Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/174/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201514 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Mališová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1016201514.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, ako správny súd v právnej veci žalobcu: Minister spravodlivosti Slovenskej republiky, v rozhodnom čase Lucia Žitňanská, so sídlom Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava proti žalovanému: Slovenská komora exekútorov - Disciplinárna komisia, Šustekova 49, 851 04 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. ODK 17/2015 zo dňa 26.05.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu o d m i e t a . Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1.Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 15.08.2017 domáhal preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia Slovenskej komory exekútorov - Disciplinárnej komisie č. ODK 17/2015 zo dňa 26.05.2016, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie disciplinárneho senátu č. DK 26/2011 zo dňa 05.03.2012 vydaného vo veci disciplinárneho konania vedeného proti disciplinárne obvinenej súdnej exekútorke A.. K. K., so sídlom G. úradu E. XX, H., ktorým bolo rozhodnuté, že tá sa nedopustila disciplinárneho previnenia podľa § 220 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len ,,Exekučný poriadok“) tým, že: - pri výkone exekúcie EX 1991/2010 vedenej proti povinnému B. S., v upovedomení o začatí exekúcie z 24.03.2011 v rámci predbežných trov exekúcie nevyčíslila odmenu, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času, - upovedomenie o začatí exekúcie zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosť zapísanú v katastri nehnuteľností zo dňa 04.04.2011 doručila správe katastra, za čo jej podľa § 227 ods. 2 Exekučného poriadku žalovaným nebolo uložené disciplinárne opatrenie. 2. Dňa 4.11.2011 JUDr. Lucia Žitňanská, v tom čase ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky podala návrh na začatie disciplinárneho konania proti súdnej exekútorke A.. K. K.. Návrhom žiadala disciplinárny senát o vydanie rozhodnutia, ktorým exekútorku vzhľadom na povahu vyššie opísaného konania a mieru zavinenia uzná za vinného zo spáchania disciplinárneho previnenia pri výkone činnosti exekútora a uloží mu v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku disciplinárne opatrenie - peňažnú pokutu v sume 100,- eur. 3. V podanej žalobe žalobca poukázal na Exekučný poriadok, v zmysle ktorého má exekútor povinnosť v upovedomení o začatí exekúcie upovedomiť tak oprávneného, ako aj povinného o výške predbežných trov exekúcie. Predbežné trovy exekúcie pozostávajú z odmeny exekútora, z náhrady jeho hotových výdavkov a z náhrady za stratu času. Ich výška, resp. spôsob jej určenia je upravený vo vyhláške č. 288/1995 Z.z. o odmenách, a náhradách súdnych exekútorov. Exekútor je povinný v upovedomení vyčísliť podľa jednotlivých položiek odmenu, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času. Pre náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času platí, že exekútor môže vyčísliť iba tie, ktoré mu vznikli do momentu vydania upovedomenia o začatí exekúcie. Len tak sa účastník konania môže cielene brániť proti trovám exekúcie podaním námietok. Ak súdny exekútor žiadnym spôsobom neuvedie, čo tvorí sumu predstavujúcu predbežné trovy exekúcie, je upovedomenie čo do trov exekúcie nepreskúmateľné. Z dôvodu právnej istoty a v záujme na jednotnom rozhodovaní disciplinárnych senátov zároveň poukázala na rozhodnutie Disciplinárneho senátu SKE v disciplinárnom konaní č. k. DK 4/2011, ktorý v obdobnom prípade rozhodol, že disciplinárne obvinený súdny exekútor sa dopustil disciplinárneho previnenia tým, že v upovedomení o začatí exekúcie nevyčíslil odmenu, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času, hoci použitím metódy jazykového výkladu, je nevyhnutne potrebné dospieť k záveru, že predbežné trovy exekúcie musia byť vyčíslené samostatne v každej z uvedených položiek. Ďalej uviedol, že upovedomenie o začatí exekúcie zriadením exekučného záložného práva podľa § 168 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku sa nedoručuje správe katastra nehnuteľností a na jeho základe sa v katastri nehnuteľností nevyznačuje poznámka o začatí exekúcie. Povinný nie je po vydaní tohto upovedomenia obmedzený v práve nakladať s nehnuteľnosťou tak, ako toto obmedzenie nemá ani po zriadení exekučného záložného práva. Zákaz dispozície povinného s nehnuteľnosťou obsahuje upovedomenie o začatí exekúcie predajom nehnuteľnosti a len na základe tohto upovedomenia sa v katastri nehnuteľností vyznačí poznámka, ktorá obmedzuje dispozičné právo povinného a jej funkciou je najmä ochrana tretích osôb pred uzavretím neplatnej zmluvy s povinným a pred súvisiacimi nepriaznivými následkami. Súdny exekútor ako štátom určená a splnomocnená osoba môže v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, t.j. môže konať len to, čo mu zákon dovoľuje. Teda o začatí exekúcie zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosť zapísanú v katastri nehnuteľností podľa § 168 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku upovedomí len oprávneného a povinného. Správe katastra nehnuteľností doručuje až exekučný príkaz a nie upovedomenie o začatí exekúcie zriadením exekučného záložného práva. 4. Podľa žalobcu napadnuté rozhodnutie disciplinárneho senátu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, čím je daný dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia v zmysle ust. § 191 ods. 1 písm. c) Správneho súdneho poriadku. 5. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že rozhodnutie považuje za správne a zákonné, a preto trvá na dôvodoch, ktoré boli uvedené v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia. 6. Primárnou úlohou správneho súdu v danej veci bolo skúmať, či sú v konaní splnené procesné podmienky konania, ktorých splnenie predstavuje predpoklad pre meritórne rozhodovanie o podanej správnej žalobe a pre naplnenie účelu správneho súdnictva, ktorým je poskytnutie ochrany právam a právom chráneným záujmom fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy tak, ako to predpokladá čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. 7. Krajský súd v Bratislave, ako správny súd na konanie podľa § 6 ods. 2 písm. a) SSP v prvom rade skúmal prípustnosť žaloby z hľadiska jej predmetu, účelu a splnenie podmienok konania a zistil, že žalobu je potrebné odmietnuť, nakoľko nie sú splnené zákonné podmienky pre jej meritórne prejednanie. 8. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom § 2 ods. 1 SSP. 9. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 10. Podľa § 6 ods. 2 písm. a) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách. 11. Podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná zjavne neoprávnenou osobou. 12. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 13. Podľa § 177 ods. 2 SSP, ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor alebo subjekt výslovne na to oprávnený zákonom. 14. Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 15. Konajúci správny súd vychádzajúc z obsahu žaloby, jej predmetu a účelu po oboznámení sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu najskôr posudzoval, či žalobca je osobou oprávnenou na podanie žaloby v súlade s ust. § 178 ods. 1 SSP, ktoré upravuje aktívnu žalobnú legitimáciu. Aktívna procesná legitimácia žalocu, ako procesná podmienka v zmysle § 178 ods. 1 SSP, ktorá robí procesný subjekt osobou oprávnenou na podanie žaloby v sebe zahŕňa kumulatívne dva predpoklady a to postavenie účastníka v administratívnom konaní, ktoré bolo vydané napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy a súčasne ukrátenie na subjektívnych právach spojené s vydaním napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy. 16. Len samotné tvrdenia žalobcu o nesprávnosti záverov rozhodnutia správneho orgánu a ich rozpor so zákonom nestačí. Súd preto v každej konkrétnej veci v intenciách citovaných zákonných ustanovení jednotlivo posudzuje, či žalobca spĺňa zákonom stanovené podmienky procesnej aktívnej legitimácie na podanie žaloby v správnom súdnictve. 17. Prenesene na daný preskúmavaný prípad súd považuje za nesporné, že žalobca, Lucia Žitňanská, v rozhodnom čase ministerka spravodlivosti bola účastníkom administratívneho konania, teda disciplinárneho konania, keďže na základe § 223 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku bola orgánom oprávneným na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania vedeného proti disciplinárne obvinenej súdnej exekútorke A.. K. K.. Uvedeným spĺňa prvú podmienku, resp. predpoklad aktívnej legitimácie, avšak nespĺňa druhý predpoklad aktívnej procesnej legitimácie žalobkyne a tým je nesporné ukrátenie na subjektívnych právach, ktoré je nutné chápať v dvoch rovinách a to v rovine subjektívneho práva a jeho ukrátenia. 18. Subjektívnym právom je potrebné rozumieť vlastné práva alebo právom chránené záujmy žalobcu. Inými slovami povedané fyzická a právnická osoba sa nemôže všeobecnou právnou žalobou domáhať ochrany subjektívnych práv inej osoby, resp. pod jej subjektívne práva nemožno podriadiť také účinky rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, ktoré neovplyvňujú jej právnu pozíciu, t.j. nezasahujú do jej právnej sféry ani nespôsobujú zmenu jej právneho postavenia (bližšie pozri napr.: uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sži 2/2011 z 24.02.2011). Skutočnosť, že musí ísť o vlastné subjektívne práva fyzickej alebo právnickej osoby súčasne vylučuje, aby pod tento druh aktívnej žalobnej legitimácie bolo možné podriadiť prípad, keď fyzická alebo právnická osoba, ako účastník administratívneho konania v jeho rámci realizuje jeho verejno-mocenské oprávnenia. Pritom pod ukrátením subjektívneho práva je nutné rozumieť taký stav, keď žalovaným rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej správy bolo priamo zasiahnuté do práv alebo právom chránených záujmov fyzickej alebo právnickej osoby. 19. Podľa názoru krajského súdu žalobkyňa Lucia Žitňanská, v rozhodnom čase ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky, bola účastníkom administratívneho konania, teda disciplinárneho konania, ktorého výsledkom je rozhodnutie, ktoré správnou žalobou napáda. V rámci uvedeného konania však realizovala svoje verejno - mocenské oprávnenie vyplývajúce z ust. § 223 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku, t.j. oprávnenie podať návrh na začatie disciplinárneho konania. 20. Rozhodnutie, ktoré sa žalobou napáda, je výsledkom administratívneho konania, teda disciplinárneho konania, ktorého Lucia Žitňanská, v rozhodnom čase ministerka spravodlivosti, bola účastníčkou, v rámci ktorého však realizovala svoje verejno - mocenské oprávnenie, a preto sa uvedené rozhodnutie nemôže týkať subjektívnych práv fyzickej osoby Lucie Žitňanskej, v rozhodnom čase ministerky spravodlivosti, ktoré by vychádzali z konkrétneho právneho predpisu, ovplyvňovali by jej právnu pozíciu, alebo by zasiahli do jej právnej sféry, alebo spôsobili zmenu jej právneho postavenia, teda nespĺňa procesnú podmienku osoby oprávnenej na podanie žaloby, aktívnu procesnú legitimáciu žalobcu vyplývajúcu z ust. § 178 ods. 1 SSP, pre absenciu druhého predpokladu na splnenie podmienky aktívnej procesnej legitimácie, čím je nesporné ukrátenie na subjektívnych právach. 21. Z uvedených dôvodov krajský súd žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP ako podanú zjavne neoprávnenou osobou odmietol. 22. O trovách konania súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá. 23. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.