Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/155/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201476 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1016201476.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej a členiek senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Evy Fulcovej, v právnej veci žalobcu: MAC TV s. r. o., Brečtanová 1, 831 01 Bratislava, IČO: 00 618 322, zastúpený: Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s. r. o., Miletičova 58, 821 08 Bratislava, proti žalovanej: Rada pre vysielanie a retransmisiu, Palisády 36, P.O.BOX 155, 811 06 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. RP/31/2016 zo dňa 01.07.2016, takto r o z h o d o l : Súd žalobu z a m i e t a. Žalovanému súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1/ Dňa 16.03.2016 doručila žalovaná žalobcovi Oznámenie o začatí správneho konania č. 173/ SKO/2016, ktorým mu oznámila začatie správneho konania vo veci možného porušenia § 36 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z.z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 308/2000 Z.z.“) v súvislosti s tým, že na televíznej programovej službe JOJ dňa 19.12.2015 v čase o 21:00:00 hod. do 21:59:59 hod. mohlo dôjsť k odvysielaniu reklamných šotov v časovom rozsahu vyššom ako 12 minút. V rámci vysielania televíznej programovej služby JOJ boli dňa 19.12.2015 v čase od 21:24:21 - 21:30:15 hod. v trvaní cca 5 min. 54 s. a v čase od 21:53:38 - 21:59:42 hod. v trvaní cca 6 min. 4 s. odvysielané reklamné bloky. V čase od cca 21:59:48 hod. bol tiež odvysielaný komunikát Štartovací balík televízie JOJ, ktorý mohol naplniť definíciu telenákupu podľa § 32 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z., v trvaní 11 sekúnd v rámci hodiny od 21:00:00 hod. do 21:59:59 hod., pričom tento presahoval až do hodiny od 22:00:00 do 22:59:59 hod. v trvaní 18 sekúnd. Z uvedeného vyplýva, že v danej hodine, t. j. v čase o 21:00:00 hod. do 21:59:59 hod., mohli byť odvysielané reklamné šoty v celkovom trvaní 12 minút a 9 sekúnd. Keďže vysielací čas vyhradený reklamným šotom a telenákupným šotom počas celej jednej hodiny nesmie presiahnuť 20%, teda 12 minút, vzniklo dôvodné podozrenie, že vo vysielaní uvedenej televíznej programovej služby mohlo dôjsť k porušeniu ustanovenia § 36 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z. Žalovaná žiadala žalobcu o zaslanie stanoviska prípadne, aby navrhol dôkazy v súlade s § 32 ods. 2, 3 v nadväznosti na § 33 ods. 1 a § 34 ods. 4 Správneho poriadku, najneskôr do 10 dní odo dňa doručenia tohto oznámenia. V tejto lehote žiadala, aby sa vyjadril k podkladom pre rozhodnutie v správnom konaní, ktorými sú záznam vysielania programu Moja mama varí lepšie ako tvoja - špeciál, odvysielaný na programovej službe JOJ dňa 19.12.2015 v čase cca 20:39 hod. a prepis/popis skutkového stavu, ktorý tvoril prílohu tohto oznámenia. Zároveň bol žalobca poučený v zmysle § 23 ods. 1 Správneho poriadku. Pokiaľ žalobca svoje práva v stanovenej lehote nevyužije, žalovaná môže rozhodnúť vo veci aj bez jeho stanoviska, ak uzná, že podklady a dôkazy zhromaždené v správnom konaní sú dostačujúce podľa § 46 Správneho poriadku. 2/ Dňa 20.05.2016 obdržal žalobca opätovnú výzvu na vyjadrenie k podkladom pre rozhodnutie v správnom konaní č. 173/SOK/2016, v ktorej bolo uvedené, že žalobca sa k oznámeniu začatiu správneho konania v stanovenej lehote nevyjadril a preto ho žiada, aby k predmetnému správnemu konaniu zaslal svoje stanovisko, prípadne navrhol dôkazy v súlade s § 32 ods. 2, 3 v nadväznosti na § 33 ods. 1, § 34 ods. 3 Správneho poriadku, najneskôr do 5 dní odo dňa doručenia tohto oznámenia a taktiež bol upozornený, že v prípade ak svoje právo v stanovenej lehote nevyužije, môže žalovaná rozhodnúť vo veci aj bez jeho stanoviska, pokiaľ uzná, že podklady a dôkazy zhromaždené v správnom konaní sú dostačujúce podľa § 46 Správneho poriadku. 3/ Dňa 01.07.2016 bola spísaná Zápisnica o hlasovaní žalovanej vo veci správneho konania č. 173/ SKO/2016 zo dňa 23.02.2016 možného porušenia § 36 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z. - monitorovaný program/reklamný/komunikát/deň/programová služba: reklamný blok v čase od 21:00:00 hod. do 21:59:59 hod./Štartovací balík televízie JOJ/19.12.2015/JOJ. Žalovaná na zasadnutí dňa 01.07.2016 prijala uznesenie, v ktorom bolo konštatované, že účastník správneho konania č. 173/SKO/2016 MAC TV s. r. o. porušil povinnosť ust. § 36 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z. tým, že na televíznej programovej službe JOJ dňa 19.12.2015 v čase o 21:00:00 hod. do 21:59:59 hod. odvysielal - reklamný blok v čase od cca 21:24:21 hod. do cca 21:30:15 hod. v trvaní 5 min. 54 s., - reklamný blok v čase od cca 21:53:38 hod. do cca 21:59:42 hod. v trvaní 6 min. 4 s., - komunikát propagujúci súťaž Štartovací balík televízie JOJ v čase od cca 21:59:48 hod. do 22:00:17 hod., ktorý naplnil definíciu telenákupného šotu podľa § 32 ods. 2 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. a ktorý do 21:59:59 hod. trval cca 11 sekúnd, čiže odvysielal reklamné a telenákupné šoty v celkovom časovom rozsahu 12 minút a 9 sekúnd, čím došlo k prekročeniu času vyhradeného reklamných a telenákupným šotom počas jednej hodiny o 9 sekúnd za čo mu ukladá podľa ust. § 64 ods. 1 písm. d/ zákona č. 308/2000 Z.z. sankciu - pokutu, určenú podľa § 67 ods. 5 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. vo výške X.XXX,- eur. 4/ Dňa 22.07.2016 bolo žalobcovi doručené rozhodnutie žalovanej č. RP/31/2016 zo dňa 01.07.2016, ktorým rozhodnutím žalovaná rozhodla, že účastník správneho konania č. 173/SKO/2016 MAC TV s. r. o., porušil povinnosť ustanovenú v § 36 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z., za čo mu bola uložená pokuta podľa § 64 ods. 1 písm. d/ zákona č. 308/2000 Z.z. vo výške X.XXX,- euro. 5/ Žalovaná v odôvodnení rozhodnutia uviedla, že na zasadnutí dňa 23.02.2016 prijala uznesenie o začatí správneho konania voči účastníkovi konania (MAC TV s.r.o.) vo veci možného porušenia § 36 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z. v súvislosti s tým, že na televíznej programovej službe JOJ dňa 19.12.2015 v čase o 21:00:00 hod. do 21:59:59 hod. mohlo dôjsť k odvysielaniu reklamných šotov v časovom rozsahu vyššom ako 12 minút. Oznámenie o začatí správneho konania bolo žalobcovi doručené dňa 16.03.2016, na ktoré účastník konania nereagoval a preto mu bola doručená dňa 20.05.2016 opätovná výzva na vyjadrenie sa k podkladom pre rozhodnutie, v ktorej bola na vyjadrenie určená lehota 5 dní odo dňa jeho doručenia a súčasne v oboch výzvach bol upozornený žalobca, že pokiaľ svoje práva v stanovenej lehote nevyužije, žalovaná môže rozhodnúť vo veci bez jeho stanoviska, pokiaľ uzná, že podklady a dôkazy zhromaždené v správnom konaní sú dostačujúce podľa § 46 Správneho poriadku. Prílohou Oznámenia o začatí správneho konania bol aj prepis/popis skutkového stavu. 6/ Žalovaná poukázala na ust. § 32 ods. 2 písm. a/, § 36 ods. 2, § 37a ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z. a uviedla, že ako vyplýva z prepisu/popisu skutkového stavu, dňa 19.12.2015 v čase o cca 21:59:48 hod. bol na programovej službe JOJ odvysielaný komunikát Štartovací balík televízie JOJ. Vzhľadom na predmet správneho konania je nevyhnutné analyzovať, či je alebo nie je daný komunikát telenákupom podľa § 32 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z. Taktiež žalovaná posudzovala, či predmetný komunikát bol programom alebo doplnkovým vysielaním, do ktorého sa radí aj reklamný telenákup. Pojem doplnkové vysielanie je vymedzený v § 3 písm. h/ zákona č. 308/2000 Z.z. Doplnkové vysielanie je vymedzené jednak negatívne a popísaním funkcie doplnkového vysielania. Pojem program podľa § 3 písm. i/ bod 2/ zákona č. 308/2000 Z.z. „zvukovo-obrazový (komunikát), zložený z pohybujúcich sa obrazov so zvukom alebo bez zvuku, tvoriaci svojim obsahom, formou a funkciou uzavretý celok v rámci programovej služby vysielateľa alebo v rámci katalógu zostaveného vysielateľom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie“. Programom v televíznom vysielaní bude zvukovo-obrazový komunikát, tvoriaci svojim obsahom, formou a funkciou uzavretý celok v rámci programovej služby vysielateľa - účastníka konania. Trvanie komunikátu nie je definičným znakom ani pojmu doplnkové vysielanie, ani pojmu program, hoci vo všeobecnosti majú programy dlhšie trvanie, keďže ich funkcia je odlišná od funkcie doplnkového vysielania. Z uvedených definícií vyplýva, že záver o tom, či určitý komunikát je programom alebo doplnkovým vysielaním, je možné urobiť len na základe jeho obsahu. Vzhľadom na uvedené žalovaná sa zamerala na posúdenie, či predmetný komunikát vzhľadom na jeho obsah, formu a funkciu tvorí uzavretý celok v rámci vysielanej televíznej programovej služby. 7/ V komunikáte boli diváci vyzvaní, aby posielali SMS na zverejnené telefónne číslo, na základe čoho mali mať možnosť vyhrať 50.000,- eur. V predmetnom komunikáte bola ešte sprostredkovaná informácia o dni žrebovania. Na obrazovke bola počas vysielania predmetného komunikátu prítomná výzva na zasielanie SMS na poskytnuté telefónne číslo, informácia o umiestnení pravidiel hry na internetovej stránke vyhra.huste.tv, o cene prijatej SMS a počte získaných kreditov, ktoré súťažiaci získa zaslaním SMS. Diváci boli v rámci komunikátu priamo vyzvaní na zasielanie SMS dovedna štyrikrát. Ústrednou informáciou bola výzva na zaslanie SMS na poskytnuté číslo a účasť v hre. V prípade tohto komunikátu nie je možné identifikovať akúkoľvek dejovú líniu, resp. štruktúru, ktorá by smerovala od úvodu k záveru. Uvedený komunikát obsahoval primárne výzvu na zaslanie SMS a sprostredkovanie informácii, o čo sa súťaží. Zásadnou informáciou bola výzva na účasť v hre, ktorá ale sama o sebe prebiehala mimo vysielanie. V rámci posudzovaného komunikátu nie je možné identifikovať členenie na úvod, jadro a záver. Ďalej žalovaný sa v rozhodnutí zaoberal formou a funkciou predmetného komunikátu. Vzhľadom na predmet správneho konania vymedzený v Oznámení o začatí správneho konania žalovaná posudzovala, že tento komunikát naplnil definíciu telenákupu alebo vlastnej propagácie, a najmä vzhľadom na skutočnosť, že posudzovaný komunikát obsahoval aj informácie, ktoré majú do istej miery propagačnú hodnotu aj vo vzťahu k vysielaniu účastníka konania. 8/ Žalovaná uviedla, že z obsahu posudzovaného komunikátu, jeho primárnym účelom bolo propagovať službu - súťaž, do ktorej sa diváci mohli zapojiť zaslaním SMS. Pre účasť v hre museli diváci splniť ďalšie podmienky, tie však nesúviseli výhradne so samotným vysielaním. Hra nebola produktom účastníka konania. Jej organizátorom bola tretia osoba, spoločnosť Mega Vox, s.r.o. Ako vyplýva z pravidiel súťaže, na získanie výhry bolo potrebné splniť viaceré podmienky. Hoci počas vysielania predmetného komunikátu sa spomínalo len zaslanie SMS správy na zverejnené číslo, z pravidiel hry vyplývalo, že možnosť získania výhry bola spojená aj s využívaním komerčných produktov spoločnosti Mega Vox, s. r. o. a účastníka konania a tiež správnym zodpovedaním otázky súvisiace s vysielaním účastníka konania. Získanie výhry tak, záviselo nielen od využitia audiotextového čísla so zvýšenou sadzbou, ale aj od využitia služieb tretej osoby. Samotná súťaž nebola produktom účastníka konania, ale tretích osôb a jej priebeh sa odohrával primárne mimo vysielania účastníka konania. Vzhľadom na uvedené dospela žalovaná k záveru, že posudzovaný komunikát nebol vlastnou propagáciou podľa § 37a ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z. Na druhej strane tento komunikát obsahoval priamo výzvu na zasielanie SMS na poskytované telefónne číslo, na základe čoho sa diváci mohli zúčastniť súťaže. Samotná účasť bola možná len za odplatu v podobe uhradenej ceny SMS, ktorá bola vyššia než bežná cena. 9/ Žalovaná v napadnutom rozhodnutí poukázala na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-195/06 a na článok 1 smernice Rady 89/552/EHS z 03.10.1989 v znení smernice č. 97/36/ES Európskeho parlamentu a Rady z 30.06.1997. Zároveň poukazovala a podrobne rozoberala rozhodnutie Súdneho dvora Európskej Únie vo veci C-195/06, v ktorom bola daná odpoveď na otázku, či vysielanie alebo časť vysielania, v ktorom vysielateľ ponúka divákom možnosť zúčastniť sa hry o ceny, a to tak, že im umožní zavolať v danom momente aj na audiotextové číslo, čiže za odplatu, spadá pod definície telenákupu. Žalovaná konštatovala, že v posudzovanom komunikáte boli diváci opakovane vyzývaní na účasť v hre, boli nabádaní, aby sa zaslaním SMS na poskytnuté číslo zapojili do hry a dostali sa do zlosovania. V posudzovanom komunikáte tak bola priamo ponúkaná možnosť zúčastniť sa hry o cenu zaslaním SMS na poskytnuté audiotextové číslo. Z pravidiel súťaže vyplýva, že na získanie výhry je potrebné splniť viacero podmienok, okrem zaslania SMS správy na zverejnené číslo aj využívanie komerčných produktov spoločnosti Mega Vox, s. r. o. a účastníka konania a tiež správne zodpovedanie otázky, ktorá súvisí s vysielaním účastníka konania. V danom prípade primárnym účelom predmetného komunikátu bola propagácia služby - súťaže. Poskytnutie súťaže bolo službou tretích osôb. Ako vyplýva z predmetného komunikátu bola propagovaná a poskytovaná služba tretích osôb, tzn. že samotná súťaž predstavovala skutočnú ekonomickú aktivitu zahrňujúcu poskytnutie služieb aj tretích osôb a účasť v nej bola podmienená jej využitím. Komunikát propagujúci súťaže Štartovací balík TV JOJ a vyzývajúci na účasť v tejto hry nie je súčasťou iného obsahu. Jeho obsahom je len informovanie o súťaži, výzva na účasť v súťaži a zverejnenie výhercu súťaže. Účelom tohto komunikátu bolo, aby sa čo najväčšie množstvo recipientov zapojilo do súťaže. 10/ Televízia JOJ vysiela 24 hodín denne 7 dní v týždni a hra Štartovací balík 2016 bola vysielaná každý deň. S poukazom na uvedené žalovaná dospela k záveru, že predmetný komunikát naplnil definíciu mediálnej komerčnej komunikácie podľa § 31a ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. Nakoľko predmetný komunikát obsahoval priamo ponuku (výzva na zasielanie SMS na poskytnuté telefónne čísla a výzva na účasť v hre) vysielanú verejnosti s cieľom poskytnúť službu (hru o ceny) je zrejmé, že naplnil definíciu telenákupu, v čoho dôsledku sa naň vzťahuje aj úprava v § 32 ods. 4 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. Žalovaná dospela k záveru, že účastník konania porušil povinnosť ust. § 36 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z. tým, že dňa 19.12.2015 v čase o 21:00:00 hod. do 21:59:59 hod. odvysielal reklamné šoty v časovom rozsahu vyššom ako povolených 12 minút. Zodpovednosť za správne delikty je objektívnou zodpovednosť. Táto platí aj v prípade zákona č. 308/2000 Z.z. V ďalšej časti rozhodnutia žalovaná podrobne odôvodnila výšku uloženej sankcie. II. Zhrnutie argumentov žalobcu 11/ Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 08.08.2016 domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovanej č. RL/31/2016 zo dňa 01.07.2016 a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie, pretože mal za to, že napadnutému rozhodnutiu žalovanej vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci; je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov; zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci; skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu; došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. 12/ Žalobca v bode 3. žaloby odkázal na § 71 ods. 1, § 34 ods. 2, 4, § 22 ods. 2, 3 Správneho poriadku, že žalovaná ako kolektívny správny orgán nevykonala dôkaz - ohliadku záznamov z vysielania programovej služby, resp. pri vykonaní tohto dôkazu postupovala v rozpore s uvedenými ustanoveniami Správneho poriadku, nakoľko o vykonaní tohto dôkazu nevyhotovila zápisnicu. Napriek tvrdeniu žalovanej, že členovia rady sa s predmetnými dôkazmi, ktorými sú záznamy z vysielania nijakým spôsobom priamo oboznámili podľa názoru žalobcu tieto nevykonala. Vzhliadnutie obrazovo-zvukového záznamu z vysielania členmi rady je možno považovať za špecifickú formu ohliadky podľa § 38 Správneho poriadku, nakoľko ohliadkou sa rozumie každý postup, ktorým sa správnym orgán vlastným empirickým vzhliadnutím presvedčí o predmete konania. Žalovaná predmetné dôkazy nevykonala, resp. o ich vykonaní ako dôkazného prostriedku (ohliadky) v rozpore s ust. § 22 ods. 1 Správneho poriadku nevyhotovila zápisnicu. Vykonanie dôkazov, prípadne ak nejde o ich vykonanie na ústnom pojednávaní s účastníkom konania nemožno prebiehať kabinetným spôsobom a už vôbec nie je možné zápisnicu o vykonaní dôkazov zamieňať (stotožňovať), nahrádzať napr. s prepisom/popisom skutkového stavu vyhotovenom zamestnancom kancelárie rady, či prerozprávanou/prepísanou analýzou obsahu záznamu z vysielania jedného člena rady alebo zamestnanca kancelárie rady. V zmysle uvedených skutočností žalovaná pri vykonaní dôkazov postupovala v rozpore so Správnym poriadkom, čím nedostatočne zistila skutkový stav veci; zistený skutkový stav je v rozpore so spisov a v konaní Rady bola zistená taká vada, ktorá mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. V tejto súvislosti poukazuje na uznesenie rozšíreného senátu Nejvyššího správního soudu ČR, sp. zn. 7As/57/2010-82 z 03.04.2012. V prejednávanej veci nie je viditeľné, ako bola spravodlivosť vykonaná, pretože žiaden podklad napadnutého rozhodnutia nenasvedčuje tomu a ani nepotvrdzuje, že by sa správny orgán (členovia Rady) oboznámil s obsahom dôkazov (záznamom z vysielania) a ich obsah formálne zachytil do zápisnice o vykonaní dôkazu. Podľa názoru žalobcu, ak žalovaná dôkazy nevykonala alebo o ich vykonaní nevyhotovila zápisnicu, zistenie skutkového stavu je nedostatočné a navyše v rozpore s obsahom spisu. 13/ Žalobca v bode 4. žaloby uviedol, že žalovaná svoje právne závery založila a odvodila zo skutočností, ktoré nemajú oporu v zistenom skutkovom stave ani vo vykonanom dokazovaní a ktorých nebol žalobca oboznámený ako s podkladmi napadnutého rozhodnutia a tvorili ťažiskové argumenty vo formulovaní právnych záverov žalovanej o tom, že komunikát Štartovací balík televízie JOJ je telenákupom. Žalobca uviedol, že pravidlá súťaže nikdy neboli súčasťou administratívneho spisu a žalobca o ich existencii či vykonaní nebol upovedomený ani mu nebolo umožnené sa k nim vyjadriť, ak vôbec boli niekedy vykonané. Žalovaná v rozhodnutí neuviedla ani len odkaz napr. na internetovú stránku, na ktorej údajne mali byť uverejnené, ani netvorili identifikovaný podklad rozhodnutia. Tým, že skutkové závery nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní ani v podkladoch administratívneho spisu, tak napadnuté rozhodnutie robia nepreskúmateľným a konanie ktoré mu predchádzalo trpí vadou nedostatočného zistenia skutkového stavu veci. 14/ Žalobca v bode 5. žaloby uviedol, že napadnuté rozhodnutie bolo zásahom do jeho slobodného prejavu. Zásah do jeho slobody prejavu bol vykonaný na základe § 36 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z., avšak tento zásah nebol vykonaný na základe niektorého z chránených záujmov podľa čl. 26 ods. 4 ústavy a nebol proporcionálny. Žalovaná neuviedla žiadne dôvody vo vzťahu k § 36 ods. 2 zákona č. 308/20010 Z.z., ale je zrejmé, že sledovala zabezpečenie potreby ochrany divákov pred nadmerným reklamným tlakom. Nakoľko žalovaná obmedzila slobodu prejavu žalobcu na základe domnelej ochrany práv divákov ako bližšie nešpecifikovanej masy sledujúcich program pred nadmerným reklamný tlakom v tomto smere nedostatočne odôvodnila. 15/ Žalobca poukázal na čl. 26 ods. 4 Ústavy SR a čl. 10 ods. 2 Dohovoru o ľudských právach a slobodách a mal za to, že napadnuté rozhodnutie žalovanej vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uvedený odvysielaný program je slobodným prejavom a šírením informácií, ktorý spadá pod Ústavu SR a Dohovorom garantovanú ochranu slobody prejavu. Takto chránenú slobodu prejavu a šírenie informácie, je možné zo strany žalovanej obmedziť len zákonom a na jeho základe a zároveň za splnenia podmienky, že takýto obmedzujúci zásah zo strany správneho orgánu je v demokratickej spoločnosti nevyhnutný na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku alebo ochranu verejného zdravia a mravnosti. Informácie propagačného charakteru predstavujú obsah televízneho vysielania, na ktorý sa vzťahuje ochrana práva na slobodu prejavu. Konštatoval, že v prejednávanej veci sú preto odvysielané informácie propagačného charakteru „neboli spôsobilé svojou povahou aktivovať meritórne uvažovanie o obmedzení práva divákov sledujúcich program a už vôbec nie dostať sa do kolízie s konkrétnym verejným záujmom v zmysle čl. 26 ods. 4 ústavy alebo čl. 10 dohovoru, ktorého ochrana by si vyžiadala intervenciu štátu“ (nález ÚS SR sp. zn. ÚS/307/2014-45 z 18.12.2014). V demokratickej spoločnosti nie je potrebné a už vôbec nevyhnutné, aby orgán štátu namiesto diváka rozhodoval, či bude sledovať audiovizuálny obsah propagačného charakteru, pretože je len na divákoch, či takéto vysielanie zaujme dostatočný počet divákov, aby vysielateľ prežil na mediálnom trhu závislom od sledovanosti. Žalobca tvrdí, že s ohľadom na odvysielaný obsah sporného komunikátu, nie je možné komunikát charakterizovať ako telenákup, ale výlučne len ako vlastnú produkciu, pretože neodkazoval na produkty žiadnych tretích osôb a jeho účelom bolo získať a udržať pozornosť diváka na program, produkty a služby žalobcu ako vysielateľa. III. Vyjadrenie žalovaného 16/ Žalovaná vo vyjadrení k žalobe doručenej súdu dňa 05.10.2016 navrhla, aby súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe chronologicky opísal priebeh administratívneho konania. K námietke žalobcu uvedenej v bode 3 na stranách 2 až 4 žaloby, že žalovaná nevykonala dôkaz - ohliadku záznamov z vysielania programovej služby, resp. pri vykonaní tohto dôkazu postupovala v rozpore s ustanovením Správneho poriadku, nakoľko o vykonaní tohto dôkazu nevyhotovila zápisnicu uviedla žalovaná, že žalobcovi bola daná možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia vyjadril k jeho podkladu a spôsobu jeho zistenia. Žalobca bol v oznámení o začatí správneho konania vyzvaný, aby sa vyjadril k jeho podkladu, ktorým bol aj záznam vysielania programu Moja mama varí lepšie ako tvoja - špeciál, odvysielaného na programovej službe JOJ dňa 19.12.2015 v čase o 20:39 hod. a prepis/popis skutkového stavu, ktorý tvoril prílohu predmetného oznámenia a spôsobu jeho zistenia. Žalobca bol súčasne vyzvaný, aby sa vyjadril k predmetu správneho konania a navrhol ďalšie dôkazy na podporu svojich tvrdení, čo však neurobil. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalovaná poskytla žalobcovi možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a spôsobu ich zistenia a navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení, pričom žalobca bol zároveň poučený, že pokiaľ svoje práva nevyužije, žalovaná rozhodne aj bez jeho stanoviska. Spochybnenie sledovania záznamov vysielania, ktorých obsah je predmetom správnych konaní, členmi rady nemá racionálny základ a uvedené námietky zo strany žalobcu sú len nepodloženými tvrdeniami, ktoré sú navyše zavádzajúce. Rada ako správny orgán si je plne vedomá svojej povinnosti dôsledne a bez akýchkoľvek pochybností zistiť skutkový stav veci, čo je v danom prípade vzhliadnutie záznamu vysielania nevyhnutnou súčasťou. Je teda zrejmé, že žalovaná dôkladne a spoľahlivo zistila skutkový stav ako bol žalobcom odvysielaný a to z podkladov pre rozhodnutie, ktoré aj v rozhodnutí uviedla. Písomný prepis/popis skutkového stavu slúži na zachytenie obsahu skutkového stavu zaznamenaného na technickom nosiči, t.j. na hmotnom substráte, do písomnej podoby, v ktorej je možné ho potom použiť na účely správneho konania, t.j. zaslať ho účastníkovi konania ako jeden z podkladov pre rozhodnutie a dať mu možnosť sa k jeho obsahu vyjadriť a v konečnom dôsledku ho použiť ako súčasť odôvodnenia rozhodnutia. Písomnosť označená v administratívnom spise ako prepis/popis skutkového stavu je nedeliteľnou súčasťou rozhodnutia a je tiež písomnosťou, ktorá sa zasiela účastníkovi konania už pri začatí správneho konania práve z dôvodu, aby sa mohol k jeho obsahu ako k jednému z podkladov pre rozhodnutie vyjadriť. Sám žalobca nenamieta rozpor medzi skutkovým stavom popísaným v napadnutom rozhodnutí a predmetným záznamom vysielania. Žalobca sa vo svojej žalobe obmedzuje len na všeobecné tvrdenia ohľadne autenticity zisteného skutkového stavu a subjektívneho vnímania odvysielaného obsahu členmi rady, prípadne zamestnancami Rady, čo však opäť nemá racionálny základ a neopiera sa o konkrétne skutočnosti. Žalovaná svoje závery potvrdila hlasovaním, ktoré je zaznamenané v zápisnici zo zasadnutia Rady zo dňa 01.07.2016. 17/ Žalovaná poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6Sž/11/2013, týkajúci sa problematiky spísania zápisnice v konaniach žalovaného, ktorý aj tejto časti odcitoval a tiež uviedla, že obdobná námietka bola vznesená i v konaniach č. 2Sž/3/2009, 3Sž/66/2009, 5Sž/8/2010, 3Sž/22/2012, 6Sž/21/2012 alebo 2Sž/15/2013, 6Sž/7/2012, v ktorých najvyšší súd postup žalovanej pred vydaním rozhodnutia nespochybnil a napadnuté rozhodnutia žalovanej potvrdil. S názorom najvyššieho súdu v tejto veci súhlasil aj Ústavný súd SR vo svojich uzneseniach vo veciach č. k. I. ÚS 2/2015-12, I. ÚS 3/2015-11 a I. ÚS 4/2015-11. 18/ Žalovaná zastáva názor, že záznam vysielania je obdobný ako listina, ide o zvukovú a obrazovú, prípadne iba zvukovú, informáciu zachytenú na dátovom nosiči. Podobne ako pri vykonaní dôkazu listinou aj v prípade záznamu vysielania sa správny orgán najprv presvedčí o jeho pravosti, t.j. či ho poskytol vysielateľ, ktorý o to bol dožiadaný a či spĺňa formálne náležitosti špecifikované vo vyžiadaní. Rovnako, ako aj v prípade listiny ani o vzhliadnutí záznamu vysielania sa nespisuje zápisnica, nakoľko je zrejmé, že s jeho obsahom je možné sa oboznámiť len vzhliadnutím. Tvrdenie žalobcu, že žalovaná sa neoboznámila s obsahom záznamu vysielania je absolútne nepodložené a nezakladá sa na pravde. Žalovaná v odôvodnení napadnutého rozhodnutia detailne popisuje a rozsiahlo analyzuje vysielanie konkrétneho vysielateľa. Je zrejmé, že v prípade, ak by žalovaná nevzhliadla záznam vysielania, nemohla by v súvislosti s ním následne vynášať závery a hodnotenie, nakoľko by netušila, čo je jeho obsahom. 19/ Žalovaný k tvrdeniu žalobcu v žalobe, že skutkový stav nemá oporu v administratívnom spise, nakoľko tento neobsahuje pravidlá súťaže, na ktoré sa žalovaná odvoláva pri skonštatovaní, že komunikát Štartovací balík televízie JOJ bol telenákupom. K námietke žalobcu, že nebol oboznámený s tým, že tieto pravidlá sú podkladom pre rozhodnutie žalovaná uviedla, že pravidlá súťaže Štartovací balík televízie JOJ boli počas trvania súťaže verejne dostupné na internete, pričom si ich stiahla a prikladá ich ako prílohu k tomuto vyjadreniu. Je všeobecne známe, že verejne známe informácie správny orgán nemusí dokazovať. Pre správne posúdenie niektorých komunikátov je však potrebné získať ďalšie informácie, pričom práve z pravidiel súťaže je jednoznačne zrejmé, že sporné komunikáty boli telenákupom, čo žalovaná aj podrobne zdôvodnila v napadnutom rozhodnutí. Žalobca o pravidlách súťaže, ako aj o ich obsahu musel vedieť, nakoľko sa týkali práve jeho vysielania a vysielateľom bola spoločnosť Slovenská produkčná a. s., ktorá podľa pravidiel súťaže zabezpečuje výrobu programov pre potreby vysielateľa televíznych programových služieb „JOJ Group“, ktorým je žalobca. Žalovaná tiež uviedla, že sa jedná o zaužívanú prax pri posudzovaní audiotextových hier vo vysielaní programových služieb, pri ktorých tiež v rozhodnutiach odkazuje na pravidlá súťaže zverejnené na internetovej stránke, avšak tieto nie sú podkladom pre rozhodnutie ani súčasťou administratívneho spisu. Najvyšší súd SR sa už niekoľkokrát zaoberal posudzovaním takýchto hier, pričom rozhodnutie žalovanej potvrdil a nenašiel v jej konaní pochybenie. 20/ Žalovaná k námietke žalobcu, že žalovaná neodôvodnila zásah do slobody prejavu a že ani nebolo možné jeho slobodu prejavu obmedziť. Žalovaná poukazuje na čl. 26 Ústavy SR a dodala, že v prípade vzájomného konfliktu ústavou garantovaných práv Ústavný súd SR vo svojej doterajšej judikatúre už viackrát zdôraznil, že každý konflikt vo vnútri systému základných práv a slobôd (resp. ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv o ľudských právach a základných slobodách), treba riešiť prostredníctvom zásad ich spravodlivej rovnováhy (sp. zn. IV. ÚS 362/09, PL.ÚS 22/06, m.m. PL.ÚS 6/04, III. ÚS 34/07). Všetky základné práva a slobody sa chránia len v takej miere a rozsahu, ktorým uplatnením jedného práva alebo slobody nedôjde k neprimeranému obmedzeniu, či dokonca potretiu iného práva alebo slobody. Pri posudzovaní kolízie dvoch základných práv sa používa tzv. test proporcionality, pričom žalovaná v súlade s rozhodovacou praxou ústavného súdu používa trojstupňový test proporcionality, ktorý postup v napadnutom rozhodnutí podrobne zdôvodnila. 21/ Žalovaná uviedla, že povinnosť ustanovená v § 36 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z. bola do slovenského právneho poriadku transponovaná smernicou č. 2010/13/EÚ a jedná sa prakticky o doslovné transponovanie čl. 23 ods. 1 smernice. Je teda zrejmé, že aj na úrovni Európskej únie dospeli členské štáty k záveru, že je potrebné obmedziť vysielanie reklamy a telenákupu vo vysielaní programových služieb. Obmedzenie slobody prejavu teda jednoznačne vychádza z potreby ochrany práv iných, ktoré môžu byť ohrozené obsahom vysielaného, či sprístupňovaného obsahom. Tieto požiadavky sú jednoznačne zakotvené v slovenskom právnom poriadku. Právo na slobodu prejavu je teda celkom zrejme obmedzené osobitnou ochranou divákov pred nezákonným konaním vysielateľa alebo poskytovateľa audiovizuálnych služieb na požiadanie, a to na základe zákona, konkrétne ust. § 36 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z. Podmienka legality a legitimity obmedzenia slobody prejavu je teda nepochybne naplnená. 22/ Žalovaná k žalobcom uvádzanému nálezu ústavného súdu vo veci sp. zn. II. ÚS 307/2014-45 dodáva, že tento sa týkal diametrálne odlišnej povinnosti, konkrétne § 16 ods. 3 písm. b/ zákona č. 308/2000 Z.z., ktorý ustanovuje vysielateľom povinnosť zabezpečiť objektívnosť a nestrannosť spravodajských programov a politicko-publicistických programov a preto nie je ho možné aplikovať na tento prípad. IV. Pojednávanie 23/ Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 9 ods. 1 SSP rozhodol na pojednávaní za účasti žalovaného rozsudkom dňa 15.05.2018 podľa § 137 ods.2 a 3 SSP. V. Relevantné právne predpisy 24/ Podľa § 2 ods. 1, ods. 2 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 25/ Podľa § 3 ods. 1 písm. b/ SSP rozhodnutím orgánu verejnej správy sa rozumie správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka. 26/ Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a/ SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 27/ Podľa čl. 26 ods. 1, 2, 4 Ústavy SR, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Vydávanie tlače nepodlieha povoľovaciemu konaniu. Podnikanie v odbore rozhlasu a televízie sa môže viazať na povolenie štátu. Podmienky ustanoví zákon. Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. 28/ Podľa čl. 10 ods. 1, 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd ( ďalej len „Dohovor“), každý má právo na slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice. tento článok nebráni štátom, aby vyžadovali udeľovanie povolení rozhlasovým, televíznym alebo filmovým spoločnostiam. Výkon týchto slobôd, pretože zahŕňa aj povinnosti aj zodpovednosť, môže podliehať takým formalitám, podmienkam obmedzeniam alebo sankciám, ktoré ustanovuje zákon a ktoré sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, územnej celistvosti predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky, ochrany povesti alebo práv iných, zabráneniu úniku dôverných informácií alebo zachovania autority a nestrannosti súdnej moci. 29/ Podľa § 3 písm. h) zákona č. 308/2000 Z.z. doplnkové vysielanie je komunikát, ktorý nie je reláciou vysielania a ako zložka programovej služby zvyčajne dopĺňa vysielací čas medzi jednotlivými reláciami vysielania, najmä videotext, reklama, telenákup, zvukové a zvukovo-obrazové prostriedky oddeľujúce vysielanie reklamy a telenákupu a iná programová interpunkcia, ako aj oznam o aktuálnom čase a ohlasovanie programov. 30/ Podľa § 3 písm. i) zákona č. 308/2000Z.z., program je 1. zvukový komunikát, tvoriaci svojim obsahom, formou a funkciou uzavretý celok v rámci programovej služby vysielateľa, alebo 2. zvukovo-obrazový, zložený z pohybujúcich sa obrazov so zvukom alebo bez zvuku, tvoriaci svojím obsahom, formou a funkciou uzavretý celok v rámci programovej služby vysielateľa alebo v rámci katalógu zostaveného poskytovateľom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie. 31/ Podľa § 5 ods. 1 písm. g) zákona č. 308/2000 Z.z., do pôsobnosti Rady v oblasti výkonu štátnej správy patrí dohliadať na dodržiavanie povinností podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov. 32/ Podľa § 5 ods. 1 písm. h) zákona č. 308/2000 Z.z., do pôsobnosti Rady v oblasti výkonu štátnej správy patrí ukladať sankcie vysielateľom, prevádzkovateľom retransmisie a poskytovateľom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, ako aj tým, ktorí vysielajú alebo prevádzkujú retransmisie bez oprávnenia. 33/ Podľa § 32 ods. 2 písm. a) zákona č. 308/2000 Z.z., telenákup na účely zákona je priama ponuka vysielaná verejnosti s cieľom poskytnúť tovar alebo služby vrátane nehnuteľností, práv a záväzkov za odplatu. Telenákup môže mať formu telenákupného šotu. 34/ Podľa § 36 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z., vysielací čas vyhradený reklamným šotom a telenákupným šotom počas jednej celej hodiny nesmie presiahnuť 20% (12 min.). Vysielací čas vyhradený reklame v čase od 19.00 h do 22.00 h nesmie presiahnuť u vysielateľa na základe zákona osem minút počas jednej celej hodiny. 35/ Podľa § 64 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z., za porušenie povinnosti uloženej týmto zákonom alebo osobitnými predpismi 7 ) rada ukladá tieto sankcie: d) pokutu. 36/ Podľa § 67 ods. 5 zákona č. 308/2000 Z.z., rada uloží pokutu vysielateľovi televíznej programovej služby okrem vysielateľa prostredníctvom internetu od 3 319 eur do 165 969 eur a vysielateľovi rozhlasovej programovej služby od 497 eur do 49 790 eur, ak a) porušil podmienky na vysielanie mediálnej komerčnej komunikácie vrátane reklamy a telenákupu. 37/ Podľa § 22 ods. 1 Správneho poriadku, o ústnych podaniach a o dôležitých úkonoch v konaní najmä o vykonaných dôkazoch, o vyjadreniach účastníkov konania, o ústnom pojednávaní a o hlasovaní správny orgán spíše zápisnicu. 38/ Podľa § 32 ods. 2, 3 Správneho poriadku, podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány a orgány územnej samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie. 39/ Podľa § 34 ods. 4 Správneho poriadku, vykonanie dôkazov patrí správnemu orgánu. 40/ Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. sa na konanie podľa tohto zákona vzťahujú ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní49) okrem ustanovení § 23 v časti nesprístupnenia zápisníc o hlasovaní a § 49, 53, 54, 56 až 68 zákona o správnom konaní. VI. Posúdenie veci správnym súdom 41/ Správny súd uvádza, že predmetom preskúmavacieho konania je rozhodnutie žalovanej č. RL/31/2016 zo dňa 01.07.2016, ktorým bola žalobcovi uložená podľa § 64 ods. 1 písm. d) zákona č. 308/2000 Z.z. sankcia - pokuta, určená podľa § 67 ods. 5 písm. a) zákona č. 308/2000 Z.z. vo výške X.XXX,- eur za porušenie povinnosti podľa § 36 ods. 2 citovaného zákona. V preskúmavanej veci súd dospel k záveru, že žalovaná v uvedenej veci náležite postupovala v zmysle citovaných právnych noriem, vo veci si zadovážila dostatok skutkových okolností relevantných pre vydanie rozhodnutia, zistila skutočný stav veci, v konaní sa nedopustila ani takej vady, ktorá by mala za následok nezákonnosť rozhodnutia a preto napadnuté rozhodnutie žalovanej považuje za vydané v súlade so zákonom. 42/ Správny súd dáva do pozornosti, že úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu podľa tretej časti druhej hlavy SSP (§194 a nasl.) je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. 43/ Správny súd je toho názoru, že v administratívnom konaní, predmetom ktorého je zisťovanie správneho deliktu a následné uloženie sankcie, je teda podstatné, či účastník správneho konania, ktorý sa mal svojim postupom dopustiť porušenia zákona, správny delikt spáchal a podmienky, za ktorých k spáchaniu došlo, ako aj následky ním vzniknuté môžu mať vplyv len na výšku sankcie, ktorú zákon predpokladá za spáchanie správneho deliktu. Zodpovednosť u právnických osôb za správny delikt sa zakladá na zásade objektívnej zodpovednosti, ktorá vyplýva aj z ustanovení zákona č. 308/2000 Z.z. 44/ Z obsahu administratívneho spisu správny súd v uvedenej veci mal preukázané, že žalovaná uložila žalobcovi napadnutým rozhodnutím sankciu za porušenie povinnosti ustanovenej v §32 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z. tým, že na televíznej programovej službe JOJ dňa 19.12.2015 v čase o 21:00:00 hod. do 21:59:59 hod. odvysielal - reklamný blok v čase od cca 21:24:21 hod. do cca 21:30:15 hod. v trvaní 5 min. 54 s., - reklamný blok v čase od cca 21:53:38 hod. do cca 21:59:42 hod. v trvaní 6 min. 4 s., - komunikát propagujúci súťaž Štartovací balík televízie JOJ v čase od cca 21:59:48 hod. do 22:00:17 hod., ktorý naplnil definíciu telenákupného šotu podľa § 32 ods. 2 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. a ktorý do 21:59:59 hod. trval cca 11 sekúnd, čiže odvysielal reklamné a telenákupné šoty v celkovom časovom rozsahu 12 minút a 9 sekúnd, čím došlo k prekročeniu času vyhradeného reklamných a telenákupným šotom počas jednej hodiny o 9 sekúnd za čo mu ukladá podľa ust. § 64 ods. 1 písm. d/ zákona č. 308/2000 Z.z. sankciu - pokutu, určenú podľa § 67 ods. 5 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. vo výške X.XXX,- eur. 45/ Správny súd k námietke žalobcu, týkajúcej sa spísania resp. nespísania zápisnice zo vzhliadnutia obrazovo-zvukového záznamu uvádza, že s touto námietkou sa už Najvyšší súd SR vysporiadal vo svojich skorších rozhodnutiach napr. sp. zn. 7Sž/2/2013 z 24.09.2014, 7Sž/8/2013 z 24.09.2014, 3Sž/18/2013 zo 06.05.2014. Táto ustálená judikatúra najvyššieho súdu prešla aj následným testom ústavnosti, keď Ústavný súd SR potvrdil správnosť záverov uvedených v rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 7Sž/8/2013 z 24.09.2014 a sťažnosť navrhovateľky odmietol ako zjavne neopodstatnenú. Ústavný súd uviedol, že najvyšší súd sa relevantne vysporiadal s odvolacími námietkami sťažovateľky a svoje závery dostatočne odôvodnil. Správny súdu zároveň dáva do pozornosti rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 4Sž/1/2014 zo 07.10.2014, z ktorého cituje: „Námietku navrhovateľky spochybňujúcu proces zisťovania skutkového stavu samotnou Radou ako kolektívnym orgánom, z dôvodu nevyhotovenia zápisnice zo vzhliadnutia záznamu z predmetného audiovizuálneho záznamu, najmä v kontexte absencie uvedenia konkrétneho rozporu skutkového stavu zisteného správnym orgánom a skutkovým stavom tvrdeným navrhovateľkou, najvyšší súd hodnotí ako nedôvodnú....Navrhovateľka napáda nezákonnosť procesného postupu odporkyne pri zisťovaní podkladov pre vydanie preskúmavaného rozhodnutia argumentáciou čerpanou z uznesenia rozšíreného senátu Nejvyššího správního soudu Českej republiky (ďalej aj „nejvyšší správní soud“) sp. zn. 7As/57/2010-82 z 3. apríla 2012. V tejto súvislosti je potrebné podotknúť, že právne závery uvedené v citovanom uznesení nejvyššího správního soudu vychádzajú z rigoróznejšej právnej úpravy Správního řádu (§ 18 ods. 1 zákona č. 500/2004 Sb.) účinného v českom právnom poriadku, podľa ktorého má správny orgán povinnosť spísať protokol o úkone dokazovania v správnom konaní vykonanom „mimo ústní jednání“. Najvyšší súd zastáva názor, že nie je možné vychádzať z právneho názoru Nejvyššího správního soudu Českej republiky uvedeného v tomto rozhodnutí, keďže jeho právny názor bol ustálený a vychádza z právnej úpravy platnej na území iného štátu. Predovšetkým je potrebné prihliadnuť na slovenskú právnu úpravu regulácie vysielania a retransmisie, kedy v rámci realizácie pôsobnosti Rady v oblasti výkonu štátnej správy táto môže vychádzať z podkladov pripravených zamestnancami Kancelárie Rady pre vysielanie a retransmisiu, plniacich úlohy spojené s jej činnosťou (§ 4 ods. 4 v spojení s § 5 ods. 1 a 2 zákona č. 308/2000 Z.z.). Podľa okolností prípadu je na zvážení správneho orgánu, ktoré úkony v konaní vyhodnotí ako podstatné, čo vyplýva i z dikcie zákona (§ 22 ods. 1 Správneho poriadku). Zápisnica predstavuje písomný záznam o vykonanom procesnom úkone, resp. konaní o jeho výsledkoch, ktorý vyhotovuje zamestnanec správneho orgánu. Dôležitosť zápisnice spočíva v tom, že má dôkaznú moc verejnej listiny (§ 37), pričom zápisnica je len jeden z možných dôkazov v správnom konaní (34 ods. 2), a preto nemá vyššiu dôkaznú hodnotu než iné dôkazy a správny orgán je povinný ju hodnotiť v súlade s § 34 ods. 5 správneho poriadku.“ 46/ Správny súd s poukazom na uvedené dospel k záveru, že nevyhotovenie zápisnice resp. iného záznamu žalovanou o oboznámení sa s obrazovo-zvukovým záznamom z uvedeného vysielania v danej veci nie je možné považovať za takú vadu konania, ktorá by mala za následok nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia. 47/ Správny súd nesúhlasil ani s argumentáciou žalobcu, že napadnuté rozhodnutie obsahuje nedostatočné odôvodnenie vo vzťahu k posudzovaniu podmienok na obmedzenie slobody prejavu. Z konštantnej judikatúry ESĽP, ako aj na nález Ústavného súdu SR z 2. júna 2009 sp. zn. III ÚS 42/09-77, v zmysle ktorého „ustanovenie čl. 26 ods. 1 a 2 ústavy ako aj čl. 10 ods. 1 Dohovoru zaručujú ochranu pred zasahovaním orgánov verejnej moci do výkonu práva na slobodu prejavu, vytýkajúc Rade, že sa posúdením kritérií legality a legitimity a proporcionality zásahov zaoberala nedostatočne, tieto kritéria vyhodnotila nesprávne, resp. kritérium legitimity a proporcionality v napadnutom rozhodnutí nijakým spôsobom neskúmala a ich existenciu nijako neodôvodnila, čím je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a nezrozumiteľnosť a súčasne Rada týmto konaním mu odňala možnosť konať pred orgánom verejnej moci a súdom. Sloboda prejavu je jedným z hlavných základov demokratickej spoločnosti, jednou z prvoradých podmienok jej pokroku a rozvoja každého jednotlivca, zahŕňa však nielen slobodu názoru a prijímania a rozširovania informácii a myšlienok, ale obsahuje aj povinnosť a zodpovednosť. Právo slobody prejavu patrí medzi základné politické práva v právnom poriadku každej demokratickej spoločnosti a v právnom poriadku Slovenskej republiky je zakotvené v čl. 26 Ústavy Slovenskej republiky. V zmysle čl. 7 ods.5 Ústavy Slovenskej republiky Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd (oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. 209/1992 Zb.) je pre orgány verejnej moci pri výkone činnosti v rozsahu ich kompetencie záväzným právnym predpisom, majúcim prednosť pred zákonom. Dohovor slobodu prejavu a informácií ustanovuje v čl. 10.“ 48/ Z uvedenej právnej úpravy zakotvenej v Ústave Slovenskej republiky ako aj v Dohovore vyplýva, že je v právomoci štátu zákonom ustanoviť také právne prostriedky, ktorými môže obmedziť právo na slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných (čl. 26 ods.2 Ústavy SR), bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti v záujme národnej bezpečnosti, územnej celistvosti, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky, ochrany povesti alebo práv iných, zabráneniu úniku dôverných informácií alebo zachovania autority a nestrannosti súdnej moci (čl. 10 ods.2 Dohovoru). V právnom poriadku Slovenskej republike zákonodarca výkon týchto slobôd obmedzuje vo viacerých zákonoch sledujúc cieľ ochrany pred zneužitím týchto slobôd, keďže ich výkon zahŕňa aj povinnosti a aj zodpovednosť. Takáto právna úprava z dôvodov vyššie uvedených je ustanovená aj v zákone č. 308/2000 Z. z., pričom rozsah „nevyhnutnosti“ v demokratickej spoločnosti sa musí posudzovať ad hoc s legitímnym cieľom, čo vyplýva aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. 49/ Zákonodarca zákonom č. 308/2000 Z. z. zveruje do právomoci žalovanej presadzovať záujmy verejnosti pri uplatňovaní práva na informácie, slobody prejavu a práva na prístup ku kultúrnym hodnotám a vzdelaniu a vykonávať štátnu reguláciu v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie. Dohliada na dodržiavanie právnych predpisov upravujúcich vysielanie, retransmisiu a poskytovanie audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie a vykonáva štátnu správu v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie v rozsahu vymedzenom týmto zákonom (§ 4 ods.1, 2 zákona č. 308/2000 Z. z.). Do pôsobnosti Rady v oblasti výkonu štátnej správy patrí dohliadať na dodržiavanie povinností podľa zákona o vysielaní a retransmisii a podľa osobitných predpisov, ako aj ukladať sankcie vysielateľom za porušenie právnej povinnosti (§ 5 ods.1 zákona č. 308/2000 Z. z.). 50/ Správny súd má za to, že odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaná sa kritériami podmieňujúcimi obmedzenie práva slobody prejavu vysielateľa zaoberala a aj dostatočne vyporiadala. Právo na slobodu prejavu nie je absolútne. Článok 26 ods. 4 Ústavy SR. ako aj čl. 10 ods.2 Dohovoru umožňuje obmedzenie tohto práva na základe zákona, ktorým v tomto prípade je právna úprava ustanovená v § 36 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z., sledujúc práva iných a to ochranu divákov pred nadmerným reklamným tlakom, ako aj autorov audiovizuálny diel zachovaním integrity týchto diel. Povinnosti žalobcu vyplývajúce z § 36 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z. sú v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady Európy č. 2010/13/EÚ o audiovizuálnych mediálnych službách (čl. 23 ods. 1) a Európskym dohovorom o cezhraničnej televízii (čl. 13 ods. 4). 51/ Správny súd sa stotožnil s tvrdením žalovanej, že nález ústavného súdu vo veci sp. zn. II.ÚS 307/2014 nie je možné aplikovať na prejednávanú vec, pretože sa týka inej povinnosti vysielateľov (! 16 ods. 3 písm. b) zákona č. 308/2000 Z.z.) a síce povinnosti zabezpečiť objektívnosť a nestrannosť spravodajských programov a politicko-publicistických programov s tým, že názory a komentáre musia byť oddelené od informácií spravodajského charakteru. 52/ Správny súd sa taktiež nestotožnil s námietkou žalobcu, že skutkový stav nemá oporu v administratívnom spise, pretože neobsahoval pravidlá súťaže, na ktoré sa žalovaná odvolávala v napadnutom rozhodnutí pri konštatovaní, že komunikát Štartovací balík televízie JOJ bol telenákup a nebol oboznámený s tým, že tieto pravidlá sú podkladom pre rozhodnutie, pretože išlo o verejne známe informácie. Žalovaná priložila Pravidlá spotrebiteľskej propagačnej súťaže „ŠTARTOVACÍ BALÍČEK 2016 TV JOJ“ k jej vyjadreniu k žalobe, z ktorých je zrejmé a žalovaným správne vyhodnotené, že sporný komunikát bol telenákupom, čo aj v napadnutom rozhodnutí podrobne zdôvodnila. 53/ Správny súd vzhľadom na uvedené žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 SSP. 54/ Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 168 SSP tak, že úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, nakoľko mu nevznikli. 55/ Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 145 ods. 2 písm. c/ SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/; c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.