Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/158/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201286 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Fulcová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1016201286.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Minister spravodlivosti Slovenskej republiky so sídlom Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, proti žalovanému: Notárska komora Slovenskej republiky - Disciplinárna komisia so sídlom Krasovského ulica č. 13, 851 01 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. DK 2/2016 zo dňa 31. mája 2016, takto r o z h o d o l : Správny súd žalobu o d m i e t a. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca sa žalobou doručenou krajskému súdu dňa 11.7.2016 domáhal preskúmania rozhodnutia Notárskej komory Slovenskej republiky - Disciplinárnej komisie č. DK 2/2016 zo dňa 31. mája 2016 vo veci disciplinárneho konania vedeného proti disciplinárne obvinenej notárke F.. T. U. so sídlom notárskeho úradu v Z. B., B. Č.. X, ktorým jej uložila disciplinárne opatrenie - peňažnú pokutu vo výške XXX eur. 2. Napadnutým rozhodnutím Disciplinárna komisia Notárskej komory Slovenskej republiky uznala disciplinárne obvinenú notárku F.. T. U. za vinnú z disciplinárneho previnenia, na tom skutkovom základe, že notárskou zápisnicou č. Z. XXX/XXXX, Z. XXXXX/XXXX, Z. Č.. XXXXX/XX zo dňa 17.10.2014 osvedčila vyhlásenie o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam uvedeným v skutkovej vete rozhodnutia napriek tomu, že neboli splnené podmienky vydržania podľa osobitného predpisu tým, že nemala písomné vyjadrenia všetkých právnych nástupcov osoby, ktorej zápis v katastri nehnuteľností preukazuje vlastnícke právo. Týmto závažným spôsobom porušila § 63 písm. a); § 36 ods. 1; § 2 ods. 2 a § 13 Notárskeho poriadku, za čo jej podľa § 91 ods. 1 písm. b) zák. č. 323/1992 Zb. Notárskeho poriadku bolo uložené disciplinárne opatrenie - pokuta vo výške XXX eur. 3. Žalovaná svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že disciplinárne konanie proti notárke F.. T. U. bolo začaté na návrh ministra spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorý za porušenie jej povinností vyplývajúcich z ustanovení § 63 písm. a ) bod 3, § 36 ods. 1, § 2 ods. 2 a § 13 Notárskeho poriadku podal disciplinárny návrh a žiadal uloženie disciplinárneho opatrenia v zmysle § 91 ods. 2 písm. b) Notárskeho poriadku, a to finančnú pokutu vo výške XXXX eur. V súvislosti s vydaním osvedčenia o vydržaní menovanou notárkou mala žalovaná z vykonaného dokazovania preukázané, že pri vydržaní nehnuteľností obvinená notárka porušila ust. § 63 písm. a), § 36 ods. 1, § 2 ods. 2 a § 13 Notárskeho poriadku tým, že nemala písomné vyjadrenie všetkých právnych nástupcov osoby, ktorej zápis v katastri nehnuteľností preukazuje vlastnícke právo. Po preskúmaní všetkých okolností vrátane poľahčujúcich, prihliadnuc na osobu disciplinárne obvinenej notárky najmä, že jej nebolo právoplatne uložené disciplinárne opatrenie, ako aj na jej osobné pomery (vyživovacia povinnosť voči dvom maloletým deťom) a na skutočnosť, že sa s predmetným vydržaním dôkladne zaoberala, jej Disciplinárny senát uložil disciplinárne opatrenie - peňažnú pokutu v spodnej hranici, vo výške XXX eur. 4. Žalobca v podanej žalobe vytýka rozhodnutiu Disciplinárnej komisie Notárskej komory Slovenskej republiky: „Disciplinárna komisia nemala za potrebné zohľadniť viaceré súvislosti s vyživovacou povinnosťou voči dvom maloletým deťom disciplinárne obvinenej aj v spojitosti s rodinnými pomermi disciplinárne obvinenej (či je obvinená samoživiteľ, príp. či vyššia pokuta by bola pre disciplinárne obvinenú likvidačná)... zistený skutkový stav nemohol odôvodniť Disciplinárnu komisiu uvedeným záverom, že uložila disciplinárne obvinenej peňažnú pokutu v spodnej hranici. Mám za to, že Disciplinárna komisia nemala za potrebné vyrovnať sa so všetkými hľadiskami pre uloženie pokuty, na ktoré má v zmysle disciplinárneho poriadku Notárskej komory prihliadnuť pri ukladaní disciplinárneho opatrenia a preto je dôvodné, aby rozhodnutie Disciplinárnej komisie v časti o uložení disciplinárneho opatrenia, t.j. o uložení výšky peňažnej pokuty, ktoré je výsledkom správneho uváženia, bolo v zmysle ust. § 198 Správneho súdneho poriadku preskúmané súdom (doslovná citácia žalobcu pozn. súdu). V súvislosti s touto argumentáciou poukázal žalobca na judikatúru Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 2Sžp/16/2011 (str. 3,5). Žalobca navrhuje, aby súd uznal obvinenú F.. T. U. za vinnú a uložil jej v zmysle ust. § 198 ods. 1 písm. a) Správneho súdneho poriadku peňažnú pokutu vo výške XXXX eur. 5. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že: „rozhodnutie vydané Disciplinárnou komisiou Notárskej komory SR je v súlade so zákonom a disciplinárnym poriadkom a Disciplinárna komisia zohľadnila všetky potrebné skutočnosti, ktoré sa premietli do výšky uloženého disciplinárneho opatrenia, preto žalovaná ma za to, že žaloba nie je dôvodná“. Vzhľadom na uvedené navrhla, aby súd žalobu zamietol. 6. Krajský súd ako správny súd príslušný podľa ust. § 6 ods. 2 písm. a) zák. č. 162/2015 Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) bez nariadenia pojednávania (§ 107 ods. 2 SSP) preskúmal žalobu z hľadiska jej predmetu a účelu a splnenia podmienok konania a zistil, že žalobu je potrebné odmietnuť, nakoľko nie sú splnené zákonné podmienky pre jej meritórne prejednanie. 7. Správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom (§ 2 ods. 1 SSP). 8. Podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná zjavne neoprávnenou osobou. 9. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 10. Podľa § 177 ods. 2 SSP, ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor alebo subjekt výslovne na to oprávnený zákonom. 11. Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánov verejnej správy alebo opatreniu orgánov verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 12. Podľa § 178 ods. 2 SSP, prokurátor môže podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánom verejnej správy , alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak orgán verejnej správy nevyhovel jeho protestu a nezrušil ním napadnuté rozhodnutie, alebo opatrenie. 13. Podľa § 178 ods. 3 SSP, zainteresovaná verejnosť je oprávnená podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy, alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak tvrdí, že tým bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia. 14. Podľa § 194 ods. 1 SSP, správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánom verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. 15. Podľa § 194 ods. 2 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 16. Súd vychádzajúc z obsahu žaloby jej predmetu a účelu po oboznámení sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu zistil, že žaloba bola podaná podľa § 194 SSP a aj vecne sa týka správneho trestania a preto sa na konanie o nej použijú ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe (§ 194 ods. 2 SSP). 17. Súd poukazuje na to, že od vymedzenia všeobecnej správne žaloby, jej predmetu a účelu sa odvíja aj aktívna žalobná legitimácia. Zjednodušene povedané v prípade ochrany subjektívnych práv svedčí aktívna žalobná legitimácia fyzickej a právnickej osobe tvrdiacej, že na nich bola ukrátená ako účastník administratívneho konania ( § 178 ods. 1 SSP) a pri ochrane iných ako subjektívnych práv má aktívnu žalobnú legitimáciu výlučne prokurátor (§ 178 ods. 2 SSP) alebo zainteresovaná verejnosť (ust. § 178 ods. 3 SSP). 18. Aktívna procesná legitimácia v konaní o všeobecnej správnej žalobe v zmysle § 178 ods. 2 a 3 SSP u žalobcu neprichádza do úvahy, pretože túto má podľa uvedených ustanovení zákona prokurátor alebo zainteresovaná verejnosť. 19. Súd preto posudzoval aktívnu procesnú legitimáciu žalobcu v zmysle § 178 ods. 1 SSP, ktorá v sebe zahŕňa kumulatívne dva predpoklady, a to postavenie účastníka v administratívnom konaní, v ktorom bolo vydané žalované rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy a súčasne ukrátenie na subjektívnych právach spojené s vydaním žalovaného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy. 20. Súd považuje za nesporné, že žalobca minister spravodlivosti Slovenskej republiky bol účastníkom administratívneho konania, teda disciplinárneho konania, keďže na základe ust. § 92 ods. 1 veta prvá Notárskeho poriadku bola orgánom oprávneným na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania vedeného proti disciplinárne obvinenej notárke F.. T. U.. 21. Pokiaľ ide o druhý predpoklad aktívnej procesnej legitimácie žalobcu, týmto je nesporné ukrátenie na subjektívnych právach, ktoré je nutné chápať v dvoch rovinách, a to v rovine subjektívneho práva a jeho ukrátenia. 22. Subjektívnym právom je potrebné rozumieť vlastné práva alebo právom chránené záujmy žalobcu. Inými slovami fyzická a právnická osoba sa nemôže všeobecnou správnou žalobou domáhať ochrany subjektívnych práv inej osoby, resp. pod jej subjektívne práva nemožno podriadiť také účinky rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, ktoré neovplyvňujú jej právnu pozíciu, t.j. nezasahujú do jej právnej sféry ani nespôsobujú zmenu jej právneho postavenia (pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sži 2/2011 z 24.2.2011). 23. Skutočnosť, že musí ísť o vlastné subjektívne práva fyzickej alebo právnickej osoby súčasne vylučuje, aby pod tento druh aktívnej žalobnej legitimácie bolo možné podriadiť prípad, keď fyzická alebo právnická osoba, ako účastník administratívneho konania v jeho rámci realizuje svoje verejno-mocenské oprávnenia. 24. Pod ukrátením subjektívneho práva je nutné rozumieť taký stav, keď žalovaným rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej správy bolo priamo zasiahnuté do práv alebo právom chránených záujmov fyzickej alebo právnickej osoby. 25. Podľa názoru súdu žalobca, minister spravodlivosti Slovenskej republiky bol účastníkom administratívneho konania, teda disciplinárneho konania, ktorého výsledkom je rozhodnutie, ktoré sa správnou žalobou napáda. V rámci uvedeného konania však realizoval svoje verejno - mocenské oprávnenie vyplývajúce z ust. § 92 veta prvá Notárskeho poriadku t.j. oprávnenie podať návrh na začatie disciplinárneho konania. 26. Rozhodnutie, ktoré sa žalobou napáda, je výsledkom administratívneho konania, teda disciplinárneho konania, ktorého, minister spravodlivosti bol účastníkom. V rámci tohto konania však realizoval svoje verejno - mocenské oprávnenie, čo vylučuje, aby sa uvedené rozhodnutie mohlo týkať subjektívnych práv fyzickej osoby, ministra spravodlivosti Slovenskej republiky, ktoré by vychádzali z konkrétneho právneho predpisu, ovplyvňovali by jej právnu pozíciu, alebo by zasiahli do jeho právnej sféry alebo spôsobili zmenu jeho právneho postavenia, teda nespĺňa procesnú podmienku osoby oprávnenej na podanie žaloby, teda nemá aktívnu procesnú legitimáciu vyplývajúcu z ust. § 178 ods. 1 SSP. 27. Súd dospel k záveru, že na podanie všeobecnej správnej žaloby nie je žalobca procesne aktívne legitimovaný podľa § 178 SSP, preto podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP žalobu, ako podanú zjavne neoprávnenou osobou odmietol. 28. O trovách konaniach súd rozhodol podľa ust. § 170 písm. a ) SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania , nakoľko žaloba bola odmietnutá. 29. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerov hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto znesenie možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné dôvody) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné dôvody možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje ,ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná, alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.