Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/160/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201366 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Mališová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1016201366.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Mališovej a členiek senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: SALICS s.r.o., Klincová 37, Bratislava, IČO: 36 835 404, zastúpený advokátom: JUDr. Ondrej Krempaský, Račianska 66, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 103134928/2016 zo dňa 12.05.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalovanému súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : I. Konanie na správnom orgáne 1.Daňový úrad Bratislava vykonal u daňového subjektu SALICS s.r.o. (žalobcu) daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie december 2013, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 9104407/5/416669/2015/Achb zo dňa 25.02.2015. Protokol spolu s výzvou č. 9104407/5/424405/2015/Achb zo dňa 26.02.2015 bol daňovému subjektu doručený dňa 27.02.2015. Daňový subjekt v zmysle § 46 ods. 8 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ( ďalej „daňový poriadok“ alebo zák. č. 563/2009 Z. z.) v určenej lehote 15 pracovných dní odo dňa doručenia výzvy predložil správcovi dane vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole o výsledku kontroly, v ktorom navrhol vo vyrubovacom konaní vypočuť osoby oprávnené konať za obchodnú spoločnosť R. a.s. a L. Správca dane predložené pripomienky akceptoval, navrhnutých svedkov vypočul a s uvedeným oboznámil kontrolovaný daňový subjekt, o čom bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní č. 1589328/2015 zo dňa 28.10.2015. 2. Správca dane v zmysle § 68 ods. 3 daňového poriadku vydal podľa § 68 ods. 5 a 6 daňového poriadku rozhodnutie č. 21198508/2015 zo dňa 09.11.2015, v ktorom určil daňovému subjektu SALICS s.r.o. za zdaňovacie obdobie december 2013 rozdiel dane v sume XXX XXX,XX eura. 3. Rozhodnutie bolo splnomocnenému zástupcovi spoločnosti doručené dňa 01.12.2015, odvolanie, podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote, bolo podané prostredníctvom pošty dňa 14.12.2015. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolanie nebolo doručené elektronickými prostriedkami v zmysle § 13 ods. 5 daňového poriadku, správca dane vyzval spoločnosť na odstránenie nedostatkov podania výzvou č. 114151/2016, na základe ktorej daňový subjekt dňa 04.03.2016 zaslal podané odvolanie aj elektronicky. Odvolanie tak bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote a zákonom stanoveným spôsobom. 4. Finančné riaditeľstvo SR (žalovaný) podľa ust. § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. potvrdilo odvolaním napadnuté rozhodnutie č. 21198508/2015 zo dňa 09.11.2015, ktorým Daňový úrad Bratislava vyrubil platiteľovi dane z pridanej hodnoty rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2013 v sume XXX XXX,XX eura, keď nepriznal nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty v sume XX XXX,XX eura a vyrubil vlastnú daňovú povinnosť v sume XXX XXX,XX eura. 5. Žalovaný mal za to, že záver správcu dane, uvedený v prvostupňovom rozhodnutí č. 21198508/2015 zo dňa 09.11.2015, že daňový subjekt SALICS s.r.o. nemá právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty v sume XXX XXX,XX eura z faktúr od spoločností K. s.r.o., E.-I. s.r.o. a L. s.r.o., je v súlade so zisteným skutkovým stavom a hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o dani z pridanej hodnoty. Skonštatoval, že správca dane sa v predmetnej veci nedopustil žiadneho procesného pochybenia, počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania dodržal všetky povinnosti, ktoré mu ukladá procesný zákon, zistil objektívny stav veci a z dostatočne zisteného skutkového stavu vyvodil právne zistenia, ktoré nie sú v rozpore s týmto skutkovým stavom. 6. Odvolacie námietky žalobcu vyhodnotil ako bezdôvodné, či bezpredmetné. Poukázal na to, že správca dane vo svojom rozhodnutí jednoznačne uviedol, že zo strany daňového subjektu boli porušené ustanovenia § 49 v nadväznosti na § 51 zákona o DPH (zák. č. 222/2004 Z.z.), nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti podľa § 19 pri deklarovanom dodaní tovaru od dodávateľov AZ.. a ani samotná existencia tovaru na vstupe. Predmetný záver oprel o výsledky šetrenia, ktorým preveril jednotlivo všetkých troch dodávateľov, pričom bolo zistené, že všetci dodávatelia sú nekontaktné osoby, ktoré so správcom dane dlhodobo nespolupracujú, žiadne daňové a účtovné doklady potrebné k prevereniu deklarovaných obchodov správcovi dane nepredložili, plánovaných ústnych pojednávaní, resp. výsluchov svedkov sa nezúčastnili a žiadne dôkazy, preukazujúce dodanie tovaru kontrolovanému daňovému subjektu správcovi dane nikdy nepredložili. Správca dane vo svojom rozhodnutí tieto skutočnosti uviedol a náležité vyhodnotil, pričom samotný daňový subjekt SALICS s.r.o. počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nepreukázal reálnosť zdaniteľných, transakcií uvedených na faktúrach od spoločností K. s.r.o., E.-I. s.r.o. a K. U.., čím neuniesol dôkazné bremeno v zmysle § 24 daňového poriadku. 7. Ďalej žalovaný poukázal na to, že správca dane jednoznačne vo svojom rozhodnutí (str. 3) uviedol, že právo na odpočet si môže daňový subjekt uplatniť v prípade, že spĺňa striktné podmienky, t.j. že ide o nákup tovaru alebo služby v tuzemsku (SR), ktorý je podmienený faktúrou od dodávateľa podkladom pre skutočné dodanie tovaru alebo služby. Uplatnenie práva na odpočítanie dane v zmysle § 51 ods. 1 zákona o DPH je viazané na kumulatívne splnenie všetkých podmienok, pričom už len nesplnenie jednej z nich vylučuje priznanie nároku na odpočítanie dane. To znamená, že nestačí splniť len formálnu podmienku na odpočítanie dane, t.j. mať k dispozícii faktúru od platiteľa dane vyhotovenú podľa § 71 zákona o DPH, ale musí byť splnená materiálna podmienka v zmysle § 49 zákona o DPH, t.j. faktúra musí byť vystavená na základe reálneho plnenia, keď platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. V predmetnom prípade kontrolovaný daňový subjekt mal preukázateľne k dispozícii faktúry, vystavené iným platiteľom, čím bola splnená formálna podmienka na odpočítanie dane, ale faktické dodanie tovaru preukázané nebolo, keďže kontrolovaný daňový subjekt počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nepreukázal, že platiteľ uvedený na faktúre mu fakturovaný tovar reálne dodal a teda pri tomto tovare vznikla daňová povinnosť, pričom bola spochybnená aj samotná materiálna existencia tovaru na vstupe. Správca dane správne vo svojom protokole z daňovej kontroly a následnom rozhodnutí právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty spájal so vznikom daňovej povinnosti v zmysle § 49 ods. 1 zákona o DPH. Správca dane vo svojom rozhodnutí konštatoval, že dodanie tovaru (kukurice, slnečnice, repky olejnej a repkového oleja), na základe ktorého vzniká daňová povinnosť, je základnou podmienkou uplatnenia odpočítania dane a pokiaľ daňový subjekt nepreukázal, že tovar bol dodaný a daňová povinnosť vznikla, nemohlo vzniknúť ani právo na odpočítanie tejto dane. 8. Žalovaný uviedol, že dvaja deklarovaní tuzemskí dodávatelia tovaru E.-I. s.r.o. a K. s.r.o. podali daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za 4. štvrťrok 2013, ale keďže k podanému daňovému priznaniu nepredložili žiadne daňové a účtovné doklady, správca dane nemohol preveriť, či daň z dodania tovaru spoločnosti SALICS s.r.o. v podaných daňových priznaniach aj priznali. Pokiaľ má správca dane k dispozícii samotné daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty, údaje uvedené v daňovom priznaní majú iba obmedzenú vypovedaciu schopnosť, keď bez dokladov na základe ktorých bolo daňové priznanie vyplnené, nie je možné preveriť, či údajom uvedeným v jednotlivých riadkoch podaného daňového priznania nechýba materiálna podstata. Tretí deklarovaný dodávateľ K. daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za príslušné zdaňovacie obdobie nepodal, daň z pridanej hodnoty nepriznal a neodviedol, keďže posledné daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty, ktoré podal bolo za zdaňovacie obdobie 2. štvrťrok 2013. V tejto súvislosti sa teda jednalo o relevantné zistenie, týkajúce sa plnenia daňových povinností dodávateľov, ktoré však slúžili iba ako podporný, dôkaz. Prvoradý je vznik daňovej povinnosti pri dodaní tovaru, ktorý ale preukázaný nebol. 9. Žalovaný vo vzťahu k ďalšej odvolacej námietke žalobcu uviedol, že bolo celkom zrejmé, že tovar, ktorý mal byť podľa predložených faktúr nakúpený a obratom predaný v priebehu decembra 2013, nebude možné počas daňovej kontroly, ktorá sa začala v marci 2014, fyzicky preveriť, a správca dane nič také ani nepožadoval. Tvrdenie žalobcu, že tovar bol stotožnený svedeckými výpoveďami, je v rozpore s obsahom spisu. Svedeckými výpoveďami odberateľov bolo iba potvrdené, že spoločnosť SALICS s.r.o. im dodala tovar (kukuricu, slnečnicu, repku olejnú a repkový olej), uvedený na odberateľských faktúrach, vystavených spoločnosťou SALICS s.r.o. Žiaden z odberateľov nepotvrdil, keďže o uvedenom nemusel mať ani žiadnu vedomosť, že tovar, ktorý mu bol dodaný, bol ten tovar, ktorý spoločnosť SALICS s.r.o. nakúpila od deklarovaných dodávateľov K. s.r.o., E.-I. s.r.o. a K. U. s.r.o. Súčasne žiaden z dodávateľov K. s.r.o., E.-I. s.r.o. ani K. U. s.r.o. nepotvrdil dodanie tovaru spoločnosti SALICS s.r.o., keďže všetci traja deklarovaní dodávatelia sú nekontaktné spoločnosti. Tvrdenie, že sa jednalo o dodanie tovaru v rovnakých množstvách, je pravdivé iba u komodity repka a slnečnica kde cca rovnaké množstvo tovaru, aké bolo nakúpené, bolo aj predané, pri komodite repkový olej predstavoval rozdiel v množstve medzi nákupom a predajom tovaru cca 25 ton a pri komodite kukurica bol rozdiel viac ako 550 ton, t.j. spoločnosť SALICS s.r.o. predala v decembri 2013 menej ton repkového oleja a kukurice, ako nakúpila, pričom nie je zrejmé, kde bol predmetný tovar uskladnený. 10. Žalovaný sa nestotožnil s názorom daňového subjektu, že nakúpený tovar bol stotožnený z dôvodu, že v reťazci dodávok bol predmetnom ďalšieho predaja. Ak nejaký tovar bol predmetom ďalšieho predaja, nikdy v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nebolo preukázané, že ide o tovar, ktorý bol nakúpený na základe faktúr od spoločností K. s.r.o., E.-I. s.r.o. a K. U. s.r.o. Ďalšie preverovanie tovaru v reťazci bolo bezpredmetné, vzhľadom na skutočnosť, že už na počiatku reťazca boli identifikovaní traja zmiznutí obchodníci K. s.r.o., E.-I. s.r.o. a K. U. s.r.o. a nebolo preukázané, že k dodaniu tovaru vôbec došlo. Uviedol, že zásada objektívnej pravdy, ovládajúca daňové konanie, nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu tvrdenia daňového subjektu, nakoľko daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Je na správcovi dane a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná a akým spôsobom dokazovanie doplní, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii. 11. Vo vzťahu k namietanému konštatovaniu správcu dane, že daňovému subjektu SALICS s.r.o. pri predaji tovaru nevznikla daňová povinnosť podľa ustanovenia § 19 ods. 1 zákona o DPH, ale daňová povinnosť podľa § 69 ods. 5 zákona o DPH žalovaný poukázal na to, že daňová povinnosť vzniká na základe dodania tovaru alebo služby (§19 ods. 1 a 2 zákona o DPH). V prípade dodávok poľnohospodárskych plodín daňová povinnosť vzniká na základe dodania tovaru, a to dňom dodania tovaru (§19 ods. 1 zákona o DPH). Vzhľadom na skutočnosť, že v tomto prípade nebolo preukázané, že tovar poľnohospodárske plodiny boli vôbec spoločnosti SALICS s.r.o. dodané, a to osobou uvedenou na faktúrach, správca dane oprávnene konštatoval, že daňová povinnosť nevznikla. Konštatoval, že podľa § 69 ods. 5 zákona o DPH, každá osoba, ktorá uvedie vo faktúre alebo inom doklade o predaji daň, je povinná túto daň zaplatiť. 12. Vo vzťahu k rozhodnutiu ESD v spojených veciach Optigen, Fulcrum a Bond House, na ktoré poukazoval žalobca uviedol, že tento rieši uskutočnené daňové plnenia, ktoré boli súčasťou dodávateľských reťazcov, do ktorých patrili zmiznuté subjekty, ktoré neplatili DPH, alebo ktoré neoprávnene používali identifikačné číslo platiteľa DPH, pričom išlo o podvod typu „kolotoč“. Žalovaný poukázal na to, že obdobnými plneniami (nákup a predaj počítačových komponentov a luxusných vozidiel), ktoré boli súčasťou vytvoreného mechanizmu daňového podvodu typu „kolotoč“ sa zaoberal aj rozsudok ESD v spojených veciach C-439/04 a C-440/04 Axel Kittel a Recolta Recycling SPRL. V zmysle tohto rozsudku, ktorý súčasne rieši problematiku zneužitia práva, len tie subjekty, ktoré prijmú všetky opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa nezúčastnili plnení poznačených podvodom, nestratia právo na odpočet DPH. Skonštatoval, že je dôvodné očakávať, že firmy prijmú dôsledné opatrenia s jasnými postupmi, dokumentáciou a kontrolnými mechanizmami, aby sa vyhli obchodom s podnikateľmi, ktorí by mohli byť zapojení do daňových podvodov. V tejto súvislosti dal do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/97/2009, v ktorom najvyšší súd poukázal na základnú zásadu obchodného práva, a to poctivého obchodného styku, že základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti je to, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikania (§ 2 ods. 1 Obchodného zákonníka), ale aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu obchodnej spoločnosti chýbajú, potom v danom prípade ide o výkon práva na podnikanie, ktorý nepožíva v zmysle § 264 Obchodného zákonníka právnu ochranu, tzn. pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom sú v zmysle zásady obsiahnutej v ust. § 2 ods. 6 zákona číslo 511/1992 Zb. (teraz § 3 ods. 6 daňového poriadku) oprávnené. Žalovaný ďalej uviedol, že v zmysle Obchodného zákonníka (§§ 135a, 194), bol daňový subjekt SALICS s.r.o. pri výkone svojho podnikania povinný postupovať so všetkou odbornou starostlivosťou, t.j. konať so starostlivosťou riadneho hospodára. To znamená, že bol povinný si zaobstarať dostupné informácie pre účely svojich rozhodnutí, dodržiavať pritom bežný štandard obchodnej opatrnosti a minimalizácie rizika a pristúpiť k výkonu svojho práva na podnikanie dostatočne obozretne a zodpovedne. Je prirodzené, že ak tak neučinil, resp. učinil nedostatočne, nesie následky svojho konania a prijatých rozhodnutí. 13. Žalovaný vo vzťahu k námietke žalobcu o možnosti uskutočňovať zdaniteľné obchody s poľnohospodárskymi komoditami aj keď nemá žiadnych zamestnancov, nemá skladové priestory alebo žiadne dopravné prostriedky a nezdržuje sa v sídle spoločnosti uviedol, že uvedený spôsob podnikania je síce možným, ale rozhodne nie je štandardný, a ani nezbavuje daňový subjekt povinnosti pred správcom dane preukázať reálnosť obchodov deklarovaných na faktúrach v prípade, že kontrolovaný daňový subjekt nedisponuje žiadnym materiálnym, technickým a personálnym zabezpečením na výkon takej špecifickej podnikateľskej činnosti, ako je veľkoobchod s poľnohospodárskymi plodinami, predpokladá sa, že aspoň obchodní partneri spoločnosti potrebné materiálne, technické a personálne zázemie majú, aby bol výkon podnikania vôbec možný. U žiadneho z deklarovaných dodávateľov K. s.r.o., E.-I. s.r.o. a K. U. s.r.o. sa ale uvedené nepreukázalo a dodatočne vypočutí konatelia odberateľov L. s.r.o. a R., a.s. zhodne uviedli, že skladovými priestormi v tom období nedisponovali a dopravu tovaru nevykonali, keďže ju podľa ich výpovede vykonal dodávateľ SALICS s.r.o. (vlastným autom). Jediné vozidlo, ktorým spoločnosť SALICS s.r.o. podľa predložených dokladov v období od októbra 2013 do 23.12.2013 disponovala, je osobné vozidlo kategórie M1 Audi A8, ktoré na prepravu poľnohospodárskych komodít nie je spôsobilé. 14. Žalovaný nespochybnil žalobcovu argumentáciu, že nekontaktnosť dodávateľov žalobcu a ich neplnenie si povinností vo vzťahu k správcovi dane nie je dôkazom o tom, že tovar nebol dodaný, ale zdôraznil, že žalobca v spolupráci s takto zvolenými obchodnými partermi nebol pri následnej daňovej kontrole schopný nákup tovaru od týchto spoločností preukázať. Skonštatoval, že správca dane v zmysle daňového poriadku požadoval, aby kontrolovaný daňový subjekt preukázal reálne uskutočnenie zdaniteľného obchodu, nákup kukurice, slnečnice, repky olejnej a repkového oleja od svojich priamych a bezprostredných dodávateľov K. s.r.o., E.-I. s.r.o. a K. U. s.r.o., pričom kontrolovaný platiteľ dane túto základnú skutočnosť, že obchod bol uskutočnený takým spôsobom, ako bol deklarovaný v predložených faktúrach, nepreukázal, keď v konaní okrem faktúr a bankových výpisov nepredložil žiadne iné dôkazy o tvrdených skutočnostiach. 15. Žalovaný sa stotožnil s názorom správcu dane, že samotná existencia faktúr neznamená, že deklarovaný prijímateľ služby má právo na odpočítanie dane, pretože je potrebné, aby boli splnené všetky podmienky na odpočítanie dane ustanovené v zákone o DPH. Technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie skutočne poskytnuté bolo a samotná existencia faktúry vyhotovenej zákonne konformným spôsobom nie je dostačujúcim dôkazom. Faktúra, dodací list, alebo akýkoľvek listinný dôkaz sám o sebe bez ďalšieho nie je dôkazom o tom, že plnenie bolo uskutočnené, ale len tvrdením o takejto udalosti, čo konštatoval už rozsudok, NS SR sp. zn. 4 Sžf/153/01 zo dňa 28.05.2002. Splnenie formálnej stránky je síce jednou z podmienok, aby bolo na základe týchto dokladov uznané odpočítanie dane, tieto doklady však musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade vzniku pochybností preukazuje daňový subjekt. Pri dôkaznej povinnosti platiteľa to znamená, že ak správca dane na základe určitých informácií nadobudol závažné pochybnosti o pravdivosti, hodnovernosti predložených dokladov, či vyjadrení, nemusel tieto uznať ako relevantné, ak kontrolovaný daňový subjekt ich hodnovernosť nepreukázal. Žalovaný mal za to, že daňový subjekt SALICS s.r.o. nepredložil žiadne dôkazy na to, aby preukázal, že dodávka na základe faktúr od spoločností K. s.r.o., E.-I. s.r.o. a K. U. s.r.o. bola reálne uskutočnená. Žalovaný uviedol, že v prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry, ako aj preukazovanie zaplatenia týchto súm bankovým výpisom, nie sú predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH. II. Žaloba 16. Žalobca sa žalobou doručenou krajskému súdu dňa 25.07.2016 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 103134928/2016 zo dňa 12.05.2016 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Daňového úradu Bratislava č. 21198508/2015 zo dňa 09.11.2015. 17. Žalobca namietal, že rozhodnutím žalovaného, spolu s rozhodnutím prvostupňového orgánu a ich postupom, bol ukrátený na svojich právach, keď mu nebol vrátený nadmerný odpočet uplatnený v zdaňovacom období december 2013, ale naopak, bola mu uložená povinnosť opakovane zaplatiť DPH, ktorú preukázateľne zaplatil spolu s kúpnou cenou svojim dodávateľom. Rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane, považoval žalobca za arbitrárne. Taktiež uviedol, že žiadny z dôkazov obsiahnutých v administratívnom spise neodôvodňuje záver, že žalobca porušil ustanovenie § 49 ods. 1, 2 a § 51 v nadväznosti na § 19 ods. 1 a § 8 ods. 1 zákona o DPH. 18. Žalobca skonštatoval, že tak ako vyplýva zo skutkového stavu, nadobudol tovar od svojich dodávateľov K. nY. s.r.o., E.-I. s.r.o. a K. s.r.o., túto skutočnosť riadne preukázal listinami, ktoré ustanovujú právne predpisy. Medzi žalobcom a vyššie uvedenými dodávateľmi došlo k uskutočneniu zdaniteľného obchodu v súlade s § 8 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak. V súlade so zmluvnými podmienkami s týmito dodávateľmi, žalobca za dodaný tovar riadne zaplatil. Platba za nadobudnutý tovar bola uskutočnená (boli uskutočňované) bezhotovostným prevodom, o čom predložil daňovému úradu pri vykonávaní daňovej kontroly bankové výpisy (nebol v konaní preukázaný opak, t.j. že nebola uhradená kúpna cena aj s daňou). Žalobca skonštatoval, že záväzky z kúpnych zmlúv, ktorých predmetom boli komodity, uvádzané v jednotlivých faktúrach, boli splnené, t.j. tovar bol žalobcovi dodaný a žalobca za tovar preukázateľne riadne zaplatil. Daňový úrad ničím nepreukázal, že k dodaniu tovaru nedošlo. Žalobca, ako bolo uvedené, dôkazmi, ktoré predložil počas daňovej kontroly, preukázal uskutočnenie zdaniteľného obchodu. Dodávatelia aj žalobca boli zaregistrovaní ako platitelia DPH v zmysle § 4 zákona o DPH. Žalobca teda uskutočňoval zdaniteľné obchody so subjektmi, ktoré mali právnu subjektivitu a ktoré boli zaregistrované ako platitelia DPH a pri uskutočňovaní zdaniteľných obchodov postupoval v súlade so zákonom. 19. Zastával názor, že v okamihu dodania tovaru žalobcovi, vznikla daňová povinnosť (daň na výstupe) jeho dodávateľom, obchodným spoločnostiam K. U. s.r.o., E.-I. s.r.o. a K. s.r.o. Žalobcovi vzniklo právo na odpočet DPH v deň, keď nadobudol tento tovar, t.j. v deň, keď vznikla daňová povinnosť dodávateľom žalobcu (dodaním tovaru žalobcovi). Listiny, ktoré pri daňovej kontrole žalobca predložil, preukazujú odôvodnenosť jeho nároku na odpočet DPH a tieto listiny zároveň sú dôkazom o vzniku daňovej povinnosti u každého z uvedených dodávateľov. Vyjadril presvedčenie, že ak sú nekontaktní konatelia dodávateľov, táto skutočnosť dôkazne nezaťažuje žalobcu a nemôže mať žiadny vplyv na jeho daňovú povinnosť, či s tým spojený nárok na odpočet dane. To, že nevznikla daňová povinnosť týmto subjektom, musí preukázať daňový úrad. To, či vznikla daňová povinnosť týmto subjektom, nemôže dôkazne zaťažovať žalobcu, resp. on svoju dôkaznú povinnosť preukázať dôvodnosť nároku na odpočet preukázal faktúrami, ktoré dodávatelia po dodaní, tovaru vyhotovili a na základe ktorých žalobca zaplatil dohodnutú kúpnu cenu vrátane DPH. 20. Taktiež namietal, že žiadnym dôkazom nebolo vyvrátené preukázané tvrdenie žalobcu, že kúpnu cenu aj s DPH za dodaný tovar zaplatil bezhotovostným prevodom na účty kupujúcich. Svoje tvrdenie, že nebolo preukázané reálne uskutočnenie dodania tovaru ani žalovaný, ani daňový úrad nepodložili žiadnym dôkazom. Žalobca podľa jeho názoru preukázal, že nadobudnutý tovar bol predmetom zdaniteľného obchodu medzi ním a jeho odberateľmi. Preukázal tiež, že tento tovar použil na ďalšie dodania, čo svedecky potvrdili žalobcovi odberatelia, ktorých zástupcov daňový úrad vypočul. Argumentáciu daňového úradu, že k daňovému priznaniu týchto subjektov (dodávateľov) neboli priložené dôkazy nie je podľa názoru žalobcu dôkazom o tom, že žalobca nepreukázal dodanie tovaru. Žalobca mal za to, že bolo povinnosťou daňového úradu zistiť, či daňové subjekty (dodávatelia) priznali daň zo všetkých zdaniteľných obchodov, pretože žalobca preukázal uskutočnenie zdaniteľných obchodov a zaplatenie kúpnej ceny vrátane DPH na účty týchto subjektov. Okrem toho žalobca skonštatoval, že odberatelia žalobcu potvrdili, že tovar uvedený na faktúrach im bol riadne dodaný a bolo preukázané aj to, že za dodaný tovar žalobcovi zaplatili dohodnutú kúpnu cenu vrátane DPH. Svojím odberateľom dodával ten istý druh tovaru, ktorý nadobudol. Pokiaľ sa jedná o tretieho dodávateľa, ktorý nepodal daňové priznanie, tak tu žalobca poukázal na to, že nepodanie daňového priznania osobou povinnou, nemá podľa jeho názoru za následok zánik nároku na odpočet. Daňový úrad popiera vznik daňovej povinnosti jeho dodávateľom, ktorá objektívne vznikla a ktorú preukazujú nimi vystavené faktúry za dodaný tovar a zaplatená kúpna cena. Žalobca bol presvedčený, že preukázateľne splnil všetky zákonné podmienky, ktoré pre nárok na odpočet DPH ustanovuje § 49 ods. 1 písm. a) v spojení s § 19 ods. 1 a s § 51 zákona. Právne posúdenie žalovaného a daňového úradu, že neboli splnené podmienky na nadmerný odpočet, nemajú skutkový ani právny základ a ich závery nie sú podľa názoru žalobcu v súlade s administratívnym spisom a tieto závery vyvracajú listiny, ktoré predložil žalobca. 21. Žalobca poukazovaním na relevantnú časť odôvodnenia žalovaného vyvodil záver, že žalovaný chcel stotožniť tovar t.j. či išlo o dodanie toho, istého tovaru, ktorý žalobca nadobudol od svojich dodávateľov. Mal za to, že vstupy aj výstupy tovaru v jeho účtovníctve súhlasia a daňovým úradom nebolo preukázané, že by žalobca mal aj iný tovar ako tovar od svojich dodávateľov. Ak teda sám žalovaný uvádza, že je samozrejmé, že nie je možné stotožniť tovar fyzicky, tak potom množstvo a druh tovaru je možné zistiť iba na základe účtovných dokladov. Taktiež nie je zrejmé na základe akých dokladov dospel žalovaný k záveru o rozdielnych množstvách komodít kukurica a repkový olej. 22. Žalobca uviedol, že argumentácia žalovaného o tom, že sa mu nepodarilo stotožniť tovar je novou skutočnosťou, ku ktorej sa nemohol vyjadriť v priebehu daňovej kontroly a ani nie je zrejmé, z akých listín sú prevzaté uvedené údaje v odôvodnení rozhodnutia žalovaného. Skonštatoval, že z hľadiska skutkového bolo žalobcom predloženými listinami nesporne preukázané, že vstupy aj výstupy všetkých komodít, nie dvoch komodít, ako tvrdí žalovaný, súhlasia, t.j. je preukázané, že žalobca tovar nadobudnutý na základe faktúr od svojich dodávateľov (žalovaný nekonkretizuje faktúry), použil ako platiteľ na dodávky svojím odberateľom. Z uvedeného tak žalobca vyvodil, že si v týchto prípadoch nesporne uplatnil svoj nárok dôvodne a dôvodnosť uplatneného nároku aj preukázal. Žalobca teda uzavrel, že nie je zrejmé na základe akých listín odvolací orgán (tieto závery sú nepreskúmateľné) dospel k záveru, že žalobca v decembri 2013 predal menej repkového oleja o 25 ton ako nakúpil a kukurice o 550 ton ako nakúpil. 23. Skonštatoval, že žiadny dôkaz daňového úradu, ani žalovaného nevyvrátil ním preukázané tvrdenie, že tovar, ktorý dodával žalobca svojím odberateľom, nadobudol od dodávateľov K. U. s.r.o,, E.-I. s.r.o. a K. s.r.o. Žalovaný, aj daňový úrad neexistenciu tovaru a reálnosť dodania odvodzovali výlučne od toho, že tieto obchodné spoločnosti nie sú kontaktné. 24. Taktiež spochybnil tvrdenie, že daňová povinnosť vznikla žalobcovi podľa ust. § 69 ods. 5 zákona o DPH, ktorá po právnej stránke nemôže obstáť. Vznik daňovej povinnosti vymedzujú ustanovenia § 19, § 20 a § 21, ustanovenie § 69 zákona o DPH, nie je ustanovením o vzniku daňovej povinnosti. Záver žalovaného vyhodnotil ako nelogický, pretože ak tvrdí, že nedošlo k zdaniteľnému obchodu, s ktorým je spojený vznik daňovej povinnosti, tak nemohla vzniknúť daňová povinnosť. 25. Záverom žalobca zhrnul, že rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie správcu dane sú arbitrárne a ich arbitrárnosť je daná tým, že skutkové závery žalovaného a aj daňového úradu nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, resp. sú v rozpore s vykonanými dôkazmi. Právne posúdenie veci žalovaným aj daňovým úradom, nemá oporu v § 69 ods. 5 zákona o DPH, pretože na základe tohto ustanovenia nevzniká daňová povinnosť. Právne posúdenie veci žalovaným, aj daňovým úradom je v rozpore s § 49 ods. 1, 7 aj s § 51 zákona o DPH, pretože v konaní nebol produkovaný žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval nesplnenie podmienok na odpočet DPH. Závery žalovaného a aj daňového úradu vychádzajú z domnienok. Žalobca zákonom predpísaným spôsobom preukázal odôvodnenosť uplatneného nároku, svoje tvrdenia podložil zákonom stanovenými dôkazmi a jeho tvrdenia a predložené dôkazy, boli tiež potvrdené svedeckými výpoveďami. Žalovaný taktiež, podľa názoru žalobcu porušil ustanovenie § 74 ods. 3 daňového poriadku, keď k výsledkom dokazovania v odvolacom konaní pred vydaním rozhodnutia o odvolaní sa nedal vyjadriť žalobcovi. 26. Žalobca navrhol, aby Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím ako nezákonné zrušil a vec vrátil daňovému úradu na ďalšie konanie. III. Vyjadrenie žalovaného 27. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 26.09.2016 sa pridržiaval dôvodov uvedených v žalobou napadnutom rozhodnutí, v ktorom je podrobne popísaný skutkový a právny stav a vyvodené príslušné závery. 28. Mal za to, že rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo v zmysle § 63 ods. 2 daňového poriadku zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, t.j. z dostatočne a spoľahlivo zisteného skutkového stavu. Správca dane podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku dbal, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie, pričom žalovaný, rovnako ako daňový úrad, prihliadal na dôkazy, ktoré sú obsiahnuté v administratívnom spise a v rozhodnutí jasne a konkrétne formuloval svoje závery. Žalobca si nesplnil zákonnú povinnosť ustanovenú v § 24 ods. 1 daňového poriadku a nepreukázal, že dodávka poľnohospodárskych plodín, fakturovaná dodávateľmi K. s.r.o., E.-I. s.r.o. a K. U.o. bola reálne uskutočnená. Žalovaný ako aj správca dane dostatočne zistili skutkový stav a po právnej stránke vec posúdili správne, nesúhlasil s tvrdením žalobcu o nesprávnosti a nezrozumiteľnosti záverov správcu dane, ktoré majú byť založené na nedostatočne zistenom skutkovom stave. 29. Žalovaný nerozporoval tvrdenie žalobcu ohľadom výpovede svedkov (konateľov spoločností R. a.s. a L.r.o.) iba uviedol, že nikdy v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nebolo preukázané, že odberatelia nakúpili ten tovar, ktorý žalobcovi dodali na základe predložených faktúr jeho deklarovaní dodávatelia, nekontaktné spoločnosti K. 30. Žalobcom predložené faktúry, bankový výpis a kúpnu zmluvu, ktorá nie je písomná, ktoré majú preukazovať nadobudnutie tovaru od dodávateľov nepovažoval žalovaný za dostatočné, nakoľko faktúra sama o sebe bez ďalšieho nie je dôkazom o tom, že plnenie bolo uskutočnené (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Sžf/153/01 zo dňa 28.05.2002), keďže technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie skutočne poskytnuté bolo. Samotná existencia faktúry vyhotovenej zákonne konformným spôsobom nie je dostačujúcim dôkazom. Súčasne z bankového výpisu UniCreditBank žalobcu za december 2013, ktorý sa nachádza v spise spoločnosti je zrejmé, že platby zaznamenané v predmetnom výpise, vykonané v prospech deklarovaných dodávateľov K. s.r.o., E.-I. s.r.o. a K. U. s.r.o. nemajú potrebnú vypovedaciu schopnosť, keďže pri absolútnej väčšine týchto platieb nie je uvedené ID faktúry, ktorej sa predmetná platba týka (na rozdiel od platieb, pripísaných na účet spoločnosti SALICS s.r.o. od deklarovaných odberateľov) a sumy jednotlivých vykonaných platieb nie je možné stotožniť ani na základe súm uvedených na dodávateľských faktúrach. Žiadny z deklarovaných dodávateľov uvedených na faktúrach K. s.r.o., E.-I. s.r.o. a K. U.o. nepotvrdil dodanie tovaru spoločnosti SALICS s.r.o. a nepredložil k tomuto dodaniu žiadne doklady a dôkazy, keďže všetci traja deklarovaní dodávatelia sú nekontaktné spoločnosti s nekontaktnými konateľmi, zmiznutí obchodníci, z ktorých žiaden nespolupracuje so správcom dane. V prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry, ako aj preukazovanie zaplatenia súm bankovým výpisom, nie sú predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH. Uviedol, že v predmetnom prípade kontrolovaný daňový subjekt mal preukázateľne k dispozícii faktúry, vystavené iným platiteľom, čím bola splnená formálna podmienka na odpočítanie dane, ale faktické dodanie tovaru preukázané nebolo, keďže kontrolovaný daňový subjekt počas daňovej kontroly, a vyrubovacieho konania nepreukázal, že platiteľ uvedený na faktúre mu fakturovaný tovar reálne dodal a teda pri tomto tovare vznikla daňová povinnosť. Prvoradý je teda vznik daňovej povinnosti, ktorý preukázaný nebol. Uviedol, že daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru (§ 19 ods. 1 zákona o DPH). Preukázať, či vznikla daňová povinnosť pri deklarovanom dodaní tovaru od troch dodávateľov K. s.r.o., E.-I. s.r.o. a K. nY. s.r.o. je dôkazným bremenom žalobcu (kontrolovaného daňového subjektu) a nie správcu dane (§ 24 daňového poriadku). Tvrdenie žalobcu, že ak správca dane nevykonal, resp. nemal možnosť vykonať daňovú kontrolu u deklarovaných dodávateľov, tak nemôže tvrdiť, že nevznikla daňová povinnosť, nemá žiadnu oporu v zákone. Správca dane vznik daňovej povinnosti nepreukazuje, vznik daňovej povinnosti preukazuje kontrolovaný daňový subjekt a v tomto prípade kontrolovaný daňový subjekt vznik daňovej povinnosti nepreukázal. Bolo v prvoradom záujme samotného daňového subjektu, aby si zaobstaral dostupné dôkazy k preukázaniu deklarovaných zdaniteľných plnení, pretože je jedine jeho zákonnou povinnosťou preukázať splnenie hmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie dane, ktoré si nárokuje. Tvrdenie žalobcu o tom, že podané daňové priznanie dvoch dodávateľov preukazujú vznik daňovej povinnosti vyhodnotil žalovaný ako bezpredmetné a to vzhľadom na to, že pokiaľ má správca dane k dispozícii samotné daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty, údaje uvedené v daňovom priznaní majú iba obmedzenú vypovedaciu schopnosť, keď bez dokladov, na základe ktorých bolo daňové priznanie vyplnené, nie je možné preveriť, či údajom uvedeným v jednotlivých riadkoch podaného daňového priznania nechýba materiálna podstata (povinné podávanie kontrolného výkazu, z ktorého by uvedené bolo možné zistiť v príslušnom zdaňovanom období minimálne dodávateľov a odberateľov kontrolovaného daňového subjektu, bolo pre platiteľov DPH zavedené až od 01.01.2014, práve ako jeden z hlavných nástrojov boja proti daňovým podvodom). Napokon ani tretí deklarovaný dodávateľ K. daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za príslušné zdaňovacie obdobie nepodal, daň z pridanej hodnoty nepriznal a neodviedol. Žalovaný skonštatoval, že oprávnene vo svojom rozhodnutí uviedol, že zo strany kontrolovaného daňového subjektu boli porušené ustanovenia § 49 v nadväznosti na § 51 zákona o DPH, pretože nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti podľa § 19 pri deklarovanom dodaní tovaru od dodávateľov K. s.r.o., E.-I. s.r.o. a K. U. a ani samotná existencia tovaru na vstupe. 31. Vo vzťahu k stotožneniu tovaru žalovaný poukázal na to, že žiaden z odberateľov nepotvrdil (keďže o uvedenom nemusel mať ani žiadnu vedomosť), že tovar, ktorý mu bol dodaný, bol ten tovar, ktorý spoločnosť SALICS s.r.o. nakúpila od deklarovaných dodávateľov K. s.r.o., E.-I. s.r.o. a K. U.t s.r.o. Súčasne žiaden z dodávateľov K. s.r.o., E.-I. s.r.o. ani K. U. nepotvrdil dodanie tovaru spoločnosti SALICS s.r.o., keďže všetci traja deklarovaní dodávatelia sú nekontaktné spoločnosti. Žalovaný tým, že porovnal množstvá tovarov na vstupe a výstupe podľa predloženého výkazu DPH za december 2013 a opísal výpis z účtu, predložený daňovým subjektom, t. j. vychádzal výlučne z dokladov nachádzajúcich sa v spise spoločnosti, ktoré daňový subjekt počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania predložil, nevykonal žiadne dokazovanie. Zotrval na názore, že podľa výkazu DPH za december 2013, ktorý je súčasťou spisu nebolo pri komodite kukurica nakúpené a predané rovnaké množstvo tovaru, pričom rozdiel je cca 550 ton t.j. žalobca predal v decembri 2013 menej ton kukurice, ako nakúpil ide práve o faktúry uvádzané v žalobe, pri ktorých vznikla daňová povinnosť v novembri 2013, a to faktúry uvedené vo výkaze DPH za mesiac december 2013 t.j. celkom cca 550 ton. Je celkom zrejmé, že uvedených 550 ton mohol žalobca predať v ďalšom zdaňovacom období (v tom prípade je ale potrebné uvedené množstvo tovaru uskladniť), resp. v predchádzajúcom zdaňovacom období november 2013 v dňoch 28.11.20123, 29.11.2013 a 30.11.2013, v tom prípade bolo uvedené potrebné preukázať príslušnými faktúrami na výstupe za november 2013 (v žalobe sú uvádzané faktúry č. 311 na 173,74 ton a č.312 na 149,90 ton, čo spolu činí 323,64 ton a nie 550 ton, pričom ďalšie faktúry žalobca už neuvádza a predmetné faktúry počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania predložené neboli). 32. Za účelové považoval žalovaný tvrdenie žalobcu, že okrem výpisu z účtu UniCreditBank za december 2013 predložil správcovi dane ešte ďalší dokument s názvom „výpis z účtu“, kde sú uvedené jednotlivé platby ako boli postupne uhrádzané a k nim priradené aj jednotlivé faktúry. Žiaden takýto druhý „výpis z účtu“ predložený nebol a o skutočne predloženom výpise z účtu, ktorý je súčasťou spisu, platí, že nemá potrebnú vypovedaciu schopnosť. 33. Žalovaný zotrval na tom, že nakúpený tovar nebol stotožnený z dôvodu, že v reťazci dodávok bol predmetnom ďalšieho predaja. Ak nejaký tovar bol predmetom ďalšieho predaja, nikdy v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nebolo preukázané, že ide o tovar, ktorý bol nakúpený na základe faktúr od spoločnosti K. s.r.o., E.-I. s.r.o. a K. U. s.r.o. Ďalšie preverovanie tovaru v reťazci bolo bezpredmetné, vzhľadom na skutočnosť, že už na počiatku reťazca boli identifikovaní traja zmiznutí obchodníci a nebolo preukázané, že k dodaniu tovaru vôbec došlo. 34. Žalovaný nesúhlasil ani s tvrdením žalobcu, že porušil § 74 ods. 3 daňového poriadku, keď sa k výsledkom dokazovania v odvolacom konaní, pred vydaním rozhodnutia o odvolaní, nedal vyjadriť žalobcovi. Uviedol, že žiadne dokazovanie v odvolacom konaní nevykonal. 35. Ďalej žalovaný skonštatoval, že od žalobcu nepožadoval preukázanie skutočností, na ktorých sa sám nepodieľal. Správca dane nežiadal od kontrolovaného daňového subjektu, aby preukazoval veci, na ktoré nemal dosah, t.j. aby sledoval obstarávacie procesy poľnohospodárskych plodín u iných subjektov pred samotným dodaním tohto tovaru. Správca dane iba v zmysle daňového poriadku požadoval, aby kontrolovaný daňový subjekt preukázal reálne uskutočnenie zdaniteľného obchodu - nákup kukurice, slnečnice, repky olejnej a repkového oleja od svojich priamych a bezprostredných dodávateľov K. U., pričom kontrolovaný platiteľ dane túto základnú skutočnosť, že obchod bol uskutočnený takým spôsobom, ako bol deklarovaný v predložených faktúrach nepreukázal, keď v konaní okrem faktúr a bankových výpisov nepredložil žiadne iné dôkazy o tvrdených skutočnostiach. Vzhľadom na konštrukciu zákona o DPH dôkazné bremeno, že zdaniteľný obchod sa reálne uskutočnil, znáša daňový subjekt, je len v jeho záujme, aby si zaobstaral dostupné dôkazy, pretože je jeho povinnosťou preukázať splnenie hmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie dane. Túto skutočnosť dokazujú vydané judikáty, za všetky napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/4/2009 z 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR sp. zn. III ÚS 78/2011-17 z 23.02.2011, resp. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/17/2011 z 23.02.2012 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR sp.zn. IV ÚS 24/2013-7 z 17.01.2013. 36. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol žalovaný žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. IV. Replika žalobcu k vyjadreniu žalovaného 37. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného doručenom správnemu súdu dňa 19.10.2016 zdôraznil, že zaplatením kúpnej ceny žalobca potvrdil, že tovar, ktorý je špecifikovaný na faktúrach mu bol dodaný. Zdaniteľný obchod medzi obidvoma subjektmi tak bol ukončený. Listinné dôkazy, ktoré predložil žalobca pri daňovej kontrole preukazujú, že dodávateľom žalobcu vznikla daňová povinnosť, pretože žalobcovi dodali tovar a ten im preukázateľne za dodaný tovar zaplatil kúpnu cenu, vrátane DPH. Tejto povinnosti sa môžu zbaviť len vtedy, keď preukážu, že dodanie tovaru neuskutočnili. Pokiaľ tieto spoločnosti nepreukážu opak, platí, že žalobcovi bol tovar dodaný (žalobca dôkazy o dodaní a zaplatení kúpnej ceny aj s daňou predložil) Skonštatoval, že nie je povinný preukázať vznik daňovej povinnosti týmto subjektom, ale naopak, tieto subjekty sú povinné preukázať, že im daňová povinnosť nevznikla. Nie je možné prenášať dôkazne bremeno z jedného daňového subjektu na druhý, ako v danom prípade, na žalobcu, ktorý má preukázať dodanie, keď dodanie nepopierajú osoby, ktorým vznikla daňová povinnosť. Žalobca skonštatoval, že v samotnej žalobe bolo zdôvodnené, že na základe § 69 ods. 5 daňová povinnosť nemôže vzniknúť. Daňová povinnosť a povinnosť zaplatiť DPH sú dva rozdielne právne inštitúty. Platiteľ pretože je registrovanou osobou podľa § 4 zákona o DPH po splnení podmienok v zmysle citovaného ustanovenia osobou povinnou platiť daň podľa ust. § 69 ods. 1 zákona o DPH. V ďalších ustanoveniach sú vymedzené iné osoby ako platitelia DPH, ktoré sú povinné platiť DPH z iného titulu ako platitelia. V. Právna úprava 38. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, ďalej SSP) po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia v rozsahu dôvodov v žalobe uvedených vec prejednal na nariadenom pojednávaní (ust. § 107 ods. 1 SSP) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 39. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 40. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 41. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods. 2 Ústavy SR). 42. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa postupuje podľa ustanovení tretej časti SSP o správnych žalobách. 43. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tento zákon upravuje správu daní, práva a povinnosti daňových subjektov a iných osôb, ktoré im vzniknú v súvislosti so správou daní. 44. Podľa § 3 ods. 1,2,3 zákona o správe daní, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. 45. Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. 46. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 47. Podľa § 24 ods. 1 zákona o správe daní, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 48. Podľa § 24 ods. 2 zákona o správe daní, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 49. Podľa § 68 ods. 5 zákona o správe daní, správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní vyrubí daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani. 50. Podľa § 68 ods. 6 zákona o správe daní, správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní určí rozdiel v sume, ktorú mal daňový subjekt podľa osobitných predpisov vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov. 51. Podľa § 19 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. 52. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z., dodaním tovaru je a) prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí, 53. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z., právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 54. Podľa § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z., platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12, c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru. 55. Podľa § 51 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z., platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a), c) alebo písm. d) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, ak do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňuje právo na odpočítanie dane, má doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Ak platiteľ nemá doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d) do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za posledné zdaňovacie obdobie kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, vykoná odpočítanie dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dostane doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo. 56. Podľa § 69 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z., každá osoba, ktorá uvedie vo faktúre alebo v inom doklade o predaji daň, je povinná zaplatiť túto daň. 57. Podľa článku 203 Smernice rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, DPH platí každá osoba, ktorá uvedie túto daň na faktúre. 58. Podľa článku 205 citovanej smernice, v situáciách uvedených v článkoch 193 až 200 a v článkoch 202, 203 a 204 môžu členské štáty stanoviť, že osoba iná ako osoba povinná platiť daň ručí spoločne a nerozdielne za platbu DPH. VI. Závery správneho súdu 59. Krajský súd po preskúmaní žalobou napadnutých rozhodnutí ako aj konania, ktoré vydaniu rozhodnutí predchádzalo v intenciách žalobných námietok vznesených žalobcom dospel k záveru o zákonnosti žalobou napadnutých rozhodnutí. 60. Krajský súd z obsahu administratívneho spisu mal preukázané, že kontrolou predložených dokladov za zdaňovacie obdobie december 2013 správca dane zistil, že spoločnosť SALICS s.r.o. si uplatnila odpočítanie dane z dodávateľských faktúr uvedených v tabuľke č. 1, č. 2 a č. 3 rozhodnutia správcu dane, od troch dodávateľov E.-I. s.r.o., K. s.r.o. a K. U. s.r.o. za nákup kukurice, slnečnice, repky olejnej a repkového oleja, DPH v celkovej sume XXX XXX,XX eura. 61. Dňa 06.05.2014 spísali zamestnanci správcu dane s konateľom daňového subjektu SALICS s.r.o., p. E. zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 9104407/5/1741899/2014/Achb. Žalobca v kontrolovanom zdaňovacom období podľa vyjadrenia konateľa E. G. nemal žiadnych zamestnancov okrem konateľov, nemal žiadny hmotný investičný majetok a obchodoval s poľnohospodárskymi plodinami. Správca dane v ďalšom šetrení na základe predložených dokladov žalobcom preveril nasledovne deklarovaných dodávateľov spoločnosti. 62. E. dane sa dňa 04.06.2014 dostavil na adresu sídla dodávateľa K. U. s.r.o., I. X v R., uvedenú vo výpise z obchodného registra. Na uvedenej adrese sa nachádzal polyfunkčný dom, na ktorom nebolo uvedené žiadne označenie daňového subjektu K. U. s.r.o. Správca dane zaslal daňovému subjektu K. next s.r.o. žiadosť o zapožičanie dokladov č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Achb zo dňa 04.06.2014, žiadosť sa vrátila správcovi dane späť dňa 09.05.2014 neprevzatá s poznámkou pošty „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. V stanovenej lehote na predloženie dokladov nepredložil daňový subjekt K. žiadne účtovné a daňové doklady. Správca dane zaslal daňovému subjektu K.. opakovane žiadosť o zapožičanie dokladov č. 9104407/5/3275031/2014/Achb zo dňa 04.07.2014, žiadosť sa vrátila správcovi dane späť dňa 11.07.2014 neprevzatá s poznámkou pošty „adresát je neznámy“, požadované doklady správcovi dane neboli predložené. Správca dane zaslal dňa 15.07.2014 predvolanie konateľovi C. E., T. utca X-X, XXXX T., G., poštová zásielka bola prevzatá 23.07.2014. Dňa 13.08.2014 sa nedostavil na Daňový úrad Bratislava na vypočutie svedka pán C. E., neospravedlnil sa a ani nekontaktoval správcu dane. Správca dane tak spochybnil nadobudnutie tovaru daňovým subjektom SALICS s.r.o. od dodávateľa K. U..r.o. O. dane v zmysle § 49 ods. 2 zákona o DPH považoval správca dane za neoprávnené z dôvodu, že faktúra vystavená formálne dodávateľom s náležitosťami podľa § 71 ods. 2 a § 72 ods. 2 zákona o DPH nezakladá zásadnú podmienku možnosti uplatnenia práva na odpočítanie dane z prijatých faktúr, aj s ohľadom na tú skutočnosť, že daňová kontrola nepreukázala relevantné dôkazy o skutočnom nadobudnutí tovaru a služieb od tuzemského dodávateľa K.. a tieto skutočnosti nepreukázal v priebehu daňovej kontroly ani žalobca. Správca dane konštatoval, že nebolo potvrdené uskutočnenie zdaniteľného obchodu v zmysle faktúr podľa tabuľky č. 1 od daňového subjektu K., daňový subjekt K. na adrese uvedenej v obchodnom registri SR nemá, ani nikdy nemal žiadne administratívne priestory a ani tam fyzicky nesídli, na adrese sídla nepreberá zásielky, podľa informácií známych správcovi dane nemá žiadnych zamestnancov, konateľ C. E. je nekontaktný, preberá poštové zásielky na adrese trvalého bydliska, a nezúčastnil sa ústneho pojednávania na Daňovom úrade Bratislava, ani sa neospravedlnil, nepreukázal sa pôvod tovaru a nebolo možné u spoločnosti preverenie dodávok v kontrolovanom zdaňovacom období. Daňovému subjektu bola ukončená registrácia na DPH k 15.07.2014 v zmysle § 8X ods. 4 písm. b) bod 2 zákona o DPH, posledné podané daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty podal za zdaňovacie obdobie november 2013. V predmetnom prípade na základe faktúr od spoločnosti K. U.. vznikol rozdiel vzniku práva na úplné odpočítanie dane podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH, v sume XX XXX,XX eura. 63. V súvislosti s ďalším deklarovaným dodávateľom E.-I. s.r.o. správca dane zaslal dožiadanie č. 9104407/5/5/2224402/2014/Achb zo dňa 27.05.2014 na Daňový úrad Nitra. Zamestnanci správcu dane sa dňa 03.06.2014 dostavili na adresu sídla daňového E.-I. s.r.o., N. U. XXXX/XX, L., uvedenú vo výpise z obchodného registra za účelom vykonania miestneho zisťovania. Na uvedenej adrese sa nachádzal rodinný dom, v ktorom nikto v čase miestneho zisťovania nebol; správca dane o tejto skutočnosti spísal úradný záznam. E. dane zaslal daňovému subjektu E. výzvu na zapožičanie dokladov č. 9410402/5/2475610/14/Baeh zo dňa 04.06.2014, písomnosť sa vrátila správcovi dane späť dňa 09.05.2014 neprevzatá, s poznámkou pošty „adresát je neznámy“, daňový subjekt E. nepredložil správcovi dane žiadne účtovné a daňové doklady. Podľa odpovede na dožiadanie číslo 9410402/5/2820726/ 14/Bach zo dňa 16.06.2014 daňový subjekt E.-I. s.r.o. nepredložil požadované doklady k výkonu miestneho zisťovania a správca dane tak nemohol preveriť zdaniteľné obchody za zdaňovacie obdobie december 2013. Daňový subjekt E.-I. s.r.o. podal daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2013, v ktorom si uplatnil nadmerný odpočet, posledné daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty podal za zdaňovacie obdobie 1. štvrťrok 2014, odvtedy už daňové priznania nepodával. Priznanie k dani z príjmov právnických osôb za rok 2013 nepodal. Správca dane zaslal dňa 11.08.2014 pod č. 9104407/5/3820809/2014/Achb predvolanie na výsluch svedka konateľovi E.-I. s.r.o., p. A. R., A. út XX, XXXX E., poštová zásielka bola prevzatá 18.08.2014, o plánovanom výsluchu svedka bol upovedomený aj žalobca. V deň uvedený v predvolaní sa svedok na Daňový úrad Bratislava nedostavil, neospravedlnil sa a ani nekontaktoval správcu dane. Správca dane zaslal dňa 05.09.2014 pod č. 9104407/5/4095009/2014/Achb opakované predvolanie konateľovi A., poštová zásielka bola prevzatá dňa 15.09.2014. O plánovanom vypočutí svedka bol informovaný aj žalobca. V stanovenom termíne dňa 24.09.2014 sa predvolaný svedok na Daňový úrad Bratislava nedostavil. Žalobca dňa 24.09.2014, v deň pojednávania, mailom kontaktoval správcu dane a žiadal o vypočutie bývalého konateľa E. - I. s.r.o pána C. C., A. W. utca XXX, XXXX U., G.. Správca dane jeho požiadavke vyhovel a zaslal dňa 24.09.2014 pod č. 9104407/5/4355573/2014/Achb predvolanie konateľovi E. - I. s.r.o. C. C. A. W. utca XXX, XXXX U., G.. Poštová zásielka bola prevzatá dňa 02.10.2014. Následne bolo zaslané upovedomenie o vypočutí svedka č. 9104407/5/43 55662/2014/ Achb zo dňa 24.09.2014 kontrolovanému daňovému subjektu E. - I. s.r.o., písomnosť prevzal splnomocnenec 06.10.2014. V stanovenom termíne dňa 20.10.2014 sa na daňový úrad predvolaný svedok C. C. nedostavil, neospravedlnil sa, ani žiadnym spôsobom nekontaktoval zamestnancov správcu dane. Kontrolovaný daňový subjekt kontaktoval správcu telefonicky 20.10.2014 a ospravedlnil svoju neúčasť. Sľúbil zabezpečiť účasť svedka a kontaktovať správcu dane (úradný záznam 9104407/5/4747217/2014/Achb zo dňa 23.10.2014), čo do konca daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania neurobil. Daňový subjekt E.-I. s.r.o. nepredložil žiadne daňové a účtovné doklady a správca dane na základe vykonaných šetrení spochybnil nadobudnutie tovaru žalobcom od dodávateľa E.-I. s.r.o. v tuzemsku. Odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 2 zákona o DPH považoval správca dane za neoprávnené z dôvodu, že faktúra vystavená formálne dodávateľom s náležitosťami podľa § 71 ods. 2 a § 72 ods. 2 zákona o DPH nezakladá zásadnú podmienku možnosti uplatnenia práva na odpočítanie dane z prijatých faktúr, aj s ohľadom na tú skutočnosť, že daňová kontrola nepreukázala relevantné dôkazy o skutočnom nadobudnutí tovaru a služieb od tuzemského dodávateľa a tieto skutočnosti nepreukázal v priebehu daňovej kontroly ani kontrolovaný daňový subjekt SALICS s.r.o. Správca dane konštatoval, že nebolo potvrdené uskutočnenie zdaniteľného obchodu v zmysle faktúr podľa tabuľky č. 2 od daňového subjektu E.-I. s.r.o., daňový subjekt E.-I. s.r.o. na adrese uvedenej v obchodnom registri SR nesídli, na adrese sídla nepreberá zásielky, podľa informácií známych správcovi dane nemá žiadnych zamestnancov, konateľ A. R. je nekontaktný, preberá poštové zásielky na adrese trvalého bydliska, ale nezúčastnil sa ústneho prejednávania na Daňovom úrade Bratislava ani sa neospravedlnil, bývalý konateľ C. C. je nekontaktný, preberá poštové zásielky na adrese trvalého bydliska, ale nezúčastnil sa ústneho pojednávania na Daňovom úrade Bratislava, ani sa neospravedlnil, kontrolovaný daňový subjekt sľúbil zabezpečiť účasť svedka, čo ale neurobil. Pôvod tovaru preukázaný nebol. V predmetnom prípade na základe faktúr od spoločnosti E.-I. s.r.o. vznikol rozdiel vzniku práva na úplné odpočítanie dane podľa § 51 ods. 1 písm. a/zákona o DPH v sume XX XXX,XX eura. 64. V súvislosti s tretím deklarovaným dodávateľom K., správca dane zaslal dožiadanie č. 9104407/5/5/3925782/2014/Achb zo dňa 20.08.2014 na Daňový úrad Trnava. Daňový úrad Trnava zaslal čiastočnú odpoveď č. 9210401/5/4512145/2014/BaTí zo dňa 06.10.2014 a konečnú odpoveď na dožiadanie č. 9210401/5/5209540/2014/BaTí zo dňa 27.11.2014, z ktorých je zrejmé, že daňový subjekt K. s.r.o. nepredložil požadované daňové a účtovné doklady a je pre správcu dane nekontaktný. Zamestnanci Daňového úradu Trnava sa dňa 26.09.2014 dostavili na adresu sídla daňového K. s.r.o., H. XXX/X, H., uvedenú vo výpise z obchodného registra. Na uvedenej adrese sa nachádzal rodinný dom, na priečelí budovy, poštových schránkach ani nikde nebolo označenie daňového subjektu, o čom správca dane spísal úradný záznam. Správca dane ďalej v rámci dožiadania zaslal predvolanie konateľovi C. D. F., bytom B. utca 8, XXXX, W., G.. Poštová zásielka bola dňa 14.10.2014 prevzatá, ale konateľ C. D. F. sa na ústne pojednávanie nedostavil a správcovi dane neboli predložené žiadne účtovné ani daňové doklady spoločnosti K. s.r.o. Správca dane spochybnil nadobudnutie tovaru žalobcom od dodávateľa z tuzemska a odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 2 zákona o DPH považoval správca dane za neoprávnené z dôvodu, že faktúra vystavená formálne dodávateľom s náležitosťami podľa § 71 ods. 2 a § 72 ods. 2 zákona o DPH nezakladá zásadnú podmienku možnosti uplatnenia práva na odpočítanie dane z prijatých faktúr, aj s ohľadom na tú skutočnosť, že daňová kontrola nepreukázala relevantné dôkazy o skutočnom nadobudnutí tovaru a služieb od tuzemského dodávateľa K. s.r.o. a tieto skutočnosti nepreukázal v priebehu daňovej kontroly ani žalobca. Správca dane konštatoval, že nebolo potvrdené uskutočnenie zdaniteľného obchodu v zmysle faktúr podľa tabuľky č. 3 od daňového subjektu K. s.r.o., daňový subjekt K. s.r.o. na adrese uvedenej v obchodnom registri SR nesídli, na adrese sídla nepreberá zásielky, podľa informácií známych správcovi dane nemá žiadnych zamestnancov, konateľ C. D. F. je nekontaktný, preberá poštové zásielky na adrese trvalého bydliska, ale nezúčastnil sa ústneho pojednávania na Daňovom úrade Trnava ani sa neospravedlnil a pôvod tovaru nebol preukázaný. Daňovému subjektu K. s.r.o. bola ukončená registrácia na DPH k 30.11.2014 v zmysle § 81 ods. 4 písm. b) zákona o DPH. V predmetnom prípade na základe faktúr od spoločnosti K. s.r.o. vznikol rozdiel vzniku práva na úplné odpočítanie dane podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH v sume XX XXX,XX eura. Celkovo, na základe faktúr od všetkých troch dodávateľov E.-I. s.r.o., K. s.r.o. a K. U. s.r.o., na ktorých boli deklarované dodávky kukurice, slnečnice, repky olejnej a repkového oleja vznikol rozdiel práva na úplné odpočítanie dane v sume XXX XXX, XX eura. 65. Odberateľské faktúry č. FO XXXXX-XXXXX, XXXXX vystavené žalobcom odberateľom R. a.s. a L.. správca dane považoval za faktúry, ktoré boli vyhotovené v rozpore s ust. § 71 ods. 1 a § 19 ods. 1 zákona o DPH. Tieto faktúry tak možno považovať iba za doklady, na ktorých je uvedená daň. Daňovému subjektu SALICS s.r.o. nevznikla daňová povinnosť podľa ustanovenia § 19 ods. 1 zákona o DPH, ale daňová povinnosť podľa § 69 ods. 5 zákona o DPH. V zmysle § 69 ods. 5 zákona o DPH každá osoba, ktorá uvedie vo faktúre alebo v inom doklade o predaji daň je povinná zaplatiť túto daň. Správcovi dane sa nepodarilo preveriť, že tovar od dodávateľov K. nY.., E.-I. s.r.o. a K. s.r.o. je totožný tovar, ktorý bol predaný odberateľom BO.. Napriek tomu, že žalobca viedol v účtovníctve a predložil ku daňovej kontrole faktúry za nadobudnutie tovaru, z ktorých si uplatnil odpočet dane podľa § 49 zákona o DPH, správca dane konštatoval, že žalobca nepreukázal relevantné dôkazy preukazujúce reálnosť zdaniteľných obchodov so spoločnosťami K. s.r.o., E.-I. s.r.o. a K. U.t s.r.o., nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti z deklarovaných zdaniteľných obchodov (nepreukázal sa pôvod tovaru a jeho fyzická existencia) so spoločnosťami K. s.r.o., E.-I. s.r.o., K. U. s.r.o. 66. Správca dane konštatoval, že žalobca na základe vyššie uvedených skutočností porušil ustanovenia zákona o DPH, a to § 49 ods. 1, podľa ktorého právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare, alebo službe vznikla daňová povinnosť; § 49 ods. 2, podľa ktorého platí, že odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávku tovarov a služieb, ako platiteľ, s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň podľa písmena a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané; ďalej § 51 ods. 1 cit. zákona - uplatnenie práva na odpočítanie dane v nadväznosti na § 19 ods. 1 cit. zákona, podľa ktorého daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru, deň dodania tovaru je deň, kedy kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník (§ 8 ods. 1 cit. zákona, podľa ktorého dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník). Správca dane v zmysle § 45 ods. 1 písm. f) daňového poriadku oboznámil daňový subjekt so skutočnosťami zistenými v priebehu daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie december 2013, o čom bola s konateľom spoločnosti spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní č. 9104407/5/332952/2015/Achb dňa 12.02.2015. Konateľ do zápisnice uviedol, že nevie vysvetliť, prečo jeho dodávatelia nekomunikujú so správcom dane a od júla 2014 nie je s nimi v kontakte. Na základe pripomienok k protokolu správca dane vo vyrubovacom konaní vypočul osoby oprávnené konať za odberateľov kontrolovaného daňového subjektu, spoločnosti A..; vykonané výsluchy svedkov nemali vplyv na závery správcu dane, uvedené v protokole. Na základe zisteného porušenia § 49 v nadväznosti na § 51 zákona o DPH správca dane nepriznal žalobcovi právo na odpočítame dane z dodávateľských faktúr od spoločností K. s.r.o., E.-I. s.r.o. a K. U. s.r.o. za deklarované dodávky kukurice, slnečnice, repky olejnej a repkového oleja. 67. Krajský súd takto zistený skutkový stav považoval za dostatočný, skutkové zistenia správnych orgánov nachádzajú oporu vo vykonaných dôkazoch zadokumentovaných v administratívnom spise. Žalobca svojou argumentáciou nespochybnil skutkové zistenia ani právne závery správnych orgánov. Rozhodnutia správnych orgánov obsahujú všetky formálne ako i materiálne náležitosti. Vychádzajú z dostatočne zisteného skutkového stavu a správne orgány v odôvodnení svojich rozhodnutí právne závery jasne a zrozumiteľne formulovali a tieto považuje krajský súd za súladné so zákonom, pretože nachádzajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Z uvedeného dôvodu nemožno považovať žalobcovu námietku o arbitrárnosti rozhodnutí za dôvodnú. 68. V procese posudzovania zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím tak vychádzal krajský súd zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu. 69. Krajský súd v prvom rade poukazuje na to, že účelom daňovej kontroly je určenie správnej výšky daňovej povinnosti daňového subjektu a správca dane na tento účel zisťuje všetky rozhodujúce skutočnosti, pričom predovšetkým preveruje reálne uskutočnenie zdaniteľného obchodu. Právo na odpočet si môže daňový subjekt uplatniť v prípade, že spĺňa striktné podmienky, t.j. že ide o nákup tovaru alebo služby v tuzemsku (SR), ktorý je podmienený faktúrou od dodávateľa a je podkladom pre skutočné dodanie tovaru alebo služby. Uplatnenie práva na odpočítanie dane v zmysle § 51 ods. 1 zákona o DPH je viazané na kumulatívne splnenie všetkých podmienok, pričom už len nesplnenie jednej z nich vylučuje priznanie nároku na odpočítanie dane. To znamená, že nestačí splniť len formálnu podmienku na odpočítanie dane, t.j. mať k dispozícii faktúru od platiteľa dane vyhotovenú podľa § 71 zákona o DPH, ale musí byť splnená aj materiálna podmienka v zmysle § 49 zákona o DPH, t.j. faktúra musí byť vystavená na základe reálneho plnenia, keď platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň, kedy pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Daňová povinnosť môže vzniknúť iba na základe uskutočnenia dodania tovaru a nie na základe vystavenej faktúry s daňou. Z dikcie § 49 zákona o DPH jednoznačne vyplývajú podmienky, za akých si daňový subjekt môže odpočítať DPH, pričom základná podmienka je, aby išlo o reálne tovary alebo služby, ktoré naozaj boli dodané konkrétnym platiteľom DPH, zdaniteľnou osobou, uvedenou na faktúre. 70. Súdna prax jednoznačne ustálila, že dôkazné bremeno v prípade preukazovania reálneho uskutočnenia zdaniteľného plnenia leží na pleciach daňového subjektu. Pokiaľ si platiteľ dane uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný sám preukázať, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené. Nie je postačujúce iba predloženie faktúry, dodacích listov, výpisy z účtu, ale musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené osobou na faktúre uvedenou. V prípade správcom dane preukázateľne spochybnených uskutočnených zdaniteľných plnení je prechod dôkazného bremena na plecia daňového subjektu ústavne konformný. Navyše takýto zásah do autonómie jednotlivca je odôvodnený verejným záujmom na stanovení, vymeraní a výbere dane (bližšie pozri rozhodnutie Ústavného súdu SR II.ÚS 705/2017). 71. Správne orgány skonštatovali, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal reálne dodanie tovaru od deklarovaných dodávateľov, s čím sa stotožnil aj krajský súd. Možno konštatovať, že v predmetnej veci správne orgány nekládli na žalobcu neodôvodnené požiadavky na preukázanie ním tvrdených skutočností, ale iba požadovali preukázať len tie skutočnosti, ktoré boli naviazané k daňovej povinnosti. Závery správnych orgánov nie sú svojvoľné, ale vychádzajú z riadne vykonaného dokazovania. Žalobca síce splnil formálnu podmienku na odpočítanie dane, keďže disponoval faktúrami vystavenými iným platiteľom, avšak faktické dodanie tovaru z jeho strany preukázané nebolo. Taktiež výpis z účtu, ktorý mal podľa žalobcu preukazovať zaplatenie kúpnej ceny, nemal potrebnú vypovedaciu hodnotu. Postup správnych orgánov, ktoré žalobcom predložené dôkazy, ktoré mali preukazovať reálne dodanie tovaru vyhodnotili ako nedostatočné, považuje krajský súd za súladný s vykonaným dokazovaním a závermi z neho plynúcimi, ktoré boli v odôvodnení rozhodnutia žalovaného jednoznačne uvedené. Žalobca v konaní neprodukoval žiadne také dôkazy, ktoré by spochybnenie faktického dodania tovaru zo strany správnych orgánov vyvrátili, resp. ktoré by jednoznačne faktické dodanie tovaru potvrdili. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na to, že bolo povinnosťou daňového subjektu preukázať všetky tvrdené skutočnosti, pričom správca dane tieto dôkazy len vykonáva. V predmetnej veci tak žalobca napriek svojej argumentácii žiadnym spôsobom nepreukázal deklarované zdaniteľné plnenia, čím nepreukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie dane, ktoré si nárokuje. V takom prípade nebol vznik daňovej povinnosti (§19 ods. 1 zák. o DPH) zo strany žalobcu preukázaný. 72. Krajský súd súhlasil s tvrdením žalobcu, že daňové orgány nemôžu pripisovať na jeho ťarchu nesplnenie si daňovej povinnosti iného subjektu (dodávateľov), avšak z priebehu konania uvedená skutočnosť ani nevyplývala. Žalobcovi bolo daňovými orgánmi pripísané na ťarchu jedine neunesenie dôkazného bremena vo vzťahu k existencii uplatneného zdaniteľného plnenia (odpočítanie dane, ktoré si nárokuje). 73. Taktiež tvrdenie žalobcu o tom, že svojim odberateľom dodal tovar, ktorý mu bol dodaný jeho dodávateľmi, považuje krajský súd za ničím nepodložené. Stotožňuje sa so záverom žalovaného, že svedecké výpovede konateľov R. a.s. a K.-Q.. uvedenú skutočnosť nepreukázali, ich výpoveď iba potvrdila dodanie tovaru uvedených v odberateľských faktúrach. Správca dane vo svojom rozhodnutí iba skonštatoval, že sa nepodarilo preveriť, že tovar od dodávateľov (K. U..o., E.-I. s.r.o. K. s.r.o.) je totožný, ktorý bol predaný odberateľom R. a.s. a L. s.r.o. Krajský súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, že na preverenie, či sa jednalo o totožný tovar, treba vychádzať iba z účtovných dokladov. V tejto súvislosti treba prihliadať na všetky skutočnosti, ktoré v rámci daňového a vyrubovacieho konania vyšli najavo. Z obsahu administratívneho spisu nie je zrejmé, že by žalobca produkoval taký dôkaz, ktorý by výslovne potvrdil totožnosť dodaného tovaru v rámci reťazca, ale sa iba odvolával na to, že v takom prípade, kedy nie je objektívna možnosť preverenia totožnosti tovaru, treba vychádzať z čisto účtovných dokladov. Krajský súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že pokiaľ nebolo v rámci daňovej kontroly a ani vyrubovacieho konania preukázané, že sa jedná o totožný tovar, ktorý bol nakúpený na základe faktúr od spoločností K. s.r.o. nebolo potrebné ďalšie preverovanie v rámci reťazca a to vzhľadom k tomu, že už na začiatku boli identifikovaní traja zmiznutí obchodníci a nebolo preukázané reálne dodanie tovaru, ktorý mal byť predmetom ďalšieho obchodu. Právnu argumentáciu, ktorá vzišla z odvolacích námietok a ktorú žalovaný uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia nemožno považovať za skutočnosť (nový dôkaz), ku ktorej sa nemohol žalobca v rámci daňového resp. vyrubovacieho konania vyjadriť. Tým, že žalovaný nevykonal v odvolacom konaní žiadne dokazovanie, nemal povinnosť poskytnúť priestor na vyjadrenie žalobcovi, a preto nekonal v rozpore s ustanovením § 74 ods. 3 daňového poriadku. 74. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že nie je zrejmé, na základe akých listinných dôkazov dospel žalovaný k záveru, že žalobca v decembri 2013 predal menej repkového oleja o 25 ton a kukurice o 550 ton ako kúpil, krajský súd upriamuje pozornosť žalobcu k výkazu DPH za december 2013, ktorý je obsahom administratívneho spisu a ktorý aj sám žalobca priložil ako prílohu svojej žaloby, nakoľko z uvedeného výkazu ako i z predložených faktúr, žalovaným konštatované skutočnosti vyplývajú. V ďalšom súd odkazuje na vyjadrenie žalovaného v časti týkajúcej sa uvedených skutočností (odsek č. 31), v ktorom podrobne vysvetlil ako dospel k uvedenému záveru. 75. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti mal krajský súd zhodne s názorom správnych orgánov za to, že zo strany žalobcu sa nepreukázalo uskutočnenie zdaniteľných obchodov, t.j. reálne dodanie tovaru a tým nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti (§ 19 ods. 1 zákona o DPH) z deklarovaných zdaniteľných obchodov, a preto nie je nadmerný odpočet, ktorý si uplatnil žalobca, oprávnený. 76. Záverom krajský súd v súvislosti s námietkou žalobcu, že mu podľa § 69 ods. 5 zákona o DPH nemohla vzniknúť daňová povinnosť uvádza, že odberateľské faktúry vystavené žalobcom pre odberateľov R.. a.s. a K.. s.r.o. boli dôvodne považované iba za doklady, na ktorých je uvedená daň, keďže samotná existencia tovaru nakúpená od nekontaktných dodávateľov, nebola v konaní preukázaná. Žalovaný správne podľa názoru krajského súdu uviedol, že na uvedené faktúry sa vzťahuje ust. § 69 ods. 5 zákona o DPH, podľa ktorého každá osoba, ktorá uvedie vo faktúre alebo inom doklade o predaji daň, je povinná túto daň zaplatiť. Správca dane oprávnene konštatoval, že daňová povinnosť nevznikla a to vzhľadom na skutočnosť, že v tomto prípade nebolo preukázané, že tovar poľnohospodárske plodiny boli vôbec žalobcovi dodané a to osobou uvedenou na faktúrach. Na základe predmetného ustanovenia nevznikla daňovému subjektu daňová povinnosť, ale povinnosť zaplatiť daň. Ustanovenie § 69 ods. 5 zákona o DPH bolo novelou zákona o DPH č. 471/2009 Z.z. zosúladené s článkom 203 smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pričom bolo zmenené tak, že slová „Ak osoba, nie je platiteľom“ boli nahradené slovami „Každá osoba, ktorá“. Na základe uvedenej smernice bola členským štátom ponechaná voľnosť, kedy si mohli stanoviť, že osoba iná ako osoba povinná platiť daň, ručí spoločne a nerozdielne za platbu DPH a to ako reakciu na účinný boj proti daňovým únikom a vyhýbaniu sa dani v určených sektoroch a pri určitých typoch transakcií. V takomto prípade bola daná možnosť označiť za osobu zodpovednú za platenie dane príjemcu dodávaného tovaru alebo služieb. 77. Krajský súd s poukazom na vyššie uvedené dospel k záveru, že rozhodnutie správcu dane ako aj žalovaného sú vecne správne, názor v nich vyslovený zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade so zákonom. Žalovaný správny orgán sa dostatočne vysporiadal s námietkami žalobcu a v konaní neboli porušené procesné práva účastníka konania. 78. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel krajský súd k záveru o zákonnosti žalobou napadnutých rozhodnutí, a preto žalobu s poukazom na § 190 SSP zamietol. 79. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ust. § 168 SSP, avšak vo veci úspešnému žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. 80. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 2 SSP). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.