Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/298/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201353 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1016201353.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Janky Richterovej v právnej veci žalobcov: 1/ R. Š., M.. XX.XX.XXXX Q.: T.. U. X, Q., 2/ B. T., M.. XX.XX.XXXX, Q.: Ž.V. XXX, P., obaja v zast.: JUDr. Miroslav Chrenko, advokát so sídlom: Blumentálska 22, Bratislava, proti žalovanému: T.Á. W., M.. XX.XX.XXXX, Q.: J. XXXX, P., za účasti vedľajšieho účastníka: Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom: Trnavská cesta 82, Bratislava, v zast.: Allianz-Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom: Dostojevského rad 4, o náhradu škody, na odvolanie vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 6C/130/2002-362 zo dňa 04.04.2013 a na odvolanie vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 6C/130/2002-387 zo dňa 30.05.2013, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v znení opravného uznesením č.k. 6C/130/2002-405 zo dňa 01.06.2016 p o t v r d z u j e. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalobcom 1/ a 2/ sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému uložil povinnosť v lehote troch dní zaplatiť žalobkyni 1/ 62.334,22 eura a žalobcovi 2/ 35.360,63 eura. Vo zvyšku žalobu zamietol. Žalovanému uložil povinnosť v lehote troch dní zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava IV sumu 376,87 eura titulom náhrady trov znaleckého dokazovania. Žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania. 2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil podľa § 427, § 444 Občiansky zákonník, § 4 ods. 1, 6 ods. 1, § 7 vyhlášky č. 32/1965 Zb., § 132 O.s.p. a vecne tým, že žalobou zo dňa 31.12.2002 žiadali žalobcovia 1/ a 2/ (ďalej aj ako „navrhovatelia v I. a II. rade“) súd, aby zaviazal žalovaného (ďalej aj ako „ odporcu“) na zaplatenie 5.664.000,- Sk, t.j. 188.010,35, resp. 4.638.375,- Sk, t.j. 153.965,84 eura z titulu náhrady škody z ublíženia na zdraví, keď sa domáhali mimoriadneho zvýšeného bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia. 3. Súd vykonal dokazovanie a zistil, že pri dopravnej nehode dňa 02.12.2001 v obci Devínska Nová Ves, ktorú spôsobil odporca ako vodič osobného motorového vozidla EČ: P. XXX J., utrpeli navrhovatelia ako spolujazdci vážne zranenia, keď navrhovateľka v I. rade utrpela zlomeninu pravého acetabula panvového prstenca s centrálnym vytknutím stehennej kosti, zlomeninu pravého jabĺčka, natrhnutie skríženého kolenného väzu v pravo, pomliaždenie krčnej chrbtice, hrudníka brušnej steny, poškodenie pravého periférneho sedacieho nervu, odumretie a následné extrakciu šiestich zubov ako následok úrazu, tržnú ranu na hlave, otras mozgu ťažkého stupňa a šok stredne ťažkého stupňa. Navrhovateľka bola dlhodobo hospitalizovaná po dopravnej nehode a jej stav bol komplikovaný zápalom močového mechúra po nevyhnutnom cievkovaní. Navrhovateľ v II. rade utrpel subtrochanterickú zlomeninu pravej stehennej kosti s nevyhnutným operačným riešením, zlomeninu tretieho pravého a ľavého rebra, trieštivú zlomeninu tela tretieho bedrového stavca, vykĺbenie stavcov medzi L2, L3, pomliaždenie a natrhnutie pečene, natrhnutie pravej obličky s krvácaním do močových ciest, krvácanie do brušnej dutiny, spôsobené natrhnutím sleziny, krvácanie do oboch pohrudničných priestorov, otras miechy, pomliaždenie a odierky oboch predlaktí, otras mozgu a šok ťažkého stupňa. Navrhovateľ v II. rade bol dlhodobo a viacnásobne hospitalizovaný. 4. Z posudku o bolestnom a sťaženie spoločenského uplatnenia zo dňa 20.2.2002 L.. C.. F. súd zistil, že navrhovateľ v 2. rade utrpel dňa 6.12.2001 ťažký dopravný úraz. Pacient bol okamžite hospitalizovaný, dešokovaný a operovaný na klinike úrazovej chirurgie FNsp Akad. L. Dérera, pacient ešte neskôr jeden krát operovaný na chrbticu, pacient liečený a sledovaný na pooperačnej izbe, nakoľko sa liečba komplikovala krvácaním do dutiny brušnej a hrudnej a obličky - všetky tieto orgánové poškodenia liečené sledovaním, konzervatívnou liečbou, pacient je v stálom liečení, nosí korzet. Preto vyčíslil bolestné na 908,75 bodov. Z posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia navrhovateľa v II. rade zo dňa 17.02.2002 vypracovaného L.. C. F. súd zistil, že pacient má vážne poúrazové ťažkosti v zmysle stálych bolestí bedrovej chrbtice, s vystreľovaním do oboch dolných končatín a zhoršeným pohybom bedrovej chrbtice, pri minimálnej záťaži sa zadýcha, má bolesti pravého bedrového kĺbu, aj napriek rehabilitácii nemôže riadne pohybovať v bedrovom kĺbe vpravo. Po úraze sa liečil u psychiatra Dr. A. Strečka, ktorý v hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia cituje a ktoré určil na 1300 bodov. 5. Z posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia navrhovateľky v I. rade zo dňa 19.12.2002 L.. C. F. súd zistil, že pacientka utrpela dňa 06.12.2001 ťažký dopravný úraz, nespomína si na okolnosti úrazu, bola v bezvedomí, zlomenina acetabula liečená extenziou - traskeletárna extenzia. Stav komplikovaný zápalom močového mechúra po cievkovaní, v neskoršom období museli v celkovej anestézie vykonať artroskopiu s nálezom ťažkého poškodenia chrupavky na jabĺčku, pacientka má stále bolesti hlavy, závrate, preto bola ošetrovaná neurológom, otorynolaryngológom, psychiatrom, psychológom. Pre odumretie šiestich zubov ošetrovaná stomatológom, ktorý extrahoval zuby, pacientka má enormné ťažkosti s pravým bedrovým kĺbom, chodí o barliach, musí nosiť podporný aparát na pravom kolene, lebo ho má nestabilné, určil bolestné 600 bodov. Z posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia navrhovateľky v I. rade zo dňa 14.08.2002 L.. C. F. súd zistil, že nakoľko došlo k súbehu komplikácii, zápal, operácie, bolestivé opakované prierezy a stále bolesti hlavy, zvyšuje bolestné na dvojnásobok, t.j. 920 bodov. 6. Navrhovatelia sa domáhali mimoriadneho zvýšenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia u navrhovateľky v I. rade o 40 násobok a u navrhovateľa v II. rade o 30 násobok bodového ohodnotenia, keď poukazovali na to, že majú doposiaľ zdravotné problémy spôsobené dopravnou nehodou, u navrhovateľky v 1. rade až také, že spôsobili jej plnú invaliditu. 7. Vedľajší účastník v priebehu konania čiastočne plnil v prospech navrhovateľov. U navrhovateľky v I. rade zaplatil na bolestné sumu 56.400,- Sk a pri sťažení spoločenského uplatnenia sumy 72.000,- Sk a 2.290,38 eura, t.j. spolu 4.680,34 eura. U navrhovateľa v II. rade bolo zaplatené na bolestné 58.500,- Sk a na sťaženie spoločenského uplatnenia 120.000,- Sk. 8. Zo znaleckých posudkov L.. C. R., K.. zo dňa 15.3.2006 číslo 3,4/2006 súd zistil, že u navrhovateľky v I. rade znalec vyčíslil bolestné 460 bodov, ktoré zvýšil na dvojnásobok 920 bodov vzhľadom na bolestivejší spôsob liečby, uroinfekciu a operácie. Sťaženie spoločenského uplatnenia na 1600 bodov, keď vychádzal v položkách 251 a 252 z posudku L.. J.na P. z odboru psychiatrie 1600 bodov. Vzhľadom na vek, rozsiahlosť následkov poškodenia zdravia a jeho ďalšie možnosti uplatnenia v rodinnom, spoločenskom a pracovnom živote odporučil znalec zvýšiť sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 6 ods. 2, § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. Pri navrhovateľovi v 2. rade určil znalec bolestné na 915 bodov s tým, že pre súbeh dôvodov a opakované operácie zvýšil odškodnenie za bolesť na dvojnásobok 1830 bodov. Sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotil na 1200 bodov, keď v položke 252 vychádzal z posudku L.. J. P., psychiatra. Vzhľadom na vek, rozsiahlosť následkov poškodenia zdravia a jeho ďalšie možnosti uplatnenia v rodinnom, spoločenskom a pracovnom živote odporučil zvýšiť sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 6 ods.2, § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. 9. Z výsluchu znalca L.. Q. R. súd zistil, že je znalec z odboru chirurgie, preto v položkách 251 a 252 tak, ako uviedol v svojich znaleckých posudkoch vychádzal zo záverov znaleckého posudku L.. P., ktoré si osvojil u navrhovateľov sa jedná o stredne ťažké poranenie pohybového aparátu, dá sa povedať, že nepotrebujú pomoc tretej osoby, čo sa týka psychickej ujmy k tejto sa nevedel vyjadriť, navrhovateľka v I. rade je v súčasnosti v ZTPS, má doposiaľ problémy s chodením. Je pravdou že v súčasnosti už nepoužíva barle, sústavne je liečená psychiatrom, berie lieky, potrebuje pomoc tretej osoby, nie však z dôvodu že by nebola schopná sama chodiť, ale z toho dôvodu, že má strach, že to nezvládne, všetky domáce práce vykonáva syn, v súčasnosti nikde nechodí, snaží sa čítať, má problémy s pamäťou, znervózňuje ju, keď zabúda pri rozhovore o čom hovorila, alebo že zabudla, čo práve čítala. 10. Navrhovateľ v II. rade má zakázanú prácu v koľajisku, a v súčasnosti vykonáva funkciu dozorcu výhybiek v Devínskom jazere, kde obsluhuje panel elektromotorických radičov výhybiek, pričom nie je potrebná fyzická námaha, pri práci sedí, má sústavné bolesti chrbtice, berie lieky na bolesť. Keď má voľný deň pozerá doma televízor, alebo je pri počítači. Pred dopravnou nehodou mal autodielňu, opravoval autá, robil diskdžokeja, túto činnosť musel nechať z toho dôvodu, že na to fyzicky nestačil a nerobilo mu to dobre na jeho zdravotný stav. 11. Zo znaleckého posudku L.. Ľ. I., U.. č. 20/2009 zo dňa 07.12.2009 súd zistil, že navrhovateľka v I. rade utrpela dňa 06.12.2001 pri dopravnej nehode ťažkú polytraumu, v dôsledku ktorej je invalidizovaná a uznaná za zdravotne ťažko postihnutú. Okrem telesnej traumy utrpela aj úraz hlavy s následným poškodením mozgu a rozvojom organického psychosyndrómu, ktorý sa prejavuje trvalou zmenou jej psychických funkcií, menovaná je z uvedených dôvodov neschopná fungovať na premorbídnej úrovni, jej schopnosť uplatniť sa v rodinnom, politickom, kultúrnom a športovom živote je podstatne znížená. V súčasnosti t.j. približne 8 rokov od úrazu počas ktorých sa podrobuje systematickej intenzívnej komplexnej psychiatrickej liečbe možno jej stav považovať za ustálený, postihnutie hodnotiť ako trvalé, jeho prognóza je nepriaznivá. Znalkyňa v časti sťaženia spoločenského uplatnenia v bodoch číslo 251 vážne mozgové alebo duševné poruchy po ťažkom poranení hlavy na 1000 bodov a v bode č. 252 vážne duševné poruchy po iných ťažkých poraneniach okrem poranenia hlavy 300 bodov, t.j. započítala sa jedna polovica 150 bodov. Spolu 1150 bodov. Vzhľadom na výrazne zníženú možnosť uplatniť sa v rodinnom, kultúrnom, politickom a športovom živote a vzhľadom na nemožnosť odstrániť trvalé následky odporučila zvýšenie sťaženie spoločenského uplatnenia podľa §§ 6 a 7 vyhlášky č. 32/1965 Zb. Zo znaleckého posudku L.. Ľ. I., U.., č. 41/2010 zo dňa 17.05.2010 súd zistil, že pri navrhovateľovi v II. rade dospela k záveru, že utrpel dňa 06.12.2001 pri dopravnej nehode ťažkú polytraumu celého tela v dôsledku ktorej má zníženú pracovnú výkonnosť a tiež jeho schopnosť uplatniť sa v rodinnom, pracovnom, politickom kultúrnom a športovom živote je mierne znížená, v súčasnosti, t.j. cca 9 rokov od úrazu počas ktorých je jeho zdravotný stav (telesný aj duševný) sledovaný, možno jeho stav považovať za ustálený a postihnutie hodnotiť ako trvalé, jeho prognóza je nepriaznivá, počas obdobia od vypracovania znaleckého posudku č. 3/2006 znalcom L.. C. R., K.., ktorý položku 252 ohodnotil na základe odborného posudku psychiatra L.. J.. P.B. zo dňa 10.12.2002 sa stav menovaného ďalej vyvíjal a následne sa stabilizoval, znalkyňa v bode č. 252 vážne duševné poruchy po iných ťažkých poraneniach okrem poranenia hlavy určila 100 bodov, t.j. započíta sa jedna polovica 50 bodov. 12. Z lekárskej správy L.. F. Š., ortopéda zo dňa 15.10.2012 zistil, že navrhovateľka v I. rade utrpela v decembri 2001 pri autonehode ťažký otras mozgu, centrálnu zlomeninu jamky pravého bedrového kĺbu, zlomeniny jabĺčka pravého kolena, čiastočné roztrhnutie predného skríženého väzu pravého kolena, pohmoždenie chrbtice a hrudníka, liečená konzervatívne, v júni 2002 artroskopia pravého kolena, vykonaná plastika väzu, subjektívne udáva bolesti chrbtice, pravého bedrového kĺbu a pravého kolenného kĺbu, nosí bedrový pás a na pravom kolene ortézu, pri chôdzi používa palicu, je držiteľkou preukazu ŤZP so sprievodcom. Záver - poúrazová koxartróza vpravo III. stupňa s výrazným obmedzením pohybov. Poúrazová artróza pravého kolena stredne ťažkého stupňa s obmedzením pohybov. Nestabilita pravého kolena ťažkého stupňa, chronický bolestivý syndróm driekovej chrbtice. Jedná sa o ťažké postihnutie pohybového aparátu. Pacientka je odkázaná na trvalé používanie ortézy na pravé koleno, bedrového pásu a opory pri chôdzi. 13. Z lekárskych správ L.. F. L., neurologičky z dní 09.07.2012, 26.09.2011 - 05.02.2013 (čl. 345, 351, 352, 354) súd zistil pretrvávajúce bolesti v oblasti LS chrbtice s propagáciou do pravého bedrového kĺbu. 14. Z lekárskej správy L.. J. P., psychiatra zistil, že navrhovateľka v I. rade bola v decembri 2001 účastníčkou autonehody, o.i. úraz hlavy s následným bezvedomím, je psychiatricky liečená od augusta 2002 pre miernu kognitívnu poruchu po organickom poškodení mozgu a úzkostne depresívnu poruchu. Psychologické vyšetrenie (december 2002 U.. C.) - známky organického poškodenia mozgu, poruchy logickej a mechanickej pamäti na hranici normy a podpriemeru, podpriemerná výkonnosť vo vizuálnej koncentrácii a vizuomotorickej koordinácii. Osobnosť afekt. labilná s úzkostnými a depresívnymi prejavmi. V máji 2005 bola vyšetrená v rámci znaleckého posudku L.. L. J. L.. Č. so záverom organicky podmienená porucha osobnosti. Dg. organicky podmienená porucha osobnosti (F07.9) zmiešaná úzkostná a depresívna reaktívna porucha (F43.22). Pacientka je v systematickej liečbe, na kontroly chodí pravidelne v jedno - dvojmesačných intervaloch. Počas liečby opakované subjektívne až dekompenzácie stavu v zmysle pracovných a sociálnych situáciách. Organická symptológia je bez podstatnejšej progresie. 15. Z lekárskej správy L.. T. F. zo dňa 04.01.2013 súd zistil, že navrhovateľka v I. rade si doplnila PTA v roku 2002, mala po úraze stredne ťažkú senzolineurálnu poruchu sluchu, bilat. na PTA. Záver - nedoslýchanie slov, vpravo 90 % porozumenie reči pri 70 dB, vľavo 70 % porozumenie reči pri 60 dB. 16. V danom prípade mal súd preukázané, že odporca zapríčinil dopravnú nehodu dňa 06.12.2001 v obci Devínska Nová Ves, pri ktorej navrhovatelia utrpeli vážne poškodenie zdravia. Vedľajší účastník čiastočne plnil v prospech navrhovateľky v I. rade sumu 56.400,- Sk na bolestné a 4.680,34 eura (72.000,- Sk + 2.290,38 eura) na sťaženie spoločenského uplatnenia a navrhovateľovi v II. rade sumu 58.500,- Sk na bolestné a sumu 120.000,- Sk, t.j. 3.983,27 eura na sťaženie spoločenského uplatnenia. Pri rozhodovaní o výške spôsobenej škody súd prihliadal na tú skutočnosť, že podľa znaleckých posudkov L.. R. pri bolestnom oboch navrhovateľov je postačujúce bolestné určené v zmysle § 6 ods. 2 vyhlášky č. 32/1965 Zb. ako dvojnásobok bodového ohodnotenia v jeho znaleckých posudkoch navrhovateľky v I. rade 920 bodov (55.200,- Sk) a navrhovateľa v II. rade 1 830 bodov (109.800,- Sk). Pri bolestnom u navrhovateľky v I. rade vedľajší účastník zaplatil na bolestné sumu 56.400,- Sk, čím jej nárok na zvýšené bolestné bol zaplatený a navrhovateľka v I. rade získala ešte z tohto titulu naviac sumu 1.200,- Sk. Pri bolestnom u navrhovateľa v II. rade má navrhovateľ nárok na zvýšené bolestné vo výške 109.800,- Sk, z ktorého treba odpočítať plnenie vedľajšieho účastníka vo výške 58.500,- Sk. Na bolestnom pre navrhovateľa v II. rade odporca dlží ešte vzhľadom na vyššie uvedené 51.300,- Sk, t.j. 1.702,84 eura. Pri sťažení spoločenského uplatnenia u oboch navrhovateľov znalec dospel k záveru, že sú splnené podmienky § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. pre mimoriadne zvýšenie aj nad rámec uvedený v odsekoch 1, 2. Podľa názoru súdu u oboch navrhovateľov boli splnené podmienky pre zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia nad ustanovené najvyššie pomery odškodnenia, pretože sa jedná o výnimočné prípady hodných mimoriadneho zreteľa, kedy zapojenie navrhovateľov do spoločenského života bolo v dôsledku poškodenia zdravia pri dopravnej nehode veľmi výrazne obmedzené v porovnaní s ich aktivitami pred vznikom škody. Pri navrhovateľke v I. rade úraz pri dopravnej nehode mal závažné zdravotné dôsledky, ktoré spočívajú v tom, že navrhovateľka v I. rade je na plnom invalidnom dôchodku, ako občan zdravotne ťažko postihnutý, keď prognóza je pre ňu veľmi nepriaznivá a vzhľadom na psychické problémy potrebuje pomoc tretej osoby a to napriek tomu, že sa sústavne podrobuje psychiatrickej liečbe. U navrhovateľa v II. rade síce zranenia spôsobené dopravnou nehodou nemajú až tak závažné dôsledky, keď navrhovateľ v II. rade je riadne zamestnaný, avšak vzhľadom na zdravotný stav, ktorý má taktiež ako u navrhovateľky v I. rade nepriaznivú prognózu, nebol schopný vykonávať svoju predchádzajúcu prácu a musel byť preradený na prácu, ktorú vzhľadom na jeho zdravotné problémy a sústavné bolesti je schopný vykonávať. Ďalším dôvodom, na ktorý súd pri navrhovateľovi v II. rade prihliadal je tá skutočnosť, že zdravotné obmedzenia spôsobené úrazom znemožnili vykonávať navrhovateľovi prácu automechanika, ktorú vykonával pred úrazom, ako aj diskdžokeja. Pri sťažení spoločenského uplatnenia súd vychádzal zo základu 1 150 bodov u navrhovateľky v 1. rade a 950 bodov u navrhovateľa v II. rade, keď vychádzal zo znaleckých posudkov L.. R. J. L.. I.. Hodnota bodu bola 60,- Sk. Vzhľadom na vyššie uvedené súd priznal navrhovateľke v I. rade sumu 62.334,22 eura za sťažené spoločenské uplatnenie (1.150,- Sk x 60,- Sk x 30), keď vychádzal z toho, že zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia nad ustanovené najvyššie pomery odškodnenia spĺňa podmienky hodné mimoriadneho zreteľa. Zdravotné následky navrhovateľky v I. rade sú tak závažné a s nepriaznivou prognózou, že sa v tomto prípade jedná o mimoriadny prípad odôvodňujúci zvýšenie odškodného vo výške tridsať násobku vyčísleného sťaženého spoločenského uplatnenia. Keďže v priebehu konania vedľajší účastník plnil navrhovateľke v I. rade a to na bolestné 56.400,- Sk, o 1.200,- Sk viac a na sťaženie spoločenského uplatnenia 120.000,- Sk, tieto sumy zohľadnil v prospech odporcu. Preto zo sumy 2.070.000,- Sk (1.150 x 60 x 30) odpočítal 72.000,- Sk a preplatok na bolestnom 1.200,- Sk a zaviazal odporcu na zaplatenie 62.334,22 eura (1.997.880,- Sk). Navrhovateľovi v II. rade súd priznal sumu 35.560,63 eura, keď vychádzal z toho, že z jeho nároku na zvýšené bolestné vo výške 109.800,- Sk bolo potrebné odpočítať plnenie zo strany vedľajšieho účastníka vo výške 58.500,- Sk (109.800,- Sk - 58.500,- Sk = 51.300,- Sk). Preto zaviazal odporcu na zaplatenie zostatku bolestného vo výške 1.702,84 eura (51. Pri sťažení spoločenského uplatnenia navrhovateľa v II. rade dospel súd taktiež k záveru, že sú splnené podmienky pre mimoriadne zvýšenie tohto odškodnenia. Zdravotné dôsledky dopravnej nehody u navrhovateľa v II. rade nemali až tak závažné následky ako u navrhovateľky v I. rade, ktorá v dôsledku dopravnej nehody je na plnom invalidnom dôchodku a je občan ťažko zdravotne postihnutý, avšak mala za následok, že navrhovateľ v II. rade už nie je spôsobilý vykonávať svoju pôvodnú prácu a musel byť preradený na prácu, ktorú je schopný vykonávať vzhľadom na jeho zdravotný stav a sústavné bolesti. Navyše prognóza zdravotného stavu navrhovateľa je nepriaznivá, z tohto dôvodu dospel k záveru, že 20 násobné zvýšenie sťaženého spoločenského uplatnenia zodpovedá ujme, ktorá mu bola spôsobená. Preto zaviazal odporcu na zaplatenie navrhovateľovi II. rade sumy 35.560,63 eura, ktorá pozostáva z bolestného 1.702,84 eura a sťaženého spoločenského uplatnenia 33.857,79 eura (950 x 60 x 20 = 1.140.000,- Sk - 120.000,- Sk, t.j. 33.857,79 eura). Záverom súd poukazuje na tú skutočnosť, že zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia a bolestného nad ustanovené najvyššie pomery odškodnenia je prípustné len v celkom výnimočných prípadoch hodných mimoriadneho zreteľa, kedy zapojenie poškodeného do spoločenského života je v dôsledku poškodenia zdravia veľmi výrazne obmedzené alebo úplne stratené v porovnaní s jeho významnými aktivitami pred vznikom škody. Nakoľko navrhovatelia uplatnili svoje nároky na náhradu škody vo väčšom rozsahu ako im bolo súdom priznané, súd vo zvyšku žalobu navrhovateľom ako nedôvodnú zamietol. 17. O náhrade trov znaleckého dokazovania, ktoré preddavkovo znášal štát rozhodol súd v zmysle § 149 O.s.p. a zaviazal odporcu na zaplatenie 376,87 eura (3 000,- Sk č.l. 137, 277,29 eura č.l. 240 a 137,12 eura č.l. 274). 18. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p. vzhľadom na čiastočný úspech navrhovateľov v konaní. 19. Proti predmetnému rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal odvolanie vedľajší účastník prostredníctvom svojho zástupcu. Odvolateľ žiada odvolací súd, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a uložil žalovanému povinnosť uhradiť žalobkyni 1/ 29.675,36 eur, vo zvyšku súd žalobu zamietol, žalobu žalobcu 2/ zamietol, žalovanému uložil povinnosť uhradiť na účet súdu 376,87 eur titulom znaleckého dokazovania. Odvolateľ má za to, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V rámci svojho odvolania odvolateľ poukazuje na to, že súd síce správne rozhodol, ak nepriznal mimoriadne zvýšenie za bolesť, ale opätovne pri rozhodovaní nesprávne použil aplikáciu § 6 ods. 2 vyhl. č. 321/1965 Zb. V súvislosti s mimoriadnym zvýšením sťaženia spoločenského uplatnenia je odvolateľ toho názoru, že súd nesprávne posúdil výnimočnosť prípadu a rozhodol o neprimeranej výške odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia, keď priznal 30 násobok bodového hodnotenia, nakoľko žalobkyňa v konaní nepreukázala žiadnu výnimočnú činnosť, ktorú by v ktorejkoľvek oblasti života vykonávala, pričom odvolateľ má za to, že samotné poškodenie zdravia a v dôsledku toho invalidizácia žalobkyne nie je tou skutočnosťou, ktorá by zakladala mimoriadnosť zvýšenia základného odškodnenia. Súd podľa odvolateľa nezohľadnil vek žalobkyne v ktorom žalobkyňa úraz utrpela, skutočnosť, že mala v čase úrazu odrastené deti a nepreukázala, že by sa aktívne podieľala na akejkoľvek činnosti v niektorej zo spoločenských oblastí života. Odvolateľ má ďalej za to, že súd priznanú náhradu pre žalobcu 2/ náležite neodôvodnil. V súvislosti so žalobcom 2/ odvolateľ taktiež uvádza, že napriek tomu, že žalobca 2/ nepracuje na pôvodnej pozícii, pracuje plnohodnotne. Odvolateľ pri žalobcovi 2/ uvádza, že ten nemal maloleté deti a nepreukázal, že sa aktívne mimoriadne zapája do jednotlivých spoločenských oblastí života. Podľa názoru odvolateľa, je priznanie 20 násobku nielenže neprimerané, ale aj nedôvodné. Odvolateľ má za to, že súd nepostupoval v intenciách uznesenia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5Co/184/2011 z 30.10.2012, svoje rozhodnutie o mimoriadnom zvýšení nedostatočne odôvodnil a nezaoberal sa zvýšením sťaženia spoločenského uplatnenia podľa § 6 ods. 2 vyhl. č. 321/1965 Zb. 20. K odvolaniu odvolateľa sa vyjadrili žalobcovia, ktorí nesúhlasia s odvolaním vedľajšieho účastníka. Žalobcovia zotrvávajú na svojom stanovisku vo vyjadrení z 09.05.2013. Žalobcovia nesúhlasia so stanoviskom vedľajšieho účastníka o odpočet sumy 1200 Sk, zjavne sa týkajúcej náhrady za bolesť od súdom priznanej sumy mimoriadneho odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia, nakoľko sa jedná o dve osobitné druhy náhrad, ktoré sa posudzujú samostatne a nemožno ich zamieňať. žalobcovia súhlasia s názorom odvolateľa, že súd nesprávne aplikoval ust. § 6 ods. 2 vyhlášky odvolávajúc sa na ZP lekára L.. R., pretože takýto postup predpisy o odškodňovaní platné v čase úrazu neumožňovali a v tomto je rozhodnutie súdu zmätočné. Žalobcovia sú toho názoru, že ním navrhovaný násobok a suma odškodnenia u žalobkyne 1/ a negatívny prístup u žalobcu 2/ nezodpovedajú skutočnému poškodeniu zdravia a s tým spojenými trvalými následkami. 21. K vyjadreniu žalobcov sa vyjadril vedľajší účastník, ktorý uvádza, že každé odškodnenie SSU má byť primerané a zodpovedať komplikáciám, ktoré po úraze poškodeného v živote nastali, avšak požiadavku 40-násobného, ani 30-násobného zvýšenia nepovažuje vedľajší účastník za primeranú. Primerané odškodnenie v predmetnom prípade považuje vedľajší účastník odškodnenie max 15-násobné. Vedľajší účastník taktiež uvádza, že žalobcom tvrdené aktivity, ktoré ako žalobca tvrdí vykonával pred úrazom nepreukázal okrem znaleckých posudkov žiadnym iným spôsobom. 22. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok platného a účinného od 1.7.2016 (ďalej len „C.s.p“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 23. Odvolací súd, viazaný rozsahom (§ 379 C.s.p.) a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie vedľajšieho účastníka nie je opodstatnené. 24. Súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1, 2, 3 C. s. p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 C. s. p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite, jasne a výstižne odôvodnil (§ 220 ods. 1, 2 C. s. p.). 25. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvej inštancie v zmysle ust. § 387 ods. 2 C.s.p. 26. Pre doplnenie odvolací súd uvádza, že sa plne stotožnil s rozhodnutím a názorom súdu prvej inštancie. 27. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil. 28. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p., § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). 29. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil vedľajšiemu účastníkovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie v sume 5.350,50 eur. 30. Súdny poplatok súd vyrúbil ako poplatkovú povinnosť za podané odvolanie. 31. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie vedľajší účastník, ktorý žiada odvolací súd, aby napadnuté uznesenie zrušil. V rámci svojho odvolania odvolateľ uvádza, že už v predmetnej veci podal odvolanie dňa 22.03.2011 voči rozsudku zo dňa 08.03.2011, č.k. 6C/130/2002-308, čim mu vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie. V tejto súvislosti odvolateľ poukazuje na § 14 zákona č. 71/1992 Zb. 32. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok platného a účinného od 1.7.2016 (ďalej len „C.s.p“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 33. Odvolací súd, viazaný rozsahom (§ 379 C.s.p.) a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania, (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie vedľajšieho účastníka nie je opodstatnené. 34. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvej inštancie v zmysle ust. § 387 ods. 2 C.s.p. 35. Pre doplnenie odvolací súd uvádza, že sa plne stotožnil s rozhodnutím a názorom súdu prvej inštancie. 36. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. V odvolacom konaní súd vzhľadom na to, že potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie úspešným žalobcom 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania priznáva v rozsahu 100%,. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením ( § 262 ods. 2 C.s.p.). 37. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p., § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).