku vymedzuje povinnosť správneho orgánu nariadiť ústne pojednávanie len v dvoch prípadoch. V prvom prípade to musí vyžadovať povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu. V tejto súvislosti je potrebné si uvedomiť, že posúdenie toho, či v konkrétnom prípade povaha veci vyžaduje nariadenie ústneho pojednávania, je plne v kompetencii správneho orgánu, ktorý nie je viazaný prípadným návrhom účastníka konania. Správny orgán má povinnosť zistiť skutkový stav čo najúplnejšie. Za týmto účelom mu správny poriadok dáva dostatok možností na zaobstaranie podkladov pre rozhodnutie bez toho, aby bolo potrebné nariaďovať ústne pojednávanie. V neposlednom rade je správny orgán povinný postupovať v súlade so zásadou hospodárnosti konania (viď § 3 ods. 4 správneho poriadku). V danom prípade žalovaný, podobne aj platobná agentúra, usúdili, že ústne pojednávanie nie je potrebné, a to predovšetkým z dôvodu existencie množstva podkladov pre rozhodnutie, ktoré sú obsiahnuté v administratívnom spise a ktoré tvoria základ pre skutkové zistenia správnych orgánov. Súd v tomto smere nezistil pochybenie správnych orgánov. V druhom prípade je správny orgán povinný nariadiť ústne pojednávanie, ak to ustanovuje osobitný zákon, čo nie je prípad žalobcu. 38. Žalobca ďalej namietal nedostatky kontrolných zistení zaznamenaných v správe o kontrole na mieste a krátkej správe z kontroly krížového plnenia. Zároveň namietal ich nezrozumiteľnosť. Súd v tejto súvislosti uvádza, že administratívne kontroly (kontroly podmienok krížového plnenia) a kontroly na mieste sa v zmysle nariadenia Komisie č. 1122/2009 vykonávajú takým spôsobom, aby sa zaistilo efektívne overenie dodržiavania podmienok, podľa ktorých sa poskytuje pomoc a požiadaviek a noriem rozhodujúcich pre krížové plnenie. Zo správy z kontroly na mieste vyplýva, že u žalobcu bola na základe kontrol na mieste vykonaných v dňoch 08.09.2014-10.09.2014, 17.09.2014, 18.09.2014, 20.11.2014 a 04.12.2014 zistená naddeklarácia na viacerých deklarovaných dieloch pôdnych blokov v celkovej výmere 24,35 ha. Súčasťou správy z kontroly na mieste je zoznam pozemkov (dielov pôdnych blokov deklarovaných žalobcom) so zistenými naddeklaráciami. Okrem kontroly na mieste vykonala platobná agentúra u žalobcu aj administratívnu kontrolu podmienok krížového plnenia, ktorou zistila porušenie podmienok v oblasti „minimálnej miery údržby“, a to porušenie podmienky „počas celého vegetačného obdobia udržiavať všetky plochy trvalých trávnatých porastov kosením alebo spásaním, doplnkovo mulčovaním“ a podmienky „počas kalendárneho roka zabraňovať rozširovaniu samonáletov drevín, odstraňovať húževnaté buriny, vrátane zostávajúcich nedopaskov“. Správu z kontroly na mieste a krátku správu z kontroly krížového plnenia žalobca podpísal dňa 04.12.2015, pričom svojim podpisom potvrdil svoje oboznámenie sa s jednotlivými zisteniami platobnej agentúry, ku ktorým neuviedol žiadne výhrady, a to ani k vypracovaniu predmetných správ. Súd navyše uvádza, že uvedené správy spĺňajú všetky náležitosti v zmysle nariadenia Komisie č. 1122/2009, a preto súd námietky žalobcu v tomto smere nepovažuje za dôvodné. K procesnému postupu platobnej agentúry po vydaní správy z kontroly na mieste a krátkej správy z kontroly krížového plnenia sa súd vyjadril v bode 36 tohto rozsudku. 39. Okrem toho súd neprisvedčil žalobcovi v tom, že platobná agentúra ho o nesúladoch zistených počas kontroly na mieste neinformovala v lehote troch mesiacov od vykonania kontroly. Z administratívneho spisu totiž vyplýva, že platobná agentúra žalobcu v súlade s čl. 54 ods. 2 Nariadenia Komisie č. 1122/2009 informovala o nesúladoch zistených počas kontroly na mieste v lehote troch mesiacov od vykonania kontroly na mieste, a to listom zo dňa 07.01.2016. Okrem toho sa žalobca oboznámil so zistenými nesúladmi prostredníctvom správy z kontroly na mieste a krátkej správy z kontroly podmienok krížového plnenia, ktoré sám podpísal. Žalobca bol zároveň poučený o možnosti (nie povinnosti) tieto správy podpísať, pričom jeho podpis svedčí o jeho účasti na kontrole a oboznámení sa so stavom zisteným počas jej výkonu. Tiež mu bola poskytnutá možnosť vyjadriť sa, resp. doplniť svoje vyjadrenia ku kontrole na mieste osobitným listom, ktorý tvorí prílohu správy z kontroly na mieste. 40. Súd prisvedčil žalovanému pri postupe podľa čl. 12 ods. 3 a 4 nariadenia Komisie č. 1122/2009 s tým, že žalobca pri predkladaní žiadosti deklaroval správnosť a úplnosť údajov a bol povinný prípadné nesprávnosti opraviť alebo chýbajúce údaje doplniť. Správne uvádza žalovaný, že žalobca podpisom svojej žiadosti vyhlásil správnosť, úplnosť a pravdivosť všetkých údajov a informácií v nej uvedených, a preto v prípade ich nesprávnosti alebo nepresnosti je povinný znášať následky vo forme krátenia žiadanej podpory. Nemožno prisvedčiť žalobcovi, že nemá niesť zodpovednosť za žalovaným vyplnené tlačivá a veľkosť nameraných plôch. Naopak, citované znenie článku 12 je formulované jasne a ukladá žalobcovi povinnosť prípadné nesprávnosti opraviť. Jedine žalobca samotný, ako žiadateľ o podporu a jej konečný užívateľ musí ako starostlivý hospodár byť schopný identifikovať všetky poľnohospodárske parcely a ich plochu, ktoré môžu byť zahrnuté do jeho žiadosti o podporu. 41. Záverom súd uvádza, že námietkou žalobcu ohľadom nevyplatenia schválenej časti podpory platobnou agentúrou sa nezaoberal, nakoľko postup platobnej agentúry po vydaní prvostupňového rozhodnutia nebol predmetom súdneho skúmania. 42. Súd vychádzajúc zo skutkových zistení v danej veci dospel k záveru, že správne orgány oboch stupňov v danom prípade postupovali v súlade s citovanou právnou úpravou, vo veci si zadovážili dostatok skutkových podkladov relevantných pre vydanie rozhodnutia, v odôvodnení rozhodnutia uviedli dôvody, na základe ktorých v danej veci rozhodli, námietkami žalobcu sa náležite zaoberali a žalovaný sa súčasne v dôvodoch svojho rozhodnutia náležite vyporiadal s odvolacími námietkami. Napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie platobnej agentúry, súd teda považuje za vecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol. 43. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 v spojení s § 175 ods. 1 SSP, avšak vo veci úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, ide o orgán štátnej správy, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. 44. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).