Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/164/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201410 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Mališová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1016201410.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Mališovej a členiek senátu JUDr. Anny Peťovskej PhD. a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: BELKAM, s.r.o., so sídlom Bystrička 301, Martin, IČO: 36 387 975, zastúpený Advokátskou kanceláriou Mrázovský & partners, s.r.o., Mariánske nám. 2, 010 01 Žilina, proti žalovanému: Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, Regulačná rada, Bajkalská 27, P.O.Box 12, 820 04 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 16/5097/16/RR zo dňa 28.06.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 16/5097/16/RR zo dňa 28.06.2016 z r u š u j e podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi súd priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie na správnom orgáne 1. Žalobca doručil dňa 26. 10. 2012 prvostupňovému správnemu orgánu - Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len „úrad“) Návrh ceny výrobcu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie pre rok 2012 zaevidovaný pod č. 30979/2012/BA. V návrhu ceny žalobca požiadal o schválenie ceny elektriny pre stanovenie doplatku pre rok 2012 vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie vo FVZ BELKAM, s.r.o. s celkovým inštalovaným výkonom 18,48 kW, nachádzajúcom sa v lokalite k. ú. K., parc. č. XX, s uvedením do prevádzky 29.06.2012. Žalobca spolu s návrhom ceny predložil úradu Protokol o funkčnej skúške, schválený a podpísaný za spoločnosť Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s., Žilina, dňa 02.07.2012, list Oznámenie - drobná stavba z 12.12.2011, ktorým obec Bystrička oznámila spoločnosti BELKAM, s.r.o., že nemá námietky proti uskutočneniu ohlásenej drobnej stavbe - fotovoltaického zariadenia na streche hospodárskej budovy na parcele č. XX v k.ú. K. podľa priložených nákresov, Výpis z listu vlastníctva č. XXX preukazujúci vlastnícky vzťah k pozemku a k budove, na ktorej sa nachádza fotovoltické zariadenie, jednopólová schéma FVZ BELKAM, s.r.o., Zmluva o pripojení zariadenia odberateľa - výrobcu do NN distribučnej sústavy z 30.12.2011 medzi spoločnosťou BELKAM, s.r.o. a spoločnosťou SSE-D, a.s., Zápis o odovzdaní a prevzatí budovy alebo stavby (alebo jej dokončenej časti), Plán výroby pre FVZ BELKAM s.r.o., Zápisnica zo zasadnutia Valného zhromaždenia spoločníkov spoločnosti BELKAM, s.r.o. z 22.10.2012, ktorou „Valné zhromaždenie spoločnosti BELKAM, s.r.o., 100 %-ami hlasov všetkých spoločníkov schválilo Návrh ceny výrobcu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie pre rok 2012". 2. Zároveň bola úradu dňa 26.10.2012 doručená aj Žiadosť o vydanie potvrdenia o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov (okrem elektriny vyrobenej spaľovaním alebo spoluspaľovaním biomasy, biokvapaliny a biometánu) na obdobie nároku na podporu pre roky 2012 až 2027, zaevidovaná pod č. 30958/2012/BA. V žiadosti o vydanie potvrdenia o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov žalobca uviedol ako čas uvedenia FVZ BELKAM, s.r.o. do prevádzky mesiac jún 2012 a celkový inštalovaný výkon zariadenia výrobcu elektriny 0,01848 MW. 3. Úrad dňa 21.01.2013 pod č. 1917/2012/PoP-OZE vydal Potvrdenie o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov energie pre FVZ BELKAM, s.r.o., s uvedením zariadenia do prevádzky v mesiaci júl 2012, s predpokladaným množstvom vyrobenej elektriny za kalendárny rok 17,991 MWh, bez investičnej pomoci zo štátneho rozpočtu. Žalobcovi bolo Potvrdenie o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov energie doručené 01.02.2013. 4. Úrad svojím rozhodnutím č. 1897/2012/E-OZ zo dňa 21.01.2013 (prvostupňové rozhodnutie) podľa § 14 ods. 5 v spojení s § 12 ods. 1 písm. a) zákona č. 276/2001 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a v súlade s § 6 ods. 3 zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zák. č. 309/2009 Z.z. alebo zákon o podpore OZE) v spojení s § 1 písm. a) a § 2 písm. a) vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 189/2011 Z.z. o rozsahu cenovej regulácie v sieťových odvetviach a spôsobe jej vykonania a § 11a vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 225/2011 Z.z., ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike pre regulovaný subjekt rozhodol tak, že pre žalobcu, schválil pre rok 2012 pevnú cenu elektriny pre stanovenie doplatku vo výške 119,11 eura/MWh vyrobenej zo slnečnej energie v zariadení výrobcu elektriny FVZ BELKAM, s.r.o. s celkovým inštalovaným výkonom 18, 48 kW, nachádzajúcom sa v lokalite k.ú. K., parc. č. XX. 5. Proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu podal žalobca v zmysle § 53 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov v spojení s § 14 ods. 9 zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v zákonom stanovenej lehote odvolanie, ktoré bolo úradu doručené dňa 08.02.2013. 6. Žalovaný svojim rozhodnutím č. 15/5097/13/RR zo dňa 23.04.2013 (druhostupňové rozhodnutie) odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie č. 1897/2012/E-OZ potvrdil. 7. Žalobca podal na Krajský súd v Žiline žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 15/5097/13/ RR, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie č. 1897/2012/E-OZ. 8. Krajský súd v Žiline rozsudkom č. k. 21S/86/2013-48 zo dňa 09.04.2014 žalobu zamietol. 9. Najvyšší súd Slovenskej republiky svojim rozhodnutím sp. zn. 8Sžf/63/2014 zo dňa 28.04.2016 rozsudok krajského súdu č.k. 21 S/86/2013-48 zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného č. 15/5097/13/RR zo dňa 23.04.2013 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 10. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vyplynulo, že krajský súd rozhodol na základe neúplného správneho spisu, keď jeho súčasťou nebol prevádzkový poriadok prevádzkovateľa distribučnej siete obchodnej spoločnosti SSE-D, a. s., ktorá vyhotovovala protokol o funkčnej skúške pripojenia zariadenia výrobcu elektriny do sústavy SSE-D, a.s, pričom vyhodnotením obsahu prevádzkového poriadku, jeho ustanoveniami upravujúcimi spôsob a podmienky vykonania funkčnej skúšky pripojenia zariadenia výrobcu elektriny do sústavy SSE-D, a,s., sa krajský súd ani žalovaný v dôvodoch svojho rozhodnutia nezaoberal. 11. Žalovaný listom č. 20872/2016/BA zo dňa 31.05.2016 oznámil splnomocnenému zástupcovi žalobcu, že odvolací orgán začína ďalšie odvolacie konanie proti prvostupňovému rozhodnutiu č. 1897/2012/E- OZ. 12. Žalovaný rozhodnutím č. 16/5097/16/RR zo dňa 28.06.2016 (rozhodnutie žalovaného je predmetom prieskumu v tomto konaní) odvolanie žalobcu opätovne zamietol a rozhodnutie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, č. 1897/2012/E-OZ z 21.01.2013 potvrdil. Žalovaný sa stotožnil s prvostupňovým správnym rozhodnutím, ktorým prvostupňový orgán vyhodnotil ako čas uvedenia FVZ BELKAM, s.r.o. do prevádzky dátum vydania Protokolu o funkčnej skúške, t. j. 02.07.2012 a schválil pevnú cenu elektriny pre stanovenie doplatku vo výške 119,11 eura/MWh. 13. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že záväzným je dátum podpísania dokumentu, ktorý osvedčuje skutočnosť, ktorá nastala, t.j. platnosť protokolu o funkčnej skúške, nie samotné fyzické vykonanie funkčných skúšok. Podpis zodpovednej osoby, podľa jeho názoru, predstavoval predpoklad platnosti právneho úkonu. Samotný Protokol o funkčnej skúške pritom vo svojom bode 13. označuje ako „Dátum ukončenia funkčnej skúšky („platnosť protokolu od“): 02.07.2012“, čo je potvrdené podpisom a pečiatkou zodpovednej osoby, t.j. riaditeľom sekcie Asset management T.. M.. Podpis protokolu o funkčnej skúške predstavuje rozhodnú udalosť, z ktorej sa odvíjajú práva a povinnosti súvisiace s vykonaním funkčných skúšok. 14. Žalovaný citujúc § 5 ods. 14 posledná veta zákona č. 309/2009 Z.z. skonštatoval, že v čase uvedenia FVZ BELKAM, s.r.o. do prevádzky bolo účinné rozhodnutie č. 0160/2010/E-PP zo 06.12.2010 (originál rozhodnutia založený v spise č. 3532-2010-BA), ktorým prvostupňový orgán schválil Prevádzkový poriadok prevádzkovateľa distribučnej sústavy spoločnosti SSE-D, a.s. v znení rozhodnutia č. 0165/2011/E-PP z 21.02.2011 (originál rozhodnutia založený v spise č. 324-2011-BA) - (ďalej len „prevádzkový poriadok“). Prevádzkový poriadok neobsahoval ustanovenia, ktoré by upravovali priebeh funkčných skúšok. Poukázal však na to, že spoločnosť SSE-D, a.s. vydala a zverejnila na svojom webovom sídle usmernenie, aké náležitosti musí regulovaný subjekt predložiť, resp. aké povinnosti musí splniť, aby mohla byť elektráreň s výrobou elektriny z obnoviteľných zdrojov pripojená do distribučnej sústavy spoločnosti SSE-D, a.s. Usmernenie považoval za presný, vhodný a zrozumiteľný prostriedok informovania regulovaných subjektov, ako aj širokej verejnosti o nevyhnutných náležitostiach a priebehu funkčných skúšok. 15. Žalovaný mal za to, že jednotlivé etapy funkčnej skúšky odsúhlasuje svojím podpisom na predpísanom tlačive protokolu o funkčnej skúške poverený pracovník zo spoločnosti SSE-D, a, s. V prípade pozitívnych výsledkov poverený pracovník osvedčí svojím podpisom platnosť celého procesu funkčnej skúšky. Tento „záverečný podpis“ povereného pracovníka je potrebné považovať za úkon, ktorý vyžaduje oprávnená distribučná spoločnosť a ktorým sa potvrdzuje platnosť a kompletnosť predchádzajúcich úkonov a bez ktorého by vykonané úkony nenadobudli právne účinky. 16. Spoločnosť SSE-D, a. s. určila v rámci svojej pôsobnosti postupnosť jednotlivých krokov a priebeh tohto skúšobného procesu premietla do formy Protokolu o funkčnej skúške, ďalej sama určila, koľko bodov bude obsahovať, v akom poradí budú nasledovať a akú záväznosť budú mať. Pre platnosť protokolu o funkčnej skúške je záväzný dátum podpísania uvedený v bode 13. tohto protokolu, v dôsledku čoho sa stáva právnym dokumentom zaväzujúcim všetky zainteresované strany. Samotný fyzický výkon funkčnej skúšky, ktorého výsledok je uvedený v bode 12. Protokolu o funkčnej skúške, je len predpokladom k tomu, aby bol z hľadiska výsledku funkčnej skúšky vykonaný zodpovednou osobou záver vyjadrený jej podpisom v bode 13. Protokolu o funkčnej skúške, pričom nie je vylúčený rovnaký dátum v bode 12. aj 13. 17. Uvedené podporuje aj konečné stanovisko p. K. B., generálneho riaditeľa spoločnosti SSE-D, a. s. Úspešné vykonanie funkčnej skúšky je potvrdené protokolom o funkčnej skúške, ktorého platnosť sa preukazuje podpisom zodpovednej osoby, v tomto prípade riaditeľom sekcie Asset management T.. M. v bode 13. Bez podpisu tejto zodpovednej osoby by bol uvedený protokol neplatný a vykonanú funkčnú skúšku by nebolo možné považovať za úspešne vykonanú. 18. Žalovaný ďalej skonštatoval, že prvostupňový orgán konal v prípade rozhodnutia č. 1897/2012/E- OZ pri určovaní pevnej ceny elektriny pre stanovenie doplatku v súlade so zákonom, rovnako ako aj v súlade so stanoviskom generálneho riaditeľa spoločnosti SSE-D, a. s. p. K. B. a nikdy nepostupoval inak, resp. v jeho rozpore. 19. V tejto súvislosti žalovaný v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že vo veci posúdenia uvedenia zariadenia do prevádzky podľa ust. § 2 ods. 3 písm. e) zákona č. 309/2009 Z. z. bol prvostupňový orgán viazaný v tomto prípade Protokolom o funkčnej skúške, vyhotoveným príslušným prevádzkovateľom distribučnej sústavy. Spoločnosť SSE-D, a. s. je zároveň zodpovedná za pravdivosť informácií uvedených v Protokole o funkčnej skúške. 20. Vzhľadom na uvedené bolo podľa žalovaného nepochybné, že časom uvedenia FVZ BELKAM, s.r.o. do prevádzky bol dátum 02.07.2012. Žalovaný sa nestotožnil s názorom žalobcu, že časom uvedenia FVZ BELKAM, s.r.o. do prevádzky bol dátum uvedený v bode 12. protokolu o funkčnej skúške, nakoľko týmto dňom boli ukončené funkčné skúšky priamo na mieste, kde sa FVZ BELKAM, s.r.o. nachádza, nakoľko funkčná skúška obsahuje aj administratívnu časť, ktorá pozostáva z prekontrolovania dokumentácie a jej porovnanie so zisteným stavom a následné podpísanie v bode 13. Protokolu o funkčnej skúške zodpovedným pracovníkom spoločnosti SSE-D, a. s. Tento podpis zodpovedného pracovníka podľa názoru žalovaného, predstavuje predpoklad platnosti právneho úkonu a teda rozhodnú udalosť, z ktorej sa odvíjajú práva a povinnosti súvisiace s vykonaním funkčných skúšok. 21. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Žiline č. k. 20S/76/2013-65 potvrdeného rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/42/2014, rozhodnutie Krajského súdu v Žiline č.k. 21S/78/2013-41 potvrdeného rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/47/2014 ako i Krajského súdu v Žiline č. k. 21S/87/2013-70 potvrdeného rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/41/2014 a rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici, č. k. 23S/130/2014-73, v odôvodneniach ktorých krajské súdy zhodne konštatovali, že určenie spôsobu a priebehu vykonania funkčnej skúšky je v právomoci prevádzkovateľa distribučnej sústavy, teda spoločnosti SSE-D, a. s., ktorá spôsob vykonania funkčnej skúšky premietla do svojho usmernenia zverejneného na webovom sídle spoločnosti. Rovnako sa krajské súdy zhodujú s tvrdením spoločnosti SSE-D, a. s., že na úspešné vykonanie funkčnej skúšky bolo potrebné preskúmať nielen samotné zariadenie z technického hľadiska, ale aj predložené listinné dôkazy. Následne je možné funkčnú skúšku považovať za ukončenú až podpisom Protokolu o funkčnej skúške v bode 13. 22. Žalovaný tak opätovne uzavrel, že aj napriek skutočnosti, že spoločnosť SSE-D, a. s. nemala presný postup ukončenia funkčných skúšok uvedený v prevádzkovom poriadku a ani zákon nestanovuje postup ukončenia funkčných skúšok, bolo v právomoci prevádzkovateľa, ktorým je spoločnosť SSE-D, a.s., si tento postup stanoviť. Uvedené spoločnosť SSE-D, a. s. vykonala usmernením, ktoré bolo zverejnené aj na webovom sídle spoločnosti, a tak prístupné každému regulovanému subjektu. Na základe uvedeného je časom ukončenia funkčných skúšok dátum uvedený v bode 13. Protokolu o funkčnej skúške, čo je v danom prípade 02.07.2012. Tento dátum zároveň predstavuje čas uvedenia zariadenia FVZ BELKA M, s.r.o. do prevádzky. 23. Vo vzťahu k nálezom Ústavného súdu SR I.ÚS 373/2015-33 a II.ÚS 275/2015-48, na ktoré poukazoval žalobca žalovaný uviedol, že vychádzajú z iných skutkových okolností ako v prejednávanej veci. 24. Záverom žalovaný skonštatoval, že splnil požiadavku Najvyššieho súdu SR, uvedenú v rozsudku sp. zn. 8Sžf/63/2014 na skompletizovanie administratívneho spisu tak, aby jeho súčasťou bol i prevádzkový poriadok, a to tým, že odvolací orgán založil do spisu prevádzkový poriadok spoločnosti SSE-D, a.s., ktorý bol platný v čase uvedenia FVZ BELKAM, s.r.o. do prevádzky. Ďalej sa taktiež vysporiadal s požiadavkou Najvyššieho súdu SR vyhodnotiť ustanovenia prevádzkového poriadku upravujúce spôsob a podmienky vykonania funkčnej skúšky vo väzbe na ustanovenie § 2 ods. 3 písm. e) zákona č. 309/2009 Z.z. tak, že prevádzkový poriadok spoločnosti SSE-D, a. s. neupravoval proces vykonania funkčnej skúšky, preto nebolo možné vyhodnotiť ustanovenia prevádzkového poriadku spoločnosti SSE-D, a. s. upravujúce spôsob a podmienky vykonania funkčných skúšok vo väzbe na § 2 ods. 3 písm. e) zákona č. 309/2009 Z. z. II. Žaloba 25. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 01.08.2016 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 16/5097/16RR zo dňa 28.06.2016. 26. V žalobe stručne zhrnul priebeh administratívneho konania, pričom namietal, že orgán verejnej správy v administratívnom konaní v postupe vydania rozhodnutia o odvolaní nesprávne zistil skutkový stav (nesprávne posúdil dátum uvedenia zariadenia do prevádzky dátum 02.07.2012 namiesto 29.06.2012) a na nesprávne zistený skutkový stav aplikoval nesprávny hmotnoprávny predpis, a preto žalobca považoval jeho postup za rozporný so zákonom. 27. Uviedol, že pre určenie ceny elektriny pre stanovenie ceny doplatku pre rok 2012 vyrobenej v zariadení výrobcu elektriny regulovaného subjektu, resp. uplatnenie príslušného ustanovenia Vyhlášky č. 225/2011 Z. z. ustanovujúcej cenovú reguláciu, je rozhodujúci dátum uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky. 28. Poukázal na to, že vzhľadom na dikciu ust. § 2 ods. 3 písm. e) zákona č. 309/2009 Z.z. definujúcu pojem uvedenia zariadenia do prevádzky, sa za uvedenie do prevádzky považuje dátum, kedy bolo na základe kolaudačného rozhodnutia povolené užívanie zariadenia výrobcu elektriny, alebo kedy bola úspešne vykonaná funkčná skúška pripojenia zariadenia výrobcu elektriny do sústavy, v prípade oboch, dátum, ktorý nastane neskôr. Mesto Martin oznámením o stavebných úpravách oznámil žalobcovi, že nemá námietky proti uskutočneniu ohlásenej drobnej stavby. 29. Žalobca mal za to, že žalovaný nesprávne posúdil, ako dátum uvedenia zariadenia do prevádzky, dátum 02.07.2012, vychádzajúc z dátumu uvedeného v Protokole o funkčnej skúške pripojenia zariadenia výrobcu elektriny do sústavy SSE-D bode 13. Schválil za SSE-D: riaditeľ Sekcie AM. 30. Z Protokolu o funkčnej skúške vyplynulo, že kontrola pripojenia, správnosti merania výkonu a toku energie a povolenie pripojiť výrobné zariadenie na sústavu SSE-D bola vykonaná manažérom SSE-D dňa 29.06.2012 s výsledkom vyhovel a teda jednotlivé čiastkové úkony funkčnej skúšky boli ukončené dňa 29.06.2012 s vyhovujúcim výsledkom. Uvedený dátum je uvedený v bode 12. Protokolu o funkčnej skúške. 31. Žalobca pokladá funkčnú skúšku za technický úkon skúšky pripojenia zariadenia výrobcu elektriny do sústavy priamo na mieste inštalácie zariadenia výrobcu elektriny, a nepovažuje za správne posudzovať podľa § 2 ods. 3 písm. e) zákona o podpore OZE za dátum úspešne vykonanej funkčnej skúšky pripojenia zariadenia výrobcu elektriny do sústavy dátum administratívneho spracovania výsledkov funkčnej skúšky pracovníkom SSE-D, a.s., schválenie, resp. Protokolu o funkčnej skúške dňa 02.07.2012, ale dátum technickej realizácie funkčnej skúšky, v uvedenom prípade posledného čiastkového úkonu funkčnej skúšky dňa 29.06.2012. 32. Pre žalobcu jazykovým výkladom § 5 ods. 14 zákona o podpore OZE vyplynulo, že prevádzkovateľ distribučnej siete je v lehote 30 dní odo dňa doručenia žiadosti povinný vykonať funkčnú skúšku, pričom pokiaľ zariadenie výrobcu elektriny spĺňa technické podmienky na pripojenie do sústavy, prevádzkovateľ distribučnej sústavy vydá výrobcovi elektriny doklad o úspešnom vykonaní funkčnej skúšky do 10 dní odo dňa jej vykonania. Samotný zákon o podpore OZE vo vyššie uvedenom ustanovení rozlišuje vykonanie funkčnej skúšky ako technického úkonu, v uvedenom prípade s dátumom 29.06.2012, a vystavenie dokladu o jej vykonaní ako administratívneho úkonu, v uvedenom prípade 02.07.2012. Za úspešné vykonanie funkčnej skúšky treba považovať dátum jej technickej realizácie (§ 2 zákona o OZE). 33. Uviedol, že aj v samotnom Protokole o funkčnej skúške uvedené v časti „Upozornenie“ pod písmenom b): „Všetky vyššie uvedené údaje v tomto protokole sú platné ku dňu uvedenom v bode 8“. Tlačovou chybou sa stalo, že nebolo uvedené namiesto v bode 12, ale v bode 8. (vyjadrenie riaditeľa sekcie AM spoločnosti SSE-D, a.s.) Vychádzajúc z uvedeného je podľa názoru žalobcu možné dátum uvedený v bode 12. Protokolu o funkčnej skúške považovať za posledný čiastkový úkon funkčnej skúšky ako technického úkonu. 34. Rozdelenie samotného dokladu o vykonaní funkčnej skúšky, teda Protokolu o funkčnej skúške, na body 12. a 13. samo o sebe rozoznáva úspešné vykonanie funkčnej skúšky ako technického úkonu, ktorý má na mysli aj ustanovenie § 5 ods. 14 zákona o podpore OZE a dátumu vystavenia dokladu o jej vykonaní. 35. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že zo Zmluvy č. 767/2012 o výkupe elektriny na krytie strát, uzatvorenej medzi ním ako dodávateľom a Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s. ako odberateľom uzatvorenej dňa 27.05.2013, z článku II. ods. 2. vyplýva ako určenie uvedenia zriadenia na výrobu elektriny do prevádzky dátum: 29.06.2012, teda dátum označený pod bodom 12. Protokolu o funkčnej skúške pripojenia zariadenia výrobcu elektriny do sústavy SSE-D. Aj z Potvrdenia o splnení oznamovacej povinnosti č. 0478/2012/E-PT, ktoré vydal Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, odbor regulácie tepelnej energetiky podľa § 5 ods. 1 písm. rr) zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácií v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v spojení s § 5 ods. 5 zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vo veci splnenia oznamovacej povinnosti vedenej pod číslom 3940-2012-BA, vyplynulo, pre začiatok výkonu činnosti pre Fotovoltaické zariadenie dátum 29.06.2012, teda dátum označený pod bodom 12. Protokolu o funkčnej skúške pripojenia zariadenia výrobcu elektriny do sústavy SSE-D. 36. Žalobca taktiež poukázal na diskriminačný charakter rozhodnutia žalovaného, keď v totožnom prípade v rámci cenového konania v Rozhodnutí č. 1671/2012/E-OZ zo dňa 11.10.2012 stanovil cenu elektriny pre stanovenie doplatku pre rok 2012 vyrobenej v zariadení výrobcu elektriny regulovaného subjektu, aplikáciou § 11 Vyhlášky URSO, vo výške 194,54 Eur/MWh. V uvedenom prípade bol na základe neskôr vykonaných čiastkových úkonoch funkčnej skúšky ako v prípade zariadenia žalobcu, zo strany správneho orgánu, posúdený ako deň uvedenia zariadenia do prevádzky skorší dátum ako v prípade zariadenia žalobcu. Jediným rozdielom, okrem neskôr vykonaných jednotlivých čiastkových úkonov funkčnej skúšky ako v prípade žalobcu, je podpis riaditeľa Sekcie AM v bode 13. zo dňa 29.06.2012. V rámci uvedeného žalobca podotkol, že svojím konaním nemal možnosť ovplyvniť konanie prevádzkovateľa distribučnej siete (súkromný podnikateľský subjekt) pri vydávaní dokladu o úspešnom vykonaní funkčnej skúšky. Nerešpektovaním zásady materiálnej rovnosti účastníkov konania a legitímnych očakávaní porušil zásady nielen správneho konania ale i základné princípy garantované Ústavou SR. 37. Ďalej žalobca považoval rozhodnutie žalovaného za rozporné so záväzným právnym názorom vyslovenom v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: 8Sžf/63/2014 zo dňa 28.04.2016 ako i rozsudku NS SR, sp. zn.: 4Sžf/43/2014 zo dňa 17.02.2015, rozsudku NS SR, sp. zn.: 4Sžf/53/2014 zo dňa 17.02.2015 a rozhodovacej praxi Ústavného súdu SR. 38. Najmä z dôvodu rozdielnej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR žalobca poukázal na rozhodnutia ústavného súdu v právne a skutkovo totožných veciach a to konkrétne na nález sp. zn. II. ÚS 275/2015 a nález sp. zn. I. ÚS 373/2015, ktoré boli žalovanému už v rámci administratívneho konania známe a teda vedome odignoroval právny názor ústavného súdu. 39. Žalobca citoval z nálezu Ústavného súdu SR č. k. I. ÚS 373/2015-33 zo dňa 25.11.2015, pričom upriamil pozornosť na to, že v tam prejednávanej veci najvyšší súd pri určení dátumu vykonania funkčnej skúšky tohto zariadenia, neprisúdil primárne dôležitosť zneniu zákona, podľa ktorého sa „...všeobecne rozumie časom uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky dátum... kedy bola úspešne vykonaná funkčná skúška pripojenia zariadenia výrobcu elektriny do sústavy... “ (§ 2 ods. 3 písm. e) zákona o podpore OZE), pričom funkčná skúška je úspešne vykonaná, keď zariadenie výrobcu elektriny spĺňa „... technické podmienky na pripojenie do sústavy...“ (§ 5 ods. 14 zákona o podpore OZE), ale v tomto smere najvyšší súd absolútne bezprecedentne, ústavne neudržateľným spôsobom, v rozpore s týmito zákonnými ustanoveniami a v rozpore s princípmi právnej istoty na posúdenie úspešnosti vykonania funkčnej skúšky celkom extenzívne nad rámec zákonnej požiadavky pripísal dôležitosť aj tzv. administratívnej kontrole vykonania funkčnej skúšky riaditeľom sekcie AM, podpisujúcim za distribútora protokol ,,... o úspešnom vykonaní funkčnej skúšky...“. Vydanie predmetného protokolu o funkčnej skúške nie je predpokladom úspešného vykonania funkčnej skúšky zariadenia na výrobu el. energie, ale týmto predpokladom je v zmysle citovaného ustanovenia § 5 ods. 14 zákona o podpore OZE iba splnenie technických podmienok na pripojenie tohto zariadenia do distribučnej sústavy el. energie. Napokon uvedené potvrdzuje aj ďalšie znenie § 5 ods. 14 zákona o podpore OZE, podľa ktorého protokol o funkčnej skúške sa vydáva až ex post, t.j. až ,,po“ úspešnom vykonaní funkčnej skúšky, a to do 10 dní po jej vykonaní, a je iba dokladom pre prevádzkovateľa zariadenia na výrobu elektrickej energie o úspešnom zapojení jeho zariadenia do distribučnej sústavy. Ďalej bolo zrejmé, že ústavný súd považoval absenciu úpravy podmienok a spôsobu vykonania funkčnej skúšky v prevádzkovom poriadku za nezákonný postup distribútora siete. 40. Žalobca s poukazom na uvedené, považoval samotné žalobou napadnuté rozhodnutie spolu s jeho odôvodnením za nedostatočné, v priamom rozpore so záväzným právnym názorom uvedeným v rozsudku NS SR a rozhodovacou praxou Ústavného súdu SR. 41. Žalovaný nerešpektujúc záväzný právny názor nevyhodnotil časový moment ukončenia funkčnej skúšky v zmysle § 5 ods. 14 zákona o podpore OZE, teda nevychádzal z ustanovení prevádzkového poriadku platného v čase vydania Protokolu o funkčnej skúške (Prevádzkový poriadok SSE-D schválený rozhodnutím úradu č. 0160/2012/E-PP v znení zmeny schválenej rozhodnutím úradu č. 0165/2010/E- PP zo dňa 21.02.2011) vo väzbe na ust. § 2 ods. 3 písm. e/ zákona o podpore OZE a takýto postup ani náležíte neodôvodnil. 42. Žalovaný opätovne napriek rozhodovacej praxi ústavného súdu opakovane podsúva ako záväzné a pre vec rozhodujúce usmernenie prevádzkovateľa distribučnej sústavy k procesu pripojenia zariadení výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov energie do distribučnej sústavy prevádzkovateľa distribučnej sústavy a formulár Protokolu, oba zverejnené na internetovej stránke prevádzkovateľa distribučnej sústavy, ktoré neboli v rozhodnom období súčasťou prevádzkového poriadku. 43. Žalobca taktiež namietal, že rozhodnutie žalovaného neobsahuje fundamentálne atribúty odôvodnenia rozhodnutia. V odôvodnení rozhodnutia absentuje odkaz na právne predpisy, z ktorých žalovaný pri rozhodovaní vychádzal, nezaoberá sa právnym zdôvodnením svojho rozhodnutia a v rámci odôvodnenia sa vôbec nezaoberá námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní. Žalobca pokladal len samotné konštatovanie nedôvodnosti námietok uplatnených v odvolaní bez akéhokoľvek právneho vysporiadania sa s nimi za nedostatočné, zakladajúce jednak arbitrárnosť rozhodnutia a jednak nerešpektovanie záväzného právneho názoru a pokynu vysloveného rozsudkom NS SR. 44. Žalobca skonštatoval, že žalovaný orgán štátnej správy sa v rámci odôvodnenia žiadnym spôsobom: Adl) Vôbec nevysporiadal s obsahom prevádzkového poriadku platného v čase uvedenia zariadenia do prevádzky ako predpisu, ktorý vzhľadom na ust. § 5 ods. 14 zákona o podpore OZE mal podmienky a spôsob vykonania funkčných skúšok jednoznačne obsahovať (samotné konštatovanie, že prevádzkový poriadok neobsahuje podmienky výkonu funkčnej skúšky bez akéhokoľvek právneho záveru považoval žalobca za arbitrárne). Ad2) Nevysporiadal sa so skutočnosťou, že nie len zákon ale ani prevádzkový poriadok schválený Úradom neobsahuje úradom, regulačnou radou deklarované podmienky ani povinnosti, ktorých splnenie tieto orgány od žalobcu vyžadovali (hoci ust. § 5 ods. 14 zákon o podpore OZE jednoznačne uvádza, že podmienky vykonania funkčných skúšok musia byť v prevádzkovom priadku uvedené). Ad3) Nevysporiadal sa so skutočnosťou, že tento prevádzkový poriadok neobsahuje ani podmienky (najmä požiadavka podpisu v bode 13) uvedené v predmetnom protokole, ktorého obsahu správne orgány potom nad rámec zákona a v rozpore so zákonom, pripisuje takú relevanciu. Ad4) Náležite nezdôvodnil ani prečo, na základe akého právneho predpisu, nečitateľný podpis anonymného pracovníka - pravdepodobne riaditeľa sekcie AM v bode 13 považuje za legitímnu požiadavku na základe ktorej, ako podľa neho, konečnej požiadavky je možné konštatovať úspešnosť funkčných skúšok (hoci zákon vyslovene uvádza, že časom uvedenia zariadenia do prevádzky je dátum, kedy bola úspešne vykonaná funkčná skúška). Ad5) Nevysporiadal sa s argumentáciou žalobcu, že žalovaný požaduje od žalobcu splnenie podmienok (povinností) nad rámec zákona a vôbec takých, ktoré nie sú uložené ani len na základe zákona. Teda námietkou, že žalovaný vyslovil právny názor nad rámec zákona, v priamom rozpore so záväzným právnym názorom vysloveným v rozsudku NS SR a ustálenej praxi Ústavného súdu SR, že prevádzkovateľ distribučnej sústavy je oprávnený upraviť spôsob a podmienky vykonania funkčnej skúšky aj v interných dokumentoch mimo prevádzkového poriadku, pričom žalobca zotrval na názore, že ak sa definícia podmienok vykonania funkčných skúšok nachádzala v akomkoľvek inom dokumente vydanom SSE - D, a.s. než ustanovuje zákon v ust. § 5 ods. 14 zákona o podpore OZE by neboli tieto podmienky vykonania funkčných skúšok záväzné a právne vynútiteľné. Takýmto postupom a výkladom by totiž SSE - D, a.s. prekročila rozsah splnomocnenia poskytnutého mu ustanovením § 5 ods. 14 zákona o podpore OZE. 45. Žalobca v súvislosti s nesprávnym výkladom ust. § 5 ods. 14 zákona o podpore OZE uviedol, že dikcia predmetného ustanovenia z hľadiska jazykového ako aj gramatického výkladu jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností stanovuje, že podmienky a spôsob vykonania funkčnej skúšky určí prevádzkový poriadok prevádzkovateľa distribučnej sústavy (SSE-D, a.s.), ktorý podlieha schváleniu orgánom verejnej správy - Úradom pre reguláciu sieťových odvetví. Táto povinnosť zo strany prevádzkovateľa distribučnej sústavy splnená nebola. Vychádzajúc z obsahu prevádzkového poriadku platného v rozhodnom období uvedenia zariadenia do prevádzky bolo jednoznačné, že tento žiadne špecifické podmienky a spôsoby, ktorých úpravu naň zákon delegoval, neupravoval v rozsahu povinností, ktorých splnenie sa v napadnutom rozhodnutí požaduje od žalobcu. Úrad ako prvostupňový správny orgán, regulačná rada ako odvolací orgán tak nemohli od žalobcu požadovať splnenie iných než zákonom uvedených požiadaviek na úspešné vykonanie funkčnej skúšky. Aj tieto podmienky pre prípad ich úpravy v prevádzkovom poriadku by museli byť v súlade so zákonom, pretože prevádzkový poriadok nemôže upravovať právne vzťahy nad rámec zákonnej úpravy. Žalobca uviedol, že prevádzkový poriadok, ktorý by akékoľvek povinnosti upravoval, bol schválený až rozhodnutím úradu číslo: 0003/2013/E-PP zo dňa 24.01.2013, teda viac ako pol roka po uvedení zariadenia sťažovateľa do prevádzky, pričom v Protokole o funkčnej skúške zariadenia na výrobu elektriny v Upozornení, teda v protokole, ktorý bol schválený úradom, sa už neviaže dátum ukončenia funkčnej skúšky tak, ako je vykladané v správnom konaní na administratívnu časť kontroly všetkých získaných listinných dôkazov (podpisu riaditeľa sekcie AM v kolónke 13), ale bod b/: „Dátum ukončenia funkčnej skúšky v bode 12 je dátumom bodov 5-11 podľa toho, ktorý nastane neskôr.“ V bode 5-11 sú obsiahnuté práve jednotlivé technické úkony funkčnej skúšky a nie údajná administratívna kontrola predložených listinných dokladov, teda podpis riaditeľa sekcie AM. 46. Na základe vyššie uvedeného žalobca konštatoval, že na predmetné konanie, resp. na schvaľovanie ceny elektriny pre stanovenie doplatku pre rok 2012 vyrobenej v zariadení výrobcu elektriny regulovaného subjektu nie je možné aplikovať ust. § 11a Vyhlášky URSO ustanovujúcej cenovú reguláciu, ktorý by sa aplikoval pre zariadenie výrobcu elektriny uvedeného do prevádzky od 1. júla 2012 do 31. decembra 2012, ale § 11 Vyhlášky URSO ustanovujúcej cenovú reguláciu, uplatňujúci sa pre zariadenia výrobcu elektriny uvedené do prevádzky od 01.01.2012 do 30.06.2012. 47. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhol, aby Krajský súd v Bratislave preskúmavané rozhodnutie žalovaného ako nezákonné zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. III. Vyjadrenie žalovaného k žalobe 48. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 12.10.2016 zastával názor, že rozhodnutie č. 16/5097/16/RR bolo vydané v súlade so zákonom č. 276/2011 Z. z., zákonom č. 250/2012 Z. z., zákonom č. 309/2009 Z. z., správnym poriadkom a záväzným právnym názorom najvyššieho súdu obsiahnutom v rozsudku sp. zn. 8Sžf/63/2014. Cena elektriny pre stanovenie doplatku pre rok 2012 bola určená podľa vyhlášky č. 225/2011 Z. z. v správnej výške. 49. Poukázal na to, že jeho rozhodnutie obsahovalo všetky náležitosti, ktorými žalovaného zaviazal najvyšší súd svojim záväzným právnym názorom obsiahnutým v rozsudku sp. zn. 8Sžf/63/2014. Uviedol, že skompletizoval administratívny spis tak, že jeho súčasťou bol aj prevádzkový poriadok platný v čase vykonávania funkčnej skúšky (rozhodnutie úradu č. 0160/2010/E-PP zo dňa 06.12.2010 a jeho zmena - rozhodnutie úradu č. 0165/2011/E-PP zo dňa 21.02.2011). Následne vyhodnotil jeho obsah a dospel k správnemu záveru, že prevádzkový poriadok neupravoval proces vykonania funkčnej skúšky, preto nebolo objektívne možné podľa neho v danom čase postupovať. 50. Žalobca poukázal na dátumy vydania oboch rozhodnutí o prevádzkových poriadkoch tak, že rozhodnutie č. 0160/2010/E-PP bolo vydané dňa 06.12.2010 a rozhodnutie č. 0165/2011/E-PP dňa 21.02.2011. V čase správneho konania o oboch rozhodnutiach (najmä však neskoršieho) ešte nebolo platné a účinné ustanovenie § 5 ods. 14 zákona č. 309/2009 Z.z. in fine týkajúce sa určenia spôsobu a podmienok vykonania funkčnej skúšky v prevádzkovom poriadku prevádzkovateľa distribučnej sústavy. V tomto čase (do termínu 21.02.2011) nebol ešte publikovaný v Zbierke zákonov Slovenskej republiky zákon, ktorý by obsahoval uvedené ustanovenie. Ustanovenie § 5 ods. 14 bolo doplnené do zákona č. 309/2009 Z. z. až jeho novelou, konkrétne zákonom č. 136/2011 Z.z. zo dňa 05.04.2011 s účinnosťou od 01.05.2011. Pokiaľ ide o samotný obsah ustanovenia § 5 ods. 14 zákona č. 309/2009 Z. z., ustanovenie je systematicky zaradené do § 5 s názvom „Práva a povinnosti prevádzkovateľa sústavy“. Teda ide o právnu úpravu nielen práv, ale aj povinností prevádzkovateľa sústavy, pričom v tomto ustanovení ide o výpočet viacerých povinností prevádzkovateľa sústavy, ako napr. povinnosť vykonať prednostné pripojenie zariadenia výrobcu elektriny do distribučnej sústavy, povinnosť uzatvoriť s výrobcom elektriny s právom na podporu písomnú zmluvu o dodávke elektriny a pod. Z uvedeného vyplynulo, že zákonné ustanovenie „Spôsob a podmienky vykonania funkčnej skúšky určí prevádzkový poriadok prevádzkovateľa distribučnej sústavy“ je jednou z povinností určenou v tomto prípade pre spoločnosť Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a. s. 51. Uviedol, že zákonodarca síce pre prevádzkovateľa sústavy ustanovil povinnosť upraviť spôsob a podmienky vykonania funkčnej skúšky, avšak zároveň ponechal na vôli čo do obsahu spôsobu a podmienok samotnému prevádzkovateľovi, keďže nikde v zákone sa neupravujú podrobnosti, akým spôsobom a za akých podmienok sa funkčná skúška má vykonať. V podstate tým, že prevádzkovateľ upravil vykonanie funkčnej skúšky metodickým spôsobom uverejneným na jeho webovom sídle, ide iba o procesný nedostatok nemajúci dosah na samotný obsah, ktorý by bol totožný v prevádzkovom poriadku. 52. Žalovaný uviedol, že Úrad postupuje pri posudzovaní funkčných skúšok jednotne a nediskriminačne, pričom priebežne vykonáva zisťovanie o možných nezhodách v protokoloch o funkčných skúškach. Funkčná skúška nepredstavuje len súbor technických kontrol jednotlivých funkčných celkov zariadenia výrobcu elektriny, jej predmetom je aj kontrola podmienok a požiadaviek stanovených zo strany prevádzkovateľa distribučnej sústavy. Teda ide aj o preskúmavanie realizačného projektu stavby, uzatvorenej zmluvy o pripojení zariadenia výrobcu do distribučnej sústavy a prípadne zmluvy o dodávke a distribúcii elektriny (v prípade nového odberného miesta). Keďže uvedené dokumenty musel žalobca predložiť spoločnosti Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s., skutočnosti uvedené o tom, čo funkčná skúška predstavuje, boli žalobcovi známe. 53. Ďalej uviedol, že Protokol o funkčnej skúške obsahuje spolu trinásť bodov, pričom je z neho zrejmé, že funkčná skúška pozostáva z viacerých kontrol (napríklad kontrola spôsobu merania, kontrola nastavenia ochrán, kontrola prenosu dát na CRIS, kontrola diaľkových manipulácií, povelov a signalizácie, kontrola správnosti vykonaných manipulácií, skúšok a testov, kontrola pripojenia, správnosti merania výkonu a toku energie a povolenie pripojiť výrobné zariadenie na sústavu spoločnosti Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a. s.). 54. Proces zavŕšenia funkčnej skúšky sa vykonáva len v jednom časovom okamihu, pričom nie je možné dodatočne rôznymi doplnkami akokoľvek zmeniť skutkový stav platný v čase vykonávania procesu funkčnej skúšky. Túto skutočnosť jednoznačne preukazuje Protokol o funkčnej skúške, ktorý mal u žalobcu v bode 13. uvedený rozhodný dátum úspešného vykonania funkčnej skúšky, a to 02.07.2012. 55. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že v zmluve č. 767/2012 o výkupe elektriny na krytie strát uzatvorenej dňa 27.05.2013 medzi žalobcom a spoločnosťou Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a. s. je ako dátum uvedenia zariadenia žalobcu do prevádzky uvedený dátum 29.06.2012, pretože zmluva o výkupe elektriny na straty je len obchodnoprávnym zmluvným vzťahom medzi regulovaným subjektom a prevádzkovateľom distribučnej sústavy. Cieľom tohto dokumentu je zabezpečiť výkup elektriny na straty, pričom nemá vplyv na uvedenie zariadenia na výrobu elektriny do prevádzky, je len jeho sprievodným javom. 56. Ďalej žalovaný uviedol, že pri vydávaní potvrdenia o splnení oznamovacej povinnosti postupoval úrad v súlade s protokolom o funkčnej skúške. Pri uplatňovaní práv žalobcu k diskriminácii zo strany úradu ani nemohlo dôjsť, keďže pri vydaní rozhodnutia č. 1671/2012/E-OZ, v ktorom ide o totožný prípad ako o prípad žalobcu v danej veci, úrad pri stanovení ceny elektriny postupoval identicky, a to podľa vyhlášky č. 225/2011 Z.z. účinnej v čase dátumu úspešného vykonania funkčnej skúšky, dátumu uvedeného v bode 13. Protokolu o funkčnej skúške. Úrad pri svojej rozhodovacej činnosti zaobchádzal rovnako, keď cenu elektriny stanovil podľa vyhlášky platnej a účinnej v čase úspešného vykonania funkčnej skúšky, podľa dátumu uvedeného v bode 13. Protokolu o funkčnej skúške. V prípade vydania rozhodnutia č. 1671/2012/E-OZ bola cena elektriny stanovená preto k skoršiemu dátumu (29.06.2012), v porovnaní s rozhodnutím č. 1897/2012/E-OZ (v ktorom bola cena stanovená k dátumu 02.07.2012), ako to uvádza žalobca, lebo práve Protokol o funkčnej skúške pri vydávaní rozhodnutia č. 1671/2012/E-OZ má v bode 13. uvedený dátum 29.06.2012, ktorý je rozhodujúci pre posúdenie ceny. Protokol o funkčnej skúške pri vydávaní rozhodnutia č. 1897/2012/E-OZ má v bode 13. uvedený dátum 02.07.2012, ktorý je rozhodujúci pre posúdenie ceny. Skutočnosť, že protokol o funkčnej skúške pri vydávaní rozhodnutia č. 1671/2012/ E-OZ má v bode 12. a v bode 13. uvedený rovnaký dátum, t. j. dátum 29.06.2012, je práve ten prípad, na ktorý žalovaný už vo svojom vyjadrení poukazoval, keď uviedol, že výsledok uvedený v bode 12. Protokolu o funkčnej skúške je len predpokladom na to, aby bol z hľadiska výsledku funkčnej skúšky zodpovednou osobou vyvodený záver, vyjadrený jej podpisom v bode 13. predmetného protokolu, pričom nie je vylúčený rovnaký dátum v bode 12. aj v bode 13. protokolu o funkčnej skúške. V praxi distribučnej spoločnosti môže pri vyhotovovaní protokolu o funkčnej skúške nastať situácia, že v rovnaký deň dôjde k podpisu 12. aj 13. bodu protokolu o funkčnej skúške. Úrad považoval za relevantný bod 13. Protokolu o funkčnej skúške a nie jeho 12. bod, ako sa mylne domnieva žalobca, čím postupoval rovnako ako v žalobcom uvádzanom prípade a aj vo všetkých ostatných prípadoch, čím naplnil princíp legitímneho očakávania účastníka konania. 57. Bol názoru, že pri posudzovaní splnenia zákonných podmienok pre uvedenie zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky, preto úrad musí vychádzať z dokumentov iných subjektov, a to z kolaudačného rozhodnutia o povolení užívania zariadenia výrobcu elektriny (prípadne oznámenia stavebného úradu k uskutočneniu drobnej stavby, ak ide o drobnú stavbu) a z dokladu preukazujúceho úspešné vykonanie funkčnej skúšky, ako to ustanovuje zákon č. 309/2009 Z.z. Na základe vyššie uvedeného úrad vyhodnotil ako dátum úspešného vykonania funkčnej skúšky deň uvedený v bode 13. Protokolu o funkčnej skúške, t.j. 02.07.2012. Žalovaný má za preukázané, že pre platnosť protokolu o funkčnej skúške je záväzný dátum podpísania tohto protokolu v bode 13., v dôsledku čoho sa stáva dokumentom zaväzujúcim všetky zainteresované strany. V spise správneho orgánu musí byť založený Protokol o funkčnej skúške so všetkými jeho náležitosťami, podpis zodpovednej osoby v jeho 13. bode nevynímajúc, podľa žalovaného je predpokladom jeho platnosti. 58. Podľa žalovaného zákon č. 309/2009 Z. z. vyžaduje splnenie podmienky úspešného vykonania funkčnej skúšky, pričom o úspešne vykonanej funkčnej skúške sa vydá doklad o úspešnom vykonaní funkčnej skúšky. Na to, aby bola funkčná skúška úspešne vykonaná, je potrebné, aby jej čiastkové úseky (jednotlivé body protokolu o funkčnej skúške od bodu 1. až po bod 13. tohto protokolu) boli podpísané. Podpismi bodov 1. až 12. predmetného protokolu sa potvrdí úspešnosť čiastkových činností a overení, tvoriacich súčasť protokolu o funkčnej skúške. Považoval za potrebné zdôrazniť práve podpis oprávnenej osoby v bode 13. Protokolu o funkčnej skúške, ktorým sa potvrdí úspešnosť vykonania funkčnej skúšky. Až touto úspešnosťou je splnená podmienka ustanovená § 2 ods. 3 písm. e) a § 5 ods. 14 zákona č. 309/2009 Z.z., teda úspešné vykonanie funkčnej skúšky a vydaný doklad o jej úspešnom vykonaní. 59. Na základe uvedených skutočností žalovaný nesúhlasil s názorom žalobcu, že za dátum úspešne vykonanej funkčnej skúšky považuje deň 29.06.2012. Pre posúdenie relevantného úspešného vykonania funkčnej skúšky je podľa žalovaného rozhodujúci dátum uvedený v bode 13. Protokolu o funkčnej skúške, čo spĺňa aj podmienku úspešného vykonania funkčnej skúšky ustanovenú zákonom č. 309/2009 Z.z. 60. Žalovaný ďalej uviedol, že prevádzkovateľovi distribučnej sústavy Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s. vyplýva z § 5 ods. 14 zákona č. 309/2009 Z.z. povinnosť vykonať funkčnú skúšku a po jej úspešnom vykonaní vydať o tejto skutočnosti doklad - protokol o funkčnej skúške. Spoločnosť Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a. s. určila v rámci svojej pôsobnosti postupnosť jednotlivých krokov a priebeh tohto skúšobného procesu premietla do formy Protokolu o funkčnej skúške, ďalej sama určila, koľko bodov bude obsahovať, v akom poradí budú nasledovať a akú záväznosť budú mať. Žalovaný mal za to, že formuláciou v bode 13. Protokolu o funkčnej skúške „Dátum ukončenia funkčnej skúšky (platnosť protokolu od)“ a „Bez tohto podpisu je protokol neplatný“ spoločnosť Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a. s. jednoznačne vyjadrila záväznosť bodu 13. tohto protokolu, čo do platnosti protokolu a určenia dátumu uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky. 61. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu o tom, že ustanovenie § 5 ods. 14 zákona č. 309/2009 Z.z. in fine (Spôsob a podmienky vykonania funkčnej skúšky určí prevádzkový poriadok prevádzkovateľa distribučnej sústavy) je „zmocňujúce“ ustanovenie. K uvedenému uviedol, že splnomocňujúce ustanovenia sú upravené v Legislatívnych pravidlách tvorby zákonov Národnej rady Slovenskej republiky č. 19/1997 Z.z. V uznesení sa v prílohe č. 2 s názvom Legislatívnotechnické pokyny uvádza, že splnomocnenie na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu napríklad znie: „Podrobnosti o ... ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo... .". Obdobná formulácia sa používa aj vtedy, ak sa v zákone splnomocňuje vláda na vydanie nariadenia vlády. Ďalší príklad je uvedený v prípade, ak sa má znenie novelizovaného zákona znova vyhlásiť, novela musí obsahovať toto splnomocnenie: „Predseda Národnej rady Slovenskej republiky sa splnomocňuje, aby v Zbierke zákonov Slovenskej republiky vyhlásil úplné znenie zákona. Podobné príklady uvádzajú aj nové Legislatívne pravidlá vlády zo 4. mája 2016 v časti „Splnomocnenie na vydanie vykonávacieho predpisu“: Ak návrh zákona predpokladá vydanie vykonávacieho predpisu, splnomocnenie na jeho vydanie napríklad znie: „Podrobnosti o ... ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo...“. Obdobná formulácia sa používa aj vtedy, ak sa v zákone splnomocňuje vláda na vydanie nariadenia vlády. Formulácia ustanovenia § 5 ods. 14 zákona č. 309/2009 Z.z. in fine nie je v súlade s uvedenými príkladmi, pričom je obsahovo v zákone zaradená do § 5, ktorý upravuje práva a povinnosti prevádzkovateľa sústavy. Zákon č. 309/2009 Z.z. obsahuje aj splnomocňovacie ustanovenia, no tie sú uvedené v § 19 s rovnakým názvom, kde sú ako subjekty verejnej moci splnomocnené Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky a úrad. Tieto ustanovenia sú čo do obsahu aj formy splnomocňujúce a na základe nich došlo k vydaniu všeobecne záväzných právnych predpisov. Z uvedených dôvodov konštatoval, že nejde o splnomocňujúce ustanovenie v takom zmysle, ako ho predpokladá slovenský právny poriadok. 62. Vo vzťahu k nálezom Ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 275/2015, ÚS 373/2015, na ktoré poukazoval žalobca, žalovaný uviedol, že sa týkajú individuálnych ústavných sťažností iných výrobcov elektriny (spoločnosti STAMART REAL, s.r.o. a T.. B. R.), ako je žalobca a ústavný súd konštatoval porušenie ústavy Najvyšším súdom Slovenskej republiky. Úrad nemá kompetenciu akokoľvek zasahovať do konania pred ústavným súdom, prípadne do konania pred najvyšším súdom po vydaní nálezu, ktorý konštatuje porušenie ústavy iným štátnym orgánom, ako je úrad. 63. Na základe uvedeného navrhol, aby správny súd žalobu v celom rozsahu zamietol. IV. Právna úprava 64. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok - ďalej len SSP) vec prejednal na nariadenom pojednávaní (§ 107 ods. 1 SSP) a ) a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 65. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 66. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 67. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods. 2 Ústavy SR). 68. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa postupuje podľa ustanovení tretej časti SSP o správnych žalobách. 69. Podľa čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. 70. Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. 71. Podľa § 2 ods. 3 písm. e) zák. č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na účely tohto zákona sa všeobecne rozumie časom uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky dátum, kedy bolo na základe právoplatného kolaudačného rozhodnutia povolené užívanie zariadenia výrobcu elektriny alebo kedy bola úspešne vykonaná funkčná skúška pripojenia zariadenia výrobcu elektriny do sústavy (ďalej len "funkčná skúška") podľa toho, ktorý dátum nastane neskôr. 72. Podľa § 5 ods. 14 citovaného zákona, prevádzkovateľ distribučnej sústavy, do ktorého sústavy má byť zariadenie výrobcu elektriny pripojené, je povinný vykonať funkčnú skúšku do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti výrobcu elektriny. Ak zariadenie výrobcu elektriny spĺňa technické podmienky na pripojenie do sústavy, prevádzkovateľ distribučnej sústavy vydá výrobcovi elektriny doklad o úspešnom vykonaní funkčnej skúšky do 10 dní odo dňa jej vykonania. Funkčná skúška sa nevyžaduje, ak zariadenie výrobcu elektriny nebude pripojené do sústavy. Spôsob a podmienky vykonania funkčnej skúšky určí prevádzkový poriadok prevádzkovateľa distribučnej sústavy. 73. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 225/2011 Z.z., ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike, cena elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie v zariadení výrobcu elektriny uvedeného do prevádzky od 1. januára 2012 do 30. júna 2012 sa určuje priamym určením pevnej ceny v eurách na megawatthodinu takto: zo slnečnej energie s celkovým inštalovaným výkonom zariadenia výrobcu elektriny do 100 kW, ktoré je umiestnené na strešnej konštrukcii alebo obvodovom plášti jednej budovy spojenej so zemou pevným základom 194,54 eura/MWh. 74. Podľa § 11a ods. 1 písm. b) vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 225/2011 Z.z., cena elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie v zariadení výrobcu elektriny uvedeného do prevádzky od 1. júla 2012 do 31. decembra 2012 sa určuje priamym určením pevnej ceny v eurách na megawatthodinu takto: zo slnečnej energie s celkovým inštalovaným výkonom zariadenia výrobcu elektriny do 100 kW, ktoré je umiestnené na strešnej konštrukcii alebo obvodovom plášti jednej budovy spojenej so zemou pevným základom 119,11 eura/MWh. 75. Podľa § 13 ods. 2 písm. a) zák. č. 250/2012 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach, vecnou reguláciou je aj rozhodovanie o schválení prevádzkového poriadku prevádzkovateľa sústavy, organizátora krátkodobého trhu s elektrinou, prevádzkovateľa siete alebo prevádzkovateľa zásobníka. V. Závery správneho súdu 76. Krajský súd po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia ako aj konania, ktoré vydaniu rozhodnutia predchádzalo v intenciách námietok vznesených žalobcom dospel k záveru o potrebe zrušenia žalobou napadnutého rozhodnutia, nakoľko žalovaný vec nesprávne právne posúdil, čo malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. 77. Z obsahu administratívneho spisu bolo zrejmé, že prvostupňový správny orgán Úrad pre reguláciu sieťových odvetví svojím rozhodnutím č. 1897/2012/E-OZ zo dňa 21.01.2013, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím žalovaného správneho orgánu č. 16/5097/16/RR zo dňa 28.06.2016, pre žalobcu ako regulovaný subjekt schválil pre rok 2012 pevnú cenu elektriny pre stanovenie doplatku vo výške 119,11 eura/MWh, podľa ust. § 11a vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 225/2011 Z.z., ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike, vyrobenej zo slnečnej energie v zariadení výrobcu elektriny FVZ BELKAM, s.r.o. s celkovým inštalovaným výkonom 18,48 kW, nachádzajúcom sa v lokalite k. ú. K., parc. č. XX. 78. Žalobca sa s uvedeným nestotožnil a v žalobe namietal, že na predmetné konanie, resp. na schvaľovanie ceny elektriny pre stanovenie doplatku pre rok 2012 vyrobenej v zariadení výrobcu elektriny regulovaného subjektu nie je možné aplikovať § 11a Vyhlášky URSO ustanovujúcej cenovú reguláciu, ktorý by sa aplikoval pre zariadenie výrobcu elektriny uvedeného do prevádzky od 01.07.2012 do 31.12.2012, ale § 11 Vyhlášky URSO ustanovujúcej cenovú reguláciu, uplatňujúci sa pre zariadenia výrobcu elektriny uvedené do prevádzky od 01.01.2012 do 30.06.2012. 79. Krajský súd nezistil, že by rozhodnutie žalovaného bolo postihnuté vadou nepreskúmateľnosti pre jeho nedostatočné odôvodnenie, preto sa v ďalšom pri prieskume zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia zameral najmä na zodpovedanie otázky, či zariadenie žalobcu na výrobu elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie bolo uvedené do prevádzky po 01.07.2012, kedy pre cenu elektriny platilo ust. § 11a ods. 1 písm. b) vyhlášky č. 225/2011 Z. z. alebo pred 01.07.2012, kedy pre cenu elektriny platilo ust. § 11 ods. 1 písm. b) cit. vyhlášky. 80. Zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysokoúčinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v § 2 ods. 3 písm. e/ uvádza legálnu definíciu času uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky. Týmto je dátum, kedy bolo na základe právoplatného kolaudačného rozhodnutia povolené trvalé užívanie zariadenia výrobcu elektriny, alebo kedy bola úspešne vykonaná funkčná skúška pripojenia zariadenia výrobcu elektriny do sústavy podľa toho, ktorý dátum nastane neskôr. 81. Z obsahu spisu bolo zrejmé, že obec Bystrička nemala námietky proti uskutočneniu ohlásenej drobnej stavby - umiestnenie fotovoltického zariadenia na streche hospodárskej budovy na parcele č. XX v k.ú. K. podľa priložených nákresov, čo oznámila žalobcovi svojim listom Oznámenie - drobná stavba z 12.12.2011. Preto sa správne orgány v konaní zamerali na posúdenie, kedy bola funkčná skúška pripojenia zariadenia výrobcu elektriny do sústavy úspešne vykonaná. Správne orgány posúdili ukončenie funkčnej skúšky dňom 02.07.2012. Vychádzali pritom z Protokolu o funkčnej skúške pripojenia zariadenia výrobcu elektriny do sústavy SSE-D a.s., ktorý za dátum ukončenia stanovil tento dátum (bod 13). 82. S uvedeným sa krajský súd nestotožnil, pričom mal za to, že žalovaný nesprávnym výkladom ust. § 5 ods. 14 v nadväznosti na ust. § 2 ods. 3 písm. f) zákona č. 309/2009 Z.z. dospel k nesprávnemu právnemu záveru o tom, kedy bola funkčná skúška vykonaná. 83. Z ustanovenia § 5 ods. 14 zákona č. 309/2009 Z.z. vyplýva, že prevádzkovateľ distribučnej sústavy má povinnosť vykonať funkčnú skúšku do 30 dní od doručenia žiadosti výrobcu elektriny a ak zariadenie výrobcu elektriny spĺňa technické podmienky na pripojenie do sústavy, prevádzkovateľ vydá výrobcovi elektriny doklad o úspešnom vykonaní funkčnej skúšky, pričom spôsob a podmienky vykonania funkčnej skúšky určí prevádzkový poriadok prevádzkovateľa distribučnej sústavy. 84. Taktiež z uvedeného ustanovenia v spojení s § 2 ods. 3 písm. f) citovaného zákona vyplýva, že funkčná skúška je súhrn opatrení prevádzkovateľa distribučnej sústavy, ktorými preskúma, či zariadenie výrobcu elektriny spĺňa technické podmienky na pripojenie do sústavy, pritom je v právomoci prevádzkovateľa distribučnej sústavy určiť spôsob a podmienky jej vykonania. V čase vykonania funkčnej skúšky u žalobcu, nebol prijatý prevádzkovateľom prevádzkový poriadok, ktorá skutočnosť medzi účastníkmi nebola sporná. Po oboznámení sa s Prevádzkovým poriadkom SSE-D, a.s., ktorý platil v čase vykonávania funkčnej skúšky u žalobcu krajský súd zistil, že tento proces - spôsob a podmienky vykonania funkčnej skúšky neupravoval. 85. Pre žalovaného bol rozhodujúci zákon č. 309/2009 Z. z. a nie Protokol o funkčnej skúške pripojenia zariadenia výrobcu elektriny do sústavy SSE-D zo dňa 02.07.2012. Zo samotného Protokolu o funkčnej skúške je zrejmé, že v rámci funkčnej skúšky bola vykonaná Kontrola spôsobu merania vykonaná pracovníkom SSE - Metrológia, s.r.o. - Sekcia Fakturačné meranie dňa 25.06.2012 s výsledkom vyhovel, Kontrola nastavenia ochrán vykonaná pracovníkom SSE, a.s. - Odbor Riadiaca technika - tím Ochrany, merania a automatizácie dňa 27.06.2012 s výsledkom vyhovel, Kontrola správnosti vykonaných manipulácii, skúšok a testov vykonaná zodpovedným pracovníkom prevádzkovateľa zariadenia na výrobu elektriny dňa 27.06.2012 s výsledkom vyhovel, Kontrola pripojenia, správnosti merania výkonu a toku energie a povolenie pripojiť výrobné zariadenie na sústavu SSE-D vykonaná manažérom SSE-D dňa 29.06.2012 s výsledkom vyhovel a teda jednotlivé čiastkové úkony funkčnej skúšky boli ukončené dňa 29.06.2012 s vyhovujúcim výsledkom. Podľa názoru krajského súdu Protokol je len dokladom o úspešnom vykonaní skúšky, pričom skúška bola úspešne vykonaná v deň - dátum podľa bodu 12. Protokolu, teda dňa 29.06.2012, čomu nasvedčuje aj fakt, že už v tomto čase bolo zariadenie žalobcu pripojené do sústavy SSE-D. Pokiaľ ide o bod 13. Dátum ukončenia funkčnej skúšky dňa 02.07.2012, toto ustanovenie nemôže byť v rozpore s vyhláškou ustanovujúcou cenovú reguláciu a to ani v prípade, že by podmienky a vykonanie funkčnej skúšky boli zapracované do prevádzkového poriadku, čo v rozhodnom období absentovalo, prevádzkový poriadok nemôže byť v rozpore so zákonom. 86. Vychádzajúc tak z vyššie uvedeného, za úspešné vykonanie funkčnej skúšky treba považovať dátum jej technickej realizácie ako technického úkonu a nie dátum vystavenia dokladu o jej vykonaní ako administratívneho úkonu. Uvedené podporuje aj skutočnosť, že samotný Protokol o funkčnej skúške je rozdelený na bod 12 a 13, teda sám osebe rozoznáva úspešné vykonanie funkčnej skúšky ako technického úkonu, ktorý má na mysli aj ustanovenie § 5 ods. 14 zákona o podpore OZE a dátumu vystavenia dokladu o jej vykonaní. 87. Navyše z prevádzkového poriadku, ktorý bol schválený rozhodnutím úradu číslo: 0003/2013/E-PP zo dňa 24.01.2013, (viac ako pol roka potom, čo bolo zariadenie žalobu uvedené do prevádzky) vyplynulo, že dátum ukončenia funkčnej skúšky sa už neviaže na dátum tak, ako je vykladané v správnom konaní na administratívnu časť kontroly všetkých získaných listinných dôkazov (podpisu riaditeľa sekcie AM v kolónke 13), ale na bod b/: „Dátum ukončenia funkčnej skúšky v bode 12 je dátumom bodov 5-11 (jednotlivé technické úkony funkčnej skúšky) podľa toho, ktorý nastane neskôr.“ 88. Možno teda zhrnúť, že pokiaľ žalovaný pripisoval relevanciu dátumu administratívneho spracovania výsledkov funkčnej skúšky pracovníkom SSE-D, a.s nepostupoval na základe vyššie uvedenej konštatácie súdu v súlade so zákonom, a preto ani aplikácia ust. § 11a vyhlášky č. 225/2011 Z. z. nebola dôvodná. 89. Krajský súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR, ktorý už rozhodoval v obdobných veciach - týkajúcich sa schválenia pevnej ceny elektriny vyrobenej zo slnečnej energie, pričom sporné otázky, ktoré sú určujúce aj pre prejednávanú vec, posudzoval rôzne. V záujme zachovania právnej istoty je preto potrebné poukázať na závery vyplývajúce z nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 373/2015 z 25.11.2015, v ktorom ústavný súd v obdobnej veci poukázal na nezákonný postup distribútora siete, ktorý „podmienky a spôsob vykonania funkčnej skúšky nestanovil explicitne vo svojom prevádzkovom poriadku v záujme právnej istoty neurčitého počtu prevádzkovateľov zariadení na výrobu elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov pre účely ich jednotnej aplikácie vo všetkých obdobných prípadoch. (...) Najvyšší súd týmto svojím postupom, ktorým následky nezákonného postupu distribútora siete a v konečnom dôsledku aj nezákonného postupu úradu pre reguláciu, ktorý schválil prevádzkový poriadok SSE - Distribúcia aj napriek tomu, že neobsahoval zákonom požadovanú úpravu podmienok a spôsobu vykonania funkčnej skúšky a ktorý konal navyše v danej veci aj ako správny orgán v prvom stupni, absolútne bezprecedentne preniesol na plecia výrobcov el. energie z obnoviteľných zdrojov znášanie rizika nejednotnej aplikácie a výkladu dotknutých zákonných ustanovení ad hoc, majúcich však vplyv na ich osobnú a majetkovú sféru.“ 90. Taktiež v náleze sp. zn. II. ÚS 275/2015 zo 16.12.2015 ústavný súd v obdobnej veci za podstatný moment vo vzťahu k spornej otázke určenia dátumu ukončenia funkčnej skúšky označil skutočnosť, že prevádzkovateľ distribučnej sústavy v čase vykonávania funkčnej skúšky v rozpore s ustanovením § 5 ods. 14 poslednej vety zákona č. 309/2009 Z.z. nemal vo svojom prevádzkovom poriadku zakotvený spôsob a podmienky vykonania funkčnej skúšky. V uvedenom náleze ústavný súd poukázal na to, že pri hľadaní ústavne konformného výkladu spornej právnej otázky v podstate vychádzal z právneho názoru obdobného s právnym názorom najvyššieho súdu vyjadreným v rozhodnutí sp. zn. 4Sžf/5/2014 z 01.04.2014, „podľa ktorého treba ustanovenie § 5 ods. 14 poslednej vety zákona č. 309/2009 Z.z. považovať za ustanovenie zmocňujúceho charakteru. Hoci nejde o zmocňujúce ustanovenie v pravom (legislatívnom) zmysle slova, keďže prevádzkovateľ nie je orgánom verejnej správy, a preto nie je oprávnený vydávať všeobecne záväzné právne predpisy, má toto ustanovenie vzhľadom na jeho znenie prikazujúcu (obligatórnu) povahu, lebo z neho vyplýva povinnosť prevádzkovateľa distribučnej siete zakotviť spôsob a podmienky vykonania funkčnej skúšky do svojho prevádzkového poriadku. 91. Prevádzkovateľ je obchodnou spoločnosťou zapísanou v obchodnom registri, a je preto v zásade subjektom súkromného práva. Jeho prevádzkový poriadok by v podstate bolo možné považovať za vnútorný (interný) firemný predpis. Takáto charakteristika právnej povahy prevádzkového poriadku prevádzkovateľa regionálnej distribučnej siete by však nebola úplná, pretože z dôvodu verejného záujmu (daného významom a váhou fungovania distribučnej siete) podlieha prevádzkový poriadok prevádzkovateľa regionálnej distribučnej siete schváleniu úradu v rámci správneho konania. Znamená to vo svojich dôsledkoch, že postup a rozhodovanie prevádzkovateľa regionálnej distribučnej siete pri vykonávaní funkčnej skúšky zariadenia výrobcu elektriny a pri prijímaní záverov z nej sa javí určitý verejno-právny charakter. 92. Na základe dosiaľ uvedeného možno usúdiť, že verejno-právna povaha funkčnej skúšky je daná zakotvením jej podmienok a spôsobu jej vykonania v prevádzkovom poriadku prevádzkovateľa regionálnej distribučnej siete, ktorý podlieha schváleniu úradu v správnom konaní. Bez splnenia príkazu vyplývajúceho z ustanovenia § 5 ods. 14 poslednej vety zákona č. 309/2009 Z. z. možno funkčnú skúšku, ktorú vykonal pre sťažovateľku prevádzkovateľ, považovať iba za súkromno-právnu činnosť. 93. Z dosiaľ uvedeného by na prvý pohľad mohol vyplývať záver zhodný so záverom senátu „4S“ najvyššieho súdu, podľa ktorého bez podrobnej úpravy podmienok funkčnej skúšky s ustálením rozhodujúcich pojmov v prevádzkovom poriadku (a bez jeho schválenia úradom) je vyhodnotenie určenia časového momentu uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky predčasné. Takýto záver by však nebolo možné považovať za ústavne konformný, pretože by znamenal vlastne nemožnosť vykonania funkčnej skúšky dovtedy, kým spôsob a podmienky jej vykonania nebudú zakotvené v prevádzkovom poriadku schválenom úradom. Takýto záver by vo svojich dôsledkoch viedol vlastne k odňatiu spravodlivosti (denegatio iustitiae) na úkor sťažovateľky prinajmenšom na určitú dobu, a to tým, že sťažovateľka by nemohla byť začlenená do regionálnej distribučnej siete a nemohla by ani dostávať doplatok k pevnej cene elektriny. 94. Za daného stavu bolo povinnosťou úradu v rámci správneho konania posúdiť rozhodujúcu otázku z verejno-právneho pohľadu, a to vrátane preskúmania postupu prevádzkovateľa v súvislosti so spôsobom a podmienkami vykonania funkčnej skúšky. To znamená, že úrad by mal popri obvyklom skúmaní v danom type konania skúmať navyše aj správnosť a opodstatnenosť spôsobu a podmienok vykonania funkčnej skúšky, teda to, čo by inak skúmal pri schvaľovaní prevádzkového poriadku obsahujúceho požiadavky vyplývajúce z ustanovenia § 5 ods. 14 poslednej vety zákona č. 309/2009 Z. z.“ 95. Z dôvodu zachovania právnej istoty ako i zásady legitímnych očakávaní žalobcu bolo zo strany správnych orgánov žiadúce, aby na právne názory prezentované vo vyššie citovaných nálezoch, ktoré boli žalovanému známe pri svojej rozhodovacej činnosti, najmä pokiaľ sa týkala rovnakej problematiky, prihliadali. 96. Vzhľadom na uvedené skutočnosti považoval krajský súd žalobcovu námietku týkajúcu sa nesprávneho právneho posúdenia veci žalovaným za dôvodnú a na základe vyššie uvedených skutočností rozhodol v zmysle § 191 ods. 1 písm. c) SSP tak, že rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 97. V ďalšom konaní správny orgán vo veci rozhodne v súlade s právnym názorom krajského súdu vysloveným v odôvodnení tohto rozhodnutia, ktorým je správny orgán v súlade s § 191 ods. 6 SSP v ďalšom konaní viazaný. 98. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 167 ods. 1 SSP, tak, že žalobcovi priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd samostatným uznesením v súlade s ust. § 175 SSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. 99. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.